Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205175
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8215205175.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Obchodné centrum
–Východ,s.r.o.,IČO:45954798sosídlomStrojnícka17,Prešov,zast.advokátomA.B.A.,A.XXXX/XX,
C., proti žalovanému A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, zast. advokátom Mgr. Marcelom Kandríkom,
Grešova 7, Prešov, o zaplatenie 40.657,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 40.657,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 %

ročne od 1.1.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( v tom čase označený ako B. F. G. – EKOPRIM, IČO : XXXXXXXX, H. XXXX/XX, C. )

sa podanou žalobou zo dňa 28.7.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 40.657,42 eur s
príslušenstvom / zákonným úrokom z omeškania od 1.1.2015 do zaplatenia /, sumy 40 eur ako
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ( Nariadenie Vlády SR č. 21/2013
Z.z. ) a náhrady trov konania titulom uznania záväzku voči žalobcovi na základe Dohody o uznaní
záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 (neuhradenie nájomného za užívanie hnuteľných
a nehnuteľných vecí za podmienok stanovených nájomnou zmluvou zo dňa 1.1.2013 v znení dodatku

k nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2014 ). Záväzok žalovaného činí sumu 135.542,72 eur, ktorú sa
žalovaný zaviazal splniť za podmienok v čl. 1 ods. 1.6. a 1.7. Dohody, ktoré mimo iné stanovujú,
že žalovaný pristupuje k záväzku obchodnej spoločnosti EKOPRIM TRANS, s.r.o., ktorá záväzok
uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spoločne a nerozdielne s dlžníkom s tým, že
najneskôr do 31.12.2014 uhradí 30 % z pohľadávky žalobcu, čo činí sumu 40.657,42 eur. Aj napriek
splatnosti uvedená pohľadávka nebola žalovaným uhradená a preto sa žalovaný dostal aj do omeškania.
Poukázal pritom na ust. OZ a Obchodného zákonníka ( § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods.

1 ). Zároveň si uplatňuje aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Žalovaného
sa opakovane pokúšal kontaktovať s výzvou k úhrade, ale uvedené ostalo bez odozvy žalovaného, aj
napriek ústretovosti žalobcu.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 27.10.2015. Uviedol, že právnym dôvodom uzavretia
Dohody medzi žalobcom, žalovaným a pôvodným dlžníkom EKOPRIM TRANS, s.r.o. bol záväzok

pôvodného dlžníka titulom Nájomnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 01.01.2013 v znení jej Dodatku č. 1 zo
dňa 01.01.2014. Uvedená nájomná zmluva v znení jej dodatku mala zaniknúť odstúpením prenajímateľa
— žalobcu zo dňa 30.04.2014. Kumulatívna intercesia podľa ust. § 533 OZ, v zmysle ktorej pristúpilpodľa Dohody zo dňa 31.01.2014 žalovaný k záväzku pôvodného dlžníka, nadobudol žalovaný okrem
svojich námietok, aj všetky námietky pôvodného dlžníka, vrátane námietky kompenzačnej. Právo
žalobcu na zaplatenie istiny 40.657,42 € s prísl. Žalovaný v celom rozsahu popiera a voči uvedenému

nároku znáša v súlade s ust. § 98 OSP kompenzačnú námietku vo výške uplatnenej sumy vrátane
príslušenstva.Pôvodnýdlžníkdisponujepohľadávkouvočiúpadcovititulomnáhraduškody,ktorávznikla
pôvodnému dlžníkovi ako nájomcovi nebytových priestorov a hnuteľných vecí v príčinnej súvislosti
s neplatným odstúpením od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu. Ako dôvod odstúpenia od predmetnej
nájomnej zmluvy žalobca použil výkon podnikateľskej činnosti nájomcu, ktorý mal zasahovať do

podnikateľskej činnosti prenajímateľa, a to napriek skutočnosti, že obaja boli o svojich podnikateľských
aktivitách veľmi dobre informovaní a o svojom podnikaní vedeli nielen pred uzavretím nájomnej zmluvy
dňa 01.01.2013, ale počas celého jej trvania. V žiadnom prípade preto nemožno výkon podnikateľskej
činnosti pôvodného dlžníka ako nájomcu subsumovať pod ust. § 345 ods. 2 Obchodného zák., práve z
dôvodu vedomosti žalobcu ako prenajímateľa o podnikateľskej činnosti nájomcu pôvodného dlžníka, v
čase uzavretia nájomnej zmluvy a počas celej jej existencie, ako aj z hľadiska účelu nájomnej zmluvy

a všetkých okolnosti, za ktorých bola nájomná zmluva, vrátane jej dodatku uzatváraná. V dôsledku
neplatného odstúpenia od nájomnej zmluvy vzniklo pôvodnému dlžníkovi právo na náhradu škody
podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zák. v spojení s ust. § 268 Obchodného zák. a to titulom ušlého
zisku, ktorý by pôvodný dlžník v prípade trvania nájomnej zmluvy dosiahol, ako nakoniec vyplýva aj z
jeho účtovných záznamov za rok 2013. Na základe vyššieho uvedeného navrhuje, aby neplatnosť

odstúpenia od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu v tomto konaní posúdil ako otázku prejudiciálnu,
ktorá nepochybne má význam pre rozhodnutie sudu v prejednávanej veci a zároveň nejde o žiaden z
taxatívne vymedzených prípadov stanovených v ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ktoré súd nie je oprávnený
riešiť ako otázky predbežné. Preto navrhuje žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 26.4.2016. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného
považuje za účelové, pričom žalobca trvá v celom rozsahu na uvedenej právnej argumentácii. Dňa
31.01.2014 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady a to titulom
toho, že žalobcovi nebolo uhradené nájomné za užívanie hnuteľných a nehnuteľných vecí za podmienok
stanovených nájomnou zmluvou č. 26/2013 zo dňa 01.01.2013 v znení dodatku k nájomnej zmluve

zo dňa 01.01.2014. V súlade s dohodou činí záväzok žalovaného voči žalobcovi neuhradenú čiastku
vo výške 135.542,72 €, ktorú sa žalovaný zaviazal voči žalobcovi splniť za podmienok stanovených
v čl. 1 ods. 1.6.a 1.7. dohody, ktoré mimo iné stanovujú, že žalovaný pristupuje k záväzku obchodnej
spoločnostiEKOPRIMTRANS,s.r.o.,ktorázáväzokuznávačododôvoduavýškyazaväzujesazáväzok
uhradiť spoločne a nerozdielne s dlžníkom, s tým, že do 31.12.2014 uhradí 30 % zo záväzku žalobcovi,

čo zodpovedá čiastke 40.657,42 € spolu s prísl.. Žalovaný sa priamo ako účastník dohody prihliadnuc
na ustanovenie 1.7 dohody zaviazal k pristúpeniu a k plneniu vyššie uvedeného záväzku podľa
ustanovenia § 533 OZ. Žalovanému bola niekoľkokrát zaslaná výzva k úhrade vyššie špecifikovanej
dlžnej čiastky, avšak na žiadnu z týchto výziev žalovaný adekvátne nereagoval. Žalovaný si neplní
záväzok voči žalobcovi, z toho dôvodu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na

uloženie povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi čiastku vo výške 40.657,42 eur s prísl. z právneho
titulu dohody teda uznania záväzku žalovaným. Poukázal na ust. § 494 OZ, § 517 OZ. Uznanie záväzku
je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Možno ho subsumovať pod ustanovenie §
34Občianskehozákonníka,ktorýuvádza,žeprávnyúkonmusíspĺňať nasledovné:atobyťuskutočnený
vážne, určite a zrozumiteľne a po formálnej stránke musí byť v písomnej podobe. Uznanie záväzku

má charakter vyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 133 OSP, pričom veriteľ nemusí dokazovať v
konaní existenciu záväzku, pokiaľ došlo k uznaniu záväzku na strane dlžníka. Z vyššie uvedenej právnej
argumentácie vyplýva, že žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi, no napriek tomu aj naďalej neplní
predmetnýzáväzok. Spoukazomnavyjadreniežalovaného, uvádza,žežalovanýinštitútkompenzačnej
námietky podľa ustanovenia § 98 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý si uplatňuje, v predmetnom

vyjadrení náležite nepreukázal. Má za to, že ak žalovaný trvá na predloženom vyjadrení, má teda
povinnosť uniesť dôkazné bremeno v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho súdneho poriadku
súvisiacesúdajným započítanímzáväzku,pričomvovyjadrenížalovanéhonebolipredloženéakékoľvek
tvrdenia a dôkazu, ktoré by preukázali opodstatnenosť tvrdení žalovaného. Uvádza, že nemá znalosť
o tom, že by došlo v rámci uvedeného záväzku k započítaniu, ako to uviedol žalovaný v predmetnom

vyjadrení. Žalovaný si nesplnil záväzky z vyššie špecifikovanej nájomnej zmluvy, tým porušil zásadu
poctivého obchodnéhostykupodľazásadzákonač.531/1991Zb. apretoaksa domáhanáhradyškody
v súvislosti s odstúpením z nájomnej zmluvy, je teda potrebné prihliadať na konanie žalovaného, ktorý
daný stav spôsobil. K odstúpeniu od nájomnej zmluvy došlo podľa ustanovení platnej nájomnej zmluvyuzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.01.2013 s poukazom ust. 4.1. dodatku k nájomnej
zmluve zo dňa 01.01.2014 poukazujúc na ustanovenie § 345 ods. 2 Obch. zák., nakoľko žalovaný
zásadným spôsobom porušil ust. uvedených zmlúv, konkrétne ust. 1.4. dodatku k nájomnej zmluve a

to tak, že žalovaný narúšal a zasahoval svojím konaním do podnikateľskej činnosti žalobcu v oblasti
obchodu s komoditami, ktoré realizoval sám žalobca a to bez jeho písomného súhlasu. Prenajímateľ
môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca užíva prenajatú vec tak, že užívanie veci trpí takým
spôsobom, že by prenajímateľovi vznikla škoda alebo ak je predpoklad, že mu hrozí značná škoda.
Preto trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.

4. V priebehu konania bol dňa 21.7.2016 podaný návrh na prerušenie konania, pričom súd uznesením
súdu zo dňa 25.8.2016, č.k. 1C/342/2015-67 konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 1C/193/2016.

5. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.8.2020, č.k. 1C/342/2015-110 súd rozhodol o pokračovaní

v tomto konaní prerušenom uznesením súdu zo dňa 25.8.2016, č.k. 1C/342/2015-67.

6. Žalobca podaním zo dňa 24.8.2020 navrhol zmenu strán sporu na strane žalobcu s poukazom
na ust. § 80 CSP, o ktorej súd rozhodol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29.10.2020, č.k.
1C/342/2015-112. V zmysle uvedeného sa stranou sporu na strane žalobcu stala namiesto B. F.

G. – EKOPRIM, IČO : XXXXXXXX obchodná spoločnosť Obchodné centrum – Východ, s.r.o., IČO:
45 954 798 so sídlom Strojnícka 17, Prešov ( na základe postúpenia pohľadávky – viď nižšie ).

7. Na pojednávaní dňa 6.4.2022 súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného takto :
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 40.657,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 %

ročne od 1.1.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. V dôsledku podaného odvolania voči uvedenému rozsudku a návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie ( ktorý bol súdom zamietnutý ) vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením
zo dňa 1.2.2023, č.k. 13Co/2/2023-377, č.k. 13Co/6/2023-377 súd zrušil uznesenie ( zo dňa 11.8.2022 )
a rozsudok pre zmeškanie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobu prejednať.

