Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 22T/37/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123013257

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Jančok

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1123013257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Františkom Jančokom v trestnej veci obžalovaného: L. Q.,
I.. XX.XX.XXXX O. O. I. G., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2024 v Bratislave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

L. Q., I.. XX.XX.XXXX O. O. I. G.
G. Z. X. W. XXXX/X, O. I. G. Š.G.. T. M.

sa uznáva vinným, že

ako zamestnanec spoločnosti S. N., M..L..T.. pracujúci na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy
s pracovným zaradením predavač - pokladník, v pozícii vedúceho predajne, disponujúci finančnou
hotovosťou, si odo dňa 19.08.2020 do dňa 17.09.2020 v presne nezistenom čase z trezora predajne

101 Drogérie, nachádzajúcej sa na ulici Mlynské Nivy 116 v Bratislave, prisvojil finančnú hotovosť
v celkovej výške 12 500,- eur, ktorá mu bola zverená v zmysle uzatvorenej Dohody o spoločnej
hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2020, a túto v rámci odvodu tržby neodviedol v príslušnej banke
predpísaným spôsobom, pričom sumy vo výške 580,45 eur za september 2020 a vo výške 62,42 eur za
október 2020 mu boli strhnuté z výplat za tieto mesiace, čím poškodenej spoločnosti Emil Krajčík, s.r.o.,
so sídlom Dlhá 47, Senica, IČO: 36 246 201, spôsobil škodu v celkovej výške 11 857,13 eur,

teda

si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

čím spáchal

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 2 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu

podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti S. N.,
M..L..T.., M. M. X. XX, M., R.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 11 857,13 eur (jedenásť tisíc
osemstopäťdesiatsedem eur a trinásť centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal dňa 14.12.2023 na Mestský súd Bratislava I obžalobu
sp. zn. 1Pv/112/21/1101 zo dňa 13.12.2023, ktorá je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn.
22T/37/2023 a ktorou sa kladie obžalovanému L. Q. za vinu prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku. Prokurátor na hlavnom pojednávaní
s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona predniesol obžalobu s tým, že sa obžalovanému kladie

za vinu prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na skutkovom
základe, ako je uvedené v obžalobe (bez zmeny skutkovej vety).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie tým, že podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
oboznámilzápisnicuoskoršejvýpovediobžalovaného,podľa§263ods.2Trestnéhoporiadkuoboznámil

zápisnicu o skoršej výpovedi svedkyne - poškodenej F. K., ako aj svedkyne F. K. F. W. J., ďalej
vykonal oboznámenie listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku navrhnuté stranami, najmä
potvrdenie o dlžnej sume (vyčíslenie škody), potvrdenie o zrážkach zo mzdy, pracovnú zmluvu spolu s
dodatkom, dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, vzor protokolu, uzávierky z pokladne, vyjadrenie
k chýbajúcej čiastke, mesačný výkaz zamestnanca, odpoveď Slovenskej sporiteľne, a.s., zmluvnú

dokumentáciu k odovzdávaniu peňažnej hotovosti, evidenciu dochádzky, pokladničnú knihu a záznamy
z inventúry, oboznámil aj ďalšie listinné dôkazy navrhnuté obžalobou a obhajobou, zároveň boli
oboznámené lustrácie na obžalovaného (register trestov, Centrálna evidencia správnych deliktov a
priestupkov, ZVJS, REGOB, Sociálna poisťovňa) a pod. Na podklade takto vykonaného dokazovania
súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného po splnení podmienok podľa § 252
ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku, keďže predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo doručené dňa
03.09.2024 (doručované na adresu, ktorú na tieto účely uviedol), pričom bol poučený aj následkoch
nedostavenia sa na hlavné pojednávanie, pričom obžalovaný požiadal o konanie hlavného pojednávania

v jeho neprítomnosti s čím zároveň výslovne súhlasil.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať.

