Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Cb/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122347528
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:6122347528.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: DIRKE, s.r.o.,

Cesta na štadión 4515/5, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 52 115 534, právne zastúpený: AK Piliar s.r.o.,
Medený Hámor 830/11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816 proti žalovanému. REMONEL s.r.o.,
Továrenská 5/825, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 847 416, právne zastúpený: JUDr. Stanislav Lampart,
advokát, Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 1.755,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.755,- eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 805,- eur od 12.3.2022 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 950,-
eur od 3.3.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, v lehote do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný,
pričom o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanémuzaplateniasumy1.755,-eurspríslušenstvom,
a to titulom neuhradených faktúr vystavených v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb, predmetom ktorej
bolo vykonanie montáže, rekonštrukcie a údržby vyhradených technických zariadení žalobcom.

2. Žalobca na základe uvedenej zmluvy vystavil žalovanému faktúru č. 20220011 na sumu 805,-
eur, splatnú dňa 11.3.2022 a faktúru číslo 20220006 na sumu 3.622,50 eur, splatnú dňa 2.3.2022.
Žalovaný ku dňu podania žaloby zaplatil sumu vo výške 2.672,50 eur dňa 8.3.2022, pričom zvyšnú časť
žalobcovho nároku neuhradil.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 20.6.2022 vydal platobný rozkaz pod sp.
zn. 38Up/924/20222, ktorým žalobe vyhovel. Žalovaný dňa 12.7.2022 podal proti platobnému rozkazu

odpor.

4. Žalovaný v písomných podaniach uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva a považuje ho
za právne a skutkovo nedôvodný. Žalovanú sumu nikdy neuznal a ponuku na zaplatenie časti sumy
950,- eur navrhol iba z dôvodu, aby nebol zaťažovaný súdnym sporom. Žalovaný má za to, že
žalobca pri vystavovaní faktúry porušil ustanovenie článku V ods. 2 Zmluvy o poskytovaní služieb, keď
fakturoval nepreukázané - vzájomne neodsúhlasené práce. Uviedol, že dňa 12.4.2022 započítal svoju

už započítateľnú pohľadávku vo výške 950,- eur voči žalobcovi, a teda v tejto časti uplatnený nárok
zanikol. Žalovaný žiadal, aby žalobca predložil obojstranne odsúhlasené hodiny o uskutočnenom plnení
k žalovaným faktúram a žiadal zároveň, aby žalobca predložil zmluvy so živnostníkmi, z ktorých podľa
názoru žalovaného vyplýva povinnosť zabezpečiť žalobcom ubytovanie a znášať náklady za ubytovanie.Zároveňpoukázalnato,žežalobcazaubytovaniezamesiacjanuár2022zasvojichzmluvnýchpartnerov
riadne uhradil náklady.

5. Žalobca v písomných podaniach uviedol, že vykonal pre žalovaného služby - montáž, rekonštrukciu
a údržbu vyhradených technických zariadení, začo vystavil žalovanému faktúru č. 20220006 za piaty až
šiesty týždeň a faktúru č. 20220011 za siedmy týždeň. Žalovaný nemal voči vykonaným službám žiadne
výhrady a správnosť vystavených faktúr nikdy nenapádal. Žalobca predložil výkaz odpracovaných hodín
tzv. šichtovnice, na základe ktorých boli vystavené faktúry. Uviedol, že výkaz odpracovaných hodín bol

bez výhrad podpísaný, pričom tento bol žalovanému priložený spolu s faktúrami. Výkazy boli vyhotovené
žalovaným a tieto boli odovzdané pracovníkom na ich vyplnenie pre účely účtovania odpracovaných
hodín v zmysle zmluvy medzi stranami sporu, ako aj medzi žalobcom a pracovníkmi. Výkazy sú
podpísané osobou na to na stavbe poverenou, pričom na výkaze za siedmy kalendárny týždeň je
podpísaný p. Rešetár (konateľ žalovaného). Medzi stranami sporu nikdy nedošlo k žiadnej dohode, žeby
na náklady spojené s ubytovaním pracovníkov mal nahradiť žalobca. Žalovaný nemá žiaden nárok -