9. Na pojednávanie vo veci konané 1.6.2023 sa dostavili žalobca, jeho právny zástupca a právny
zástupca žalovaného, ktorý udáva, že ospravedlňuje neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu, že
sa pracovne zdržiava v D. - I., o čom mu pred niekoľkými hodinami zaslal letenku o návrate dnešného
dňa vo večerných hodinách. Od klienta nedisponuje výslovným súhlasom s pojednávaním v jeho

neprítomnosti, chce vo veci vypovedať. On sa pojednávania zúčastnil, keďže na jeho strane neexistujú
dôvody pre neúčasť ( súdu predkladá letenku žalovaného ). Súd uviedol, že v tomto prípade nevidí
dôvod na odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Aj keď výslovne
nebolo žiadané o odročenie pojednávania, súd nevidí dôvod na odročenie pojednávania. Súd poukazuje
na dĺžku konania a predchádzajúcu žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalovaného a vytýčenie

nového termínu na základe jeho žiadosti. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal v jeho
neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené
za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a ich právnych zástupcov

a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaniach, čo vyplýva
zo zápisníc o pojednávaniach – návrhom s prílohami, vyjadreniami strán sporu s prílohami, obsahom
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C/196/2016 - rozhodnutiami vo veci a vykonaným dokazovaním, výpismi
z Obchodného registra pôvodného dlžníka a jeho nástupcu ) a zistil tento skutkový stav veci:

11. Z obsahu Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 súd zistil, že bola
uzavretá medzi stranami 1/ B. F. G.- J. ( účastník 1/ ), 2/ EKOPRIM TRANS, s.r.o. ( účastník 2/ )
a 3/ A. D. ( účastník 3/ ). Jej obsahom boli : špecifikácia záväzku vyplývajúceho z nájomnej zmluvy
zo dňa 1.1.2013 v znení dodatku zo dňa 1.1.2014 uzavretej medzi účastníkom 1/ a 2/, pričom kudňu 31.1.2014 je záväzok vo výške 135.524,72 eur, pričom zostáva neuhradená pohľadávka v tejto
výške. Táto nebola uhradená ani v dodatočnej lehote. Účastník 2/ uznal čo do dôvodu a výšky dlh
voči účastníkovi 1/ v sume 135.524,72 eur s prísl. podľa faktúr a to titulom neuhradenia nájomného za

užívanie hnuteľných a nehnuteľných vecí. Z bodov ods. 1.6. a 1.7. Dohody vyplýva, že účastník
3/ - označený žalovaný pristupuje k záväzku obchodnej spoločnosti EKOPRIM TRANS, s.r.o., IČO:
4570381, so sídlom Strojnícka 17,080 01 Prešov, podľa ust. § 533 OZ a nasl. a zaväzuje sa ho uhradiť
spoločne a nerozdielne s účastníkom 2/ v lehote podľa bodu 1.6.. Sumu 135.524,72 eur uhradí účastník
2/ v lehote do 31.12.2014 vo výške 30 % zo záväzku, do 31.12.2015 ďalších 30 % pohľadávky

a následne k 31.12.2016 ďalších 40 %. Účastník 3/ vyhlasuje, že uspokojí účastníka 1/, ak účastník
2/ nesplní voči účastníkovi 1/ svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy a to najmä zaplatiť nájomné,
náklady za služby, náklady PHM a úroky z omeškania a zmluvné pokuty. Účastník 1/ a 2/ s pristúpením
k záväzku súhlasili. Právne pomery sa riadia ust. zák. č. 513/1991 Zb., OZ a iných právnych predpisov.
Účastníci vyhlásili, že súhlasia s textom tejto zmluvy a že táto bola spísaná na základe ich pravej
a slobodnej vôle a na dôkaz toho pripájajú podpisy. Dohoda podpísaná účastníkmi. Zároveň bola

pripojená aj listina označená ako saldokonto podľa firiem – výpočet k 31.1.2014 ( na meno B. F. G. –
J. ) vo vzťahu k spoločnosti CZD Trans, s.r.o., Ekoprim trans, s.r.o. Prešov, kde sú uvedené tri faktúry
s dlžnou sumou 135.524,72 eur.

12. Výzvou zo dňa 18.2.2015 adresovanej žalovanému bol právnym zástupcom B. F. G. – J. vyzvaný na

zaplatenie sumy 40.657,42 eur, ktorá je splatnou na základe Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho
úhrady zo dňa 31.1.2014 a to v lehote do 27.2.2012. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 19.2.2015.

13. Súdu bola predložená zmluva o prevode práv a povinností z Dohody o uznaní záväzku a spôsobe
jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 uzavretej medzi B. F. G. – J., IČO : XXXXXXXX ( prevádzajúci ) a

Obchodné centrum – Východ, s.r.o. ( nadobúdateľ ) dňa 27.11.2017, pričom došlo
k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z uvedenej dohody z postupcu B. F. G. – J. na obchodnú
spoločnosť – postupníka – Obchodné centrum – Východ, s.r.o. ( § 524 OZ ). Zmluvou uzavretou medzi
Postupcom a Postupníkom bola Postupcom na Postupníka mimo iných práv a povinnosti vyplývajúcich
z Dohody, postúpená pohľadávka voči dlžníkovi 1) EKOPRIM TRANS, s.r.o. IČO: 46570381 a dlžníkovi

2) A. D., nar. XX.X.XXXX vo výške 123.431,79 eur s prísl.. Uvedené bolo žalovanému doručované
poštou, podaním na pošte dňa 5.1.2018.

14. Žalovaný súdu predložil :
1/ nájomnú zmluvu zo dňa 01.01.2013, uzavretej medzi prenajímateľom B. F. G. – EKOPRIM

a nájomcom EKOPRIM TRANS, s.r.o., predmetom ktorej boli skladové priestory, kancelárie, dielne,
spoločné priestory, vozidlový park, el. energia, voda a kanalizácia, stroje a zariadenia ( podľa príloh ),
ktoré poskytuje prenajímateľ nájomcovi na účely podnikateľskej činnosti. Zmluva podpísaná oboma
zmluvnými stranami dňa 1.1.2013. Zmluva obsahuje práva a povinnosti zmluvných strán ( oi. aj súhlas
prenajímateľa s podnikaním v oblasti obchodu s komoditami, ktoré realizuje sám, resp. firmou J., I.,

stavebná činnosť ). Uzatvára sa od 1.1.2013 na dobu neurčitú.
2/ dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 01.01.2014, uzavretom medzi prenajímateľom B. F. G. –
EKOPRIM a nájomcom EKOPRIM TRANS, s.r.o., pričom oi ustanovení zmluvy sa menil čl. I, bod 1.4,
pričom prenajímateľ prenajíma nájomcovi predmet nájmu so všetkými súčasťami a prísl. potrebným
k užívaniu, a to za účelom podnikania uvedenom v Obchodnom registri, ktoré nie sú v rozpore, resp.

nenarúšajú a nezasahujú do podnikateľskej činnosti prenajímateľa. Prenajímateľ výslovne nesúhlasí
s podnikaním nájomcu v oblasti obchodu s komoditami, ktoré realizuje sám, resp. firmou EKOPRIM,
s.r.o., IČO : 31710115. Tieto druhy podnikateľskej činnosti môže nájomca vykonávať len s písomným
súhlasom prenajímateľa. Doba nájmu od 1.1.2013 na dobu neurčitú. Zmluva môže byť ukončená
oi aj odstúpením nájomcu alebo prenajímateľa z dôvodov dohodnutých v zmluve alebo ustanovených

zákonom podľa čl. V, bod 5.2 písm. c). Dňom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane
sa zmluva zrušuje s okamžitou účinnosťou aj v ostatných častiach uvedených v predmete zmluvy, pričom
vzájomné nároky zmluvných strán, ktoré vznikli do dňa zániku zmluvy nie sú odstúpením dotknuté.
Odstúpenie od zmluvy má účinky do budúcnosti a zmluvné strany nie sú povinné vrátiť plnenia, ktoré
si navzájom poskytli do dňa skončenia zmluvy odstúpením. Stroje a zariadenia – vozidlový park ( príl.

č. 3 ), ktorý je predmetom nájmu a následného predaja sa vráti ihneď prenajímateľovi bez nároku na
akékoľvek vysporiadanie ( bod 5.4 ). Dodatok podpísaný oboma zmluvnými stranami dňa 1.1.2014.
3/ odstúpenie zo dňa 30.04.2014 od nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2013 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 1.1.2014 adresované CZD Trans, s.r.o. od B. F. G. – J. s poukazom na ust. 1.4 Zmluvy, keďžeprenajímateľ zistil, že nájomca vykonáva podnikateľskú činnosť bez súhlasu prenajímateľa, ktorá
priamo narúša a zasahuje do podnikateľskej činnosti prenajímateľa. Považuje to za flagrantné porušenie
zmluvy s poukazom na ust. bodu 5.2 písm. c) Zmluvy a ust. § 345 ods. 2 Obch. zák., pričom keby vedel

o tomto porušení pri podpise zmluvy, tak by nemal záujem na plnení povinností pri takomto porušení
zmluvy ( komodity ). Nájomca s ohľadom na dlhodobé vzťahy vedel a mal vedieť, že obchodné činnosti
nímvykonávanépriamoporušujúpodmienkystanovenézmluvouažemôžumaťzanásledokodstúpenie
od zmluvy. Preto žiada o odovzdanie predmetu nájmu a okamžité vyrovnanie záväzkov.

15. Podaním zo dňa 20.1.2021 žalobca uviedol, že podal návrh s prílohami : dohoda o uznaní záväzku
a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.01.2014 a posledná výzva k úhrade dlžnej čiastky. K podanej žalobe
sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.10.2015, ktoré je
možné zhrnúť nasledovne: a) žalovaný žiadnym explicitným spôsobom nepoprel nárok žalobcu, a to
ani čiastočne, b) uplatňuje si kompenzačnú námietku podľa § 98 O.s.p., a to z titulu údajnej náhrady
škody, ktorá mala vzniknúť pôvodnému dlžníkovi ako nájomcovi nebytových priestorov a hnuteľných

vecí v príčinnej súvislosti vznikla s neplatným odstúpením od nájomnej zmluvy. Prílohou vyjadrenia
žalovaného boli dôkazy: nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013, dodatok č. 1 zo dňa 01.01.2014,
odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 30.04.2014. Následne žalobca doručil tunajšiemu súdu repliku
zo dňa 26.04.2016, z ktorej vyplýva nasledujúce: a) žalovaný na základe dohody o uznaní záväzku a
spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.01.2014 pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka, ktorý uznal záväzok

čo do dôvodu a výšky, b) z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, ako chce odôvodniť žalovaný vznik
údajnej škody uplatnenej kompenzačnou námietkou, ak to bolo konanie žalovaného, ktoré spôsobilo
ukončenie platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy, pričom uplatňovaný nárok žalobcu nemá s ukončením
nájomného vzťahu žiadnu súvislosť, keďže uznanie sa týkalo stavu záväzku k 31.01.2014, c) žalovaný
nepredložil jediný dôkaz, ktorým by svoj nárok na údajnú náhradu škody preukazoval. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný do dnešného dňa nepredložil akýkoľvek dôkaz, ktorý by rozporoval oprávnenosť
nároku žalobcu. Pre prípad, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom spochybňoval platnosť dohody o
uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.01.2014, tak uvedené už bolo preskúmané tunajším
súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/193/2016, v rámci ktorého bolo právoplatne rozhodnuté o
zamietnutí žaloby na určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa

31.01.2014, a teda uvedené rozhodnutie je záväzné aj pre toto konanie, a teda uvedená dohoda o
uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.01.2014 je platným právny úkonom. Preto trvá na
podanej žalobe.

16. Podaním zo dňa 23.2.2022 právny zástupca žalovaného oznámil, že na nasledujúce pojednávanie

zabezpečí účasť svedka A. I., ktorá bola osobne prítomná pri podpisovaní Dohody o uznaní záväzku
a spôsobe jeho úhrady dňa 31.1.2014.

17. Podaním zo dňa 25.2.2022 žalobca uviedol, že nesúhlasí s výsluchom svedka A. I., nakoľko
menovanánebolaprítomnápripodpiseDohodyouznanízáväzkuaspôsobejehoúhradydňa31.1.2014.

Len ako pracovník ekonomického oddelenia právneho predchodcu žalobcu poskytol podklad pre
uzatvorenie predmetného zmluvného dokumentu vo forme stavu tzv. saldokonta. Za účelom vyvrátenia
tvrdenia žalovaného preto navrhol výsluch osôb priamo prítomných pri podpise Dohody o uznaní
záväzku a spôsobe jeho úhrady dňa 31.1.2014 a to K. G. A. G. a J. L.. Poukázal na ust. § 153 ods.
1, 2 CSP. Vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že navrhovaný svedok mal byť prítomný samotnému

podpisu predmetnej dohody, je zrejmé, že o tejto skutočnosti vedel už od januára 2014 ( 8 rokov ) a
preto je možné vyhodnotiť, že žalovaný celkom určite neuplatnil prostriedky procesného útoku a obrany
riadne a včas. Z uvedeného dôvodu by súd nemal na uvedený návrh prihliadať ani ho pripustiť v rámci
dokazovania.
18. Na pojednávaní dňa 1.3.2022 sa súd pokúsil o zmierne riešenie veci.

1/ právny zástupca žalobcu udával, že istina s úrokmi z omeškania už k dnešnému dňu činí okolo
70.000,- eur. Žalovaný navrhoval sumu 35.000,- eur, čo nepokrýva ani uplatnenú istinu. Vedia uvažovať
o odpustení časti príslušenstva. Nehovoriac o tom, že sa rozprávali o plnení v 60. splátkach, teda na
5 rokov, čo by predstavovalo mesačne cca 1.200,- eur.
2/ právny zástupca žalovaného udával, že poukazujú na možnosti žalovaného ako fyzickej osoby.

Žalovaný nechce predávať majetok rodiny. Rovnako poukazuje na to, že sa jedná o záväzok dlžníka
právnickej osoby z obchodnoprávneho vzťahu, naraz to nevie zaplatiť. Môže uvažovať o sume istiny s
tým, že by to museli preveriť aj v rámci možnosti spoločnosti, kde pracuje.3/ žalobca udával, že poukazuje na to, že je nutné brať do úvahy aj úroky, keďže hodnota peňazí za
8 rokov klesla. Poukazuje na infláciu, ktorá je štátom uznaná na úrovni 2 -3 % ročne, preto de fakto
prichádza aj o istinu ako takú. Má záujem tento spor ukončiť. Vedia sa stretnúť. Nech sa zváži, ktorá

istina a ako satisfakcia nejakú časť úrokov z omeškania.

19. Podaním zo dňa 4.4.2022 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že navzdory skutočnostiam
a záujmu udávanom žalovaným na pojednávaní dňa 1.3.2022, tak tento do dnešného dňa nevyvinul
žiadnu aktivitu ani sa nepokúsil o kontakt so žalobcom, a teda jeho záujem bol očividne len účelovým

krokom bez skutočného záujmu na mimosúdne riešenie sporu.

