Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95Cb/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205208
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125205208.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľa: Platz Catering s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 8/
B, 042 80 Košice – mestská časť Juh, IČO: 54 849 063, právne zastúpený: MG LEGAL s.r.o., so
sídlom Námestie osloboditeľov 3/A, Košice – Staré Mesto, IČO: 53 549 996, proti osobe povinnej
z neodkladného opatrenia: DK Projekt s.r.o., so sídlom Nemessányiho 8, 040 15 Košice – mestská časť
Šaca, IČO: 45 949 000, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Osobe povinnej z neodkladného opatrenia u k l a d á povinnosť vydať navrhovateľovi účtovnú
dokumentáciu v papierovej podobe ako aj v elektronickej podobe za obdobie od mesiaca január 2024
(vrátane) - do mesiaca december 2024 (vrátane), a to: mzdové doklady - mzdové listy, výplatné listiny,
evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé
zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov,
účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy,

všetkymesačnéprehľady-atohospodárskyvýsledok,súvahu,výkazziskovastrát,prehľadonákladoch
a výnosoch.

II. Osoba povinná z neodkladného opatrenia môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude
domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak

súd takejto žalobe vyhovie, súd aj bez návrhu zruší toto uznesenie o neodkladnom opatrení.

III. Navrhovateľovi p r i z n á v a proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným súdu 27. marca 2025 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uloží osobe, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje (ďalej ako „osoba povinná z neodkladného opatrenia“, resp. „povinný“) povinnosť vydať
navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu v papierovej podobe ako aj v elektronickej podobe za obdobie od
mesiaca január 2024 (vrátane) - do mesiaca december 2024 (vrátane), a to: mzdové doklady - mzdové
listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na

poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu
všetkých zamestnancov, účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné
doklady, bankové výpisy, všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov a
strát, prehľad o nákladoch a výnosoch. Zároveň sa domáhal, aby mu súd priznal proti povinnému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s povinným uzatvoril
1. septembra 2021 uzatvorili mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa povinný ako mandatár zaviazalpre navrhovateľa ako mandanta poskytovať služby súvisiace s kompletným vedením jeho účtovníctva
a mzdárstva.

3. Povinný za účelom plnenia svojho zmluvného záväzku za rok 2024 priebežne počas roka 2024 za
každý kalendárny mesiac od navrhovateľa prevzal účtovné dokumenty a na ich základe v mene a na
účet navrhovateľa vytváral účtovnú a mzdovú dokumentáciu navrhovateľa, a to konkrétne faktúry prijaté,
faktúry vydané, pokladničné doklady, interné doklady, bankové výpisy, mzdové listy, výplatné listiny,
evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé

zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov,
mesačné prehľady o hospodárskych výsledkoch, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a
výnosoch (ďalej súhrnne len „účtovná dokumentácia“).

4. Na základe výpovede navrhovateľa realizovanej ústnou formou v mesiaci november 2024 a
následnej ústnej dohody navrhovateľa a povinného došlo k ukončeniu ich zmluvného vzťahu založeného

predmetnou mandátnou zmluvou. V súvislosti s ukončením spolupráce a spôsobom ukončenia zaslal
navrhovateľ povinnému 4. decembra 2024 sumarizujúci e-mail.

5. Podstatnou pre toto konanie je skutočnosť, že napriek zrejmému ukončeniu spolupráce, povinný
odmieta navrhovateľovi vydať účtovnú dokumentáciu, ktorú od neho v súvislosti s plnením zmluvy

prevzal, a to napriek opakovaným ústnym a písomným výzvam navrhovateľa. Ohľadom vydania
účtovných dokumentov dokonca medzi stranami prebieha(la) aj komunikácia prostredníctvom ich
právnych zástupcov, avšak povinný odoprel účtovnú dokumentáciu vydať.

6. Povinný mal za to, že zadržiavanie účtovnej dokumentácie, ktorá je vo výlučnom vlastníctve

navrhovateľa, nie je ospravedlniteľné argumentáciou, ktorou svoje konanie odôvodňuje povinný a nemá
oporu v právnom poriadku. Povinný totiž podmieňuje vydanie účtovnej dokumentácie navrhovateľa
úhradounárokupovinnéhonazmluvnúpokutu,ktorúsipovinnývočinavrhovateľovijednostranneuplatnil
a ktorú navrhovateľ v celom rozsahu popiera a neuznáva. Povinný teda nespochybňuje ukončenie
spolupráce, iba sa domnieva (podľa názoru navrhovateľa nesprávne a neoprávnene), že v súvislosti so

spôsobom, akým spolupráca bola ukončená, má nárok na zmluvnú pokutu.

7. Konaním povinného vznikol stav, kedy niekoľko dní pred zákonnou lehotou na podanie daňového
priznania k dani z príjmov navrhovateľ nedisponuje účtovnou dokumentáciou potrebnou jednak na
jeho podanie, ale potrebnou tiež na zabezpečenie ďalších svojich zákonných povinností, napríklad

spracovanie ročných zúčtovaní pre svojich zamestnancov, zabezpečenia práv spotrebiteľov, ochrany
osobných údajov a ďalších. Uvedeným dochádza nie len k neoprávnenému obmedzeniu vlastníckeho
práva navrhovateľa, ale navrhovateľ je tiež vystavený hrozbe spáchania viacerých správnych deliktov,
v dôsledku ktorých mu môžu príslušné správne orgány uložiť vysoké pokuty. Za súčasnej situácie, v
dôsledku konania povinného tak existuje bezprostredná hrozba vzniku škody a tiež poškodenia dobrého

mena navrhovateľa, pričom tento stav navrhovateľ nedokáže sám odstrániť.

8. Okrem toho má spracovanie a podanie daňového priznania za rok 2024 význam aj vo vzťahu k
ďalším aspektom fungovania navrhovateľa (rozdelenie a vyplatenie zisku spoločníkov, zabezpečenie
financovania navrhovateľa zo strany externých subjektov, či napr. pre samotný výkon podnikateľskej

činnosti, nakoľko pre navrhovateľa je nevyhnutne potrebné vedieť, v akej výške bude platiť daň, ako aj
to aké príjmy a výdavky a z akých aktivít boli v roku 2024 generované).

9. Navrhovateľ poukázal na § 35 Obchodného zákonníka, § 35 ods. 1, § 5 ods. 1 a ods. 2, § 8 ods. 1
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), §

38 ods. 2, ods. 6, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), § 12, §
104 ods. 2 písm. a) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), § 417 ods. 1,

ods. 2 Občianskeho zákonníka a na § 324 a § 325 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v spojení s citovanou (a ďalšou) právnou úpravou je
zrejmé a preukázané, že konanie povinného spočívajúce v zadržiavaní účtovnej dokumentácie, ktoráje vlastníctvom navrhovateľa, povinný vyvoláva stav, kedy navrhovateľ nie len že nemôže nakladať
so svojím majetkom, avšak hlavne nedokáže zabezpečiť plnenie svojich ďalších povinností, ktoré mu
vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy. V tejto situácii navrhovateľ objektívne nedokáže najmä

podať daňové priznanie pre daň z príjmov za rok 2024, nedokáže vykonať ani ročné zúčtovanie pre
svojich zamestnancov. Okrem toho, ani odklad povinnosti podať daňové priznanie nemôže byť dôvodom
pre nenariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko čo najskôr podanie daňového priznanie je v záujme
nie len samotného navrhovateľa (ktorý tak následne dokáže s uzatvoreným účtovným rokom 2024
a preukázanými hospodárskymi výsledkami lepšie organizovať svoje príjmy a výdavky, zabezpečiť si

výhodnejšie financovanie externými inštitúciami, realizovať ďalšie projekty a podobne).

11. Navrhovateľ taktiež nedokáže plniť niektoré svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných údajov,
napríklad by nedokázal zabezpečiť realizáciu práv dotknutých osôb na výmaz osobných údajov v
plnej miere, nakoľko mnohé dokumenty, ktorými disponuje povinný, obsahujú osobné údaje týchto
osôb. Uvedeným konaním povinný vyvolal a udržuje protiprávny stav, avšak takéto jeho konanie

zároveň nezbavuje navrhovateľa zodpovednosti za porušenie jeho povinností, ktoré však v dôsledku
konania povinného nedokáže objektívne zabezpečiť. Porušenie týchto povinností navyše v mnohých
prípadoch napĺňa skutkové podstaty správnych deliktov, za ktoré navrhovateľovi hrozia vysoké pokuty
od príslušných správnych orgánov, uložením ktorých by došlo jednak ku škode, ale aj k poškodeniu
dobrého mena a povesti navrhovateľa.

12. Naliehavosť potreby vydania účtovných dokladov je v danom prípade zvýraznená aj skutočnosťou,
že zákonná lehota pre podanie daňového priznania uplynie o niekoľko dní.

13. Vzhľadom na to, že mandátna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a povinným zanikla,

navrhovateľ poukazuje tiež na to, že povinný sa môže svojím konaním dopúšťať aj neoprávneného
nakladania, resp. spracúvania osobných údajov dotknutých osôb. Nakoľko povinný s navrhovateľom
nekomunikuje, resp. komunikácie obmedzuje iba na odmietnutie vydania požadovanej dokumentácie,
navrhovateľ nemá vedomosť o tom, akým spôsobom povinný nakladá s týmito citlivými údajmi, a preto
nie je vylúčené, že tieto môže aj zneužiť.

14. Navrhovateľ si tiež dovolil upriamiť pozornosť konajúceho súdu na to, že navrhovateľ sa opakovane,
preukázateľne, v rôznych formách a osobne ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu
pokúšal získať od povinného účtovnú dokumentáciu aj mimosúdne, avšak jeho pokusy boli zakaždým
povinným, resp. jeho právnym zástupcom, odmietnuté. Navrhovateľ preto nemal inú možnosť ako získať

požadovanú dokumentáciu, zabrániť vzniku škôd a odstrániť protiprávny stav inak, ako neodkladným
opatrením, ku ktorému pristúpil ako k ultima ratio.

15. Okrem toho, že navrhovateľ považuje zadržiavanie účtovnej dokumentácie za nezákonné, nevidí v
ňom ani žiaden význam. Ak navrhovateľ (správne malo byť uvedené povinný – poznámka súdu) uvádza

ako dôvod ich zadržiavania jeho údajný nárok na zmluvnú pokutu, mohol a môže sa s týmto nárokom
obrátiť na príslušný súd. Zadržiavaná účtovná dokumentácia nemá osobitnú trhovú hodnotu, a preto ich
zadržiavanienezabezpečíuspokojenieúdajnýchnárokovpovinného,ktorýmiodôvodňujesvojekonanie.
Navrhovateľzadržiavaniedokladovtakvnímalenakosnahuozlepšenievyjednávacejpozíciepovinného
v procese zmieneného (mimosúdneho) konfliktu sporových strán, ktorý v súčasnosti prebieha na úrovni

komunikácie ich právnych zástupcov.

16. Navrhovateľ napokon poukázal aj na konštantnú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach,
kedy konajúce súdy, v skutkovo a právne totožných prípadoch, vyhoveli návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia prípadne žalobe o vydanie veci (uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z

8. januára.2020 sp. zn. 14Cb/123/2019, potvrdené aj Krajským súdom Bratislava, rozhodnutím z 13.
februára .2024 sp. zn. 4Cob/16/2020, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica z 10. septembra
2020 sp. zn. 14Cb/105/2020, potvrdené aj Krajským súdom Trenčín, rozhodnutím z 26. novembra 2020,
sp. zn. 8Cob/93/2020, rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 15. mája.2014 sp. zn. 23Cb/48/2013).

17. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.18. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného
pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy
na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu,

na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnúintegritualeboduševnúintegritusvojímkonanímohrozuje,g)písomne,telefonicky,elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť
nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť

kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

19. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

21. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30
dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od
doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

22. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci

23. Podľa § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

24. Podľa § 331 ods. 1, ods. 2 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr
do troch dní od jeho vyhotovenia.

25. Podľa § 332 ods. 1, ods. 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.26. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

27. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

28. Podľa § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci

samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie
strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší,
ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

29. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a
ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do

pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

30. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu v prípadoch, kedy strana

podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu
nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,
prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

31. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak

je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t. j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

32. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
je potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do
vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby navrhovateľ bol aktívne vecne
legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený.

33. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že účastníkovi konania o neodkladnom opatrení
bez nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko
napraviteľná škoda. Osvedčenie splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa neodkladného
opatrenia,atopodsankciouzamietnutianávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Dokazovaniesa
v tomto prípade vykonáva v obmedzenej miere, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené,

že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili

potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon spája
s nariadením neodkladného opatrenia bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, jeho
nariadenie je na mieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“
takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej
ujmy. Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd je povinný s

nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.34. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutočnosti
odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom relevantné skutkové
tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci teda vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho

podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností, a to vo vzťahu k
slobodným a autonómnym právnym subjektom. Navrhovateľ musí preto opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúcedôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Bezosvedčeniadôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

35. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ

povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená podmienka vychádza jednak z toho, že
zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu,
že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd totiž
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok

vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s
podstatouaúčelomneodkladnéhoopatrenia.Hodnovernéosvedčeniedôvodnostiatrvanianárokumôže
navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami
a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

36. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch.
Dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli
osvedčené.

37. Podľa § 35 Obchodného zákonníka podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom
ustanoveným osobitným zákonom.

38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná

jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva,
zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto
zákona.

39. Podľa § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne,
preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

40. Podľa § 35 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej
dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná

zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia
pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom
k nim, stratou alebo odcudzením.

41. Podľa § 38 ods. 2, ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani

z príjmov“) ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca
uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť
základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,
zamestnávateľ podľa prvej vety na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec
preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal

nárok. Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do
31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl
v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnomzrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a),
daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť (§ 33a) do
výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je

platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa
ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 40 ods. 8. O vyplatený daňový bonus alebo
jeho časť a daňový bonus na zaplatené úroky alebo jeho časť zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom
dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné
zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane

a ktorý postupoval podľa § 32 ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej
prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní
postup podľa § 35 ods. 7.

42. Podľa § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný
viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich

rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

43. Podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie
je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na
podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré

nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia
podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň
vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie
a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň
vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník,

ak má príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

44. Podľa § 155 ods. 1 písm. a) zák. č.563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) správca dane uloží pokutu od 30 eur do 16
000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu.

45. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca správneho deliktu sa dopustí ten, kto a)
nepodá daňové priznanie v 1. ustanovenej lehote, 2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa §
15 ods. 1, 3 lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2.

46. Podľa § 12 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) prevádzkovateľ je zodpovedný za dodržiavanie
základných zásad spracúvania osobných údajov, za súlad spracúvania osobných údajov so zásadami
spracúvania osobných údajov a je povinný tento súlad so zásadami spracúvania osobných údajov na
požiadanie úradu preukázať.

47. Podľa § 104 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov úrad môže uložiť pokutu do 20 000
000 eur, alebo ak ide o podnik do 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný
rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia, tomu, kto nesplnil alebo porušil niektorú zo základných zásad
spracúvania osobných údajov vrátane podmienok súhlasu podľa § § 6 až 14, § 16 a § 52 až 58 alebo

podľa č.l. 5 až 7 a č.l. 9 nariadenia (EÚ) 2016/679.

48. Podľa § 417 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie
zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo
sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

49. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy, a to list právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný povinnému (Vrátenie faktúr a vyjadrenie
k vzniknutej situácii) z 30. januára 2025, list právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný právnemu
zástupcovi odporcu (Vyjadrenie k listu zo dňa 3. 2. 2025) z 3. februára 2025, e-mailovú komunikáciu zo

4. decembra 2024. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13. februára 2020, sp.
zn. 4Cob/16/2020, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 26. novembra 2020, sp. zn. 8Cob/93/2020,
rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 15. mája 2014, sp. zn. 23Cb/48/2013, uznesenie Okresnéhosúdu Považská Bystrica z 10. septembra 2020, sp. zn. 14Cb/105/2020 a uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV z 8. januára 2020, sp. zn. 14Cb/123/2019.

50. Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného povinnému označeného ako „Vrátenie faktúr
a vyjadrenie k vzniknutej situácii“ z 30. januára 2025 okrem iného súd zistil, že povinný bol vyzvaný na
odovzdanie dokumentácie súvisiacej s vedením účtovníctva navrhovateľovi.

51. Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného právnemu zástupcovi povinného označeného

ako „Vyjadrenie k listu zo dňa 3.2.2025“ z 3. februára 2025 vyplýva, že sa právny zástupca navrhovateľa
vyjadril k ukončeniu mandátnej zmluvy, k neposkytnutiu služieb a k údajnému nároku na zmluvnú pokutu
a vyzval povinného na vydanie účtovníctva a dokladov patriacich navrhovateľovi.

52. Z e-mailu konateľa navrhovateľa A. B. C. adresovaného povinnému zo 4. decembra 2024 je zrejmé,
že menovaný na základe žiadosti povinného zaslal povinnému písomnú výpoveď zo zmluvy uzavretej

medzi navrhovateľom a povinným, ako aj návrh postupu v súvislosti s ukončením spolupráce.

53. Navrhovateľ žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery navrhovateľa a povinného s poukazom na to, že povinný jeho žiadostiam o vydanie
účtovnej dokumentácie nevyhovel.

54. Súd mal na základe podaného návrhu a predložených dôkazov osvedčený právny vzťah medzi
účastníkmi konania o neodkladnom opatrení, ktorý vznikol na základe mandátnej zmluvy, predmetom
ktorej bolo vedenie účtovníctva a súvisiacej agendy. Z návrhu a predložených listín ďalej vyplýva, že
povinný si voči navrhovateľovi uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s ukončením

zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania teda sporné nie je. Povinný
navrhovateľovi zadržiava účtovnú dokumentáciu, a to napriek skutočnosti, že bol na jej vydanie vyzvaný.

55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodný. Skutočnosť, že navrhovateľ povinnému neuhradil uplatnenú zmluvnú pokutu neoprávňuje

povinného zadržiavať navrhovateľovi účtovnú a mzdovú dokumentáciu špecifikovanú vo výroku I tohto
uznesenia. Vlastníkom tejto dokumentácie je nepochybne navrhovateľ. Navrhovateľ ako právnická
osoba má v zmysle Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve povinnosť viesť účtovníctvo a tejto
povinnosti sa v zmysle § 5 zákona o účtovníctve nemôže zbaviť ani v prípade, ak poverí vedením
účtovníctva tretiu osobu. Navrhovateľ je totiž zodpovedný nielen za vedenie účtovníctva, ale aj za

zostavenie a predloženie účtovnej závierky, či za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu predmetného
zákona. To v prípade, ak potrebnú dokumentáciu nemá k dispozícii, nie je možné. Navrhovateľovi tým, že
nemá k dispozícii svoje účtovné a mzdové doklady, reálne hrozia zo strany príslušných orgánov sankcie.
Navrhovateľ si z dôvodu zadržiavania mzdovej dokumentácie povinným taktiež nemohol a nemôže
plniť povinnosti voči svojim zamestnancom, spočívajúce vo vydaní potrebných mzdových dokumentov a

vyhotovení ročného zúčtovania. Zadržiavanie účtovnej a mzdovej dokumentácie navrhovateľa povinným
spôsobuje, že navrhovateľ si nemôže plniť svoje zákonné povinnosti, a to ako podnikajúca právnická
osoba a tiež ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom.

56. Skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť pomery boli podľa názoru súdu náležitým

spôsobom preukázané. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ svoj nárok, k ochrane ktorého neodkladné
opatreniesmeruje,dostatočneosvedčil.Navrhovateľpreukázal,žebezvydanianeodkladnéhoopatrenia
dochádzakporušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov.Súdmázato,ževdanom
prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Čím dlhšie trvá stav, počas
ktorého navrhovateľ bez zadržanej dokumentácie nemôže plniť svoje povinnosti, tým prísnejšie môžu

byť postihy zo strany príslušných orgánov.

57. K charakteru neodkladného opatrenia okrem iného patrí aj to, že zásah do práv dotknutých
účastníkov musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutým účastníkom. Pokiaľ je

navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému
zásahu do práv povinného a nesústreďuje sa výlučne a iba na tento zásah a z neho vyplývajúcu
naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na neodkladné opatrenie nemožno vyhovieť
z dôvodu prekročenia medzí určených na jeho vydanie (tzv. zásada primeranosti).58. Súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nariadením neodkladného opatrenia nijako
neprimerane nezasiahne do práv povinného. Vo veci úhrady zmluvnej pokuty môže povinný podať

žalobu na súd a v prípade úspechu v spore (ak je jeho nárok oprávnený a dôvodný) bude povinný
disponovať exekučným titulom na vymáhanie svojej pohľadávky. Neoprávneným zadržiavaním účtovnej
a mzdovej dokumentácie povinný nijakým spôsobom neurýchli úhradu zmluvnej pokuty, nakoľko túto
navrhovateľ považuje za spornú.

59. Vzhľadom na charakter návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má súd za to, že v danom
prípade ide o návrh na neodkladné opatrenie vo veci samej, keďže nariadením tohto neodkladného
opatrenia možno vydaním účtovnej a mzdovej dokumentácie dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
účastníkmi konania.

60. Napriek skutočnosti, že neodkladné opatrenie nie je forma súdnej ochrany nevyhnutne dočasná a

predbežná,prejehonariadeniejenutnýzáver,žebezokamžitejúpravypomerovbyboloprávoúčastníka
konaniaohrozené.Vdanomprípadezostranynavrhovateľabolaosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu
medzi účastníkmi konania, potreba bezodkladnej úpravy pomerov a zároveň má súd za to, že uložením
požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,
pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu povinného.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

61. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, v zmysle § 336 CSP môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že týmto neodkladným opatrením
možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania o neodkladnom opatrení, a preto
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuložil.

62. Súd zároveň v súlade s § 337 CSP vo výroku II. tohto uznesenia rozhodol, že povinný môže
podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak súd takejto žalobe vyhovie, aj bez návrhu zruší toto
uznesenie o neodkladnom opatrení.

63. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

65. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti osobe povinnej
z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. V danom prípade súd neaplikoval ust. § 257 CSP, nakoľko nezistil okolnosti, ktoré by takýto postup

odôvodňovali.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
(§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. (§ 332 CSP)