Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418202234
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6418202234.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, sudcom JUDr. Petrom
Lukáčom, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., 2/
F. E., B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX E., H. B., 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXX/XX, XXX XX K., 4/ L. M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. H. XX, XXX XX G., H.
B., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom SNP 94, 965 01

Žiar nad Hronom, IČO: 45 018 715, proti žalovaným: 1/ F. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX,
XXX XX M. a 2/ F. O., B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX M., o žalobe na zriadenie
vecného podľa § 151o Občianskeho zákonníka, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno in rem, spočívajúce v práve cesty, a to pešo a motorovým vozidlom
v rozsahu vyznačenom Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, autorizačne overeným dňa
XX.X.XXXX, úradne overeným dňa XX.X.XXXX, pod číslom registrácie XX/XXXX, cez nehnuteľnosti
identifikované ako C-KN parcela č. 478 a C-KN parcela č. 479, vedené Okresným úradom Žarnovica,

odborom katastrálnym, k. ú. M., na LV č. XXX v prospech spoluvlastníkov domových nehnuteľností súp.
č. XX a súp. č. 43, žalobcov v 1./ až v 4/ rade a k nim vlastnícky patriacich pozemkových nehnuteľností,
zapísaných na Okresnom úrade Žarnovica, odbore katastrálnym, pre obec Voznica, k.ú. M., na LV č.
XXX, LV č. XXXX.
II. Žalobcovia v 1/ až v 4/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne u h r a d i ťžalovaným
v 1/ a v 2/ rade náhradu trov za zriadenie vecného bremena vo výške 630,46,- Eur (jednorázovo), v

lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade súp o v i n n í spoločne a nerozdielne u h r a d i ť žalobcom
v 1/ až v 4/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú sú žalovaní p o v i n n í uhradiť
spoločne a nerozdielne k rukám žalobcov v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne označení žalobcovia v 1/ až v 5/ rade, B. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
A. B., nar. XX.XX.XXXX, I. B., nar. XX.XX.XXXX, F. E., nar. XX.XX.XXXX, P. J., nar. XX.XX.XXXX,

podali dňa 25.04.2018 na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu na zriadenie vecného bremena,
a to práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobu zdôvodnili skutočnosťou,
že pôvodne označení žalobcovia v 1/ až v 5/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci M., zapísaných Okresným úradom, odborom katastrálnym Žarnovica na
LV č. XXX, resp. LV č. XXXX. Zároveň uviedli, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci M., zapísaných Okresným úradom Žarnovica,

odborom katastrálnym, pre k.ú. M., na LV č. XXX. Ako dôvod uplatnenia nároku uviedli skutočnosť, že
prechod k domovým nehnuteľnostiam žalobcov v 1/ až v 5/ rade súp. č. XX, resp. XX, bol v minulosti
zaužívaný a rešpektovaný cca 50 rokov cez verejné priestranstvo. Uviedli skutočnosť, že možnosťprechodu zaužívaným pôvodným spôsobom zanikla reguláciou miestneho toku, pričom právo prechodu
sa zaužívalo tak, ako je aktuálne zakreslené pripojeným geometrickým plánom. Žalobcovia pôvodne
označení v 1/ až v 5/ rade konštatovali, že bez zriadenia práva vecného bremena nie je možný prístup

k ich domovým nehnuteľnostiam žiadnym iným spôsobom, vzhľadom na existenciu trvalej prekážky
prírodného rázu, a to potoka pretekajúceho medzi cestnou komunikáciou vo vlastníctve obce Voznica
a domovými nehnuteľnosťami žalobcov v 1/ až 5/ rade.

2. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade žiadali žalobu na zriadenie vecného bremena v celom rozsahu

zamietnuť. Stanovisko zdôvodnili okolnosťou, že v danom prípade nie sú naplnené zákonom stanovené
podmienky pre úspešné uplatnenie nároku tak, ako je predmetom petitu samotnej žaloby. Argumentovali
skutočnosťou, že okrem zriadenia práva prechodu vo forme navrhovanej na základe geometrického
plánu je možné vybudovať prístup k nehnuteľnostiam pôvodne označených žalobcov v 1/ až v 5/
rade i iným spôsobom, a to napríklad zriadením nového mosta cez pretekajúci vodný tok, ktorý tvorí
prirodzenú prekážku medzi cestou komunikáciou verejného charakteru a súkromnými pozemkami

účastníkov konania, resp. možno vybudovať prístup k stavbám žalobcov v 1/ až 5/ rade cez priľahlé
pozemky vo vlastníctve súkromných osôb, resp. urbárskeho a pozemkového spoločenstva Voznica, čím
by nedošlo k žiadnemu zásahu do vlastníctva žalovaných v 1/ a v 2/ rade.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/11/2018-73 zo dňa 05.04.2019.

4. Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 15Co/162/2019-132 zo dňa 28.10.2020 rozsudok
prvostupňového súdu zrušil vo všetkých troch výrokoch a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie s vyslovením právneho názoru podľa odsekov 9 až 16 uznesenia.

5. Prvostupňový súd v zmysle intencií vyslovených Krajským súdom Banská Bystrica vo veci vykonal
ďalšie dokazovanie.

6. Súd konštatuje za nesporné skutočnosti medzi zúčastnenými stranami evidenciu vlastníckych, resp.
spoluvlastníckych vzťahov na príslušných LV, či už na strane žalobcov alebo na strane žalovaných.

7. Za sporné otázky medzi zúčastnenými stranami súd označuje možnosť zriadenia vecného bremena
práva prechodu pešo a motorovými vozidlami tak, ako je vyznačená geometrickým plánom tvoriacim
neoddeliteľnú súčasť žaloby, naplnenie zákonom stanovených atribútov pre eventuálne obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaných v 1/ a v 2/ rade zriadením práva vecného bremena, resp. existenciu

možnosti zriadenia vecného bremena inou formou, na rozdiel od existujúceho vypracovaného
geometrického plánu.

8. Čo sa týka okruhu účastníkov konania na strane žalobcu, v priebehu konania došlo v súvislosti
s úmrtiami pôvodne označených žalobcov, resp. inými právnymi skutočnosťami k zmene okruhu

účastníkov konania na strane žalobcov. V súvislosti s úmrtím pôvodne označenej žalobkyne B. B., B.
F., nar. XX.XX.XXXX, súd uznesením sp. zn. 7C/11/2018 zo dňa XX.XX.XXXX pripustil do konania
žalobkyňu P. J., nar. XX.XX.XXXX. V súvislosti s úmrtím pôvodne označeného žalobcu v 3/ rade neb.
L. I. B. súd uznesením sp. zn. 7C/11/2018- 211 zo dňa XX.XX.XXXX pripustil do konania právnu
nástupkyňu L. M. B., nar. XX.XX.XXXX. V súvislosti s prevodom nehnuteľnosti z pôvodne označenej

žalobkyne v 5/ rade P. J., nar. XX.XX.XXXX súd pripustil uznesením sp. zn. 7C/11/2018-275 zo dňa
XX.XX.XXXX do konania I. J., nar. XX.XX.XXXX. Sumarizujúc okruh účastníkov konania na strane
žalobcu súd aktuálne koná so žalobcom v 1/ rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, 3/
I. J., nar. XX.XX.XXXX, 4/ M. B., nar. XX.XX.XXXX. Z aktuálnych výpisov z LV evidovaných Okresným
úradom, odborom katastrálnym, K. vyplynula pre súd okolnosť, že v čase rozhodovania bol žalobca

v 1/ rade A. B. podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v podiely 1-tiny,
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. M., v podiely 1-tiny; žalobkyňa v 2/ rade F. E. je
podielovouspoluvlastníčkouknehnuteľnostiamevidovanýchOkresnýmúradom,odboromkatastrálnym,
K. na LV č. XXX v podiely 1-tiny, k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX Okresným úradom,
odborom katastrálnym, K. v podiely 1-tiny; žalobca v 3/ rade I. J. je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností evidovaných Okresným úradom, odborom katastrálnym, K. na LV č. XXX v podiely 1-tiny,
k nehnuteľnostiam evidovaným tým istým orgánom na LV č. XXXX pre k.ú. M. v podiely 1-tiny; žalobkyňa
v 4/ rade M. B. je evidovaná ako podielová spoluvlastníčka k nehnuteľnostiam vedeným Okresnýmúradom, odborom katastrálnym, K. na LV č. XXX v podiely 1-tiny, k nehnuteľnostiam evidovaným na LV
č. XXXX v podiely 1-tiny.

9. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú pod B1 na LV č. XXX vedenom Okresným úradom, odborom katastrálnym,
K., pre okres K., obec M., k.ú. M. vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci (1/1) k nehnuteľnostiam C-KN
parcela č. 478, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 823 m2, C-KN parcela č. 479, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 173 m2, C-KN parcela č. 484 v kultúre záhrada o výmere 768 m2, vrátane stavby
na C-KN parcele č. 478, súp. č. stavby XX – rodinný dom.

10. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

11. Vecné bremená sú vecno-právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech
iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je
v prospech niekoho iného povinný medzi iným niečo trpieť, napríklad prechod cez svoj pozemok.

12. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež
výkonom práva; ustanovenia § 134 OZ tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

13. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

14. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo do tohto doplnené zákonom č. 568/2007

Z.z.. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tri podmienky, a to: 1. vlastník stavby nie
je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, 2. pristúp vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, 3.
neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

15. Vecné bremeno v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len v prospech

vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Z prevedeného dokazovania vyplynula pre súd
jednoznačne okolnosť, že žalobcovia v 1/ až v 4/ rade sú aktuálne podieloví spoluvlastníci domových
nehnuteľností č. súp. XX na C-KN parcele č. 481, resp. č. súp. XX na C-KN parcele č. XXX, a to
každý v podiely 1-tiny. Zároveň ani jeden z podielových spoluvlastníkov nie je vlastníkom priľahlej
nehnuteľnosti, cez ktorú by eventuálne bolo možné zabezpečiť prístup k domovým nehnuteľnostiam.

Týmto spôsobom mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu na strane žalobcov v 1/ až v 4/ rade.

16. Ďalšou podmienkou úspešného uplatnenia nároku podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
je skutočnosť, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť iným spôsobom. Nevyhnutnú cestu
možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí byť

zabezpečený k verejnej ceste, napríklad k miestnej komunikácii. Vecné bremeno práva cesty podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup
k stavbe z verejnej komunikácie. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie
takéhoto prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také
vysoké, že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť prístup

inak je nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu by nedovoľoval všeobecne záväzný
právny predpis, resp. rozhodnutie oprávneného orgánu. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta,
ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá, alebo, že mu zriadi vecné bremeno
zmluvnou, a to za obvyklú cenu.

17. V súdenej veci súd konštatuje, že prístup žalobcov v 1/ až v 4/ rade, ako podielových spoluvlastníkov
domových nehnuteľností nie je možné zabezpečiť iným spôsobom. Čo sa týka argumentácie zo
strany žalovaných v 1/ a v 2/ rade ohľadom existencie tejto možnosti, z ohliadky na tvare miesta,ale i vyjadrenia znalca – geodeta vyplynula pre súd jednoznačne okolnosť, že zabezpečenie prístupu
žalobcovv1/-4/radekichdomovýmnehnuteľnostiamjeeventuálneinýmspôsobomakojenavrhovaný,
vylúčené. Je nutné konštatovať, že medzi cestnou komunikáciou vo vlastníctve obce a domovými

nehnuteľnosťami žalobcov v 1/ - 4/ rade, v konečnom dôsledku i žalovaných v 1/ a v 2/ rade, je
vodný tok. Navrhovaná forma zriadenia vecného bremena podložená geometrickým plánom využíva
existujúcu mostnú konštrukciu cez vodný tok, cez ktorú je dlhodobo zaužívaný prechod. V prípade
riešenia práva prejazdu formou navrhovanou žalovanými v 1/ a v 2/ rade, by bolo nutné vybudovať
novú mostnú konštrukciu cez vodný tok, čo podľa názoru súdu z hľadiska nákladov nepomerne

zaťažuje žalobcov v 1/ až v 4/ rade a ujma spôsobená eventuálnym právom prejazdu tak, ako je
navrhované petitom žaloby, spôsobená vlastníkom zaťažených nehnuteľností je nepomerne nižšia
ako eventuálne navrhované technické riešenie vybudovania mostnej konštrukcie. Naviac, vlastník
vodného toku Slovenská republika, v zastúpení správcu Povodie Hrona, vylúčilo udelenie súhlasu pre
vybudovanie eventuálnej mostnej konštrukcie cez vodný tok.

18. V zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, v nadväznosti na závery
R NS SR č. 32/2006 súd v rámci konania skúmal i možnosť odkúpenia časti zaťaženej nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných v 1/ a v 2/ rade v prospech žalobcov v 1/ a v 4/ rade na základe zmluvného
vzťahu pre účely zabezpečenia prístupu k domovým nehnuteľnostiam žalobcov v 1/ až v 4/ rade.
Takéto riešenie situácie bolo jednoznačne zmarené konaním žalovaného v 1/ rade, ktorý pri ohliadke na

tvare miesta takúto možnosť pripustil, žalobcovia v 1/ až v 4/ rade realizovali všetky úkony smerujúce
k odkúpeniu časti nehnuteľnosti, vrátane vypracovania kúpno-predajnej zmluvy a vypracovania nového
geometrického plánu, po ktorých krokoch však žalovaný v 1/ rade evidentne bez uvedenia akéhokoľvek
logického dôvodu túto možnosť odmietol. Žalovaný v 1/ rade svojim konaním bezdôvodne odmietol
i ďalšie riešenie situácie ohľadom zriadenia vecného bremena na základe zmluvného vzťahu, a to

napriek okolnosti, že takúto možnosť riešenia prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov v 1/ až
v 4/ rade pred vypracovaním zmluvy výslovne pripustil. Súd konštatuje, že žalobcovia v 1/ až v 4/ rade
týmto spôsobom vyčerpali všetky možnosti mimosúdneho prístupu k riešeniu príjazdovej cesty ku svojim
nehnuteľnostiam.

