Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 0C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425202263
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425202263.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom:
C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpená: AK PG s.r.o., advokátska kancelária, sídlo: Vápenná 7, 821
04 Bratislava, IČO: 36 866 911, proti žalovanému: E. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom:
G. H. D. E. F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Súd ukladá žalovanému, aby nevstupoval na pozemok registra „C“, parcela číslo 654/95, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 415 m2, na pozemok registra „C“, parcela číslo 654/226, druh
pozemku záhrada o výmere 479 m2 a do rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na
parcele číslo 654/95, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 415 m2, nachádzajúcich sa
v obci D. E. F., okres Senec, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom

Senec, katastrálny odbor, pre katastrálne územie I..

Súd ukladá žalovanému nepribližovať sa ku žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobkyni, ktorej predmetom bude nárok na
navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 07.03.2025
domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz vstupu a povinnosť zdržať sa vstupu na pozemok registra
„C“, parcela číslo 654/95, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2, na pozemok
registra „C“, parcela číslo 654/226, druh pozemku záhrady o výmere 479 m2 a do rodinného domu
so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo 654/95, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 415 m2, nachádzajúce sa v obci D. E. F., okres Senec, zapísané na liste

vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne územie
I., povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, povinnosť úplne sa
zdržať kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne, ako aj povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Žalobkyňa uviedla, že je bývalou manželkou žalovaného. Na základe rozsudku vydaného Okresným

súdom Bratislava III zo dňa 11.11.2014 došlo k rozvodu manželstva a k zvereniu syna J., narodeného
XX.XX.XXXX a dcéry J., narodenej XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti žalobkyne. Rozsudoko rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2014 a vykonateľnosť dňa 16.12.2014.
Žalovaný sa žalobkyni neustále vyhráža ujmou na zdraví a živote, ako aj na obmedzení práv ich
spoločných detí. Konanie žalovaného u žalobkyne vzbudzuje dôvodnú obavu o jej zdravie a život,

ktorá má obavy predovšetkým z dôvodu pretrvávajúceho vyhrážania o jej likvidácii alebo inom ťažkom
ublíženínazdravízostranyžalovaného.Žalovanýpritomdlhodoboaneoprávnenezasahujedojejpráva
slobôd,akonapríkladdisponovaniesosvojímmajetkom,prípadnesmožnosťousvojmajetokpoužívať.V
súvislosti s pretrvávajúcim konaním žalovaného podala žalobkyňa na žalovaného aj trestné oznámenia.
Orgány činné v trestnom konaní v minulosti opakovane prejednali zjavné prenasledovanie, vyhrážanie

alebo napadnutie žalobkyne ako priestupky. Počas výkonu trestu odňatia slobody žalovaného pre
prečin zanedbávania povinnej výživy svokra žalobkyne a matka žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa
29.04.2019predalažalobkyniajejsynoviJ.rodinnýdomnaC.XX,vktoromvtomčasebývaližalobkyňa,
jej deti a svokra žalobkyne. Pred nástupom do výkonu trestu tento dom od svojho detstva užíval aj
žalovaný. Po výkone trestu odňatia slobody sa žalovaný sporadicky vracal do rodinného domu na
návštevu svojej matky a zo začiatku si od nej pýtal nejaké peniaze na živobytie. Keď mu vlastná matka

odmietla dať peniaze, tak jej z domácnosti zobral vybavenie ako televízor, varnú kanvicu, rádio a pod.
Keď už nemal čo zobrať, začal obťažovať žalobkyňu s cieľom vymámiť od nej peniaze. Keď mu peniaze
odmietla dať, tak ju zo začiatku žalovaný len slovne napádal a osočoval vulgarizmami až postupne sa
začal vyhrážať násilím jej, ako aj spoločným deťom. Dospelo to až do takej vážnej obavy o život a
zdravie, že žalobkyňa spolu s deťmi museli utiecť z rodinného domu, v ktorom bývali a ktorý v tom čase

