Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210254
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124210254.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej vo veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX
XXXX, trvalo bytom D. E. XXXX/XX, F., zastúpenej splnomocnenkyňou: AK Petrovič s. r. o., Kollárova
566/32, 917 01 Trnava, IČO: 54 980 682, proti žalovanému: G. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvalo
bytom H. I. XXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Mária Staríčková, Paulínska 19A, 917 01 Trnava,

IČO: 42 296 498, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 100C/120/2024–25 zo dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i p ú š ť a.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúcej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (I. výrok) m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m

i e t a.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť nad 10
metrov do 50 metrov (II. výrok) a v časti odmietajúcej návrh vo zvyšnej časti (III. výrok), p o t v r d z u j e.

IV. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti o uložení žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej
(IV. výrok) r u š í.

V. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k
žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred orgánmi
verejnej moci, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobkyne proti žalovanému
na ochranu osobnosti, II. výrokom návrh v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť nad 10 metrov do 200 metrov zamietol, III. výrokom vo zvyšnej časti návrh
odmietol, IV. výrokom uložil žalobkyni podať proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti v lehote

30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1 a ods. 2 písm. h), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne
dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 200 metrov, s výnimkou
účasti na procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania a s výnimkou preberania

a odovzdávania maloletej G. B., nar. XX.X.XXXX na začiatku a konci realizácie styku žalovaného s
maloletou, kedy sa zakazuje žalovanému sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.Ďalej sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému, aby vstupoval do areálu prislúchajúceho k bytovému
domu nachádzajúcemu sa na adrese D. XX, F. a tiež sa nepribližoval na vzdialenosť viac ako 2 metre
od vstupnej bránky od oplotenia areálu a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila najmä tým, že žalovaný dlhodobo
nerešpektuje hranice žalobkyne, porušuje ich, zasahuje do nich, zasahuje do osobnostných práv
žalobkyne, správa sa agresívne, ohrozuje pracovnú pozíciu žalobkyne, preto je žalobkyňa nútená sa
domáhať ochrany svojich práv. Mala za to, že má právo na ochranu svojej osoby, a to ako aj života, tak aj
fyzického a psychického zdravia, taktiež súkromia a prítomnosť žalovaného vo svojej blízkosti a blízkosti

svojho obydlia považuje za zásah do vlastnej integrity. Žalovaný sústavne vyvíja na žalobkyňu nátlak,
zdržiava sa pri jej bydlisku, útočí na ňu a osoby jej blízke, takýchto situácií je veľmi veľa. Už dvakrát
prišiel žalovaný na pracovisko žalobkyne, čo spôsobuje žalobkyni obzvlášť veľké problémy a súčasne
ohrozuje aj reputáciu zamestnávateľa žalobkyne, ktorá pracuje na recepcii zubnej ambulancie J. K.. Dňa
14.2.2024 prišiel žalovaný rozzúrený na pracovisko žalobkyne, vstúpil do priestoru recepcie, kde v tom
čase bola žalobkyňa v pracovnom procese, obťažoval ju pri výkone práce pred kolegyňou a pacientami.

Žalobkyňu žalovaný vystavil hanbe a poníženiu na pracovisku. Vykrikoval, že vrátil maloletú dcéru zo
styku s mokrými vlasmi a žiadal, aby žalobkyňa zavolala svojej matke, lebo jeho nechce poslúchať
a povedala jej, aby s maloletou šla domov. Medzi žalobkyňou a žalovaným ako rodičmi maloletej
G. je vedené pred Okresným súdom Trnava konanie ohľadom spoločnej maloletej dcéry G. pod č.k.
17P/22/2022, ktoré doposiaľ nie je skončené. Aktuálne strany ako rodičia by mali postupovať na základe

neodkladného opatrenia (uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 38P/21/2023-83 zo dňa 26.4.2023 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/81/2023-229 zo dňa 18.7.2023), maloletá
je ponechaná v osobnej starostlivosti žalobkyne, pričom žalovaný má upravený styk s maloletou,
ktorý dlhodobo a opakovane nedodržiava, konkrétne si svoje povinnosti mu vyplývajúce z uvedeného
rozhodnutia neplní, maloletú dcéru v určený deň a hodinu maloletú vrátiť oprávnenej pred bytovým

domom na adrese D. XX, F.. Z uvedeného dôvodu sa vedie na návrh žalobkyne ako oprávnenej konanie
o výkon rozhodnutia pod č.k. 109Em/1/2024. O neskorom odovzdaní maloletej podala žalobkyňa
oznámenia na polícii. Dňa 10.6.2024 mimo úpravy styku žalovaného s maloletou sledoval matku
žalobkyne, staršiu maloletú dcéru žalobkyne a maloletú G., vykrikoval po nich, urážal staršiu dcéru
žalobkyne K. pri čerpacej stanici OMV na Veternej ulici v Trnave, keď sa šla matka žalobkyne s

vnučkami skryť do OC Tesco, pokračoval v sledovaní žalovaný až do supermarketu, vykrikoval, urážal
a nerešpektoval, že s ním nemajú záujem o kontakt. Obe maloleté deti boli traumatizované, maloletá K.
bola ponižovaná a urážaná žalovaným, incident natáčala na mobil. Žalobkyňa sa aktuálne domnieva,
že bolo manipulované s jej vozidlom, kedy je blatník „odchlípený“, má podozrenie, že má namontované
sledovacie zariadenie, ako sa jej to už stalo v minulosti na predchádzajúcom vozidle. V apríli 2022

(dňa 1.4.2022) dokonca žalovaný sledoval žalobkyňu, v tom čase vo vozidle s jej staršou maloletou
dcérou K. až do Bratislavy, celú cestu po diaľnici, a aj späť. Jednalo sa o tak traumatizujúci zážitok, že
žalobkyňa odvtedy sama s maloletou do Bratislavy necestuje zo strachu. Hrubé, nátlakové, neželané a
verbálne agresívne konanie žalovaného má za ostatné obdobie priam stúpajúcu tendenciu, keďže dňa
13.11.2024 znovu prišiel na pracovisko žalobkyne, do čakárne zubnej ambulancie, kde čakali pacienti,

a to aj s maloletou G. v náručí, kričal, pred prítomnými osobami (pacientmi a kolegyňou žalobkyne)
obviňoval žalobkyňu z týrania maloletej pred samotnou maloletou. O rušivom pôsobení svedčí čestné
vyhlásenie kolegyne žalobkyne A. L. K. zo dňa 3.12.2024 a videozáznamy. Z kamerového záznamu je
vidieť, akou agresívnou, zúrivou chôdzou žalovaný prichádza. Tiež aj nadriadený žalobkyne A. B. J. sa
vyjadril k obom „návštevám“ žalovaného na pracovisku svojej ambulancie, je zrejmé, ako mal potrebu

žalovaný zasahovať do dôstojnosti a integrity žalobkyne aj ohováraním a očierňovaním žalobkyne pred
jej nadriadeným. Po ostatnom útočnom a verbálne agresívnom príchode žalovaného na pracovisko
žalobkyne aj s maloletou G. v náručí, je aktuálne vystrašená aj samotná maloletá, ale predovšetkým
aj žalobkyňa, jej kolegyňa na pracovisku a žalobkyňa má dôvodnú obavu aj o stratu práce, pretože
žiaden zamestnávateľ nemá za potrebného zamestnanca, ktorého pred pacientmi v čakárni okrikuje

bývalý priateľ a narúša chod ambulancie a pokojnú prevádzku, kde v čakárni pacienti o.i. čakajú na
zubné ošetrenie. Týmto môže byť zhoršená aj reputácia zubnej ambulancie. Prirodzeným dôsledkom
opakovaných osobných a verbálnych útokov žalovaného je aktuálny dôvodný strach a obava žalobkyne
z prípadného opakovania, čomu sa dá aktuálne zabrániť jedine požadovaným neodkladným opatrením,
ktoréžalobkyňuochrániavprípade,akbyhožalovanýnerešpektoval,sústýmspojenéprávnedôsledky.

Žalovaný okrem uvedeného vo vysokej periodicite kontaktoval a urážal žalobkyňu, v dôsledku čoho pre
neúnosnosť a psychický tlak bola nútená si žalobkyňa žalovaného zablokovať v sms správach a tiež
aj na mailoch. Tiež žalovaný vyzváňa na zvonček od bytu žalobkyne mimo času styku, t.j. aj výrazneskôr pred stykom, z ktorého dôvodu musí mať žalobkyňa vypnuté zvonenie, čo je obmedzujúce, aj pre
poštovú doručovateľku, v prípade núdze a pod.
Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom, rodným listom mal. G., čestným vyhlásením A. L. K. a

B. J., potvrdením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave zo dňa 13.3.2024, 9 ks fotografií,
videozáznamom a ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa a žalovaný
sú rodičmi mal. G.. Z čestného vyhlásenia A. L. K. mal prvoinštančný súd za osvedčené, že žalovaný
prišiel na pracovisko žalobkyne s mal. dcérou a chcel sa rozprávať len so žalobkyňou. Jeho prítomnosť
bola neželaná a jeho správanie pôsobilo rušivo na pacientov. Žalovaný sa vyjadril, že „toto je týranie

mojej dcéry“. Zakročiť musel A. J., ktorý ho vyviedol z ambulancie. Žalovaný už vo februári 2024
prišiel nepozvane na pracovisko žalobkyne a vykrikoval na žalobkyňu cez čakáreň plnú pacientov. Z
čestného prehlásenia B. J. mal súd prvej inštancie za osvedčené, že dňa 14.2.2024 prišiel žalovaný na
pracovisko žalobkyne z dôvodu, že sa s ňou chce porozprávať. B. J. ho poprosil, aby odišiel, nakoľko
žalobkyňa sa musí venovať pracovnej činnosti a na záležitosti súkromného charakteru nemá čas. Dňa
13.11.2024 prišiel žalovaný na pracovisko žalobkyne s maloletou na rukách, B. J. ho poprosil, aby

opustil priestory čakárne. Pred vstupnými dverami mu žalovaný vysvetľoval, že chce odovzdať maloletú,
avšak nie starej matke z dôvodu, že má problémy s alkoholom. Z 9 ks fotografií súd prvej inštancie
mal za osvedčené, že ide snímky priestoru pred bytovým domom, v ktorom býva žalobkyňa, pričom
na fotografických snímkach je zobrazený (zrejme) žalovaný vo vnútornej strane oploteného priestoru
a na jednej z fotografií sú zachytení 3 príslušníci polície mimo oploteného priestoru bytového domu.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie policajného zboru v Trnave o oznámení zo dňa 13.3.2024, prvoinštančný súd zistil, že
žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku, ktorého sa dopustil jej bývalý priateľ schválnosťami voči jej
osobe. Z predložených videozáznamov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaný navštívil dva
krát recepciu na pracovisku žalobkyne (14.2.2024 a 13.11.2024). Jeden krát s maloletou G. na rukách.

Ďalej mal za osvedčené, že žalovaný sa v nákupnom centre prihováral mal. G., pričom stará matka,
ktorá bola v centre s maloletou si jeho prítomnosť neželala a žiadala ho, aby odišiel. Mal. G. po celú
dobu trvania videozáznamu plakala.
V danom prípade mal súd prvej inštancie nielen za osvedčené, ale aj dostatočne preukázané, že
žalobkyňa ma dôvodný strach zo žalovaného, ktorý nerešpektuje rozhodnutie súdu ohľadne úpravy

styku s maloletou a vyhľadáva dôvody pre kontaktovanie žalobkyne mimo súdom určeného času
odovzdávania a preberania maloletej, pričom opakovane žalobkyňu kontaktoval v mieste jej pracoviska
s cieľom bezodkladne riešiť súkromné záležitosti ohľadne maloletej, čoho svedkami boli kolegovia
žalobkyne a prítomní pacienti. Prítomnosť žalovaného na pracovisku pôsobila rušivo, keďže žalovaný
mal na recepcii kričať a obviňovať žalobkyňu z týrania maloletej. Žalobkyňa má dôvodnú obavu

zo straty zamestnania pre prípad, že by žalovaný takéto „návštevy“ na pracovisku opakoval. Už
samotná skutočnosť, že žalovaný opakovane bezdôvodne kontaktuje žalobkyňu na jej pracovisku, v
spojení s negatívnymi vzťahmi v minulosti, musí žalobkyňu dostatočne psychicky ťažiť, keďže nevie
predpokladať kedy, kde a ako sa k nej žalovaný opätovne zachová. Je neudržateľné, aby osobe, ktorá
je vystavená psychickému teroru, nebola poskytnutá ochrana len preto, že nedochádza k fyzickému

stretu alebo inak povedané, je neprípustné, aby žalobkyňa musela strpieť „zdokumentovaný“ fyzický
útok zo strany žalovaného len preto, aby dosiahla vydanie neodkladného opatrenia v časti zákazu
približovania sa. V záujme ochrany duševného zdravia žalobkyne súd prvej inštancie preto vyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na
vzdialenosťmenšiuako10m,okremstanovenýchvýnimiek.Prvoinštančnýsúdtakrozhodolpovykonaní

testu proporcionality, podľa ktorého jednoznačne prevažuje právo na život a ochranu zdravia (tak
fyzického ako aj psychického) žalobkyne pred právom na slobodu pohybu žalovaného, ktoré je zásahom
súdu obmedzené len vo vzťahu k žalobkyni, ktorú nemá dôvod osobne kontaktovať okrem prípadov
odovzdávania a preberania spoločnej dcéry. Aj pre tieto prípady súd prvej inštancie obmedzil možnosť
priblíženiasažalovanéhokžalobkyninavzdialenosť10metrov,pričomvychádzalzoskutočností,žemal.

G. vo veku viac ako 3 roky je schopná vzdialenosť od jedného rodiča k druhému prekonať bez doprovodu
rodiča. Jedinú výnimku zo zákazu približovania sa žalovaného k žalobkyni súd prvej inštancie obmedzil
na konania pred orgánmi verejnej moci, kam patria konania súdne ako aj konania pred správnymi
orgánmi (napr. konanie o priestupku, konanie pred orgánom sociálnej kurately a pod.), počas ktorých
o prítomnosti osôb na procesných úkonoch a spôsobe ich realizácie rozhodne príslušný orgán. Súd

prvej inštancie považoval za neprimerané zakázať žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
nad 10 metrov až do vzdialenosti 200 m (čo je napr. dvojnásobok dĺžky futbalového ihriska), nakoľko
predmetné obmedzenie neprimerane zasahuje do slobody pohybu žalovaného, pričom žalovaný pri tak
dlhej vzdialenosti ani nemá reálnu možnosť vyhodnotiť, či sa nenachádza v 200 m perimetri žalobkyne.Obmedzenie žalovaného na priblíženie sa k žalobkyni do vzdialenosti nie kratšej ako 10 m nateraz
poskytne dostatočnú ochranu pred možným zásahom žalovaného do integrity žalobkyne. Pokiaľ ide o
žalobný návrh, ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať do areálu bytového domu, tento žalobný

návrh bol neurčitý, keďže nebolo v návrhu jednoznačne uvedené, kde konkrétne sa areál nachádza
(napr. uvedením čísla parcely, katastrálneho územia), príp. iného označenia tak, aby bolo zrejmé
ohraničenie areálu, do ktorého žalovaný nemá vstupovať. Preto súdu prvej inštancie neodstávalo nič
iné, len s poukazom na ustanovenie § 327 CSP návrh v uvedenej časti odmietnuť. Podľa § 336 ods. 1
CSP žalobkyni bola uložená povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, keďže neodkladným

opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobkyňa je preto povinná
podať proti žalovanému žalobu na ochranu osobnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(podľa § 336 ods. 2 CSP vo výroku uznesenia odvolací súd uviedol strany konania a predmet konania
vo veci samej). Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa ust. § 11 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“) bola daná.
Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým

sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci
samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje
iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne
rozhodnutie. Ak pri neodkladnom opatrení pred začatím konania nepodá navrhovateľ žalobu v súdom

určenej lehote podľa § 336 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne následne súd prvej
inštancie v uznesení, ktorým neodkladné opatrenie zruší v zmysle § 336 ods. 3 CSP, pre márne uplynutie
lehoty na podanie žaloby. Týmto uznesením sa konanie končí. Po jeho právoplatnosti rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník súdu prvej inštancie.

2. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho II. a III. výroku a absentujúcemu výroku o náhrade trov konania
podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na ich zmenu tak, že odvolací súd uloží žalovanému
povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na
procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania a s výnimkou preberania a
odovzdávania maloletej G. B., nar. XX.X.XXXX na začiatku a konci realizácie styku žalovaného s

maloletou, kedy sa zakazuje žalovanému sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov,
ďalej zakáže žalovanému, aby vstupoval do areálu prislúchajúceho k bytovému domu nachádzajúcemu
sa na adrese D. XX, F. (parcelám reg. „C“ č. 5292/183 o výmere 687 m2 ostatná plocha, č. 5292/344
o výmere 423 m2 zastavaná plocha a nádvorie a č. 5326/53 o výmere 216 m2 zastavaná plocha a
nádvorie v katastrálnom území F. zapísaným na LV č. XXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny

odbor) a do bytového domu L. – D. XX súp. č. XXXX na parc. č. 5292/350, č. 5292/351, č. 5292/352, č.
5292/353, č. 5292/354, č. 5292/355, č. 5292/356, č. 5292/357, č. 5292/358, č. 5292/359, č. 5292/360 v
katastrálnom území F. zapísanému na LV č. XXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor a tiež
zakáže nepribližovať na vzdialenosť viac ako 2 metre od vstupnej bránky a vstupnej brány od oplotenia
tohto areálu. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.
Argumentovala, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 27
odôvodnenia napadnutého uznesenia. Nie je však možné súhlasiť s rozhodnutím v časti stanovenia
vzdialenosti zákazu priblíženia sa žalovanému k žalobkyni, nakoľko vzdialenosť 10 metrov je
nepostačujúca, lebo neposkytuje dostatočnú ochranu záujmu žalobkyne. Súd prvej inštancie považoval

za neprimerané zakázať žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť nad 10 metrov až
do vzdialenosti 200 metrov, nakoľko predmetné obmedzenie podľa názoru súdu prvej inštancie
neprimerane zasahuje do slobody pohybu žalovaného, pričom žalovaný pri tak dlhej vzdialenosti nemal
reálnu možnosť vyhodnotiť, či sa nenachádza v 200 m perimetri žalobkyne. Podľa súdu obmedzenie
žalovaného na priblíženie sa k žalobkyne do vzdialenosti nie kratšej ako 10 m nateraz poskytne

dostatočnú ochranu pred možným zásahom žalovaného do integrity žalobkyne, s čím žalobkyňa
nesúhlasí, pretože žalovaný sofistikovane využíva najmä okolie bytového domu, v ktorom žalobkyňa
býva na to, aby sa priblížil, v čom ho vzdialenosť 10 metrov dostatočne nelimituje. To isté platí aj o
pracovisku žalobkyne. Vzdialenosť od vstupných dverí do vchodu bytového domu ku vstupnej bránke
od oplotenia areálu je cca 20 metrov a ďalších min 10 metrov vedie k bytu žalobkyne od vstupných

dverí do bytového domu. Tiež aj od miesta výkonu práce a to konkrétne od stola recepcie, pri ktorom
žalobkyňa pracuje, po vstup do dvora, v ktorom sa ambulancia zamestnávateľa žalobkyne nachádza, je
cca 20 metrov. Spolu tak bez toho, aby sa žalovaný dostal na súkromné pozemky, či už prináležiace k
bytovému domu, v ktorom žalobkyňa býva a v ktorom vlastní byt a tiež aj prináležiace k budove, v ktorejsa nachádza ambulancia zamestnávateľa žalobkyne, je nevyhnutné, aby žalovaný nemal možnosť sa
priblížiť k žalobkyni na minimálne 30 metrov a z dôvodu primeranej ochrany záujmu žalobkyne na 50
metrov, pokiaľ súd prvej inštancie nemal za dôvodné uložiť zákaz priblíženia žalovanému na 200 metrov.

Určením vzdialenosti „iba“ 10 metrov poskytuje práve manévrovací priestor žalovanému približovať sa k
žalobkyniporušovanímjejpráv.Žalovanýdlhodobonerešpektujevlastníckeprávožalobkyneaostatných
spoluvlastníkov bytov a priľahlého pozemku, vstupuje do areálu, ktorý je súkromným pozemkom, voči
čomu sa žalobkyňa opakovane vyhranila a dlhodobo v konaniach prezentuje svoj nesúhlas s tým, aby
do areálu žalovaný vstupoval, za žiadnym účelom a teda ani za účelom preberania a odovzdávania

maloletej. Žalovaný napriek nesúhlasu a tomu, že sa jedná o súkromné pozemky, buď vstúpi do areálu,
alebo zvoní na zvonček inštalovaný priamo na bytovom dome, prípadne aj vstúpil do bytového domu.
Súčasne aj zamestnávateľ žalobkyne sa vyhranil proti návštevám žalovaného na pracovisku žalobkyne,
k návrhu priloženým dôkazom predložila čestné vyhlásenie zamestnávateľa žalobkyne A. B. J. zo dňa
3.2.2025, z ktorého vyplýva, že nebude tolerovať súkromné návštevy žalovaného na pracovisku jeho
ambulancie. Uvedenému je tiež možné zabrániť jedine tým, že žalovaný nebude mať umožnené sa

priblížiť ani do areálu / dvora domu, v ktorom sa ambulancia nachádza, t.j. nebude sa môcť k žalobkyni
priblížiť na menej ako 50 metrov (nevyhnutne minimálne 30 metrov). K odmietajúcemu výroku uviedla,
že postup súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil návrh žalobkyne za neurčitý, považuje za prílišne
formalistický,pretožeadresa,naktorejžalobkyňabývaakdevlastníbyt,kuktorémuprináležíajpodielna
pozemku predstavujúcom areál bytového domu, je nezameniteľný a zrejmý z označenia adresy: D. XX,

F.. Je tu postavený jeden bytový dom a jeho okolie (areál) je ohradený oplotením, vstupnou bránkou pre
pešíchavstupnoubránouprevjazdvozidiel.Jednásaobránkuabránuvedľasebaajedinémiesto,kade
je možné sa dostať do areálu prináležiacemu k bytovému domu. Žalobkyňa žiadala, aby bol žalovanému
uložený zákaz priblížiť sa na vzdialenosť kratšiu ako 2 metre od tejto vstupnej bránky od oplotenia. Práve
súdom namietané a de facto požadované označenie areálu parcelným číslom by mohlo byť náročnejšie

rozpoznať v teréne, keďže nie sú zrejmé hranice parciel bez vytýčenia geodetom a nie vždy oplotenie
prechádza hranicou pozemku. Žalobkyňa tak mala za to, že jej návrh v tejto časti bol dostatočne určitý,
lepšie vykonateľný a odmietajúci výrok ako rozhodnutie súdu je nesprávny / formalistický. Prihliadajúc
na vyjadrený právny názor súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení v odvolacom petite žalobkyňa
dopĺňa aj údaje vyplývajúce z evidencie katastra a to označenie parciel registra „C“ ako parc. č. 5292/183

o výmere 687 m2 ostatná plocha, č. 5292/344 o výmere 423 m2 zastavaná plocha a nádvorie a č.
5326/53 o výmere 216 m2 zastavaná plocha a nádvorie, pričom bytový dom L. – D. XX, v ktorom sa
nachádza byt vo vlastníctve žalobkyne, je evidovaný ako stavba súp. č. XXXX postavený na pozemkoch
parc. č. 5292/350, č. 5292/351, č. 5292/352, č. 5292/353, č. 5292/354, č. 5292/355, č. 5292/356, č.
5292/357, č. 5292/358, č. 5292/359, č. 5292/360, jedná sa o nehnuteľnosti v katastrálnom území F.

zapísané na LV č. XXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor. Z uvedených dôvodov má za to,
že návrh žalobkyne je dôvodný aj v zamietajúcej časti (výrok II) a tiež v odmietajúcej časti (výrok III). Čo
do dôvodov, dôkazov a právneho posúdenia poukázala na návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 23.12.2024, s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil okrem časti, v ktorej návrh
považoval za neurčitý a časti ohľadom vzdialenosti možnosti priblíženia sa žalovaného.

Žalobkyňamázato,ževrozhodnutíabsentujevýrokonáhradetrovkonania,keďnepovažujezasprávne
právne posúdenie, ktorým sa súd spravoval (bod 36 odôvodnenia napadnutého uznesenia). O nároku na
náhradu trov konania bolo dôvodné rozhodnúť, žalobkyni ako úspešnej (okrem neúspechu v nepatrnom
rozsahu) prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Hoci CSP neobsahuje samostatné
ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami, má

za to, že je dôvodné analogické použitie ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Takto je potrebné vykladať, že rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Ak by nebola
napr. podaná žaloba vo veci samej, môže byť aj rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia
rozhodnutím konečným. Tiež je v zmysle judikovania súdmi možné uzatvoriť, že výsledok konania
o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Preto je potrebné

považovať toto konanie za také, ktoré môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom a
skončí právoplatným rozhodnutím vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala
na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 3.8.2017, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 17Co/52/2017 zo dňa 2.5.2017. Keďže súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne
v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nej na vzdialenosť nad 10 metrov do 200

metrov, avšak zákaz priblížiť sa k žalobkyni považoval za dôvodný (výrok I), ktorý považuje žalobkyňa za
správny (okrem vzdialenosti, ktorú súd prvej inštancie „riešil“ v rámci výroku II.), mala žalobkyňa dôvod
odvolať sa v tomto smere iba proti výroku II. a teda v rámci odvolacieho petitu navrhuje zmenu výrokuII., avšak pri určení dlhšej vzdialenosti v prípade vyhovenia odvolaniu žalobkyne by bol sumarizovaný
zákaz priblíženia do jedného výroku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že strach žalobkyne nie je v žiadnom prípade
ani objektívne dôvodný, ako vyplýva z odvolania, ani nevyplýva z jediného žalobkyňou predloženého
účelovo prispôsobenému dôkazu. Žalovaný žalobkyňu navštívil kvôli odovzdaniu a pokynom k
odovzdaniu maloletej dcéry v dátume a čase odovzdania maloletej, kedy s ňou mal byť v zmysle
neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletou v kontakte, mal maloletú odovzdať matke, nie

starej matke a pokiaľ by žalobkyňa komunikovala so žalovaným ohľadne maloletej (o čo žalovaný
v konaniach vedených pod sp. zn. 17P/12/2022 ako aj súvisiacich výslovne žiadal, aby súd túto
komunikáciu so žalobkyňou sprostredkoval), nemusel by ju navštíviť. Nenavštívil by ju ani za okolností,
že by konštruktívnu komunikáciu žalobkyňa zabezpečila cez starú matku, ktorá namiesto žalobkyne
maloletú odovzdávala a preberala, avšak stará matka robila žalobcovi napriek, maloletú dala von v
mraze len s jednou topánkou, nechala ju schválne s mokrými vlasmi vonku a pod. Žalovaný zvážiac

test proporcionality zásahu do matkinho súkromia na pracovisku a jej osobnej integrity a ochranou
zdravia maloletej (dôvodná obava o zdravie maloletej vzhľadom na počasie a oblečenie maloletej
ako prípravu, na ktorú bola žalobkyňa pred odovzdaním maloletej povinná a zjavne ju nedodržala) a
obavu z trestného stíhania žalovaného vzhľadom na predchádzajúce trestné oznámenie žalobkyne a
obvinenie žalovaného zo strany žalobkyne, rovnako týkajúce sa zdravia maloletej ako uvádza žalovaný

v odvolaní, zvolil návštevu žalobkyne. Nejde len o schválnosti zo strany žalobkyne a jej matky, ale
nedodržiavanie neodkladného opatrenia, ktorého porušovanie žalobkyňou v časti povinnosti pripraviť
maloletú na styk so žalovaným má byť posudzované ako zásah do integrity žalobkyne žalovaným? V
tomto smere sa kolízny opatrovník vyjadril aj žalovanému, že má podať návrh na výkon rozhodnutia. Na
jednej strane by v zmysle uvedeného bol žalovaný oprávneným a na druhej strane v zmysle uznesenia

a odvolania žalobkyne povinným a dokonca agresorom. Jednoznačným a odôvodneným postupom
žalovaného bolo po neúspešnom kontaktovaní všetkých inštitúcii, ktoré žalovaný mohol kontaktovať
pred osobnou návštevou žalobkyne (polícia Starohájska osobne, polícia tel. kontakt 158, ÚPSVR)
a kontaktovaním samotnej žalobkyne, po predchádzajúcich upozorneniach o nevhodnosti prípravy
maloletej na styk so žalovaným zo strany starej matky adresované žalobkyni, žalovaný vyhodnotil v

obave o zdravie maloletej návštevu žalobkyne s tým, že jej v čakárni oznámi informácie rozhodujúce
pre zdravie maloletej, čo by aj urobil, keby si žalobkyňa, namiesto ignorovania žalovaného a privolania
nadriadeného, vypočula informáciu od žalovaného a oznámila svojej matke rozhodujúce informácie o
maloletej. Žalobkyňa, keďže tak neurobila, sama privodila stav, že ju žalovaný navštívil. Porušovaním
povinností žalobkyne „maloletú na styk riadne pripraviť“ a maloletú odovzdať na styk ako aj po styku

prevziať, nemôže byť sankcionovaný žalovaný, najmä ak v danom čase riadiac sa rozhodnutím súdu
– neodkladným opatrením – uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/81/2023 - 229 zo dňa
18.7.2023 mal prísť do osobného kontaktu so žalobkyňou. Žalovaný naopak plnil povinnosti uložené
rozhodnutím súdu, na rozdiel od žalobkyne, čo nemôže byť dôvodom na zákaz priblíženia na 10 metrov
k žalobkyni, najmä ak tento zákaz je v priamom rozpore s iným súdnym rozhodnutím, ktoré zároveň

nemôže meniť ani rušiť, keďže ide o iný typ konania a rozhodnutia. Navyše zákazom v zmysle I. výroku
uznesenia a v zmysle žalobkyňou žiadaného zákazu v zmysle odvolania by súd znemožnil žalovanému
akýkoľvek styk s maloletou, a teda zasiahol by do už súdom upravených práv mimo svojej rozhodovacej
právomoci, keď túto upravuje len súd v konaní o starostlivosti o maloletých. Nie je možné odovzdanie
maloletého dieťaťa druhému rodičovi zo vzdialenosti 10 metrov, najmä ak bezprostredne pred miestom

odovzdania maloletej sa nachádza hlavná cesta a maloletá musí prejsť v sprievode odovzdávajúceho
a preberajúceho, t.j. žalovaného cez priechod pre chodcov. Žalobkyni ako matke vadí, že žalovaný pri
preberaní a odovzdávaní maloletej nekupuje parkovací lístok, keďže ide iba o zastavenie s vozidlom na
krátky čas, ale nevadilo by jej, že má žalovaný maloleté dieťa pustiť bez svojho sprievodu cez hlavnú
cestu? Žalobkyňa daný stav zapríčinila účelovo, čo vidieť z jej nasledovných krokov: pokiaľ bolo vedené

konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. 19Em/1/2022, žalobkyňa nariadený styk ako tak dodržiavala,
nenamietala odovzdávanie maloletej, jediné, čo jej vadilo, je vstup na pozemok pred bytovým domom,
poktorommuselžalovanýprejsť,akchcelprísťpredbytovýdompodľauzneseniaoúpravestyku,pričom
k zmene daného uznesenia v otázke miesta odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa nedošlo.
Napriek tomu sa žalovaný prispôsobil a maloletú čakával pred alebo pri bránke bytového domu, pričom

žalobkyňa len stála za oknom a dokumentovala jej matkou vyprovokované správanie. Žalobkyňa na
rozdiel od stykov doposiaľ realizovaných, kedy sa len pozerala z okna a maloletú ani neodovzdávala
ani nepreberala, na najbližšom styku po vydaní uznesenia v čase odovzdania maloletej sa dostavila
až pred bránku bytového domu spolu so svojou matkou, čím sama zapríčinila nedodržanie vzdialenostiv zmysle uznesenia. Mohla v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/81/2023- 229
zo dňa 18.7.2023 čakať na odovzdanie maloletej pred vchodom do bytového domu a žalovaný mohol
maloletú poslať v oplotenom areáli bytového domu po chodníku k žalobkyni, táto sa však namiesto toho

postavila bezprostredne pred bránku bytového domu a priechod pre chodcov a čakala na žalovaného,
ktorý nemohol maloletú pustiť samu cez hlavnú cestu a priechod pre chodcov a tak sa k žalobkyni musel
priblížiť, s čím žalobkyňa počítala a odovzdávanie maloletej si natáčala. Maloletú mohla prevziať stará
matka ako tomu bolo doposiaľ, keď nechcela prísť do kontaktu so žalovaným. Už samotná vzdialenosť
10 metrov je s ohľadom na miesto odovzdávania a preberania maloletej neprípustným zásahom do

uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/81/2023 - 229 zo dňa 18.7.2023, navyše vzhľadom na
umiestnenie bezprostredne pri hlavnej ceste a križovatke aj nebezpečným, a teda v zmysle výkladu
argumentum a minori ad maius platí, že ak je neprípustný zákaz priblíženia pre vzdialenosť aj 10 metrov,
je rovnako, ba dokonca výraznejšie neprípustný zákaz na vzdialenosť presahujúcu 10 metrov a opačne
aj na vzdialenosť na 2 metre od vstupnej bránky. Irelevantné sú žalobkyňou tvrdené vzdialenosti medzi
bránkou, vchodom a pod., keď žalobkyňa sama iniciatívne účelovo v zmysle priloženého videa túto

hranicu posúva, kedy jej to vyhovuje. Poukázal na priložené snímky z terénu a mapy, kedy 2 m od
vstupnej bránky je hlavná cesta a priechod pre chodcov. V odvolaní bol žalovaným jednoznačne a
objektívne vysvetlený pohyb žalovaného v danej lokalite – vzdialenosť kancelárie a nákupného centra,
potravín, priechod pre chodcov a pod. K čestnému vyhláseniu A. J. zo dňa 3.2.2025 uviedol, že ide
o k veci sa nevzťahujúce vyhlásenie na základe skreslených informácii A. J. od žalobkyne, keďže