20. Na pojednávaní dňa 6.4.2022 právny zástupca žalobcu udával, že trvajú na podanej žalobe v
celom rozsahu. Strana žalovaného bola o termíne dnešného pojednávania oboznámená na pojednávaní
1.3.2022. Od tej doby napriek svojim prezentovaným záujmom na riešenie situácie ich nekontaktovala
a podľa protokolácie neospravedlnila svoju neúčasť. S ohľadom na uvedené existujú dve možnosti

riešení tohto stavu a to v prípade splnenia podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, ktorým
bude vyhovené návrhu v celom rozsahu a priznané trovy konania v rozsahu 100 %, alternatívne otvoriť
pojednávanie, žalobcom tvrdené skutočnosti považovať za nesporné a vyhovieť žalobe v celom rozsahu
apriznaťnáhradutrov konaniavrozsahu100%.Nemáskúsenosť,akúmátunajšísúd prax srozsudkom
pre zmeškanie a s rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu, strana žalobcu by sa skôr prikláňala k

postupu podľa druhej alternatívy a to realizácii dokazovania s tým, že tvrdenia žalobcu budú označené
za nesporné a bude vydaný riadny rozsudok. Navrhuje obe možnosti rozhodnutia súdu, aj keď z hľadiska
opatrnosti a prípadnej možnosti zrušenia rozsudku pre zmeškanie, navrhuje rozhodnúť skôr podľa
druhej alternatívy, aj keď má za to, že sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.
S ohľadom na predbežné posúdenie zo strany súdu, je možné vyhodnotiť nárok žalobcu ako dôvodný a

v zmysle postupu podľa § 274 CSP navrhujeme vydať rozsudok pre zmeškanie, ktorým bude vyhovené
žalobe v celom rozsahu a priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

21. Mailomzodňa8.4.2022právnyzástupcažalovanéhoadresovalprávnemuzástupcovižalobcunávrh
dohody o urovnaní tohto sporu ( čl. 270 ).

22. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že obchodná spoločnosť
EKOPRIM TRANS, s.r.o. ( od 17.4.2014 do 15.12.2014 CZD Trans, s.r.o. ) vznikla dňa 2.3.2012.
Jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný. Zanikla dňa 16.12.2014 – dobrovoľný výmaz.
Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom je JUPAS, s.r.o..

23. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice vyplýva, že obchodná spoločnosť JUPAS,
s.r.o. vznikla dňa 21.10.2008. Uvedená spoločnosť je právnym nástupcom deviatich obchodných
spoločností. Zanikla dňa 16.1.2015 – dobrovoľný výmaz. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia,
právnym nástupcom je Ferrara s.r.o..

24. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice vyplýva, že obchodná spoločnosť Ferrara
s.r.o v konkurze (vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2016 ) vznikla dňa
15.12.2009. Uvedená spoločnosť je právnym nástupcom desiatich obchodných spoločností.

25. Na pojednávaní dňa 1.6.2023 :
1/ právny zástupca žalobcu udával, že vo všeobecnosti odkazuje na znenie návrhu vo veci samej ako
aj doposiaľ realizovaných opatrení a označených dôkazov, z ktorých podľa ich názoru jednoznačne
vyplýva, že medzi stranami sporu boli uzatvorené občiansko- právne vzťahy na základe ktorých sa
žalovaný zaviazal uspokojiť pohľadávku žalobcu, ktorú uznal čo do dôvodu a výšky. Na začiatku sa ich

zaviazal splniť v splátkach, čo nesplnil. K obrane žalovaného si dovoľuje uviesť, že doposiaľ sa jedná
len o tvrdenia, ktoré nemajú oporu v označených dôkazoch a s ohľadom na skutočnosť, že od podania
návrhu vo veci samej do otvorenia pojednávania ubehlo 8 rokov, bol dostatok času nato, aby si žalovaný
splnil svoju dôkaznú povinnosť. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti a podľa ich názoru prehľadnosť
návrhu a obč. právnych vzťahov vzniknutých strán sporu má za to, že je daný dostatočný podklad pre

rozhodnutie vo veci samej a vyhovenie žaloby v celom rozsahu vrátane priznania nároku na náhradu
trovkonaniavrozsahu100%. Koznačenémukonaniupodsp.zn.1C193/2016priamooznačenímnávrhu
vo veci samej sa uvádza, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti právnych úkonov vykonaných jej
manželom žalovaným v 1. rade a to dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady z 31.1.2014uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Uvedená vec bola právoplatne skončená
a s ohľadom na uvedené má za to, že v danom prípade pri skúmaní danej právnej otázky je nutné
použiť prekážku veci rozhodnutej a v zmysle uvedeného rozhodnutia vyhodnocovať ďalšie skutočnosti.

Čo sa týka predložených návrhov na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného ako aj svedkyne
I., k uvedenému uvádza, že žalovaný mal právo dostaviť sa na dnešné pojednávanie, toto právo bez
riadneho ospravedlnenia nevyužil a tým pádom nemôže podľa ich názoru žiadať o súdnu ochranu ak on
sám nevyužil svoje právo. Návrh na výsluch svedka navrhuje zamietnuť jednak z dôvodu, že tento dôkaz
bol označený až v nadväznosti na niekoľkokáte podanie žalovaného, pričom táto svedkyňa sa podľa

ich názoru nevie relevantne vyjadriť a tiež nie je možné opomenúť, že v zmysle CSP je strana sporu
v prípade označenia dôkazu - svedka povinná zabezpečiť jeho účasť, čo znamená, že odročovania za
účelom výsluchu žalovaného ako aj označenej svedkyne by bolo nehospodárne a v rozpore so zásadami
CSP týkajúcimi sa koncentrácie konania. S predbežným právnym posúdením súdom sa stotožňujú
a poukazuje na ďalší argument, prečo neodročovať s poukazom na výsluch svedka, v ostatnom sa
pridržiava svojich vyjadrení a podaní.

2/ právny zástupca žalovaného udával, že odkazuje na písomné vyjadrenia. Vo vzťahuj platnosti
alebo neplatnosti dohody o uznaní záväzku, upriamuje pozornosť súdu, že v predchádzajúcom súdnom
konaní sp.zn. 1C/193/16 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu 7Co/8/2020 nebola táto otázka
predmetom meritórneho prieskumu. Žaloba bola zo strany súdu 1. inštancie zamietnutá z dôvodu
nedostatočného označenia pasívne legitimovaných osôb. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil z dôvodu

nedostatku naliehavého právneho záujmu, keďže aj v bode 16 odvolací súd výslovne uviedol, že táto
otázka platnosti alebo neplatnosti dohody o uznaní záväzky je zvlášť za situácie, že bola podaná žaloba
o plnenie, je spôsobilá byť prejudiciálnou otázkou v konaní o plnení. Záverom sa teda žalovaná strana
domnieva, že otázka platnosti alebo neplatnosti dohody nebola právoplatným spôsobom vyriešená
v predchádzajúcom súdom spore, nakoľko tam bola žaloba zamietnutá z procesných dôvodov. Nemôže

ísť oprekážkuveciužrozsúdenej,nakoľko žalovanástranajepresvedčená,žetátodohodajevrozpore
so zákonom. Navrhuje v konaní vypočuť žalovaného, pripojiť spis OS Bardejov 1C/193/2016, konkrétne
zápisnicu z pojednávania z 12.10.2018 a zotrváva na vykonanom návrhu výsluchu svedka p. A. I., I. XX,
M. D. za účelom preukázania, že predložená dohoda o uznaní záväzku predstavuje absolútne neplatný
právny úkon v rozpore s mravmi, taktiež to považuje za právny úkon, ktorým sa zákon obchádzal.

Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 24Co 206/2018 z 2.3.2019. Poukazuje na
rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 105/2003 – R 15/2005 - zbierka 1/2015. Uvedené udáva s poukazom,
že nedošlo k meritórnemu posúdeniu vzťahu v predchádzajúcom konaní. Svedkyňu Staškievičovú
označili už v konaní pred ostatným vyhlásením rozsudku. Nastala nová dôkazná situácia. Dôkaz bol
označený aprobovaným spôsobom. Súhlasí, že mal zabezpečiť svedka, avšak to platí len v prípade, ak

je schopný ho zabezpečiť, ak nie, inak ho má predvolať súd. Vo vzťahu k procesnému postupu súdu
sa nebude vyjadrovať, ani k predbežnému právnemu posúdenie veci súdom.
3/ súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci a to, že sa súdu javí nárok ako dôvodný s
poukazom na ust. Obch.zák., keďže týmto bol zabezpečený obchodnoprávny vzťah. Podľa predbežného
názoru súdu žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia v rámci kompenzačnej námietky žiadnym dôkazom.

Súd poukázal na ust. § 153 CSP, ustanovenia týkajúce sa vzájomnej žaloby, pričom uplatnenú
kompenzačnú námietku súd nepovažuje za vzájomnú žalobu, ale obranu žalovaného v spore s
tým, že nárok nebol preukázaný žiadnym dôkazom. Zároveň súd poukázal, že v prvom vyjadrení
žalovaného a ďalších vyjadreniach nebola spochybnená dohoda o uznaní záväzku ako taká, bola
podaná kompenzačná námietka. V konaní 1C/196/2016 sa riešila otázka jej neplatnosti len z hľadiska

úkonovmanželovpodľa OZ.Zároveňsúdvykonalvtomtokonaníajvýsluchžalovaného.Spornou ostala
otázka náhrady škody a uplatnenie kompenzačnej námietky žalovaným. Súd je predbežného názoru,
že dôkazy neboli žalovaným označené včas.
4/ právny zástupca žalobcu uviedol na záver, že s ohľadom na realizované dokazovanie ako aj
predbežné právne posúdenie má za to, že žalobca osvedčil svoj nárok uplatňovaný žalobou a na druhej

strane žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany v rozsahu, ktorý by spochybnil nárok žalobcu.
Má za to, že nárok žalobcu je dôvodný, uniesol bremeno tvrdenia a dôkazu a v zmysle uvedeného
navrhuje s odkazom na realizované vyjadrenia a podania, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade čiastky
vo výške 40.657,42 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z čiastky 40.657,42 eur od 1.1.2015
do zaplatenia a ďalej čiastku vo výške 40,- eur ako paušálnu náhradu nákladov spojenej s uplatňovaním

pohľadávky a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne, aby súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. So splátkami nesúhlasia. Uvedené nebolo preukázané, je
konateľ vo viacerých spoločnosti, naviac je asi mesiac v Seville a jeho majetkové pomery neboli žiadnym
spôsobom doložené.5/ právny zástupca žalovaného uviedol na záver, že odkazuje na ich predchádzajúce ústne a písomne
vyjadrenia. Zotrváva na vykonaní návrhov na doplnenie dokazovania, v prípade, že súd žalobe vyhovie,
navrhuje žalovaného zaviazať na plnenie v splátkach vo výške 500,- eur mesačne, keďže žalovaný

nie je v žiadnom pracovnom právnom vzťahu, vykonáva len funkciu konateľa obchodných spoločností.
Naďalejzotrvávanatom,ženavrhuježalobuzamietnuť,priznaťnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%.

26. Zobsahuspisutunajšiehosúdusp.zn.1C/193/2016atamvykonanéhodokazovaniavoveci, najmä

z obsahu rozsudku zo dňa 27.11.2019, č. k. 1C/193/2016-219 ( ktorým súd žalobu
žalobkyne zamietol - manželky žalovaného o neplatnosť právnych úkonov – aj dohody o o uznaní
záväzku a spôsobe jeho úhrady z 31.1.2014 ) súd oi. zistil, že :
13.ZvyjadreniasprávcukonkurznejpodstatyúpadcuFerraras.r.o.vkonkurzezodňa9.10.2019vyplýva,
že dňa 29.4.2019 oznámil súdu, že v zmysle údajov o pohľadávke poskytnutých Okresným súdom
Bardejovlustráciouzoznamuprihlásenýchazistenýchpohľadávokvpredmetnomkonkurzeaichobsahu

zistil, že veriteľ B. F. G. – J., H. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX a veriteľ Obchodné centrum – Východ,
s.r.o., Strojnícka 17, 080 01 Prešov, IČO: 45 954 798 si neprihlásili pohľadávku vyplývajúcu z dohody o
uznanízáväzkuaspôsobujehoúhradyzodňa31.01.2014,resp.dohodyopoužitívlastnejblankozmenky
s uvedením domicilátu zo dňa 07.03.2014. Doplnil, že dňa 23.08.2019 bola doručená do kancelárie
správcu prihláška pohľadávky veriteľa Obchodné centrum – Východ, s.r.o., prostredníctvom ktorej bola

prihlásená suma 135.524,72 EUR. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky bola uvedená Dohoda o uznaní
záväzku a jeho úhrady zo dňa 31.01.2014. Účastníkmi tejto dohody boli: 1.) B. F. G. J., s miestom
podnikania Terchovská 23, 080 01 Prešov, IČO: 14277123, 2.) EKOPRIM TRANS, s.r.o., so sídlom
Strojnícka 17, 080 01 Prešov, IČO: 46570381, 3.) A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XX, XXX XX E..
17. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný 1/ podnikal pod obchodným menom A. D.

