Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/222/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200420
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:5020200420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej,
v právnej veci žalobcu: #APAGE SATANAS (pôvodne: EuroSpotrebiteľ), IČO: 51 428 148, so sídlom:
Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2020/002974-002 zo dňa 03.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Žiadosťoupodanoue-mailovouformoudňa08.09.2020žalovanémuakopovinnejosobepodľazákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) sa žalobca domáhal poskytnutia
informácií vymedzených vo svojej žiadosti, formulovanej v nasledovnom znení:

„V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám Vás žiadame, na tento mail alebo do el. schránky,
o priame bezplatné elektronické (ideálne v pdf) sprístupnenie nasl. informácií:
- zaradenie a IČ + prehľad služobných a pracovných činností, a reálne výsledky zo služobných a
pracovných činností, ktoré vykonáva Dominik Dán počas svojej údajnej profesie a činnosti pre štát (MV
SR) od roku 2000 do jeho „vyhodenia“ z MV SR.“
(ďalej aj „infožiadosť“).

2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“), Kancelária ministra vnútra
Slovenskej republiky, tlačový odbor (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č. KM-TO-2020/005916-004 zo
dňa 11.09.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán s poukazom na § 9 ods.
2, ods. 3 infozákona a na zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z. z.“) o infožiadosti
žalobcu s prideleným číslom KM-TO-2020/005916 rozhodol tak, že ako povinná osoba infožiadosti
nevyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že sprístupnenie požadovaných údajov podlieha obmedzeniu

prístupu k informáciám ustanovenom v § 9 ods. 2 infozákona – ochrana osobných údajov.

3. Prvostupňové rozhodnutie žalobca napadol riadnym opravným prostriedkom, doručeným žalovanému
dňa 26.09.2020, o ktorom minister vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,Sekcia legislatívy a právnych služieb MV SR, Odbor legislatívy verejnej správy, ako príslušný správny
orgán, na základe návrhu Osobitnej komisie ministra vnútra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra
o rozkladoch, rozhodol tak, že rozhodnutím č. SL-OLVS-2020/002974-002 zo dňa 03.11.2020 (ďalej aj

„napadnutérozhodnutie“)podľa§59ods.1,ods.2,§61ods.2,ods.3zákonač.71/1967Zb.osprávnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol rozklad
žalobcu a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

II.

Žaloba

4. Všeobecnou správnou žalobou, podanou v zákonom stanovenej lehote dňa 05.11.2020 na Krajský
súd v Žiline, ktorý vec následne podľa § 18 ods. 2, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) postúpil uznesením sp. zn. 30S/163/2020 zo
dňa 10.11.2010, právoplatným 22.11.2020, z dôvodu miestnej príslušnosti na Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“),
vydanými organizačnými útvarmi žalovaného v prvom a druhom stupni (ďalej len „správne orgány“ alebo
„žalovaný“). Správny súd z obsahu správnej žaloby identifikoval žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1
písm. c), písm. e), písm. g) SSP, teda nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový

stav a podstatné porušenia ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

5. Obsahovo žalobca žalobu vymedzil s poukazom na to, že jeho práva a právom chránené
záujmy boli porušené a priamo dotknuté nezákonným postupom a vecne nesprávnym rozhodnutím

žalovaného, ktorého povinnosťou bolo sprístupniť požadované informácie v čo najväčšom rozsahu.
Podľa žalobcu požadované informácie nepožívajú právnu ochranu v takom rozsahu, ako deklaroval
žalovaný. Informácie mu neboli ani sčasti sprístupnené.

6. Žalobca v rámci svojej argumentácie citoval internetové články ohľadom osoby Dominik Dán, navrhol

súdu oboznámiť sa s nimi a zabezpečiť pracovné a služobné zmluvy tejto osoby, ktorá mala byť
zamestnancom MV SR, jej pracovné hodnotenia, akékoľvek ňou vydané rozhodnutia, procesné úkony
alebo spisy, výplatné pásky, ako aj všetko o jej činnosti a pracovnej disciplíne vrátane dochádzky do
práce, navrhoval preveriť jej činnosť, existenciu, prínos pre štát a zhmotnené výsledky jej činnosti za plat,
ktorý mu bol vyplácaný. Žalobca namietal nezákonný postup a nezákonné nesprístupnenie uvedených

informácií vecne nesprávnym rozhodnutím v rozpore s právom na informácie a s právom na prístup
k dokumentom, ako aj porušenie Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

