Rozsudok – Majetok – Rodina a mládež ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217010077
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8217010077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.05.2025, v trestnej
veci proti obž. A. B., pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a/, c/ Tr. zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/34/2017 zo dňa 02.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

I.
Na základe § 322 ods.3 Tr. poriadku a podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku s použitím § 86 ods.1 písm.

a/ Tr. zákona,

obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C.
D. E., F. X, G. H. XXXX, XXX XX I.,
H. I.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov sp. zn. Pv 646/16/7701
zo dňa 10.02.2017 pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1
Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že ako zákonný zástupca mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. XXX, okr. J., z nedbanlivosti neplní svoju vyživovaciu povinnosť v A. a inde, okr. J., ktorá mu bola
uložená rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 04.11.2013, sp. zn. 1P/46/2013, právoplatným
dňa 03.01.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 100,- eur mesačne
k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom vyživovaciu
povinnosť si plní nepravidelne a za obdobie od mesiaca apríl roku 2016 do 16.08.2018 dlhuje na

výživnom 2.016,- eur,

nakoľko trestnosť činu zanikla.

II.
Na základe § 322 ods.3 Tr. poriadku

Obžalovaný
A. B. K. L. M. N., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. D.
E., F. X, t.č. H. XXXX, XXX XX I.,
Česká republika,

j e v i n n ý, ž e

- v období od 07.01.2008 do 31.07.2012 v Bardejove ako zamestnanec spoločnosti L. J., C.. C., ul. J.
H. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX vo funkcii účtovník - personalista, ktorý bol zodpovedný za vedenieúčtovníctva, personalistiky a miezd, uvádzal do omylu konateľa spoločnosti tým, že mu predkladal
doklady slúžiace pre realizáciu platieb z bežného účtu spoločnosti L. J., C.. C. I. vedenom vo E., K.. J., č.
XXXXXXXXXX/XXXX na svoje účty č. XXXXXXXXX/XXXX- Spotrebný úver, na ktorý účet si pravidelne

mesačne dával posielať splátku úveru vo výške od 94,72 eur do 99,87 eur bez uzavretej dohody o
zrážkach zo mzdy, čím na uvedený účet mu bola zaslaná suma v celkovej výške 3.239,13 eur, na
účet č. XXXXXXXXX/XXXX - J. obyvatelia, vedený v peňažnom ústave C. C., K., si dal neoprávnene
zasielať prémie a odstupné v celkovej výške 1.528,94 eur napriek tomu, že žiadne prémie a odstupné so
zamestnávateľomdohodnuténemalanaúčetč.XXXXXXXXXX/XXXX-Smartbalíkvedenývpeňažnom

ústaveO.J.C.K.sipravidelnemesačnezasielalpohyblivúčiastkuvovýškeod135,09eurdo849,24eur,
v celkovej výške 20.496,41 eur na základe príkazných zmlúv, ktorých uzatvorenie nebolo preukázané,
čím takto spoločnosti L. J., C.. C. I., ul. J. H. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške
25.262,48 eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024.

Podľa 44 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest
odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/107/2016

zo dňa 23.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/41/2018 zo dňa
06.08.2018 vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti L.

J., C., ul. J. XX, J., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 25.262,48 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným v skutku 1/ z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a v skutku 2/ zo zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ ako zákonný zástupca mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, okr. J., z nedbanlivosti
neplní svoju vyživovaciu povinnosť v A. a iné, okr. J., ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu
Bardejov zo dňa 04.11.2013, sp. zn. 1P 46/201, právoplatným dňa 03.01.2014, ktorým bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletého syna sumou 100,- € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, pričom vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne a
za obdobie od mesiaca apríl roku 2016 do 16.08.2018 dlhuje na výživnom 2.016,- €.

2/ v období od 07.01.2008 do 31.07.2012 v J. ako zamestnanec spoločnosti L. J., C.. C., ul. J. H.
XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX vo funkcii účtovník - personalista, ktorý bol zodpovedný za vedenie

účtovníctva, personalistiky a miezd, uvádzal do omylu konateľa spoločnosti tým, že mu predkladal
doklady slúžiace pre realizáciu platieb z bežného účtu spoločnosti L. J., spol. s r.o. vedenom vo E.,
K.. J., č. XXXXXXXXXX/XXXX na svoje účty č. XXXXXXXXX/XXXX- Spotrebný úver, na ktorý účet si
pravidelne mesačne dával posielať splátku úveru vo výške od 94,72 € do 99,87 € bez uzavretej dohody
o zrážkach zo mzdy, čím na uvedený účet mu bola zaslaná suma v celkovej výške 3.239,13 €, na

účet č. XXXXXXXXX/XXXX - J. obyvatelia, vedený v peňažnom ústave C. C., K. si dal neoprávnene
zasielať prémie a odstupné v celkovej výške 1.528,94 € napriek tomu, že žiadne prémie a odstupné so
zamestnávateľomdohodnuténemalanaúčetč.XXXXXXXXXX/XXXX-Smartbalíkvedenývpeňažnom
ústave O. J. C. K. si pravidelne mesačne zasielal pohyblivú čiastku vo výške od 135,09 € do 849,24 €, v
celkovej výške 20.496,41 € na základe údajných príkazných zmlúv, ktorých uzatvorenie doposiaľ nebolopreukázané, čím takto spoločnosti L. J., C.. C. I., ul. J. H. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX spôsobil
škodu vo výške 25.262,48 €.