- E. N. ( dátum do 1.2.2006 ) a následne ako A. D. – H., s miestom podnikania E. XX ( do 31.2.2005
O. XXX ), IČO: XXXXXXXX. Deň vzniku oprávnenia 1.6.1997, deň zániku oprávnenia 16.7.2015.
22. Výsluchom žalobkyne ( manželka žalovaného ) súd zistil, že jej manžel podpísal zmluvy
o záväzkoch v r. 2014. V auguste v r. 2014 sa jej priznal, že problémy prerástli do takého meradla, že
tie záväzky prerástli do sumy 120.000,- eur. Pamätá si to preto, lebo v tom čase bola na rodičovskej

dovolenke a následne v septembri nastupovala do práce. Hneď sa ho pýtala, aký je to záväzok, či to
bude mať nejaký vzťah len k nemu a či aj k rodine, ako to budú riešiť, keďže má malé dieťa, hypotéku.
Samozrejme sa aj nazlostila. Tak následne oslovili právneho zástupcu, ako túto situáciu riešiť, ochrániť
rodinu, zachrániť manželstvo a dať veci do poriadku, aké kroky urobiť, aby mala aj kontrolu nad ním.
V tom čase predávali aj susedia spoločnosť, preto za týmto účelom sa kúpila spol. Inkamed.

Na otázku súdu, či žalobkyňa mala prehľad resp. vedomosti o podnikaní v obch. spoločnosti jej manžela,
žalobkyňa udávala, že len bežné veci, čo nové, akú prácu robil, ekonomicky a finančne nie, ani kontrolu
nemala.
Na otázku súdu, či žalobkyňa niekedy dávala súhlas s úkonmi vykonávanými v rámci podnikania v obch.
spoločnosti, žalobkyňa udávala, že nie.

Na doplňujúcu otázku súdu, kde žalobkyňa pracuje, uviedla, že Fakultnej nemocnici Prešov, ako sestra.
Naotázkusúdu,čižalobkyňamalanejakévedomostioobchodnejčinnostispoločnosti sB.G.,žalobkyňa
udávala, že má vedomosť o tom, že spolu spolupracovali, spolu podnikali. Manžel robil v spol. J., robil
pre p. G., ale nič konkrétne. Ako ľudia vychádzali dobre, preto ani nebol dôvod sa obávať, či robiť
kontrolu. Ak mali nejaké záväzky, tak si to vedeli sami vyriešiť. O konkrétnostiach nemala vedomosť.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalobkyňu, či sa žalobkyňa môže vyjadriť
k rodinným a majetkovým pomerom v r. 2014, významnejšie hodnoty, žalobkyňa udávala, že mali
rodinný dom, ktorý je v zábezpeke, je na neho hypotéka, chatu na A.. Čo sa týka motorového vozidla,
určite maliauto,aleneviepresnepovedaťaké. MalismeajC.,I.P.Q.,aleneviepovedaťakévtomčase.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalobkyňu, či sa vie žalobkyňa vie vyjadriť

kmajetkovýmpomeromEkoprim,čivlastnianejaké stroje,nehnuteľnosti,autávr.2013,2014,žalobkyňa
udávala, že to bola kamiónová spoločnosť. Má vedomosť o tom, že mala kamióny, ťahače. Ťahače 4
alebo 5, presný počet nevie.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalobkyňa, nech sa vyjadrí k právnym krokom,
ktoré udávala, čo začali riešiť po auguste, či to môže špecifikovať, žalobkyňa uviedla, že riešilo sa to, aby

mala lepšiu kontrolu nad spoločnosťou a právnymi vecami. V tom čase sa na rodinnom stretnutí hovorilo
o predaji s.r.o., tak sa p. R. pýtala, či by to mali riešiť takto, či ju kúpiť, či nie, keďže mali túto ponuku.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalobkyňu, či žalobkyňa mala vedomosť, čo
sa bude diať so spoločnosťou CZD Trans, žalobkyňa uviedla, že nie.Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, kto riešil ukončenie podnikateľskej činnosti CZD
Trans, žalobkyňa uviedla, že nevie.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, nech sa žalobkyňa vyjadrí, prečo keď mali

fungujúcu spoločnosť CZD Trans nevykonala prevod obchodného podielu na svoju osobu, ale pristúpila
ku kúpe obchodnej spoločnosti Inkamed a spoločnosť CZD Trans išla do dobrovoľného výmazu,
žalobkyňa len udáva, že sa radila s právnym zástupcom.
23. Výsluchom žalovaného v 1. rade ( teraz žalovaný ) súd zistil, že môže potvrdiť, že od r. 1997, čo
vykonával živnosť a neskôr mal s.r.o., nikdy neinformoval manželku o aktivitách, bolo to založené na

dôvere, aby to udržal a malo nejaký význam. Uvedené je pravdou, nemal dôvod jej o tom hovoriť,
až dokedy sa to dalo udržať. Chcel to vyriešiť iným spôsobom. Čo sa týka vzťahu s p. G., uvádza, že
sa poznali spolu asi 10 rokov, aj rodinne, aj obchodne. Dokonca bol na svadbe p. A.. Podnikali spolu
asi 9 rokov. Vždy si svoje záväzky vyporiadali do konca roka, až do konca r. 2014, kde ho zavolali do
kancelárie, že treba niečo podpísať. Bolo mu to divné. Spolu s manželkou p. A. ho presviedčali, že to
nemá súvis. Hovoril, že nechce skončiť na ulici, kde ho ubezpečovali o tom, že akí sú ľudia, že k tomu

nemôže dôjsť. Vzápätí na to prišla výpoveď, že porušil nejaké ustanovenia zmluvy. Došlo k ukončeniu
aktivít. Niečo v tom zmysle, že podnikal v tom istom ako p. G.. O tom vedel celých 9 rokov. Ešte kvôli
tomu riešil aj obchodné meno. Ich vzťahy boli vždy dobré. Vždy si záväzky odsúhlasili. Mal od neho
v prenájme autá, o ktorých tvrdil, že sú jeho, pričom zistil, že boli v leasingovej spoločnosti. Keď niečo
dlžil aj predtým, tak sa to zaplatilo. Na to mu zobral autá, čím mu znemožnil činnosť, aby mohol splatiť

dlh do konca roka. Upol sa na jeho súkromný majetok. Autá, ktoré sa tu spomínali, tak boli majetkom
leasingovej spoločnosti, spoločnosť ich len splácala. Mohol si zabezpečiť majetok cez s.r.o., zobrať autá
do zábezpeky, čo neurobil. Týmto mu znemožnil podnikať s autami. Išiel do straty. Má aj podozrenie,
že sa rozkradli aj jeho autá, čo tam mal. Behom jedného aj dvoch mesiacov rýchlo skončil ich vzťahy
po 9 rokoch spôsobom - si mi dlžný niečo, čo som vykonštruoval. O to viac to po toľkých rokoch mrzí.

Na otázku súdu, či si pamätá, kedy bol pozvaný do kancelárie, čo spomínal vo svojej výpovedi, uviedol,
že bolo to niekedy v januári, alebo vo februári, už si presne dátum nepamätá. Do marca sa ukončilo
všetko a do apríla sa mal vysťahovať. Vtedy podpisoval aj zmluvu.
Na otázku súdu, kedy bola daná výpoveď, uviedol, že vtedy, keď podpísal všetky dokumenty na
súkromný majetok.

Na otázku súdu, nech žalovaný v 1. rade objasní časové súvislosti vo vzťahu k podpisovaniu listín
a stretnutí, uviedol, že podpísal bianko zmluvu, zmluvu zaväzujúcu, že mu to splatí, niekedy vo februári,
alebo v marci, už si to nepamätá. Zaväzujúcu zmluvu podpísal asi mesiac pred ukončením zmluvy.
Presne si to už nepamätá.
Na otázku súdu, nech žalovaný v 1. rade uvedie, či podpisoval nejakú listinu v januári alebo vo februári

pri stretnutí v kancelárii, žalovaný v 1. rade udával, že vtedy podpisoval nejakú zaväzujúcu zmluvu.
Už si to presne nepamätá.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či už dohody, ktoré podpisoval boli vopred pripravené, uviedol,
že áno boli pripravené na stole.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, čo znamenalo, že v minulosti si odsúhlasovali záväzky s p.

G., udával, že to, že koncom roka si odsúhlasili záväzky, pohľadávky, vykonávalo sa započítanie
dobropisom.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či podpisovanie takýchto dohôd bolo aj v minulosti, žalovaný
v 1. rade udával, že nie, toto bola prvá dohoda.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že udával, že predtým ako to povedal manželke sa snažil

o vyriešenie tejto záležitosti spoločnosti, nech uvedie, ako to chcel riešiť, udával, že počítal s tým,
že s autami, čo mu ostali na to vyrobí. Avšak tým, že autá boli znehodnotené, skončil v priestoroch,
nevedel to naštartovať a finančne potiahnuť.
Na otázku, či prebehli aj iné mimosúdne rokovania s p. G., udával, že áno, že mu časť zaplatí
v splátkach. Ponúkol mu vtedy sumu 50.000,- eur. Tie autá, ktoré mal v nájme bolo dohodnuté, že ich

následne odkúpi za euro. Autá mu zobral, faktúru vystavil a on mu 2 roky platil nájom. Faktúry boli
vystavené za nájom aut a priestorov. Myslí, že do zániku nájmu. Mohol si to tiež zabezpečiť cez majetok
spoločnosti. Myslí si, že takýto postup bol pripravený dopredu.
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či sa žalovaný v 1. rade pýtal p. G., resp. iných osôb
v miestnosti, prečo tieto dohody musí podpísať ako A. D., nielen ako konateľ spoločnosti, udával, že

áno, že je zlá doba, aby sa mohol brániť. Že ak sa mu niečo stane, nebude si to mať kde vyplatiť, ale
samozrejme, že je to len formálna vec.
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, kedy došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy, či po podpísaní
prvej, či druhej dohody, udával, že myslí, že druhej.Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, aký by malo význam tvrdenie pre p. G. vo vzťahu
k tomu, čo žalovaný v 1. rade uviedol, ak dôvodom, prečo mal pristúpiť k záväzku ako fyzická osoba,
keď v čase uzatvárania dohody bola nehnuteľnosť založená / rodinný, dom, autá v leasingu/, žalovaný

udával, že nevie, aký súkromný majetok mal na mysli, keď žiadal podpis ako súkromnej osoby, zrejmé
to znamenalo ako osobu a jej osobný majetok.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, nech sa žalovaný v 1. rade vyjadrí k podmienkam
splácania z dohody o uznaní záväzku, žalovaný v 1. rade udával, že v zmluve je uvedené, niečo bolo
do konca roka, ale už si to nepamätá. Na ako dlho si nepamätal.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade nech sa žalovaný v 1. rade vyjadrí k bodu 1.6
uvedenej zmluvy / súdom prečítané znenie/, žalovaný v 1. rade udával, že je to pravda, veď je to tam
uvedené, dodáva, že autami by to bol splácal.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 2. rade spomínal mimosúdne
riešenie, spomínal sumu 50.000,- nech uvedie za aké obdobie to bolo, žalovaný udával, že nevie presne.
Navrhol 10 rokov, bola by to adekvátna časť až-až.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, aké boli obraty CZD
Trans v r. 2013, žalovaný v 1. rade udáva, že nevie.
Naotázkuprávnehozástupcu žalovanéhov2.rade nažalovanéhov1.rade,žepodľaúčtovnejzávierke
je to 600.000 eur, či sa vie k tomu vyjadriť, žalovaný v 1. rade udával, že nevie.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, nech sa žalovaný vyjadrí

k majetku spoločnosti Ekoprim Trans koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014 a k hodnote, žalovaný
v 1. rade udával, že len obrazne. Nejaké autá nákladné, osobné. Hodnoty nevie. Dalo sa to ale zistiť.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, či by tento majetok
postačoval na úhradu, žalovaný v 1. rade udával, áno, otázka je ale ktorý majetok, či ten, čo je jeho, či
ten, čo navrhol. Tiež majetok mohol v spoločnosti pribudnúť z toho, čo splácal aj cez leasing.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, nech uvedie, z akého
dôvodu sumarizácia záväzkov tento rok sa neudiala, žalovaný udával, že začiatkom roka k nemu
pribehol dr. A., že sa musí rýchlo prerobiť nájomná zmluva, aj sa podpísala. Prečo sa to udialo, to nevie.
Prečo mu to dali podpísať vedia oni, nie ja. Vy ste mi to pekným spôsobom kamarátskym podali,
presviedčali, motali, že to nemá žiaden vplyv, že je to o zabezpečení v dôsledku doby.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, akým spôsobom si
žalovaný v 1. rade vysvetľuje, že p. G. ho chcel pripraviť o súkromný majetok a v dohode sa uvádzalo
obdobie splácania troch rokov, žalovaný v 1. rade udával, že prečo to takto robil, vedel on, on im slepo
veril. Vy ste si to vysvetlil tak, ako ste to urobili.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, čo viedlo žalovaného

v 1. rade k rozhodnutiu o dobrovoľnom výmaze spol. CZD Trans, žalovaný v 1. rade udával, že ponuka
po porade s právnikom.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, či mala spoločnosť
v úmysle uhradiť záväzok, žalovaný v 1. rade udával, áno mala ako aj predtým.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2.rade na žalovaného v 1, rade, aké kroky boli realizované

k tomu, aby to bolo uhradené, žalovaný v 1. rade udával, že ako to bolo v predchádzajúce roky
uhrádzané.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, aký bol záujem o úhradu
záväzku, keď mesiac pred splatnosťou prvej splátky došlo k výmazu spoločnosti, žalovaný v 1. rade
udával, že na to odpovedal v predchádzajúcej výpovedi. Udával aj to, že prišla ponuka.

