Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220957
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119220957.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom
Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený A. B. C., advokát so sídlom D. XX,
XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: ZYGI s.r.o., so sídlom Holubyho 12, 040 01 Košice -
mestská časť Juh, IČO: 53 054 962, právne zastúpenému: F. G. A. & G., C., so sídlom B. X, XXX XX H.,

IČO: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 7C/70/2019-611 zo dňa 16. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je vlastníkom podzemných skladových priestorov
zakreslených v Geometrickom pláne v budove súp. č. XXXXX, druh stavby: garáž, zapísanej na LV č.

XXX, k.ú. E., postavených na pozemku KN č. XXX/X.

2. Podaním zo dňa 17. 07. 2024 žalobca navrhol upresnenie žalobného petitu, domáhajúc sa určenia,
že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru číslo 1. až 4. podľa znaleckého posudku vyhotoveného
znalcom I. E. A. zo dňa 16. 06. 2024, zároveň určenia, že žalovaný je výlučným vlastníkom nebytového
priestoru číslo 5. podľa znaleckého posudku I. E. A.. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej

aj ako „súd prvej inštancie alebo konajúci súd“) zmenu žalobného petitu pripustil na pojednávaní dňa
16. 10. 2024.

3.Vovecisamejsúdprvejinštancierozsudkomzodňa16.10.2024žalobuzamietol.Žalovanémupriznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne zdôvodnil ust. § 118 ods. 2, § 120 ods. 1, 2, § 132 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov.

5. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že v predmetnom konaní nemá
právomoc rozdeliť stavbu na nebytové priestory. Absencia právomoci súdu má základ aj v povahe

rozhodnutia o určení vlastníckeho práva, ktorá má deklaratórny charakter. Pri reálnom rozdelení veci v
zmysle žalobného petitu žalobcu de facto vznikajú nové veci ako objekty občianskoprávnych vzťahov,
preto žiadané rozhodnutie by malo kreačný a konštitutívny charakter, čo je neprípustné.

6. Z rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporné podzemné skladové
priestory sú súčasťou veci hlavnej - stavby Župného domu, poukazujúc pritom na nasledovné dôkazy:7. Zo stanoviska Mesta Prešov, stavebného úradu zo dňa 23. 02. 2018, číslo EÚ/3542/2018-KČ, súd
prvej inštancie citoval: „Z hľadiska stavebno-technického usporiadania týchto priestorov sa javí, že
stavebné konštrukcie uvedených priestorov boli súčasťou pôvodnej zástavby areálu Župného domu.

V posudzovaných priestoroch stropnú konštrukciu tvoria plytké valené klenby, čo nasvedčuje, že sú to
pravdepodobne konštrukcie pôvodnej zástavby.“

8. Zo stanoviska Krajského pamiatkového úradu zo dňa 15. 08. 2023, číslo G./XXXX-X/XXXXX/XXX,
súd prvej inštancie citoval: „Krajský pamiatkový úrad E. na základe dostupných podkladov a miestnej

obhliadky konštatuje, že podzemné priestory prístupné z nádvoria od C. J. K. XX L. E. je historický objekt
nadväzujúci na pôvodnú zástavbu danej časti stavebného bloku, na čo poukazuje jeho materiálové
vyhotovenie, zaklenutie priestorov, tak isto aj dekoratívne prvky fasády. Nadzemné skladové priestory
prístupné z dvorovej časti G. K. X L. E. sú novodobou nadstavbou z druhej polovice 20. storočia
nedisponujúcou pamiatkovými hodnotami.“

9. Z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu E. zo dňa 30. 01. 2019 konajúci súd citoval: „Predmetná
parcela XXX/X, katastrálne územie E. nie je v súčasnosti administratívnou súčasťou vyššie uvedenej
národnej kultúrnej pamiatky, avšak v minulosti zachované základné priestory prístupné z dvora objektu
Slovenská 40 z ulice Konštantínovej, boli súčasťou úradnej budovy Župného domu ako jej hospodárske
zázemie.“

10. Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX, vypracovaného znalcom I. B. M. vyplynulo, že
tzv. podzemné skladové priestory sú stavebnou súčasťou stavby súp. č. XXXX, ktorá je zapísaná v
registri národných kultúrnych pamiatok pod číslom XXXX/X ako Župný dom na parcele KN C číslo
XXX/X s dátumom vzniku v roku 1790. V registri národných kultúrnych pamiatok je zapísaná aj stavba

súp. č. XXXX ako Župný dom na parcele XXX/X s dátumom vzniku 90. roky 19. storočia. Na obidve
národné kultúrne pamiatky bol vypracovaný pamiatkový výskum. Vo výkresovej časti sú tzv. podzemné
skladovacie priestory zakreslené ako súčasť národnej kultúrnej pamiatky. Z hľadiska stavebného sú
podzemné skladové priestory súčasťou stavby súp. č. XXXX, čo je zrejmé z pôdorysu prízemia. Sú
s ňou prevádzkovo prepojené tým, že prístup do jednej tretiny priestorov je možný iba cez budovu

súp. č. XXXX. Ústredné vykurovanie aj elektrický prúd v tzv. podzemných skladových priestoroch sú
napojené na rozvody v budove súp. č. XXXX. Klenba v pravom priestore dielní podzemných skladových
priestorov je v celej dĺžke položená na nosnom múre stavby súp. č. XXXX, to znamená, že nie je
možné tzv. podzemné skladové priestory oddeliť od stavby súp. č. XXXX bez toho, aby nedošlo k ich
poškodeniu, zrúteniu klenby a celej stavby. Niet pochýb o tom, že tzv. podzemné skladovacie priestory

sú pozostatkom z pôvodného súboru stavieb Župného domu, konkrétne väznice, ktorej nadzemné
podlažia boli zbúrané a na ich mieste bola postavená garáž súpisné číslo XXXXX. Došlo teda k tomu, že
stavba garáže bola postavená na stavbe týchto podzemných skladovacích priestorov. Tzv. podzemné
skladovacie priestory sú pozostatkom pôvodnej budovy, ktorá bola súčasťou komplexu budov N. O.
tiahnuceho sa od ulice Slovenskej až po ulicu G.. Z hľadiska stavebného sú tzv. podzemné skladové

priestory súčasťou stavby súp. č. XXXX, čo je zrejmé z pôdorysu prízemia. Sú s ňou prevádzkovo
prepojené tým, že prístup do jednej tretiny je možný iba cez budovu súp. č. XXXX.“

11. Obdobný záver pre súd prvej inštancie vyplynul aj z vyjadrenia I. E. C. z novembra 2015 týkajúci sa
asanácie objektov garáž na ulica Konštantínova v Prešove na parcele č. XXX/X F. XXX/X: „Stavebný

objekt je cca z dvoch tretín založený nad garážami, respektíve skladovými priestormi so vstupom zo
susednej parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré sú súčasťou N. O. na ulici C. K. XX. Predmetný
objekt garáže 2 má spoločné obvodové murivo z južnej strany so N. O. a z juhozápadnej strany s
administratívnou budovou, ktoré sú ako je to uvedené v stanovisku Krajského pamiatkového úradu
zapísané v zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok.“

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca
bol neúspešný, preto bol povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd za rozhodujúce vzhliadol to, že žalobca zmenil žalobný petit
oproti pôvodne podanej žalobe v roku 2019 a zotrval na ňom, napriek skutočnosti, že žalovaný vo

svojich písomných podaniach, ako aj prednesoch na pojednávaní poukazoval viackrát na nemožnosť
vyhovenia takto formulovanému žalobnému petitu. Za týchto okolností bol súd toho názoru, že je
dôvodné priznať náhradu trov konania žalovanému, zároveň, súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu
výnimočného zákonného ust. § 257 Civilného sporového poriadku.13. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nebytové priestory, tzv.
podzemné skladové priestory sú súčasťou budovy Župného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Nebytový priestor ako objekt právneho vzťahu pritom v čase vyhlásenia rozsudku existoval,
čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vyhotoveného znalcom I. E. A.. Znalec len
identifikoval reálne v teréne existujúce nebytové priestory, ktoré sú rozdelené už dlhé roky. Podzemné

priestory užíva dlhodobo žalobca, nadzemné priestory žalovaný. V rámci súdneho konania však nastal
právny problém ohľadne zápisu podzemných priestorov do katastra nehnuteľností, keďže rozsudok
o určení, že podzemné priestory sú súčasťou Župného domu, by bol nezapisateľný do katastra.
S poukazom na stanovisko Okresného úradu E., odbor katastrálny, dal žalobca vypracovať znalecký
posudok č. XXX/XXXX na rozdelenie stavby súp. č. XXXXX na samostatné nebytové priestory, keďže
tento postup bol právne aj fakticky najjednoduchší, zároveň preferovaný okresným úradom. Vyjadrenie