pohľadávku, ktorý by mohol s nárokom žalobcu započítať. Žalovaný sa od žalobcu domáhal zaplatenia
nákladov za ubytovanie pracovníkov pána A. a B. v období, počas ktorého vykonávali práce na stavbe v
Nemecku. Zo zmluvy nevyplýva, aby náklady na ubytovanie mal znášať žalobca. Poukázal na mailovú
komunikáciu medzi ním a žalovaným zo dňa 28.3.2022, na základe ktorej žalovaný upravil faktúry za
ubytovanie a úhradu požaduje od pracovníkov B. a A.. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemá voči

žalobcovi žiadne nároky, ktoré by si mohol voči nárokom žalobcu započítať. Zároveň predložil zmluvu
o výkone činnosti uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a poskytovateľom C. A. a D. B.,
z ktorej vyplýva, že ubytovanie v mieste výkonu činnosti, počas dobu výkonu hradí v plnom rozsahu
poskytovateľ. Tvrdenia žalovaného, že čiastočnú úhradu faktúr vykonal z dôvodu, aby žalobca splnil
svojezáväzky,považuježalobcazanepravdivéairelevantné.Taktiežtvrdenie,ževdôsledkuzapočítania

pohľadávky vo výške 950,- eur voči žalobcovi a tým nárok žalobcu zanikol, je mylné, nakoľko žalovaný
opomenul dodať, že žalobca listom zo dňa 19.4.2022 zaslal oznámenie o neuznaní započítania, ktoré
žalovaný dňa 25.4.2022 prevzal. Zároveň poukázal na to, že žalovaný sa nezmieňuje o zvyšku nároku,
ktorý si žalobca uplatňuje.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa žalobca a právny zástupca žalobcu nezúčastnili, títo

svoju neprítomnosť vždy riadne a včas ospravedlnili.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v podstate spor spočíva na preplatení sumy
za ubytovanie obchodných partnerov žalobcu. Žalovaný bol v situácii, keď bol nútený udržať si zákazku
a nútený i udržať zamestnancov, preto vystavenú faktúru za ubytovanie pracovníkov zaplatil, aby mu títo

pracovníci neodišli zo stavby. Poukázal na to, že v zmysle zmluvy bola dohodnutá hodinová sadzba 24,-
eur, resp. 23,- eur za hodinu a pokiaľ by žalovaný mal znášať náklady na ubytovanie, tak táto suma by
bola podstatne vyššia. Zotrval na tvrdení, že fakturácia je predčasná, nakoľko faktúra bola vystavená bez
toho, aby boli obojstranne odsúhlasené hodiny po uskutočnenom plnení. Výkazy odpracovaných hodín,
ktoré predložil žalobca, sú internou evidenciou žalovaného a v žiadnom prípade nespĺňajú podmienky

zmluvy. Ďalej poukázal na článok VII bod 3 Zmluvy o poskytovaní služieb, v zmysle ktorého objednávateľ
máprávozadržať300,-eurpočasdobytrvaniazáruky,atedavtejtovýškejeuplatnenýnároknedôvodný.

8. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že pôvodne bola faktúra za ubytovanie vystavená na
žalobcu. Následne žalobca žalovaného požiadal, aby tieto faktúry vystavil priamo na pracovníkov, čo sa

i stalo. Pracovníci však odmietli zaplatiť tieto faktúry za ubytovanie, a preto faktúry za ubytovanie boli a
opätovne vystavené na žalobcu. Žalovaný uviedol, že v účtovníctve vedie faktúry vystavené na žalobcu,
poukázal na to, že v zmluve nie je dojednané platiť ubytovanie dopravu a podobne pracovníkom. Ďalej
tvrdil, že na základe žiadosti pracovníkov A. a B. zabezpečil ubytovanie, nakoľko v pôvodnom ubytovaní
títo neboli spokojní. Vo vzťahu výkazom odpracovaných hodín uviedol, že tieto sú len internou listinou