Svedkyňa-poškodenáF.K.vprípravnomkonanívpodstatevypovedala,žejesplnomocnenákonateľom

spoločnosti Emil Krajčík, s.r.o., so sídlom Dlhá 47, Senica, na zastupovanie poškodenej spoločnosti v
tomto trestnom konaní. Pracuje ako manažér prevádzky 101drogerie. Dňa 16.09.2020 ju kontaktovala
S. L., obchodná riaditeľka, že v predajni 101Drogerie Twin City v Bratislave je veľká zostatok peňazí,
ktorý videla v systéme, kde vidí tržby jednotlivých prevádzok, ako aj odvody hotovosti z pokladne. Dňa
17.09.2020 sa za účelom inventarizácie svedkyňa dostavila na predajňu, v ktorej bol vedúci predajne

obžalovaný, ktorému oznámila jej zámer. Vytlačila si pokladničnú knihu, z ktorej zistila, že tri odvody,
ktoré boli evidované, boli vymazané zo systému. To znamená, že tieto peniaze mali byť reálne v trezore,
okrem týchto peňazí mali byť v trezore aj ostatné peniaze z tržby do 11.09.2020, dokopy tam mala byť
hotovosť vo výške 12 500,- eur, avšak tieto finančné prostriedky sa v trezore nenachádzali. Obžalovaný
k tejto skutočnosti uviedol, že potvrdenie od vkladu tržby do banky nemá, že s tržbou išiel do banky

po skončení služby dňa 11.09.2020 a potom išiel rovno domov, preto by mal mať potvrdenie doma.
Na základe hmotnej zodpovednosti mal obžalovaný ako vedúci predajne vykonávať odvod finančných
prostriedkov do banky Slovenská sporiteľňa, a.s. do prevádzky na Mlynských nivách v Bratislave.
Hotovosť mal vložiť do uzatvárateľného obalu, k tomu spracovať Súpisku hodnôt a podpísanú ju mal
vložiť do uzatvárateľného obal. Tiež mal na prevádzky Protokol o odovzdaní/prevzatí uzatvoreného

obalu a toto si mal nechať potvrdiť pracovníkom banky pri odovzdávaní obalu na pobočke Slovenskej
sporiteľne, a.s. na Mlynských Nivách v Bratislave. Podpísaný protokol má vrátiť do trezora prevádzky
drogérie. Dňa 17.09.2020 išla svedkyňa s obžalovaným do bytu domov, bola s nimi ešte manažérka
predajne Zvolen O. O., do bytu nevstúpili. Približne po hodine čakania obžalovaný vyšiel z bytu
a uviedol, že potvrdenie nenašiel, že jeho priateľka pravdepodobne upratovala niekde ho vyhodila.

Obžalovaný tvrdil, že peniaze odniesol do Slovenskej sporiteľne v Eurovei, tak išli spolu s obžalovanýmtam. Pracovníčka Slovenskej sporiteľne v systéme nevidela žiadnu sumu vo výške 12 500,- eur.
Následne bol s obžalovaným ukončený pracovný pomer dohodou, urobila sa aj inventúra celej predajne,
obžalovanémuzrazilizomzdyzamesiac09/2020sumuvovýške580,45eurzdôvodumankanazáklade

hmotnej zodpovednosti, preto si v trestnom konaní poškodený nárokuje sumu 11 919,55 eur ako rozdiel
medzi zrážky zo mzdy a spôsobenou škodou.

Svedkyňa F. L. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedala, že v minulosti pracovala na predajni
101Drogerie na Mlynských Nivách v Bratislave, Twin City ako zástupkyňa vedúceho predajne a predtým