7. V rámci nezákonného postupu žalobca namietal neinformovanie a utajovanie zloženia osobitnej
komisie, jej nešpecifikovanie v záhlaví, keďže podľa žalobcu je týmto postupom účastníkovi konania

reálne znemožnené, najmä pri písomnom procese správneho konania, sa vopred oboznámiť
s obsadením komisie, s tým, komu a akým osobám je vec predložená, a či nejde o osoby zaujaté alebo
inak rozhodnutím dotknuté, ktoré by mohli zaujato konať a rozhodovať. Podľa názoru žalobcu by musel
účastník konania len „strieľať naslepo“, čo je neprípustné a v rozpore s princípom predvídateľnosti,
princípmi právneho štátu a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca z tohto dôvodu preventívne

namietal nezákonné alebo svojvoľné zloženie, neúplné zloženie, zaujaté zloženie osobitnej komisie,
nakoľko právo na dobrú správu vecí verejných podľa neho nepriamo garantuje právo na informovanie
účastníka správneho konania o tom, kto sa konania zúčastňuje, kto v ňom koná a rozhoduje, a len takým
postupom sa zabezpečuje spravodlivosť konania - neupieraním procesných inštitútov.

8. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobca namietal nezákonnú funkčnú a vecnú príslušnosť
prvostupňového orgánu, ako aj osobitnej komisie, a existenciu iného podriadeného, ako vedúceho
správneho orgánu, ktorý mal rozhodnúť, nie priamo minister. Minister podľa názoru žalobcu nebol
funkčne príslušným, pretože by nemal kto rozhodovať o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. Podľa žalobcu ďalej absentoval návrh ustanovenia osobitnej komisie, nie je možné overiť jej

kreovanie, obsadenie, čo predstavuje porušenie zákona a porušenie práva na inú právnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, popri porušení práva na nestranný a nezávislý
správny orgán v rozpore s čl. 41 Charty. Keďže súd môže judikovať právne názory len formou rozhodnutí
a v tejto otázke je judikatúra nedostatočná, žalobca vyjadril potrebu dotknúť sa nezákonnosti takejtoprávnej, procesne spornej otázky, vznesením uvedených námietok o nesprávnom právnom posúdení
procesných otázok o postupe a vzniknutých rozhodnutiach.

9. Žalobca uviedol, že neúplné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie namietal,
pretože nežiadal nič nenormálne, len výsledky reálnej činnosti zamestnanca štátu, ktorý viac ako 10
rokov pracoval na MV SR alebo v Policajnom zbore Slovenskej republiky, a chcel legitímne vedieť, kto
to bol, čo robil za plat od štátu „z našich daní“, alebo či naozaj išlo o „fiktívny pracovný a služobný pomer
na okrádanie štátu a majetkové obohacovanie skupinky vyvolených“.

10. Podľa názoru žalobcu Dominik Dán mal založený nezákonný pracovný či služobný pomer, reálne
nevykonával žiadnu činnosť, pritom poberal štátny plat, čo bol podľa žalobcu bezprecedentný podvod
minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ak nie priamo v rozpore so zákonom, a z tohoto konania je podľa
žalobcu zrejmé, že jeho osobné údaje, výsledky jeho údajnej pracovnej činnosti, jeho ochrana a práva
sú ním samým oslabené, ak vôbec požívajú nejakú právnu ochranu, keďže zneužitie práva nepožíva

právnu ochranu. Alebo je potom zrejmé, že za 10 rokov práce a poberania platu nič zhmotnené pre štát
nevykonal, a žalovaný sa to snaží „tajiť a nevyšetrovať“.

11. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie tzv. ležiacej informácie u povinnej osoby, ako aj
nesprávne právne posúdenie vytvárania novej informácie, pretože mal za to, že nežiadal vytváranie

novej informácie, ale len čiastočné informácie obsiahnuté v akejkoľvek už ležiacej informácii. Prípadná
neochota a neskúsenosť vyhľadávať tieto ležiace informácie v inej informácii nemôže zakladať dôvod
na ich nezákonné nesprístupnenie, ani neoprávňuje na tvrdenie, že ide o údajne nové informácie alebo
neležiace informácie s cieľom vyhnúť sa ich vyhľadávaniu a nezverejneniu v rozpore s právom na
informácie a s právom na dokumenty, s ktorými pracuje žalovaný.