už aj vlastnili. Z obáv o zdravie a život boli nútení s deťmi bývať mimo Ivanky pri Dunaji v prenajatom
byte, aby ich nemohol žalovaný nájsť a obťažovať. Žalobkyňa sa musela vrátiť do rodinného domu,
v ktorom pred svojou hospitalizáciou žila jej svokra, keďže jej povinnosť vyplývajúca zo zaopatrovacej
zmluvy, ktorú žalobkyňa so svojou svokrou uzatvorila, spočívala v poskytovaní starostlivosti o svokru
a zabezpečovaní všetkých jej potrieb v prípade, kedy to bude potrebné, a to aj počas jej umiestnenia

v zariadení s nepretržitou starostlivosťou. Uvedené si však vyžadovalo jej pravidelnú prítomnosť v
rodinnom dome, v ktorom sa nachádzali osobné veci svokry. Z tohto dôvodu sa musela žalobkyňa do
rodinného domu viackrát vrátiť. Pri mnohých návratoch do domu však žalobkyňa čelila nepríjemným
situáciám zo strany žalovaného, ktorý sa zrejme pohyboval v okolí rodinného domu. Keď si žalovaný
všimol,žesažalobkyňanachádzavrodinnomdome,vždyzaňoupribehol.Opakovanejuslovnenapádal

a správal sa ku nej agresívne, pričom neváhal používať urážky a ponižujúce výrazy. Jeho slovné útoky
neboli náhodné ani ojedinelé – diali sa pri každom stretnutí a s jasným cieľom, t. j. vyvinúť na žalobkyňu
psychický tlak. Neustále sa jej vyhrážal a snažil sa ju zastrašiť rôznymi spôsobmi, pričom sa snažil
docieliť, aby mu poskytla finančné prostriedky. Žalovaný sa opakovane uchyľoval k hrozbám a vytváral
na žalobkyňu nátlak, aby mu vyplatila určitú sumu peňazí za rodinný dom, ktorý kúpila od jeho matky,

pričom využíval každú príležitosť na to, aby jej to pripomenul. Bolo zjavné, že jeho agresívne správanie
nebolo len výsledkom okamžitého hnevu či osobných nezhôd, ale malo jasný zámer, donútiť žalobkyňu k
vydaniu peňazí na jeho život. Vyhrážky a urážky žalovaného sa pre žalobkyňu stali realitou a pravidelne,
keď musela ísť do rodinného domu kvôli veciam pre svokru, bola vystavená ďalšiemu kolu útokov. Tieto
incidenty sa časom stupňovali a naberali na intenzite. Návraty do rodinného domu sa pre žalobkyňu

stali stresujúcou skúsenosťou, pretože vedela, že ju opäť môže čakať slovné napádanie a vyhrážky
zo strany žalovaného. Napriek jej snahám vyhnúť sa konfliktom, agresivita a požiadavky žalovaného
na peniaze neutíchali, čím jej spôsoboval neustále psychické napätie a stres. Z vyššie uvedených
dôvodov žalobkyňa oslovila viacero svojich známych, aby jej pomohli s predajom rodinného domu.
Dňa 12.02.2025 sa za účelom predaja rodinného domu uskutočnila obhliadka za prítomnosti dvoch

záujemcov. Po príchode na obhliadku sa vo vnútorných priestoroch rodinného domu neoprávnené a bez
akéhokoľvek povolenia alebo oprávnenia nachádzal žalovaný, ktorý musel poškodiť vstupné dvere do
rodinného domu, čím sa dostal dnu, následne vymenil zámok, resp. ho nejakým spôsobom poškodil. O
ničom z tohto pritom žalobkyňa nemala vedomosť, no zo žalovaného dovtedajšieho správania jej bolo
zrejmé,žeprávežalovanýjevnútrirodinnéhodomu.Ten,nazákladetelefonickéhorozhovoružalobkyne,