ako predavačka, následne bola preradená na predajňu Hálkova 1, Bratislava. S obžalovaným sa stretla v
jedendeňvrámciinventúryvmáji2020,keďpreberalpredajňu,onaosobnesnímnepracovalavpredajni
Twin City. Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2020 podpisovala po skončení
inventúry spolu s obžalovaným a W. J.. Pokiaľ si spomenula, bol vyvodený finančný postih voči svedkyni
vo výške 370,- eura vedúcej predajne F. K., potom nastúpil obžalovaný ako nový vedúci predajne a k
tomu obdobiu sa svedkyňa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa W. J. v prípravnom konaní k veci v podstate vypovedala, že pracovala na predajni
1010Dorgerie Mlynské Nivy 116 v Bratislave, Twin City, nastúpila tam v polovicu roku 2020, vtedy robili
inventúru s obžalovaným, ktorý sa stal vedúcim predajne. Najprv pracovala ako predavačka, neskôr ako
zástupkyňa vedúceho predajne. Ako predavačka robila na kase a aj vykladala, ako zástupkyňa robila

v kancelárii s počítačom, prijímala tovar, pracovala s hotovosťou iba v čase, keď obžalovaný bol na
dovolenke. Väčšinou na predajni boli obidvaja. Obžalovaný ako vedúci predajne mal na starosti celú
predajňu, teda objednávky, rozvrh zmien, prijímal tovar, tiež bol v kase, odvádzal tržby na bankový
účet predajne, čo mal na starosti aj jeho zástupca, keď tam práve nebol on. Tržby odvádzal tak, že asi
každý týždeň alebo dva, sa peniaze zrátali z trezoru, spisoval sa súpis, zapisovali sa tržby do počítača v

Exceli, tiež do zošita a potom sa to zabalilo do obálky a odnieslo do banky, ktorá bola vedľa susedného
obchodu na ulici. Svedkyňa odvody tržieb robila málokedy, robieval ich obžalovaný. Prístup do počítača
mal obžalovaný a svedkyňa, tiež manažérky predajní. Manažérka chodila na predajňu asi raz za týždeň,
vždy všetko sedelo, okrem toho jedného razu. Do trezoru mala prístup svedkyňa s obžalovaným a aj
predavačky na pokladni, brigádnikov nemali, kľúče boli odložené v kancelárii na dohodnutom mieste,

neboli voľne položené. V predajni bola vykonaná kontrola, prišli dve manažérky, v kancelárii boli ony a
obžalovaná, po chvíli si zavolali aj svedkyňu, či nevie, kde sú peniaze z trezoru vo výške cca 12 000,-
eur, pričom svedkyňa nevedela, že v trezore toľko toho bolo. Ďalej svedkyňa uviedla, že pred odchodom
na dovolenku obžalovaný bol odviezť tržbu. Následne manažérky obviňovali obžalovaného a kričali
po sebe, v kancelárii chýbalo potvrdenie o odovzdaní tej chýbajúcej hotovosti. Následne manažérky s

obžalovaným išli preč autom, boli preč asi jednu až dve hodiny. Následne išla svedkyňa s manažérkou
do pobočky banky vedľa, lebo tvrdila, že obžalovaný bol pred dovolenkou peniaze odviezť. Prvýkrát bola
svedkyňa na tej pobočke pred dovolenkou obžalovaného, ktorý jej kázal, ako sa to robí a že chodil vždy
k tej istej zamestnankyni banky. Zamestnankyňa potvrdila, že obžalovaný bol odniesť odvod z predajne,
ale svedkyňa nevedela uviesť, kedy a v akej výške bol ten odvod. Po kontrole bol obžalovanému

zakázanývstupdopredajneasvedkyňaodvádzalatržbyzaprítomnostimanažérky,nakoľkozastupovala
vedúceho predajne, ktorý tam už nebol, potvrdenia o vklade v banke jej vždy dali.

Po vykonanom dokazovaní, pričom strany nemali ďalšie návrhy na vykonanie, resp. doplnenie
dokazovania, súd podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil dokazovanie za skončené.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12
Trestnéhoporiadku,pričomvychádzajúcztrestnoprávnerelevantnýchzásaddôkaznéhokonaniadospel
k nižšie uvedeným záverom.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obžalovaný ako vedúci predajne prevádzky
101 Drogerie Bratislava 876, Mlynské Nivy 26, Bratislava od 30.05.2020 mal zároveň uzatvorenú
dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti od 30.05.2020, pričom pri jeho nástupe do predajne bola
vykonaná inventarizácia. Jednou z jeho pracovných náplní, resp. povinností bola manipulácia s tržbou