12.Žalobcauzavrel,žepreskúmavanérozhodnutiasúvcelomrozsahunezákonné,protiústavnéavecne
nesprávne, v rozpore s ústavným právom na informácie, preto žalobe žiadal vyhovieť. Na základe
uvedeného žiadal, aby súd preskúmavané rozhodnutia v celom rozsahu ako nespravodlivé, nezákonné
a vecne nesprávne zmenil a žalobcovi všetky požadované informácie sprístupnil, alternatívne aby ich

zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie žalovanému, pri 100 % priznaní náhrady trov konania
žalobcovi.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13.Vrámcireakcienasúdomdoručenúžalobusažalovanývyjadrilpodanímdoručenýmkrajskémusúdu
dňa 15.01.2021. Poukázal na to, že Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky ako
hlavný gestor aplikácie infozákona u žalovaného ako povinnej osoby si vyžiadal od príslušného vecného
gestora Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR podklady k žalobcovej

žiadosti a následne na základe týchto podkladov vydal rozhodnutie. Žalovaný poukázal na stanovisko
vecného gestora, z ktorého vyplývalo, že osoba, o ktorej žalobca požadoval informácie, nie je osobou
podľa § 9 ods. 3 infozákona. Zároveň podľa jeho názoru žalobcom požadované informácie jednoznačne
tvoria sociálnu a ekonomickú identitu dotknutej osoby a povinná osoba v čase vybavovania žalobcovej
infožiadosti nedisponovala súhlasom dotknutej osoby.

14. K námietke týkajúcej sa funkčnej a vecnej nepríslušnosti prvostupňového orgánu a osobitnej
komisie žalovaný dodal, že príslušnosť Tlačového odboru vyplýva z nariadenia MV SR č. 39/2015
o organizačnom poriadku MV SR, ale predovšetkým z pokynu Kancelárie ministra vnútra Slovenskej
republiky(ďalejaj„Kancelária“)č.3/2019oorganizačnomporiadkuKancelárie.Podľačl.12tohtopokynu

Tlačový odbor plní úlohu odborného gestora nad agendou sprístupňovania informácií fyzickým alebo
právnickým osobám v súlade s infozákonom, prijíma, vedie evidenciu, vybavuje žiadosti o informácie,
vybavenie žiadostí podpisuje riaditeľ Tlačového odboru alebo ním určený zástupca. O rozklade potom
rozhoduje výlučne minister, nie osobitná komisia. Zloženie a mená členov osobitnej komisie nie je
potrebné v rozhodnutí špecifikovať, ani bližšie uvádzať, nakoľko osobitná komisia má len poradný

charakter a nemá postavenie správneho orgánu. Osobitná komisia je zložená zo zamestnancov MV SR,
ale aj externých členov menovaných ministrom vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný zdôraznil, že na
konanieorozkladesavzťahujúinéustanoveniaSprávnehoporiadkuakonaodvolanie,pričomorozklade
rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, a to vždy na základe návrhu ním ustanovenejosobitnej komisie. Námietky žalobcu sú preto účelové, ničím nepodložené a vychádzajú iba z jeho
domnienok.

15. V ďalšej časti svojej argumentácie žalovaný poukázal na dôvody vydania napadnutého rozhodnutia,
ktoré sčasti zopakoval, a dodal, že žalobcom požadovaný prehľad služobných a pracovných činností
dotknutej osoby povinná osoba nemala k dispozícii a musela by ho vypracovať, čo by bolo nad
rámec povinnosti ustanovených infozákonom. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov a na
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného

sektora a v súvislosti s nimi zdôraznil, že subjekty verejného sektora nie sú povinné vytvárať alebo
upravovať dokumenty, aby vyhoveli žiadosti, a nie sú ani povinné poskytovať výťahy dokumentov, pokiaľ
to predstavuje neprimerané úsilie prekračujúce rámec jednoduchej operácie.

16. Žalovaný uzavrel, že v konaní bolo dostatočne a jednoznačne preukázané, že žalovaný postupoval
v súlade s platnými právnymi predpismi, keď nesprístupnil žalobcovi ním požadované informácie.

Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 18.01.2021
(replika). Zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a stanovisko žalovaného považoval za nesprávne.
Dodal, že výkon ochrany osobných údajov a výkon práva na správu majetku štátu nemôžu byť zneužité
nazakrývanieprotiprávnejčinnostiabránenieverejnostivprístupekakýmkoľvekdokumentomtýkajúcim
sa tohto zneužitia tak v neprospech štátu, ako aj MV SR a verejnosti. Žalobca spochybnil právo na

ochranuosobnýchúdajovvprospechdotknutejosobyavrámcinovejargumentácieuviedol,žejemožné
riadne oddeliť osobné údaje od zvyšku a tieto zvyšky sprístupniť podľa § 12 infozákona. Žalobca súdu
navrhol vypočuť ministra vnútra Slovenskej republiky a preveriť dôvody výpovede dotknutej osoby na
dokreslenie situácie okolo zneužitia služobného pomeru a výsledkov činnosti dotknutej osoby za reálne
vyplatené peniaze od štátu.

18. K osobitnej komisii doplnil, že je dôležité poznať jej zloženie, nakoľko v nej môže byť obsadená
riziková, zaujatá osoba, ktorá môže zaviniť zmanipulovanie skutkového stavu, nesprávne poradiť alebo
inak negatívne ovplyvniť rozhodnutie v neprospech účastníka. Riziko manipulovania dokladuje podľa
žalobcu aj absencia listín v žurnalizovanom administratívnom spise. Žalobca tvrdenia žalovaného

označil za účelové a nestotožnil sa s nimi, pričom zotrval na tom, že jeho postup bol svojvoľný
a porušujúci jeho práva, preto sú podľa neho preskúmavané rozhodnutia nezákonné, protiústavné,
vecne nesprávne, v rozpore s ústavným právom na informácie a dokumenty, preto žiadal žalobe
vyhovieť.

19. Replika žalobcu bola žalovanému doručená na vedomie dňa 21.01.2021. Duplika z jeho strany
nebola podaná.

V.
Relevantná právna úprava

20. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

21.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

23. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní o správnej
žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu.24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa § 191 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

26. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

27. Podľa § 1 ods. 1 infozákona tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu

k informáciám.

28. Podľa § 3 ods. 1 infozákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii.

29. Podľa § 9 ods. 1 infozákona informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby,
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa
fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje
osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba
nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú

dotknuté.

30. Podľa § 9 ods. 2 infozákona informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané
v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej

osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný
zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.

31. Podľa § 9 ods. 3 infozákona povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje
fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným

zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva,
predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky,
prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu
Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme,
vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom

pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na
procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje
v rozsahu
a) titul,
b) meno,

c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za

výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

32. Podľa § 12 infozákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak,
že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, priktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá
dôvod nesprístupnenia.

33.Podľa§2ods.2zákonač.18/2018Z.z.osobnýmiúdajmisúúdajetýkajúcesaidentifikovanejfyzickej
osobyaleboidentifikovateľnejfyzickejosoby,ktorúmožnoidentifikovaťpriamoalebonepriamo,najmäna
základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko,
identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1 alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých
charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu,

psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

34. Podľa § 2 ods. 2 infozákona povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a
právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného
zákona.

35. Podľa § 19 ods. 2 infozákona o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený
povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o
odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno
podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

36. Podľa § 22 ods. 1 infozákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

37. Podľa § 5 Správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný
zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

38. Podľa § 6 ods. 2 Správneho poriadku ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa
vnútornečlení,orgánompríslušnýmkonaťvmenetohtosprávnehoorgánuvprvomstupnijeútvarurčený
zákonom,inakútvarurčenýštatútomaleboinýmpredpisomupravujúcimjehovnútornépomery(ďalejlen
"štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

39. Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy,
vydanémuvprvomstupni,možnopodaťnatomtoorgánevlehote15dníododňaoznámeniarozhodnutia
rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.

40.Podľa§61ods.2Správnehoporiadkuorozkladerozhodujevedúciústrednéhoorgánuštátnejsprávy
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

41. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon“) ministerstvo riadi a za jeho činnosť

zodpovedá minister.