ktorú predkladá žalovaný pre danú firmu ako podklad pre fakturáciu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi: zmluva o poskytovaná služieb
zo dňa 14.1.2022, faktúra č. 2022006, faktúra č. 20220011, zápočet žalovaného zo dňa 12.4.2022,
oznámenie žalobcu o neuznaní zápočtu zo dňa 19.4.2022, faktúra č. 2022/063 a č. 2022/062, mailová

komunikácia medzi stranami sporu zo dňa 1.3.2022 a 28.3.2022, zmluva o výkone činnosti uzatvorená
medzi žalobcom a C. A. a D. B., výkaz odpracovaných hodín (tzv. smenovky, resp. šichtovnice) za
obdobie od 31.1. – 6.2.2022, od 7.2.-13.2.2022 a 14.2.2022 do 19.2.2022, faktúra č. 20220001, faktúrač. 2022/040, vzájomný zápočet faktúr zo dňa 31.1.2023, objednávka zo dňa 1.2.2022, výpis z účtu za
obdobie od 1.2.2022 – 28.2.2022.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa

týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva
tento zákon.

11. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 266 ods. 4 ObZ prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

13 .Podľa § 536, ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

14. Podľa § 536, ods. 2 ObZ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava

alebo úprava stavby alebo jej časti.

15. Podľa § 546, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za

porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

16. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

17. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to aj do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

18. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov
z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba
úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

21. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda SR nariadením.22. Podľa § 2 cit. nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Súd dospel k záveru:
24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný.

25. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb dňa 14.1.2022, na základe
ktorej žalobca vystavil žalovanému fa č. 20220006 za poskytnuté služby v období 5.6.2022 v sume
3.622,50 eur, splatnú dňa 2.3.2022. Žalovaný čiastočne túto faktúru uhradil, a to vo výške 2.672,50 eur,
suma 950,- ostala neuhradená. Následne žalobca vystavil faktúru č. 20220011 za poskytnuté služby v
sume 805,- eur, splatnú dňa 11.3.2022, túto faktúru žalovaný neuhradil. Predmetom konania bolo teda

zaplatenie sumy 1.755,- eur.

26. Obrana žalovaného v konaní spočívala v troch úrovniach: 1. fakturácia žalobcu bola predčasná,
nakoľko medzi stranami nedošlo k odsúhlaseniu odpracovaných hodín o uskutočnenom plnení,
nesplnenie čl. V bod 2 Zmluvy; 2. žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 950,- eur voči žalobcovi,

čím nárok žalobcu v tejto výške zanikol; 3. nárok žalobcu vo výške 300,- eur je nedôvodný, z dôvodu
práva žalovaného na zádržné, vyplývajúceho z čl. VII bod 3 Zmluvy.

27. Tvrdenie žalovaného, že fakturácia je predčasná, pretože nedošlo k odsúhlaseniu odpracovaných
hodín o uskutočnenom plnení, súd považuje za nedôvodné a nepreukázané. Žalobca v konaní predložil

výkaz odpracovaných hodín (tzv. smenovky resp. šichtovnice) za odpracované týždne 5,6,7/20222
(č.l.93, 94, 95), na základe ktorých došlo k vystaveniu faktúr č. 20220006 a č. 20220011. Žalovaný
v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval aké iné odsúhlasenie odpracovaných hodín medzi stranami
sporu malo byť učinené, ktoré by malo spĺňať požiadavku žalovaného a čl. V bod 2 Zmluvy. Vystavené
faktúry žalobcu zodpovedajú údajom o odpracovaných hodinách, ktoré pracovníci odpracovali a sú

evidované vo výkaze odpracovaných hodín. Naviac toto tvrdenie žalovaného je nekonzistentné voči
ďalšej jeho obrane, keď na jednej strane tvrdí, že fakturácia je predčasná a na druhej strane učinil
jednostranný zápočet vo vzťahu k týmto faktúram.