a jej vkladanie na účet poškodenej spoločnosti v banke - Slovenskej sporiteľni, a.s. na pobočke vedľa
predajne. Odvod tržby z predajne vo výške 12 500,- eur v zmysle pokladničnej knihy mal byť vykonaný
dňa 11.09.2020, pričom obžalovaný písomne potvrdil, že tržbu vo výške 12 500,- eur odovzdal na
pobočke Slovenskej sporiteľne a.s. v OC Eurovea dňa 11.09.2020 v približnom čase o 18.30 hod. Zvyjadrenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 04.02.2021 však vyplynulo, že obžalovaný v období od
01.08.2020 do 04.02.2021 realizoval na účet poškodeného č. 254089287/0900 jeden hotovostný vklad
vo výške 17,70 eur dňa 03.08.2020, pričom v dňoch od 04.08.2020 a 11.08.2020 banka neeviduje

hotovostné vklady vo výške 3 000,- eur na účet poškodeného a v období od 01.08.2020 do 04.02.2021
banka neeviduje hotovostný vklad vo výške 12 500,- eur na účet poškodeného a dňa 11.09.2020
nebol na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. v Eurovei realizovaný žiadny hotovostný vklad na účet
poškodeného, pričom pobočka v Eurovei nie je ani zazmluvnená na vklady na účet poškodeného cez
nočný trezor v uzavretých obaloch. Obžalovaný, ktorý sa na pracovisku prevádzky dňa 11.09.2020

nachádzal od 07.22 hod. do 18.00 hod. predmetnú tržbu vo výške 12 500,- eur zobral dňa 11.09.2020
z prevádzky za účelom jej odvodu, avšak ju do banky neodovzdal, napriek tomu, že ju bol povinný
odovzdať na pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., Mlynské Nivy 16, Twin City, Bratislava. Keďže
obžalovaný predmetnú hotovosť, ktorú vyniesol z predajne za účelom jej vkladu na účet poškodeného,
túto hotovosť neodovzdal na žiadnej pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., v ktorej mal poškodený
zriadenýpodnikateľskýúčet,másúdzapreukázané,žezostranyobžalovanéhodošlovpresneneurčený

deň k prisvojeniu si tejto hotovosti (tržby), čo zdôrazňuje aj fakt, že tvrdenie obžalovaného o odovzdaní
tržby v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s. v Eurovei bolo vyvrátené touto bankou o neodovzdaní tržby
vo výške 12 500,- eur. Ďalej je potrebné konštatovať v tejto súvislosti, že obžalovaný vykonal na svoj
účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v období od 04.08.2020 30.09.2020
niekoľko hotovostných vkladov/vkladov cez bankomat vo výške 200,- eur, 155,- eur, 300,- eur, 150,- eur,

350,- eur, 150,- eur, 2 600,- eur, 350,- eur, 300,- eur, 250,- eur, 230,- eur, 105,- eur, 190,- eur, 100,- eur,
300,- eur, 200,- eur, 1 200,- eur, 400,- eur, 200,- eur, 200,- eur, 380,- eur, 400,- eur, t. j. celkovo vo výške
8 480,- eur, pričom mu na účet bola posielaná mzda iba vo výške 784,72 eur mesačne, čo je výrazný
nepomer k vykonaným hotovostným vkladom.

Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení
s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v
Zbierke zákonov SR vyhlásený dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024.

Vzhľadom na zmenu zákona súd posudzoval skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu,
podľa priaznivejších ustanovení (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku), a to ako prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, keďže došlo k mene zásad ukladania trestov,
najmä § 38 a § 39 Trestného zákona, a jednak došlo k zmene výšky spôsobenej škody na škodu malú
(12 500,- eur) podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj k zmene trestných

sadzieb za trestný čin obžalovanému kladený za vinu (všetko priaznivejšie pre obžalovaného).

Súd považuje zároveň za preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty úmyselného prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Objektom je ochrana vlastníckeho práva a ochrana oprávnených záujmov vlastníka počas používania
ním zverených prostriedkov a vecí.
Objektívna stránka spočíva v prisvojení si cudzej veci aspoň malej hodnoty, ktorá bola zverená
páchateľovi. V danom prípade bola obžalovanému v zmysle pracovných povinností a dohody o hmotnej
zodpovednosti zverená manipulácia s tržbou poškodeného, konkrétne vo výške 12 500,- eur.

Subjekt je ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická ale aj právnická osoba, pričom u obžalovaného
nebola preukázaná okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného zákona).
Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, t. j. páchateľ musí vedieť, že hodnoty, s ktorými
nakladá, nie sú v jeho vlastníctve, ale boli poskytnuté za určitým účelom, a to v dôsledku pracovného
pomeru na nakladanie s tržbou za účelom jej odvedenia na účet poškodeného.

Súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému, sa
stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky úmyselného
prečinu p sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 kladeného mu za
vinu v obžalobe, a že ho spáchal obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny
znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 ods. 2 Trestného zákona. Pritomvychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 ods. 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť
vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej).
Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje

Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň
vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku
popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a
miery zavinenia. Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti
činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné

Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Pri ukladaní trestu je potrebné vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená
trestnousadzbouustanovenouprijednotlivýchskutkovýchpodstatáchtrestnýchčinov.Jednotlivétrestné
činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny

a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne
druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje osem rokov (a

v prípade taxatívne ustanovených trestných činov), musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34
ods. 6 Trestného zákona). Ďalej je potrebné prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s

poškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestnéhočinu(§34ods.4Trestnéhozákona).

Súd pri úvahách v ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti prečinu sprenevery podľa §
213 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a
ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej

sadzby stanovená zákonom na 0 rok až 2 roky.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov, podľa ktorého
nebol obžalovaný súdmi (SR a v EÚ) dosiaľ súdne trestaný.
Z Centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil

priestupkov alebo iných správnych deliktov, a to na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy (1 x).

Súd u obžalovaného vo vzťahu k súdenej veci zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j/
Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd u obžalovaného nezistil
priťažujúcu okolnosť. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je tak 1 : 0.

Trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne neupravovala v jeho neprospech podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona alebo § 38 ods. 4 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe
0 rok až 2 roky.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a

generálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest
zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu
a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného
spoločnosťou. Zároveň bral na zreteľ aj práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Následne súd uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.
Súd ďalej skúmal okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a zistil, že u obžalovaného
je dôvodný podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, a tovzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu. Vzhľadom na uvedené je podmienečným odkladom uloženého
trestu odňatia slobody obžalovanému daná šanca na zaradenie sa do spoločnosti a vedenie riadneho

života. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal,
že je schopný, ale najmä ochotný, viesť riadny život a nedopúšťať sa trestnej činnosti. Hrozba možného
nariadenia výkonu uloženého trestu by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom
pre zmenu jeho správania.
Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného za dostatočný, za primeraný, nie

neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo
strany obžalovaného.

Ohľadne nároku poškodeného na náhradu škody súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku,
keď vychádzal z riadne a včas uplatneného návrhu na náhradu škody, z ktorého je zrejmé, z akých
dôvodov a v akej výške bol uplatnený. Priznanú výšku nároku poškodeného má súd za preukázanú

z potvrdenia o dlžnej sume zo dňa 22.04.2021, z uzávierky z pokladne zo dňa 18.09.2020, zápisu o
vykonaní fyzickej inventúry pokladne, ako aj z potvrdenia o zrážkach zo mzdy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení

rozsudku. To platí aj o osobách, oprávnených podať v prospech obžalovaného odvolanie, ak obžalovaný
výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania osobami oprávnenými podať odvolanie v jeho
prospech.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,

e/ zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie i proti jeho vôli.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo chýba.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1 Trestného poriadku.

V Bratislave 20.12.2024