42. Podľa § 5 ods. 1 kompetenčného zákona ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, prípadne iné
organizačné útvary.

43. Podľa 5 ods. 4 kompetenčného zákona na ministerstve pôsobia poradné orgány zriadené podľa
osobitných predpisov (§ 61 ods. 2 Správneho poriadku – poznámka správneho súdu). Minister môže
zriaďovať aj ďalšie poradné orgány.

44. Podľa § 5 ods. 5 kompetenčného zákona organizačnú štruktúru ministerstva určuje organizačný

poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

45. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalejaj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/222/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-5S/222/2020.

46. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto považoval podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP za splnené
a vec preskúmal bez nariadenia pojednávania. Rozsudok vo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho
skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 15.05.2025 (§ 137
ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu dňa 04.02.2025, teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137

ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 15.05.2025.

47. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,

v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

48. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými v konaní
o infožiadosti žalobcu zo dňa 08.09.2020 došlo k odmietnutiu poskytnúť mu informácie s poukazom na
§ 9 ods. 2 infozákona, teda s poukazom na ochranu osobných údajov dotknutej osoby Dominik Dán.

Žalovaný sa v druhostupňovom konaní o rozklade žalobcu stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré
ako vecne správne potvrdil.

49. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe je v zmysle §
134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, s výnimkami podľa § 134 ods. 2 SSP, o ktorý

prípade v danej veci nejde. Dôvodom takejto viazanosti je vlastná podstata správneho súdnictva, majúca
subsidiárny charakter, pričom samotné správne súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá
vo svojej podstate značí, že správny súd musí rešpektovať vôľu účastníkov konania ohľadom toho,
či a akým spôsobom budú uplatňovať a brániť svoje práva. To znamená, že správny súd nie je
v prípade všeobecného, vágneho vymedzenia žalobných dôvodov povinný, ani oprávnený, nahrádzať

argumentáciu žalobcu a sám za neho vyhľadávať dôvody nezákonnosti, pokiaľ ich on sám neformuluje
jasne a zrozumiteľne, a neumožní tým riadny súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí na základe ním
uplatnených žalobných dôvodov. Uvedené platí aj pri zohľadnení absencie právneho zastúpenia, ktorú
procesný predpis v tomto prípade umožňuje [§ 49 ods. 2 písm. c) SSP].

50.Vprejednávanejvecisprávnysúdzobsahusprávnejžalobyidentifikovalžalobnédôvodypodľa§191
ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP. Nesprávne právne posúdenie žalobca vymedzil s poukazom na
nesprístupnenie informácie ako takej, na posúdenie ležiacej informácie a vytvárania novej, keďže podľa
jeho názoru požadované informácie sú obsiahnuté v akejkoľvek už ležiacej informácii u žalovaného.
V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci spochybnil i ochranu osobných údajov dotknutej

osoby a tvrdil, že táto je oslabená, resp. práva dotknutej osoby nepožívajú žiadnu právnu ochranu.
Nezákonný postup žalovaného žalobca vymedzil s poukazom na nezákonnosť osobitnej komisie a
vecnej a funkčnej nepríslušnosti žalovaného. Pokiaľ ide o námietku neúplného zistenia skutkového
stavu, žalobca ju len konštatoval, obsahovo ju však nevymedzil s poukazom na konkrétny nedostatok,
preto v tomto smere znemožnil správnemu súdu prieskum zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí

v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

51. Správny súd sa s ohľadom na obsah žalobných námietok v prvom rade zameral na skúmanie vecnej
a funkčnej príslušnosti žalovaného, ktorý nesporne bol povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 infozákona,
oprávnenou na rozhodovanie v danom konaní podľa § 5 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1

infozákona. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že v prvom stupni o infožiadosti žalobcu
rozhodovalTlačovýodborKancelárieministravnútraSlovenskejrepublikyMVSR,ktorýjevzmyslečl.40
ods. 4 písm. c) Nariadenia MV SR č. 39/2015 zo dňa 30.03.2015 o organizačnom poriadku MV SR (ďalej
aj nariadenie č. 39/2015) organizačným útvarom Kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalejlen „Kancelária ministra“). Podľa Nariadenia MV SR č. 10/2015 zo dňa 30.01.2015 o sprístupňovaní
informácií fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej aj „nariadenie č. 10/2015“) je Kancelária
ministra hlavným gestorom, ktorý zodpovedá za vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácií a za

