Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 4Nt/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124013418
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Pačuta
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124013418.2

Uznesenie

Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Pačutu, prísediacich A. B. C.
a D. C., dňa 28. novembra 2024 v Košiciach, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., G. H.
X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19/670 na povolenie obnovy
konania vo veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 5T/15/2011 zamieta, pretože nezistil podmienky

obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na predmetnom verejnom zasadnutí dňa 28.11.2024 vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 5T/15/2011 zo dňa 21. 11. 2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To/17/2012 zo dňa 23.05.2012 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

23.05.2012, bol odsúdený E. F. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 127 ods.
1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 18.08.2010 v čase medzi 20:30 až 23:24 hod. v lesoparku pri vodojeme nad sídliskom I. C. J. G.,
v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju priateľku, F. F., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že bližšie

nezisteným nožom o dĺžke čepele od 14 do 20 cm ju silou menšej až veľkej intenzity celkovo 14-
krát bodol a minimálne 36-krát porezal na viacerých miestach tela, hlavne na hlave, krku, trupe a na
horných končatinách, z toho 7-krát bodný útok viedol veľkou razanciou na hrudník a chrbát menovanej,
s prienikom noža do telových dutín a poranením vnútorných orgánov, najmä obidvoch pľúc, pečene,
žalúdka a pravej obličky, pričom jej tak spôsobil početné krvácajúce rany a následne túto ponechal na
uvedenom mieste, kde došlo k jej smrti v dôsledku vykrvácania,

za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) rokov nepodmienečne, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad
na 3 (tri) roky. Zároveň mu súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť poškodenému F.
F. škodu vo výške 2.115,73 Eur.

Odsúdený E. F. svojím písomným podaním zo dňa 11. 09. 2024 doplnený dňa 25.09.2024, dňa
25.11.2024 a dňa 27.11.2024 prostredníctvom obhajcu podal návrh na povolenie obnovy konania vo
veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 5T/15/2011.

Svoju návrh odsúdený odôvodnil tým, že povolenie obnovy konania je nevyhnutné z týchto dôvodov:
a) Dikcia ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania súdu v pôvodnom

konaní, a ktoré bolo v prípade odsúdeného aplikované, už nemá oporu v aktuálnom Trestnom zákone,b) Ustanovenie § 76 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania súdu v pôvodnom konaní,
a ktoré bolo v prípade odsúdeného aplikované, bolo novelizáciou z Trestného zákona vypustené,
c) Ustanovenia § 33a ods. 1, 2, 3 novelizovaného Trestného zákona fundamentálne menia zásady

ukladania trestu,
d) Náprava justičného omylu spôsobená aplikáciou ustanovenia § 139 ods. 1, písm. a) Trestného zákona
v pôvodnom konaní voči odsúdenému.
Novela Trestného zákona, konkrétne čl. I. bod 14 zákona č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony, zmenil znenie § 38 Trestného zákona tak, že ustanovenie Trestného zákona 38 ods. 5 v znení:
„Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu“ už nemá oporu v Trestnom zákone, pričom aktuálne je zodpovedajúca úprava obsiahnutá v
§ 38 ods. 3 Trestného zákona, a to v znení: „Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.“

Obhajca v rámci svojej záverečnej reči poukázal taktiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 111/2015-34 zo dňa 03.09.2015 dotýkajúci sa zmeny v ukladaní trestov za použitia asperačnej
zásady. V predmetnom prípade Ústavný súd deklaroval možnosti súdu povoliť obnovu konania aj v
prípadoch, ktoré nie sú výslovne uvedené v dikcii ustanovení Trestného zákona, a to prostredníctvom
sudcovskej tvorby práva.

Súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo za prítomnosti odsúdeného E. F..
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 396 odsek 1 Trestného poriadku, obnovu konania

možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby. Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na
povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 .
Súd po preskúmaní návrhu na povolenie obnovy konania a po vykonaní dokazovania dospel k záveru,
že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Obnova konania ako mimoriadny
opravný prostriedok je koncipovaná tak, aby bolo možné napraviť aj právoplatný rozsudok v dôsledku

toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré sú tak závažné, že by mohli
samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine a treste a teda zasiahnuť do nezameniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Možno
ju povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok v zmysle § 394 Trestného poriadku. V
danom prípade návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou osobou - odsúdeným a

smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný v zmysle § 396 ods. 3
Trestného poriadku. Súd skúmal, či dôkazy navrhnuté odsúdeným majú povahu skutočností alebo
dôkazov súdu skôr neznámych a či sú takého charakteru, že by mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine, prípadne o treste
odsúdeného. Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania

alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na povolenie obnovy konania. Skutočnosťou
skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať
vplyv na zistenie skutočného stavu veci, a ktorý spravidla bude potrebné preukázať ďalšími dôkazmi.
Predtým neznámym dôkazom je dôkaz, ktorý je nový alebo nebol vykonaný v pôvodnom konaní.

