Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010559
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010559.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v trestnej veci

obžalovaného A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. republika, trvale bytom E., adresa na doručovanie E., E. XXX/XX,

sa uznáva za vinného, že

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. D. XXX/XX, E., vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a následne
mu deklarovanej aj rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 14.04.2011, sp. zn. 8P/158/2010,
právoplatným dňa 16.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry sumou vo výške
85,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. C., trvale bytom F. D. XXX/XX, E.,
si túto zákonnú povinnosť neplní od 01.04.2022 až doposiaľ (s výnimkou obdobia, kedy sa nachádzal vo
výkone trestu odňatia slobody - od 14.08.2022 až doposiaľ), v dôsledku čoho mu vznikol dlh na bežnom

výživnom v celkovej výške 340,- Eur, pričom v rozhodnom období bol aj riadne zamestnaný, nebol
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nebol ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi,
či inej sociálnej dávky a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky, pod č.k. 7T/32/2021 zo dňa 09.07.2021, právoplatným dňa 27.07.2021 odsúdený za
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa mu

ukladá

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsať osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala súdu dňa 16.11.2023 obžalobu číslo 1Pv
281/22/1106-23 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne G.
C., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä správu väznice Břeclav č.l. 21, pracovné
posudkyč.l.32-36,správuSociálnejpoisťovneč.l.37-45,správuÚPSVaRMalackyč.l.47-58,lustráciu
evidencie vozidiel č.l. 59, výpis z centrálneho registra exekúcií č.l. 60, lustráciu katastra nehnuteľností

č.l. 61, trestný rozkaz č.l. 72 - 74, rodný list č.l. 68, potvrdenie o návšteve školy č.l. 67 - 68, Rozsudok
Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/158/2010 č.l. 70-71, pripojený spis Okresného súdu Malacky z neho
najmä kópia poštového poukazu o úhrade sumy 50,- € dňa 21.10.2020 č.l. 18, poštové poukazy o úhrade
výživného v sume 120,- € dňa 16.06.2021, 50,- € dňa 22.09.2021 a v sume 600,- € dňa 15.07.2021,
aktualizovaný odpis z registra trestov a centrálnu evidenciu správnych deliktov a priestupkov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku učinil
vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že v období, ktoré
je uvedené v obžalobe, nemal stále zamestnanie, nemal príjem, snažil sa nájsť prácu, pracoval asi
v dvoch zamestnaniach. Zároveň nemal ubytovanie, prespával ako bezdomovec a všetko, čo zarobil,

musel použiť na svoje živobytie. Musel si zabezpečiť bývanie. Komunikoval s poškodenou, aby mohol
dlh zaplatiť. Mal zároveň aj povinnosť platiť výživné v Českej republike v danom období, avšak pre
neplatenie výživného v Českej republike musel nastúpiť do výkonu trestu a už poškodenej nevedel
zaplatiť zameškané výživné. V čase keď nepracoval, o dávky nepožiadal, nakoľko predtým pracoval
ako živnostník a nárok na podporu v nezamestnanosti by nemal. Snažil sa nájsť prácu a myslel si, že

evidencia na úrade práce mu nepomôže. Od apríla 2022 do augusta 2022, teda do nástupu do výkonu
trestu odňatia slobody v Českej republike býval v nocľahárni De Paul, alebo bol prakticky bezdomovec.
Snažil sa hľadať prácu s ubytovaním. Keď mal prácu, býval na ubytovni, keď nemal prácu, bol na
ulici. Žiadosť o zníženie vyživovacej povinnosti nepodal, bol na ulici, nemal silu riešiť túto záležitosť.
Nepamätá si z akého dôvodu prestal vykonávať prácu pre zamestnávateľa Manuvia people SK, či mal