formálnu stránku vybavenia žiadosti [čl. 2 ods. 1 písm. a)]. Správny súd preto konštatuje, že kompetencia
prvostupňového orgánu na rozhodovanie v danej veci bola daná v súlade § 6 ods. 2 Správneho poriadku
s poukazom na § 5 ods. 5 kompetenčného zákona. Žalobca v súvislosti s príslušnosťou neformuloval
konkrétnu námietku, pre ktorú považuje rozhodovanie prvostupňového orgánu z hľadiska jeho vecnej
a funkčnej príslušnosti za nezákonné. V súvislosti s uvedeným správny súd už len poznamenáva, že

predmetné nariadenia, o ktoré sa úvahy súdu opierajú, sú verejne prístupné na internetových stránkach
žalovaného, preto je možné tieto skutočnosti považovať za všeobecne známe, ktoré nie je potrebné
dokazovať (§ 122 SSP).

52. Pokiaľ ide o námietku vecnej a funkčnej príslušnosti ministra vnútra Slovenskej republiky ako
druhostupňového orgánu na rozhodovanie v danej veci, správny súd poukazuje na ustanovenia § 19

ods. 2 veta tretia infozákona, § 61 ods. 2 Správneho poriadku, § 4 ods. 1 kompetenčného zákona,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že o rozklade účastníka konania rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy, ktorým je v prípade ministerstva minister. Správny súd zdôrazňuje, že v predmetnom
administratívnom konaní sa nerozhodovalo o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ale
o rozklade, preto sú úvahy žalobcu o kompetencii orgánu príslušného na rozhodovanie o mimoriadnom

opravnom prostriedku bezpredmetné.

53. Podľa kompetenčného zákona sú osobitné komisie poradnými orgánmi, pôsobiacimi na ministerstve
(§ 5 ods. 4), a zriaďujú sa v zmysle § 61 ods. 2 Správneho poriadku. Existenciu poradných orgánov MV
SR v súlade s § 5 ods. 5 kompetenčného zákona predpokladá aj nariadenie č. 39/2015, konkrétne čl. 27.

Podľa čl. 27 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 39/2015 poradným orgánom je okrem iných aj osobitná komisia
ministra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch, na základe návrhu ktorej bolo vydané
napadnuté rozhodnutie v predmetnej veci. Správny súd zastáva názor, že v súvislosti s činnosťou tejto
komisie ako poradného orgánu, ktorého existenciu a ingerenciu do rozhodovania ministra predpokladá
zákon aj interné predpisy MV SR, nedošlo k nezákonnému postupu na strane žalovaného. Žalovaný

ako správny orgán, viazaný v konaní o infožiadosti ustanoveniami infozákona a Správneho poriadku,
nemal povinnosť informovať žalobcu ako účastníka konania o jej zložení, ani uviesť jej zloženie v záhlaví
napadnutého rozhodnutia, nakoľko táto skutočnosť nie je náležitosťou rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku, ani § 18 infozákona.

54. V súvislosti so zachovaním práv žalobcu v tomto smere správny súd uvádza, že informáciu o zložení
osobitnej komisie má účastník konania možnosť požadovať kedykoľvek po podaní rozkladu, čo platilo
aj v prípade žalobcu. Z administratívneho spisu v prejednávanej veci vyplýva, že po tom, ako žalobca
podal riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný mu prípisom č. KM-
TO-2020/005916-009 zo dňa 23.10.2020, ktorý mu bol doručený 30.10.2020, oznámil predloženie

opravného prostriedku osobitnej komisii ministra na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch,
ako poradnému orgánu, na ďalšie konanie. Od tohto momentu mal teda žalobca možnosť dopytom
na žalovaného vopred sa oboznámiť so zložením osobitnej komisie a tiež eventuálne namietať jej
zloženie či dôvody zaujatosti jej členov, ktorú informáciu mu bol žalovaný povinný poskytnúť. Túto
možnosť však žalobca ani do vydania napadnutého rozhodnutia nevyužil. V tejto súvislosti neobstojí ani

