Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120209091
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8120209091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: I&R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE k.s., sídlo kancelárie pre Prešovský kraj: Slanská 20/A, 08006 Prešov, IČO:
36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu DaK - stav., s.r.o. v konkurze, sídlo: Jána Kostru
6348/49, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 484 342, zastúpený advokátskou kanceláriou: IKRÉNYI & REHÁK
s.r.o., sídlo: Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: STAVEBNINY POPRAD
TATRY, s.r.o., sídlo: Teplická cesta 3715/1, 058 01, Poprad, IČO: 45 656 894, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Hudzík & Partners s.r.o., sídlo: 058 01 Poprad, Mnoheľova 830/15, o určenie neúčinnosti

právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 5Cbi/10/2020-306 zo
dňa 30. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 5Cbi/10/2020-306 zo dňa 30. septembra 2022.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov svojim rozsudkom č.k. 5Cbi/10/2020-306 zo dňa 30. septembra 2022 rozhodol
tak, že vo výroku I žalobu zamietol a vo výroku II priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania

v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe doručenej súdu dňa 31.7.2020, ktorou sa žalobca voči
žalovanému domáhal vydania rozsudku, ktorým súd rozhodne takto: 1, Kúpna zmluva uzavretá dňa
11.12.2015 medzi spoločnosťou DaK- stav., s. r. o. v konkurze so sídlom Jána Kostru 6348/49, 080
06 Ľubotice, IČO: 36 484 342 ako predávajúcim a spoločnosťou STAVEBNINY POPRAD TATRY,

s.r.o., so sídlom Teplická cesta 3715/1, 058 01 Poprad, IČO: 45 656 894 ako kupujúcim, predmetom,
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok parcela č. KN E 3363 o výmere 51
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie A., obec A., B. A., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1 je neúčinná voči konkurzným veriteľom
v konkurznej veci úpadcu DaK - stav., s.r.o. v konkurze so sídlom Jána Kostru 6348/49, 080 06
Ľubotice, IČO: 36 484 342, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/6/2019; 2, Kúpna
zmluva uzavretá dňa 04.01.2016 medzi spoločnosťou DaK - stav., s.r.o. v konkurze so sídlom Jána

Kostru 6348/49, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 484 342 ako predávajúcim a spoločnosťou STAVEBNINY
POPRAD TATRY, s.r.o. so sídlom Teplická cesta 3715/1, 058 01 Poprad, IČO: 45 656 894 ako
kupujúcim predmetom, ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., obec A., B. A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,toho času na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom,
a to: stavba - prevádzková budova, poľnohospodárska budova, so súpisným č. XXXX, postavená na
parcele registra „C“ parcelné č. 2431/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 5478 m2; stavba -

sušička krmív, iná budova, bez súpisného čísla, postavená na parcele registra KN C parcela č. 2431/11
zastavané plochy a nádvoria o výmere 5478 m2 je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej
veci úpadcu DaK - stav., s.r.o. v konkurze so sídlom Jána Kostru 6348/49, 080 06 Ľubotice, IČO:36
484 342, vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/ 6/2019 a 3, Žalovaný je povinný
vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. A., obec

A., B. A., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok parcelné č. KN E 3363, o výmere 51
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, veľkosť spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností 1/1.
Nehnuteľnostinachádzajúcesavk.ú.A.,obecA.,B.A.,zapísanénalistevlastníctvač.XXXX,atostavba
- prevádzková budova poľnohospodárska budova so súpisným č. XXXX, postavená na parcele registra
KN C parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 5478 m2, veľkosť spoluvlastníckeho
podielu 1/2; stavba - sušička krmív, iná budova, bez súpisného čísla, postavená na parcele registra KN

C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 5478 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1,
alebo poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu v sume 404.080,- EUR, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2.1. Žalobca svoju žalobu odôvodnil spôsobom uvedeným v tomto odseku 2.1 až 2.9. Uznesením

Okresného súdu Prešov zo dňa 22.05.2019 pod sp.zn. 2K/6/2019 zverejnením v Obchodnom vestníku
č. 101/2019 dňa 28.05.2019 začalo na návrh úpadcu voči úpadcovi konkurzné konanie. Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 23.07.2019 sp. zn. 2K/6/2019 zverejnením v Obchodnom vestníku
č. 145/2019 dňa 30.07.2019 súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie správcu ustanovil
žalobcu, účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 31.07.2019.

2.2. Žalobca pri výkone správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou preskúmal právne úkony
úpadcu na základe čoho zistil, že úpadca so žalovaným uzavrel vyššie uvedené kúpne zmluvy (odsek
2) o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorých sa za inak primeranú trhovú
celkovú kúpnu cenu vo výške 404.080,- eur previedol nehnuteľný majetok úpadcu na žalovaného.