nejaký problém na ubytovni, ale určite to nebolo z dôvodu, že nechodil do práce alebo pre porušenie
pracovnej disciplíny. K písomnému vyjadreniu spoločnosti Manuvia people SK, že pracovný pomer bol
ukončený z dôvodu krádeže alebo bitky, obžalovaný uviedol, že si takýto dôvod ukončenia nepamätá,
to nie je pravda. V spoločnosti Jaguár ukončil prácu z dôvodu, že mu bolo povedané, že má opustiť
ubytovňu. Nepohodol sa s recepčným, ktorý umýval zem a on mu po tom prešiel. Majiteľka ubytovne

mu vysťahovala veci, následne aj volal do práce, že nemá kde bývať. Musel sa vrátiť do Bratislavy,
kde išiel do nocľahárne. Bezdomovcom sa stal v roku 2020, rozišiel sa so ženou, odišiel zo spoločnej
domácnosti, snažil sa riešiť svoje bývanie. Predtým podnikal, potom skončil. Mal aj druhé priateľky, žil
aj nejaký čas u rodičov, aj od nich sa odsťahoval. V období, keď mal domov, platil výživné pravidelne,
keď podnikal. Následne ako prestal podnikať, klesol mu príjem, mal problém s platením výživného. Mal

vyživovaciu povinnosť aj v Českej republike. Nebol schopný platiť na všetky strany. Je si vedomý, že
mu za dané obdobie vyživovacia povinnosť vznikla, chce si splniť svoju povinnosť. Podnikal so stánkom
s občerstvením, ale v predmete podnikania mal aj stavebné činnosti. Od vykonávania tejto činnosti
upustil z dôvodu, že prišiel o vodičský preukaz, nemohol šoférovať, na parkovisku mu rozbili dodávku,
s ktorou predtým podnikal. Dostal sa do inej vrstvy spoločnosti, potom už sa ďalej z tohto kruhu nedalo

vyjsť.

Svedkyňa G. C., do rúk ktorej je obžalovaný povinný platiť výživné, vypovedala že obžalovaný prestal
platiť výživné približne od roku 2020, odkedy sa rozviedol so svojou manželkou, dovtedy výživné platil.
Ona mu aj rok počkala, pomáhala mu zháňať si prácu. Keď sa zamestnal, vydržal tam 3-4 dni, chodil

tam zdrogovaný a z práce ho vyhodili. S dcérou nie je v kontakte aj 5 rokov, jedenkrát jej volal, že sa
chce s ňou stretnúť, ale dcéra veľmi nechcela, už vtedy bol bez domova a hanbila sa za neho, potom
obžalovaný sám volal, že keď sa dcéra nechce stretnúť, tak nepríde. To bolo v období, keď obžalovaný
bral drogy, choval sa divne, zle, dcéra sa ho aj bála. Občas jej volal, keď chcel aby ho nechala prespať
u nej v aute, alebo aby mu dala cigaretu. Pracuje dlhodobo u jedného zamestnávateľa, v období od

apríla 2022 do augusta 2022 mohol byť jej príjem 900 € v čistom, v tom čase poberala iba plat a rodinnéprídavky, tie boli asi vo výške 30 €, teraz sú 60 €. Náhradné výživné začala poberať až od augusta
2022 alebo neskôr. Dcéra je aktuálne stredoškoláčka, cestuje do Bratislavy, tým jej vzrástli náklady.
Aktuálne platí 350 € za úver, býva vo vlastnom rodinnom dome. Vydatá nie je. Ďalej platí 140 € inkaso

aj s internetom. Dcéra chodila na strojček, ktorý stál 2.000 €, čo postupne museli platiť. Aktuálne nosí
nočný strojček a ešte musí chodiť na kontroly. Na otázku prokurátora, či zanechalo trvalo nepriaznivé
následky neplatenie výživného na dcéru, svedkyňa uviedla, že rodičia jej veľmi pomáhajú, keď jej to
nevychádza, veľa pracuje, aby uživila dcéru, pracuje aj v sobotu a snaží sa, aby dcéra mala všetko,
čo potrebuje. Dcéra precestuje mesačne 60 € a mesačne jej dáva 40 € vreckové. To, že obžalovaného