Za to mu súd uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona a
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil v rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.
2T/107/2016 zo dňa 23.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/41/2018
zo dňa 06.08.2018 a to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej spoločnosti L. J., C., ul. J.
XX, J., IČO: XXXXXXXX spôsobenú škodu vo výške 25.262,48 €.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 4 Tr. zákona a § 54 Tr. zákona uložil aj trest
povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze počas výkonu trestu povinnej práce zaplatiť dlh na výživnom vo výške 2.016,- €
k rukám matky dieťaťa B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie,
v ktorom uviedol, že v súvislosti s predmetnou trestnou vecou zločinu podvodu poukázal na to,
že v priebehu celého trestného konania sa nevyskytol žiaden priamy či nepriamy usvedčujúci
dôkaz, preukazujúci skutočnosť, že sa dopustil skutku tak, ako uviedol prvostupňový súd vo výroku
odsudzujúceho rozsudku. Samotný prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri uznaní viny

vychádzal najmä z výpovedí svedkov, ktorí vypovedali o jeho priebehu, pričom uviedol, že nemal dôvod
pochybovať o pravdivosti ich výpovedí, keďže ich vypočúval osobne viackrát. Súd považoval výpovede
svedkovzapravdivéajnapriektomu,žesámuviedoldôvodyspochybňujúcepravdivosťichvýpovedí.To,
že mal zriadené 3 bankové účty, bolo a je aj v dnešnej dobe absolútne normálne. Vedenie týchto účtov
mal zadarmo, nakoľko podľa podmienok bánk, ak tam chodil pravidelný príjem, to nebolo spoplatnené.

Túto výhodu využil hlavne z tohto dôvodu, aby mal lepší prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré v
tomčasemal.Vzhľadomnato,žeodroku2012saviackrátsťahoval,stalosato,žeoriginálydokumentov
sa niekde stratili. Nikdy netvrdil, že mu ich bývala manželka nevrátila. Z ich prenajatého bytu totiž ona
odišla ako prvá so svojím novými priateľom. Vždy, keď dostal do rúk nejaký nový dokument, tak si ho
previedol do elektronickej podoby a dodnes to má archivované vo svojom súkromnom elektronickom

archíve. Na predložených výplatných páskach zo spoločnosti L. J., C.. C. I. nie sú uvedené zrážky
zo mzdy, pretože tieto mu boli zrážané z Príkaznej zmluvy. Potvrdenia, kde bola presne stanovená
suma príjmu a zrazených zrážok, súdu zaslal. Ďalší rozpor vo výpovedi svedka p. B. je to, že si ani
nespomína, akým spôsobom bol ukončený jeho pracovný pomer v oboch spoločnostiach. Nie je pravda,
že podal výpoveď. Spoločnosť L. J., C.. C. I. požiadal o ukončenie pracovného pomeru dohodou kvôli

časovej náročnosti práce. Chcel pracovať iba pre spoločnosť L. K., na klasický 8 hodinový pracovný
úväzok. Stalo sa bohužial to, že pred tým, ako dostal odpoveď od spoločnosti L. J., C., doručil mu p.
B., ako zamestnanec spoločnosti L. K. dohodu o ukončení pracovného pomeru pre nadbytočnosť zo
spoločnosti L. K.. Tú podpísal, pochopil, že ide o akúsi pomstu. „Keď nechceš pracovať tu, nebudeš ani
tam“. Následne podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru aj v spoločnosti L. J., C.. Svedok ďalej

uviedol,žežiadnapríkaznázmluvasnímuzavretánebola.Takétozmluvysauzatváraliibasdodávateľmi
a že žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy s ním uzavretá nebola. Príkazné zmluvy v spoločnosti L. J.,
C. sa neuzatvárali s dodávateľmi, ako to tvrdí, ale s lekármi, ktorí so spoločnosťou spolupracovali. Za
mesačný súhrn predpisov lekárskych poukazov na zdravotnícke pomôcky, ktoré si pacienti vyzdvihli vo
výdajni zdravotníckych pomôcok v tejto spoločnosti, dostal lekár každý mesiac na základe príkaznej

zmluvy percentá zo sumy predpísaných a fakturovaných pomôcok na zdravotné poisťovne. Svedok po
nahliadnutí do kópie príkaznej zmluvy, ktorá mu bola predložená z jeho strany, uviedol, že trvá na svojom
vyjadrení, že príkazné zmluvy boli uzatvárané iba s dodávateľmi a pokiaľ ide o predloženú kópiu zmluvy,
podľa svedka tá kopíruje predmet pracovnej náplne a v prípade, ak by takáto zmluva bola uzatvorená,vyplácala by sa mu 2x tá istá mzda, a to na základe pracovnej zmluvy a na základe príkaznej zmluvy. V
prílohe predložil pracovnú náplň z pracovnej zmluvy a pracovnú náplň z príkaznej zmluvy. To, že robil
funkciu Predstaviteľa manažmentu Systému manažérstva kvality a interného audítora, nie je v pracovnej

náplni definované. To je v príkaznej zmluve a interných dokumentoch (Príručka kvality, Politika kvality,
Ročné zhodnotenie systému kvality, Interné audity,...), ktoré p. B. asi nejako zabudol súdu predložiť.
Všetky dokumenty majú v archíve aj certifikačné spoločnosti (M. C. a A. L.), s ktorými spolupracoval
pri zavádzaní systému kvality ISO 9001:2008 a ISO 13 485. Na požiadanie ich veľmi radi odovzdajú.
Je absurdné vyjadrenie, že úhrad bolo veľa a technicky nebolo možné kontrolovať každé číslo účtu,

ktoré mu zasielal v príkaze každý mesiac. Dodávateľské záväzky si svedok riešil sám vo svojej réžii,
on mu zasielal iba príkazy na úhradu miezd, odvodov a daní zamestnancov a záväzky z príkazných
zmlúv. Sumár týchto položiek bol max. 15 za mesiac. Svedok ďalej tvrdí, že problém bol aj v tom, že
neodovzdal uvedenej spoločnosti všetky účtovné doklady za rok 2012 a tak uvedená spoločnosť musela
urobiť rekonštrukciu účtovníctva za rok 2012, pri ktorej zistila, že z bežného účtu L. J., C. boli odpísané
finančné prostriedky, ktoré sa nedali priradiť k žiadnym záväzkom. Na základe dohody o vykonaní práce