2.3. Žalobca poukázal na to, že v čase uzatvorenia oboch zmlúv štatutárnym orgánom úpadcu a
zároveň spoločníkom úpadcu bol C. D., bytom E. XXX/XX, XXXXX F. G., ktorý zároveň v tom čase
bol štatutárnym orgánom, a zároveň spoločníkom žalovaného. V rozhodnom čase bola štatutárnym
orgánom a zároveň spoločníkom úpadcu aj H. D., bytom E. XXX/XX, XXXXX F. G., ktorá zároveň bola v

rozhodnom čase aj štatutárnym orgánom, a zároveň spoločníkom žalovaného. Spoločnosť žalovaného
je teda podľa žalobcu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) ZKR spriaznenou osobou úpadcu, pričom
žalobca poukázal nato, že v prípade odporovania právnym úkonom urobeným v prospech spriaznenej
osoby prechádza na túto spriaznenú osobu dôkazné bremeno o tom, že právny úkon v danom prípade
nezakladá odporovateľnosť a súčasne sa prezumuje úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj

vedomosť druhej strany, t.j. žalovaného o tomto úmysle úpadcu.

2.4. Žalobca uviedol, že úpadca sa fakticky zbavil bonitného majetku, respektíve majetok vyviedol
zo spoločnosti na žalovaného napriek tomu, že v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv evidoval viacero
neuspokojených záväzkov veriteľov, ktorí boli nútení uplatniť si svoje nároky do konkurzu vyhláseného

na majetok úpadcu. Žalobca ďalej vo veci poukázal najmä na to, že po uzatvorení kúpnych zmlúv došlo
dňa10.05.2018kprevoduobchodnéhopodielu úpadcuzpredošléhojedinéhospoločníkaspoločnostiC.
D. na nového jediného spoločníka I. J., bytom K. J. XXXX/XX, XXX XX L., ktorý podľa zistení správcu je
osobou dlhodobo sa zdržiavajúcou v zahraničí a tiež poukázal nato, že následne dňa 21.09.2018 došlo
aj k zmene sídla úpadcu a nakoniec aj k zmene obchodného mena úpadcu z pôvodného STAVEBNINY

- Tatry s.r.o. na aktuálne DaK - stav s.r.o.. Ďalej žalobca argumentoval, že pôvodný spoločník a konateľ
úpadcuC.D.,ktorýkonalzaúpadcuvčaseuzatvoreniaodporovanýchkúpnychzmlúvvlastníspoločnosť
STAVEBNINY POPRAD TATRY s.r.o. so sídlom Teplická cesta 3715/1, Poprad, IČO: 45 656 894 s
identickým sídlom a v totožnom areáli ako jeho pôvodná spoločnosť STAVEBNINY - Tatry s.r.o., ktorú
previedol na I. J.. Poukázal na to, že spoločnosť sa nielenže nachádza v rovnakom areáli, ale má aj

takmer rovnaký názov a takmer totožný predmet činnosti ako úpadca.

2.5.Žalobcatiežuviedol,žeprevodnehnuteľnostív hodnotevovýške404.080EUR,správcapreskúmal,
podľa trhových cien nehnuteľností inzerovaných v podobnej lokalite a vyhodnotil ju ako primeranú,avšak vyhlásením konkurzu dochádza k usporiadaniu majetkových pomerov úpadcu a k uspokojovaniu
konkurzných veriteľov. Správca pritom postupuje, tak aby dosiahol pre veriteľov čo najvyššiu mieru
uspokojeniaichpohľadávokaabyveriteliaboliuspokojenípomerne,prevodnehnuteľnostipočasúpadku

na spriaznenú osobu úpadcu naznačuje, že úmyslom úpadcu nebolo získanie peňažného plnenia za
prevod nehnuteľnosti a vyvedenie bonitného majetku slúžiaceho na podnikateľskú činnosť úpadcu
s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávok svojich veriteľov, teda faktické ukrátenie konkurzných
veriteľov úpadcu.

2.6. Podľa žalobcu sú naplnené osobitné predpoklady odporovateľnosti v konkurznom konaní v zmysle
ustanovenia § 57 a nasledujúcich ZKR. Tiež dodal, že v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv mal úpadca
viacerých veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky a demonštratívne menoval nasledovných veriteľov:
AGROTEC Slovensko s.r.o. (pohľadávka vo výške 7.261,24 EUR), EE & MC Consult Next, SE
(pohľadávka vo výške 37.189,09 EUR), Slovenská konsolidačná, a.s., pôvodný veriteľ Slovenská
republika Daňový úrad Prešov (pohľadávka vo výške 75.848,69 EUR), Slovenská republika Daňový úrad

Prešov (pohľadávka vo výške 150.723,38 EUR). Žalobca poukázal na to, že konateľ úpadcu C. D. od
počiatku vedel alebo konajúc s odbornou starostlivosťou musel vedieť, či je jeho postup vo vzťahu k
daňovej povinnosti voči správcovi dane v súlade alebo v rozpore so zákonom a najneskôr po vykonaní
daňových kontrol zistil, že správca dane uplatňovanie DPH zo strany úpadcu neakceptuje, pristúpil v
mene resp. osoby konajúcej v mene úpadcu ako aj spoločník k presmerovaniu podnikateľskej činnosti

úpadcu na novú spoločnosť a k postupnému zbavovaniu majetku, vrátane uzatvorenia odporovaných
kúpnych zmlúv, čím došlo k vyvedeniu zo spoločnosti bonitného majetku slúžiaceho pre podnikateľskú
činnosť úpadcu a to s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávok svojich veriteľov, a došlo k faktickému
ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu.