24. Výsluchom žalovaného v 2. rade ( teraz žalobca ) súd zistil, že tak, ako povedal p. D., zhruba v r.
2005-2006 naviazali obchodné vzťahy, partnerské vzťahy, čo v r. 2011 prerástlo do obchodného vzťahu.
Na základe vzájomnej dohody došlo k vypracovaniu nájomnej zmluvy ich dopravných prostriedkov
za dohodnutých podmienok spoločnosťou Ekoprim trans. V nájomnej zmluve boli dojednané financie
fungovanie spoločnosti, boli dohodnuté základné prostriedky, a to autá, dielne, časť priestorov, aj

kancelárskych, ktoré boli u nás, za čo p. D. mal platiť nájom. C. D. vykonával prevažne aj služby pre
Ekoprim s.r.o. , kde je konateľom. Zaráža ho jeho tvrdenie, že mal vytunelovať jeho autá, keď on
bol v prenajatých dielňach. Boli to jeho autá. V jesenných mesiacoch v r. 2013 jeho služby pre
spol. Ekoprim s.r.o. prestávali mať účinnosť, nevedel plniť požiadavky, čo vyplývalo zo zanedbaných
a vykradnutých strojov. Spoločnými silami vykrádali naše autá, čo môže dosvedčiť aj svedkami. Za 3

roky hospodárenia za r. 2011, 2012, 2013 vytvoril dlh voči nemu ako prenajímateľovi v sume 135.000,-
eur. Rovnako ako zanechal aj dlhy na iných firmách, ktoré mu v dobrom vzhľadom na jeho obchodné
meno dávali tovar. Pričom následne si tieto dlhy vymáhali aj odo neho, pričom uviedol, že je to iný
právny subjekt. Čo sa týka ekonomiky, tak robila mu ekonómku tá istá osoba ako im. Nemyslí si, že p.D. nemal informácie ako hospodárim keď následne odišla ekonómka do firmy k nemu. V r. 2013 bol
neudržateľný stav spoločnosti Ekoprim s.r.o, nakoľko suma 120.000,- eur nie je málo peňazí. Koncom
roka, resp. začiatkom roka sa vypracovala dohoda o ktorej sa hovorí. Niekedy koncom januára, nevie

už presný deň došlo k podpísaniu. To, že p. D. hovorí, že bol motaný, skôr zamotáva on sám. Tým viac,
že vedel účtovne, koľko firme dlhuje. Čo sa týka dohody o pristúpení záväzku, táto bola podpísaná po
jeho predchádzajúcom vyjadrení, že si na to nechá čas, že sa najprv poradí, nevie s kým, či s manželom,
či s právnikom a po niekoľkých dňoch túto dohodu podpísal. Jeho tvrdenia sú jeho osobný názor. Jedná
sa o nepravdivý výrok. Ešte dodáva, že k rozchodu, napriek dohode podpísanej v januári 2014 a stav

techniky a vozidiel alebo vozového parku bol katastrofálny, neboli schopní zabezpečiť žiadne služby a to
s odôvodnením, že nemal peniaze na náhradné diely, okrem časti mechanikov a vodičov zamestnanci od
neho odišli, nakoľko pod jeho vedením sa nedalo fungovať. V nájomnej zmluvy bola dohodnutá splatnosť
30 dní, ktorá trvala aj rok. Dôvod výpovede zmluvy je preto jasný.
Na otázku súdu, či mal vedomosť o tom, či manželka žalovaného v 1. rade – žalobkyňa mala vedomosť
o aktivitách spoločnosti. Ekoprim trans o majetku, o obchodných vzťahoch, uviedol, že nie nemal, p.

D. videl prvýkrát na súde.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, nech objasní obchodné vzťahy, keďže sa hovorí o dlhoch
vo vzťahu k Ekoprim s.r.o. a dohody sú uzatvárané medzi B. F. G. – J., pre koho teda Ekoprim
trans pracoval, udával, že nájomný vzťah bol na živnosť, nehnuteľnosti boli majetkom na živnosť a
služby spol. Ekoprim trans s.r.o. vykonávala pre Ekoprim s.r.o., pričom dochádzalo ku postupovaniu

a započítavaniu.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo bola dohoda o urovnaní a bianko zmenke podpísaná až
v r. 2014, uviedol, že dlh z r. 2012 sa priebežne navyšoval do hranice, ktorá bola podľa obratov firmy
a podľa mňa ťažko realizovateľná. Bolo to zabezpečenie, aby dlh nenarastal.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo ak dlžníkom bol J. trans, aký bol dôvod v zmluve ako

dlžníka uviesť aj p. D., uviedol, že za účelom zabezpečenia splácania dlhu.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto pripravil sporné dohody, uviedol, že zástupca.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, kto viedol účtovníctvo živnosti B. F. G., uviedol,
že tá istá ekonómka, ako spol. Ekoprim s.r.o. a Ekoprim trans s.r.o..
25.Žalovanýv1.radeudávalkvyjadreniu,že malrozkradnúť,čizničiťkamióny,žekeď ich odovzdával,

má k tomu vyhotovenú fotodokumentáciu, skôr to urobil on mne. Zakázal zobrať si autá. Rovnako
prikázal vypnutie kamier, ale on si zhotovil video dokumentáciu z kamier, ku ktorým mal prístup.
26. Konateľ žalovaného v 2. rade uviedol, že od januára neboli schopné služby, boli v tak dezolátnom
stave.
27. Na otázku na žalovaného v 1. rade a konateľa žalovaného v 2. rade, nech sa pokúsia odstrániť

rozpor ohľadne podpisovania dohody v januári 2014:
1/ Žalovaný v 1. rade udával, že prišiel do kancelárie, všetko tam bolo nachystané, tak ako vypovedal
s tým, že sa netreba báť.
2/ Konateľ žalovaného v 2. rade udával, že to, čo tvrdí žalovaný v 1. rade je pravdou a to, že dohody
boli podpísané, ale predtým boli konzultované a to ekonomický stav, potom sa stretli v kancelárii :pán

D., právny zástupca, zamestnankyňa sekretariátu a dcéra, boli tam piati. Konzultácie prebiehali pred
stretnutím v kancelárii a konzultovalo sa za ako dlho je to schopný splatiť a v akých čiastkach. Dohodu
si p. D. chcel premyslieť, prekonzultovať, zobral si na to pár dní, neviem, či koľko, či 2-3 dni, nato po
tých dňoch prišiel aj s dohodou naspäť a vtedy sa dohoda podpísala.
41. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha vyslovenia neplatnosti právnych úkonov, ktoré

vykonal jej manžel – žalovaný v 1. rade a to Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa
31.1.2014 uzavretej medzi žalovaným 1/ ( A. D. ) a B. F. G. – EKOPRIM a Dohody o použití vlastnej
blankozmenky s uvedením domicilátu zo dňa 7.3.2014 uzavretej medzi žalovaným 1/ ( A. D. ) a B. F. G.
– EKOPRIM a to tvrdením, že právne úkony jej manžela sú v rozpore s ust. § 145 ods. 1 v spojení s ust.
§ 3 OZ. Ako strany sporu sú označené : 1/ žalobkyňa (manželka) a žalovaní : 1/ A. D. ( manžel ) a 2/

Obchodné centrum – Východ, s.r.o. ( titulom postúpenia pohľadávky z namietaných právnych úkonov ),
ďalej označovaných aj ako Dohody. Súd rozhodol o pripustení účastníkov na strane žalovaného v 2.
rade podľa ust. § 80 CSP na základe návrhu žalobkyne za splnenia formálnych podmienok uvedených
v cit. ust. CSP ( uznesenie na čl. 98 ). Súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu strán sporu neskúma,
či tvrdené právo ( povinnosť ) naozaj je alebo skutočne bolo prevedené, nakoľko táto otázka sa týka už

posúdenia veci samej, ku ktorej sa súd vyjadruje len v rozhodnutí vo veci samej.
42. Je nepochybne zistené, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX
a manželstvo trvá. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa ako manželka sa mohla žalobou
voči žalovanému 1/ ako manželovi domáhať vyslovenia neplatnosti právneho úkonu. Otázkouhmotnoprávneho posúdenia je, či žalované právne úkony manžela podliehajú režimu schválenia -
súhlasu druhého manžela podľa § 145 ods. 1 OZ aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1
OZ. Ďalšou dôležitou otázkou je, koho je nutné žalovať, aby bol okruh účastníkov v tomto konaní úplný

a to poukazujúc na hmotné právo, pričom podľa názoru súdu, okruh účastníkov je daný okruhom strán
právneho úkonu, v tomto prípade Dohôd. V tomto súd poukazuje, že ani pri vyporiadaní BSM medzi
manželmi nemožno zasiahnuť do práv tretích osôb, vyporiadanie sa týka výlučne vecí patriacich do
BSM a vzťahov medzi manželmi.
43. Z cit. ust. § 78 ods. 1 CSP vyplýva, že o nútene procesné spoločenstvo ide vtedy, ak hmotnoprávna

vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a z hmotného práva je potrebné a nevyhnutné,
aby žalobu uplatnilo, alebo bolo žalovaných viacero subjektov ( v tomto prípade
všetci účastníci zmluvných vzťahov – namietaných právnych úkonov ). Z uvedeného vyplýva, že
v konaní o neplatnosť právneho úkonu sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvného vzťahu –
namietaného právneho úkonu, keďže výrok rozsudku súdu o uvedenom zaväzuje všetkých účastníkov
– strán sporu. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu,

žalobu zamietne ( rozhodovanie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z namietaného právneho
úkonu bez účasti zmluvných strán právneho úkonu na konaní by zasiahlo do ich práv vyplývajúcich
z hmotného práva, odňala by sa im možnosť konať pred súdom a hájiť svoje práva a pod. ).
44. Vychádzajúc z uvedeného, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov majú účastníci tohto
právneho úkonu postavenie tzv. nerozlučných nútených spoločníkov v zmysle ust. § 78 CSP. Keďže

ako vyplýva z označenia strán sporu v konaní, jeho účastníkmi nie sú hlavný dlžník ( teda právny
nástupca obchodnej spoločnosti EKOPRIM TRANS, s.r.o. – Ferrara, s.r.o. v konkurze ) a čo je ešte
dôležitejšie, keďže sa napáda neplatnosť právnych úkonov uzavretých medzi manželom a veriteľom
( v tom čase B. F. G. – EKOPRIM ), nie je ním ani samotný veriteľ B. F. G., ktorý uvedené dohody so
žalovaným1/adlžníkomuzavrel. Podľanázorusúduvtomtoprípademohlodôjsťkplatnémupostúpeniu

pohľadávky ( tj. práva na plnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia vlastnou zmenkou ) vyplývajúcej
z namietaných Dohôd, avšak uvedené nič nemení na skutočnosti, že právne úkony uzatváral manžel –
žalovaný 1/ s pôvodným veriteľom B. F. G.- EKOPRIM ( pôvodne označeným žalovaným 2/ ) a teda,
že B. F. G. mal byť naďalej účastný na konaní. Terajší označený žalovaný v 2. rade môže mať
záujem na výsledku tohto konania, avšak len s ohľadom na postúpené právo na plnenie vzniknutého a

uznaného dlhu. Teda podľa názoru súdu nemožno rozhodnúť o neplatnosti právnych úkonov bez účasti
všetkých účastníkov právneho vzťahu vyplývajúceho z hmotného práva ( Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka, zák. č. 191/1950 Zb ) na konaní bez ohľadu na postúpenie pohľadávky. Preto
súdu neostávalo nič oné len žalobu pre tento nedostatok spočívajúci v neúplnom označení strán sporu
zamietnuť.