19. Ostatnou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
je preukázanie neexistencie okolností, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Pri zriaďovaní nevyhnutnej
cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadenie
nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať
výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd

musísvojimrozhodnutímzabezpečiť,abystavbubolomožnériadneužívať,aleajto,abyzriadenímcesty
bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cestu
v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie komfortné,
pričom súd je pri svojej rozhodovacej činnosti povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného
bremena priniesli vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka

nehnuteľnosti.

20. Pred rozhodnutím vo veci samej súd skúmal i otázku neexistencie okolností, ktoré zriadenie práva
cesty vylučujú. Ohliadkou na tvare miesta, vyjadrením samotného znalca – geodeta vyplynula pre
súd okolnosť, že prístupová cesta tak, ako je špecifikovaná geometrickým plánom, vyznačená cez

priľahlé nehnuteľnosti pozemno-knižného charakteru vo vlastníctve žalovaných v 1/ a v 2/ rade, nie je
z hľadiska jej charakteru využitia a zaužívaného stavu okolnosťou, ktorá by vylučovala právo zriadenia
vecného bremena, a to právo prechodu prejazdom, resp. pešo. Právo prejazdu a prechodu tak, ako
je špecifikované geometrickým plánom, prebieha cez nehnuteľnosti, ktoré sú „vyjazdené“ osobnými
motorovými vozidlami. Na týchto nehnuteľnostiach nie je žiadna výsadba, a to trvalého ani dočasného

charakteru. Domové nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1/ až v 4/ rade sú staršími nehnuteľnosťami,
ktoré pre svoju údržbu jednoznačne vyžadujú prístup motorovými vozidlami na zabezpečenie ich
opravy, alebo riadneho chodu. Ohliadkou na tvare miesta, ale i vyjadrením samotného geodeta je
vyvrátená tvrdená skutočnosť žalovanými v 1/ a v 2/ rade, že priebeh práva prechodu a prejazdu tak
ako je vyznačený príslušným geometrickým plánom, je v blízkosti vchodu do domovej nehnuteľnosti

žalovaných v 1/ a v 2/ rade, čím je ohrozená ich bezpečnosť. S touto otázkou sa súd vyporiadal
na základe výpovede samotného geodeta, ktorý konštatoval, že zakreslenie domovej nehnuteľnosti
žalovaných v 1/ a v 2/ rade je s prihliadnutím na zriadené vecné bremeno chybné, ktorú okolnosť
súd zistil i zo samotnej ohliadky. Vchod do domovej nehnuteľnosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade sanachádza vo vzdialenosti minimálne 3 až 4 bežných metrov od hranice zakresleného práva prejazdu
príslušnýmgeometrickýmplánom.Súdvrámcidokazovanianezistilžiadneďalšiemožnéokolnosti,ktoré
by vylučovali zriadenie práva vecného bremena tak, ako je zakreslené geometrickým plánom.

21. Po prevedenom dokazovaní súd konštatuje naplnenie všetkých zákonom stanovených podmienok
pre zriadenie vecného bremena, a to práva prechodu peši, resp. prejazdu motorovým vozidlom cez
zaťažené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1/ a v 2/ rade. Vzhľadom na takto zistený skutkový
stav súd žalobe vyhovel.

22. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, implicitne nevyplýva či právo cesty ako vecné
bremeno možno zriadiť za náhradu alebo aj bez nej. Zaužívaná súdna prax napr. R NS SR sp. zn.
22Cdo/1897/2004 stanovuje úzus, že vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka je možné zriadiť len za náhradu, pričom dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady
priamo, pričom náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva

cesty utrpí. Čo sa týka poskytnutia náhrady za právo vecného bremena, táto náhrada môže byť
poskytnutá jednorázovo alebo opakovane v stanovenom intervale. Pri určovaní náhrady súd vychádzal
z dôkazného prostriedku procesného útoku, a to záveru znaleckého posudku č. 61/2025 znalkyne Ing.
Ľubice Marcibálovej.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, vzhľadom na princíp plnej úspešnosti žalobcov v 1/ až v 4/ rade v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.