2.7. Žalobca tiež uviedol, že po tom ako už úpadca nevlastnil takmer žiadny majetok a všetka činnosť
úpadcubolapresmerovanánanovúspoločnosť(vovlastníctveC.D.aH.D.)došlokprevoduspoločnosti
úpadcu na I. J., ktorého pôsobenie v spoločnosti úpadcu od počiatku javí prvky postavenia takzvaného
bieleho koňa a následne bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, na základe, ktorého súd vyhlásil
na majetok úpadcu konkurz. Z dostupných informácií je podľa žalobcu zrejmé, že úpadca reálne

nevykonával podnikateľskú činnosť najneskôr počnúc začiatkom roka 2018, teda už v čase prevodu
spoločnosti na I. J. a návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný až v priebehu roka 2019. Na základe
uvedeného mal teda žalobca za to, že sú splnené všetky osobitné predpoklady odporovateľnosti
predmetných kúpnych zmlúv splnené.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju z nižšie uvedených dôvodov (uvedené v odseku 3.1. až 3.5.)
navrhuje ako neoprávnenú zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov konania.

3.1. Uzavretím kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania žiadnym spôsobom nedošlo k
ukráteniu veriteľov a už vôbec nie tých, ktorých žalobca uviedol v žalobe. V tejto súvislosti žalovaný

ďalej uviedol, že ani samotný žalobca nespochybňuje skutočnosť, že kúpna cena, ktorá bola dojednaná
medzi zmluvnými stranami bola primeraná, t.j. úpadca získal primerané protiplnenie v trhových cenách.

3.2. V ďalšom poukázal na to, že žalobca podáva skreslený pohľad na celkovú ekonomickú situáciu na
strane úpadcu v roku 2015 a v roku 2016 teda v čase vykonania právnych úkonoch, pričom podsúva

úmysel úpadcu, že tieto právne úkony uskutočnil preto, že sa chcel vyhnúť pomernému uspokojeniu
svojichveriteľov,atýmfaktickymalukrátiťsvojichveriteľov.Vtomtosmerepoukázalžalovanýnaregister
účtovných závierok úpadcu za rok 2015 a 2016, kde sú uvedené zásadné ekonomické ukazovatele
úpadcu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv vlastné imanie vo vzťahu k
záväzkom spoločnosti boli na solídnej úrovni. Žalovaný ďalej dôvodil, že odhliadnuc od účtovnej závierky

za rok 2015 a 2016 mal úpadca v čase vykonania právneho úkonu majetok, ktorý je uvedený v súpise
majetku úpadcu. Pomer podľa účtovnej závierky za rok 2015 a 2016 ani zďaleka nedosahoval hodnoty,
z ktorých by mal vyvodiť záver, že by v čase uskutočnených právnych úkonoch bola spoločnosť v kríze
prípadne, že by v dôsledku právnych úkonov hrozil úpadok, aktíva úpadcu prevyšovali pasíva, preto
podľa názoru žalovaného nebolo možné právnym úkonom úpadcu odporovať, nakoľko majetok úpadcu

postačoval na uspokojenie nárokov veriteľov v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv.

3.3.Kveriteľom,naktorýchžalobcavosvojejžalobepoukázalsažalovanývyjadriltak,žeichpohľadávky
sú v zásade neoprávnené a úpadca ich opodstatnenosť pred vyhlásením konkurzu namietal. Ohľadomveriteľa AGROTEC Slovensko s.r.o. poukázal na to, že úpadca počas celého konania vedeného na
Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 18Cb/143/2012 popieral pohľadávku, čo vyústilo do rozhodnutia tak,
že dňa 28.02.2019 súd žalobu veriteľa zamietol, pričom toto konanie nie je právoplatne skončené preto,

lebo žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu nedal súhlas s pokračovaním konania a neskôr
navyšeakceptovalprihláškuspoločnostiAGROTECSlovenskos.r.o..KveriteľoviEE&MCConsultNext,
SE uviedol, že pôvodne išlo o pohľadávku spoločnosti PREFA Sučany a.s. v konkurze, ktorú úpadca
popieral, pričom neskôr EE & MC Consult Next, SE uvedenú pohľadávku kúpila predajom časti podniku
od spoločnosti PREFA Sučany, a.s. v konkurze. K tomuto predaju pohľadávky žalovaný rozporoval

personálne prepojenie, nakoľko správcom konkurznej podstaty PREFA Sučany, a.s. bol práve žalobca.

3.4. Pokiaľ ide o veriteľa Slovenská konsolidačná a.s. a Slovenská republika Daňový úrad Prešov
žalovaný poukázal na to, že pohľadávky vznikli až po uzavretí zmlúv, ktoré sú predmetom konania,
pretože pohľadávky týchto veriteľov vznikli vydaním rozhodnutia Daňového úradu Prešov, ktorý rozhodol
o vyrúbení dane z pridanej hodnoty a dane z príjmu, respektíve rozhodnutím, ktorým Finančné

riaditeľstvo SR potvrdilo jednotlivé rozhodnutia prvostupňového daňového orgánu, čo bolo v roku 2018 a
v roku 2020. Tým žalovaný poukázal na to, že úpadca mal dostatok majetku na pokrytie svojich záväzkov
a aj na tú skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv záväzky vyššie uvedených veriteľov neexistovali.