Za "nové skutočnosti skôr neznáme" v zmysle § 394 odsek 1 až 3 Tr. poriadku treba považovať také
(vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého
sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola
príslušnému orgánu známa a nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv
na zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle

citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu
spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež
prípadný omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je
dôvodom na povolenie obnovy konania, nakoľko účelom obnovy konania nie je revízia pôvodnéhotrestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým
ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Uvedené platí predovšetkým vo vzťahu k namietanému „justičnému
omylu“, ktorým odsúdený označuje aplikáciu §139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., čo je však skutočnosť, ktorá

podliehala skúmaniu a hodnoteniu už v pôvodnom konaní.

V danom prípade odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania, ani v rámci vykonaného verejného
zasadnutia neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by súdu neboli z predchádzajúceho
konania známe a zrejmé, resp. také, ktoré neboli pred súdnym rozhodnutím predmetom zisťovania

alebo dokazovania. K právnym argumentom ohľadom zmien v zásadách ukladania trestov, ako aj
v obligatórnom ukladaní ochranného dohľadu je potrebné poukázať aj na stanovisko NS SR sp.
zn. TPJ 44/2013, ktoré uvádza, že podmienky uvedené v 394 ods. 1 Tr. por. sa netýkajú zmeny
právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Zákonodarca
novelou trestných kódexov účinnou od 6.8.2024 v ustanoveniach Trestného poriadku §405a a nasl. Tr.
por. zaviedol inštitút Preskúmania rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona, ktorý adresuje odsúdeným

namietanú disparitu medzi trestnosťou a trestnými sadzbami niektorých trestných činov v znení
Trestného zákona účinného pred 6.8.2024. Podľa názoru súdu teda jedine postupom a rozhodovaním
podľa §405a a nasl. Tr. por. je možné zohľadniť zmenu zákona, trestnosti a trestných sadzieb do
potenciálne nového meritórneho rozhodnutia týkajúceho sa trestu čo je rozhodovanie, ktoré nespadá
pod mimoriadny opravný prostriedok – návrh na povolenie obnovy konania. V tomto smere neobstojí

ani argument o analogickej aplikácii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 111/2015-34
zo dňa 03.09.2015 dotýkajúci sa zmeny v ukladaní trestov za použitia asperačnej zásady. Uvedený
nález vychádza z predpokladu stanovenom nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.
novembra 2012, ktorý vo vzťahu k asperačnej zásade (jej časti) rozhodol, že v § 41 ods. 2 Trestného
zákona slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej

trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy SR. Vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré
vo svojich podaniach namieta obhajoba a ktoré boli zákonodarcom v rámci novely účinnej od 6.8.2024
zmenené, však nedošlo k vysloveniu ich nesúladu s ústavou ani k strate účinnosti podľa čl. 125 ods. 3
Ústavy SR, ako to predpokladá §394 ods. 4 písm. b) Tr. por.

Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel ale či tieto skutočnosti a dôkazy boli
alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp
pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených)
dôkazov či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého

stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť
postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988). Presvedčenie odsúdeného, že vzhľadom na
novelu Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa 6.8.2024 a s tým súvisiacu zmenu zásad
trestania sa uvedená zmena musí vzťahovať aj na jemu právoplatne uložený trest súd konštatuje,
že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona účinného od 6.8.2024 nebolo

prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený podľa
platných a účinných predpisov do 6.8.2024, čo vyplýva aj z prechodného ustanovenia § 438k odsek 7
Trestného zákona, ktorý upravuje právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu
pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin.

Nezameniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej
istoty.Nápravarozhodnutiasamôžedosiahnuťvriadnomdvojinštančnompostupeformouodvolaniaako
riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými
možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, medzi ktoré sa zaraďuje aj obnova konania. V
konaní o povolení obnovy konania neplatí revízny princíp, nepreskúmava sa zákonnosť a odôvodnenosť

pôvodného rozhodnutia. Posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme
v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine a
treste. V predmetnej trestnej veci odsúdený neuviedol žiadne také nové skutočnosti, alebo dôkazy súdu
skôr neznáme, ktorých existencia by mohla sama o sebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi viesť k inému záveru o jeho vine ani o treste a preto súd jeho návrh na povolenie

obnovy konania zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 3 pracovných dní
odo dňa oznámenia uznesenia na Mestský súd Košice. Sťažnosť má odkladný účinok.