Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123265286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123265286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Kataríny Marčekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D.
C. XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Soňa Tóthová, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55358322, so
sídlom Šafárikovo námestie 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Canpol
Central Europe, s.r.o., IČO: 25380257, so sídlom Vítkovice 3047, 703 00 Ostrava, Česká republika,
zastúpený: Mgr. Martin Lieskovský, advokát, IČO: 42427291, so sídlom Farská 40, 940 01 Nitra, o
zaplatenie 2.873,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 12. marca 2024 č. k. 19Cpr/1/2023-243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 12. marca 2024 č. k. 19Cpr/1/2023-243
(napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.873,32 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 959,32 eur od 16.1.2023 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.914 eur od 16.1.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného (pôvodne CANPOL Slovakia,
s.r.o., IČO: 47420065, so sídlom Mlynské nivy 16, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto) na
zaplatenie sumy vo výške 2. 873,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 959,32
eur od 16.1.2023 do zaplatenia a zo sumy 1 914 eur od 16.1.2023 do zaplatenia. Súčasne žiadala
priznať jej náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 30.4.2021

pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonávala pre žalovaného prácu vedenie účtovníctva a mzdovej
agendy. Dňa 28.10.2022 bola medzi ňou a žalovaným podpísaná dohoda o skončení pracovného
pomeru, ktorou došlo k skončeniu jej pracovného pomeru u žalovaného z dôvodu organizačných zmien
s poukazom na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce k 31.12.2022 a žalovaný sa zaviazal vyplatiť
jej odstupné v sume jedného jej priemerného mesačného zárobku (959,32 eur) a špeciálnu odmenu v
sume dvojnásobku jej fixného mesačného zárobku (1.914 eur). Žalobkyňa ďalej uviedla, že po uzavretí
dohody o skončení pracovného pomeru jej žalovaný zaslal dňa 8.11.2022 odstúpenie od dohody o

skončení pracovného pomeru, v ktorom uvádzal, že pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru
konal v omyle, a z tohto dôvodu s poukazom na § 19 ods. 1 Zákonníka práce od dohody o skončení
pracovného pomeru odstupuje. Odstúpenie zamestnávateľ odôvodnil údajným prekročením právomocí
zo strany konateľa žalovaného a uvedením ho do omylu ohľadom podmienok, za ktorých mala byťdohoda o skončení pracovného pomeru žalobkyni predložená, o čom mala a musela žalobkyňa vedieť.
Listom zo dňa 1.12.2022 reagovala na odstúpenie, kde uviedla, že nie sú splnené žiadne podmienky
na odstúpenie žalovaného od dohody o skončení pracovného pomeru a toto považuje za neplatné

z viacerých skutkových aj právnych dôvodov. Údajný omyl na strane žalovaného nebol za žiadnych
okolností vyvolaný ňou, o omyle nevedela a nemohla vedieť. Údajný omyl sa netýka takej okolnosti,
že by bez neho nedošlo k dohode o skončení pracovného pomeru. Tvrdenia žalovaného, že dohodu
o skončení pracovného pomeru mienil uzavrieť iba za splnenia istých, ním uvádzaných podmienok,
ktorých neakceptovanie zo strany žalobkyne viedlo k odstúpeniu od dohody o skončení pracovného

pomeru, považuje žalobkyňa za prejav špekulatívneho a šikanózneho správania sa žalovaného voči
nej. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.10.2022 podpísaná
zamestnávateľom jej bola doručená na pracovisku, tak ako aj ostatným zamestnancom žalovaného.
Následne v ten istý deň dohodu podpísala ona. Podpis štatutárneho orgánu žalovaného na dohode o
skončení pracovného pomeru je uskutočnený v súlade s výpisom z obchodného registra žalovaného.
Tvrdenie žalovaného, že konateľ „popri svojom podpise doplnil pečiatku zástupcu druhého konateľa

spoločnosti spolu so svojím podpisovým vzorom“, je tvrdením, ku ktorému sa nevie vyjadriť, tomuto
vyjadreniu nerozumie. Dňa 31.10.2022 jej bola odovzdaná žalovaným podpísaná dohoda o skončení
pracovného pomeru rovnako ako ďalším zamestnancom žalovaného. Tvrdenia žalovaného o nesplnení
podmienky pre uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru na jej strane v podobe neuzavretia
zmluvy o spolupráci považuje za tendenčné až zastrašujúce. Podmieňovanie uzatvorenia dohody

o skončení pracovného pomeru, resp. naplnenia hmotnoprávnych predpokladov vzniku dohody o
skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce akýmikoľvek podmienkami
je podľa nej vylúčené. Žalobkyňa nepodpisovala a nemá k dispozícii žiadnu výpoveď z pracovného
pomeru. Žalovaný jej doručoval výpoveď na pracovisku dňa 8.11.2022, ktorú neprevzala, pretože v
tom čase bola stranami sporu podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru. Listom zo dňa

23.1.2023 vyzvala žalovaného na zaplatenie odstupného a špeciálnej odmeny. Žalovaný ju následne
prostredníctvom právneho zástupcu kontaktoval s návrhom na mimosúdne vyriešenie veci. Postoj
žalovaného spočíval v tom, že žalovaný uhradí žalobkyni peňažné nároky v žalobkyňou uplatnenej
výške,avšak„nieakékoľveknároky“anietitulomdohodyoskončenípracovnéhopomeru,ktorejplatnosť
žalovaný naďalej neuznával. Žalovaný svoj návrh na urovnanie bližšie nešpecifikoval. Na dopyt právnej

zástupkyne žalobkyne o predloženie konkrétnej dohody o urovnaní žalovaný nereagoval. Odstúpenie
žalovaného od dohody o skončení pracovného pomeru považuje žalobkyňa za neplatné aj pre rozpor
s dobrými mravmi, ide o prejav a výsledok šikanózneho výkonu práva zo strany žalovaného na úkor
žalobkyne. Za neplatné ho žalobkyňa považuje i z dôvodu, že dohoda o skončení pracovného pomeru
neobsahuje dojednanie o možnosti zamestnávateľa odstúpiť od dohody. K prípadnému vysloveniu

neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru poukázala na to, že ona ju nespôsobila a nemohla
ju spôsobiť, nemožno ju sankcionovať v podobe neposkytnutia mzdových nárokov, ktoré jej z dohody
vyplývajú.