3.5. Žalovaný tiež argumentoval, že z oznámenia správcu v Obchodnom vestníku zo dňa 31.10.2019

vyplýva, že úpadca mal okrem iného v roku 2015 pohľadávku voči spoločnosti TATRA BUILDING
INVEST s.r.o. vo výške 229.840,- EUR a úpadca nemohol vedieť v roku 2015, že predmetná pohľadávka
klesne z dôvodu vyhlásenia reštrukturalizácie na polovičnú hodnotu. Žalovaný mal za to, že správca
porušuje ustanovenie § 77 ods. 3 ZKR a to tým, že majetok vo forme nehnuteľnosti zámerne uvádza v
účtovnej hodnote, pričom nezohľadnil skutočný stav nehnuteľnosti a jeho trhovú hodnotu. Trhová cena

nehnuteľnosti je diametrálne odlišná a niekoľko násobne vyššia od hodnoty, ktorú správca zámerne
uvádza v súpise majetku. Taktiež poukázal na to, že označenými právnymi úkonmi nedošlo k zníženiu
majetku úpadcu, nakoľko za predmetné nehnuteľnosti úpadca získal primeranú kúpnu cenu (aj podľa
vyjadrenia správcu), a teda došlo len k zmene majetkovej podstaty úpadcu na finančnú podstatu úpadcu.
Žalovaný je teda toho názoru, že z účtovných závierok úpadcu za roky 2015 a 2016 vyplýva, že majetok

úpadcu aj po prevode nehnuteľnosti postačoval na úhradu všetkých splatných záväzkov úpadcu.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel skutkový a právny stav veci spôsobom
uvedeným v tomto a nasledovných odsekoch 4.1. až 4.7. tohto odôvodnenia:

4.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná včas, t.j. pred uplynutím zákonných lehôt
stanovených v § 57 ods. 2 a § 60 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
„ZKR“). Tento záver o dodržaní podľa § 57 ods. 2 ZKR odôvodnil skutočnosťou, že žaloba bola vo veci
podaná dňa 31.7.2020, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 31.7.2019. Dodržanie lehoty
podľa § 60 ods. 3 ZKR odôvodnil skutočnosťou, že odporované úkony boli urobené koncom roka 2015

a začiatkom roka 2016, pričom konkurzné konania bolo začaté dňa 29.5.2019.

4.2. Ďalej súd prvej inštancie tiež uzavrel, že odporované kúpne zmluvy boli uzavreté medzi
spriaznenými osobami podľa § 9 ods. 1 ZKR. Túto skutočnosť zistil z obsahu výpisov z obchodného
registra spoločnosti DaK -stav., s.r.o. (pôvodne STAVEBNINY - Tatry s.r.o. - úpadca) a spoločnosti

STAVEBNINY POPRAD TATRY s.r.o. (žalovaný).

4.3. Uviedol, že právny úkon možno úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR), uvedená zásada
platí pre všetky skutkové podstaty uvedené v § 58 až § 60 ZKR. K tomu dodal, že musí ísť o pohľadávky,

ktoré vznikli a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka alebo v deň vykonania úkonu
a zároveň si ich veritelia museli prihlásiť v konkurze. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobca podávajúci
odporovaciu žalobu musí uviesť veriteľa alebo veriteľov, ktorí mali v čase vykonania odporovacieho
právneho úkonu dlžníka voči nemu splatné pohľadávky a tieto si v konkurze prihlásili prihláškou, pričom
dôkazné bremeno v tomto smere je na tej strane, ktorá právnemu úkonu odporuje. Tiež uviedol, že

žalobca musí zároveň preukázať, že majetok, ktorý mal dlžník po vykonaní úkonu nepostačuje na
úhradupohľadávokveriteľov,ktorémalvčasevykonaniaúkonu.Ktomutiežpoukázalnato,žemajetkové
pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné, keďže
sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako ajvýška jeho záväzkov. Podľa záverov súdu prvej inštancie žalobca v žiadnom zo svojich predložených
listinných dôkazov nepreukázal hodnotu majetku úpadcu ku dňu vykonania napádaného právneho
úkonu a hodnotu majetku úpadcu po jeho vykonaní.

4.4. Podľa súdu prvej inštancie žalobca riadne nezdokladoval okruh veriteľov, ktorí mali v čase
vykonania napádaného právneho úkonu splatnú pohľadávku voči úpadcovi a ktorú si následne prihlásili
do konkurzného konania. Uvedené odôvodnil tak, že z predloženého listinného dôkazu (zoznam
prihlásených pohľadávok veriteľmi) nie je možné vyhodnotiť, že predmetné pohľadávky spoločnosti

AGROTEC Slovensko s.r.o. a spoločnosť EE & MC Consult Next, SE existovali v rozhodnom období, t.j.
v čase uzavretia odporovaných kúpnych zmlúv. Ohľadom pohľadávky veriteľa Slovenská konsolidačná,
a.s., respektíve Slovenská republika Daňový úrad Prešov súd prvej inštancie vychádzajúc z konečného
zoznamupohľadávok,kdejeuvedenýdátumvzniku10.04.2018uzavrel,žeodporovateľnéprávneúkony
boli realizované skôr (dňa 11.12.2015 a 04.01.2016), t. j. ich splatnosť pohľadávok veriteľa nastala
neskôr, než boli urobené napádané právne úkony.