zo dňa 31.07.2012 mal všetky účtovné doklady, ako aj zálohu účtovného softwaru odovzdať p. B., čo aj
urobil. Preberací protokol sám podpísal. To, že všetko neodovzdal preberajúcej firme, už nepovažuje za
podstatné. Jeho sa to už netýkalo. Navyše, dohodnutú odmenu z dohody o vykonaní práce do dnešného
dňa nedostal vyplatenú. Prémie a odstupné od spoločnosti L. J., C.. C. a L. K.. dostal oficiálne, čo
je zdokumentované v dohodách o skončení pracovných pomerov, v zápočtových listoch a výpisu z

bankového účtu. Od 12.11.2022 do 31.05.2023 bol vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Prešove. Bolo to prvýkrát v jeho živote, čo mal takúto skúsenosť a veľmi sa z
nej poučil. Svoju chybu si priznal, aj keď sa opakovane pokúšal o obnovu konania, nakoľko to bol dosť
špecifický prípad. Vo výkone trestu sa správal podľa pravidiel, čo je zdokumentované aj v prepúšťacej
správe. Dňa 31.05.2023 bol na základe jeho žiadosti o podmienečné prepustenie zo dňa 13.05.2023

podmienečne prepustený, kde mu bola stanová skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Je mu trochu zvláštne,
že počas jeho výkonu trestu nebol v justičnom systéme evidovaný tento otvorený prípad. V žiadostí o
podmienečné prepustenie sa zaviazal, že bude viesť riadny a usporiadaný život. Hneď po prepustení
sa vrátil do Českej republiky, kde má trvalý pobyt. Má tu stabilné a dlhodobé zamestnanie. Spolu s
manželkou dokončuje novostavbu ich rodinného domu. Vyživovaciu povinnosť, pre ktorú bol právoplatne

odsúdený, si plní pravidelne, včas a nad rámec svojich povinnosti. S dcérou naviazal kontakt a snaží
sa o to, aby napravil svoje chyby. Napriek tomu, že Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio
pro reo, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore s touto zásadou, a prihliadol na
dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Má za to, že dôkazy, ktoré vykonal prvostupňový súd, nepreukazujú
vinu jeho osoby ako obžalovaného. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynuli viaceré vzájomné rozpory

ako sa mal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu stať. Na základe vyššie uvedených skutočností sa týmto
odvolaním domáha, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a aby
vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie s tým, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
ako obžalovaný stíhaný alebo rozhodne rozsudkom vo veci tak, že ho ako obžalovaného oslobodí spod
obžaloby.

V druhom v poradí písomnom podaní posúdenom ako odvolacie námietky obžalovaného uviedol, že
uvedenie určitých nepravdivých a zavádzajúcich skutočností nie je možné samo o sebe považovať
za „uvedenie do omylu“. Ohľadne viacerých výpovedí svedka F. B., bývalého konateľa spoločnosti
L. J., C.. C. I. by chcel uviesť, že pri 1. výpovedi uviedol, že on, ako zamestnanec spoločnosti L.

J., C.. C. I., vo funkcii účtovník - personalista, zodpovedný za vedenie účtovníctva, personalistiky a
miezd, ho uvádzal do omylu tým, že mu predkladal fiktivné doklady slúžiace pre realizáciu platieb z
bežného účtu spoločnosti L. J., C.. C. I. k neexistujúcim záväzkom spoločnosti, čím takto spôsobil
spoločnosti škodu vo výške 38.002,24 eur. Pri 2. výpovedi už škodu upravil na 25.262,48 eur a pri
poslednej už radšej svoju výpoveď nechcel meniť kvôli dĺžke konania, aby sa znova nedostal do

konfliktu. Má za to, že svedok od začiatku krivo a nepravdivo vypovedal s cieľom poškodiť jeho osobu
a úmyselne zatajil viaceré dokumenty, ktoré mal súdu predložiť. V spoločnosti na základe pracovnej
zmluvy pracoval ako administratívny zamestnanec s jasnou pracovnou náplňou. Prístupové právo k
účtu nemal a nemal podpísanú ani žiadnu „hmotnú zodpovednosť“ za zverené prostriedky. L. B.
bol v tom čase konateľom spoločnosti, nebol zbavený svojprávnosti a plne ako konateľ spoločnosti

zodpovedal za hospodárenie a účtovníctvo spoločnosti. Prenášanie tejto zodpovednosti na jeho osobu
je neprípustné a irelevantné. On bol zodpovedný za správne spracovávanie účtovníctva, účtovných
výkazov, spracovávanie lekárskych poukazov, ktoré boli fakturované na zdravotné poisťovne a iné.
V spoločnosti pracovali 4 zamestnanci, ktorým bola pravidelne vyplácaná mzda a cca 6 lekárov, sktorými bola uzavretá príkazná zmluva o spolupráci (vrátane jeho). Ako už v minulosti spomínal, je
absurdné vyjadrenie, že úhrad bolo veľa a technicky nebolo možné kontrolovať každé číslo účtu, ktoré
mu zasielal v príkaze každý mesiac. Dodávateľské záväzky si svedok riešil sám vo svojej réžii, on

mu zasielal iba príkazy na úhradu miezd a odvodov zamestnancov a záväzky z príkazných zmlúv.
Sumár týchto položiek bol max. 15 za mesiac. Nie je možné a logické, aby cca 30 mesiacov uvádzal
každý mesiac „do omylu“ príkazcu platby (konateľa) a predkladal mu „fiktívny príkaz na úhradu“
naviac, bez toho, aby si to všimol. Naviac, keď každý príkaz bol presne označený poznámkou, kam
smeruje. Výpovede jeho bývalých manželiek považuje za nedôveryhodné a zaujaté, nakoľko mali vážny

dôvod vypovedať v jeho neprospech vzhľadom na okolnosti, ktoré v minulosti nastali a to neplnenie
si vyživovacej povinnosti. Ďalej uviedol, že „súd mal preukázané, že účastníci si zmluvne dohodli
iba mzdu vo výške 8.800,- Sk..“ Áno, takúto mzdu si dohodli, avšak iba na činnosti spojené s touto
zmluvou, (vedenie účtovníctva, spracovávanie mzdovej a personálnej agendy, manuálne spracovávanie
lekárskych poukazov do informačného systému zdravotných poisťovní - mesačne cca 1 000 kusov a
mnoho ďalších administratívnych a účtovných úkonov...) s pracovným úväzkom na 4 hodiny. Bol by

asi blázon, keby okrem tejto pracovnej náplne vykonával funkciu Predstaviteľa manažmentu, Interného
audítora Systému manažérstva kvality a vykonával dohľad nad dodržiavaním noriem a procesov v
spoločnosti podľa normy ISO 9001 a ISO 13 485. (pozn. Upratovačka v spoločnosti mala vyššiu mzdu).
Keby toto všetko mal robiť len v rámci 1 kratšieho pracovného úväzku za 8.800 Sk na úkor svojej
rodiny a svojho voľného času, tak by na také podmienky ani nikdy nepristúpil. Práve kvôli tomuto s ním

bola uzavretá príkazná zmluva. Ako už uviedol vo svojich bývalých výpovediach k zločinu podvodu, zo
spáchania tohoto skutku sa necíti byť vinný. Ak má spoločnosť L. J., C.. C. I. pocit, že mu neoprávnene
zasielalaodmenuzajehopracovnúčinnosť,ktorúvykonával,nechtoriešivobčiansko-súdnomkonaní,a
nievtrestnom.Svojuprácuvykonávalriadne,svedomitoanajlepšieakovedel.Vžiadostiopodmienečné
prepustenie sa zaviazal, že bude viesť riadny a usporiadaný život. Hneď po prepustení sa vrátil do

Českej republiky, kde má trvalý pobyt. Má tu stabilné a dlhodobé zamestnanie. Popri tom pracuje ešte na
vedľajší pracovný pomer. Spolu s manželkou dokončuje novostavbu ich rodinného domu. Vyživovaciu
povinnosť, pre ktorú bol právoplatne odsúdený, si plní pravidelne, včas a dĺžne výživné, ktoré mu vzniklo
zvýšením vyživovacej povinnosti počas výkonu trestu, už má o mesiac v poslednej splátke zaplatené.
Žije konečne šťastný život so svojou rodinou a celý tento 11 ročný súdny proces ho už psychicky začína

ubíjať.

Napokon v treťom v poradí doplňujúcom písomnom podaní posúdenom ako odvolacie námietky,
obžalovaný uviedol, že podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol napadnutým rozsudkom Okresného súdu
Bardejov zrušený v rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/107/2016 zo dňa

23.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/41/2018 zo dňa 06.08.2018
výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 1
(jedného) roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Trikrát sa pokúšal o obnovu konania v tejto trestnej veci kvôli tomu, že jeho bývala manželka mu poslala
nesprávne číslo bankového účtu a vďaka tomu sa mu platba vrátila a on si „odsedel“ 6 mesiacov v

Plzenskej, llavskej a Sabinovskej väznici, kde bol podmienečne prepustený a „podmienka“ mu trvá
do 30.11.2025. A teraz jediným rozhodnutím sa to všetko ruší, ako keby tam ani nebol a nezažil si
to, čo si tam zažil. Jeho manželka a rodina stáli i napriek tomu pri ňom a podporovali ho. A čo sa
týka jeho bývalej manželky, ktorej stále išlo iba o peniaze, mu bude ešte aj teraz ničiť jeho spokojný
a kľudný život a nepravdivo vypovedať v jeho neprospech. Ešte počas výkonu trestu odňatia slobody

požiadala o zvýšenie výživného, ktoré súd so spätnou platnosťou schválil. Dlžné výživné už je splatené
a bežné výživné platí pravidelne podľa právoplatného rozsudku riadne a včas. „Uviedla, že počas trvania
manželstva si obžalovaný bez jej vedomia zobral pôžičku vo výške 100.000 Sk, ktorú neskôr ona celú
splatila, pretože jej bolo hrozené exekúciou a následne na obžalovaného podala trestné oznámenie, na
základe ktorého aj bol právoplatne odsúdený“. Je pravda, že si zobral úver, a zmluvu podpísal aj za ňu.

Išlo o nebankovú spoločnosť. Určite v tom nebol zlý úmysel. Chcel zabezpečiť svoju rodinu. Ale to, že
celý úver splatila ona sama, je nepravdivá a zavádzajúca informácia. Čo sa týka tohto záväzku, bývala
manželka nezaplatila ani korunu, ani euro. Konkrétny dlh spláca už 5 rokov v 50 eur-ových splátkach
na základe dohody s exekútorským úradom a ešte v súčasnej dobe splácam Exekútorskému úradu Q.
A. Q., J.. „Ďalej uviedla, že zo C. C., K. si zobrali spoločne úver vo výške 207.000,- Sk, kde však zo