vyhodili z práce kvôli drogám vie od obžalovaného, tento jej volal a povedal jej to. K dôkazu o tom, že
obžalovaný bral drogy, uviedla, že priamo od zamestnávateľa to nevie, ale v E. v mieste jej bydliska, ho
veľa ľudí videlo, ako behá nahý po dedine. Raz ho brala aj sanitka, myslí si, že na psychiatriu. Raz sa
s ním stretla na zábave v E., kde videla, že má dopichané ruky, snažil sa to skrývať. Obžalovaný predtým
ako ho vyhodila manželka z domu platil výživné, teda pred rokom 2020. Potom platil veľmi nepravidelne,
zaplatil 2 mesiace, potom neplatil. Bolo obdobie, že aj rok nezaplatil, potom aj čakala, ale spätne jej nič

nezaplatil. Aktuálne poberá náhradné výživné vo výške 85 €.

Obžalovaný k výsluchu svedkyne uviedol, že má za to, že svedkyňa uviedla veľa nepravdivých vecí
a poloprávd. Je pravda, že mal problémy s drogami, ale v čase kedy bol bezdomovec v Bratislave, drogy
už nebral. Z práce ho nikdy nevyhodili pre drogy a alkohol a nikdy nebehal po E. nahý. Išiel do Českej

republiky, aby zmenil prostredie a okruh ľudí, v ktorom sa pohyboval.

Z rodného listu vyplýva, že otcom B. B., nar. XX.XX.XXXX je obžalovaný A. B. a matka G. C. (svedkyňa
- poškodená).

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 25.07.2022 vyplýva, že B. B. bola žiačkou Základnej školy E..

RozsudkomOkresnéhosúduMalackyz14.04.2011,sp.zn.8P/158/2010,právoplatnýmdňa16.05.2011,
bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola okrem iného obžalovanému uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletej B. B. výživným vo výške 85 € mesačne a to k rukám matky maloletej vždy

do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 01.04.2011.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky na č.l. 47-58 súd zistil, že obžalovaný nebol
od 2019 vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie, pričom posledná evidencia bola v období
od 19.09.2005 do 09.04.2006. Obžalovaný nikdy nebol príjemcom dávky v hmotnej núdzi. G. C. je

vyplácaná štátna sociálna dávka - prídavok na dieťa od mesiaca júl 2008 doposiaľ a tiež náhradné
výživné od mesiaca august 2022 doposiaľ.

Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 29.03.2023 súd zistil, že obžalovaný, nie je a ani
v minulosti nebol poberateľom dôchodkovej dávky.

Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií obžalovaného ku dňu 14.07.2022 súd zistil, že obžalovaný má
3 platné exekúcie.

Zo správy väznice Břeclav č.l. 21 zo dňa 02.02.2023 súd zistil, že obžalovaný je vo výkone trestu od

14.08.2022, kde je pracovne zaradený od 16.11.2022 a jeho priemerná čistá odmena je vo výške 2.324,-
Kč, z ktorej sú mu vykonávané zrážky vo výške 1.150,- Kč, avšak nie na výživné, nakoľko si nepodal
žiadosť. Pri nástupe do výkonu trestu vyživovaciu povinnosť nahlásil.

Z pracovných posudkov č.l. 32 - 36 súd zistil, že obžalovaný bol od 11.07.2022 zamestnancom

spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., kde mal čistý príjem 344,32 € a zrážku z exekúcie 5,38 €.
V období od 26.04.2022 do 11.05.2022 bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti Manuvia people SK,
s.r.o., pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo v skúšobnej dobe z dôvodu krádeže resp. bitky.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/32/2021 súd oboznámil kópie poštových