stavebnéhoúradukmožnostirozdeleniastavbynasamostatnénebytovépriestorysanevyžaduje,keďže
nedochádza k stavebným úpravám na predmetnej stavbe, ktorej jednotlivé časti boli postavené pred 01.
10. 1976. S poukazom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, tiež znaleckého posudku č. X/XXXX
žalobca uviedol, že jediným možným spôsobom ako odstrániť stav právnej neistoty bolo autoritatívne
rozhodnutie súdu, ktorý by deklaratórne určil, že predmetné nebytové priestory ako boli zakreslené

a identifikované v znaleckom posudku č. XXX/XXXX patria do vlastníctva žalobcu. Napadnutý rozsudok
preto navrhol žalobca zmeniť spôsobom, ktorý v odvolaní špecifikoval, zároveň si uplatnil náhradu trov
konania v rozsahu 100%, alternatívne navrhol žalobca napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny. Tvrdenia žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach považuje ua nepravdivé a nesprávne.
Nebytový priestor totiž vzniká a stáva sa predmetom občianskoprávnych vzťahov na základe
právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Správnosť toho preukazuje aj vyjadrenie
Ústavu geodézie a kartografie katastra zo dňa 14. 08. 2023. keďže zároveň žiadnym rozhodnutím

stavebného úradu nebola stavba so súp. č. 11749 rozdelená na nebytové priestory, žalobcom
špecifikované nebytové priestory ku dňu vyhlásenia rozsudku bez akýchkoľvek pochýb neexistovali.
Na uvedenom nič nemení ani znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý iba vymedzil možné vnútorné
členenie stavby, ktoré je bez príslušného rozhodnutia stavebného úradu bezpredmetné. Deklaratórny
charakter žaloby o určenie vlastníckeho práva pritom vylučoval možnosť vyhovieť žalobnému petitu

žalobcu, majúc za to, že rozdelením stavby by došlo k vytvoreniu nových vecí. Súd prvej inštancie
preto na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, resp. právnemu faktu
o neexistencii žalobcom tvrdených nebytových priestorov, pričom na základe toho vec správne právne
posúdil. Napadnutý rozsudok navrhol žalovaný potvrdiť ako vecne správny, zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Žalobca v rámci odvolacej repliky opakovane uviedol, že nebytové priestory v budove s.č. XXXXX
fakticky existujú. Podstatnou je však skutočnosť, že žalobca sa nemá ako domáhať určenia vlastníckeho
práva,lentoutožalobouaautoritatívnymrozhodnutímsúduakozáznamovejlistinyprezápisdokatastra.
Stavebný úrad totiž bez súhlasu žalovaného ako vlastníka stavby nerozdelí budovu na nebytové

priestory. Tým je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Stavba je v teréne
fakticky rozdelená na viaceré miestnosti, preto by rozdelením stavby nedošlo k vytvoreniu novej veci.
S poukazom na stanovisko Okresného úradu E., katastrálny odbor zo dňa 14. 03. 2024 predložil žalobca
znalecký posudok č. XXX/XXXX, pritom vyjadrenie stavebného úrade k možnosti rozdelenia stavby sa
nevyžaduje. Jediným možným spôsobom ako odstrániť stav právnej neistoty by preto bolo autoritatívne

rozhodnutie súdu, ktorý by deklaratórne určil, že predmetné nebytové priestory ako boli zakreslené
a identifikované v znaleckom posudku č. XXX/XXXX patria do vlastníctva žalobcu. Na odvolanom návrhu
žalobca zotrval.

16. Žalovaný v rámci odvolacej dupliky zopakoval, že nebytový priestor vzniká a stáva sa predmetom

občianskoprávnych vzťahov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu.
Akékoľvek vnútorné členenie stavby je bez príslušného rozhodnutia stavebného úradu bezpredmetné
a nezakladá existenciu samostatných nebytových priestorov. Konanie o určení vlastníckeho práva má
pritom výlučne deklaratórny charakter, v ktorom súd nemá právomoc rozdeliť stavbu na nebytovépriestory a de facto tým vytvoriť nové veci. Žalobca ako dominus litis vymedzil predmet sporu, a tento
bol súd povinný posúdiť a rozhodnúť v súlade so zákonom a princípom právnej istoty, pritom dospel
k správnym skutkovým záverom a vec aj správne právne posúdil. Neexistuje žiaden dôvod pre zmenu

či zrušenie rozsudku.

17. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo podľa ust.
§ 363 a § 365 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP,

dospel k záveru o splnení predpokladov pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prijatý záver argumentuje pritom odvolací súd nasledovne.

18. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu je zrejmé, že predmetom sporu sú garáže
súp. č. XXXXX, zapísané na LV č. XXX, k.ú. E., postavené na pozemku KN č. XXX/X a administratívne
vedené vo vlastníctve žalovaného. Podľa vykonaného dokazovania budova garáži pozostáva z dvoch

podlaží. Podzemné, resp. pozemné podlažie užíva v súčasnosti žalobca a len jemu je prístupné z ulice
C.. Nadzemné podlažie užíva v súčasnosti žalovaný a len jemu je prístupné z ulice G.. Jednotlivé
podlažia budovy garáží boli zároveň postavené so značným časovým odstupom. Po bombardovaní
väznice, ktorá bola súčasťou Župného domu, postavil právny predchodca žalovaného novú stavebnú
konštrukciu. Sporné však medzi stranami ostalo, či postavením novej (ďalšej) stavebnej konštrukcie

došlo zo strany právneho predchodcu žalovaného k spracovaniu veci, alebo budova garáži pozostáva
z dvoch samostatných stavieb, ktoré stavebnotechnicky sú stavbou na stavbe. Uvedené rozlíšenie sa
javí relevantné v kontexte posúdenia pozemných skladových priestorov ako súčasti Župného domu, tiež
v kontexte potreby rozdelenia jednej celistvej stavby na viacero nebytových priestorov, či napokon v
kontexte možnosti zápisu vlastníckeho práva do evidencie katastra nehnuteľností.

19. Z hľadiska formulácie zmeneného žalobného petitu možno usudzovať, že žalobca inklinuje k názoru
o jednej stavbe garáži, ktorú mieni rozdeliť na jednotlivé nebytové priestory a určiť k nim vlastnícke
právo podľa faktického stavu ich dlhodobého užívania, reflektujúc pritom stanovisko Okresného úradu
E.,katastrálnyodbor.Súdprvejinštanciekaždopádnežalobuzamietolsodôvodnením,ževpredmetnom

konaní nemá právomoc rozdeliť vec. Absencia právomoci súdu má základ aj v povahe rozhodnutia
o určení vlastníckeho práva, ktorá má deklaratórny charakter. Pri reálnom rozdelení veci v zmysle
žalobného petitu žalobcu de facto vznikajú nové veci ako objekty občianskoprávnych vzťahov, preto
žiadané rozhodnutie by malo kreačný a konštitutívny charakter, čo je neprípustné. Napriek jednoznačne
znejúcemu enunciátu rozsudku, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyslovil právny záver, podľa

ktorého sú sporné podzemné skladové priestory súčasťou veci hlavnej - stavby Župného domu.

20. Odvolací súd samozrejme reflektuje odvolacie dôvody žalobcu, no skôr než by pristúpil k prieskumu
správnosti právnych záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozdeleniu veci, prioritne považoval
za potrebné vysporiadať sa s procesnými podmienkami konania či pasívnou vecnou legitimáciou

žalovaného, keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v tomto kontexte presvedčivé.

21. Podľa ust. § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

22. Podľa ust. § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

23. V prvom rade upriamuje odvolací súd pozornosť na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku,
v ktorej súd prvej inštancie konštatoval nedostatok svojej právomoci pre rozdelenie stavby garáží na

jednotlivé nebytové priestory. Súd pritom uviedol, že v čase vyhlásenia rozsudku musí vec v právnom
slova zmysle existovať, pričom rozhodnutie súdu je obmedzené iba na prípadné deklaratórne potvrdenie
existencie vlastníckeho práva. Súd nemôže nahrádzať správne konanie ani zasahovať do právomoci
stavebného úradu. Poukázal zároveň na ust. § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa

nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu.

24. V nadväznosti na vyššie uvedené sa z pohľadu odvolacieho súdu žiada zdôrazniť, že právomoc súdu
je procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok dôvodí zastavenie konania. Súd prvej inštancievšak napriek vlastnej argumentácii pristúpil v preskúmavanom prípade k meritórnemu rozhodnutiu,
ktorého odôvodnenie potom nie je pre účely rozhodnutia odvolacieho súdu dostatočne zrozumiteľné.
Ak súd prvej inštancie spochybnil svoju právomoc, pri súčasnom uvedení, že vec patrí do právomoci

stavebného úradu, mal by v takom prípade zrozumiteľnejšie uviesť dôvody, prečo vo veci ďalej konal,
inak je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a vecnú správnosť napadnutého rozsudku možno len sťažka
preskúmať.