strany obžalovaného bola opätovne uvedená do omylu tým, že jej povedal, že v banke je potrebné niečo
podpísať pre prípad, že by sa mu v budúcnosti niečo stalo a na tom základe jej neskôr bude vyplatená
uvedená suma. Aj tento úver za pomoci svojich súrodencov uhradila v plnej výške, pretože jej hrozila
exekúcia a aj vo vzťahu k tomuto skutku podala trestné oznámenie a vec sa už aj riešila na súde“.Žiadne trestné oznámenie v tejto veci nebolo podané a daná vec sa neriešila na žiadnom súde. Išlo
o obchodný vzťah medzi bankou a nami dvoma. Opäť nepravdivo vypovedala, tak ako aj o ostatných
skutočnostiach. O tento úver žiadali obidvaja a spolu boli na pobočke banky podpísať úverovú zmluvu,

kde po oboznámení pracovníkom banky to obidvaja dobrovoľne, bez nátlaku a s naším súhlasom
podpísali. Úver splácal výhradne on, až do času, keď sa rozviedli a nevidel dôvod na to, aby zbytok
úveru, ktorý si brali spoločne, by mal aj po rozvode manželstva platiť výlučne iba on, vzhľadom na to, ako
sa zachovala. Keďže dlžníci boli obaja, zodpovednosť splácať tento úver bola na nich oboch. S týmto
„rizikom“ bola upovedomená pri podpise zmluvy a s tým aj súhlasila. A nie je možné, ako sa vyjadrila, aby

ju poslal do banky s nejakou obálkou a ona túto úverovú zmluvu podpísala bez jeho prítomnosti. Išlo totiž
o spoločný úver manželov. Výpovede jeho bývalých manželiek považuje za nedôveryhodné a zaujaté,
nakoľko mali vážny dôvod vypovedať v jeho neprospech vzhľadom na okolnosti, ktoré v minulosti nastali
a to neplnenie si vyživovacej povinnosti voči obom deťom. „Podľa oznámenia spoločnosti L., C.. J.,
pri preverení účtovnej evidencie sa nenašli žiadne doklady o výplate mzdy za obdobie od 01.01.2008
do 31.12.2011, pretože z počítača, s ktorým obžalovaný pracoval, bol vymazaný účtovný program

a zo strany obžalovaného neboli odovzdané písomné účtovné dokumenty za obdobie rokov 2008 a
2011." Účtovníctvo a mzdovú agendu spracovával na firemnom počítači cez účtovný program POHODA
Stormware, ktorý bol licencovaný a pravidelne aktualizovaný výhradne na 1 počítač, a to konkrétne na
ten firemný. Informácia od svedka, že z tohto počítača vymazal tento účtovný program, je nepravdivá
a zavádzajúca. Okrem toho ešte pri predávaní všetkej účtovnej a mzdovej dokumentácie dodal na CD

nosiči komplet celú zálohu účtovného programu spolu s archívom za dané obdobia, ktoré si osobne
prevzal p. B.. Od roku 2008, kedy bol účtovný program zakúpený, mu každý mesiac posielal príkaz na
úhradu miezd a úhradu odmien z príkazných zmlúv, ako aj všetky osobné mzdové dokumenty, ktoré
bol on povinný archivovať v osobných zložkách zamestnancov a ľudí, s ktorými bola uzavretá príkazná
zmluva. Zatajenie týchto a iných dokumentov zo strany svedka je nezákonné, nakoľko zo zákona má

povinnosť dané dokumenty archivovať niekoľko rokov. Suma 1.528,94 eur, ktorá bola zaslaná na jeho
bankový účet č. XXXXXXXXX/XXXX, bola posledná mzda spolu s odstupným zo spoločnosti L. K., J.,
kde na základe Dohody o skončení pracovného pomeru mal na to nárok a ktoré mu daná spoločnosť
vyplatila. (Dohodu o skončení pracovného pomeru zasielal v minulosti ako prílohu). Na záver chce úctivo
požiadať vážený senát odvolacieho súdu, aby dôkladne vyhodnotil všetky jeho predložené dôkazy a jeho

doterajšie výpovede, ako aj výpovede všetkých svedkov a spravodlivo v danej trestnej veci rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

K bodu I. rozsudku.

Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, prvostupňový súd vo výroku napadnutého rozsudku ustálil, že

obžalovaný ako otec svojho dieťaťa mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX neprispieval na jeho výživu pravidelne
a včas, takže za obdobie mesiaca apríl roku 2016 do 16.08.2018 dlhoval na výživnom sumu 2.016,- eur.

Následne v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí potom obžalovaný predložil listinné dôkazy, ktoré
doplnil aj odvolací súdu o potvrdzujúcu komunikáciu s matkou maloletého B. P., ktorým dokazovanie

ku skutku pod I. doplnil prečítaním – potvrdenia o úhrade dlžného výživného a doplnenia odôvodnenia
odvolania z č.l. 650-653, mailovej správy od spoločnosti F. F. J., K., o potvrdení realizácie prevodného
príkazu v prospech účtu poškodenej B. P. z č.l. 653-654, mailovej komunikácia medzi obžalovaným A.
B. a poškodenou B. P. z č.l. 655-657 a mailovej správy od poškodenej B. P. z č.l.663, kde z uvedených
listinných dôkazov a vyjadrenia oprávnenej B. P. bez rozumných pochybností vyplýva, že obžalovaný

A. B. dlžné výživné v celkovej sume 2.016,- eur uhradil do rúk B. P..

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, trestnosť činu zaniká, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.Z vyššie uvedeného plynie, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť splnil dodatočne a to skôr,
než sa súd (v tomto prípade odvolací súd) odobral na záverečnú poradu. To, že trestný čin nemal trvale
nepriaznivé následky, plynie z obsahu výpovede matky, ktorá v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj

v prípravnom konaní mimo iného uviedla, že dieťa núdzou netrpelo, snažila sa zabezpečovať všetky jeho
potreby, starostlivosť o nich. Napokon maloletý F. bol novým manželom bývalej manželky obžalovaného
B. dňom 16.08.2018 osvojený, kde spoločne žijú až doposiaľ usporiadaným rodinným životom.