4.5. Súd prvej inštancie poukázal na všeobecné predpoklady odporovateľnosti (právny úkon dlžníka,
účinnosť právneho úkonu dlžníka a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa) a k tomuto dodal, že
dohodnutá a zaplatená kúpna cena bola primeraná hodnote prevádzaných nehnuteľností, pričom tiež
konštatoval, že ide o nespornú skutočnosť. Zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 23.05.2013 sp.zn. IV.ÚS/275/2013, kde bolo prijaté stanovisko o tom, že „majetok
dlžníka sa nezmenší, ak po odpredaji svojho podielu na nehnuteľnosti mu kupujúci zaplatil kúpnu
cenu. Predajom majetku a zaplatením ekvivalentnej kúpnej ceny nedochádza k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov, pretože došlo len k transformácii majetku dlžníka“. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že samotným úkonom, kúpnou zmluvou uzatvorenou za podmienok, ktoré

neviedli k zníženiu, ale iba k transformácii majetku, nedošlo k ukráteniu veriteľa. Nasledujúce okolnosti
(dispozícia s pohľadávkou na zaplatenie kúpnej ceny) už nemali vplyv na posúdenie ekvivalentnosti
odporovateľného právneho úkonu. Preto súd prvej inštancie žalobcom odporované právne úkony
nepovažoval za ukracujúce v zmysle § 60 ods. 1 ZKR v zmysle ktorého predpokladom každej
odporovateľnosti (ako aj podľa Občianskeho zákonníka) je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov

dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného
právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov.

4.6. Podľa záveru súdu prvej inštancie žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v konaní nepreukázal
kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov -

kúpnych zmlúv, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

4.7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, t.j. žalovanému, ktorý mal
v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( 262 ods. 2 CSP ).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie. Odvolaním navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a žalovaný
bude zaviazaný na nahradenie trov konania žalobcu. Žalobca tiež alternatívne navrhol rozsudok súdu

prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania a pre tento prípad zároveň
navrhol zrušiť uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.4.2022, ktorými súd prvej inštancie zamietol
návrh žalobcu zo dňa 21.5.2021 na prerušenie konania a zamietol návrh žalobcu zo dňa 21.5.2021 na
spojenie vecí vedených pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 5Cbi/10/2020 a 2Cbi/10/2020. Svoje
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP a tiež aj odvolacím

dôvodom podľa § 365 ods. 2 CSP. Konkrétne dôvody žalobcu sú uvedené v odsekoch 5.1. až 5.6.

5.1. Žalobca opätovne poukázal na ním skôr uvedené dôvody podania žaloby (uvedené v žalobe a aj
neskôr počas konania pred súdom prvej inštancie) a skonštatoval, že na základe týchto dôvodov je
zrejmé,ženímodporovanéprávneúkonynapĺňajúskutkovúpodstatuodporovateľnostiprávnychúkonov

podľa § 60 ZKR.

5.2. Žalobca konštatoval, že dohodnutá kúpna cena nehnuteľností predaných odporovanými právnymi
úkonmi (404.080,- eur) bola primeraná a zodpovedala aktuálnym trhovým hodnotám, ale ďalšie krokyúpadcu (bezhotovostné prevody platobné prevody z bankových účtov úpadcu v prospech svojich
spriaznených osôb – H. D. a C. D.) naznačujú, že úmyslom úpadcu pri uzatváraní odporovaných
kúpnych zmlúv bolo ukrátenie iných svojich veriteľov. K tomuto žalobca dodal, že účinnosť vyššie

uvedených prevodov finančných prostriedkov úpadcu na spriaznené osoby napadol podaním žaloby,
pričom príslušné konanie sa vedie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Cbi/10/2020.

5.3. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie svojim procesným
podaním zo dňa 21.5.2021 navrhol konanie prerušiť až do právoplatného skončenia vyššie uvedeného

konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Cbi/10/2021, respektíve alternatívne navrhol obidve
konania spojiť do jedného spoločného konania. Uvedený postup odôvodnil zásadou hospodárnosti
a rýchlosti konania, pričom dodal, že v obidvoch konaniach bolo potrebné posúdiť tie isté rozhodujúce
skutočnosti ohľadom neúčinnosti právnych úkonov úpadcu. K tomuto žalobca dodal, že súd prvej
inštancie na pojednávaní dňa 8.4.2022 vyhlásil uznesenia, ktorými tieto procesné návrhy žalobcu
zamietol.Stýmitorozhodnutiamisúduprvejinštancieonespojenívecídojednéhokonaniaaneprerušení

konania žalobca nesúhlasil. Podľa žalobcu skutkové okolnosti obidvoch súdnych konaní majú v zásade
rovnakýzáklad(odporovateľnosťukracujúcichúkonovúpadcu),pričomišloonadväzujúceprávneúkony,
ktoré mali rovnaký cieľ – vyviesť majetok úpadcu v prospech spriaznených osôb na úkor pohľadávok
konkurzných veriteľov úpadcu. K neprerušeniu konania sa žalobca vyjadril tak, že podľa jeho názoru
pre vyriešenie otázky odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu v tomto konaní (kúpne zmluvy zo

dňa 11.12.2015 a 4.1.2016) je podstatným zistenie odporovateľnosti následných prevodov finančných
prostriedkov úpadcu na spriaznené osoby. Takto vydané rozhodnutia o neprerušení konania a tiež
o nespojení veci podľa žalobcu spôsobili, že aj rozhodnutie vo veci samej bolo nesprávne, čo podľa
žalobcu napĺňa odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 CSP a tiež podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