námietka žalobcu o nezákonnom a svojvoľnom zložení komisie, keďže nemá svoj podklad v konkrétnych
tvrdeniach a jeho argumentácia je v tomto smere len preventívna a vágna, bez vplyvu na zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd zdôrazňuje, že osobitná komisia je výlučne poradným
orgánom, má preto len poradnú funkciu vo vzťahu k rozhodovaniu v druhom stupni, ktoré je v rukách
ministra, nesúceho zodpovednosť za vydané rozhodnutie, jeho vecnú správnosť a zákonnosť. Osobitná

komisia nie je nositeľom rozhodovacej právomoci vo vzťahu k podanému rozkladu. Výstupný materiál
osobitnej komisie v konkrétnom konaní je len návrhom, ktorý môže a nemusí byť prijatý, pričom nie
je právne záväzný. Správny súd už len dodáva, že návrh osobitnej komisie v zmysle § 61 ods. 2
Správneho poriadku nie je návrhom ustanovenia osobitnej komisie tak, ako sa mylne domnieva žalobca,
ale návrhom vo veci samej.

55. S ohľadom na uvedené správny súd nezistil existenciu vady nezákonnosti v zmysle § 191 ods. 1
písm. g) SSP v rozsahu žalobcom uplatnených žalobných námietok.56. Rovnako správny súd nezistil existenciu vady nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym
právnym posúdením podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy príslušný orgán na správne
a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo jej časť, prípadne ak správne

aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje k nesprávnym právnym záverom.
V predmetnej veci žalovaný preskúmavané rozhodnutia vydané v konaní o infožiadosti žalobcu založil
na aplikácii § 9 ods. 2 infozákona, keď dospel k záveru, že žalobcom požadované informácie (zaradenie,
identifikačné číslo, prehľad služobných a pracovných činností a výsledkov osoby Dominik Dán) sú
údajmi, ktoré robia dotknutú osobu minimálne identifikovateľnú, s ohľadom na jej spätosť so žalovaným,

jej pracovné i spoločenské správanie, preto ich možno označiť za osobné údaje, pričom zároveň nejde
osobu taxatívne vymedzenú v § 9 ods. 3 infozákona a na sprístupnenie údajov nebol daný súhlas
dotknutej osoby. Informácie podľa žalovaného tvoria sociálnu a ekonomickú identitu dotknutej osoby,
preto požívajú osobitnú ochranu pred zverejňovaním. Nad rámec uvedeného žalovaný v napadnutom
rozhodnutí svoju argumentáciu doplnil o skutočnosť, že žalobcom požadovaný prehľad služobných
a pracovných činností žalovaný ako povinná osoba nemá k dispozícii a musel by ho vypracovať, čo by

bolo nad rámec povinností ustanovených infozákonom (§ 3 ods. 1 infozákona).

57. Správny súd zastáva názor, že v danej veci nedošlo k nesprávnej aplikácii ustanovení infozákona.
Ak mal žalobca za to, že správne orgány mu mali požadované informácie poskytnúť, správny súd s touto
argumentáciou nesúhlasí, s právnym názorom žalovaného sa v plnom rozsahu stotožňuje s poukazom

na skutočnosť, že dotknutá osoba je verejne známa svojou publikačnou činnosťou a jej spätosťou so
žalovaným. Záujem na ochrane osobných údajov, medzi ktoré v tomto prípade nesporne patria aj údaje
týkajúce sa pracovnej činnosti tejto osoby a jej výsledkov, je preto o to naliehavejší. Naliehavosť ochrany
potvrdzuje samotná žaloba, ktorej obsahom je okrem iného i spochybňovanie práv dotknutej osoby zo
strany žalobcu.

58.VsúvislostisidentifikovateľnosťoudotknutejosobysprávnysúdpoukazujenajudikatúruNajvyššieho
súduSlovenskejrepubliky,vzmyslektorej„...definíciaosobnýchúdajovvosvojompojmovomvymedzení
neobsahuje konkrétne pomenované kategórie údajov, resp. spod definície tohto pojmu nie sú žiadne
konkrétne údaje vylúčené. Podstatné je, aby obsah a význam týchto údajov napĺňal znaky osobných

údajov, a teda aby prostredníctvom obsahu poskytnutých údajov a ich vyhodnotenia vo vzťahu k
ostatným známym, resp. dostupným informáciám bolo možné dospieť k identifikovaniu určitej fyzickej
osoby. Z hľadiska GDPR nie je podstatné, že samotné meno a priezvisko ešte neurčuje konkrétnu
fyzickú osobu, nakoľko osobnými údajmi nie sú len údaje, ktorými je fyzická osoba priamo identifikovaná,
ale aj údaje, ktoré sa identifikovateľnej osoby týkajú. Pri poskytnutí informácií v zmysle zákona č.