25. Zároveň, ak súd prvej inštancie uviedol, že rozdelenie veci spadá do právomoci stavebného úradu,

pričom toto jeho tvrdenie zodpovedá vyjadreniu Úradu geodézie, kartografie a katastra (č. l. 314 spisu),
mal vec postúpiť kompetentnému orgánu, avšak reflektujúc pritom argumentáciu žalobcu, že vyjadrenie
stavebného úradu k možnosti rozdelenia stavby na samostatné nebytové priestory sa nevyžaduje,
keďže nedochádza k stavebným úpravám na predmetnej stavbe, ktorej jednotlivé časti boli postavené
pred 01. 10. 1976. Každopádne, z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd nenašiel odpoveď
súdu prvej inštancie pre zvolený postup meritórneho rozhodnutia ani vysporiadanie sa s argumentáciou

žalobcu, ktorá má úzky súvis okrem iného aj s určením orgánu, do ktorého právomoci preskúmavaná
vec patrí.

26. Podľa ust. § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo

neskôr.

27. V ďalšom rozsahu súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Prešov prebieha spor o vydanie
bezdôvodného obohatenia aj spor o zriadenie vecného bremena, pritom podľa názoru súdu je žaloba
o plnenie prekážkou litispendencie vo vzťahu k žalobe určovacej. Sporné vlastnícke právo tak má súd

prejudiciálne skúmať v spore o plnenie. S ohľadom na uvedené sa z pohľadu odvolacieho v tomto
kontexte žiada zdôrazniť, že v zmysle ust. § 159 CSP aj prekážka litispendencie dôvodí konanie
zastaviť. Nezrozumiteľným sa preto javí dôvod, pre ktorý súd napriek vyslovenému záveru o prekážke
litispendencie meritórne rozhodol a žalobu zamietol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je ani
v tomto smere dostatočne zrozumiteľné, aby odvolací súd bol spôsobilý preskúmať správnosť postupu

súdu prvej inštancie. Zamietnutie žaloby je zdá sa potrebné rozsiahlejšie argumentovať, ak odvolací súd
mieni o odvolaní žalobcu riadne rozhodnúť.

28. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Cdo205/2009 z 29. 06. 2010 „Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej

(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta.“

29. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy

aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu
v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má
pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže,
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu

na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca
za žalovaného neoznačil (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn.
6Cdo/214/2011z 18. 01. 2012).

30. Odhliadnuc nateraz od procesných podmienok konania, ktoré súd musí prioritne skúmať, považuje

odvolacísúdzanedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuajvovzťahukvecnejlegitimáciistrán
sporu, ktorú mal súd skúmať i bez návrhu. Relevantným pritom mohlo byť zistenie súdu prvej inštancie,
či sporné skladové priestory sú vôbec zapísané v katastri nehnuteľnosti. Sledujúc vyjadrenie žalobcu
na č. l. XX spisu, vyjadrenie znalcov na č. l. XXX, tiež č. l. XXX spisu, natíska sa relevantne úvaha, že
sporné skladové priestory nie sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, súčasne so stavbou garáží súp. č.

XXXXX. Ak by sa však táto úvaha preukázala v predmetnom konaní, potom by mal súd prvej inštancie
zrozumiteľne vysvetliť, z akých skutočností odvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, najmä
za situácie, ak by jeho vlastníctvu k skladovým priestorom nesvedčal žiaden administratívny zápis a vec
v súčasnosti žiadnym spôsobom nevyužíva. Potrebu skúmania pasívnej vecnej legitimácie žalovanéhozvýrazňuje aj prijatý záver súdu prvej inštancie, že pozemné skladové priestory sú vlastne súčasťou
Župného domu, teda sú vlastníctvom žalobcu.

31. V opačnom prípade, ak súd prvej inštancie zistí, že sporné skladové priestory sú zapísané v katastri
nehnuteľnostíakostavbagaráží,súp.č. XXXXX,druhstavby:garáž,zapísanejnaLVč.XXX,katastrálne
územie E., postavených na pozemku KN č. XXX/X, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v takom
prípade považuje odvolací súd za danú.

32. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich

veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

34. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa sporovej strane konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, keďže aj pre odvolací súd je problematické

zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

35.Zadanéhostavu,aksakonajúcisúdniedostatočnevysporiadalsprocesnýmipodmienkamikonania,
vrátane fundamentu pre meritórne rozhodnutie, spočívajúcom vo vecnej legitimácii strán sporu, potom
odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite reflektovať odvolacím súdom prezentované
výhrady voči napadnutému rozsudku, ktoré sú fundamentom pre ďalšie konanie a rozhodovanie. Po
vyporiadaní sa s nimi súd vo veci priliehavo rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní podľa

požiadaviek zákonodarcu, kladených na odôvodnenie rozsudku v ust. § 220 ods. 2 CSP a podľa ust. §
396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).