poukazov o úhrade sumy 50,- € dňa 21.10.2020 č.l. 18, poštové poukazy o úhrade výživného v sume
120,- € dňa 16.06.2021, 50,- € dňa 22.09.2021 a v sume 600,- € dňa 15.07.2021 č.l. 108.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine:Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, a to ani nebolo
medzi stranami sporné, že obžalovaný A. B., napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na

výživu svojej dcéry B. B. vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i
rozsudkom Okresného súdu Malacky, spisovej značky 8P/158/2010 zo dňa 14.04.2011, právoplatného
dňa 16.05.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry B. B. sumu 85,- €, a to mesačne vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom 01.04.2011, k rukám matky G. C., si túto povinnosť
riadne neplní od 01.04.2022 až doposiaľ (s výnimkou obdobia, kedy sa nachádzal vo výkone trestu

odňatia slobody - od 14.08.2022 až doposiaľ), pričom v rozhodnom období nebol vedený ako uchádzač
o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky, dávky dôchodkové poistenia,
naviac tak konal aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisovej značky
7T/32/2021 zo dňa 09.07.2021, právoplatného dňa 27.07.2021, odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní18 mesiacov.

Všetky tieto okolnosti, na hlavnom pojednávaní zostali nespochybnené, vyplývajú predovšetkým zo
skutkovej vety podanej obžaloby a tiež z výpovedí obžalovaného A. B., ktorý uviedol, že si je vedomý
svojej vyživovacej povinnosti, ako aj z výpovede svedkyne G. C. i z listinných dôkazov.

Obžalovaný založil svoju obhajobu na tom, že od roku 2020 bol bez domova, a aj napriek snahe zaradiť
sa do života, nájsť si prácu sa mu to nedarilo. Poukázal na skutočnosť, že do roku 2020 výživné riadne
hradil. Obžalovaný si nepamätal, že by mal pracovný pomer ukončený z dôvodu bitky alebo krádeže.
Ďalej poukázal na to, že v mesiacoch apríl, máj, jún, júl 2022 nezarobil ani sumu životného minima
a ešte z tohto príjmu musel zabezpečovať svoje základné potreby. V súhrne teda vzhľadom na jeho

ťažkú životnú situáciu napriek tomu, že vedel, že je povinný platiť výživné, toto neplatil a žiadal, aby súd
uvedené skutočnosti zohľadnil.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obžalovaný za obdobie od apríla do júla 2022 neuhradil žiadnu
sumu výživného, pričom v tomto období bol zamestnaný minimálne u dvoch zamestnávateľov (Jaguar

Land Rover Slovakia, s.r.o. a Manuvia People SK, s.r.o.), teda bol schopný dosahovať príjem a nebol
práceneschopný. Okrem toho súd poukazuje na správu od zamestnávateľa Manuvia People SK s.r.o.,
kde je uvedené, že pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu bitky resp. krádeže.
Obžalovaný takýmto spôsobom ľahkovážne prišiel o prácu, ktorá by mu bola zabezpečovala príjem,
z ktorého by mohol hradiť svoje potreby a výživné. Taktiež o prácu v spoločnosti Jaguar Land Rover

prišielzdôvodu,žebolnútenýopustiťubytovňuzdôvodukonfliktusrecepčným.Súdnemôžeakceptovať
tvrdenia obžalovaného ohľadom toho, že keďže bol bez domova a prakticky bez príjmu neplatil výživné
apretohomásúdoslobodiť.Akosprávneuviedolprokurátorvyživovaciapovinnosťjezákonnápovinnosť
oboch rodičov, ktorá je budovaná na čiastočne objektívnej zodpovednosti, t.z. že sa jej nie je možné
vyhnúť, pretože právo vyživovaného na výživné nemôže byť opomenuté. Súd má za to, že do ťažkej

