Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229677
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4115229677.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX,
D., o vymoženie sumy 313,46 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
10Er/1125/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod sp. zn.

EX 26293/23 (pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60,
Bratislava pod sp. zn. EX 25567/15), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k. 10Er/1125/2015-88 zo dňa 28. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo exekučný súd) napadnutým uznesením (v poradí
druhým) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou a s odkazom na ust. § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok), ust.
§ 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017, ust. §
54 ods. 1, 2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj Občiansky zákonník), ust. § 52 ods. 1, 2, 3 § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov účinnom do 28. 02. 2007, ust. § 391 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) a ust. § 25 ods. 1, 2 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z. z.), ust. §
2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 258/2001 Z. z.).
3. V odôvodnení svojho uznesenia exekučný súd uviedol, že spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie

exekúcie pred súdnym exekútorom dňa 19. 03. 2015 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej. Exekučné konanie sa začalo dňa 19. 03. 2015
a exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 8310/07, ktorý vydal dňa
14. 11. 2007 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 12. 2007 a vykonateľnosť dňa
06. 12. 2007.4. Exekučný súd v poradí prvým uznesením č. k. 10Er/1125/2015-27 zo dňa 21. 08. 2018 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré odvolací súd na základe
odvolania oprávneného zrušil uznesením č. k. 11CoEk/20/2024-62 zo dňa 18. 09. 2024 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v odôvodnení označeného uznesenia.

5. Exekučný súd opätovne preskúmal exekučný titul z formálnej ako i z materiálnej stránky, pričom
z formálnej stránky skúmal, či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) má všetky formálne náležitosti,
ktoré vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej aj zákon č. 244/2002 Z. z.) a z materiálnej stránky skúmal, či exekučný titul má splnené všetky
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t. j. dovolenosť, či
rozpor s dobrými mravmi s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2011 v konaní pod
sp. zn. 4 Cdo 11/2011, 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011, 6Cdo 135/2012 zo dňa 05. 12. 2012 a dospel
k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

6.Pripreskúmanížiadostioudeleniepoverenia,návrhuoprávneného,exekučnéhotitulu,zmluvyoúvere
a všeobecných podmienok poskytnutia úveru exekučný súd zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli
zmluvu o úvere č. 4421155 dňa 17. 11. 2006, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver
vo výške 26.000,- Sk. Povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému čiastku 49.080,- Sk v dvanástich
mesačných splátkach po 4.090,- Sk, počnúc dňom 05. 01. 2007. Exekučný súd s poukazom na ust. §

52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj na znenie ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
dospel k záverom o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere. Predmetný právny vzťah posúdil ako
spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z OR, ako aj vzhľadom
k tomu, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne.Ďalejexekučnýsúduviedol,žepovinnáajvčaseuzavretiazmluvybolaspotrebiteľom,pretože

pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti,
nemala postavenie podnikateľa, ale konala ako fyzická osoba (spotrebiteľ). Na základe uvedeného
mal jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je
nutné okrem ustanovení všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku
odvoláva,aplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,ktoré

majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

6.1 Z obsahu spisu mal exekučný súd za zrejmé, že medzi oprávneným (veriteľom) a povinnou
(dlžníkom) bola uzavretá zmluva o úvere č. 4421155 dňa 17. 11. 2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytovania úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Súčasťou zmluvy

je aj vyhlásenie povinnej, že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú
jej neoddeliteľnou súčasťou, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne
potvrdila prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)
a vyhlásila, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti. Ďalej exekučný súd poukázal na 17. bod všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

v ktorom je zakotvená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Na základe dojednanej rozhodcovskej doložky (pretože v konaní
nebolo preukázané, že by bola uzavretá rozhodcovská zmluva) sa viedlo rozhodcovské konanie, v
ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, na základe ktorého súdny
exekútor požiadal súd o vydanie poverenia. S poukazom na formulárové znenie rozhodcovskej doložky

a všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, pretože povinná ju osobitne s veriteľom nevyjednala, mala možnosť iba zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Podpis na
úverovej zmluve nemožno, podľa názoru exekučného súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav

vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a prieči sa dobrým mravom. Exekučný súd svoj názor o
neprimeranejpovaherozhodcovskejdoložkyoprelajojudikatúruEurópskehosúdnehodvora(C-240/98,C-168/2005,C-243-2008)adodal,žerozhodcovskýsúdvrozhodcovskomrozsudkuopomenulaplikovať
príslušné kogentné vnútroštátne a európske normy (týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa), pričom veľmi
starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, ale ochrane spotrebiteľa, ako v

zmluvnom vzťahu slabšej strany, náležitú pozornosť nevenoval.