žalobkyňa ho asi neinformovala, že žalovaný jej skúšal volať a písať ohľadne maloletej, no neúspešne
a z povahy jej pracovnej činnosti nevyplýva, že by mala žalobkyňa zamestnávateľom zakázané použiť
svoj mobilný telefón a email, SMS alebo krátky telefonát ohľadom maloletej. Napriek tomu žalovaný
toto vyhlásenie berie na vedomie, osobnú návštevu nevykoná, a to ani v prípade ohrozenia na živote
maloletej. Vyhlásenie A. J. možno však podľa obsahu vyhodnotiť len ako interný pokyn zamestnávateľa

zamestnankyni, aby urobila takú nápravu a opatrenia do budúcnosti vo vzťahu komunikácie so
žalovaným, aby k osobnej návšteve už nedochádzalo. Iný pokyn žiadna fyzická osoba ani lekár nemôže
smerovať voči inej fyzickej osobe v kontexte uznesenia, ktoré sa práv a právom chránených záujmov
A. J. ani netýka. A už vôbec vytvárať nátlak na konajúci súd v podobe nepomenovaných následkov ním
vytýkanej intolerancie. Žalovanému nemožno rozhodnutím súdu zakázať navštevovať miesta, kde by sa

mohla žalobkyňa vyskytnúť (TESCO, Vodáreň bistro – reštaurácia, ktorú navštevuje žalovaný na adrese
D. X, vo vzdialenosti parkoviska k reštaurácii priamo oproti bytovému domu, t.j. menej ako 10 metrov
od bránky k areálu bytového domu). Navyše A. J. sa vyjadril opakovane len o dvoch návštevách, ktoré
uvádzal v prvom vyhlásení, v žiadnom prípade nie o žiadnej ďalšej návšteve, toto z jeho prehlásenia
nevyplýva ani sa také neuskutočnilo, naopak, jeho vyhlásenie svedčí skôr o účelovej manipulácii zo

strany žalobkyne v zmysle, že keď nepostačovalo jeho prvé pravdivé vyjadrenie, že išlo o komunikáciu
a styk s maloletou, tak žalobkyňa požiadala zamestnávateľa o ďalšie v inom, všeobecnejšom znení.
Žalovaný súhlasí s výrokom II. a III. uznesenia. Návrh žalobkyne ohľadom areálu bytového domu je
jednak neurčitý a nevykonateľný, ale neoprávnene zasahuje do uznesenia Krajského súdu v Trnave,
č. k. 11CoP/81/2023-229 zo dňa 18.7.2023. Nejde teda o formalistické rozhodnutie, ale rozhodnutie

vecne správne, pričom ani špecifikácia parciel neodstraňuje rozpor s citovaným uznesením. Navyše
žalobkyňa sa domáha iného petitu ako navrhovala v návrhu, pričom po vydaní uznesenia už nemôže ísť
o doplnenie petitu ako to uvádza žalobkyňa a zmena žaloby (v tomto prípade neodkladného opatrenia)
v odvolacom konaní s poukazom na § 371 CSP nie je možná. Prihliadnutie k doplneniu petitu by
znamenalo porušenie dvojinštančnosti konania. Navyše vzhľadom na § 327 CSP v spojení s § 357

CSP argumentum a contrario ohľadom prípustnosti odvolania, odvolanie voči odmietavému III. výroku
uznesenia je neprípustné. Voči absentujúcemu výroku o náhrade trov konania nemožno rovnako podať
odvolanie, navyše nakoľko uznesenie v časti IV. výroku o povinnosti podať žalobu vo veci samej nie
je napadnuté odvolaním, potom bude otázka náhrady trov konania riešená vo veci samej, prípadne
osobitným rozhodnutím ako to uvádzal súd prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia uznesenia. V prípade,

že sa konanie skončí vyhovením odvolaniu žalovaného a zamietnutím odvolania žalobkyne, potom si
žalovanýuplatňujenáhradutrovkonania.VzáverežalovanýpoukázalnaaktuálnujudikatúruESĽPkčl.8
Európskeho dohovoru o ľudských právach: Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života ods.
1.: Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Ďalej poukázal na prípad M. J. proti Slovenskej republike. Porušenie práva žalovaného v konaní so

žalobkyňou o úprave práv k maloletej tak žalobkyňou samotnou ako aj zo strany súdu prvej inštancie
nemôže odôvodňovať sankciu voči žalovanému, ktorou jednoznačne uznesenie je, už len s poukazom
na starú rímsku zásadu: „Ius ex iniuria non orfitur" (právo nevzniká z bezprávia), a síce, že na právnom
úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. (rozhodnutie Ústavného súdu SRč. k. II. ÚS 346/08-37). Uvedená zásada je aplikovaná široko nielen v civilnom práve týkajúcom sa
vlastníckych vzťahov ale aj konaním v rozpore s dobrými mravmi a účelovými krokmi účastníka konania.
Súd prvej inštancie svojou nečinnosťou v kontexte početných žiadostí žalovaného, aby žalobkyni

uložil výchovné opatrenie súvisiace so zabezpečením poradenstva ohľadne komunikácie o maloletej
za súčasného zamietania styk rozširujúcej úpravy maloletej so žalovaným s odôvodnením, že širší
rozsah styku bude riešený v rozhodnutí vo veci samej, porušil práva žalovaného na styk s maloletou.
Zastavením vykonávacieho konania vedeného voči žalobkyni aj napriek odvolaniu žalovaného, bolo
umožnenéžalobkyniobštrukčnésprávanie,ktorépredikovalžalovanýhneďpozastaveníkonaniasúdom

prvej inštancie, čo sa aj stalo (marenie styku od 13.3.2024 do 3.4.2024). Oproti uvedenému výkon
judikovaného práva žalovaného nemôže byť posudzovaný ako zasahovanie do práva na súkromný
život a integritu žalobkyne. V tomto smere bolo do integrity žalovaného zasiahnuté pomerne výraznejšie
konanímžalobkyneasúduaobdobnejetokontinuálnehodnotenétakESĽPakoajÚstavnýmsúdomSR.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho I. výroku podal včas odvolanie aj žalovaný s návrhom na

jeho zmenu zamietnutím návrhu aj v tejto časti. Namietal, že neboli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov, t.j. podmienka naliehavosti, keď
súd prvej inštancie vychádzal zo záznamu z obdobia dávno pred podaním návrhu (7 mesiacov pred
uznesením) a z okolností, ktoré zapríčinila sama žalobkyňa svojou nekomunikáciou so žalovaným ako
otcom maloletej dcéry. Neexistujú dôvody pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami

odôvodňujúce okamžitý zásah súdu. Obchodná spoločnosť žalovaného vlastní priestor v bytovom
komplexe L. asi 400-500 metrov od bydliska žalobkyne. Medzi bydliskom žalobkyne a kanceláriou
žalovaného sa nachádza jediné nákupné centrum s potravinami, TESCO, kde nakupuje žalobkyňa a
aj žalovaný, prípadne jej matka. Stretnutie v potravinách bolo náhodné, žalovaný nesleduje žalobkyňu
ani jej matku a skutočnosť, že stretol matku žalobkyne v potravinách nemôže byť dôvod na nariadenie

neodkladného opatrenia ani nie je zásahom do osobnostných práv, keďže jej sa stretnutie nijako
netýkalo. Žalovaný ako otec, keď stretne svoju dcéru mimo úpravy styku sa jej nesmie prihovoriť? Má
ju ignorovať? V tom čase už nie je otec? Ak maloletá počas stretnutia v TESCU plakala, nešlo o reakciu
na žalovaného, to povedala matka žalobkyne, nie maloletá, ktorá má so žalovaným viac ako dobrý
vzťah, mala obdobie, keď k nemu nechcela ísť, pretože ho viac ako rok nevidela kvôli bráneniu zo strany

žalobkyne, ale to bolo ešte v lete minulý ak nie rok predtým (opäť vzhľadom na oblečenie žalovaného),
keďže s týmto trávi čas pravidelne, ochotne a rada a dobrovoľne, naopak, nechce styk ukončiť, čo vedie
niekedy k pár minútovému meškaniu žalovaného pri odovzdaní maloletej. Zdôraznil, že udalosti spred
obdobia viac ako pol roka a nijako nesúvisiace so žalovaným, nespĺňajú podmienku bezodkladnosti a
naliehavosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia. Maloletá zrejme reagovala na ráznejší

krok svojej starej matky, lebo jej postoj a konflikt so žalovaným vníma, rovnako ako napätie, ktoré stará
matka vyvolala, mohlo ísť o bežné stretnutie, no stará matka z toho pravdepodobne urobila drámu
a tvrdí, ako je maloletá traumatizovaná, no naopak, maloletá sa negatívne vyjadruje na starú matku a
nie na žalovaného. Žalovaný sa nezdržiava pri bydlisku žalobkyne, toto je pár minút autom – google
uvádza 1 min. (vo vzdialenosti 600 m od TESCA, kde nakupuje žalovaný) a kde sa zdržiaval dávno pred

podaním tohto návrhu, nakupoval tam, aj keď žil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, tankoval na
čerpacej stanici hneď vedľa TESCA, vozil tam na nákupy svoju matku a pod. TESCO je zas vzdialené
1 minútu a 250 m od nehnuteľnosti obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorá sa nachádza na tej istej
ulici ako TESCO (I. ulica). Pre lepšiu predstavu priložil print screen google maps. Pri stretnutí žalovaný
nikoho netraumatizuje ani netraumatizoval, ani neuráža maloleté deti, žalobkyňa sa traumatizuje sama,

keď fabuluje a zveličuje každé stretnutie a slovo, ktoré povie a urobí žalovaný. Pri stretnutí ani nebola
prítomná, takže ako môže vedieť, čo povedal žalovaný svojej dcére. Staršia dcéra žalobkyne dosvedčí
akúkoľvek verziu žalobkyne – svojej matky, keďže je vychovávaná iba žalobkyňou. Žalobkyňa vyslovila
podozrenie, že s jej vozidlom bolo manipulované ako sa jej to stalo už v minulosti. Nielenže neuviedla, že
sa domnieva, že s vozidlom mohol manipulovať žalovaný, keď v minulosti z toho obvinila dokonca svojho

bývalého manžela a odfotila puklicu, na čo reagovali, že ide o nájazd na obrubník, tak tentoraz fotografiu
prispôsobila účelu. Ani v jednom prípade nepodala trestné oznámenie ani nič podobné a „odchlípenie“
blatníka po vzhliadnutí automechanikom z fotografie svedčí skôr o spôsobe jazdy žalobkyne – nájazde
na obrubník alebo inú prekážku, rozťažnosť materiálov a pod. Predtým než si žalobkyňa vymyslí tvrdenia
proti žalovanému, mala by ich podrobiť aspoň logickej úvahe o technických možnostiach toho, čo tvrdí.

Žalobkyňa si môže nechať automobil prezrieť a potom vykonať kroky k ďalšiemu zisťovaniu a nie
obviňovať hneď žalovaného. Zo strany žalovaného by bolo úplne nelogické manipulovať s automobilom
žalobkyne, keďže automobil žalobkyne ani samotná žalobkyňa ho podľa jeho slov nezaujíma, vždy
komunikuje s ňou ohľadom dcéry. Navyše, žalobkyňa ani neudala dátum fotografie údajnej manipulácievozidla. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa zo všetkého, čo sa stane, má vo zvyku obviňovať
žalovaného. Obchodná spoločnosť žalovaného - Alternative company, s.r.o. má priestor/kanceláriu v F. v
polyfunkčnom komplexe L. I. a sídlo má v Bratislave, takže je logické, že nakoľko z F. do Bratislavy vedie

jedna rýchlostná cesta D1, že sa žalovaný ako podnikateľ pravidelne po tejto ceste presúva do a z miesta
sídla spoločnosti do kancelárie, na miesto výkonu prác a pod. Z tejto situácie je skôr nezvyčajné, že sa
nemíňajú ich vozidlá častejšie ako to opisuje žalobkyňa. Súd prvej inštancie mal pri vydaní uznesenia
za osvedčené svedeckými výpoveďami kolegyne a zamestnávateľa žalobkyne 2 návštevy žalovaného
na pracovisku žalobkyne. Žalovaný nespochybňuje, že navštívil žalobkyňu na pracovisku, ale išlo o

samotnou žalobkyňou vyvolaný stav, kedy v záujme predchádzaniu ochorenia maloletej nemohol konať
inak. V zmysle neodkladného opatrenia upravujúceho styk žalovaného s maloletou totiž má maloletú
odovzdávať žalovanému žalobkyňa a nie jej matka - stará matka, pričom žalobkyňa stojí pri okne a
posiela starú matku vyvolať konflikt so žalovaným, z ktorého matka následne zhotoví obrazový záznam
alebo fotografie, ktoré účelovo použije proti žalovanému. Žalovaný nezastavil premávku na fotografii s
policajtmi, ani políciu neprivolala žalobkyňa, ide o situáciu, kedy žalobkyňa už uvedenú fotografiu použila

avšak v inom kontexte, a síce tvrdila, že žalovaný jazdí neopatrne a zastavil premávku. V skutočnosti
polícia pri bránke bytového domu žalobkyne už stála a otec pristavil auto, aby sa informoval, či sa
náhodou niečo nestalo s maloletou, keďže žalobkyňa ho neinformuje a styk marí s odkazom na chorobu
maloletej bez podania vysvetlenia alebo správy od lekárky. Polícia mu odpovedala, že nie, nemusí sa
báť, sú tam z iného dôvodu a žalovaný pokračoval v jazde. Uvedené žalovaný odôvodňoval rovnako

v konaní o výkon rozhodnutia, takže nejde o jeho účelové tvrdenie na rozdiel od matky, ktorá situáciu
predkladá účelovo bez pravdivého a úplného uvedenia okolností. Žalovaný sa musel od počiatku
styku s maloletou domáhať, žalobkyňa mu dlhodobo zámerne a bezdôvodne (skutočnosti právoplatne
ustálené konajúcimi súdmi v konaní vedenom pod sp. zn. 38P/21/2023, 17P/12/2022, 109P/44/2024,
19Em/1/2022, s ktorými žiada, aby sa súd oboznámil) v styku bránila, tomu zodpovedá aj ich vzájomná

komunikácia. Žalovaný styk s maloletou obnovil, resp. musel nanovo vybudovať vzťah po dlhotrvajúcom
bránení zo strany žalobkyne (donútenej k styku až odňatím rodičovského príspevku v konaní o výkon
rozhodnutia) a vo svetle objektívnych a nezávislých dôkazov, ktorými sú 3 znalecké posudky na osobu
žalobkyne: Žalobkyňou tvrdené okolnosti v návrhu, ktoré súd prvej inštancie považoval za osvedčené,
sú nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia poznačené jej diagnózou v zmysle znaleckého posudku znalca z

odboru psychiatrie – paranoja. Žalobkyňa ďalej účelovo súd zavádza, že komunikáciu musela ukončiť
so strachu pred žalovaným, ten zvonil a domáhal sa styku, keď mu žalobkyňa výslovne v styku bránila
a tento marila. Súd by nepristúpil k výkonu rozhodnutia, keby sa ho ani otec nedomáhal a nebolo
by potvrdené, že ho žalobkyňa neumožňuje, preto žalovaný počas styku v zmysle neodkladného
opatrenia sa dostavil na styk, zazvonil buď na zvonček pri bráne alebo pri dverách (neskôr len pri

bráne, lebo žalobkyňa sa vyjadrila, že si to neželá, hoci nikto nerešpektoval, čo si želá žalovaný
ako otec a čo mu súd priznal, kde je jeho osobná integrita, že sa cíti obťažovaný neustálymi atakmi
žalobkyne na rôzne úrady a pod.) a kontaktoval políciu, že mu styk nie je umožnený. Dôvodom správ,
ktoré adresoval žalobkyni bol styk s dcérou a informácie o nej. To skonštatovala aj polícia na trestné
oznámenia žalobkyne a súd v konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod sp. zn. 19Em/1/2022. Keď

sa styk začal realizovať, t. j. keď bola žalobkyňa donútená súdom nariadením výkonu rozhodnutia,
žalovaný žalobkyňu viac nekontaktoval. Kontaktoval ju až keď chcel oznámiť, že sa nedostaví na styk,
alebo keď potreboval odovzdať žalobkyni informáciu o maloletej pred alebo po zrealizovaní styku. Z
uznesenia ani z návrhu nevyplýva jediná komunikácia žalovaného voči žalobkyni, ktorá by naznačila
dôvodnú obavu žalobkyne alebo zásah do práv žalobkyne. Fotografie sú z priebehu styku, kedy je otec