3. Dňa 18.4.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 28Up/424/2023,

ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor, v ktorom uviedol, že žiadna dohoda so žalobkyňou z jeho strany platne uzatvorená nebola.
Pracovný pomer žalobkyne bol ukončený výpoveďou z jeho strany doručovanou 31.10.2022, ktorú
žalobkyňaodmietlaprevziaťpotom,akoodmietlaďalšierokovanieovzájomnejspoluprácisožalovaným,
ktorej predmetom malo byť riadne odovzdanie účtovnej dokumentácie a personálnej agendy klienta.

Dokument, ktorý žalobkyňa pripojila k návrhu, síce predstavuje text návrhu dohody o skončení
pracovného pomeru, tento však nikdy nebol platne ním podpísaný a ani odovzdaný žalobkyni. Návrh
dohody o skončení pracovného pomeru bol ešte 31.10.2022 predmetom rokovania (nie len so
žalobkyňou), kedy si ho pán F. G. (bývalý manžel žalobkyne) ako vtedajší konateľ vyžiadal po dohode
so žalobkyňou na posúdenie jeho právnym zástupcom spolu s návrhom dohody o spolupráci, ktorá mala

byť uzatvorená spolu s ňou. Keďže na žiadosť žalobkyne mal byť predmetom právneho posúdenia aj
návrh dohody o spolupráci, dňa 28.10.2022 nemohlo dôjsť k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného
pomeru,očomžalobkyňavedela.Kjejdispozíciisamoholdostaťjedinenepodpísanýnávrhtextudohody
s dátumom jeho vyhotovenia 28.10.2022. Ak sa nejakým spôsobom nepodpísaný originál dohody k
žalobkyni dostal s otlačkom podpisovej pečiatky finančného riaditeľa jediného spoločníka žalovaného,

mohlo sa tak stať jedine na základe prekročenia právomoci niekdajšieho konateľa žalovaného pána
F. G., ktorý jej po pripojení pečiatky finančného riaditeľa túto dohodu odovzdal, hoci na to nebol
oprávnený, na čo bol výslovne upozornený. Konateľ H. G. G. sa v daný deň nenachádzal osobne na
prevádzke žalovaného v Malom Cetíne (a to ani 28.10.2022 ani 31.10.2022), takýto dokument tedanemohol vlastnoručne podpísať. K žalobkyňou predloženej dohode o skončení pracovného pomeru
nebolo pripojené ani žiadne plnomocenstvo, ktoré by oprávňovalo pána I. na podpis takejto dohody v
mene žalovaného. Na dohode tak chýba podpis druhého z konateľov žalovaného. Pán I. nie je a nikdy

nebol konateľom spoločnosti žalovaného. Dňa 8.11.2022 žalovaný z dôvodu právnej istoty adresoval
žalobkyni odstúpenie od dohody z titulu existencie omylu, ktorý svojím konaním vyvolala žalobkyňa,
keď na jednej strane rokovala so žalovaným o spoločnej spolupráci, no zároveň nebola ochotná k tejto
dospieť. Obe dohody boli vzájomne späté. Keďže žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom
pomere len 1,5 roka a benefit v podobe špeciálnej odmeny bol rozhodnutím zamestnávateľa určený

zamestnancom, ktorí pracovali v pracovnom pomere u zamestnávateľa viac ako dva roky, bol jej do
návrhu dohody o skončení pracovného pomeru doplnený až následne, teda po diskusii s ňou a pánom
G.. Predmetom diskusie bolo podpísanie dohody o spolupráci, v zmysle ktorej žalobkyňa riadne odovzdá
svoju agendu aj za predpokladu, že sa takáto požiadavka vyskytne po skončení jej pracovného pomeru,
t. j. po 31.12.2022, ak by sa niečo nestihlo. Napriek prebiehajúcim diskusiám o konečnom znení návrhu
dohody o skončení pracovného pomeru napokon žalobkyňa (toho istého dňa 31.10.2022) zmenila svoje

stanovisko s odôvodnením, že návrh dohody o spolupráci je pre ňu neakceptovateľný ako taký, a nemá
preto o dohodu o skončení pracovného pomeru ako takú záujem. Keďže žalobkyňa informovala o
nezáujme ďalej rokovať o spôsobe ukončenia pracovného pomeru dohodou, žalovaný sa pokúsil najskôr
na prevádzke v Malom Cetíne a následne aj na domácej adrese žalobkyni doručiť výpoveď. Túto však
prevziať odmietla. Následne sa obrátila na žalovaného s tvrdením, že má vo svojej dispozícii akýsi

text dohody o skončení pracovného pomeru s podpisom žalovaného. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa o
skutočnostiach, ktoré viedli k príprave návrhu dohody o skončení pracovného pomeru vedela, prevzatím
„podpísaného“ vyhotovenia a vydávaním ho za platný vedome využila príležitosť, ktorá sa jej takto
naskytla, t. j. využila omyl žalovaného, ktorý nedal súhlas na odovzdanie listiny predstavujúcej návrh
dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyni pánom G.. Ďalej žalovaný uviedol, že výpovede ako