životnej situácie sa obžalovaný dostal vlastným pričinením, čo čiastočne aj obžalovaný potvrdil. Treba
tiež zdôrazniť, že obžalovaný sa nesnažil o udržanie si práce, pričom práce, ktoré vykonával v tomto
období, boli ukončené z dôvodov, za ktoré sa pričinil on sám, ako bolo uvedené, boli to určité konfliktné
a problémové situácie, súvisiace s týmito zamestnaniami. Následkom tohto musí matka uhrádzať všetky
výdavky na výživu dcéry vo vlastnej réžii, pričom ani ona sama nie je v ľahkej životnej situácii a v určitých

obdobiachavurčitejmierejeodkázanáajnapomocrodičov,resp.blízkychosôb.Vzhľadomnauvedené,
nie je dôvod, aby vyživovaciu povinnosť niesol jeden z rodičov a druhý sa na nej vôbec nepodieľal
a to z akéhokoľvek dôvodu. Okrem toho aktuálne je obžalovaný vo výkone trestu v Českej republike, je
zaradený na prácu, za ktorú dostáva odmenu, z ktorej však výživné napriek tomu, že by mohol, neplatí.

Súd považuje za potrebné doplniť, že tvrdenie obžalovaného, že nemal prácu a teda nemal z čoho
platiť výživné, takéto jeho konanie ho vôbec neospravedlňuje, nakoľko obžalovaný ani neuviedol dôvod,
pre ktorý nepracoval. Sumu výživného určenú civilným rozsudkom vo výške 85 € na dcéru mesačne
súd nepovažuje za (už vôbec nie neprimerane) vysokú, naopak, za daných okolností a vzhľadom na
odstup času skôr už za pomerne nízku; obžalovaný je schopný s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,

schopnosti a možnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tak uspokojovať svoje potreby, ako aj potreby
maloletej dcéry, ktorá je na neho výživou odkázaná, pričom otec si svoju zákonnú povinnosť vyživovať
dlhodobo neplní, čím dieťa ohrozil v existenčnej rovine, a pokiaľ obžalovaný nepreukázal
prekážky brániace mu zamestnať sa, resp. dosahovať trvalý príjem, je na mieste vyžadovať od neho,aby vykonával činnosť, z ktorej dosiahne príjmy potrebné k uspokojeniu potrieb nielen svojich, ale aj
svojho dieťaťa, odkázaného na neho výživou.

V súvislosti s uvedeným súd pripomína judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorej pri posudzovaní schopnosti obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť je nutné brať do úvahy
všetky nevyhnutné hľadiska, vrátane toho, či sa napríklad obžalovaný bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania, či zárobkovej činnosti (R 22/1992), pričom tomu zodpovedá aj situácia,
ak sa obžalovaný vyhýba trvalým pracovným pomerom ako aj prípadným zamestnaneckým ponukám

úradu práce, väčšej aktivite (v danom prípade nevyhnutnej) v oblasti zárobkovej činnosti a pod. To,
že obžalovaný ignoruje riadny pracovný pomer, resp. vyhýba sa väčšej aktivite a snahe zabezpečiť si
legálny dostatočný príjem na úhradu výživného na svoje dieťa, a vystupuje ako nemajetný človek, ktorý
sa pri očakávaní väčšieho zárobku spolieha v podstate len na náhodu (napr. že mu niekto za značne
pochybných a špekulatívnych okolností požičia peniaze), nemožno vykladať v neprospech oprávnenej
osoby, do rúk ktorej má byť výživné hradené. Obžalovaný mal urobiť všetko legálne preto, aby výživné

hradiť riadne mohol, t. j. mal sa zamestnať, v pracovnom pomere riadne zotrvať, resp. mal vykonávať
zárobkovú činnosť (poprípade aj viac pracovných pomerov naraz, čo za danej situácie nie je nijako
neobvyklé, najmä ak jeden zdroj príjmu je nestabilný a nepravidelný) a v prípade, že tak úmyselne
neurobil už po dobu vyše 2 rokov, celkom zjavne vedel, že tak ohrozí aj plnenie svojej vyživovacej
povinnosti voči svojmu dieťaťu, hoci mu v tom nebránili žiadne objektívne okolnosti (napríklad dlhodobo

zlý zdravotný stav a podobne).