oprávnený realizovať styk, sú z leta neurčitého roku (vzhľadom na oblečenie) a miesto vyzdvihnutia
maloletej je pred bytovým domom – bydliskom žalobkyne a maloletej. Správa žalobkyne ÚPSVaR je
rovnako zavádzajúca, nie je pravda, že by otec prenasledoval žalobkyňu a už vôbec nie každý deň,
žalovaný pracuje, je na stavbách v rôznych častiach SR a ČR, so žalobkyňou mal snahu komunikovať
na odporučenie samotného úradu práce, ktorý sa snažil sprostredkovať poradenstvo obom rodičom,

ktoré otec navrhol a žalobkyňa zmarila s odôvodnením prvý krát, že pracovníčka úradu práce nie je
kompetentná jej dohovárať, nemá na to žiadne špeciálne vzdelanie – matkine slová smerom k referátu
poradenstva ÚPSVR a druhý krát sa ani neozvala, hoci žalovaný bol ochotný sa poradenstvu za účelom
zlepšenia komunikácie so žalobkyňou (nevyhnutnej v záujme fungovania ako rodičov maloletej a o
maloletej) podrobiť. Úrad práce svojou odpoveďou vyhodnotil len to, že on nie je kompetentný to riešiť

a nech to matka rieši podaním orgánom, ktoré sú to oprávnené riešiť, t.j. súd alebo orgány činné v
trestnom konaní, v žiadnom prípade neprejudikoval dôvodnosť podania matky ani odporúčanie súdu ako
má postupovať, keďže vychádzal len z jednostranných aj to účelovo prispôsobených tvrdení žalobkyňou.
Žalobkyňa tak postupuje opakovane, a síce, že osloví inštitúciu a bude ju opakovane dopytovať, až kýmsi „nevynúti“ odpoveď jej vyhovujúcu: takto kontaktovala a doslova urgovala kňaza, aby privolal exorcistu
na žalovaného, kým jej po početných správach neprivolil, čo následne oľutoval, pretože si nevypočul
druhú stranu. Rovnako tak snaha komunikovať a realizovať styk žalovaného s maloletou cez Centrum

pre rast osobnosti, Trnava a keď na to žalovaný pristúpil, obvinila riaditeľku Centra z neprofesionality,
rovnako snaha sprostredkovanie komunikácie na referáte poradenstva na ÚPSVR Trnava (p. G.), ktorú
následne odmietla z dôvodu, že nie je na také poradenstvo kvalifikovaná. Žalobkyňa sa dlhodobo
sťažuje v správach o priebehu styku, že nevie, ako žalovaný strávil 2 hodiny s maloletou a že ako jej
matka potrebuje informácie, ale žalovaný jej ich nemá ako poskytnúť a s matkou žalobkyne, ktorá sama

alebo na popud žalobkyne vyvoláva konflikty so žalovaným, sa ťažko komunikuje. Žalobkyňa si otca v
komunikácii účelovo zablokuje a tvári sa, že jej nič doručené nebolo a keď sama chce, účelovo odblokuje
komunikáciu a žalovanému napíše... Takáto selektívna a účelová komunikácia nie je normálna medzi
rodičmi maloletej, zo strany žalobkyne sa javí byť patologická, žalobkyňa dlhodobo úlohu žalovaného
ako otca v živote maloletej popiera a neobťažuje sa ho ani informovať o maloletej, všetky rozhodnutia
prijíma sama a bez ohľadu na záujem maloletej. V tomto smere žalovaný opakovane žiadal súd, aby

nariadil žalobkyni výchovné opatrenie, no súd na uvedené ani jeden krát nereagoval, rovnako ani kolízny
opatrovník, pričom žalobkyňa v žiadnom ohľade s kolíznym opatrovníkom nespolupracuje: nezúčastnila
sa poradenstva, s ktorým pôvodne sama súhlasila, následne po nezlepšení rodičovského vzťahu, resp.
komunikácie otca a matky, otec navrhol poradenstvo na ÚPSVR opätovne, matka pôvodne súhlasila,
ale opäť sa ani raz nedostavila. Každé tvrdenie matky je účelové vytrhnuté z kontextu a doplnením

informácii, ktoré schválne neuvádza, vyplýva, že žalobkyňa sústavne rolu žalovaného ako otca potláča,
ignoruje, robí všetko preto, aby ho očiernila pred súdom, pričom sama žalovaného porovnáva s bývalým
manželom a predpovedá v obavách extrémne situácie, fabuluje situácie a stretnutia žalovaného, ktoré
sa ani neuskutočnili, čo opätovne súvisí zrejme s jej diagnózou. Návrh žalobkyne v tomto konaní, na
základe ktorého v rozpore s ustanoveniami CSP a Občianskeho zákonníka súd vydal uznesenie, je

odrazom jej psychického stavu a nie je ničím iným len riešením rodičovského konfliktu, ktorý sa nerieši
týmto druhom konania. Nie je pravda, že žalobkyňa sa obáva žalovaného, nemá dôvod sa obávať ani
objektívny ani subjektívny, nebyť svojho ochorenia, kvôli ktorému by mala pravdepodobne vyhľadať
odbornú pomoc. Tu práve žalobkyňa zasahovala a dlhodobo zasahuje do integrity žalovaného, ktorého
očierňuje na Inšpektoráte práce, Daňovom úrade, polícii, pred súdom a pod. Už len z logiky veci, osoba,

ktorá sa cíti ohrozená, neudáva otca svojho dieťaťa – žalovaného na inšpektoráte práce, daňovom
úrade a nepíše do podaní na súd, že neplatí parkovné, keď sa dostavuje na styk s maloletou – to nie
sú ani strach vyvolávajúce situácie ani náznaky agresie, prenasledovania zo strany žalovaného, ale
pomsta žalobkyne, že napriek tomu, že styk plánovala neumožňovať žalovanému, kým jej nebude platiť
1500 eur mesačne, maloletú neuvidí a otcovi bol styk upravený neodkladným opatrením, ktoré bola

a je donútená rešpektovať vykonávacím konaním. Žalobkyňa situácie zámerne projektuje cez svoju
matku, ktorá vyvoláva konflikty a následne natáča alebo fotí z okna každú reakciu žalovaného. Maloletá
nechce od žalovaného odísť vzhľadom na krátky čas styku a už vôbec nie, keď ju ide prevziať stará
matka, ktorú maloletá odmieta a nie žalobkyňa ako matka, čo je dôvod dlhšej rozlúčky žalovaného
s maloletou a prehováranie maloletej, že už musia ísť, čoho svedkom bola aj privolaná polícia dňa

13.11.2024. Otec predvídal konflikt so starou matkou a osobne požiadal políciu o asistenciu, tá ho
odmietla a odkázala ho na 158, otec zavolal teda tam a príslušný policajt ho odbil, že tieto situácie si
musí vybaviť so žalobkyňou ako matkou, žalovaný kontaktoval aj kolízneho opatrovníka a keďže sa mu
nedostaloradyakopostupovaťpriďalšejočividnejschválnostiodmatky,resp.starejmatky,tedanavštívil
matku v práci, lebo sa chcel vyhnúť priamemu konfliktu so starou matkou, čo matka účelovo podáva

ako prenasledovanie matky a nedodržiavanie neodkladného opatrenia. Následne polícia asistovala pri
odovzdaní maloletej starej matke, aby opätovne nevyvolala konflikt. Žalovaný sa snažil príchodom na
pracovisko žalobkyne riešiť schválnosti zo strany starej matky, ktoré mali zámerne vyústiť do konfliktu
zo strany otca, keďže žalobkyňa nereagovala na správy žalovaného formou sms ani emailu ani nedvíha
telefón. Okolnosti preberania maloletej na styk a po ukončení styku nemôžu byť dôvodom na vydanie

uznesenia rovnako ani skutočnosť, že žalobkyňa nekomunikuje so žalovaným a následne sa dopytuje,
že nedostala informácie. Na jednej strane teda žalobkyňa tvrdí, že chce mať správu zo styku žalovaného
smaloletouakeďžalovanýinformovalstarúmatku,táurobípresnýopak,pretovzáujmeochranyzdravia
maloletej jej toto musel ísť oznámiť. Žalovaný jej toto na pracovisku oznámil, pričom opakuje, že tak
nemusel urobiť, keby matka inštruovala starú matku alebo komunikovala so žalovaným. Ak by to neurobil

a maloletá by prechladla, prípadne by dostala zápal mozgových blán, žalobkyňa by opätovne podala
trestné oznámenie na žalovaného za týranie dieťaťa alebo ublíženie na zdraví a kto by mu asi veril,
keď by sa žalobkyňa tvárila, že nevedela, že treba ísť s maloletou dnu a že realizoval žalovaný styk
na plavárni. Najbližšie jej teda nič neoznámi a ak maloletá ochorie, bude to zodpovednosť žalobkyne.Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že komunikácia so žalovaným narúša jej integritu, lebo sa ho obáva
(pričom ani netvrdila ani neosvedčila žiaden náznak agresívneho správania, jedine sa vyjadrila, že mal
agresívnu chôdzu, pričom ani pri jednej návšteve nebola ani chôdza ani prejav žalovaného agresívna,

ak by tomu tak bolo, vyjadril by to aj zamestnávateľ žalobkyne, ten však iba skonštatoval nevhodnosť
návštevy počas pracovnej doby nie agresivitu, hnev, výhražky ani nič podobné zo strany žalovaného), na
strane druhej pošle žalovanému po maloletej obálku s provokačným obsahom. Uznesenie nevychádza
zo žiadnych relevantných a už vôbec nie osvedčených skutočností. Zamestnávateľ žalobkyne netvrdil
žiadne agresívne správanie žalovaného, jeho vyhlásenie je objektívne (dokonca potvrdil obsahovo

vyjadrenie žalovaného) na rozdiel od tvrdenia kolegyne, ktoré sa líši od vyhlásenia zamestnávateľa.
Navyše, zamestnávateľ si určite pozrel záznam z návštevy žalovaného a ani svojou prítomnosťou ani zo
záznamu netvrdil žiadne správanie žalovaného tak, ako ho popisuje kolegyňa, ktorá spolu so žalobkyňou
tvrdia, že niečo videli (ako sleduje žalobkyňu žalovaný na aute), ale toto súdu prvej inštancie ani
nepredložili. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný vyhľadáva stretnutia mimo súdom určeného styku,
pričom oba razy aj 13.11.2024 aj 14.2.2024 bol čas styku maloletej so žalovaným a žalovaný sa snažil

oznámiť žalobkyni relevantné skutočnosti k styku s maloletou v záujme ochrany jej zdravia, čo potvrdil
aj zamestnávateľ žalobkyne, ktorému svoju rušivú návštevu žalovaný aj vysvetľoval, hoci pochopiteľne
ho nezaťažoval detailami ani matku nijako neočierňoval. Zdôrazňuje, že v súlade s ustálenou praxou
teda nemožno nariadiť zákaz priblíženia pre snahu o informovanie žalobkyne zo strany žalovaného,
o ktoré informácie sama žiadala, ktoré boli zároveň podstatné pre ochranu zdravia maloletej a ktoré

žalobkyňa sama spôsobila, že žalovaný nemal inú možnosť kontaktu. Napriek tomu, že si žalovaný stojí
za tým, že išlo o podstatné informácie k maloletej, o ktoré sama žiadala, situácia sa nebude opakovať a
so žalobkyňou už komunikovať nebude nijakým spôsobom, avšak náhodnému stretnutiu sa nedokáže
vyhnúť, čo je vzhľadom na priloženú mapu pochopiteľné. Nemôže sa zásahu do integrity dovolávať
osoba, ktorá sama zasahuje a aj zasahovala do práv žalovaného a jeho osobnej integrity, keď mu

upierala práva otca, k rešpektu ku ktorým ju musel donútiť súd aspoň v minimálnej miere a očierňovala
ho po všetkých inštitúciách (robila tak aj bývalému manželovi, keď súdu uviedla, že na neho podala
6 trestných oznámení, vrátane falšovania listín o pobyte, keďže je cudzinec a zároveň tvrdila, že aj
on zasahuje do jej integrity). V znaleckom posudku sama žalobkyňa pripustila, že by so žalovaným
komunikovala a styk podmieňovala skutočnosťami ako napr. keby sa otec vymanil spod vplyvu svojej

matky. Nie je zdôvodnené, ako má byť potrebný rýchly zásah súdu k situácii, ktorá sa stala rok pred
uznesením (informovanie žalovaného matku po styku 14.2.2024). Konštatovanie súdu prvej inštancie
o psychickom terore značne prevyšuje dokonca návrh žalobkyne, v tejto časti je uznesenie v rozpore
so zisteným, resp. osvedčeným skutkovým stavom. Rovnako oznámenia z 3.1.2024 a 13.3.2024 (oba
dni styku žalovaného s maloletou, dokonca v deň 13.3.2024 sa žalovaný dostavil na styk a žalobkyňa

ho svojvoľne neumožnila opäť ako konštatuje žalovaný vo vyjadrení k návrhu na výkon rozhodnutia) sú
rovnakoneaktuálneanavyšezobdobiapotom,čožalobkyňabránilastykužalovanéhosmaloletouabolo
vedené vykonávacie konanie. Počas neho bol žalovaný konajúcim súdom zaviazaný, aby súdu podával
správy o priebehu styku, ktorého sa mal domáhať, a teda dostaviť sa na styk, ktorý sa celé Vianoce
nerealizoval! V otázke naliehavosti je právne posúdenie súdu prvej inštancie nesprávne, kedy zo žiadnej

okolnosti nevyplýva naliehavosť, akútnosť ani trvácnosť zásahov žalovaného do práv žalobkyne, naopak
tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce a účelové, žalovaný sa o žalobkyňu nijako nezaujíma, komunikuje
s ňou len o maloletej, o ktoré informácie sama žiadala, a za to má byť sankcionovaný ako násilník a
agresor zákazom priblíženia? Aj žalovaný mnohokrát kontaktoval políciu pre schválnosti žalobkyne a
jej matky, sú o tom početné záznamy na polícii aj v konaní vedenom pod sp. zn. 17P/12/2022. Je si

vedomý skutočnosti, že súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie,
ale žalovaný nemá ako preukázať, že dňa 13.11.2024 kontaktoval políciu osobne aj telefonicky, okrem
záznamu z tel. Súd si túto skutočnosť môže overiť dopytom na OR PZ, minimálne porovnaním kalendára
a neodkladného opatrenia a dospeje k záveru opačnému a síce, že žalovaný sa pokúsil kontaktovať
žalobkyňu aj inak ako osobne na pracovisku, no neúspešne. Žalovaný sa uchýlil k osobnej návšteve

žalobkyne ako k poslednej možnosti, keď nebola vypočutá jeho prosba, nech ide stará matka s maloletou
dnu, lebo má mokré vlasy a prechladne, pričom je zároveň aj preukázaný konflikt starej matky voči
žalovanému. Uvedené nie je správne, no nestalo by sa tak, keby s ním žalobkyňa komunikovala a
nevyvolávala schválne tento stav svojimi a svojou matkou úmyselne konanými schválnosťami. Súd
prvej inštancie zároveň konštatoval, že tak rozhodol v záujme ochrany duševného zdravia žalobkyne,

v záujme jej duševného zdravia však poukázal na znalecké posudky a závery z nich vyplývajúce, ktoré
by mala žalobkyňa riešiť iným spôsobom ako podaním návrhov na súd, ale odbornou psychologickou
alebo psychiatrickou pomocou.5. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, z neho vyplýva jednoznačné zľahčovanie jednotlivých
situácií a projekcia viny na žalobkyňu. Hneď v úvode odvolania žalovaný uviedol, že sa má jednať
o okolnosti, ktoré mala zapríčiniť sama žalobkyňa žalovaným tvrdenou nekomunikáciou. Žalovaný

argumentuje tým, že nemala byť splnená podmienka naliehavosti, nemajú podľa neho existovať dôvody
odôvodňujúce okamžitý zásah súdu. S bezodkladnosťou sa súd prvej inštancie vyporiadal v bode
26 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie preto správne a zákonne vyhodnotil
podmienku bezodkladnosti a pridal aj náležité odôvodnenie. Útoky žalovaného do integrity žalobkyne
majú stupňujúcu sa tendenciu, pretrvávajú a ani skutočnosť, že je absolútne nevhodné, aby sa

dostavoval na pracovisko žalobkyne, že jeho prítomnosť je tam neželaná a zasahujúca do osobnostných
práv žalobkyne, žalovaného od toho, aby sem za žalobkyňou prišiel, neodradila. Žalobkyňa upozornila
žalovaného správou, že si nepraje, aby ju na pracovisku (a ani nikde inde) obťažoval dňa 18.2.2024.
Aj dňa 10.6.2024 znovu žiadala žalobkyňa žalovaného, aby ju a jej blízke osoby prestal sledovať,
osočovať a ponižovať. Z odvolania žalovaného a jeho bagatelizácie situácie je navyše ešte duplikované,
ako dôležité je poskytnúť žalobkyni súdnu ochranu jej práv. Žalovaný totiž pravdepodobne doposiaľ

neobsiahol, že ak si niekto (žalobkyňa) nepraje, aby niekam chodil, tobôž na pracovisko, že by mohol a
mal rešpektovať takéto prianie. Že si nemôže obhajovať svoje počiny (krik cez plnú čakáreň pacientov,
urážanie, ohováranie, nutnosť byť vyvedený z priestorov zubnej ambulancie nadriadeným žalobkyne)
tým, že tvrdí, že s ním žalobkyňa nekomunikovala. Uvedené vymenované neprijateľné konanie
žalovaného je objektivizované dôkazmi (čestnými vyhláseniami a videozáznamami). Čiže žalovaný

nielenže konal tak, ako to uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sám aj uznáva, že sa
na pracovisko dostavil, ale o čo horšie a vážnejšie, svoje neprijateľné správanie zľahčuje, projektuje vinu
na žalobkyňu, čo je žalovaného modus operandi v rámci jeho obrany. Pokiaľ proti žalovanému nestojí
„iba“ tvrdenie žalobkyne, ale sú predložené aj skutočné dôkazy, ktoré skutkové okolnosti objektivizujú,
uberá sa žalovaný do bagatelizácie, resp. upravovania pravdy. Keďže žalovaný nerešpektuje vôľu iných

osôb,najmäžalobkyneasámsivyhodnocujesituáciutak,žejehovstupnapracoviskozavinilažalobkyňa
a keďže zamestnávateľ žalobkyne sa jednoznačne vyjadril, že nebude tolerovať súkromné návštevy
na pracovisku, kde konkretizoval osobu žalovaného (opakovane a neželane sa dostavil do čakárne),
je zrejmé, že pokiaľ by nebolo bývalo súdom výslovne zakázané sa k žalobkyni približovať, žalovaný
nevidí žiaden problém v tom, aby sa na pracovisko žalobkyne dostavil, veď predsa je „to jej vina“,