prišiel skutočne dole a dvere mlčky otvoril. Neoprávnený vstup do tejto nehnuteľnosti sa v minulosti už
udial a orgány činné v trestnom konaní to vyhodnotili ako priestupok. Nemožno sa preto čudovať, že
žalovanému sa uvedené zapáčilo a postupuje rovnako. Hoci to je síce pre žalobkyňu nepochopiteľné a
zarážajúce,vdôsledkudoterajšejnečinnostiorgánovčinnýchvtrestnomkonanítozároveňniejenijakým
spôsobom prekvapivé. Ide o logické vyústenie správania žalovaného, ktorý za svoje konanie nebol

doteraz postihnutý. Nie je preto dôvodné predpokladať akýkoľvek jeho strach alebo rešpekt z orgánov
činných v trestnom konaní. Počas celej obhliadky chodil žalovaný za záujemcami a žalobkyňou. Na
horných poschodiach začal žalovaný po žalobkyni kričať a byť agresívny aj na záujemcov. Po ukončení
obhliadky išiel žalovaný až k motorovým vozidlám, ktoré boli zaparkované pred nehnuteľnosťou. Keďžalobkyňa nastúpila do svojho auta prikročil ku nej, držal dvere na aute a kričal po nej, aby vystúpila z
auta, pričom bol agresívny. Jeho správanie v žalobkyni vzbudilo absolútny strach a obavu o zdravie a
život. V kontexte zrejmého vlámania a užívania jej rodinného domu bez povolenia sa strach znásobil.

Nevedela pritom, či ide žalovaný fyzicky zaútočiť alebo čo sa vlastne bude diať.
Záujemcovia zrejme uvedené započuli a prišli žalobkyni pomôcť tým spôsobom, že žalovaného odsunuli
od jej auta, zatvorili jej dvere, takže mohla vyparkovať a odísť. Z bezpečnej vzdialenosti však ešte
videla, ako situácia pokračovala. Žalovaný na záujemcov reagoval hrubo, avšak neodvážil sa k ničomu
inému, ako k vulgárnostiam. Následne sa žalovaný vrátil do nehnuteľnosti, v ktorej je neoprávnene

pravdepodobne do dnešného dňa. Žalovaný opakovane kontaktoval žalobkyňu, pričom každá jeho
komunikácia bola naplnená vulgarizmami, urážkami a hrozbami, ktoré smeroval na jej osobu. Viackrát
jej dal jasne najavo, že jej chce ublížiť a neštítil sa ani vyhrážok týkajúcich sa jej likvidácie, či fyzického
násilia. To, že sa nachádzal a zrejme stále nachádza v rodinnom dome žalobkyne bez jej vedomia,
pričomjezrejmé,žesadonehodostalnásilímjevšakužvrchol,ktorýniejemožnéopomenúťatolerovať.
Od tohto momentu žalobkyňa z obavy v rodinnom dome nebola. Nebola sa ani len presvedčiť, či sa tam

žalovaný skutočne nachádza, avšak je vysoko pravdepodobné, že stále sa tam nachádza.

3. Potrebu nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi subjektmi konania žalobkyňa
odôvodňovala správaním žalovaného voči nej a z toho plynúcim strachom a obavami zo žalovaného,
ako aj jeho možného nevyspytateľného správania sa. Vlámanie sa do rodinného domu a pravdepodobné

zotrvanie je vysoko život ohrozujúca skutočnosť, ktorá musí byť žalovanému znemožnená.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila list vlastníctva č.l.5, potvrdenie o
pobyte č.l.6, písomné vyhlásenie svedkov č.l.7-9, trestné oznámenie č.l.10-13.

5. Súd právne posúdil vec podľa § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. f), g), h),
§ 328 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1, § 331 ods. 2, § 333, § 334, § 337
ods. 1, 337 ods. 2 a § 340 ods. 1 CSP.

6. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne

upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v
návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav
tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní.

Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je
teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť
bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Žalobcovia teda musia osvedčiť, že bez okamžitej,
hoci i len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo ich právo ohrozené. Neodkladným opatrením

nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom
alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k
zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu s cieľom predísť
vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenia nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je na žalobcovi, aby v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nariadenia

navrhovaného neodkladného opatrenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania
nároku, ktorému žalobca navrhuje poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Osvedčiť dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia je povinný žalobca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a
označených relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôže žalobca predložiť bez
vlastnej viny. Jedným z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia neodkladnou úpravou pomerov strán sporu je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto
úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu
rozhodnutia.8. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pričom
súd môže strane uložiť, aby (i) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu,
na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba,

ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, (ii) písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená alebo (iii) sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s obsahom skutkového
stavu uvedeného v návrhu, ako aj s priloženými listinnými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť, nakoľko žalobkyňa osvedčila
nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov vydaním neodkladného opatrenia.

10. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených dôkazov mal súd za osvedčené, že
žalovaný sa správa voči žalobkyni nevhodným spôsobom, predovšetkým ju neustále osočuje, ponižuje
a vulgárne jej nadáva. Takéto útoky smerujú voči žalobkyni priamo v rodinnom dome, resp. v jeho
bezprostrednejblízkosti.Zároveňžalobkyňoupopísanésprávaniežalovaného,kedysažalovanýzdržuje
v rodinnom dome žalobkyne, ktorý podľa predloženého výpisu z listu vlastníctva je preukázateľne

v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, pričom žalovaný nemá k predmetnej nehnuteľnosti žiadne
vlastnícke, a ani užívacie právo, môže napĺňať znaky trestného činu. Uvedené bolo osvedčené
tvrdeniami žalobkyne v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj z priložených dôkazov.

11. Osobnosť človeka a práva, ktoré sú integrálnou súčasťou jeho osobnosti, sú právami absolútnymi,

teda chránenými voči každému bez ohľadu na činnosť alebo súvislosť, s ktorou bola zasiahnutá
osobnostná integrita fyzickej osoby. Dôstojnosť a súkromná sféra človeka sú natoľko dôležitými
hodnotami, že každý zásah do týchto hodnôt je potrebné vnímať ako veľmi závažné. Právo nebyť
vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Vo všeobecnosti
je pritom za násilie potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej alebo psychickej integrite

človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Psychickým násilím je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka bez zanechávania viditeľných poranení. Zodpovednosť za
takýto zásah je založený na objektívnom princípe a teda nie je rozhodujúce, aký je vnútorný vzťah
žalovaného k jednotlivým stránkam tohto deliktu, pri ktorom sa naviac ani nevyžaduje vznik následku,
ale stačí len, ak je konanie pôvodcu zásahu objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv iného.

12. Takýmto násilím sú bezpochyby aj nadávky, ktoré adresuje žalovaný voči žalobkyni, resp. jeho
správanie popísané žalobkyňou. Takéto konanie možno vnímať ako zásah do osobnej a duševnej
integrity jednotlivca, ktorý ho obťažuje, vyvoláva stres, nepohodu, znižuje kvalitu jeho života a spôsobuje
iné zásahy do psychickej pohody dotknutej osoby. Nikto nemá byť obeťou takéhoto správania

a nemá byť adresátom takýchto prejavov. Bez ohľadu na dôvody, ktoré žalovaného vedú k takémuto
správaniu, či už ide o nadobudnutie nehnuteľností žalobkyňou a ich synom alebo vzájomné spory
strán v občianskoprávnej, resp. v trestnej rovine, je neakceptovateľné, aby sa žalovaný voči žalobkyni
správalpopísanýmspôsobom.Pretopokiaľzjehostranynedošlokdobrovoľnémuupusteniuodtakéhoto
konania, je podľa súdu daný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú takéto jeho

prejavy voči žalobkyni obmedzené.