28. Ďalšou námietkou žalovaného bolo vznesenie kompenzačnej námietky z titulu započítania

pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcovi. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 2022/063
v sume 475,- eur splatnú dňa 10.3.2022 a faktúru č. 2022/062 v sume 475,- eur splatnú dňa 10.3.2022,
ktorými žalovaný „preúčtoval“ ubytovanie za obdobie 1.2. do 28.2.2022 za pracovníkov C. A. a D. B..
Následne žalovaný dňa 12.4.2022 učinil zápočet, ktorým započítal pohľadávku žalobcu pozostávajúcu
z fa č. 20220006 v sume 950,- eur a fa č. 2022011 v sume 805,- eur so svojou pohľadávkou

pozostávajúcej z fa č. 2022062 a fa č. 2022063, obe vo výške 475,- eur t.j. 950,- eur . Žalobca však listom
zodňa19.4.2022oznámilžalovanému,žezapočítanieneuznávaafaktúryč.2022/063a2022/062sivoči
nemu uplatňuje neoprávnene (č.l. 9). Predmetné oznámenie o neuznaní započítania prevzal žalovaný
dňa 25.4.2022. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi stranami sporu nebolo vzájomne dohodnuté, aby
náklady za ubytovanie pracovníkov znášal žalobca. Zároveň predložil súd mailovú komunikáciu (č.l.12,

125),zktorejvyplývažežalovanýpožiadalžalobcuozaslanieidentifikačnýchúdajovpracovníkovA.aB.,
za účelom vystavenia faktúry za ich ubytovanie. Z mailovej komunikácie vyplýva, žiadosť žalovaného,
aby žalobca informoval pracovníkov a aby títo uhradil faktúry za ubytovanie, pričom následne žalovaný
uhradí dlžné sumy žalobcovi. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti súd má za to, že započítacia
námietka žalobcu je dôvodná. V priebehu konania nebol preukázaný právny nárok žalovaného voči

žalobcovi na preplatenie ubytovania za pracovníkov, teda aby takýto záväzok existoval a bol splatný.
Z predloženej Zmluvy o poskytovaní služieb takýto záväzok žalobcu voči žalovanému nevyplýva.
V konaní nebol predložený žiaden iný dôkaz, ktorý by túto povinnosť žalobcovi ukladal. Súd teda nemal
preukázané, aby existovali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, aby tieto pohľadávky sa vzájomne
kryli a boli spôsobilé na započítanie. Dôkazná povinnosť stíha vždy toho účastníka konania, v záujme

ktorého je, aby ním tvrdená určitá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Dôkazná povinnosť preukázať
existenciu započítania schopnej pohľadávky proti žalobcom uplatňovanej sume spočíva na žalovanom,
ktorý zamietnutie žaloby z dôvodu zániku dlhu započítaním namieta (rozhodnutie VS v Prahe z 5.3.1998,
sp. zn. Cmo 402/1996).29. K uplatneniu zádržného vo výške 300,- eur v zmysle čl. VII bod 3 Zmluvy o poskytnutí služieb
žalovaným súd uvádza, že tento argument žalovaný uviedol až na pojednávaní dňa 11.5.2023.

V odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 11.7.2022 ani v následných písomných vyjadreniach, túto
obranu žalovaný neuvádza. S poukazom na ustanovenie § 153 Civilného sporového poriadku platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné a v tomto
smere súd na toto tvrdenie žalovaného neprihliada. Nakoľko táto obrana žalovaného nebola včasná,
súd aplikoval citované ustanovenie o koncentrácii konania a neprihliadol na ňu.

30. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.755,- eur, úrokov z omeškania tak ako si ich uplatnil žalobca v konaní i paušálnej náhrady
v zmysle § 369 ods. 1 ObZ.

O trovách konania súd rozhodol takto:

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom

rozsahu neúspešný a teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o
nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

tunajší súd.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok).