Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010431
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4622010431.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
proti obžalovanému A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
vjednočinnomsúbehusprečinomublíženianazdravípodľa§156odsek1Trestnéhozákona,oodvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. 04.
2023, sp. zn. 1T/96/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa vo výroku o uloženom treste povinnej práce.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
A. B., narodenému XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom C. - D. B., A. XXXX/X, toho času bytom
E., C. XX,

u k l a d á

podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36
písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h/,
písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 41 odsek
1 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výške 2 500,-
eur (dvetisícpäťsto eur).

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa mu ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
1/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hodine v meste F., C. G. E., oproti prevádzke H. H. F.,
fyzicky napadol poškodeného I. J. tak, že ho ľavou nohou jedenkrát kopol do spodnej časti tela do ľavej
nohy, následne poškodený spadol na zem, kde ho páchateľ následne jedenkrát ľavou nohou kopol dooblasti hlavy, konkrétne do tváre, čím poškodenému I. J., podľa znaleckého posudku spôsobil ľahké
zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie,
zlomeninu nosových kostí, bez výraznejšieho posunu kostných úlomkov, s odreninou kože na nose, s

dobou liečenia 2 až 3 týždne,
2/akovodičdňaXX.XX.XXXXvčaseoXX:XXhodine viedolvmesteF.,pouliciK.,C.H.L.predobytným
domom č. XXXX v smere jazdy na obec K. motorové vozidlo továrenskej značky M. N., evidenčné
číslo F., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného
zboru Topoľčany, pričom lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol v čase, keď mal takúto činnosť

zakázanú a to Rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Topoľčanoch pod číslom ORPZ-TOODI2-257/2022-P zo dňa 28.09.2022, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2022 a vykonateľnosť dňa 29.10.2022, na dobu 6 (šesť) mesiacov.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm.

h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 54 Tr.
zák. úhrnný trest povinnej práce vo výmere 180 hodín s tým, že obžalovaný je povinný vykonať trest
povinnej práce najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu tohto trestu a vykonať ho osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil súd I. stupňa obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky.
Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava vo výške 132,84 eur.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania

skutkov kladených mu za vinu, súd I. stupňa vykonával dokazovanie len ohľadom skutočností, týkajúcich
sa ukladaného trestu a uplatnenom nároku na náhradu škody. V písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku poukázal na osobu obžalovaného s tým, že obžalovaný nebol bližšie hodnotený z miesta
trvalého bydliska. Z evidencie priestupkov zistil, že bol prejednávaný pre jeden priestupok, pričom
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal evidovaných 19 záznamov za priestupky na

úseku cestnej premávky, kde mu boli ukladané pokuty v blokovom konaní. Súd I. stupňa poukázal na
odpis z registra trestov, z ktorého zistil, že obžalovaný sa dostal do rozporu so zákonom doposiaľ 1-krát,
za čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/11/2022 zo dňa 28. 03. 2022 uznaný
vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní

18 mesiacov (od 07. 04. 2022 do 07. 10. 2023). Konštatoval, že aktuálne prejednávaných skutkov sa
obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd I. stupňa postupoval v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,
zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom pri osobe obžalovaného zistil dve
poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák.) a dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/, písm.

m/ Tr. zák.) a tak ukladal trest odňatia slobody v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. Vzhľadom na osobu
obžalovaného súd I. stupňa dospel k záveru, že je postačujúce uloženie úhrnného trestu povinnej práce
vo výmere 180 hodín, pričom takto uložený trest považoval za primeraný. Prihliadol na zásadu, že
uložený trest páchateľovi je sankcia, ktorá je smerovaná výlučne voči páchateľovi trestného činu a teda
má postihovať výlučne jeho, aby sa zabezpečil najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V danom prípade prihliadol súd I. stupňa na vek obžalovaného, na skutočnosť, že obžalovaný je jediným
konateľom a spoločníkom spoločnosti a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by malo
nepriaznivý vplyv nielen na jeho rodinu, ale aj na činnosť danej spoločnosti a jej zamestnancov. Súd I.
stupňa poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo 11/2015 zo dňa 24.
02. 2015, v zmysle ktorého ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nie je možné chápať ako príkaz na uloženie

trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného
druhu trestu, alebo popri inom prípustnom druhu trestu.
Súd I. stupňa uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti na dobu 2 roky, ktorý trest je v dostatočnom
rozsahu postihujúci obžalovaného.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej Všeobecnej

zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý mal za riadne
preukázaný listinnými dôkazmi.Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol prokurátor, pričom do zápisnice
o hlavom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje do výroku o treste v neprospech
obžalovaného.

V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa
v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody dopustil dvoch skutkov,
ktorými spáchal tri trestné činy. Vzhľadom na túto skutočnosť nepovažoval rozhodnutie súdu I. stupňa
vo výroku o treste za správne a zákonné. Čo sa týkalo trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov, uloženie tohto druhu trestu nenamietal, nestotožnil sa však

s uložením trestu povinnej práce obžalovanému, pretože mal za to, že obžalovanému s ohľadom na jeho
osobu a okolnosti spáchania trestnej činnosti je potrebné ukladať trest odňatia slobody nepodmienečne,
pretože skôr uložený podmienečný trest na neho nemal prevýchovný účinok.
V petite podaného odvolania sa prokurátor domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu I. stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol odvolací súd vo veci sám
tak, že obžalovanému uloží podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr.

zák., po zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a za zistených priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
v dolnej polovici trestnej sadzby a na výkon trestu ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a súčasne mu uloží i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke.

K podanému odvolaniu prokurátora zaslal, prostredníctvom obhajcu, písomné vyjadrenie obžalovaný,
v ktorom poukázal na novú skutočnosť rozhodujúcu pri ukladaní trestu, pretože jeho družka porodila
dvojičky, ktorých je otcom. Poukázal na to, že jeho družka mala rizikové tehotenstvo, pričom v mesiacoch
august a september bola opakovane hospitalizovaná a on musel zabezpečovať príjem rodiny a zároveň

aj starostlivosť o druhu a domácnosť vrátane jej X-XXXXXX dcérky. Dvojičky sa narodili dňa XX. XX.
XXXX predčasne, pričom bude nevyhnutné, aby najbližší rok minimálne 1-krát mesačne navštevovali A.
K. I. C. D. A. M. C. O., ambulanciu pre deti s perinatálnym ochorením a rizikom.
Rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a zákonný, pretože súd I. stupňa prihliadal primerane na
osobu páchateľa, možnosti jeho nápravy, jeho vek, závažnosť spáchanej trestnej činnosti a jej následky,

pričom druh trestu vyhodnocoval s poukazom aj na tzv. zásadu personalizácie trestu, kde trest má
primárne dopadať na páchateľa trestného činu a nie na jeho okolie a blízkych.
Opätovne poukázal na to, že je otcom troch maloletých detí, pričom zabezpečuje aj starostlivosť o štvrté
maloleté dieťa, ktorého nie je otcom, ale žijú v spoločnej domácnosti. V závere podaného vyjadrenia
konštatoval, že v prípade ak by bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, tento by bol

neprimerane prísnym s fatálnym dopadom na jeho blízke osoby a preto navrhol postupovať podľa § 319
Tr. por. a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Zástupkyňakrajskéhoprokurátoranaverejnomzasadnutípredodvolacímsúdompoukázalanapísomné
dôvody prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany, pričom nad rámec tam uvedených skutočností nič

neuviedla, ani nedoplnila. V konečnom návrhu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. a rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. por., ako je uvedené v petite
písomne podaného odvolania prokurátora.

Obhajca obžalovaného poukázal na skutočnosti uvádzané vo vyjadrení obžalovaného k odvolaniu

prokurátora, pričom nad rámec tam uvedených skutočností uviedol, že trest uložený súdom I. stupňa
je zákonný, spĺňa individuálnu ako aj generálnu prevenciu a vyslovil názor, že pri ukladaní trestu je
potrebné prihliadať na zásadu humanity a personalizácie trestu, pričom je potrebné prihliadnuť aj na
vyváženosť zásad, čo bolo urobené samotným súdom I. stupňa a preto v konečnom návrhu navrhol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že ho celá situácia mrzí, predovšetkým ohľadom skutku pod
bodom 1/. Uviedol aj skutočnosť, že hneď na druhý deň sa poškodenému ospravedlnil. Aj na verejnom
zasadnutí upriamil pozornosť na to, že má dve novonarodené dcéry a rodinu, ktorá je na neho odkázaná
a nástup výkonu trestu by mal nepriaznivý vplyv nielen na jeho osobu ale predovšetkým na rodinu.

Poukázal na to, že od posledného zisťovania jeho majetkových pomerov sa zmenila jeho finančná
situácia a to tak, že jeho firma prosperuje, nakúpil nové stavebné mechanizmy, pričom aktuálny príjem
v priebehu posledných dvoch mesiacov je 7.000,- eur. Spolu s manželkou majú úspory, majú kúpený
pozemok s domom, ktorý chcú rekonštruovať, jeho priateľka vlastní byt a on platí výživné na maloletúdcéru A., pričom súdom má určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 120,- eur, avšak zasiela 200,- eur
mesačne. Jeho náklady na bývanie sú cca 300,- eur, pričom mesačne platí hypotéku vo výške 650,- eur.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, aj keď z iných dôvodov ako sa domáhal.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je dôvodné, a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o vine a
treste podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že bolo potrebné vysporiadať sa so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Súd I. stupňa prihliadol na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe a dokazovanie vykonával len ohľadne skutočností, týkajúcich sa ukladania trestu
a uplatneného nároku na náhradu škody.

Pri ukladaní trestu súd I. stupňa prihliadol nielen na charakter spáchanej trestnej činnosti, ale
predovšetkým na osobu páchateľa, pričom poukázal na skutočnosť, že obžalovaný je mladý človek, je

jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Conteel s.r.o., má rodinu a nepodmienečný trest odňatia
slobody by nepostihol len samotného obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, ale predovšetkým
jeho partnerku s deťmi a zamestnancov. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Tdo 11/2015 zo dňa 24. 02. 2015, v zmysle ktorého nie je obligatórne určené uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody a nie je vylúčená možnosť uloženia iného druhu trestu. Takto

dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je primeraný trest povinnej práce vo výmere 180 hodín.
Aj odvolací súd dospel k záveru, že v prípade osoby obžalovaného nie je potrebné na tohto vplývať
represívnym druhom trestu, teda trestom nepodmienečným, pretože by tak nebol postihnutý len
páchateľ, ale aj jeho rodina a zamestnanci. Avšak uloženie trestu povinnej práce vo výmere 180 hodín
nepovažovalodvolacísúdzavykonateľnývzhľadomnaskutočnosť,žeobžalovanýjepracovnevyťažený

a uložený trest by bol tak povinný vykonať do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, osobne a vo
svojom voľnom čase. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, jeho závažnosť, osobné a majetkové
pomery obžalovaného dospel odvolací súd k záveru, že v jeho prípade bude správnejšie uloženie
peňažného trestu, pričom za primeraný považoval peňažný trest v sume 2.500,- eur. Pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, ustanovil mu náhradný

trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku, teda výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky a výrok týkajúci sa uloženej povinnosti nahradiť spôsobenú
škodu poškodenej spoločnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava vo výške 132,84 eur,
zostali nezmenené.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.