5.4. Podľa žalobcu nie je správny ani záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca riadne
nezdokladoval okruh veriteľov, ktorí mali v čase vykonania napádaných právnych úkonov splatnú
pohľadávku voči úpadcovi a ktorú si títo veritelia následne prihlásili do konkurzného konania. K tomuto
žalobca poukázal na obsah žaloby, kde podľa neho jednoznačne a dostatočne konkrétne identifikoval
pohľadávkyveriteľov,ktoréexistovalivčaseuskutočneniakúpnychzmlúvaktorésitítoveritelianásledne

prihlásili do konkurzného konania. V tejto súvislosti žalobca namietal, že na preukázanie týchto svojich
tvrdení navrhol v konaní pripojiť konkurzný spis úpadcu vedený Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
2K/6/2019 a to najmä Konečný zoznam pohľadávok a prihlášky pohľadávok (žalobcom označených)
veriteľov. Podľa žalobcu teda došlo k dostatočnému preukázaniu ním tvrdeného skutkového stavu, preto
ak súd prvej inštancie dospel k inému záveru, tak nesprávne zistil skutkový stav veci. Postup súdu prvej

inštancie tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, spôsobil nedostatočné zistenie skutkového stavu, čím
došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a e) CSP.

5.5. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
na úkor žalobcu (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). K tomuto žalobca namietal nesprávny záver súdu

prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca nepreukázal hodnotu majetku úpadcu ku dňu uskutočnenia
odporovaných úkonov a tiež namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že predajom
majetku nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ale došlo iba k transformácii
majetku dlžníka. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že napriek jeho snahe mu zo
strany konateľov úpadcu (ani ním poverených osôb) nebolo odovzdané úplné účtovníctvo úpadcu

a teda žalobca nemohol a nevedel preukázať konkrétnu hodnotu majetku úpadcu v čase uzatvárania
odporovaných kúpnych zmlúv. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní hodnoty majetku úpadcu
v čase uzavretia zmlúv by v tomto prípade znemožňovalo úspešne odporovať týmto úkonom podľa §
60 ZKR, pričom žalobca zároveň dodal, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa úmysel
ukrátenia veriteľov pri úkonoch so spriaznenými osobami prezumuje.

5.6. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci poukázal žalobca na ustanovenie § 60 ZKR
a uviedol, že podľa neho v tomto prípade nenesie žalobca dôkazné bremeno na preukázanie ukrátenia
veriteľov úpadcu a ani o vedomosti žalovaného o ukrátení veriteľov, pretože žalovaný je osobou
spriaznenou úpadcovi. Z uvedeného dôvodu teda podľa žalobcu vôbec nebolo potrebné preukázať to,

že predmetné úkony spôsobili úpadok úpadcu alebo, že boli vykonané počas úpadku, ale postačilo iba
to, že bola preukázaná existencia veriteľov úpadcu, ktorí mali voči úpadcovi v čase vykonania úkonov
pohľadávky a ktorí si ich zároveň prihlásili aj do konkurzu.6.Žalovanýsakodvolaniužalobcuvyjadriltak,žerozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávnyapreto
navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalobcu aby zaviazal na nahradenie odvolacích trov žalovaného.
Konkrétne odôvodnenie jeho stanoviska je uvedené v nasledovných odsekoch 6.1. až 6.3.:

6.1. Postup súdu prvej inštancie v tom zmysle, že neprerušil konania do skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Cbi/10/2020 (respektíve, že dve tieto konania nespojil), žiadnym
spôsobom nezakladá vadu, ktorá by spôsobila vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Žalobca
síce opakovane vo svojom odvolaní tvrdí, že ide o vadu konania, avšak týmto spôsobom sám popiera

správnosť svojho postupu pri podaní žaloby, resp. troch žalôb. K návrhu na prerušenie konania žalovaný
uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP nenastolil otázku, ktorú by
súd v tomto konaní nebol oprávnený riešiť, respektíve, ktorá by mala kľúčový význam pre rozhodnutie
vo veci samej.

6.2. Úspešne odporovať právnemu úkonu možno len za splnenia podmienok uvedených v § 60

ZKR, resp, súčasne za splnenie podmienky ukrátenia podľa § 57 ZKR. Na základe uvedeného je pri
ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka – úpadcu. Úspešnosť odporovateľnosti teda závisí od toho, či sa majetok
úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, samotný predaj majetku za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením
majetku, ale dochádza iba k zmene jeho štruktúry, pretože úpadca namiesto hmotného majetku získa

majetok finančný. V danom prípade boli napadnuté právne úkony Kúpna zmluva zo dňa 11.12.2015
a Kúpna zmluva zo dňa 4.1.2016. Podľa žalovaného je správny záver súdu prvej inštancie v tom zmysle,
že žalobca nepreukázal zníženie majetku úpadcu vykonaním týchto úkonov a preto tieto právne úkony
nemožno považovať za neúčinné. Naviac žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil a ani
nenavrhol vykonanie relevantného dôkazu, ktorý by preukazoval zníženie majetku úpadcu, pričom v tejto

súvislosti žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na základe predmetných úkonov došlo k riadnemu
protiplneniu v prospech úpadcu.