aj navrhovaný text dohôd o skončení pracovných pomerov boli pripravené pre všetkých zamestnancov
vopred vzhľadom na fakt, že konatelia žalovaného sa na prevádzku žalovaného v Malom Cetíne
dňa 28.10.2022 resp. 31.10.2022 osobne dostaviť nemohli. Výpovede boli vypodpisované konateľmi
v Poľsku a pripravené na odovzdanie zamestnancom za predpokladu, že nedôjde k podpisu dohôd
(o skončení pracovných pomerov), ktoré obsahovali individuálne dojednané podmienky komunikované

finančným riaditeľom. Žalovaný je presvedčený, že konal v súlade s platným právom, keď pracovný
pomer žalobkyne ukončil výpoveďou doručovanou 31.10.2022. Je síce pravdou, že žalovaný, v záujme
hospodárneho vyriešenia danej situácie, súhlasil s mimosúdnym vyriešením veci formou dohody o
urovnaní, túto však žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odmietla z titulu, že nemôže
akceptovať platnosť výpovede danej jej zamestnávateľom a naďalej musí trvať na platnosti ňou tvrdenej

dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú však žalovanému v tom čase nepredložila, ale jej
existenciu len tvrdila.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu považovala odpor za neopodstatnený, neodôvodnený, obranu v
ňom uvádzanú za účelovú. Dohodu o skončení pracovného pomeru považuje za platný právny úkon.

Dňa 28.10.2022 boli z dôvodu organizačných zmien na strane žalovaného na pracovisku odovzdané
všetkým zamestnancom žalovaného dohody o skončení pracovného pomeru za účelom ich podpisu
zamestnancami. Žalovaný sám uviedol, že dohody o skončení pracovného pomeru boli pripravené
vopred. Jej bola odovzdaná dohoda o skončení pracovného pomeru podľa individuálnych podmienok
jej pracovného pomeru, podpísala ju a rovnako ju podpísal aj žalovaný. Bol jej odovzdaný jeden

originál dohody o skončení pracovného pomeru podpísaný ňou aj žalovaným, rovnako ako ostatným
zamestnancom žalovaného. Na všetkých dohodách o skončení pracovného pomeru zamestnancov
žalovaného boli podpisy na strane zamestnávateľa rovnaké, t. j. boli tam dve kolónky na podpisy dvoch
konateľov žalovaného, F. G. a H. G. G.. Podľa jej názoru konanie C. I. za konateľa Biedrzyckeho,
resp. konateľov žalovaného bolo dohodnuté s konateľmi žalovaného. Považuje za zmätočné, keď

žalovaný namieta prekročenie právomocí tak C. I. ako aj F. G.. F. G. bol v tom čase riadnym konateľom
žalovaného, ktorý nemal obmedzené konateľské oprávnenia, preto nie je zrejmé, aké oprávnenia mal
prekročiť. Z pracovného zaradenia a druhu činností, ktoré vykonával C. I. u žalovaného je možné
sa dôvodne domnievať, že podľa § 20 ods. 4 Občianskeho zákonníka mal oprávnenie rozhodovať
o individuálnych pracovných podmienkach zamestnancov. Aj prípadné prekročenie oprávnení osôb

konajúcich za žalovaného nemôže byť posudzované na ťarchu žalobkyne, ktorá bola dobromyseľná
v tom, že dohodu o končení pracovného pomeru podpísala za žalovaného oprávnená osoba. Podľa
žalobkyne nie je pravdou, že dohoda o skončení pracovného pomeru mala byť predmetom rokovaní
dňa 31.10.2022, a že sa týchto rokovaní zúčastnila. Rokovania sa mali týkať výlučne dohody ospolupráci na obdobie po skončení pracovného pomeru a na nich prítomná nebola. Email zasielaný dňa
31.10.2022 právnou zástupkyňou žalovaného J. D. konateľovi žalovaného F. G. a v kópii finančnému
riaditeľovi C. I., v ktorom zasiela na kontrolu dohodu o spolupráci pre žalobkyňu a pre p. G., nie

je dôkazom toho, čo tvrdí žalovaný, že predmetom rokovania dňa 31.10.2022 mala byť aj dohoda
o skončení pracovného pomeru na vyžiadanie p. G. po dohode so žalobkyňou, na posúdenie jeho
právnym zástupcom spolu s návrhom dohody o spolupráci, ktorá mala byť uzatvorená spolu s ňou.
Žalovaný protiprávne podmieňoval odovzdanie podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru
žalobkyni uzavretím dohody o spolupráci. Žalobkyňa nepodpisovala a nemá k dispozícii žiadnu výpoveď

z pracovného pomeru. Na preukázanie odmietnutia prevzatia výpovede žalobkyňou, ktoré mali potvrdiť
dvaja svedkovia, žalovaný nepredložil žiaden dôkaz.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u právneho predchodcu
žalovaného CANPOL Slovakia s.r.o., Malý Cetín na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2021 ako
mzdová účtovníčka na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve bola dohodnutá mzda 957

eur mesačne. Žalobkyňa súdu predložila dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvorenú v zmysle
ust. § 60 a nasl. Zákonníka práce, kde podľa čl. II. bod 1. sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na
skončení pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.12.2022. Tento deň sa považuje za deň skončenia
pracovného pomeru. Podľa článku III bod 1. dohody zamestnávateľ sa v zmysle § 76 Zákonníka práce
zaviazal vyplatiť žalobkyni odstupné v sume jedného jej priemerného mesačného zárobku. Podľa článku

III.bod2.dohodyzamestnávateľsa nazákladesvojhorozhodnutiarozhodolvyplatiťžalobkynišpeciálnu
odmenu v sume dvojnásobku jej fixného mesačného zárobku (EUR 957), t. j. celková suma špeciálnej
odmeny predstavuje sumu 1.914 eur. Podľa článku III. bod 3. dohody zamestnávateľ sa zaviazal vyplatiť
všetky mzdové nároky a odstupné v uvedenej výške v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu
mzdy po skončení pracovného pomeru. Na 3. strane dohody je uvedené, že bola uzavretá v Malom

Cetíne dňa 28.10.2022. Za zamestnávateľa je dohoda podpísaná tak, že pri obchodnom mene CANPOL
Slovakia, s.r.o., Teodor Baláži je odtlačok pečiatky CANPOL Slovakia s.r.o. a podpis a pri obchodnom
mene CANPOL Slovakia, s.r.o., Krysztof Bronislaw Biedrzycki je odtlačok pečiatky, na ktorej je uvedené
„Dyrektor Controllingu Dominik Zdziech“. Súčasťou tejto pečiatky je podpis. Pri mene zamestnanca A.
B. C. je podpis.

6. Dohody o skončení pracovného pomeru s takmer identickým obsahom a podpísané za
zamestnávateľa totožným spôsobom ako sporná dohoda o skončení pracovného pomeru so
žalobkyňou, boli podpísané aj s ďalšími zamestnancami právneho predchodcu žalovaného. Vo všetkých
týchto dohodách bolo dojednané odstupné v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku

zamestnancov a špeciálna odmena v sume dvojnásobku fixného mesačného zárobku zamestnancov.

7. Žalobkyňa súdu predložila návrh zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou: CANPOL Slovakia, s.r.o.,
Malý Cetín a ňou, kde v bode 2.1 Zmluvné strany sa dohodli na ukončení vzájomnej spolupráce ku
dňu riadneho odovzdania agendy Canpol SK v súlade s Očakávaniami. Dohoda nebola predložená ako

úplný dokument (bola predložená len prvá a posledná strana). Táto dohoda nie je nikým podpísaná.
Na poslednej strane sú za Zastúpeného pri obchodnom mene CANPOL Slovakia s.r.o. uvedené mená
Krysztof G. G., konateľ a Tomasz Jan Biedrzycki, konateľ.

8. Z výpovede predloženej žalovaným vyplýva, že bola daná zamestnávateľom CANPOL Slovakia,

s.r.o., Malý Cetín žalobkyni ako zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti podľa ust. § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Konštatuje sa v nej, že dňa 25.10.2022 prijal zamestnávateľ rozhodnutie o
zrušení zamestnávateľa a cezhraničnom zlúčení, na základe ktorého s účinnosťou od 1.1.2023 dôjde
k zániku zamestnávateľa zlúčením so spoločnosťou MALEWO Havířov s.r.o. so sídlom v Českej
republike ako jeho právnym nástupcom. Na podklade uvedeného rozhodnutia preto zamestnávateľ

v rámci organizačných zmien zároveň rozhodol o zrušení pracovného miesta zamestnanca vedenie
účtovníctva a mzdovej agendy, v dôsledku čoho sa zamestnanec stal nadbytočným. Vzhľadom k tomu,
že zamestnávateľ sa zrušuje a jeho právny nástupca nemá inú vhodnú prácu, nie je schopný ponúknuť
zamestnancovi vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Výpoveď je datovaná 28.10.2022. Je
tu uvedené, že je podpísaná vo Varšave a podpísaná je v mene zamestnávateľa F. K. G. a H. G. G.. Pri

obchodnom mene CANPOL Slovakia, s.r.o. je odtlačok pečiatky s menami konateľov a ich podpisy. Na
tretej strane v spodnej časti je uvedené, že zamestnanec odmietol prevziať výpoveď dňa 31.10.2022,
čo svojim podpisom potvrdili Dominik Zdziech a JUDr. Miriama Podskubová LL.M.9. Z plnomocenstva zo dňa 26.10.2022 vyplýva, že H. G., ako konateľ spoločnosti CANPOL Slovakia,
s.r.o. Malý Cetin, splnomocnil C. I., aby ho zastupoval a v jeho mene odsúhlasil a podpísal akýkoľvek
dokument potrebný k uskutočneniu zámeru určeného v Rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa

25.10.2022 týkajúceho sa najmä, nie však výlučne zrušenia Spoločnosti a s tým súvisiacich dôsledkov
plynúcich pre zamestnancov Spoločnosti a jej obchodných partnerov. V plnomocenstve je ďalej
uvedené, že Splnomocnenec je oprávnený prijať akékoľvek rozhodnutie, urobiť akékoľvek vyhlásenie
alebo podať akýkoľvek návrh, listinu, podpísať akékoľvek čestné vyhlásenie, ako aj spísať, podpísať,
podať, doručiť a prijať akékoľvek a všetky dokumenty vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov

nevyhnutných alebo súvisiacich s predmetom plnomocenstva uvedeným vyššie.