6.2 S poukazom na vyššie uvedené exekučný súd považoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, a teda neplatne dojednanú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči

dlžníkovi, spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať
prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Odkázal
na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je takáto rozhodcovská doložka neplatná
a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Uvedené skonštatoval aj s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03.

2012, a preto v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním oprávnený, ktorý
nesúhlasil s tvrdeniami súdu ako aj s dôvodmi zamietnutia udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.

7.1 Uviedol, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. 4421155 dňa 17.
11. 2006 (ďalej aj zmluva), na základe ktorej poskytol povinnej úver vo výške 863,04 eur a ktorá bola
uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon na daný
zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.

7.2 Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), kde
priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že

uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska,
ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom
hárku papiera, resp. obojstranne, čím dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ.
Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú

povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o
úvere.

8. Oprávnený bol ďalej toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad

vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom
alebo pred všeobecným súdom. Poukázal i na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá
medzi oprávneným a povinnou a vo vzťahu k povinnej bola tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľkojejumožňovaladomáhaťsaochranysvojichprávbuďprostredníctvomrozhodcovskéhokonania

alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžadovala od povinnej, aby
spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná mala teda kedykoľvek právo sa
slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

8.1 Pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu

konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na
príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na
súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský
orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného
kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 19 zákona

č. 244/2002 Z. z., v zmysle ktorého má podanie žaloby rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba
podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na
súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie
žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinná mala možnosť obrátiť sa skôrako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jej práv alebo mala možnosť brániť sa
v rozhodcovskom konaní.

8.2 V rámci svojej argumentácie oprávnený poukázal na niektoré rozhodnutia Vrchného súdu
v Olomouci, Najvyššieho súdu Českej republiky a Krajského súdu v Hradci Králové.

8.3 Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného
bol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa
podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

9. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie

jeho práv a na ich ochranu a v prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na
predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú
predpisom tohto súdu. Oprávnený poukázal na ust. § 14 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý
upravuje náležitosti rokovacieho poriadku a v zmysle ktorého, rozhodcovský súd postupuje v ňom
neupravených otázkach podľa ustanovení tohto zákona. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa

musíprejavovaťvprocesnompostupesúduodpodaniažalobyažpovydanierozhodcovskéhorozsudku,
ktorýobomstranámumožnípredkladaťnávrhynavykonaniedôkazov,podanievzájomnejžaloby,návrhy
na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany.

9.1 Ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde, pri ustanovení rozhodcov sa vychádza

z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. V prípade, že obe
strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas
s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová
strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného
rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka

alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch
strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. V danom prípade sa
oprávnený domnieva, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní
osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť
nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len žalovaný v rozhodcovskom konaní pochybnosti o

stanovenom rozhodcovi (o ktorých sa dozvedel buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo
k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedel po ustanovení rozhodcu) a domnieval sa,
že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti podľa
ust. § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. proti rozhodcovi. Otázkou rozhodcovskej zmluvy bola aj dohoda
o spôsobe rozhodcovského konania, či sa uskutoční formou ústneho pojednávania, alebo bude mať

formu písomného konania. Zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo
aby sa konanie uskutočnilo ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada. V tomto prípade takáto
žiadosť, ani námietky voči forme konania podaná nebola. Napriek tomu, rozhodca je povinný vykonať
navrhnuté dôkazy aj v prípade písomného konania a riadne odôvodniť, prečo niektorý z navrhnutých
dôkazov nepovažuje za potrebné uskutočniť. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne

dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom
povinnou. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník (povinná) na výber, či sa
rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie.

10. V závere odvolania oprávnený konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z

právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r/ pôvodného zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ako aj z aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v/ zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z., ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie
sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice

č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1).
11. Poukazujúc na vyššie prezentované názory oprávnený žiadal exekučný súd, aby vydal uznesenie,
ktorým udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.12. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími
dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 CSP), pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 01. 2025
potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a stotožnil sa i s jeho odôvodnením.

14. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 19. 03. 2015 bola pred pôvodným súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Dňa 05. 10. 2015 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské

rameno 8, Bratislava a ustanoveným rozhodcom Mgr. Martinom Krakovským pod sp. zn. SR 8310/07
zo dňa 14. 11. 2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 03. 12. 2007
a vykonateľnosť dňa 06. 12. 2007. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania vznikol
na základe zmluvy o úvere č. 4421155 uzatvorenej dňa 17. 11. 2006, na základe ktorej poskytol

oprávnený povinnej úver vo výške 863,04 eur (26.000,- Sk), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť o zvýšený
poplatok v sume 766,12 eur (23.080,- Sk), celkovo teda vrátiť sumu 1.629,16 eur (49.080,- Sk) v 12
mesačných splátkach po 135,76 eur (4.090,- Sk), počnúc dňom 05. 01. 2007, pričom súčasťou zmluvy
boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ).

14.1 Exekučný súd vo veci prvýkrát rozhodol uznesením č. k. 10Er/1125/2015-27 zo dňa 21. 08. 2018,
ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

14.2 Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaniach zo dňa 01. 12. 2020, 08. 03. 2021, 05. 10.
2021 03. 03. 2022 a 05. 10. 2022 opakovane žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, napriek

tomu, že uznesenie č. k. 10Er/1125/2015-27 zo dňa 21. 08. 2018, ktorým exekučný súd zamietol jeho
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mu bolo doručené dňa 23. 08. 2018.

14.3 JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie súdneho exekútora odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, Zámocká 30, Bratislava.

14.4 Exekučný súd na základe pokynu odvolacieho súdu vydal k uzneseniu č. k. 10Er/1125/2015-27
zo dňa 21. 08. 2018 opravné uznesenie č. k. 10Er/1125/2015-48 zo dňa 22. januára 2024 a opravné
uznesenie č. k. 10Er/1125/2015-57 zo dňa 4. júna 2024.

14.5 Odvolací súd uznesením č. k. 11CoEk/20/2024-62 zo dňa 18. septembra 2024 vyššie uvedené
uznesenie exekučného súdu zo dňa 21. 08. 2018 v znení opravných uznesení zo dňa 22. 01. 2024 a 04.
06. 2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov uvedených v odôvodnení
označeného uznesenia, ktorými bol exekučný súd viazaný. Následne exekučný súd rozhodol uznesením
zo dňa 28. 01. 2025, ktorým opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a proti ktorému podal oprávnený odvolanie.

15. Dňa 11. 04. 2025 bolo na Krajský súd v Nitre doručené oznámenie spoločnosti Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 865 141 o ukončení právneho zastúpenia a poskytovania právnych
služieb pre oprávneného.

16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj Občiansky zákonník) účinnom do 28. 02. 2007 (teda i v čase uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.1 Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h/prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16.2 Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
Občiansky zákonník), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

18. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.

18.1 Podľa § 243p ods. 1 vyššie citovaného zákona, na exekučné konanie začaté a právoplatne
neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v
znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023,

zostávajú zachované.

19. Podľa § 9a ods. 1, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.19.1 Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

19.2 Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v

konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý

v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

20. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení do 31. 12. 2014 (ďalej aj
zákon č. 244/2002 Z. z.), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

20.1 Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

21. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

22. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22.1 Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Napriek tomu, že v odvolaní oprávneného absentovali výslovné odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že oprávnený namietal nesprávne skutkové
zistenia, ku ktorým dospel exekučný súd ako súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Po vykonaní meritórneho odvolacieho

prieskumu napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd správne zistil
skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj
správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto svojho uznesenia obmedzil primárne iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie
správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza
a dopĺňa nasledovné.

24. Súd prvej inštancie správne považoval zmluvu o úvere zo dňa 17. 11. 2006 za spotrebiteľskú zmluvu

podľa ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ (v
tomto exekučnom konaní oprávnený) je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci
svojejpodnikateľskejčinnostiadlžník(vtomtoexekučnomkonanípovinná)jeosoba,ktorápriuzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dlžník teda zmluvu uzatvoril ako
fyzická osoba - spotrebiteľ. Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči

povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah
zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie
príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne

posúdil oprávneného ako dodávateľa, povinnú ako spotrebiteľa a úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu, pričom správne aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 02. 2007) považovala kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto
smere odvolací súd dodáva, že predmetné ustanovenie bolo novelizované od 01. 01. 2008, od kedy je
podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka v

znení účinnom od 01. 01. 2008 výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 01. 01. 2008, v dôsledku čoho treba posudzovanú zmluvu o úvere považovať za
zmluvu spotrebiteľskú.
24.1 Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri
ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany

spotrebiteľa, pričom tento zákon v ust. § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť.
V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky
pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Predmetná zmluva o

úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári, a teda bola vopred pripravená oprávneným pre veľký
počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania,
ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu. Rovnako tak Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere) neboli dojednané individuálne, ale bez vzájomnej súčinnostizmluvných strán, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že
oprávnený v nej vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie
úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti

a považuje sa za dodávateľa podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, povinná uzatvárala
zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu a čísla
občianskeho preukazu, teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá
v danom zmluvnom vzťahu nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za
spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by dostatočne relevantným spôsobom
preukazovali, že predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským.
Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. V tomto smere je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 243/07 zo dňa 19. 06. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré
možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala,

v danom prípade v prospech povinnej. Odvolací súd na základe uvedeného, rovnako ako súd prvej
inštancie zastáva názor, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinnou mal
spotrebiteľský charakter. Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných
právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.
Na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-
právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo
či sa jedná o tzv. absolútny obchod (ktorým je podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka
aj zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere). V spotrebiteľskom právnom vzťahu je treba aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva (nielen na samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorou bol právny vzťah

založený, ale) aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, ktoré vznikli
na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia (napr. zabezpečujú
plnenia záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy alebo sa nimi dojednáva postup pri riešení
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy vzniknutých), teda v prejednávanej veci aj na právny úkon obsiahnutý
v rozhodcovskej doložke, uzavretej medzi oprávneným a povinnou v rovnaký deň ako zmluva o úvere –

dňa 17. 11. 2006. Normy spotrebiteľského práva je nutné aplikovať vždy na celý režim právneho vzťahu
(t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu záväzkového
vzťahu a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský
charakter počas celej doby trvania jeho existencie.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej doložky túto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá od spotrebiteľov vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili
výlučne v rozhodcovskom konaní, pokiaľ návrh podá veriteľ. Preto bolo dôvodné aplikovať ust. § 44 ods.

2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017 (s poukazom na
ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov) už v štádiu rozhodovania
exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský

súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

26. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.27. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
55/2011-19 z 24. 02. 2011, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu

nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 17. 11. 2006 a zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k
tejto zmluve, pričom tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené

potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru (ktoré boli súčasťou štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 17. 11. 2006),
bez ohľadu na jej formu a znenie, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej

podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

28. Reagujúc na námietky oprávneného uvedené v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod),

napr. na uznesenie v konaní sp. zn. 6 Cdo 219/2012 z 25. 02. 2013, podľa ktorého rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle
jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

28.1 Ďalej Najvyšší súd SR v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03.
2012 ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskejdoložky)podľaustanovenízákonaorozhodcovskomkonaní,jeexekučnýsúdoprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky)
a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa

je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.
Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na
spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa
zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V
spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi

z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu
jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

28.2 Aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10.
2011 a pod sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 tento súd konštatoval, že pokiaľ oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy/doložky. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je

exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný
titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať.28.3 Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len Ústavný súd SR) č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13. 09. 2011, súvisiaceho s problematikou
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je

povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod
sp. zn. 3 Cdo/164/1996, publikovanom ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť
nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

29. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky
na základe skúmania listinných dôkazov, ktoré predložil oprávnený, a to samotnej zmluvy o úvere,
ako i Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súčasťou ktorých bola i rozhodcovská doložka.

Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na prístup
k vykonanému dokazovaniu.

30. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola
v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky
je, že oprávnený si ju dohodol vo svoj prospech, a teda sám pre seba, čím došlo k narušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy o úvere
sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú súdnu ochranu, či už z nevedomosti, alebo
nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou.

Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase jej uzavretia, resp. v zmysle ust. 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení
neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov
z 05. 04. 1993.

31. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako
spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenie, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský
rozsudok nevyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom v zmysle ust. § 52 Občianskeho
zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá medzi
oprávneným a povinnou túto charakteristiku spĺňa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (v
bode 17) bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Povinná
osoba mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť. Toto ustanovenie spôsobilo

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. V
nadväznosti na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v
zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia, resp. ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd
vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor a predmetnýrozhodcovský rozsudok nemožno považovať

za spôsobilý exekučný titul.

32. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo

dňa 17. 11. 2006 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná
v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia, resp. ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, pričom absencia tejto vlastnosti (platnosti
rozhodcovskej doložky) spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní
exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017 a žiadosť
súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietolposkytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli
splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

33. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou

bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

34. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 10Er/1125/2015-88 zo

dňa 28. 01. 2025 potvrdil ako vecne správne.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1
CSP tak, že povinnej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade mala v
odvolacom konaní povinná plný úspech, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov konania.

Nakoľko však povinnej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (neplatila žiadne
súdnepoplatky,aninebolazastúpenáadvokátom),súdpovinnejvpredmetnejvecinároknanáhradutrov
odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov
konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných

princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

36. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 druhá veta CSP a ust. § 3
ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.