6.3. Žalovaný konštatoval, že v čase uzavretia právnych úkonov úpadca disponoval dostatočným
majetkom na krytie svojich záväzkov a navyše niektorí žalobcom označení veritelia v čase uzavretia

sporných úkonov vo vzťahu k úpadcovi nemali žiadne pohľadávky. K tomuto žalovaný dodal, že nevie
a ani nechce pochopiť, prečo žalobca v konkurznom konaní nepoprel pohľadávku veriteľa AGROTEC
Slovensko s.r.o., pričom v súdnom konaní bol tento nárok veriteľa úpadcu zamietnutý. K pohľadávke
veriteľa Daňový úrad Prešov žalovaný namietol, že táto mala vzniknúť až dňa 10.4.2018, teda viac ako
dva roky po uzavretí kúpnych zmlúv.

7. Žalobca sa k stanovisku žalovaného v odvolacom konaní vyjadril tak, že ho nepovažuje za
opodstatnené. Opätovne poukázal na obsah svojho odvolania, ktorým vysvetlil potrebu prerušenia
konania, resp. spojenia súvisiacich vecí do jedného konania. Vysvetlil prečo podal dve samostatné
žaloby (rozličné osoby žalovaných) a tiež dôvod, prečo neskôr navrhol tieto konania spojiť, respektíve,

prečo navrhol konanie prerušiť a to rovnaké skutkové okolnosti a účelové konanie úpadcu (zníženie
bonity úpadcu a uspokojenie pohľadávok spriaznených osôb na úkor ostatných veriteľov úpadcu).
K pohľadávke veriteľa Daňový úrad Prešov žalobca uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla viac ako
10 mesiacov pred uskutočnením odporovaných úkonov.

8. Žalovaný s vyššie uvedeným stanoviskom žalobcu nesúhlasil, pričom uviedol, že prípadným
prerušenímkonaniaalebospojenímvecípodľanávrhužalobcubydošlokzbytočnýmprieťahomvkonaní
(v druhej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté), čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti
súdneho konania. K veriteľom, na ktorých žalobca vo svojej žalobe poukázal žalovaný uviedol, že
žalobca nepreukázal existenciu veriteľov, ktorí mali byť predmetnými úkonmi ukrátení. Ďalej dodal, že

žalobca nepreukázal zmenšenie majetku vykonaním úkonov a že žalovaný preukázal, že v čase, keď
boli úkony vykonané, tak úpadca disponoval dostatočným majetkom na krytie svojich záväzkov.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobcu a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Žalobca vo svojom odvolaní namietal existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e),
f) a h) CSP a tiež aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Po dôkladnom preskúmaní veci z pohľadu
existencie odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd
prvej inštancie zákonným postupom, dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a na takto zistený
skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Neopodstatnenosť žalobcovho odvolania je
bližšie odôvodnená v nasledovných odsekoch 13. a 14.:

13. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP: Vychádzajúc z obsahu odvolania je
vhodné zodpovedať otázku existencie týchto odvolacích dôvodov spoločne. Žalobca v zásade namietal,
že súd nevykonal dôkazy (nezabezpečil konkurzný príslušný spis, kde boli uvedené prihlášky veriteľov
úpadcu) a v tejto súvislosti namietal nesprávne skutkové zistenie ohľadom existencie ukrátených

veriteľov a tiež namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, keď žalobu zamietol, nakoľko
konštatoval, že žalobou odporované právne úkony úpadcu a žalovaného nie sú podľa § 57 a § 60 ZKR
odporovateľné. S ohľadom na nižšie uvedené aj odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol
správne.

13.1. Podľa § 57 ods. 4 prvá veta ZKR: „Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“ A ďalej podľa
§ 60 ods. 1 a 2 ZKR: „(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako
aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“

13.2. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné uzavrieť, že právny
úkon úpadcu môže byť voči prihláseným veriteľom súdom vyhlásený za neúčinný iba v prípade, že

tento úkon ukracuje uspokojenie ich pohľadávky. Pre úspech odporovacej žaloby je teda v prvom rade
potrebné zo strany žalobcu preukázať tú skutočnosť, že predmetné právne úkony (Kúpna zmluva zo dňa
11.12.2015 a Kúpna zmluva zo dňa 4.1.2016) sú úkonmi, ktoré ukracujú prihlásených veriteľov úpadcu.

13.3.Vovecinebolospornéto,žekúpnecenyzapredanénehnuteľnostiboliprimeranéazodpovedaliich

skutočnej trhovej hodnote. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako ako to vyhodnotil aj súd prvej inštancie
konštatuje, že pokiaľ došlo k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv a k následnému zaplateniu korektne
dohodnutých kúpnych cien (zodpovedajúce reálnej hodnote nehnuteľností), tak tieto kúpne zmluvy nie
sú úkonmi, ktoré je možné považovať za ukracujúce právne úkony podľa vyššie citovaných ustanovení
ZKR. Vychádzajúc aj z obsahu zákona (§ 57 a § 60 ZKR) a aj z existujúcej judikatúry (uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2013 sp.zn. IV.ÚS/275/2013), uskutočnením týchto
právnych úkonov nedošlo k zníženiu majetku úpadcu (umožňujúce prípadné ukrátenie veriteľov), ale iba
k transformácii nehnuteľného majetku do formy finančných prostriedkov úpadcu.

13.4. Na skutočnosť, že tieto právne úkony nie sú odporovateľnými právnymi úkonmi, po právnej stránke

nemá žiadny vplyv to, akým spôsobom neskôr úpadca s takto získanými finančnými prostriedkami
naložil. Pokiaľ následne úpadca svoje finančné prostriedky použil na uspokojenie iných záväzkov, tak
ide o samostatné úkony, ktoré môžu byť a zjavne aj sú predmetom iného konania o odporovacej žalobe
(konanie na Okresnom súde Prešov sp. zn. 2Cbi/10/2020). V prípade, žeby takýmto konaním došlo
k zvýhodneniu spriaznenej osoby prípadne iných veriteľov, tak by mohlo dôjsť aj k naplneniu skutkovej

podstaty trestného činu zvýhodňovaniu veriteľa (§ 240 Trestného zákona). To však nijako neovplyvňuje
účinnosť skôr uzavretých kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným, a ani to nie je predmetom tohto
súdneho konania.13.5. S ohľadom na vyššie uvedený záver (kúpne zmluvy nie sú právnymi úkonmi, ktoré ukracujú
veriteľovúpadcu)užniejeprávnepodstatné,čivčaseuzavretiazmlúvmalúpadcaveriteľovsosplatnými
pohľadávkami a či si títo veritelia neskôr v konkurznom konaní prihlásili svoje pohľadávky. Z uvedeného

dôvodu nemá žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej tá skutočnosť, že súd prvej inštancie nevykonal
žalobcom navrhnuté dokazovanie (pripojenie konkurzného spisu) za účelom preukázania existencie
takýchto veriteľov.

13.6. Žalobca v odvolacom konaní argumentoval tzv. prezumpciou ukracovacieho úkonu medzi

spriaznenými osobami. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za vhodné dodať nasledovné: Z obsahu
vyššie citovaného ustanovenia § 60 ods. 2 ZKR skutočne vyplýva záver, že sa predpokladá úmysel
dlžníka (tiež vedomosť spriaznenej osoby) ukrátiť veriteľa a tento predpoklad trvá až do preukázania
opaku. Táto „prezumpcia“ má však význam iba pre vyhodnotenie úmyslu strán sporu pri vykonávaní
odporovateľných právnych úkonov, ale nemá žiadny vplyv na skutočnosť, či sú tieto úkony ukracujúce
alebo nie. Zjednodušene – ak by došlo k ukráteniu (nejde o tento prípad), tak by sa až do preukázania

opaku malo zato, že išlo o úmysel dlžníka a že spriaznená osoba o tomto mala vedomosť.

14. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) v spojení s § 365 ods. 2 CSP: Po preskúmaní
procesného postupu súdu prvej inštancie ako aj s ohľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd
uzavrel, že nie sú naplnené ani tieto žalobcom namietané odvolacie dôvody.

14.1. Tieto odvolacie dôvody mali byť podľa žalobcu spôsobené procesným postupom súdu
prvej inštancie tým, že nevyhovel návrhu žalobcu zo dňa 21.5.2021 na prerušenie konania až do
právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Cbi/10/2020 a o návrhu spojiť
vyššie uvedené konanie s prebiehajúcim konaním do jedného spoločného konania.

14.2. K týmto námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený záver v odseku 13.4, podľa
ktorého neskoršie nakladanie s finančnými prostriedkami úpadcu nemá vplyv na účinnosť touto žalobou
odporovaných kúpnych zmlúv. Z uvedeného dôvodu by prerušenie konania do skončenia konania
skutočne nebolo opodstatnené a odporovalo by zásade hospodárnosti a rýchlosti civilného sporového

konania podľa čl. 17 CSP. Obdobne by tejto zásade odporovalo aj spojenie vecí do jedného konania,
pretožetakétospojeniekonaniabyveczbytočneskomplikovalo sohľadomnarozsiahlejšiedokazovanie
(predmetom dokazovania by bolo skúmanie viacerých samostatných právnych úkonov) a skutočnosť,
že v konaní by boli zúčastnené viaceré osoby na strane žalovaného (namiesto 1 žalovaného 3
žalovaní).Z uvedených dôvodov je teda žalobcom namietaný procesný postup súdu prvej inštancie aj

z pohľadu odvolacieho súdu neopodstatnený a na správnosť rozhodnutia vo veci samej nemal žiadny
vplyv.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že žalobcom deklarované odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP v spojení s § 365 ods. 2 CSP nie sú naplnené. Preto odvolací

súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).