45. Na dôvažok súd dodáva, že po hmotnoprávnej stránke sa stotožnil s doterajšou súdnou praxou
ohľadne posudzovania otázky výkladu ust. § 145 ods. 1 OZ a teda, že dohoda o pristúpení k záväzku,
či ručiteľský záväzok, uzavreté jedným z manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných
vecí a preto aplikácia § 145 ods. 1 OZ neprichádza do úvahy a z týchto úkonov je zaviazaný
a oprávnený len ten z manželov, ktorý ich uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak

netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. V tomto súd poukazuje
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019. Pokiaľ žalobkyňa
argumentuje Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 26/2010 ten sa týkal prípadu
s trocha odlišnou podstatou veci, v ktorom ústavný súd zaujal názor, „že sa javí aj ako odporujúce
dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s

veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri
spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia
predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník
nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný
majetok postihnuteľný exekúciou“. V tomto prípade bolo zistené poukazom na Súvahu za rok 2013

obchodnej spoločnosti EKOPRIM TRANS, s.r.o., že spoločnosť disponovala majetkom vo výške
205.107 eur, teda existoval majetok, ktorý mohol dlžník použiť aspoň na čiastočné plnenie dlhu voči
veriteľovi ( dohodnutého v splátkach ) a kde v prípade prípadného
vymáhania nároku, by bolo možné pohľadávku uspokojiť z tohto majetku, resp. aj zabezpečím jeho
krátkodobých pohľadávok ( 118.197,- eur ) v prospech veriteľov a teda

žalovaný 1/ ( ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti, či fyzická osoba manžel ), vedel aj napriek
zápornému hospodáreniu spoločnosti, že spoločnosť môže záväzky vyplývajúce pôvodne z nájomnej
zmluvy a následne z uzavretých dohôd, splniť. A teda veriteľ ( v tom čase B. F. G. ) sa mohol v tom
čase dôvodne spoliehať na to, že jeho pohľadávka voči obchodnej spoločnosti a aj žalovanému v 1. radebude riadne zaplatená z prostriedkov a majetku obchodnej spoločnosti – teda hlavného dlžníka a že nie
je dôvod na obmedzenie alebo postihnutie majetku patriaceho do BSM, o ktorom ani reálne nemusel
mať žiadnu vedomosť. Uvedené nemôže byť na ujmu veriteľa. Je nutné poukázať aj na skutočnosť,

že žalovaný 1/ Dohody podpísal slobodne, vážne, bez nátlaku, mohol si ich premyslieť. V tomto
podľa názoru súdu neboli naplnené ani predpoklady na vyhlásenie absolútnej neplatnosti právnych
úkonov vykonaných manželom žalobkyne, teda žalovaného v 1. rade tak, ako to mal na mysli Ústavný
súd vo svojom rozhodnutí. Nehovoriac následne o postupe a krokoch žalovaného v 1. rade v rámci
rozhodovania o činnosti obchodnej spoločnosti a teda jej zlúčením s nástupníckou spoločnosťou, ktorá

sa obratom zlúčila s ďalšou obchodnou spoločnosťou a následne bol na jej majetok vyhlásený konkurz.
Rovnako stojí za zmienku, že námietka neplatnosti uzavretých Dohôd manželkou nastala až po podaní
žaloby na plnenie a až po vyjadrení žalovaného 1/ v konaní a uplatnení len kompenzačnej námietky vo
veci sp. zn. 1C/342/2015. A samozrejme, že žalovaný 1/, ktorý je manželom žalobkyne so žalobou
súhlasí, možno aj v snahe vyhnúť sa povinnostiam plynúcim mu z napadnutých Dohôd. Skôr sa súdu
javí uvedené konanie žalovaného 1/ ako rozporné s dobrými mravmi s cieľom úplne obmedziť veriteľa vo

vymožení svojej pohľadávky. Naviac ako bolo zistené, veriteľ si uplatnil právo na plnenie – pohľadávku
aj prihláškou do konkurzu úpadcu – právneho nástupcu pôvodného dlžníka. Teda na základe týchto
zistených okolností nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že hrozilo ohrozenie majetku patriaceho
do BSM manželov a že platnosť vykonaných právnych úkonov by mala byť podmienená súhlasom
manželky – žalobkyne s poukazom na ust. § 145 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 147 OZ, resp., že tieto boli

vykonané v rozpore s dobrými mravmi. Nad rámec uvedeného, možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného
2/, že v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti žalovaný 1/ ručil za svoje záväzky celým svojim aj
súkromnýmmajetkomažežalobkyňamalamnohoinýchprávnychprostriedkovnaobmedzeniemanžela
konať v rámci ich BSM, resp. zrušiť ho za trvania manželstva a to postupom podľa § 148a ods. 2 OZ
(zrušenieBSMzatrvaniamanželstvazdôvoduvykonávaniapodnikateľskejčinnostimanželanazáklade

živnostenského oprávnenia ), resp. podľa § 143a OZ. Nebyť nedostatku na strane označených strán
sporu, súd by následne zamietol žalobu aj s poukazom na uvedené.
46. S ohľadom na uvedené súd žalobu zamietol a neprihliadal na ďalšiu argumentáciu strán sporu
vznesenú v konaní, resp. sa nezaoberal ďalšími stranami udávanými skutočnosťami, ktoré sú vo vzťahu
k vyššie uvedenému nedostatku označenia strán sporu bez právneho významu.

27. Uvedené rozhodnutie súdu bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2020,
č.k. 7Co/8/2020-267, pričom z jeho odôvodnenia oi. vyplýva :
16. V danej veci žalobkyňa sa domáhala určenia, že dohoda o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady
zo dňa 31.01.2014 ako aj dohoda o použití vlastnej blankozmenky s uvedením domicilátu zo dňa

07.03.2014 sú neplatné právne úkony. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku je potrebné zdôrazniť, že
na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1C 342/2015 sa vedie konanie, v ktorom si právny predchodca
žalovaného v 2. rade B. F. G. - J. uplatnil proti žalovanému v 1. rade zaplatenie sumy 40.657,42 eur z
dôvoduneuhradeniapohľadávkyvčasariadne.Otázkaplatnosti,čineplatnostidohodyouznanízáväzku
a spôsobe jeho úhrady a dohody o použití vlastnej blankozmenky s uvedením domicilátu predstavuje

z hľadiska žaloby na plnenie z týchto právnych úkonov len posúdenie otázky predbežnej, ktorú nie je
potrebné riešiť v samostatnom konaní meritórnym výrokom súdu. Naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe totiž nie je daný za situácie, ak už bola podaná žaloba na plnenie sporného záväzku. Vzhľadom
na uplatnený nárok na plnenie podaná určovacia žaloba o určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku
a spôsobe jeho úhrady a dohody o použití vlastnej blankozmenky s uvedením domicilátu nie je procesne

prípustným nástrojom ochrany práva žalobkyne z dôvodu, že otázku neplatnosti týchto úkonov súd môže
riešiť ako predbežnú pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na plnenie v zmysle ust. § 137
písm. a) C.s.p. v znení účinnom od 01.07.2016. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy,
ak ňou požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je
právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné

vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.
17. Rovnako je nepochybné, že zmluvnou stranou, či už dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho
úhrady alebo dohody o použití vlastnej blankozmenky s uvedením domicilátu, bol aj EKOPRIM TRANS,
s.r.o. To platí aj o tej časti dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady, v ktorej žalovaný v 1.
rade pristúpil podľa ust. § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka k záväzku hlavného dlžníka EKOPRIM

TRANS, s.r.o., nakoľko s týmto záväzkom žalovaného v 1. rade podpisom zmluvy vyslovil súhlas i
hlavný dlžník EKOPRIM TRANS, s.r.o. Túto časť dohody z hľadiska jej obsahu možno považovať za
zmluvu nepomenovanú, vyplývajúcu z ust. § 51 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia
účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovaťobsahu alebo účelu tohto zákona. Pristúpenie k záväzku, tak ako bolo zrealizované, totiž nemá charakter
pristúpenia v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka a ani v zmysle ust. § 534 Občianskeho
zákonníka. Ust. § 533 Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu tretej osoby s veriteľom bez súhlasu

dlžníka, kým ust. § 534 Občianskeho zákonníka upravuje iba vzťah medzi dlžníkom a treťou osobou.
EKOPRIM TRANS, s.r.o., ako hlavný dlžník bez akýchkoľvek pochybností bol účastníkom oboch dohôd
a preto v konaní o vyslovení ich neplatnosti musel v konaní vystupovať ako strana sporu.
18. Nútené spoločenstvo Civilný sporový poriadok upravuje v ust. § 78. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore

účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti
všetkých subjektov podľa ods. 1.
19. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore
viacerým subjektom a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo
viacero subjektov spoločne alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov.
Typickým príkladom je žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. V takomto prípade sa musia

konania zúčastniť všetci podieloví spoluvlastníci a to či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného,
keďže jeho predmetom je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a právoplatný výrok súdu
zaväzuje len stranu konania a po právoplatnosti rozsudku aj právnych nástupcov zúčastnených strán.
Obdobne to platí aj pri niektorých nárokoch podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Rovnako všetci účastníci

zmluvy musia byť subjektmi žaloby o neplatnosť tejto zmluvy. Taktiež aj v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti musí toto konanie zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov,
resp. spoluvlastníkov nehnuteľnosti.
20.PokiaľideohlavnéhodlžníkaEKOPRIMTRANS,s.r.o.,tátospoločnosťzaniklavdôsledkuzlúčeniaa
jej právnym nástupcom sa stal JUPAS, s.r.o. JUPAS, s.r.o., zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym

nástupcom sa stala Ferrara, s.r.o. Na túto spoločnosť bol uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
28.11.2016 vyhlásený konkurz a za správcu podstaty ustanovená K. P. S. - O..
21.Odpodmienok,zaktorýchsaniektostávastranousporu,jepotrebnérozlišovaťtzv.vecnúlegitimáciu.
Kto je stranou sporu vymedzuje právo procesné. Kto je vecne legitimovaný zase vymedzuje výlučne
právo hmotné. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana

sporu je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok aktívnej, či pasívnej
legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby.
22. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

28. Podľa §1 Obchodnéhozákonníka(účinnéhovčaseuzavretiaDohodyouznanízáväzkuaspôsobe
jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 ) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa

podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

29. Podľa § 261 cit. zák. :
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

(7)Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v
záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj
záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným
papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
(8)Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku

záväzkového vzťahu.
(9)Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto
časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

30. Podľa 263 cit. zák. :
(1) Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s
výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304,
§ 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, §
483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668
ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

(2) Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto
časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

31. Podľa § 264 cit. zák. :
(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti

zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy
alebo so zákonom.
(2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami
tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

32. Podľa § 265 cit. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

nepožíva právnu ochranu.

33. Podľa § 269 ods. 2 cit. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

34. Podľa § 268 cit. zák. kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe,
ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto
škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373
a nasl.).

35. Podľa § 323 ods. 1 cit. zák. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že
v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

36. Podľa § 344 cit. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo

tento alebo iný zákon.

37. Podľa § 345 cit. zák. :
(1) Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej
povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez

zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
(2) Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

porušenie zmluvy nie je podstatné.

38. Podľa § 349 ods. 1 cit. zák. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

39.Podľa§351ods.1cit.zák.odstúpenímodzmluvyzanikajúvšetkyprávaapovinnostistránzozmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na

svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

40. Podľa 365 ods. 1 cit. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

41. Podľa § 369 cit. zák. :
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.(2) Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškaniavsadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

42. Podľa § 369c ods. 1 cit. zák. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

43. Podľa § 373 cit. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

44. Podľa § 359 cit. zák. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže
ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

45. Podľa § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. ( v znení účinnom od 1.1.2015 ) výška paušálnej
náhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkypodľa§369cods.1zákonaje40eurjednorazovo
bez ohľadu na dĺžku omeškania.

46. Podľa § 3a cit. nariadenia ( Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2015) k došlo
k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do
31. decembra 2014.

47. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. ( v znení účinnom od 1.1.2015 ) namiesto

úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania
v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému
dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí
počas celej doby omeškania. K 1.1.2015 ( omeškanie dlžníka s plnením ) bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %.

48. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

50. Podľa 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

51. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

52. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

53. Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

54. Podľa § 534 OZ kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči
dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.55.Podľa § 531 ods. 4 OZ námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba,
ktorá dlh prevzala.

56. Podľa § 524 OZ :
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

57. Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

58. Podľa § 517 OZ :
( 1 ) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa§ 98OSPvzájomnýmnávrhomjeiprejavodporcu,ktorýmprotinavrhovateľoviuplatňujesvoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

60. Podľa § 147 CSP ( Vzájomná žaloba ) :
(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
(3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
(4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie

vecí.