10. Dňa 8.11.2022 právny predchodca žalovaného ako zamestnávateľ adresoval žalobkyni ako
zamestnankyni odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru uvádzajúc v ňom, že dňa
31.10.2022 zamestnávateľ pripravil pre zamestnankyňu návrh dohody o skončení pracovného pomeru
z dôvodu v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa

25.10.2022 došlo k zrušeniu pracovnej pozície zamestnankyne - vedenie účtovníctva a mzdovej agendy
u zamestnávateľa ku dňu 31.12.2022. Vzhľadom na to, že uvedenú dohodu mal zamestnávateľ záujem
so zamestnancom uzavrieť výlučne v prípade súhlasu zamestnanca s ďalšou spoluprácou na podklade
dohody o spolupráci, ktorú mal rovnako záujem predložiť zamestnancovi k preštudovaniu; pričom táto
dohoda o ďalšej spolupráci medzi stranami uzatvorená nebola; a zamestnanec tvrdí, že zamestnávateľ

návrh dohody o ukončení pracovného pomeru schválil svojím podpisom, a to aj napriek tomu, že sa tak
nestalo (podpis druhého konateľa spoločnosti bol protiprávnym spôsobom doplnený zo stany bývalého
manžela zamestnankyne a konateľa spoločnosti pána F. G., ktorý popri svojom podpise doplnil pečiatku
zástupcu druhého konateľa spoločnosti spolu s jeho podpisovým vzorom, o čom zamestnankyňa ktorá
tvrdí, že prevzala podpísaný návrh dohody o skončení pracovného pomeru, hoci sa tak nestalo platne

zo strany zamestnávateľa, musela vedieť a vedela), zamestnávateľ trvá na tom, že k podpisu dohody
o ukončení pracovného pomeru so zamestnankyňou nedošlo, čo dokazuje aj skutočnosť doručenia
výpovede z pracovného pomeru zamestnankyni dňa 31.10.2022 a žiaden takýto návrh dohody zo strany
spoločnosti jej ani predložený byť nemal bez podpisu dohody o spolupráci

11. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa čl. 2, § 1 ods. 4, § 13 ods. 3, § 10 ods. 1, 2,
§ 17 ods. 3, § 19, § 60 ods. 1, 2, § 61 ods. 1, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1, § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce,
§ 3 ods. 1, § 39, § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa ako zamestnanec

a právny predchodca žalovaného ako zamestnávateľ uzavreli dňa 30.4.2021 pracovnú zmluvu, na
základe ktorej žalobkyňa počnúc dňom 1.5.2021 vykonávala pre právneho predchodcu žalovaného
prácu spočívajúcu vo vedení účtovnej a mzdovej agendy. Tiež nebolo sporným, že spoločník právneho
predchodcu žalovaného rozhodol o zrušení spoločnosti tak, že právny predchodca žalovaného sa zlúči
s českou spoločnosťou Canpol Central Europe, s.r.o. Toto rozhodnutie bolo prijaté v októbri 2022.

Bolo preukázané, že spoločník právneho predchodcu žalovaného mal záujem na zániku spoločnosti
ku koncu roka 2022, a preto aj pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami mienil ukončiť najneskôr
do 31.12.2022. peňažné nároky. Žalovaný platnosť dohody o skončení pracovného pomeru namietal a
tvrdil, že žalobkyni bola daná výpoveď a pracovný pomer sa skončil uplynutím výpovednej doby.

13. Žalobkyňa tvrdila, že zamestnancom právneho predchodcu žalovaného bolo povedané, že dostanú
dohody o skončení pracovného pomeru, že dohody pripravovali Dominik Zdziech a JUDr. Miriama
Podskubová. Svedok F. G. potvrdil, že poľský spoločník mal záujem na ukončení činnosti spoločnosti
CANPOL Slovensko, s.r.o. do konca roka 2022 a za uvedeným účelom bola spoločnosť ochotná uzavrieť
so zamestnancami dohody o skončení pracovného pomeru. F. G. ako konateľ CANPOL Slovensko,

s.r.o. ďalej potvrdil, že jednotlivé dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnancami podpísal a
podpísal aj dohodu o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. F. G. ďalej uviedol, že C. I. na dohody
dával pečiatku, na ktorej mal C. I. aj svoj podpis. Žalovaný dohody o skončení pracovného pomeru so
zamestnancami B. D., L. D. (Podsedlou), J. M., J. N., F. G. na základe výzvy súdu aj predložil. Z ich
obsahu i formy je zrejmé, že tieto dohody sú rovnakého znenia, obsahujú takmer identické ustanovenia

ako sporná dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná so žalobkyňou. Totožný je aj dátum
28.10.2022 a miesto vyhotovenia Malý Cetín. Všetky dohody o skončení pracovného pomeru sú za
zamestnávateľa podpísané tak, že ich podpísal konateľ F. G., ktorý k vytlačenému obchodnému menu
spoločnosti CANPOL Slovakia, s.r.o., pod ktorým je jeho meno, pripojil svoj podpis a odtlačok pečiatkyspoločnosti. Za zamestnávateľa je ďalej pri obchodnom mene spoločnosti CANPOL Slovakia, s.r.o. a
mene Krysztof Bronislaw Biedrzycki odtlačok pečiatky Dominika Zdziecha, ktorej súčasťou je aj podpis.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že návrhy dohôd o skončení pracovných pomerov vypracovala

advokátska kancelária JUDr. Miriamy Podskubovej. JUDr. Miriama Podskubová bola prítomná na
prevádzke právneho predchodcu žalovaného v Malom Cetíne, kde s C. I. jednotlivé dohody tlačili
na tlačiarni a podpisovali ich zamestnanci CANPOL Slovakia, s.r.o. K. J. D. uviedla, že sa pamätá,
že zamestnanci dohody podpisovali. Pamätá si, že ju podpísal aj J. N.. JUDr. Miriama Podskubová
podpísanie týchto dohôd ďalšími zamestnancami žalovaného nevedela potvrdiť len z dôvodu, že ich

podpisy nepozná. Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného so zamestnancami B. D., L.
D. (Podsedlou), J. M., J. N. a F. G. skončil pracovný pomer uzavretím dohôd o skončení pracovného
pomeru a identickým spôsobom uzavrel aj dohodu o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. Niet
iného odôvodnenia, akým iným spôsobom by sa žalobkyňa dostala k dohode o skončení pracovného
pomeru podpísanej za zamestnávateľa v takej forme, ako ju súdu predložila.

14. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že jeho právny predchodca mienil so žalobkyňou
uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru len za súčasného uzavretia dohody o spolupráci,
súd prvej inštancie považoval za nepreukázanú. Žalovaný takýto návrh dohody o spolupráci súdu
ani nepredložil. Zo strany žalobkyne bol predložený len nekompletný návrh dohody o spolupráci, na
ktorom ani neboli správne údaje žalobkyne. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobkyňa a

právny predchodca žalovaného sa dohodli na skončení pracovného pomeru žalobkyne a písomne
uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobkyňa predložila, pričom uzavretie tejto
dohody nebolo podmienené splnením žiadnych ďalších podmienok zo strany žalobkyne. V dohode,
ktorú žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzavreli, sa právny predchodca žalovaného zaviazal
vyplatiť žalobkyni odstupné vo výške jej priemerného mesačného zárobku a špeciálnu odmenu vo

výške dvojnásobku jej fixného mesačného zárobku. V porovnaní s dohodami o skončení pracovného
pomeru, ktoré právny predchodca žalovaného uzavrel s ďalšími zamestnancami, mala byť žalobkyni
vyplatená nižšia odmena i odstupné. Z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že vyššia suma odstupného a
špeciálnej odmeny jej mala byť vyplatená len v prípade, ak by súhlasila s ďalšou spoluprácou, o ktorú
však žalobkyňa nemala záujem, a preto akceptovala predložený návrh dohody s odstupným vo výške

jedného priemerného mesačného zárobku a špeciálnou odmenou vo výške dvojnásobku jej fixného
mesačného zárobku. V tomto znení žalobkyňa dňa 28.10.2022 dohodu o skončení pracovného pomeru
podpísala. F. G. túto dohodu podpísal v pondelok dňa 31.10.2022 a v tento deň na ňu pridal pečiatku C.
I.. S požiadavkou na uzavretie dohody o spolupráci predchodca žalovaného prišiel až dňa 31.10.2022,
čo potvrdila žalobkyňa ako aj svedok F. G. a uvedené malo nastať až po uzavretí dohody o skončení

pracovného pomeru so žalobkyňou. Pokiaľ mienil právny predchodca žalovaného dohodu o skončení
pracovného pomeru uzavrieť so žalobkyňou len za súčasného uzavretia dohody o spolupráci, mal so
žalobkyňou uzavrieť obe dohody naraz. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa v čase, kedy dohodu o
skončení pracovného pomeru podpisovala, vedela o tom, že právny predchodca žalovaného s ňou túto
dohodu bez uzavretia ďalšej dohody o spolupráci uzavrieť nechce. Výpis poznámok F. G., na ktorý

žalovaný poukazuje, tento časový sled udalostí podporuje tiež. V neprospech žalobkyne z neho vyplýva
jedine to, že F. G. nemal žalobkyni už uzavretú dohodu o skončení pracovného pomeru odovzdať,
nepopiera však samotné uzavretie tejto dohody.

15. K tvrdeniu žalovaného o prípadnom prekročení právomoci konateľa CANPOL Slovakia, s.r.o.

F. G. či tú skutočnosť, že žalobkyňa je jeho bývalou manželkou súd prvej inštancie uviedol, že aj
za situácie, že žalovaný by preukázal prekročenie právomocí F. G. konajúceho v mene právneho
predchodcu žalovaného, vznikli by tým len zodpovednostné vzťahy medzi F. G. a právnym predchodcom
žalovaného ako právnickou osobou. Na posúdenie platnosti právneho úkonu uzavretého medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobkyňou ako jeho zamestnankyňou by prekročenie právomoci F. G.

nemalo nijaký vplyv, s výnimkou prípadu, že žalovaný by preukázal, že žalobkyňa mala o prekročení
právomoci vedomosť, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo.

16. Pokiaľ žalovaný argumentoval skončením pracovného pomeru so žalobkyňou na základe výpovede,
je potrebné uviesť, že žalovaný síce preukázal, že žalobkyni bola výpoveď zo strany právneho

predchodcu žalovaného daná, táto jej bola doručovaná až po uzavretí dohody o skončení pracovného
pomeru, preto sa výpoveďou nezaoberal.17. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o skončení
pracovného pomeru bola uzavretá riadne, platne, bola podpísaná za zamestnávateľa osobami na tento
úkon oprávnenými. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti CANPOL Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že

F. G. bol konateľom tejto spoločnosti od 4.10.2013 do 5.12.2022. V období od 25.8.2022 do 26.7.2023
boli konateľmi spoločnosti aj H. G. G. a F. K. G., pričom v období od 25.8.2022 do 26.7.2023 bolo
konanie v mene spoločnosti upravené tak, že v mene spoločnosti konali vždy dvaja konatelia spoločne,
podpisovali za spoločnosť tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti
pripojili svoje vlastnoručné podpisy. Spornú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal F. G. ako

jeden z konateľov, čo vo výsluchu aj potvrdil. Za konateľa H. G. G. podpísal dohodu C. I., ktorý bol
na tento úkon splnomocnený na základe plnej moci zo dňa 26.10.2022. V tomto prípade podľa názoru
súdu nebolo nutné, aby plnomocentvo pre C. I. udelil aj ďalší konateľ spoločnosti, pretože Domink
Zdziech nezastupoval na základe plnej moci zo dňa 26.10.2022 spoločnosť CANPOL Slovakia, s.r.o.
ale len jedného z konateľov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalovaného
ku dňu 31.12.2022 skončil pracovné pomery s viacerými zamestnancami. Ani v jednom z uvedených

prípadov nebolo v mene právneho predchodcu žalovaného konané iným spôsobom ako v prípade
uzavretia spornej dohody o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou. Tento právny úkon nebol
zrušený ani na základe odstúpenia adresovaného právnym predchodcom žalovaného žalobkyni dňa
8.11.2022. Žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca mal byť konaním žalobkyne
uvedený do omylu. Pre odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru s poukazom na

ustanovenie § 19 ods. 1 Zákonníka práce nebol dôvod a dohoda o skončení pracovného pomeru iné
ustanovenia o možnosti od nej odstúpiť neobsahovala. Nebolo preukázané ani protiprávne doplnenie
pečiatky zástupcu druhého konateľa spoločnosti spolu s jeho podpisovým vzorom F. G.. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že tak dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá so žalobkyňou
ako aj dohody o skončení pracovného pomeru s ďalšími zamestnancami boli vytlačené v prevádzke

právneho predchodcu žalovaného v súčinnosti JUDr. Miriamy Podskubovej a C. I., ktorý na jednotlivé
dohody dával svoju pečiatku. Žalovaný nepreukázal, že táto pečiatka mu mala byť odcudzená a nebolo
preukázané ani akékoľvek manipulovanie s ňou inou osobou ako práve C. I..

18. V dohode o skončení pracovného pomeru sa právny predchodca žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobkyni odstupné v sume jedného jej priemerného mesačného zárobku a špeciálnu odmenu v sume
dvojnásobku jej fixného mesačného zárobku. Žalovaný vyčíslenie uvedených nárokov nenamietal, teda
ich výška sporná nebola. Uvádzané nároky si žalobkyňa vyčíslila v žalobe s tým, že výšku príjmu za
mesiace 07/2022, 08/2022 a 09/2022 (tretí štvrťrok 2022) na účely výpočtu priemerného mesačného
zárobku preukázala výplatnými páskami. Priemerný zárobok žalobkyne je vo výške 959,32 eur. Podľa

dohody o skončení pracovného pomeru mal žalovaný žalobkyni vyplatiť ďalej špeciálnu odmenu vo
výške dvojnásobku jej fixného mesačného zárobku 957 eur, t. j. v sume 1.914 eur. Suma, ktorú je
žalovanýpovinnýžalobkynititulomdohodyoskončenípracovnéhopomeruzaplatiťpredstavuje2.873,32
eur (959,32 eur + 1.914 eur = 2.873,32 eur). Na úhradu tejto sumy súd žalovaného zaviazal. Podľa
dohody o skončení pracovného pomeru mal právny predchodca žalovaného žalobkyni vyplatiť uvedené

nároky v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy po skončení pracovného pomeru,
teda do 15.1.2023. Dňom 16.1.2023 sa dostal do omeškania a je povinný zaplatiť žalobkyni z dlžných
nárokov aj úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne. ,

19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol

v celom rozsahu úspešný žalobca, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyni bola predložená na preštudovanie a podpísanie o ďalšej
spolupráci, pričom jej uzatvorením bolo podmienené uzatvorenie dohody o skončení pracovného

pomeru. Samotná žalobkyňa sa tejto skutočnosti obšírne venovala a takýto spôsob označila za
šikanózny. Žalobkyňa vie uviesť síce konkrétny čas, kedy jej bol doručený návrh dohody o ďalšej
spolupráci, nevie však uviesť, kedy jej malo byť predložené podpísané znenie dohody o skončení
pracovného pomeru. To vytvára priestor na pre pre priklonenie sa skôr na stranu ich argumentácie,
nakoľko z výpovede žalobkyne nie je možné vylúčiť záver o tom, že skutočne mala vo svojej dispozícii

návrh dohody o ďalšej spolupráci ešte pre podpisom dohody o skončení pracovného pomeru, čo
by navodzovalo stav, kedy je možné konštatovať podmieňovanie uzatvorenia dohody o skončení
pracovného pomeru uzatvorením dohody o ďalšej spolupráci. Žalobkyňa mohla predsa podpísať návrh
dohodyoskončenípracovnéhopomeru,alekeďžeišloonávrh,takjezrejmé,ženebolvopredpodpísanýžiadnou oprávnenou osobou na podpis z ich strany. Jej podpis na prázdnom dokumente nezakladá
žiadne právne dôsledky. Preto nie je možné pripustiť záver o tom, že dohoda o skončení pracovného
pomeru bola uzatvorená a naviac doručená žalobkyni ešte predtým, než by žalobkyni bol predložený

návrh dohody o skončení pracovného pomeru prostredníctvom mailu, ako aj osobne. Znenie dohody
o skončení pracovného pomeru bolo predložené žalobkyni len ako návrh, nie však s úmyslom uzavrieť
takúto dohodu z ich strany, keďže nemali vedomosť o tom, či sa žalobkyňa rozhodne uzatvoriť s nimi aj
dohodu o ďalšej spolupráci.. Následne bola dohoda o skončení pracovného pomeru podpísaná p. G..
Menovaný bol následne dňa 9.11.2022 odvolaný z pozície konateľa spoločnosti. Žalovaný poukázal aj

na poznámky p. G., z ktorých je podľa jeho názoru zrejmé, že o danej situácii musela byť žalobkyňa
oboznámená. Podľa názoru žalovaného z konania p. G. vyplynulo, že ak sa aj znenie dohody o skončení
pracovného pomeru, ktoré bolo podpísané oboma zmluvnými stranami dostalo do dispozície žalobkyne,
tak sa to stalo nečestným a doslova podvodným spôsobom, čo potvrdzujú jeho poznámky. Ak by teda
dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná všetkými stranami, tak tento moment nie je
pre toto konanie podstatný. Podstatným je spôsob ako sa takéto vyhotovenie dostalo do rúk žalobkyne,

keďže až týmto okamihom by sa prejav vôle ich právneho predchodcu dostal k žalobkyni a začal by
voči nej pôsobiť. Je zrejmá prepojenosť medzi svedkom G. a žalobkyňou, ako aj to, že svedok G. konal
v záujme žalobkyne. Svedok G. si dohodu o skončení pracovného pomeru zobral, odovzdal ju žalobkyni,
hoci tak spraviť nemal a žalobkyňa sa tak mohla slobodne a bez žiadnych ďalších dôsledkov rozhodnúť,
či podpíše dohodu o ďalšej spolupráci.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k

záveru,žeodvolaniežalovaného.niejedôvodné,pretorozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22.Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

25. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej

inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane

rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalovaným. v jeho odvolaní. Žalovaný. v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné.

26. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedkyprocesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

27. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

28. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena

(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto
skutočnosti preukázané, strana uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

29. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia

odstupného a špeciálnej odmeny v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.10.2022,
ktorou došlo k skončeniu jej pracovného pomeru u žalovaného z dôvodu organizačných zmien s
poukazom na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce k 31.12.2022 a žalovaný sa zaviazal vyplatiť jej
odstupné v sume jedného jej priemerného mesačného zárobku (959,32 eur) a špeciálnu odmenu v sume
dvojnásobku jej fixného mesačného zárobku (1.914 eur).

30. Žalobkyni bola doručená dohoda o skončení pracovného pomeru zástupcom žalovaného – v tom
čase konateľom zamestnávateľa žalobkyne. K podpísaniu predmetnej dohody došlo tým spôsobom,
že dohoda bola odovzdaná žalobkyni (tak ako všetkým ostatným zamestnancom) v piatok 28.10.2022,
ona ju ňou podpísanú odovzdala zamestnávateľovi (v zastúpení p. G.) v pondelok 30.10.2022 (rovnako

ostatní zamestnanci) a následne dohodu za zamestnávateľa podpísal konateľ p. G. a za ďalšieho
konateľa bola dohoda opatrená pečiatkou splnomocneného zástupcu konateľa H. G. G. pána C. I..
Tvrdenie žalovaného, že išlo iba o návrh dohody o skončení pracovného pomeru teda neobstojí, pretože
podpismi žalobkyne a zástupcov zamestnávateľa došlo k platnému uzatvoreniu dohody o skončení
pracovného pomeru (na tom nič nemení skutočnosť, že k podpisu všetkými osobami nedošlo v rovnaký

deň). Platná dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť odovzdaná (doručená) aj zamestnancovi,
musí sa dostať do jeho dispozície. Konateľ obchodnej spoločnosti zastupuje spoločnosť navonok vo
vzťahu k zamestnancom i vo vzťahu k tretím osobám, preto je oprávnený doručiť zamestnancovi
listinu o rozviazaní pracovného pomeru. Z toho je zrejmé, že vtedajší konateľ žalovaného F. G. konal
v rámci svojej právomoci, keď odovzdal žalobkyni platne uzatvorenú dohodu o skončení pracovného

pomeru. V prípade, ak by v rámci interných pokynov medzi spoločníkmi a konateľmi bolo stanovené,
že žalobkyni sa neodovzdá dohoda o skončení pracovného pomeru, ak nepodpíše dohodu o ďalšej
spolupráci, a konateľ F. G. by dohodu o skončení pracovného pomeru napriek tomu žalobkyni v mene
zamestnávateľa odovzdal, jeho úkon zamestnávateľa zaväzuje. Štatutár, ktorý poruší svoje oprávneniasa zodpovedá voči obchodnej spoločnosti, avšak ním urobený úkon nad rámec jeho právomocí zostáva
voči zamestnancovi platný. Na tom nič nemenia ani písomné poznámky p. G. adresované žalobkyni,
v ktorých jej naznačoval, že jej zamestnávateľ nechcel podpísanú dohodu odovzdať, lebo nepodpísala

dohodu o ďalšej spolupráci. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že zamestnávateľ by uzatvoril
so žalobkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru iba v prípade, ak by podpísala dohodu o ďalšej
spolupráci. Tvrdenia žalovaného v odvolaní sú iba v rovine hypotéz. Nič nebránilo zamestnávateľovi
žalobkyne uzatvoriť s ňou dohodu o ďalšej spolupráci a až následne dohodu o skončení pracovného
pomeru a v prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu dohody o ďalšej spolupráci, nepristúpiť k odovzdaniu

návrhu dohody o skončení pracovného pomeru a následnému podpísaniu tejto dohody, ktorá tak
nadobudla platnosť, ale priamo ukončiť pracovný pomer výpoveďou, tak ako žalovaný tvrdí, že mal
v úmysle. Tieto svoje tvrdenia žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom.

31. Odvolací súd v ostatnom poukazuje na dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje,
pretoniejeúčelné,abyichodvolacísúdopakoval.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiamodvolacísúdsa

plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní procesne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).