že tam prišiel ... kričal, atď. Práve konštrukcia podaného odvolania žalovaného a bagatelizácia iba
potvrdzujú nutnosť zásahu súdu a správnosť nariadeného neodkladného opatrenia, čo do uloženia
zákazu približovať sa k žalobkyni. Z videozáznamov z pracoviska žalobkyne je vidieť štýl chôdze, spôsob
komunikácie žalovaného a agresívny náboj. Tiež z videozáznamu z obchodného reťazca TESCO zo
dňa 10.6.2024 vyplýva priamo, ako boli obe deti žalobkyne traumatizované a maloletá K. ponižovaná

a urážaná žalovaným. Konkrétne povedal: „K. ste zobrali jedného otca a druhej beriete druhého. Tebe
zobrali otca, ty ani o tom nevieš, spamätáš sa až, keď budeš veľká. Ty pochopíš raz ... „. Žalovaný zrejme
nedokáže ani zreprodukovať a napokon ani po oboznámení sa s predloženým videozáznamom uznať,
ako sa situácia stala. Ale pokračuje v popieraní, projektovaní viny, očierňovaní žalobkyne, že má veci
vytrhávať z kontextu a pod. a predostieraní svojej lživej verzie priebehu udalosti. Z videozáznamu ako

jasného a nespochybniteľného dôkazu priebehu udalosti vyplýva, že žalovaný koná napriek jasnému
nesúhlasu starej matky, žalovaný nepovažuje za škodlivé a ani zjavne neprijateľné, aby na staršiu
maloletú pätnásťročnú dcéru žalobkyne bezcitne útočil tým, že jej mali zobrať otca, že to pochopí, že
sa spamätá! Nejednalo sa o ničím podmienený útok, žalovaný nemá žiadne právo jednať s maloletou
osobou takto agresívne. Niet pochýb o tom, že sa také vážne tvrdenia a lživé konštrukcie žalovaného

obzvlášť negatívne dotýkajú mladej slečny v chúlostivom pubertálnom veku. Nie je predmetom tohto
konania dokazovať vzťahy maloletej K. s jej otcom. Žalovaný ide pomyselne ďalej vo svojom odvolaní,
keď si dovolí uviesť, že „žalobkyňa sa traumatizuje sama.“ Práve aj pred takýmito útokmi je nevyhnutné
žalobkyňu chrániť. Jedná sa o znevažovanie, výsmech bolesti a teroru, ktorý žalobkyňa zažíva. Súčasne
je možné označiť takúto konštatáciu za tzv. victim blaming (obviňovanie obete nastáva, keď obeť

trestného činu alebo akéhokoľvek neoprávneného či nespravodlivého činu je úplne alebo čiastočne
obviňovaná za škodu, ktorá na nej bola napáchaná; zdroj wikipedia). Pri pozornom oboznámení sa
s odvolaním žalovaného je badať opakované znaky týchto mechanizmov (zapríčinila sama svojou
nekomunikáciou, traumatizuje sa sama, nemá dôvod sa obávať, ani subjektívny, ani objektívny, mala by
vyhľadať odbornú pomoc, ...). Zdôraznila, že žalobkyňa svoje tvrdenia podkladá a podložila objektívnymi

dôkazmi, napriek tomu žalovaný sa snaží čokoľvek, čo žalobkyňa prežíva, „zakryť“ za znalecké posudky
vypracované v konaní starostlivosti súdu o spoločné maloleté dieťa. Žalobkyňa znalecký posudok
PhDr. Aleny Bednárovej namietala a tiež aj na jej posudok nadväzujúci znalecký posudok MUDr.
Ivana Karbulu. Napriek tomu, že považuje v predmetnom konaní za ustálené a preukázané skutkovéokolnosti podmieňujúce potrebu ochrany práv žalobkyne neodkladným opatrením, prikladá ako prílohu
aj vyjadrenia žalobkyne k obom znaleckým posudkom, na ktoré poukazuje žalovaný. Snaha žalovaného
manipulovať realitou je však odhalená a znemožnená práve dôkazmi, ktoré priložila k návrhu (čestným

vyhláseniam, videozáznamami), k odvolaniu (čestné vyhlásenie) a tiež k tomuto vyjadreniu. Žalovaný
sa pokúša odkloniť pozornosť aj svojimi tvrdeniami o údajnom znemožňovaní styku. Dlhodobo preberá
žalovaný maloletú od starej matky, pretože v predmetnom čase je žalobkyňa v práci, ale keď žalovanému
vyhovuje túto skutočnosť ohnúť, snaží sa navodiť dojem, že preto „musel“ ísť na pracovisko žalobkyne,
lebo maloletá údajne nechce k starej matke pri odovzdávaní ísť, čo nie je pravdou a pri ďalších

desiatkach stykov preberá maloletú matka žalobkyne. Tiež žalovaný trvalo neodovzdáva (a niekedy aj
nepreberá) maloletú načas, čo znovu zľahčuje. Aj preto sa žalobkyňa ako navrhovateľka/oprávnená
domáha nariadenia výkonu rozhodnutia v konaní č.k. 109P/1/2024. Žalovaný namieta, že žalobkyňa
nepreukázala, že bola sledovaná pri ceste do práce žalovaným, poukázal na čestné vyhlásenie kolegyne
žalobkyne. Priložila preto fotografiu vyhotovenú z vozidla žalobkyne dňa 15.11.2024. Žalobkyňa uviedla,
že je veľmi náročné v takomto stave prísť bezpečne do práce a celý deň odpracovať a venovať

sa pacientom. Od nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým má žalovaný zakázané sa priblížiť k
žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, už trikrát tento zákaz žalovaný porušil, ako to je
zrejmé z priložených videozáznamov. Dvakrát v jeden deň žalovaný pristúpil do bezprostrednej blízkosti
žalobkyne dňa 16.2.2025 a dňa 7.3.2025, kedy odstúpil asi na 5 metrov. Je dôvodné podozrenie, že
sa týmto žalovaný dopustil prečinu mareniu výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

i) Tr. zák., keďže opakovaným konaním zmaril zákaz priblíženia vydaný na základe rozhodnutia súdu.
Žalovanýsaajvysmievalztohtozákazu,uvedenéjepočuťavidieťnavideozáznamoch.Buďsažalovaný
posmieva zo vzdialenosti cca 5 metrov, či má natiahnuť pásmo, alebo samotnej maloletej hovorí, že
maminka si vymýšľa, že 10 metrov. Žalovaný teda ani po tom, ako má zakázané sa priblížiť k žalobkyni,
sa neštíti konať v rozpore s vykonateľným súdnym rozhodnutím, toto nerešpektuje, vysmieva sa mu,

vysmieva sa žalobkyni, považuje zákaz priblíženia sa za žartovný a zjavne sa mylne domnieva, že
bol nariadený na pobavenie, pre jeho špás. Porušovanie súdneho zákazu priblíženia sa je významnou
okolnosťou, tiež umocňujúcou strach žalobkyne pred zjavne nekontrolovaným konaním žalovaného.
Žalovanýsinavyšeaniniejepodľasvojhoodvolaniavedomýdôsledkovsvojhosprávaniaanajmävplyvu
svojho konania na iné osoby, konkrétne v danom prípade žalobkyňu. Odvolanie žalovaného považuje

za nedôvodné, jeho obsah však ako taký za potvrdzujúci dôvodnosť návrhu žalobkyne (aj v znení jej
odvolania), keďže sa žalovaný buď doznáva k jednotlivým incidentom, resp. ich popisuje v rozpore s tým,
ako sa stali a ako to vyplýva z ostatných dôkazov a teda sa sám utvrdzuje v lživom popise jednotlivých
udalostí, alebo zľahčuje.
6. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný tak, že žalobkyňa účelovo a

nepravdivo opisuje priebeh návštevy žalobcu, doposiaľ netvrdila krik žalovaného, zrazu účelovo uvádza
údajný krik žalovaného cez plnú čakáreň pacientov, urážanie, ohováranie, nutnosť byť vyvedený z
priestorov zubnej ambulancie nadriadeným žalobkyne, pričom nič z toho nebolo v takejto intenzite ani
tvrdené a už vôbec nie preukázané. Žalovaný nikoho neosočoval, zámer jeho návštevy bol úplne iný a
týkal sa starostlivosti o maloletú, čo už súdu uviedol, čo bolo aj čestným vyhlásením zamestnávateľa

matky potvrdené, pričom ani ten netvrdil ani agresivitu, ani urážky ani iný fabulovaný opis priebehu
návštevy zo strany matky. Nie je v jeho kompetencii súdu riešiť nezhody rodičov vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa a konflikty rodičov nie sú zásahom do integrity rodičov, najmä ak sú samým rodičom
vyvolávané. Matka mala maloletú na styk pripraviť a nie jej obuť 1 topánku a v záujme zdravia maloletej
sa dožaduje v siahodlhých podaniach informácii od otca, čo robila, jedla, pila maloletá počas styku

s otcom a keď jej otec túto informáciu chce poskytnúť, matka požiada o zákaz priblíženia z dôvodu
zásahu do integrity. Otec odovzdal informáciu ohľadom aktivity maloletej počas styku – plaváreň a mokré
vlasy maloletej starej matke, ale táto nenaložila so správou v záujme dieťaťa a schválne strhla čiapku
maloletej nechala ju v nepriaznivom počasí s mokrými vlasmi bez čiapky, ani s ňou nešla dnu, aby
neprechladla ako ju o to slušne otec požiadal. Matka má zároveň komunikáciu s otcom zablokovanú

(účelovo,kedymatkaotcovesprávynevidíakomunikáciuodblokujekeďchcenapísaťsprávu,použiteľnú
pre seba, napr. že otec 2 minúty mešká, pričom si sama napíše, že 10 minút a pod., ale otcovu
správu, odpoveď už nepriloží, hoci otec reaguje, dokonca ju upovedomuje vopred o dopravnej situácii
a pod.). Z videozáznamov z pracoviska žalobkyne nie je vidieť žiadny agresívny náboj žalovaného a
žalovaný ani nevie, čo tým nábojom matka myslela a „žiaden náboj“ nie je dôvodom na zákaz priblíženia.

Žalovaný rešpektuje želanie žalobkyne nedostavovať sa do práce, ako už uviedol, odteraz, aj keby išlo
o život maloletej, no žalobkyňa naopak nielenže nerešpektuje želania žalovaného ako otca tráviť čas
s dcérou, nerešpektuje ani jeho rodičovské práva a nerešpektovala ani súdne rozhodnutie upravujúce
styk žalovaného s maloletou, musel byť nariadený výkon rozhodnutia a aj tomuto sa podrobila až podsankciou odobratia rodičovských dávok. Žalovaný sa často prepravuje autom a je možné ho vidieť
a stretnúť kdekoľvek v rámci Trnavy, Bratislavy, podľa zákaziek žalovaného, pričom na vzájomné
vzdialenosti bolo poukazované práve v odvolaní a vzhľadom na dopravné riešenie F. je takmer vylúčené,

aby sa vozidlá žalobkyne a žalovaného nestretli. V tom prípade má ako ovplyvniť žalovaný situáciu na
križovatke alebo na diaľnici, aby dodržal odstup? K videu z TESCA uviedol, že je jasne na začiatku
počuť, že maloletá nemá zo žalovaného strach, naopak radostne kričí „Tatinko, počkaj...“ a stará matka
ju ťahá preč a až potom je vidieť ako maloletá plače, ale až ak reakciu na starú matka, pričom nič z toho
nezasahujedointegrityžalobkyne.Ksamotnémuodstupunariadenémužalovanémuaúčelovýmvideám

matky treba zdôrazniť, že do vydania uznesenia matka a stará matka odovzdávali maloletú cez veľkú
bránu,čomôžuajnaďalej,kedyaninehrozíkontaktna10metrovmedziodovzdávajúcimapreberajúcim,
nakoľko žalobkyňa môže zostať pri vchode do bytového domu a na diaľku otvorí bránu a žalovaný si
vyzdvihne maloletú pri bráničke, čo aj praktizovali ako vidieť z priloženého videa žalovaného, no po
vydaní uznesenia žalobkyňa schválne spoločne so svojou matkou vyšli až pred bráničku k bytovému
domu a druhú dcéru poverili natáčať situáciu z okna, čo bol úplne jasný zámer a provokácia, ktorý otec

nemohol predpokladať a ak by aj, nemohol maloletú pustiť cez hlavnú cestu a priechod pre chodcov
samu len preto, že žalobkyňa vyšla až k ceste a žalovaný nemal kde ustúpiť kvôli ceste. Uvedené
potvrdzuje naučené správanie maloletej z videa, ktorá keď ide so starou matkou, zo zvyku odbočí k
veľkej bráne, ktorá je otvorená, ale stará matka ju napomenie, že musí ísť cez malý chodník a k zavretej
bráničke, nie otvorenej. Zvláštne, že spôsob odovzdania tak funguje aj v súčasnosti (video zo dňa

9.4.2025, kedy maloletá ide sama k bráničke) a prebiehalo tak aj pred vydaním uznesenia, ale hneď po
vydaní uznesenia žalobkyňa iniciatívne išla až pred malú bráničku a vyhotovovala videá ako žalovaný
pristupuje na menšiu vzdialenosť ako 10 metrov. Svoje vyjadrenie doplnil o emailové správy právnej
zástupkyne žalovaného a žalobkyne.
7.Kvyjadreniužalovaného(kvyjadreniužalobkynekodvolaniužalovaného)savyjadrilažalobkyňavtom

zmysle,žesapridržiavasvojhoodvolaniaatiežajsvojhovyjadreniazodňa8.3.2025,súčasnepoukázala
na všetky predložené dôkazy. Žalobkyňa popisuje incidenty na svojom pracovisku pravdivo a aj v
kontexte čestných vyhlásení. Vzhľadom na neustálu tendenciu žalovaného popierať a dezinterpretovať
skutkové okolnosti podal zamestnávať žalobkyne A. B. J. znovu čestné vyhlásenie, ktoré prikladá a z
ktorého vyplýva, že návštevy žalovaného boli obťažujúce, situácia na pracovisku žalobkyňa bola veľmi

nepríjemná pre všetkých zúčastnených, predovšetkým pre dieťa, ktoré bolo v centre diania, pôsobilo
vystrašene, ale aj pre žalobkyňu, ktorá bola vystavená stresu počas výkonu práce. Pacienti v čakárni
boli správaním žalovaného pobúrení. Uviedol, že žalobkyňa bola očividne vystresovaná, pod veľkým
psychickým tlakom, neschopná byť na mieste výkonu práce (na recepcii) v prítomnosti žalovaného
a preto ho požiadala o vyriešenie konfliktu. Skúsenosť so žalovaným popísal ako veľmi negatívnu

a vyjadril postoj, že si nepraje, aby sa žalovaný pohyboval v blízkosti jeho ambulancie a žalobkyni
poprial, čo najskoršie ukončenie súdneho procesu, aby už nemusela znášať psychické ataky. Je teda
zrejmé a nepochybné, že sa nejednalo o žiadnu nezhodu medzi rodičmi, ale vyeskalovanú, veľmi
nepríjemnúsituáciunapracoviskužalobkyne,kdevystavilžalovanýžalobkyňustresu,psychickémutlaku
a neschopnosti pracovať. Z uvedeného vyhlásenia vyplýva, že žalovaný osočoval matku žalobkyne a

žalobkyňu, čím je vyvrátené tvrdenie žalovaného, že nemal nikoho osočovať. Z vyhlásenia A. K. vyplýva,
že žalovaný vykrikoval, čím je vyvrátené, že by netvrdila žalobkyňa krik. Krik je totiž zrejmý už z dôkazu
priloženého k návrhu žalobkyne. Žalovaným uvádzané okolnosti ohľadom výkonu rodičovských práv k
spoločnej maloletej dcére nie sú predmetom sporu, žalobkyňa k nim uviedla len toľko, že dlhodobo je
to žalovaný, ktorý porušuje súdne rozhodnutie (maloletú odovzdával sústavne s oneskorením, dokonca

až viac ako hodinu, dieťa odovzdal až po privolaní hliadky PZ), z ktorého dôvodu bola nútená podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a iba preto, že sa ku koncu zmenil exekučný titul a žalovaný
začal účelovo odovzdávať maloletú načas, čo napokon viedlo k zastaveniu konania uznesením zo dňa
16.4.2025. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný potvrdil, že nemá problém sa aj napriek nariadenému
zákazu k žalobkyni priblížiť a zo svojho počinu (zmarenia) nerešpektovania súdneho rozhodnutia znovu

viní žalobkyňu. „Je vinná, že mala hneď po vydaní neodkladného opatrenia iniciatívne vyjsť až k ceste ..“
Jedná sa o absurdné a nelogické hodnotenie situácie tým, ktorý je reálne zodpovedný za porušenie
zákazu priblíženia a tendenčne sa snaží obrátiť pozornosť na žalobkyňu, pretože nejde o to, kto kam
vyšiel, ale o to, kto ku komu mal zakázané sa priblížiť. Je zrejmé, že žalobkyňa nepristupovala k
žalovanému, ale žalovaný prišiel ku nej stojacej. Žalovaný tvrdí, že už by na pracovisko žalobkyne

neprišiel. Tomuto tvrdeniu je ťažko možné, až nemožné uveriť, pretože žalovaný nepovažuje za
nevhodné, ani protiprávne priblížiť sa k žalobkyni napriek súdnemu zákazu. Forma a spôsoby klamstva a
prekrúcaniarealityžalovanýmsúibadôkazomojehokonfliktnostiavyhýbaniusazodpovednostizasvoje
činy. Má hlboko znormalizované správanie tyrana, ktorý už nedokáže zdravo nielen odhadnúť hranicebolesti, ktoré svojej obeti spôsobuje, ale ju ani nedokáže reálne navnímať. Preto napríklad prekrúca
samotné svedectvo jej kolegyne, A. K., ktorá antisociálne správanie žalovaného sama popísala tak, ako
ho navnímala. Žalovaný vo svojom vyjadrení nedokáže realisticky poňať, že iní ľudia vedia byť a aj

sú diplomatickí a taktní (aj voči agresorom ako je on) a vo svojich vyjadreniach/svedectvách sú preto
zdržanliví, avšak vecní, ako napríklad jej nadriadený A. J., ktorý je o.i. aj veľmi pracovne vyťažený a
aj on bol pri práci žalovaným vyrušený. Je nutné ozrejmiť, že v oboch prípadoch neželanej návštevy
žalovaného na jej pracovisku sa jednalo práve o dni (14.2.24 a 13.11.24), kedy maloletú vrátil jej matke,
kým bola v práci a táto sa žalovaného spýtala, v akom stave to malú vracia?! V prvom prípade sa jednalo

o mokré vlasy v zimnom období a v druhom prípade to bol mokvavý otlak na nohe maloletej. Pri dni,
kedy maloletú vrátil s mokrými vlasmi sa logicky naskytá otázka: prečo opustil priestory plavárne, kde
je k dispozícii fén, s maloletou, ktorej nevysušil vlasy? Jej matka sa ho na to spýtala a on namiesto
prebratia zodpovednosti za svoju chybu vinu odprojektoval na ňu! A následne šiel za ňou do práce, kde
sa dožadoval riešenia absurdnej situácie, ktorú sám zapríčinil svojou neschopnosťou. Žalovaný klame,
keďtvrdí,žejejmatkamaloletejstiahlačiapkuanešlasňoudomov.Spravilapravýopak,ponáhľalasňou

domov, vysušila ju a prezliekla. V druhom prípade mokvajúceho otlaku, ktorý spôsobil taktiež žalovaný
maloletej tým, že jej prezul čižmy jej veľkosti a obul jej o dve čísla väčšie tvrdé outdoorové topánky, tiež
vinu hádže na jej matku, ktorá ráno, keď už bola v práci a ona mala dieťa na styk odovzdať, zhodnotila
situáciu (bolesť maloletej na nohe, mokvavý otlak), pätu nohy patrične ošetrila, obviazala obväzom,
nateploobliekladoniekoľkýchvrstievaobulaumelúCrocsu,dúfajúc,žeotecempatickynavnímadcérinu

bolesť. Na pojednávaní vo veci výkonu rozhodnutia 16.4.2025 v Piešťanoch sa žalovaný sám vyjadril, že
maloletú vtedy prezul, lebo jej boli jej topánky malé. Klamal zase. Na kamerovom videozázname, kedy
otec navštívil v hneve pracovisko žalobkyne aj s maloletou je jasne vidieť, že ju po tom, ako jej najprv
akože malé topánky vzal, prezul a spôsobil otlak, po tomto jej tie pôvodné topánky obul a v nich ju vrátil.
Ako jej teda mohli byť v prvom rade malé? Logika opäť absentuje. O čo viac je situácia zarážajúca, je

fakt, že dieťa tie jej pôvodné topánky nosilo ešte ďalšie tri mesiace až do konca zimy. Žalovaný teda
klamal aj na pojednávaní 16.4.2025 v Piešťanoch vo veci 109Em/1/2024. Namiesto toho, aby dieťa
odovzdal jej matke, provokačne zaparkoval pred ich bytovým domom, jej matka malú čakala pri bránke
a keď ju uvidel, naštartoval auto a s maloletou prišiel za ňou do práce robiť škandál, že vraj jej matka
má problémy s alkoholom, preto jej maloletú nevrátil po styku. Chcel jej ju nechať na pracovisku, ktoré

je absolútne nevhodné pre malé deti (zubná klinika). Jej matka požiadala políciu o asistenciu, bála sa o
vnučku,nakoľkovôbecnevedela,žemaloletájesotcomunejnapracovisku.Otecnapolíciunereagoval,
tí ho museli vyhľadať a následne musel dieťa jej matke v bydlisku odovzdať. Po odchode z miesta
jej pracoviska, malú nevrátil jej matke, avšak bez kúska empatie s ňou dokázal sedieť v reštaurácii a
obedovať. V podstate maloletú uniesol a ako súdu povedal na pojednávaní 16.4.2025 situáciu si užíval.

Ona a jej matka sa medzitým neskutočne o malú báli a pod takýmto psychickým tlakom a v obavách
o dcéru, musela pokračovať v pracovnej činnosti, nakoľko sa stará aj finančne o dve maloleté deti!
Neopísateľné pocity strachu a zúfalstva zanechajú psychické následky navždy. Jej matka sa po príchode
hliadky, otca a maloletej dožadovala testu na alkohol, aby vyvrátila tvrdenia žalovaného, avšak hliadka
povedala, že je to bezdôvodné. Opäť raz a znova, otec spôsobil maloletej ujmu na zdraví, nezvládol

pravdu, vinu odprojektoval na jej matku, vykonštruoval konflikt a jej prišiel robiť scény do práce. Bez
kúska zodpovednosti, sebakritiky a rešpektu voči ostatným. Všetko podrobne popisuje aj v Popisoch
stykov, ktoré už súdu predkladala. Obdobne žalovaný klame v časti svojho vyjadrenia, kde tvrdí, že
maloletú mu vydávali cez veľkú bránu. Videozáznam, ktorý súdu predložil, je z leta 2024, kedy mala
maloletá iba tri roky. To naozaj chce niekomu nahovoriť, že dvoj a trojročné dieťa posielali samé cez

bránu? Ak by toto bola pravda, sa pýta, prečo vtedy nekonal a neupovedomil o tomto sociálnu kuratelu?
Opäťjepravdaúplneiná.Otecvyužilpríležitosťotvorenejbrány,postavilsadonejaodtiaľlákalmaloletú,
aby tadiaľ za ním prešla. Jej matka ju upozornila, aby chodila po chodníku a cez malú bránku. Ako
dôkaz prikladá zopár fotografií, kde je jasne vidieť, že maloletá bola dlhodobo odovzdávaná iba cez
malú bráničku a tiež je tam vidieť, ako otec využíval príležitosti, kedy brána pre autá bola otvorená, lebo

vychádzali autá a on si dovolil vstúpiť na súkromný pozemok a z priestoru veľkej brány to bol práve on,
ktorý maloletú lákal, aby chodila bránou. Niekoľkokrát dokonca vošiel do areálu súkromného dvora a
ťahal maloletú z rúk jej matky, dvakrát jej dokonca stúpil na nohu! Raz prišiel aj s jeho matkou a obaja sa
spoločne vyhrážali jej matke, viď. priložená fotografia. Jedná sa teda zase o lživé tvrdenie žalovaného
aj v tomto ohľade. Maloletú mu vydávali cez malú bráničku a vždy v doprovode s dospelou osobou. Toto

dokazujú aj mnohopočetné zvukové záznamy, ktoré robili, aby otca z klamstva usvedčili (OS Trnava
ich má k dispozícii) a ktoré by inak ako v bezprostrednej blízkosti k žalovanému nemohli byť technicky
vyhotovené. Tretím dôkazom o tomto klamstve žalovaného sú aj kamerové záznamy mesta F. a BD
L., D. XX, F.. Po vydaní zákazu priblíženia sa odvážila vydať maloletú otcovi spolu s jej matkou mylnedúfajúc, že otec toto bude rešpektovať. Nie je pravda, že pristúpila až ku ceste, ako žalovaný súdu
tvrdí. Z jej už súdu prvej inštancie predloženého videozáznamu je zase jasne vidieť, kde stojí. Taktiež
je vidieť, ako otec neprešiel cez priechod pre chodcov a neposlal z chodníka maloletú ku nej. Naopak,

kráčal po chodníku a sám pristúpil ku nej dvakrát do úplnej blízkosti a jedenkrát asi na 5 metrov. Keby
rešpektoval súdny zákaz priblíženia, po prekročení priechodu pre chodcov by maloletú po chodníku
ku nej pustil samú, ako mu káže samotný zákaz priblíženia. Táto vzdialenosť (od konca priechodu pre
chodcov/chodníka až po bránku) aj reálne predstavuje 10 metrov. Naopak, žalovaný si zámerne vybral
pristúpiť ku nej, ona sa ani len nepohla. Ešte to aj sarkasticky okomentoval, že si vymyslela 10 metrov,

povedal maloletej, dôkaz už súd má na videozázname. Teda vedomosť o zákaze priblíženia mal a vybral
si ju porušovať a bagatelizovať ju. Následne maloletú už otcovi nevydávala, nakoľko pocit ohrozenia
v nej pretrváva a narastá a ani len zákaz priblíženia ju reálne neochraňuje pred psychickými atakmi
žalovaného. Odvtedy sa v rodine zhodli, že maloletú mu budú vydávať cez veľkú bránu, malá má už
štyri roky a aj súd skonštatoval, že sama 10 metrov prejde. Odvtedy ani nemá žiadnu zvukovú nahrávku,
nakoľko do blízkosti žalovaného jednoducho nechodia pre ochranu fyzického a psychického zdravia. Jej

matka si pre tento účel zadovážila aj diaľkové ovládanie od brány, ktoré dovtedy nemala k dispozícii.
Žalovaný sa dopustil porušenia základných osobnostných práv jej matky, A. C. tým, že súdu predložil
videozáznam, kde je ona zachytená. Jej matka sa bytostne voči tomuto vyhradzuje, neželá si byť na
žiadnom videozázname, ktoré žalovaný zhotovoval istého času každý deň styku s maloletou, viď. popisy
stykov. Jej matka mu nedala písomný súhlas a žiada o okamžitú nápravu, inak bude nútená si svoje

práva hájiť právnou cestou. Na margo klamstva žalovaného v časti sledovania až po diaľnici v sobotu
doobeda, 1.4.2023 dodala, že vôbec nechodí do Bratislavy často, chodí tam úplne sporadicky. Šanca,
že ju stretne žalovaný na diaľnici v sobotu doobeda na ceste z TT do BA a z BA do TT je mizivá. Ako
súdu vysvetlí, že v rovnakom čase a na rovnakom mieste v Bratislave mal pracovné povinnosti a tieto
začali a skončili v rovnakom čase ako jej nákupy so staršou dcérou v sobotu? Hneď po príchode do

F. jej poslal vyčítavý e-mail, kde jej píše, že má dve deti! A ako vedel, že je v nákupnom centre iba s
jednou dcérou pokiaľ ju nesledoval?? To mal pracovné záležitosti v nákupnom centre a v obchodnom
dome Ikea? Inde v Bratislave tohto dňa nebola. Tie pocity, ktoré musí pre besnenie žalovaného jej
rodina strpieť, sú nezainteresovaným osobám ťažko opísateľné, sú to strach, obavy, napätie, neistota,
nedôvera ľuďom. Ku sledovaniu autom 15.11.2024 skoro ráno o cca 6.45 hod. uviedla, že toto bolo ako

dozvuky besnenia žalovaného po poslednej neželanej návšteve na jej pracovisku, kedy ju sledoval, ako
uvádza v popisoch stykov, čo je dokázateľné mestskými kamerami z ulíc I. L. J. I. F.. Keby sa stretli
náhodou, ako žalovaný súdu alibisticky uvádza, prečo jej teda z jeho auta vykyvoval a smial sa. Po
trojročnom besnení, psychických atakoch, sledovaní a obťažovaní na pracovisku si naozaj myslí, že je
v pozícii kývať, keď ju akože náhodou stretne??!! Čo týmto sleduje ? Aký je jeho zámer? Vystrašiť a

zneistiť ju, nakoľko psychické týranie má znormalizované z jeho detstva, nepríde mu to abnormálne.
Ju to desí a neželá si to. Ale on o tomto vedomosť mal, už pred 15.11.2024 mu jasne napísala, že si
nepraje, aby ju prenasledoval. Prečo teda, keď tvrdí súdu, že ju v tento deň stretol náhodne, nešiel
inou cestou, keď zbadal jej vozidlo? Prečo teda nerešpektoval jej písomné prianie, aby ju nesledoval?
Mohol sa vyhnúť tomuto stretu, cesta bola takmer prázdna, dalo sa hocikde odbočiť a počkať, kým zájde.

Nadmieru otáznym zostáva samotný zámer žalovaného v tom smere, prečo si zadovážil byt, ktorý volá
kanceláriou, doslova za rohom jej bydliska? Na tomto sídlisku preukázateľne trvalo žalobkyňa pobýva
už roky. Prečo si na firmu napísal byt, ktorý je doslova za rohom? Prečo bratislavská firma nemá sídlo
inde v F., alebo dokonca aj v Bratislave, keď tak preveľmi žalovaný cestuje medzi Trnavou, Bratislavou,
Brnom a Prahou, ako súdu uvádzal na pojednávaní 16.4.2025 v Piešťanoch? Logicky by si zriadila byt/

kanceláriu niekde uprostred týchto lokalít a miest. Ale on nie. On si účelovo vybral byt, čo najbližšie ku
nej. A následne sa vyhovára na blízkosť ich obydlí. Z H. I. to má totižto omnoho ďalej a dlhšie mu to teda
trvá sa ku nej dostať. Desí ju to. Necíti sa komfortne a bezpečne ani len vo vlastnom obydlí a na sídlisku,
ktoré si sama vybrala na život dávno pred tým, ako žalovaného poznala a ktoré má rada. Ohľadom e-
mailu medzi právnymi zástupcami uvádza nasledovné: každý zástupca má svoj štýl, spôsob a formu

komunikácie. Niektorí integrujú aj do jednoduchého vyjadrenia irelevantné záležitosti, ktoré súd môžu,
chcene alebo nechcene, miasť. Iní volia spôsob transparentný a priamočiary, bez miešania relevantných
a irelevantných okruhov. Dlhodobé, cielené, plánované, degradujúce verbálne útoky, prenasledovanie
fyzické a v online priestore, osočovanie, urážanie a klamstvá ohľadom nej a jej rodiny sú priamym
zásahom do jej integrity. Atakovanie jej staršej dcéry, jej matky a nedbanlivá starostlivosť o jej mladšiu

dcéru a vôbec vťahovanie maloletých do žalovaným vykonštruovaných konfliktov sú priamym zásahom
do jej integrity. Ona členov svojej rodiny ľúbi a sú pre ňu celým svetom. Každý útok aj na nich bolí aj
ju. Obzvlášť preto, lebo nikto z jej rodiny nijakým spôsobom nikdy žalovanému neublížili. Naopak, ona
mu pomohla prinavrátiť jeho otca do jeho rodiny, ktorého on s jeho matkou vyhodili. To, že nereagujeokamžite na jeho besnenie a provokácie neznamená, že ich psychické týranie žalovaného nezraňuje.
Znamená to iba to, že má pochopenie pre rôzne chyby rôznych ľudí. Avšak žalovaný prekročil veľmi
veľa morálnych a bezpečnostných hraníc, v jeho prípade jeho správanie nemôže nazvať chybou. Je to

systematické psychické týranie, ktoré nie sú povinné už ďalej znášať.

8. Na ďalšie vyjadrenia strán, týkajúce sa najmä stretnutí žalovaného s maloletou dcérou, odvolací súd
neprihliadal, nakoľko skutočnosti v nich uvedené neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho
súdu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm.
d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale neboli v konaní
zistené (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúcej návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia (výrok I.) nie je vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť a v časti uloženia povinnosti podať žalobu (výrok
IV.) zrušiť a zároveň uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutia návrhu v časti uloženia
povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť nad 10 metrov do 50 metrov (časť
výroku II.) a v časti odmietnutia návrhu vo zvyšnej časti (výrok III.) je vecne správne a preto je dôvodné

ho v týchto častiach potvrdiť.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia a argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo

veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie v rozsahu uloženia žalovanému nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch pred
orgánmi verejnej moci, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o žalobe žalobkyne proti
žalovanému na ochranu osobnosti a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na

vzdialenosť nad 10 metrov do 200 metrov zamietol, vo zvyšnej časti návrh odmietol a žalobkyni uložil
povinnosť podať proti žalovanému žalobu o ochranu osobnosti v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Žalovaný odvolaním napadol I. vyhovujúci výrok uznesenia súdu prvej inštancie, žalobkyňa odvolaním
napadla II. zamietajúci výrok v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na

vzdialenosť nad 10 metrov do 50 metrov a III. výrok odmietajúci návrh vo zvyšnej časti.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
(okrem iného) aj uloženia žalovanému nevstupovať do areálu prislúchajúceho k bytovému domu
nachádzajúcemu sa na adrese D. XX, F. a tiež sa nepribližovať na vzdialenosť viac ako 2 metre od

vstupnej bránky od oplotenia areálu.
Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti (ako zvyšnej)
vo výroku III. napadnutého uznesenia odmietol z dôvodu, že návrh bol neurčitý.
Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú upravené v § 127 v spojení s § 132 CSP
a § 326 ods. 1 CSP. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak musí byť podľa citovaných

ustanovení CSP zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí obsahovať označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, označenie dôkazov na ich
preukázanie, návrh musí byť podpísaný a datovaný. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré

sa odvoláva.
Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby, tu návrhu, je petit. V ňom žalobca, resp. navrhovateľ
neodkladného opatrenia uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť
výrok jeho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie

zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť
(teda aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí. I keď požiadavku, aby z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bolo zjavné, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha nemožno
vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozhodnutia súdu, v návrhu
však navrhovateľ musí uviesť presné, určité a zrozumiteľné označenie (tak, aby bolo možné z obsahu

návrhu bez pochybností vyvodiť) vo vzťahu k akej (akým) konkrétnej nehnuteľnosti má byť súdom voči
žalovanému uložená povinnosť.
Uvedenie, akého neodkladného opatrenia sa jeho žiadateľ domáha (tzv. petit neodkladného opatrenia)
musí byť presný, určitý a zrozumiteľný s poukazom na to, že súd musí presne vedieť, o čom má konať
a rozhodnúť. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie
bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval
podaním tohto návrhu. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť,
a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Pokiaľ je petit nesprávny, t.j. vymedzenie
práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,

prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo
nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto,
abyrozhodnutiebolovykonateľnéaabymohlinastaťúčinkynavrhovateľomzamýšľané(I.ÚS233/1997).
Z porovnania textu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v časti uloženia žalovanému
nevstupovať do areálu prislúchajúceho k bytovému domu nachádzajúcemu sa na adrese D. XX, F.

a tiež sa nepribližovať na vzdialenosť viac ako 2 metre od vstupnej bránky od oplotenia areálu) s
vyššie citovanými ustanoveniami CSP nevyplýva, že by sa žalobkyňa nimi riadila. V petite návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia absentuje presné označenie areálu, do ktorého má byť žalovanému
zakázané vstupovať a približovať sa. Označenie „areál“ prislúchajúci k bytovému domu bez uvedenia
kde konkrétne sa areál nachádza (z ktorej strany bytového domu) a bez uvedenia jeho hraníc, teda

odkiaľ a pokiaľ tento areál siaha, kde začína a kde končí a tiež bez označenia parciel, na ktorých sa
areál nachádza, je aj podľa odvolacieho súdu neurčité. Ak sa neodkladné opatrenie týka nehnuteľnosti
(v danom prípade pozemku) a táto je zapísaná v katastri nehnuteľností, potom je potrebné ju týmito
údajmi evidovanými v katastri nehnuteľností vždy označiť.
V danom prípade niet pochybností o tom, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

neobsahuje presnú špecifikáciu nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom neodkladného opatrenia, čo
prvoinštančnému súdu znemožnilo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti konať
a rozhodnúť.
A aj keď v podanom odvolaní žalobkyňa jednoznačnou formuláciou špecifikovala nehnuteľnosti, ktoré
majú byť predmetom neodkladného opatrenia, čím upresnila petit neodkladného opatrenia, odvolací súd

na takto opravený a doplnený petit neodkladného opatrenia nemohol z povahy veci reflektovať; cieľom
a úlohou odvolacieho konania je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol
vymedzený v čase vydania napadnutého uznesenia. Ak by bolo možné pripustiť odstraňovanie vádneúplného a nezrozumiteľného podania úpravou petitu neodkladného opatrenia v tomto štádiu konania,
znamenalo by to, že prieskum, ktorý má uskutočniť odvolací (opravný) súd, sa stáva irelevantným,
nakoľko by sa stal irelevantným doterajší procesný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie. Uvedené

by malo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie
súdu prvej inštancie. Takýto postup by odporoval základnému účelu civilného sporového konania,
ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za
súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán sporu za výsledok konania. V nadväznosti na uvedené
potom platí, že na posúdenie správnosti rozhodnutia o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je rozhodujúce to, či boli splnené všetky zákonom ustanovené predpoklady na vydanie
takého rozhodnutia v čase rozhodovania, t.j. v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie. Uznesenie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá vo vzťahu
k prípadnému novému návrhu prekážku právoplatne rozhodnutej veci a žalobkyni nič nebráni v
uplatnení pôvodných subjektívnych práv novým a predovšetkým úplným a zrozumiteľným (materiálne
vykonateľným) návrhom.

Súd prvej inštancie nemal inú možnosť, než návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo
zvyšnej časti (uloženia zákazu vstupu do areálu a priblíženia sa k bráničke) podľa § 327 CSP odmietnuť,
preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
III. ako vecne správne s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa žiadala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 200 metrov, s výnimkou
účasti na procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania a s výnimkou preberania
a odovzdávania maloletej G. B., nar. XX. X. XXXX na začiatku a konci realizácie styku žalovaného s
maloletou, kedy sa zakazuje žalovanému sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.

Ďalej sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému, aby vstupoval do areálu prislúchajúceho k bytovému
domu nachádzajúcemu sa na adrese D. XX, F. a tiež sa nepribližoval na vzdialenosť viac ako 2 metre
od vstupnej bránky od oplotenia areálu.
Žalobkyňavodvolanínielendoplnilaaleajzmenilasvojnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniakeď
žiadala, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť

kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného
konania a s výnimkou preberania a odovzdávania maloletej G. B., nar. XX. X. XXXX na začiatku a
konci realizácie styku žalovaného s maloletou, kedy sa zakazuje žalovanému sa priblížiť k žalobkyni
na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov a tiež aby zakázal žalovanému, aby vstupoval do areálu
prislúchajúceho k bytovému domu nachádzajúcemu sa na adrese D. XX, F. (parcelám reg. „C“ č.

5292/183 o výmere 687 m2 ostatná plocha, č. 5292/344 o výmere 423 m2 zastavaná plocha a nádvorie
a č. 5326/53 o výmere 216 m2 zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území F. zapísaným na LV
č. XXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor) a do bytového domu L. – D. XX súp. č. XXXX
na parc. č. 5292/350, č. 5292/351, č. 5292/352, č. 5292/353, č. 5292/354, č. 5292/355, č. 5292/356, č.
5292/357, č. 5292/358, č. 5292/359, č. 5292/360 v katastrálnom území F. zapísanému na LV č. XXXXX

Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor a tiež sa nepribližoval na vzdialenosť viac ako 2 metre od
vstupnej bránky a vstupnej brány od oplotenia tohto areálu.
Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
Podľa § 140 ods. 1 a 2 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo (1). Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe (2).

Podľa § 143 ods. 1 a 3 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (1). Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní
o pôvodnej žalobe (3).
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Zmenoužalobyjevzmysle§140CSProzšírenieuplatnenéhopráva,uplatnenieinéhoprávaapodstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe. Nová úprava sporového procesu
zmenu žaloby v odvolacom konaní nepripúšťa, keďže vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľoma úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, ide teda
o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete tak, ako bol vymedzený v čase
vydania napadnutého rozhodnutia. Umožnenie zmeny žaloby v tomto štádiu by malo za následok

zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie, keď takýto postup
by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej
a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti strán
sporuzavýsledokkonania.KeďžeCSPneobsahujeosobitnéustanoveniaozmenenávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, je potrebné s poukazom na č.l. 4 ods. 1 CSP primerane aplikovať vyššie

citované ustanovenia o zmene žaloby.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalobkyne posúdil podľa obsahu aj ako zmenu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko zmeneným návrhom sa žalobkyňa domáha
zakázania žalovanému vstupovať aj do bytového domu L. – D. XX súp. č. XXXX na parc. č. 5292/350,
č. 5292/351, č. 5292/352, č. 5292/353, č. 5292/354, č. 5292/355, č. 5292/356, č. 5292/357, č. 5292/358,
č. 5292/359, č. 5292/360 v katastrálnom území F. zapísanému na LV č. XXXXX a tiež nepribližovať

sa k vstupnej bráne (o ktoré priestory svoj návrh rozšírila, lebo v pôvodnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvedené neboli), ktorú zmenu návrhu odvolací súd vo výroku I. nepripustil
z dôvodu uvedeného v § 371 CSP, t. j. že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno
v odvolacom konaní meniť.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú

vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v
štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení je
bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez

bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená

iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo
samotnýchtvrdenínavrhovateľa,nojepotrebnétietotvrdeniaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožno

dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z charakteru
neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo vecisamej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku

(nárokuvovecisamej),akoipotrebuneodkladnejúpravypomerov.Prerozhodnutiesúduoneodkladnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie

má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž

obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu
k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza

nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva

legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.)
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom

tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092
s.).
Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP vychádza zo znenia

článku 3.1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/203 z 12.6.2013 o vzájomnom
uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické

násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepríjemného
nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna
ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ
spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v

pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Pokiaľ
ide účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do
domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f/), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba
svojim konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Základ alebo obmedzenie
komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako

menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však
musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Zákonnou
podmienkou pre uloženie neodkladným opatrením, aby sa strana na určenú vzdialenosť nepribližovalaaleboibaobmedzenepribližovalakosobe,jehrozba,žekonanímtejtostranymôžebyťohrozenátelesná
alebo duševná integrita dotknutej osoby. Telesnú alebo duševnú integritu zákon bližšie nešpecifikuje.
Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a

bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania

sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu
osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného
neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je,

resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento
inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne

vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V prejednávanej veci
bolo náležité posúdiť či konaním žalovaného môže byť duševná integrita žalobkyne ohrozená a či je
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi nimi, a to komplexne s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu.

14. V predmetnej veci žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila
skutočnosťami, že žalovaný dlhodobo nerešpektuje hranice žalobkyne, porušuje ich, zasahuje do nich,
zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, správa sa agresívne, ohrozuje pracovnú pozíciu žalobkyne.
Prítomnosť žalovaného vo svojej blízkosti a blízkosti svojho obydlia považuje za zásah do vlastnej
integrity. Žalovaný sústavne vyvíja na žalobkyňu nátlak, zdržiava sa pri jej bydlisku, útočí na ňu a

osoby jej blízke, takýchto situácií je veľmi veľa. Už dvakrát prišiel žalovaný na pracovisko žalobkyne,
čo spôsobuje žalobkyni obzvlášť veľké problémy a súčasne ohrozuje aj reputáciu zamestnávateľa
žalobkyne, ktorá pracuje na recepcii zubnej ambulancie J. K.. Dňa 14.2.2024 prišiel žalovaný rozzúrený
na pracovisko žalobkyne, vstúpil do priestoru recepcie, kde v tom čase bola žalobkyňa v pracovnom
procese, obťažoval ju pri výkone práce pred kolegyňou a pacientami. Žalobkyňu žalovaný vystavil

hanbe a poníženiu na pracovisku. Vykrikoval, že vrátil maloletú dcéru zo styku s mokrými vlasmi
a žiadal, aby žalobkyňa zavolala svojej matke, lebo jeho nechce poslúchať a povedala jej, aby
s maloletou šla domov. Medzi žalobkyňou a žalovaným ako rodičmi maloletej G. je vedené pred
Okresným súdom Trnava konanie ohľadom spoločnej maloletej dcéry G. pod sp.zn. 17P/22/2022, ktoré
doposiaľ nie je skončené a aktuálne strany ako rodičia by mali postupovať na základe neodkladného

opatrenia č.k. 38P/21/2023-83 zo dňa 26.4.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č.k. 11CoP/81/2023-229 zo dňa 18.7.2023, maloletá je ponechaná v osobnej starostlivosti žalobkyne,
pričom žalovaný má upravený styk s maloletou, ktorý dlhodobo a opakovane nedodržiava a to povinnosť
maloletúvurčenýdeňahodinuvrátiťoprávnenejpredbytovýmdomomnaadreseD.XX,F..Zuvedeného
dôvodu sa vedie konanie o výkon rozhodnutia pod č.k. 109Em/1/2024. O neskorom odovzdaní maloletej

podala žalobkyňa oznámenia na polícii. Dňa 10.6.2024 mimo úpravy styku žalovaný sledoval matku
žalobkyne, staršiu maloletú dcéru žalobkyne a maloletú G. pri čerpacej stanici OMV na Veternej ulici
v Trnave a v Tescu. Žalobkyňa sa domnieva, že bolo manipulované s jej vozidlom, kedy je blatník
„odchlípený“, má podozrenie, že má namontované sledovacie zariadenie, ako sa jej to už stalo v
minulosti na predchádzajúcom vozidle. Dňa 1.4.2022 dokonca žalovaný sledoval žalobkyňu vo vozidle

až do Bratislavy. Hrubé, nátlakové, neželané a verbálne agresívne konanie žalovaného má za ostatné
obdobie priam stúpajúcu tendenciu, keďže dňa 13.11.2024 znovu prišiel na pracovisko žalobkyne, do
čakárne zubnej ambulancie, kde čakali pacienti, a to aj s maloletou G. v náručí, kričal, pred prítomnými
osobami (pacientmi a kolegyňou žalobkyne) obviňoval žalobkyňu z týrania maloletej. Z kamerového
záznamu je vidieť, akou agresívnou, zúrivou chôdzou žalovaný prichádza. Tiež aj nadriadený žalobkyne

A. B. J. sa vyjadril k obom „návštevám“ žalovaného na pracovisku svojej ambulancie, je zrejmé, ako
mal potrebu žalovaný zasahovať do dôstojnosti a integrity žalobkyne aj ohováraním a očierňovaním
žalobkyne pred jej nadriadeným. Po ostatnom útočnom a verbálne agresívnom príchode žalovaného
na pracovisko žalobkyne aj s maloletou G. v náručí, je aktuálne vystrašená aj samotná maloletá, alepredovšetkým aj žalobkyňa, jej kolegyňa na pracovisku a žalobkyňa má dôvodnú obavu aj o stratu práce,
pretože žiaden zamestnávateľ nemá za potrebného zamestnanca, ktorého pre pacientmi v čakárni
okrikuje bývalý priateľ a narúša chod ambulancie a pokojnú prevádzku, kde v čakárni pacienti o.i.

čakajú na zubné ošetrenie. Týmto môže byť zhoršená aj reputácia zubnej ambulancie. Prirodzeným
dôsledkom opakovaných osobných a verbálnych útokov žalovaného je aktuálny dôvodný strach a obava
žalobkyne z prípadného opakovania. Žalovaný okrem uvedeného vo vysokej periodicite kontaktoval a
urážalžalobkyňu,vdôsledkučohopreneúnosnosťapsychickýtlakbolanútenásižalobkyňažalovaného
zablokovať v sms správach a tiež aj na mailoch. Tiež žalovaný vyzváňa na zvonček od bytu žalobkyne

mimo času styku, t.j. aj výrazne skôr pred stykom, z ktorého dôvodu musí mať žalobkyňa vypnuté
zvonenie, čo je obmedzujúce, aj pre poštovú doručovateľku, v prípade núdze.
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa a žalovaný sú rodičmi mal. G.. Z
čestného vyhlásenia A. L. K. mal za osvedčené, že žalovaný prišiel na pracovisko žalobkyne s mal.
dcérouachcelsarozprávaťlensožalobkyňou.Jehoprítomnosťbolaneželanáajehosprávaniepôsobilo
rušivo na pacientov. Žalovaný sa vyjadril, že „toto je týranie mojej dcéry“. Zakročiť musel A. J., ktorý

ho vyviedol z ambulancie. Žalovaný už vo februári 2024 prišiel nepozvane na pracovisko žalobkyne a
vykrikovalnažalobkyňucezčakáreňplnúpacientov.ZčestnéhoprehláseniaB.J.malsúdprvejinštancie
za osvedčené, že dňa 14.2.2024 prišiel žalovaný na pracovisko žalobkyne z dôvodu, že sa s ňou chce
porozprávať. B. J. ho poprosil, aby odišiel, nakoľko žalobkyňa sa musí venovať pracovnej činnosti a na
záležitosti súkromného charakteru nemá čas. Dňa 13.11.2024 prišiel žalovaný na pracovisko žalobkyne

s maloletou na rukách, B. J. ho poprosil, aby opustil priestory čakárne. Pred vstupnými dverami mu
žalovaný vysvetľoval, že chce odovzdať maloletú, avšak nie starej matke z dôvodu, že má problémy
s alkoholom. Z 9 ks fotografií súd prvej inštancie mal za osvedčené, že ide snímky priestoru pred
bytovým domom, v ktorom býva žalobkyňa, pričom na fotografických snímkach je zobrazený (zrejme)
žalovaný vo vnútornej strane oploteného priestoru a na jednej z fotografií sú zachytení 3 príslušníci

polície mimo oploteného priestoru bytového domu. Z Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave,
odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie policajného zboru v Trnave potvrdenia zo dňa 13.3.2024
súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku, ktorého sa dopustil žalovaný
schválnosťami voči jej osobe. Z predložených videozáznamov mal súd prvej inštancie za osvedčené,
že žalovaný navštívil dva krát recepciu na pracovisku žalobkyne (14.2.2024 a 13.11.2024). Jeden krát s

maloletou G. na rukách. Ďalej mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaný sa v nákupnom centre
prihováral mal. G., pričom stará matka, ktorá bola v centre s maloletou si jeho prítomnosť neželala a
žiadala ho, aby odišiel. Mal. G. po celú dobu trvania videozáznamu plakala.
Prvoinštančný súd mal v predmetnej veci za osvedčené, že žalobkyňa má dôvodný strach zo
žalovaného, ktorý vyhľadáva dôvody pre kontaktovanie žalobkyne mimo súdom určeného času

preberania a odovzdávania maloletej a ktorý ju bezdôvodne a opakovane kontaktoval na pracovisku
s cieľom bezodkladne riešiť súkromné záležitosti ohľadne maloletej, žalovaný mal na recepcii kričať
a obviňovať žalobkyňu z týrania maloletej. Rovnako mal za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu.
Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,

namietal najmä záver súdu prvej inštancie o tom, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy
pomerov, keď súd vychádzal zo záznamov dávno pred podaním návrhu a z okolností, ktoré zapríčinila
sama žalobkyňa svojou nekomunikáciou so žalovaným, pričom kontaktovanie žalobkyni na pracovisku
bolo v oboch prípadoch v čase styku žalovaného s maloletou, žalovaný sa snažil žalobkyni týmto
spôsobom oznámiť relevantné informácie v záujme ochrany zdravia maloletej, nakoľko žalobkyňa s ním

nekomunikuje a má ho zablokovaného. Žalovaný na žalobkyňu nekričal ani nebol agresívny.

15. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie i žalobkyne názoru, že žalobkyňou tvrdené
skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňou v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia opísané rozhodujúce skutočnosti, ktorými ako jedinými mohla byť odôvodnená

potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, boli návštevy žalovaného na pracovisku
žalovanej dňa 14.2.2024 a 13.11.2024.
Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce tvrdila, že žalovaný ju kontaktuje mimo
súdom určeného času preberania a odovzdávania maloletej G., avšak toto tvrdenie bližšie skutkovo
neodôvodnila a už vôbec neosvedčila. Práve naopak, dve ňou opísané udalosti, kedy ju žalovaný

navštívil v práci, t.j. dňa 14.2.2024 a dňa 13.11.2024, boli časmi odovzdania maloletej žalovaným
žalobkyni, pričom z podaní oboch strán zhodne vyplynulo, žalovaný chcel so žalobkyňou riešiť len veci
týkajúce sa ich spoločnej maloletej dcéry. Žalobkyňa v návrhu ani netvrdila, že by ju žalovaný kontaktoval
za iným účelom ako v súvislosti so starostlivosťou o ich maloleté dieťa.Žalovaný v odvolaní poprel, že by na žalobkyňu dňa 14.2.2024 a dňa 13.11.2024 kričal. Žalobkyňou
predložené videá zo dňa 14.2.2024 a dňa 13.11.2024 boli bez zvuku a preto nimi nebolo osvedčené, že
žalovaný na žalobkyňu kričal. Z videa zo 14.2.2024 vyplýva, že žalovaný v čakárni zotrval 10 sekúnd

počas ktorých žalobkyni niečo oznámil a odišiel. Z čestného vyhlásenia A. L. K. zo dňa 3.12.2024
síce vyplýva, že žalovaný mal na žalobkyňu vykrikovať, avšak uvedené nekorešponduje so spôsobom
komunikácie žalovaného na videu. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla,
že žalovaný jej dňa 14.2.2024 po príchode na jej pracovisko povedal, že maloletú vrátil jej matke s
mokrými vlasmi a žiadal, aby zavolala svojej matke, lebo jeho nechce poslúchnuť, keď jej povedal, aby

išla s maloletou domov, čo potvrdil aj žalovaný v odvolaní. Uvedený výrok podľa odvolacieho súdu nie je
ani ponižujúcim ani ním žalobkyňu nevystavili hanbe ako tvrdila žalobkyňa, preto žalobkyňa neosvedčila,
že by konaním žalovaného dňa 14.2.2024 bola ohrozená jej duševná integrita.
Čo sa týka návštevy žalovaného dňa 13.11.2024 na pracovisku žalovanej, ani z čestného vyhlásenia A.
L. K. zo dňa 3.12.2024 ani z čestného prehlásenia A. B. J. zo dňa 9.12.2024 nevyplýva, že by žalovaný
mal na žalobkyňu kričať, len že sa s ňou chcel rozprávať a A. K. potvrdila, že žalovaný povedal, že toto

je týranie mojej dcéry, ktorý výrok potvrdil aj žalovaný. Na videu zo dňa 13.11.2024 vidno, že žalovaný
niečo povedal žalobkyni, čakal pri vchodových dverách, ale žalobkyňa po cca 20 sekundách odišla
z čakárne, viac sa nevrátila, prišiel A. J., ktorý po krátkom rozhovore otvoril žalovanému, ktorý držal
na rukách dieťa, dvere a vyšli spolu von. Z čestného prehlásenia zamestnávateľa ani videozáznamu
nevyplýva, že by žalovaný musel byť vyvedený z čakárne ako tvrdila žalobkyňa, práve naopak, priestory

čakárne na požiadanie dobrovoľne opustil. Žalovaný v odvolaní potvrdil, že dňa 13.11.2024 prišiel
na pracovisko žalobkyne s maloletou dcérou a doplnil, že ju chcel žalobkyni po styku odovzdať,
pričom v súvislosti s obutím maloletej, ktorej stará matka obula jednu zimnú topánku a jednu crocsu,
žalobkyni povedal, že je to týranie maloletej. Uvedený spôsob obutia maloletej žalobkyňa potvrdila
a vysvetlila ho otlakom na nohe maloletej.

Žalobkyňa v návrhu uviedla, že po tomto príchode žalovaného na pracovisko je aktuálne vystrašená,
avšak neuviedla, z čoho konkrétne má strach (čím v nej táto udalosť a toto jediné tvrdené vyjadrenie
žalobcu vzbudilo strach), naviac ak žalovaný celý čas čakal pri dverách a držal na rukách dieťa, ktoré jej
chcel len odovzdať. Výrok žalovaného, že je to týranie maloletej, podľa odvolacieho súdu nevzbudzuje
strach, môže byť najviac kritikou rodičovskej starostlivosti, ktorá je predmetnom konania o úprave práv

a povinností rodičov k maloletej, ale nezasahuje do duševnej integrity žalobkyne.
Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je ohrozenie
duševnejintegrity.Totoohrozenieprepotrebynariadenianeodkladnéhoopatreniamusímaťurčitúkvalitu
a intenzitu, presnejšie, musí mať podobu psychického násilia, ktoré v prípade opakovania spôsobí ujmu
na právach navrhovateľa. Základným charakteristickým znakom násilia je úmysel násilníka, ktorý atribút

v tu prejednávanej veci osvedčený nebol. Úmyslom žalovaného bolo jednoznačne riešiť len veci týkajúce
sa spoločného maloletého dieťaťa, konkrétne jeho zdravia. Žalobkyňa potvrdila, že ona má žalovaného
v telefóne aj e-maily zablokovaného a že žalovaný sa s ňou nemôže skontaktovať týmto spôsobom,
preto ak žalovaný zvolil formu osobného oznámenie informácie týkajúcej sa maloletej na pracovisku
žalobkyne, nemožno to považovať za psychické násilie a už vôbec nie psychický teror. Nezhody rodičov

ohľadne starostlivosti o dieťa ani zvýšený hlas pri výmene názorov nemožno kvalifikovať ako ohrozenie
duševnej integrity druhého rodiča. Samotná prítomnosť žalovaného v blízkosti žalobkyne nie je bez
ďalšieho ohrozením integrity žalobkyne, týmto by mohla byť len ak by úmyslom žalovaného bolo
ubližovať žalobkyni psychickým násilím, ktoré však osvedčené nebolo. Žalobkyňa neosvedčila žiadnym
dôkazom, že by sa žalovaný k nej správal hrubo alebo agresívne a už vôbec nie to, že by sa toto malo

stupňovať.
Skutočnosť, že partneri po rozchode nemajú záujem viac sa kontaktovať, resp. vídať sa je pochopiteľná,
ak však zo vzťahu pochádza maloleté dieťa, zostávajú partneri aj po rozchode jeho rodičmi, ktorí
musia spolu komunikovať aspoň v takom rozsahu, aby neohrozili zdravie maloletého dieťaťa, ktoré má
prednosť pred želaním rodiča nemať viac žiadny kontakt s druhým rodičom. Oznamovanie relevantných

informácii ohľadne spoločného maloletého dieťaťa druhému rodičovi osobne (v prípade nemožnosti
iného kontaktu) tak nemožno považovať za zásah do duševnej integrity ani obťažovanie rodiča.
Na udalosť zo dňa 1.4.2022, kedy mal žalovaný sledovať žalobkyňu po ceste do Bratislavy, správne súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neprihliadol, nakoľko táto sa stala takmer tri roky pred podaním
návrhu a táto úplne postráda časový súvis s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov.

Rovnako nebolo možné vziať do úvahy stretnutie žalovaného s matkou žalobkyne, jej staršou dcérou
a maloletou G. dňa 10.6.2024, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania a vo vzťahu ku ktorým nemalo byť
neodkladné opatrenia ani nariadené, pričom žalobkyňa neodôvodnila, ako táto skutočnosť súvisí s jej
požiadavkou, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni.Ostatné tvrdenia žalobkyne o dlhodobo obťažujúcom, hrubom, verbálne násilnom správaní žalovaného
sú natoľko všeobecné, že nespĺňajú atribút rozhodujúcich skutočností, nakoľko bez uvedenia
konkrétnych dátumov a bez opisu udalostí nemožno posúdiť ich závažnosť, ani ich osvedčiť a zároveň

z dôvodu chýbajúceho časového údaja nebolo možné vyhodnotiť ani to, či odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť existenciu
takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Pri tvrdenom ohrození duševnej

integrity je potrebné osvedčiť taký stupeň intenzity psychického násilia zo strany žalovaného (ktorého by
mal žalovaný voči žalobkyni dopúšťať), ktorý by odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené
však v danej veci naplnené nebolo, keď žalobkyňa skutočnosti osvedčujúce ohrozenie duševnej integrity
žalobkyne konaním žalovaného nedoložila.
Žalobkyňou opísané udalosti naviac blízko nepredchádzali času podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, t.j. dňu 27.12.2024 a teda k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia prišlo až po uplynutí dlhšieho času, pričom žalobkyňa v návrhu potrebu bezodkladnej úpravy
pomerovodôvodnilalenvšeobecne obavouzopakovaniaosobnýchaverbálnychútokovastoutosatiež
len veľmi stroho vysporiadal súd prvej inštancie tak, že nie je dôvod, aby jej nebola poskytnutá ochrana
len preto, že nedochádza k fyzickému stretu, s čím odvolací súd nesúhlasí a dodáva, že aj v prípade
ohrozenia duševnej integrity, pri ktorej k fyzickému napadnutiu nedochádza, je podmienkou nariadenia

neodkladného opatrenia osvedčenie neodkladnosti úpravy pomerov. Žalobkyňa teda neosvedčila, že by
ku konaniu žalovaného, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala poskytnutia predbežnej ochrany,
došlo v čase blízko predchádzajúcom podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto ani
z tohto dôvodu nebola splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda osvedčená
potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

16. Tvrdenia o obave z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity (podľa § 325 ods. 2 písm.
h/ CSP) sa týkajú princípu opodstatnenosti procesného zabezpečenia, nenahrádzajú však splnenie
ďalšieho zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie konkrétneho
hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana formou neodkladného opatrenia,

vrátane dôvodnosti a trvania tohto nároku.
S ohľadom na uvedené bolo potrebné skúmať existenciu zákonného predpokladu a to osvedčenie
existencie právneho (nie faktického) vzťahu medzi sporovými stranami. Neodkladné opatrenie
predstavuje procesné zabezpečenie, ktoré musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu
hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo

pred nadväzujúcim konaním vo veci samej (§ 326 ods. 1 CSP). Neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie
určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností. Bez tvrdenia a osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia ani do úvahy.
Odvolací súd má za to (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že v danej veci žalobkyňa napriek opisu

potreby procesnej úpravy pomerov a obavy z ohrozenia duševnej integrity osôb, neosvedčila potrebnosť
nariadenia neodkladného opatrenia ako jeden zo základných predpokladov pre jeho nariadenie, keď
neosvedčilažiadenkonkrétnyhmotnoprávnynárok,ktorémusamaloposkytnúťprocesnézabezpečenie,
formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza
predovšetkým z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom má jeho navrhovateľ povinnosť

(ak chce byť v konaní úspešný) uviesť rozhodujúce skutočnosti o opodstatnenosti (dôvodnosti) svojho
nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Tento nárok nebol osvedčený vo vzťahu k žalobkyni
(bývalí partneri a rodičia maloletej G. - je faktický stav, nie však vyjadrenie hmotnoprávneho nároku
vyplývajúcehoztohtovzťahu).KonanieonariadenieneodkladnéhoopatreniapodľaCivilnéhosporového
poriadku je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami (o to viac

ak je strana právne zastúpená), nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinností (inak by došlo k
porušeniu zásady rovnosti strán v konaní). Bez osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana,
akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť.

17. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
V súvislosti s čestnými vyhláseniami A. B. J. zo dňa 03.02.2025 a zo dňa 9.5.2025, sms komunikáciou,

fotografiami, videozáznamom, ktoré predložila žalobkyňa v spore až v odvolacom konaní ako novotu,
odvolací súd uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie,
keď neboli splnené zákonné predpoklady a žalobkyňa nepreukázala, že predmetné dôkazy nemohla v
doterajšom konaní (zabezpečiť skôr a) použiť bez svojej viny. Žalobkyňa v odvolaní netvrdila splnenie
niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku/obrany až v odvolacom konaní v

zmysle citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo, preto tieto novoty
- listinné dôkazy a videozáznam ako prostriedky procesnej obrany (predložené ňou až v odvolacom
konaní) nemohli byť použité až v odvolacom konaní a nebolo možné na ne prihliadať.

18. V dôsledku všetkého uvedeného súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď čiastočne

vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že v danej veci nedošlo ani k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa mala
poskytnúť predbežná ochrana, ani k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie, vylúčené je to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia, na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Odvolací súd preto nemohol
prihliadnuť na skutočnosti, ktoré podľa tvrdení žalobkyne nastali až po vydaní napadnutého uznesenia.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti (I. výrok napadnutého uznesenia) podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
Uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutia návrhu v časti uloženia povinnosti žalovanému
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť nad 10 metrov do 50 metrov (časť II. výroku) a v časti

odmietnutia návrhu vo zvyšnej časti (výrok III.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.
Z dôvodu, že IV. výrok o uložení povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej, podľa § 379 písm.
a) CSP predstavoval závislý výrok vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu (§ 336 ods. 1, 2
CSP), boli dané dôvody pre zrušenie tohto výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
písm. d) CSP (nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na jeho vydanie neboli dané).

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími
námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie
odvolacieho súdu.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.V dôsledku zmeny uznesenia súdu prvej inštancie zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia odvolací súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov
(prvoinštančného i odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 2

CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému
žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania v
plnomrozsahu,atozdôvodu,žestrana,ktorámalaplnýúspechvoveci(žalovaný),mánároknanáhradu
všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď odvolací
súd nevidel (ani strany netvrdili) dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)