13. Z predloženého listu vlastníctva mal súd za osvedčené, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu, vo vzťahu ku ktorému žiadala zakázať žalovanému doňho vstupovať. Je pritom
výlučným právom vlastníka nehnuteľnosti určovať, kto je oprávnený do nehnuteľnosti vstúpiť a kto

nie, pokiaľ samozrejme osobitné právne predpisy toto právo nepriznávajú aj iným subjektom. Pokiaľ
žalobkyňa ako podielový spoluvlastník rodinného domu žiada, aby žalovaný, ktorý k predmetnej
nehnuteľnosti nemá žiaden právny vzťah, sa zdržal užívania takejto nehnuteľnosti a zároveň aby do
nej nevstupoval, súd takýto návrh považuje za dôvodný a hodný ochrany. O to viac, ak žalovaný
nie je oprávneným vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nemá ani užívacie

právo k nej. Uvedené sa tiež týka aj priľahlého pozemku, ktorý je súčasťou rodinného domu, a je
takisto v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa bez právneho
dôvodu a bez dovolenia zo strany vlastníkov nehnuteľností zdržuje v rodinnom dome, resp. na priľahlompozemku, je dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a poskytnutie ochrany
oprávnenému vlastníkovi nehnuteľnosti.

14. Súd posúdil neodkladným opatrením požadovaný zásah do práv žalovaného s prihliadnutím
na záujmy žalobkyne ako primeraný, nakoľko s ohľadom na princíp proporcionality nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu žalovaného, ktorý k predmetným nehnuteľnostiam nemá ani žiaden
právny vzťah. Žalovaný si sám určuje spôsob svojho správania sa, a pokiaľ si zvolí formu prejavu, ktorá
ubližuje iným, súd považuje za vhodné a primerané obmedziť jeho možnosti kontaktovania dotknutej

osoby po dobu, kedy naďalej hrozí pokračovanie jeho správania. Žalovaný bude mať počas celej
doby nariadenia neodkladného opatrenia možnosť kedykoľvek zmeniť svoje správanie tak, aby toto
nezasahovalo do osobnej integrity žalobkyne v dôsledku čoho môže dôjsť k preskúmaniu dôvodnosti
trvania neodkladného opatrenia. Naviac v danom prípade sa jedná aj o vstup a zotrvanie v nehnuteľnosti
žalobkyne, ktoré samo o sebe bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti je protiprávne. Ochranu pred takýmto
správaním žalovaného súd považuje za dôvodnú aj v prípade, že by neboli v plnej miere naplnené znaky

charakterizujúce správanie žalovaného ako násilné.

15. Vzhľadom k uvedenému súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nielen
ako dôvodný, ale zároveň aj ako primeraný, a preto návrhu v rozsahu uvedenom vo výroku uznesenia
vyhovel. Podľa názoru súdu v danom prípade sú naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia, keďže žalobkyňa osvedčila potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami.

16. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovanému úplne sa zdržať kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Súd takýto zákaz považoval za neprimeraný

k potrebe ochrany žalobkyne, ktorá jej bude dostatočne poskytnutá nariadeným neodkladným
opatrením, ako aj k rozsahu obmedzenia práva žalovaného slobodne sa pohybovať. Naviac ani samotná
žalobkyňa v tejto časti nepredložila súdu žiadne tvrdenia a ani dôkazy, ktoré by takýto nesmierne
široký zákaz odôvodňovali. Žalobkyňa so žalovaným majú spoločné deti, vo vzťahu ku ktorým môže byť
potrebné, aby žalovaný mohol kontaktovať žalobkyňu. Rovnako tak môže byť potrebné kontaktovanie so

žalobkyňouzdôvodov,ktorésatýkajújehomatky(svokryžalobkyne).Súdnepovažujezaprimerané,aby
žalovanému bolo obmedzené kontaktovanie žalobkyne v rozsahu určenom žalobkyňou, keď akúkoľvek
formukontaktovaniamôžežalobkyňajednoduchoprerušiť,atočiužzloženímtelefónualebovymazaním
správ, resp. neodpovedaním na ne. Navrhované uloženie povinnosti žalovanému zo strany žalobkyne
vôbec nezohľadňuje bežné potreby komunikácie, a svojím rozsahom prakticky vylučuje akúkoľvek

možnosť žalovaného kontaktovať žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom (napr. formou listovej zásielky, ktorú
môže žalobkyňa po prečítaní vyhodiť).

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
262ods.1CSP.Keďžesúdnávrhužalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovel,žalobkyňa
mala v konaní úspech a preto je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v celom rozsahu.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava IV (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).