Keďže v danom prípade došlo z dôvodu účinnej ľútosti k zániku trestnosti trestného činu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pre ktorý bol obžalovaný napadnutým rozsudkom uznaný
vinným, krajský súd napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil
a keďže vo veci mohol rozhodnúť sám, následne na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaného
podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku, teda z dôvodu, že zanikla trestnosť činu, spod obžaloby pre skutok
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, oslobodil.

K skutku II. rozsudku.

Krajský súd ďalej zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy
vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho

rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil (avšak len sčasti, keďže v čase rozhodovania nemohol
reagovaťnanoveluTrestnéhozákonaúčinnúod06.08.2024)zákonuzodpovedajúcerozhodnutieovine.
Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu
a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou stotožnil a v podrobnostiach na
ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
skonanímpredprvostupňovýmsúdomkonanímtvoriacimjedencelok,keďžepredmetkonaniajetotožný
– krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich
plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere

trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného a
pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce
vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného druhu trestu a jeho

výmery.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam,ktorésamukladúzavinuadôkazomonich,vrámcitohopríkladmoajuvádzaťnepravdu,

ak to má osvedčiť jeho obhajobnú argumentáciu, keďže dôkazné bremeno znáša štát prostredníctvom
žalobcu, ktorým je prokurátor.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil

rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí
prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda či argumentácia obžalovaného
v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci
obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že

prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom
na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného prezentovaných
aj v rámci obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez
konfrontácie s dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, aj v rámci záverečných rečí,
s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský

súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)

rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného A. B..

Je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný sám uvádzal, že v rámci bežného pracovného mesiaca mesačne
išlo aj o množstvo rôznych účtovníckych úkonov - vedenie účtovníctva, spracovávanie mzdovej
a personálnej agendy, manuálne spracovávanie lekárskych poukazov do informačného systému
zdravotných poisťovní - mesačne cca 1 000 kusov a mnoho ďalších administratívnych a účtovných

úkonov...), čo zodpovedá tvrdeniu svedka B., že mu obžalovaný predkladal ako konateľovi spoločnosti L.
J., C.. C. hromadné príkazy na úhradu platieb prostredníctvom internet bankingu, preto nemal možnosť
ešte vykonávať vnútorný audit, či všetky platby nastavené obžalovaným sú korektne účtované.

Vzhľadom nato, že išlo o hromadné príkazy, ktoré boli priebežne uhrádzané, menovaný svedok

B. trval na tom, že nemohol pri tom množstve položiek ako si všimnúť položky, ktoré boli
neodôvodnene predkladané (vnášané) obžalovaným do účtovníctva spoločnosti s cieľom na úhradu
neodôvodnených platieb v prospech účtov v peňažných ústavoch, ktorých jediným disponentom bol
obžalovaný.
Po tom čo mal byť s obžalovaným ukončený pracovný pomer, obžalovaný od júla 2012 odmietal

spolupracovať s konateľmi spoločnosti a účtovníckou spoločnosťou M., E., nebol dostupný telefonicky,
prostredníctvom mailovej komunikácie, inak povedané nebolo s ním možné zrealizovať žiadnu rozumnú
komunikáciu za účelom vysvetlenia nezrovnalostí zistených v obsahu účtovníctva.
Ďalej platí, že po skončení pracovného pomeru s obžalovaným, bola poškodenou spoločnosťou
zabezpečená spolupráca s inou účtovníckou spoločnosťou M., E., ktorá v spolupráci s konateľom

spoločnosti B. zistila, okrem toho, že obžalovaný bol absolútne v rámci komunikácie nedostupný, že
v priestoroch spoločnosti, kde mal vykonávať svoje pracovné povinnosti, nezanechal žiadnu účtovnú
dokumentáciu za roky 2006 až 2009, bola zabezpečená len nekompletná účtovná dokumentácia za roky
2010 až 2011, pričom súčasne obžalovaný musel aj vymazať účtovný program, ku ktorému nenechal
k dispozícii ani inštalačné CD, a z tohto dôvodu spoločnosti M., E., sa podarilo urobiť rekonštrukciu

účtovníctva len do polovice roka 2012.
Rovnako z obsahu spisu je teda zistiteľné, že na výplatnej páske, ako už bolo uvedené, neboli uvedené
zrážky zo mzdy (ak by bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, nachádzala by sa v jeho osobnom
spise) následne v rámci svojich vyjadrení v tejto trestnej veci opakovane výslovne uviedol, že nemôže
predložiť originály účtovnej agendy, najmä originály príkazných zmlúv, s odôvodnením, že mu ich

odmietla vydať jeho bývalá manželka (Q. B.), čo však menovaná poprela, keď uviedla, že z bytu sa
odsťahovala ona ešte v mesiaci jún 2007 – obžalovaný na tejto pracovnej pozícii mal pracovať do
31.07.2012 - a neodsťahoval sa obžalovaný, ako to opakovane aj pôvodne tvrdil, a tak jeho osobnými
vecami ani nemohla nedisponovať, pričom obžalovaný ani túto skutočnosť ani raz nespochybnil.
Obžalovaný teda prisľúbil predložiť originály týchto listinných dôkazov, ktoré však predložené neboli, no

predovšetkým zrozumiteľne nevysvetlil, prečo ich predložiť aj napriek prísľubu nemohol, no najmä prečo
po ukončení pracovného pomeru dohodou, po 31.07.2012 bol absolútne v rámci rozumnej komunikácie
nedostupný, a že v priestoroch spoločnosti, kde mal vykonávať svoje pracovné povinnosti, nezanechal
žiadnuúčtovnúdokumentáciuzaroky2006až2009,pričombolazabezpečenálennekompletnáúčtovná
dokumentácia za roky 2010 až 2011, pričom súčasne obžalovaný musel aj vymazať účtovný program,