61. Podľa § 153 CMP ( Sudcovská koncentrácia konania )
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

62. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že :
1/ dňa 1.1.2013 bola uzavretá nájomná zmluva medzi prenajímateľom B. F. G. – EKOPRIM ( ďalej aj
pôvodný žalobca ) a nájomcom EKOPRIM TRANS, s.r.o. ( ďalej aj pôvodný
dlžník ), predmetom ktorej boli skladové priestory, kancelárie, dielne, spoločné priestory, vozidlový
park, el. energia, voda a kanalizácia, stroje a zariadenia ( podľa príloh ), ktoré poskytuje prenajímateľ

nájomcovi na účely podnikateľskej činnosti s dobou nájmu na dobu neurčitú od 1.1.2013. Zmluva
obsahovala práva a povinnosti zmluvných strán ( oi. aj súhlas prenajímateľa s podnikaním v oblasti
obchodu s komoditami, ktoré realizuje sám, resp. firmou J., I., stavebná činnosť ).
2/ následne dňa 1.1.2014 bol medzi uvedenými zmluvnými stranami uzavretý dodatok č. 1 k nájomnej
zmluve, pričom okrem iných ustanovení zmluvy sa menil čl. I, bod 1.4, pričom prenajímateľ prenajíma

nájomcovi predmet nájmu so všetkými súčasťami a prísl. potrebným k užívaniu, a to za účelom
podnikania uvedenom v Obchodnom registri, ktoré nie sú v rozpore, resp. nenarúšajú a nezasahujú do
podnikateľskej činnosti prenajímateľa. Prenajímateľ výslovne nesúhlasí s podnikaním nájomcu v oblasti
obchodu s komoditami, ktoré realizuje sám, resp. firmou EKOPRIM, s.r.o., IČO : 31710115. Tieto druhy
podnikateľskej činnosti môže nájomca vykonávať len s písomným súhlasom prenajímateľa. Doba

nájmu od 1.1.2013 na dobu neurčitú. Zmluva môže byť ukončená oi aj odstúpením nájomcu alebo
prenajímateľa z dôvodov dohodnutých v zmluve alebo ustanovených zákonom podľa čl. V, bod 5.2
písm. c ). Dňom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane sa zmluva zrušuje s okamžitou
účinnosťou aj v ostatných častiach uvedených v predmete zmluvy, pričom vzájomné nároky zmluvnýchstrán, ktoré vznikli do dňa zániku zmluvy nie sú odstúpením dotknuté. Odstúpenie od zmluvy má
účinky do budúcnosti a zmluvné strany nie sú povinné vrátiť plnenia, ktoré si navzájom poskytli do dňa
skončenia zmluvy odstúpením. Stroje a zariadenia – vozidlový park ( príl. č. 3 ), ktorý je predmetom

nájmu a následného predaja sa vráti ihneď prenajímateľovi bez nároku na akékoľvek vysporiadanie ( bod
5.4 ). Tieto dva právne úkony spornými medzi stranami sporu neboli.
3/ dňa 31.1.2014 došlo k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014
uzavretej medzi stranami 1/ B. F. G.- EKOPRIM ( účastník 1/ - pôvodný žalobca ), 2/ EKOPRIM TRANS,
s.r.o. ( účastník 2/ - pôvodný dlžník ) a 3/ A. D. ( účastník 3/ - terajší žalovaný ). Jej obsahom boli :

špecifikácia záväzku vyplývajúceho z nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2013 v znení dodatku zo dňa 1.1.2014
uzavretej medzi účastníkom 1/ a 2/, pričom ku dňu 31.1.2014 je záväzok vo výške 135.524,72 eur,
pričom zostáva neuhradená pohľadávka v tejto výške. Táto nebola uhradená ani v dodatočnej lehote.
Účastník2/uznalčododôvoduavýškydlhvočiúčastníkovi1/vsume135.524,72eursprísl.podľafaktúr
a to titulom neuhradenia nájomného za užívanie hnuteľných a nehnuteľných vecí. Z bodov ods. 1.6. a
1.7. Dohody vyplýva, že účastník 3/ - označený žalovaný pristupuje k záväzku obchodnej spoločnosti

EKOPRIM TRANS, s.r.o., IČO: 4570381, so sídlom Strojnícka 17,080 01 Prešov, podľa ust. § 533 OZ
a nasl. a zaväzuje sa ho uhradiť spoločne a nerozdielne s účastníkom 2/ v lehote podľa bodu 1.6.. Sumu
135.524,72 eur uhradí účastník 2/ v lehote do 31.12.2014 vo výške 30 % zo záväzku, do 31.12.2015
ďalších 30 % pohľadávky a následne k 31.12.2016 ďalších 40 %. Účastník 3/ vyhlasuje, že uspokojí
účastníka 1/, ak účastník 2/ nesplní voči účastníkovi 1/ svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy

a to najmä zaplatiť nájomné, náklady za služby, náklady PHM a úroky z omeškania a zmluvné pokuty.
Účastník 1/ a 2/ s pristúpením k záväzku súhlasili. Právne pomery sa riadia ust. zák. č. 513/1991 Zb., OZ
a iných právnych predpisov. Účastníci vyhlásili, že súhlasia s textom tejto zmluvy a že táto bola spísaná
na základe ich pravej a slobodnej vôle a na dôkaz toho pripájajú podpisy. Dohoda podpísaná účastníkmi.
Zároveň bola pripojená aj listina označená ako saldokonto podľa firiem – výpočet k 31.1.2014 ( na meno

B. F. G. – EKOPRIM ) vo vzťahu k spoločnosti CZD Trans, s.r.o., Ekoprim trans, s.r.o. Prešov, kde sú
uvedené tri faktúry s dlžnou sumou 135.524,72 eur. Z uvedeného vyplýva pasívna vecná legitimácia
žalovaného v spore.
4/ dňa 30.04.2014 došlo pôvodným žalobcom k odstúpeniu od nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2013
v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2014 adresovanému CZD Trans, s.r.o. ( pôvodný dlžník )

s poukazom na ust. 1.4 Zmluvy, keďže prenajímateľ zistil, že nájomca vykonáva podnikateľskú činnosť
bez súhlasu prenajímateľa, ktorá priamo narúša a zasahuje do podnikateľskej činnosti prenajímateľa.
Považuje to za flagrantné porušenie zmluvy s poukazom na ust. bodu 5.2 písm. c) Zmluvy a ust. § 345
ods.2Obch.zák.,pričomkebyvedelotomtoporušenípripodpisezmluvy,takbynemalzáujemnaplnení
povinností pri takomto porušení zmluvy ( komodity ). Nájomca s ohľadom na dlhodobé vzťahy vedel a

mal vedieť, že obchodné činnosti ním vykonávané priamo porušujú podmienky stanovené zmluvou a že
môžu mať za následok odstúpenie od zmluvy. Preto žiada o odovzdanie predmetu nájmu a okamžité
vyrovnanie záväzkov.
5/ výzvou zo dňa 18.2.2015 adresovanej žalovanému bol právnym zástupcom B. F. G. – EKOPRIM
vyzvaný na zaplatenie sumy 40.657,42 eur, ktorá je splatnou na základe Dohody o uznaní záväzku

a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 a to v lehote do 27.2.2012. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal
dňa 19.2.2015.
6/ dňa 27.11.2017 došlo k uzavretiu zmluvy o prevode práv a povinností z Dohody o uznaní záväzku
a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 uzavretej medzi B. F. G. – EKOPRIM, IČO : XXXXXXXX
( prevádzajúci - pôvodný žalobca ) a Obchodné centrum – Východ, s.r.o. ( nadobúdateľ – terajší

žalobca ), pričom došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z uvedenej dohody z postupcu B. F.
G. – J. na obchodnú spoločnosť – postupníka – Obchodné centrum – Východ, s.r.o. ( § 524
OZ ). Zmluvou uzavretou medzi Postupcom a Postupníkom bola Postupcom na Postupníka mimo iných
práv a povinnosti vyplývajúcich z Dohody, postúpená pohľadávka voči dlžníkovi 1) EKOPRIM TRANS,
s.r.o. IČO: 46570381 a dlžníkovi 2) A. D., nar. XX.X.XXXX vo výške 123.431,79 eur s prísl.. Uvedené

bolo žalovanému doručované poštou, podaním na pošte dňa 5.1.2018. Z uvedeného plynie aktívna
vecná legitimácia terajšieho žalobcu v spore.
7/ z výpisov z obchodného registra vyplýva, že : obchodná spoločnosť EKOPRIM TRANS, s.r.o. ( od
17.4.2014do15.12.2014CZDTrans,s.r.o.)vznikladňa2.3.2012ajejjedinýmspoločníkomakonateľom
bol žalovaný. Zanikla dňa 16.12.2014 – dobrovoľný výmaz. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia,

právnym nástupcom je JUPAS, s.r.o.. Obchodná spoločnosť JUPAS, s.r.o. vznikla dňa 21.10.2008.
Uvedená spoločnosť je právnym nástupcom deviatich obchodných spoločností a zanikla dňa 16.1.2015
– dobrovoľný výmaz. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom je Ferrara s.r.o., ktorávznikla dňa 15.12.2009 a je právnym nástupcom desiatich obchodných spoločností a na jej majetok
je vyhlásený konkurz.
8/ z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu Ferrara s.r.o. v konkurze ( vo veci sp. zn.

1C/193/2016 ) vyplýva že dňa 23.08.2019 bola doručená do kancelárie správcu prihláška pohľadávky
veriteľa Obchodné centrum – Východ, s.r.o., prostredníctvom ktorej bola prihlásená suma 135.524,72
EUR. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky bola uvedená Dohoda o uznaní záväzku a jeho úhrady zo
dňa 31.01.2014. Účastníkmi tejto dohody boli: 1.) B. F. G. J., s miestom podnikania H. XX, XXX XX C.,
IČO: XXXXXXXX, 2.) EKOPRIM TRANS, s.r.o., so sídlom Strojnícka 17, 080 01 Prešov, IČO: 46570381,

3.) A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XX, XXX XX E..

63. Medzi stranami sporu nebola spornou nájomná zmluva v znení jej Dodatku č.1, spornou ostala
otázka platnosti dohody o uznaní a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 ( a to vznesenej
až následne v priebehu konania, nie v rámci prvého vyjadrenia žalovaného k veci ) a odstúpenie od
nájomnej zmluvy zo dňa 30.4.2014 ( z ktorého si uplatňuje žalovaný kompenzačnou námietkou žalovanú

sumu s prísl. titulom náhrady škody ).

64. V prvom rade súd poukazuje na charakter zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi pôvodnými
stranami právnych úkonov – pôvodným žalobcom a pôvodným dlžníkom ( nájomná
zmluva ) a teda, že sa jednalo o vzťah, ktorý vznikol pri ich výkone ich podnikateľskej činnosti ( obaja

označení ako podnikatelia ) a teda jedná sa vzťah obchodnoprávny v zmysle cit. ust. § 261 Obch.
zák.. Z tohto plynie ďalej, že ďalšie vzťahy vznikajúce pri zabezpečení tohoto vzťahu, resp. ďalších
úkonov týkajúcich sa primárneho vzťahu z nájomnej zmluvy je vzťahom obchodnoprávnym, rovnako
ako uvedená Dohoda o uznaní a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014, či samotné odstúpenie od
zmluvy. Preto uvedené súd posudzoval v zmysle ust. Obchodného zákonníka samozrejme v spojení

s ust. Občianskeho zákonníka ( § 1 Obch. zák. ). Ako vyplýva z cit. ust. §263 ods. 1,2 Obch. zák., strany
zmluvného vzťahu sa nemôžu odchýliť len od tam uvedených ust. Obch. zák. a základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formuprávnehoúkonu.Toznamená,žezmluvnéstrany dotknutýchprávnychúkonovsivrámcizmluvnej
voľnosti mohli upraviť svoje práva a povinnosti rôznym spôsobom, samozrejme rešpektujúc uvedené

cit. ust. Obch. zák. a ust. Obch. zák., či OZ týkajúcich sa platnosti právnych úkonov.

65. Čo sa týka samotnej Dohody o uznaní a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 táto bola uzavretá
medzi stranami – pôvodným žalobcom B. F. G. – EKOPRIM, pôvodným dlžníkom EKOPRIM TRANS,
s.r.o. ( kde žalovaný vystupoval ako jediný spoločník a konateľ ) a žalovaným ako pristupujúcim k dlhu.

Predmetom dohody bolo uznanie obchodnoprávneho záväzku pôvodného dlžníka a podmienky jeho
zaplatenia (vsplátkach) skrz dlžnéhonájomného podľafaktúrvyplývajúcichzosaldokonta.
Žalovaný vstupoval do vzťahu ako obchodne zdatný partner v rámci konania za obchodnú spoločnosť
(podnikajúcidlhšiudobu,dokoncavobchodnomvzťahusprenajímateľom )azároveňakofyzickáosoba
zabezpečujúca záväzok tzv. ,, svojej " obchodnej spoločnosti. Dohodu súd posúdil ako dohodu, ktorá

bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., ako zmluva nepomenovaná, čo podľa názoru súdu napĺňa
zásadu zmluvnej voľnosti medzi stranami zmluvy, v ktorej presne určili predmet svojich záväzkov.
Táto dohoda je kombináciou viacerých právnych úkonov a to uznania dlhu, označeného pristúpenia
k záväzku ( ktorý bol vykonaný kombináciou ust. § 533 OZ a § 534 OZ, keďže je vyslovený súhlas aj
dlžníka, aj veriteľa aj pristupujúcej osoby ). Tým, že žalovaný ako účastník 3/ dohody pristúpil k tomuto

dlhu pôvodného dlžníka, de facto tento aj uznal ( ako fyzická osoba a konateľ obchodnej spoločnosti
v jednej osobe mal presnú vedomosť o dôvode a výške dlhu, zaviazal sa ho zaplatiť ). Súd má zato,
že tento právny úkon neodporuje zákonu, neobchádza ho a bol vykonaný v rámci obchodnej zmluvnej
voľnosti, aj v zmysle zásad poctivého obchodného styku. V čase, keď bola dohoda ním podpisovaná,
žalovanýnenamietalanizneniedohody,anijej skutkovýzákladatedadlhpôvodnéhodlžníkavuvedenej

výške ( čo nenamietal ani v tomto konaní, uplatňuje si len kompenzačnú námietku do výšky uplatnenej
pohľadávky s prísl. ). Nebolo zistené, aby žalovaný dohodu nepodpísal slobodne a vážne, aby
si ju nemohol prečítať, či premyslieť, či aby ju podpísal pod nátlakom. To, že si prípadne obsah
dohody neprečítal, či neuvedomil jej následky, či poukazovať na to, prečo mu to dali podpísať, neobstojí
v kontexte charakteru zmluvného vzťahu a postavenia jeho účastníkov, a uvedené nemožno pričítať ani

na ujmu veriteľa – žalobcu/ či pôvodného žalobcu, ktorý sa domáha len zaplatenia svojej pohľadávky,
a z tohto dôvodu ju vyhlásiť za neplatnú. Naviac v pôvodnom konaní ( 1C/193/2016 ) ani v priebehu
tohto konania neboli produkované také skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mali svedčiť o skutočnosti,
že tento právny úkon je neplatný skrz ust. § 145 OZ ( viď nižšie ), či pre rozpor s dobrými mravmi, čiso zákonom, aby zákon obchádzal, či bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Sám
v pôvodnom konaní udával, že to chcel riešiť, teda bol si vedomý svojho dlhu. Právny úkon bol uzavretý
v súlade s cit. ust. Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka.

Nehovoriac následne o postupe a krokoch žalovaného v rámci rozhodovania o činnosti obchodnej
spoločnosti – pôvodného dlžníka ( tesne pred splatnosťou žalovanej istiny ) a teda jej zlúčením
s nástupníckou spoločnosťou, ktorá sa obratom zlúčila s ďalšou obchodnou spoločnosťou a následne
bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Súdu sa uvedené javí ako sofistikovaný spôsob vyhnúť sa plneniu
dlhovobchodnejspoločnostiajnapriektomu,žezjavne určitýmmajetkom(Súvaha2013) disponovala.

66. Čo sa týka žalovaným namietanej neplatnosti Dohody o uznaní a spôsobe jeho úhrady zo dňa
31.1.2014, k uvedenému súd udáva, že otázka neplatnosti dohody v zmysle ust. § 145 OZ bola
oi. predmetom konania vo veci sp. zn. 1C/193/2016, pričom žaloba bola zamietnutá z dôvodu
nedostatočného označenia okruhu účastníkov konania a nedostatku naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti právnych úkonov ( vyjadreného odvolacím súdom ). Je nutné uznať argumentáciu

žalovaného, že v zmysle judikatúry súdov, uvedená vec skrz dôvodov zamietnutia nároku ( procesné
dôvody ) nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej, tzv. res iudicata. Avšak v tomto súd poukazuje oi. aj
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.11.2019 vo veci sp. zn. 1C/193/2016 v bode
45, a teda, že po hmotnoprávnej stránke sa stotožnil s doterajšou súdnou praxou
ohľadne posudzovania otázky výkladu ust. § 145 ods. 1 OZ a teda, že dohoda o pristúpení k záväzku, či

ručiteľský záväzok, uzavreté jedným z manželov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí
a preto aplikácia § 145 ods. 1 OZ neprichádza do úvahy a z týchto úkonov je zaviazaný a oprávnený
len ten z manželov, ktorý ich uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa
tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi.
V tomto súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019.

Pokiaľ tam žalobkyňa – manželka žalovaného argumentovala Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. I. ÚS 26/2010 ten sa týkal prípadu s trocha odlišnou podstatou veci, v ktorom ústavný
súd zaujal názor, „že sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez
súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti a teda sa stane
spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom

tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich
do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť
a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou“. V tomto prípade
bolo zistené poukazom na Súvahu za rok 2013 obchodnej spoločnosti EKOPRIM TRANS, s.r.o., že
spoločnosť disponovala majetkom vo výške 205.107 eur, teda existoval majetok, ktorý mohol dlžník

použiť aspoň na čiastočné plnenie dlhu voči veriteľovi ( dohodnutého v splátkach ) a kde
v prípade prípadného vymáhania nároku, by bolo možné pohľadávku uspokojiť z tohto majetku, resp. aj
zabezpečím jeho krátkodobých pohľadávok ( 118.197,- eur ) v prospech veriteľov
a teda žalovaný ( ako konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti, či fyzická osoba manžel ), vedel
aj napriek zápornému hospodáreniu spoločnosti, že spoločnosť môže záväzky vyplývajúce pôvodne

z nájomnej zmluvy a následne z uzavretých dohôd, splniť. A teda veriteľ ( v tom čase B. F. G. ) sa mohol
v tom čase dôvodne spoliehať na to, že jeho pohľadávka voči obchodnej spoločnosti a aj žalovanému
bude riadne zaplatená z prostriedkov a majetku obchodnej spoločnosti – teda hlavného dlžníka a že nie
je dôvod na obmedzenie alebo postihnutie majetku patriaceho do BSM, o ktorom ani reálne nemusel
mať žiadnu vedomosť. Uvedené nemôže byť na ujmu veriteľa. Je nutné poukázať aj na skutočnosť,

že žalovaný Dohodu podpísal slobodne, vážne, bez nátlaku, mohol si ju premyslieť. V tomto podľa
názoru súdu neboli naplnené ani predpoklady na vyhlásenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov
vykonaných manželom, teda žalovaným tak, ako to mal na mysli Ústavný súd vo svojom rozhodnutí.
Teda na základe týchto zistených okolností nemožno súhlasiť s názorom žalovaného a jeho manželky
( ako vo veci 1C/193/2016 ), že hrozilo ohrozenie majetku patriaceho do BSM manželov a že platnosť

vykonaných právnych úkonov by mala byť podmienená súhlasom manželky s poukazom na ust. § 145
ods. 1 OZ v spojení s ust. § 147 OZ, resp., že tieto boli vykonané v rozpore s dobrými mravmi. V tomto
podľa názoru súdu neboli naplnené ani predpoklady na vyhlásenie absolútnej neplatnosti právneho
úkonu skrz uvedeného.

67. Rovnako stojí za zmienku, že námietka neplatnosti uzavretých Dohôd manželkou žalovaného, či
samotného žalovaného nastala až po podaní žaloby na plnenie a až po vyjadrení žalovaného v konaní
a uplatnení len kompenzačnej námietky vo veci sp. zn. 1C/342/2015. A samozrejme, že žalovaný, ktorý
je aj manželom, s uvedeným súhlasil a to následne aj v konaní namietal, možno aj v snahe vyhnúťsa povinnostiam plynúcim mu z napadnutých Dohôd ( keďže ako vyplynulo z výsluchov manželky, aj
samotného žalovaného vo veci 1C/193/2016, bol si vedomý dlhu a preto o ňom aj manželke povedal
v auguste 2014 a začali vec riešiť s právnym zástupcom ).

Zároveň súd udáva, že v rámci vykonávania podnikateľskej činnosti žalovaný ručil za svoje záväzky
celýmsvojim (akofyzickáosoba–podnikateľ,čispoločníkdovýškynesplatnéhovkladu )ajsúkromným
majetkom a že jeho manželka, aj on sám, mali mnoho iných právnych prostriedkov na obmedzenie
žalovaného - manžela konať v rámci ich BSM, resp. zrušiť ho za trvania manželstva a to postupom
podľa § 148a ods. 2 OZ ( zrušenie BSM za trvania manželstva z dôvodu vykonávania podnikateľskej

činnosti manžela na základe živnostenského oprávnenia ), resp. podľa § 143a OZ.
Nehovoriac o tom, že od splatnosti uplatnenej pohľadávky uplynulo osem rokov a doposiaľ, aj napriek
snahe žalobcu o zmierne riešenie veci ( viď jeho vyjadrenia na pojednávaniach ), žalovaný nevyvinul
takú snahu, ktorú by bolo možné označiť aspoň za snahu svoje dlhy zaplatiť. Naviac za situácie, keď ku
koncu roka 2013 pôvodný dlžník ( kde spoločníkom a konateľom bol žalovaný ) disponoval majetkom,
z ktorého mohol dlh zaplatiť.

Skôrsasúdujavíuvedenékonaniežalovaného akorozpornésdobrýmimravmiscieľomúplneobmedziť
veriteľa vo vymožení svojej pohľadávky. Naviac ako bolo zistené, veriteľ si uplatnil právo na plnenie –
pohľadávku aj prihláškou do konkurzu úpadcu – právneho nástupcu pôvodného dlžníka.

68. Čo sa týka uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaným pôvodne podľa ust. §

98 OSP, teraz § 147 CSP ( vzájomný návrh ) skrz udávanej vzniknutej škody – ušlého zisku neplatným
odstúpením od nájomnej zmluvy, k uvedenému súd udáva, že :
1/ uvedené súd posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, keďže si neuplatňuje viac, ako
si uplatnil žalobca žalobou,
2/ žalovaný pohľadávku na započítanie a neplatnosť odstúpenia od zmluvy nepreukázal relevantnými

skutkovými tvrdeniami, ktoré by vyplynuli s ním predložených, či označených dôkazov, či iných súdom
vykonaných dôkazov v konaní, ktoré by odôvodňovali súdu prijať záver, že tento právny úkon je neplatný
a že jeho dôsledkom je vznik škody na strane žalovaného ( ušlý zisk ) v takej výške, ktorá by bola
podľa jeho argumentácie započítateľná s uplatneným nárokom žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalobcu – resp. jeho právneho predchodcu

( najmä vznik škody, jeho príčinná súvislosť s konaním žalobcu – jeho právneho predchodcu, či výška
škody ). Súd poukazuje na skutočnosť, že od začiatku konania mal žalovaný dostatok času na to, aby
svoje tvrdenia preukázal skutkovými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré by na dôvažok uplatnil včas a ktoré
by neboli dôvodom na odročenie pojednávania ( § 153 CSP ). Naviac strany sporu
boli súdom vyzvané na označenie a predloženie dôkazov. Preto sa súd ďalej ani nevykonával ďalšie

navrhnuté dôkazy žalovaným ( výsluch svedkyne, žalovaného ), keďže tieto by vyžadovali nariadenie
ďalšieho pojednávania a podľa názoru súdu by boli aj nadbytočnými vo vzťahu k doteraz udávaným
( nedostatočným ) skutkovým tvrdeniam ( preto tieto návrhu na doplnenie dokazovania súd zamietol ).
Žalovanému nič nebránilo, aby si pracovné záležitosti zabezpečil tak, aby sa pojednávania zúčastnil
( keďže predchádzajúce pojednávanie bolo zrušené na jeho žiadosť ). Naviac bol vypočutý aj v konaní

sp. zn. 1C/193/2016 ( kde sa vyjadroval aj k otázkam súvisiacim k tejto veci, nie len k predmetu sporu
a ani z ním tvrdených skutočností neplynul riadne uplatnený nárok na náhradu škody ). Tiež mu nič
nebráni riadne si uplatniť tieto nároky voči žalobcovi žalobou.
3/ súd poukazuje aj na ust. § 359 Obch. zák..
4/ dohoda o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa 31.1.2014 časovo ani vecne nesúvisí

s neskorším odstúpením od nájomnej zmluvy, jedná sa o dva samostatné právne úkony; to, že došlo
k odstúpeniu od nájomnej zmluvy neznamená, že dlžník nie je povinný uhradiť dlžné nájomné,
5/ z uvedených dôvodov súd na túto procesnú obranu žalovaného v spore neprihliadol a jeho návrhu
v tomto nevyhovel ( ako nepreukázanú ).

69. Teda z vyššie uvedeného plynie záver, že predchodca žalobcu - pôvodný žalobca poskytol
obchodnej spoločnosti EKOPRIM TRANS, s.r.o. ( pôvodný dlžník ) plnenie na základe platne uzavretej
nájomnej zmluvy a že pôvodný dlžník svoj dlh spočívajúci v nezaplatenom nájomnom nesplnil a teda
žalovaný je povinný ho v zmysle uzavretej dohody o uznaní záväzku a spôsobe jeho úhrady zo dňa
31.1.2014 plniť za dlžníka. Preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalovaný je

povinný žalobcovi zaplatiť sumu 40.657,42 eur. Zároveň súd rozhodol, že žalobcovi okrem priznanej
istiny patrí v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013
Z.z aj úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne ( 9 % + 0,05 % úroková sadzba ECB v čase omeškania
s plnením dlhu ) od 1.1.2015 do zaplatenia, keďže žalovaný je naďalej v omeškaní s jej zaplatením. Vomeškaní so zaplatením dlhu je žalovaný dňom nasledujúcim po dni splatnosti prvej časti dlhu podľa
predloženej dohody. Zároveň podľa § 369c ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 2 cit. nar. žalobcovi patrí
aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur.

70. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40.657,42 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,05 % ročne od 1.1.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

71. Lehotu na plnenie súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP určil na 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a s poukazom na to, že sa jedná o vyššiu sumu a súd poskytol žalovanému lehotu, aby si
finančné prostriedky na splnenie dlhu zabezpečil, resp. pripravil ( napr. aj
prostredníctvom úveru ). Zároveň súd prihliadal na dĺžku omeškania dlžníka a očakávanie žalobcu
o čím skoršie zaplatenie dlhu. Súd nerozhodol o žiadosti žalovaného o plnení dlhu v splátkach,
keďže svoje tvrdenia, o ktoré tento návrh opieral nepreukázal žiadnym dôkazom, teda nepreukázal svoje

majetkové pomery Ale ako bolo zistené, žalovaný vykonáva činnosť v D., či je konateľom vo viacerých
obchodných spoločnostiach ( a uvedené určite nevykonáva pro bono, teda bez nároku na
finančnú odmenu ), tiež v čase predchádzajúceho konania bol vlastníkom nehnuteľnosti. Naviac súd
dodáva, že žalovaný od splatnosti dlhu mal dostatok času na to, aby si finančné prostriedky zabezpečil,
príp. aby sa so žalobcom ( ako to ponúkal ) vyrovnal mimosúdne.

72. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262
C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, keďže bol v konaní
úspešný, pričom o ich výške súd rozhodne samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.