Súd tak z vykonaného dokazovania ustálil, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, nakoľko najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú

povinnosť vyživovať dcéru B. B. a zároveň bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za
taký čin odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 7T/32/2021, právoplatným dňa
27.07.2021.Čosatýkaobdobiasúdupravilcelkovýdlhnabežnomvýživnomnasumu340,-Eur,nakoľko
do dlžného výživného nebolo možné zarátať výživné za mesiac august 2022, keďže obžalovaný nastúpil
do výkonu trestu dňa 14.08.2022, pričom výživné za mesiac augusta bolo splatné až do 15.08.2022.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že má vyživovaciu povinnosť na svoju dcéru a
vedel, že matke dcéry, ako oprávnenému subjektu, nehradí výživné a taktiež vedel, že má, resp. pri
adekvátnej snahe má mať pravidelný určitý mesačný príjem, čo by mu umožňovalo uhrádzať výživné

v určenej výške, napriek tomu tak neurobil. Obžalovaný teda nehradil výživné nie preto, že ho hradiť
nemohol, ale preto, že ho hradiť nechcel. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť okolnosť, že v zmysle
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov - plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Takéto výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Súd po uvedených zisteniach uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

K výroku o treste:

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcichokolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný
uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 207 ods. 3 Trestného zákona) v rozpätí 1 rok
až 5 rokov.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť
a to recidívu [§ 37 písm. m) Trestného zákona], pretože obžalovaný má v odpise registra trestov
evidovaných 7 záznamov, z toho sa v 4 prípadoch naňho hľadí ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný
bol právoplatne odsúdený okrem štyroch zahladených odsúdený Okresným súdom Hodonín zo dňa
12.06.2020 sp.zn. 19T/128/2019, právoplatného dňa 12.06.2020 a Okresným súdom Hodonín zo dňa
20.05.2022, sp.zn. 19T/36/2022, právoplatného dňa 02.07.2022, ktoré odsúdenia možno v zmysle § 7b

ods. 2 Trestného zákona zohľadniť rovnako ako keby boli vydané súdom Slovenskej republiky. V registri
priestupkov má obžalovaný tri záznamy, ide o 1 priestupok dopravného charakteru a 2 priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu.

Keďže prevažujú priťažujúce okolnosti voči poľahčujúcom okolnostiam v pomere 1:0, preto došlo k

úprave trestnej sadzby tak, že súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil zákonom
ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestného činu o jednu tretinu s tým, že po tejto úprave je
trestná sadzba u obžalovaného vo výmere 28 mesiacov až 5 rokov (5 rokov - 1 rok = 4 roky = 48
mesiacov; 1/3 zo 48 mesiacov = 16 mesiacov, čo je jedna tretina, o ktorú sa zvyšuje dolná hranica
trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona.

Súd následne zistil, že obžalovaný úmyselne spáchal stíhaný trestný čin (pokračoval v jeho páchaní) v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný rovnaký jeho trestný čin. Vzhľadom na tieto okolnosti
súd nemohol obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 2 Trestného zákona
a § 51 ods. 1 Trestného zákona) a do úvahy zjavne neprichádzalo ani uloženie alternatívneho trestu,

napríklad trestu peňažného. Preto muselo dôjsť k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému, s tým, že súd zastáva názor, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie trestu na
samej dolnej hranici trestnej sadzby, čo súd vyjadril tým, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody
vo výmere 28 mesiacov. V rámci ukladania uvedenej výmery trestu súd vzal na zreteľ aj zásadu, že trest
má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke

osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), preto obžalovaný po odpykaní nevyhnutného trestu bude môcť čo
najskôr prikročiť k doplateniu zameškaného výživného na jeho dcéru, a zároveň platiť aj bežné výživné.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia

slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.