ku ktorému nenechal k dispozícii ani inštalačné CD.
Aj z pracovnej zmluvy a samotných dodatkov k pracovnej zmluve nie je uvedená zmena pracovnej
náplne, na podklade ktorej mal obžalovaný vykonávať funkciu Predstaviteľa manažmentu, Interného
audítora, Systému manažérstva kvality a vykonával dohlaď nad dodržiavaním noriem a procesov v
spoločnosti podľa normy ISO 9001 a ISO 13 485, a už vôbec neexistuje dodatok k tomu, že sa to malo

vyplácať formou príkaznej zmluvy.
Z listinného dôkazu na č.l. 195 pomenovaného ako - Popis práce - je zrejmé, že už pri uzatváraní
pracovnej zmluvy s obžalovaným k začiatku pracovného pomeru k 01.01.2008, v jeho náplni práce,
boli zahrnuté tzv. povinnosti SMK, čiže Predstaviteľa manažmentu, Interného audítora, a Systémumanažérstva kvality vykonával dohlaď nad dodržiavaním noriem a procesov v spoločnosti podľa normy
ISO 9001: 2008 a ISO 13 485, čo vo svojej výpovedi osvedčuje od začiatku aj svedok a konateľ
poškodenej spoločnosti (v tom čase B.).

Napokon je potrebné ešte poukázať na to, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne bol obžalovaný
ako zamestnanec - pracovný pomer - pravidelný príjem od 02.09.2005 do 31.12.2007, od 01.01.2008
do 31.07.2012, ako zamestnanec - dohodár od 01.08.2012 do 31.08.2012 zamestnaný a to u
zamestnávateľa: L. J., C.. C., J. XX, J., a súčasne čo treba rozlišovať, že obžalovaný bol v tom istom čase
zamestnaný ako zamestnanec - pracovný pomer - pravidelný príjem od 01.01.2008 do 31.07.2012 a to u

zamestnávateľa: L., K., J. XX, J., IČO: XX XXX XXX na pracovnej pozícii tzv. účtovníka, okrem iného aj
Predstaviteľa manažmentu, Interného audítora, a Systému manažérstva kvality vykonával dohľad nad
dodržiavaním noriem a procesov v spoločnosti podľa normy ISO 9001: 2008 a ISO 13 485.
Na podklade takto zhromaždených dôkazov, opierajúc sa aj o ich hodnotenie okresným súdom, podľa
názoru krajského súdu je možné bez rozumných pochybností uzavrieť, že v čase podania trestného
oznámenia poškodenou spoločnosťou L. J., C.. C. I., ul. J. H. XX, XXX XX J. ku dňu 30.01.2013

nespolupracoval s konateľom spoločnosti svedkom B. a spoločnosťou M., C., tak aby nebolo možné
preveriť existujúce podozrenia o nelegálnom a neodôvodenom upravovaní účtovníctva poškodenej
spoločnosti (k platbám v prospech ním disponujúcim účtom v peňažných ústavoch na podklade - zmluvy
o zrážkach zo mzdy a platbách na poklade príkazných zmlúv), pričom obžalovaný zjavne až následne
prispôsobujúc sa obsahu vykonaného dokazovania začína reagovať obranou a predkladať fotokópie

listinných dôkazov, nie originály týchto listín, preukazujúcich „legálnosť“ prijímania v skutkovej vete
sumarizovaných súm od poškodenej spoločnosti za „ním vykonanú prácu“ v prospech tejto spoločnosti.
Podľa názoru krajského súdu obžalovaným potom prezentovaná obrana nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, práve naopak, produkované dôkazy ju zásadne spochybňujú.
Svedok F. B. zrozumiteľne a v logických súvislostiach vysvetlil, za akých okolností, podmienok a účelom

bola uzatvorená pracovná zmluva s obžalovaným od 01.01.2008 do 31.07.2012 na pracovnej pozícii tzv.
účtovníka, (čo nebol, ako už bolo uvedené jeho hlavný pracovným pomer v tejto spoločnosti) s akými
pracovnými povinnosťami, ktoré mal v náplni práce až do momentu rozviazania pracovného pomeru, čo
osvedčujú predovšetkým v napadnutom rozsudku uvedené listinné dôkazy.

Tieto dôkazy potom osvedčujú bez rozumných pochybností skutočnosť, že obžalovaný bol predsa
motivovaný (mal pohnútku) konať protiprávne v tom čase bolo totižto - dlhodobo finančne zadlžený
a preto prostredníctvom listinných podkladov vytvoril schému platobných úkonov, ktoré zakrýval bežnou
účtovnou agendou, ktorými pred svedkom a konateľom spoločnosti F. B., podvodne zakryl pôvod
a úmysel platieb, ktorými sa neoprávnene - bez právneho dôvodu obohacoval na úkor poškodenej

spoločnosti. Neexistoval logicky a ani nakoniec právny dôvod pre jeho zamestnávateľa v rozpore
suzavretoupracovnouzmluvouajvzhľadomnarozsahpracovnýchčinnostívtakomrozsahuodmeňovať
obžalovaného, ako to malo vyplývať pri zrážkach zo mzdy, no najmä v prípade príkazných zmlúv. Týmto
svojím konaním obžalovaný potom naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu
podvodu podľa § 221Tr. zákona.

Krajský súd pri právnom posúdení ustáleného konania obžalovaného, ako už bolo skôr uvedené, však
pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného musel rešpektovať a zohľadniť aktuálnu právnu úpravu, kedy v
dôsledku prijatia zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,
v znení neskorších predpisov, došlo k úprave trestných sadzieb pri niektorých majetkových trestných

činoch, zároveň so zavedením nového kvantitatívneho nastavenia škodových kvalifikačných pásiem
v ustanovení § 125 Tr. zákona, čo má aj v prípade obžalovaného za následok zmiernenie právneho
posúdenia stíhaného trestného činu, vo vzťahu ku kvalifikácii spôsobenej majetkovej škody, čo priamo
ovplyvnilo kvalifikáciu skutku spáchaného obžalovaným, a to v prospech obžalovaného.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona v znení do 06.08.2024, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona v znení do 06.08.2024, odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 221 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v znení do 06.08.2024, odňatím slobody na dva roky až osem
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu,Podľa§124ods.1Tr.zákona,vzneníúčinnomod06.08.2024,škodousanaúčelytohtozákonarozumie
ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma,

ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.
Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 2 Tr. zákona, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate
spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí

byť spôsobená aspoň škoda malá.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona, v znení do 06.08.2024, prvá a druhá veta, škodou malou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok
takej sumy.

Podľa § 125 ods. 1 Tr zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou
škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Odvolací súd konštatuje, zohľadniac uvedené skutočnosti a závery vykonaného dokazovania,
posudzujúc zistené skutočnosti jednotlivo a zároveň komplexne v ich súvislostiach, že v konaní bolo
bez rozumných pochybností dostatočne preukázané, že konaním obžalovaného A. B. došlo k naplneniu
pojmových znakov prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024,

keďže na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na
cudzom majetku väčšiu škodu - 25.262,48 eur.

Odvolací súd preto na podklade odvolania zrušil rozsudok vo výroku o vine a treste a rozhodol vo
veci sám, pričom upravil právnu kvalifikáciu spáchaného skutku v súlade s aktuálnou právnou úpravou

a uvádzanými právnymi úvahami, rešpektujúc zároveň ust. § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Súd následne nanovo rozhodoval o treste, zohľadňujúc upravenú právnu kvalifikáciu spáchaného
skutku; rešpektujúc zákonné podmienky ukladania trestov.

Zákonná trestná sadzba pri prečine podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona až štyri roky.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého
trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou
podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho

konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie
spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd
pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho
následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery
páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy.

Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových
vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu
trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak ako
pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického

úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc
§ 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa
môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie

niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo
sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise
zregistratrestovuvádzavšetky,ajnezahladenéodsúdenia,vrátaneúdajovopriebehuvýkonuuloženýchtrestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne
ovplyvňovať proces resocializácie.

Odvolací súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti pri rozhodovaní o treste prihliadol na skutočnosť, že
obžalovanýpospáchanípredmetnejtrestnejčinnostivposudzovanom prípadeavykonanítrestuodňatia
slobodymuuloženéhorozsudkomOkresnéhosúduNovéMestonadVáhom,sp.zn.2T/107/2016zodňa
23.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/41/2018 zo dňa 06.08.2018,
vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 31.05.2023, žije riadnym
spôsobom života a je bezúhonnou osobou. Z Centrálneho registra priestupkov a správnych deliktov
vyplýva, že obžalovaný sa za posledných päť rokov nedopustil žiadneho priestupku. Z vykonaného
dokazovania súd nemal iné poznatky o konfrontácii obžalovaného so zákonom, pričom charakter
obžalovaného, jeho správanie a život po spáchaní týchto skutkov preukazuje bezúhonnosť a podstatné
rešpektovanie právnych noriem.

Krajský súd zohľadňoval tiež nezanedbateľnú skutočnosť, na ktorú síce poukázal aj súd prvého stupňa,
a to dobu od spáchania skutku a dĺžku prípravného konania, s dĺžkou konania pred súdom, ktoré
však nesprávne vyhodnotil. Preskúmaním spisového materiálu, je nevyhnuté dať obžalovanému za
pravdu, že v posudzovanom prípade ide o extrémne dlho trvajúce trestné konanie, ktoré bolo spôsobené

predovšetkým bezdôvodnými prieťahmi v konaní okresného súdu pri opakovaných zmenách osoby
zákonného sudcu, či bezdôvodnými prieťahmi v jeho konaní. Je potrebné podotknúť, že obžalovaný
skutočne v priebehu celého trestného konania buď využijúc svoje právo odmietol vypovedať, ale hlavne
v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, bol súdu k dispozícii, resp. dal súhlas na konanie v jeho
neprítomnosti po predchádzajúcom riadnom ospravedlnení, dokonca súhlasil aj so zmenou v zložení

senátu, či osoby samosudcu, čím umožnil súdu plynulo pokračovať v dokazovaní v rámci hlavného
pojednávania.

Za danej situácie mal krajský súd za to, že boli splnené podmienky pre poskytnutie určitej satisfakcie
za extrémne dlhú dobu trvania jeho trestného stíhania v tomto prípade, preto mal zato, že boli splnené

podmienky pre aplikáciu ust. § 44 Tr. zákona od 06.08.2024 upustiť od uloženia súhrnného trestu
obžalovanému, pretože trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn.
2T/107/2016 zo dňa 23.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/41/2018
zo dňa 06.08.2018 vo výmere 1 (jedného) roka so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Napokon v nezmenenej podobe, rovnako ako okresný súd zaviazal obžalovaného A. B. k náhrade škody,
ktorú mal spôsobiť tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, keďže o jej vyčíslení a riadne uplatnenom
nároku poškodenej spoločnosti neboli pochybnosti.

Na základe týchto skutočností, citovaných zákonných ustanovení a právnych úvah rozhodol odvolací
súd tak, že zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku a súčasne podľa § 322
ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.