211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
slobode informácií) v znení neskorších predpisov týkajúcich sa právnických osôb je potrebné skúmať,
či nejde o informácie týkajúce sa v konečnom dôsledku identifikovateľných fyzických osôb. Teda
je potrebné aplikovať test primeranej pravdepodobnosti a zodpovedať otázku, či existuje primeraná
pravdepodobnosť, že poskytnuté údaje budú použité na identifikáciu fyzickej osoby (tento test vykladal

Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí z 19. októbra 2014, C -582/14, vo veci Patrick Breyer proti
Bundesrepublik Deutschland)...“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2019, sp.
zn. 10 Sžik/2/2017, R 17/2021).

59. Súd zároveň konštatuje nedôvodnosť žalobnej námietky, že informácie, ktoré žalobca požadoval,

sú obsiahnuté v akejkoľvek ďalšej informácii ležiacej u žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti nepodal
vysvetlenie, a to ani z hľadiska skutkového, ani z hľadiska právneho, prečo považuje požadované
informácie za ležiace u žalovaného, ktorý tvrdil, že ich k dispozícii nemá. Podľa správneho súdu
v prípade danej žalobnej námietky ide len o prezentovanie subjektívneho názoru žalobcu na existujúce
skutočnosti, ktorý názor však nezodpovedá reálnemu stavu veci, s tým, že žalobca tým predovšetkým

vyjadruje nespokojnosť so spôsobom vybavenia jeho infožiadosti. Povinná osoba je povinná poskytovať
len informácie, ktoré má k dispozícii, pričom infozákon jej neukladá povinnosť vytvárať na základe
žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú, či spracovávať už existujúce
informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové
informácie. Za dôvodnú preto nemožno považovať námietku žalobcu, podľa ktorej sa jeho žiadosti

nevyhovelo len z dôvodu neochoty, neskúsenosti, či s cieľom vyhnúť sa vyhľadávaniu a zverejneniu
údajov, resp. že došlo k porušeniu práv vyplývajúcich z Charty. V kontexte uvedeného správny súd
poukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,vktoromvyslovil,že„...zozneniazákona
o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadneže informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek,
resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách
jeho využívanie na získanie takých informácií, ktoré by následne žiadateľ (resp. iné subjekty) využil,

napr. pri svojej podnikateľskej činnosti alebo inak na získanie majetkového alebo iného prospechu,
ani možnosť (tretích osôb) získania napríklad rôznych dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú
súhrnom množstva údajov či dohôd a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu
ochranu. Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť
získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály,

požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii
nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať
na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať
šetrenia,čikontrolnúalebovyhodnocovaciučinnosťnapožiadanieoprávnenýchosôb.Oprávnenéosoby
môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná. osoba
k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná

osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať
oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v
skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť
o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných
bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby.

Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich
orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani
ju nevykonávajú...“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa
27.05.2009).

60. Správny súd rezultuje, že žalovaný nepochybil, ak sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu,
že nie sú splnené podmienky na vyhovenie žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 08.09.2020
s poukazom na § 9 ods. 2 infozákona. Ustanovenia infozákona boli podľa názoru správneho súdu
na danú vec aplikované správne, preto nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a vo veci
neboli zistené ani také porušenia ustanovení o konaní, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť

preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil
ich zákonnosť, navyše niektoré námietky (body 50., 59. rozsudku) formuloval neurčito, preto nemožno
prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g)
SSP.

61. Návrhy na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu (body 6., 17. rozsudku) správny súd vyhodnotil
ako nedôvodné s poukazom na nesplnenie podmienok podľa § 120 písm. a) SSP, keď ich vykonanie
nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

62. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

63. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu
spravodlivo požadovať. Navyše žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatňoval.

64. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe

podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.