Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 17C/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224200453
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4224200453.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcov:

1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, D. E., 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, I. H., 3.
J. K., nar. XX.XX.XXXX, L. M. XXX/XX, G., 4. M. N., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/X, I. H., všetci
zhodne zast.: JUDr. Branislav Bogner, Vajanského ul. 8, Trenčín proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17335345, Búdková 36, Bratislava v konaní o
určenie vlastníckeho práva vydržaním takto

r o z h o d o l :

1. Súd u r č u j e, že A. B. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., je výlučnou
vlastníčkou pozemku - orná pôda, parc. č. CKN 5841, výmera 4.600 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na

LV č. XXXX, v podiele 1/1.

2. Súd u r č u j e, že F. G. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I. H., je výlučnou
vlastníčkou pozemku - orná pôda, parc. č. CKN 7562, výmera 4.598 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na
LV č. XXXX, v podiele 1/1.

3. Súd u r č u j e, že J. K. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX/XX, XXX XX G., je výlučnou

vlastníčkou pozemku - orná pôda, parc. č. CKN 5837, výmera 9.162 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na
LV č. XXXX, v podiele 1/1.

4. Súd u r č u j e, že M. N. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX I. H., je výlučným vlastníkom
pozemku - orná pôda, parc. č. CKN 5833, výmera 9.200 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX,
v podiele 1/1.

5. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľností katastrálneho odboru Komárno

LV XXXX k. ú. I. H. ako parc. č. PKN 5859 orná pôda vo výmere 36.813 m2 patria do dedičstva po neb.
A. N. K., G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX.

6. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 09.02.2024 domáhali určenia vlastníckeho
práva na základe tej skutočnosti, že na listoch vlastníctva k sporným pozemkom je okrem žalobcov

zapísaný zároveň ako duplicitný vlastník Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového
fondu. Tieto listy vlastníctva boli vytvorené na základe projektu pozemkových úprav - Rozhodnutia
č. OU-KN-PLO2016/000448 v Komárne, zo dňa 11.8.2016. Predtým bolo vlastníctvo a nehnuteľnosti
evidované na listoch vlastníctva č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú I. H.. Z týchto listov vlastníctvaje zrejmé, že duplicitný vlastník Slovenská republika bol zapísaný až v roku 2002, a to na základe
zápisu ROEP (register obnovenej evidencie) pod Z-4160/02, kedy bola objavená darovacia zmluva,
ktorou právne predchodkyne žalobcov - J. N. K. O., nar. XX.X.XXXX (zosnulá 8.8.1991) a A. N. K. G.

(v darovacej zmluve uvedená ako G.), nar. XX.X.XXXX (zosnulá 28.1.1997), obe pôvodne bytom P. H.
(I. H.), B. XX v r. 1985 mali bezodplatne darovať predmetné nehnuteľnosti Československému štátu.
Žalobcovia sa o existencii tejto darovacej zmluvy dozvedeli, až keď bol v r. 2002 na ich listy vlastníctva
zapísaný duplicitný vlastník SR a hodnovernosť ich vlastníckeho práva bola spochybnená pod položkou
256/02 a 273/02. Všetci žalobcovia sú titulom dedenia (D1196/94, D419/97) právnymi nástupcami po

pôvodných vlastníčkach a po celý čas od nadobudnutia vlastníckeho práva tieto nehnuteľnosti pokojne
a dobromyseľne ako svoje užívali, zároveň za tieto nehnuteľnosti riadne platili dane. Taktiež ich právne
predchodkyne J. N. K. O. a A. N. K. G. tieto nehnuteľnosti pokojne a dobromyseľne užívali ako svoje, až
do svojej smrti (vrátane platenia daní), nakoľko ich vlastníctvo zostalo nedotknuté a naďalej evidované
na ich mená aj napriek podpisu údajnej darovacej zmluvy z roku 1985. Obe ich právne predchodkyne
boli v tom čase už vdovy vo vyššom veku, a keď aj niečo podpísali, resp. darovali štátu, urobili tak v

tiesni alebo pod tlakom a zrejme si ani neuvedomovali, čo podpísali. Pre upresnenie žalobcovia tiež
uviedli, že A. N. K. G. v r. 1985, kedy mala darovať pozemky štátu, bola vo veľmi zlom psychickom stave
z dôvodu nedávnej smrti manžela Q. N., ktorý zomrel krátko predtým dňa 7.7.1983, po ktorom aj zdedila
všetky tieto pozemky (ded. konanie č. D976/83). Kvôli tomu bola aj v tom čase liečená a opakovane
hospitalizovaná na psychiatrii v Nových Zámkoch a v Nitre. L. J. N. K. O. mala v už roku 1985 vyše 80

rokov, v tom čase už bola veľmi chorá, následne v r. XXXX zomrela. V jej stave nebolo ťažké zo strany
vtedajších úradníkov a v dobe bývalého režimu ju naviesť na takýto právny úkon. Zároveň uvádzajú, že v
minulosti v priebehu súdneho konania č. 6C/121/2011 vedenom na okresnom súde v Komárne, v ktorom
sa formou negatórnej žaloby domáhali výmazu duplicitného vlastníka SR z ich listov vlastníctva, vyšla
najavo aj skutočnosť, že sporná darovacia zmluva nebola nikdy zaregistrovaná na bývalom Štátnom

notárstve, čím vlastníctvo platne neprešlo na štát a zároveň, že nedošlo k úradnej zmene v evidencii
vlastníka predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Vlastníčkami naďalej zostali ich právne
predchodkyne. Aj na základe tejto skutočnosti bolo toto súdne konanie zastavené, nakoľko žalovaný
subjekt SPF uznal ich vlastníctvo a bol ochotný pristúpiť na mimosúdnu dohodu. Avšak SPF na dohodu,
ktorú sám v r.2012 vypracoval a im na podpis poslal, nakoniec bez udania dôvodu nepristúpil a neurobil

tak ani na ich opakovanú žiadosť z r. 2021, kedy sa vyjadril, že "vlastnícke právo zapísané v prospech
SR SPF považuje za zákonné a preukázané". Zosnulá A. N. K. G. je ešte aj v súčasnosti evidovaná na
LV č.XXXX ako vlastníčka ornej pôdy v k.ú. I. H., kde je taktiež zapísaný duplicitný vlastník Slovenská
republika na základe toho istého zápisu ROEP z r.2 002 a darovacej zmluvy z r. 1985, tak ako je to aj
na všetkých ostatných priložených listoch vlastníctva. V čase jej smrti v r. 1997 boli tieto nehnuteľnosti

zo strany notára zrejme opomenuté a neboli prejednané v základnom dedičskom konaní č.: D 419/97.
Neskôr, keď sa tento majetok objavil, už dcéry (žalobkyne 1./ a 2./), zároveň dedičky po zosnulej A. N.
nemohli požiadať o prejednanie týchto nehnuteľností v dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko bolo v r.
2002 dopísané spomínané duplicitné vlastníctvo v prospech SR, čím bolo spochybnené vlastníctvo ich
matky. Pri tomto majetku poukazujú na § 460 Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené: "Smrťou

poručiteľa sa dedič (dedičia) stáva vlastníkom predmetu dedenia". Preto žalobcovia súd žiadajú, aby
na základe priloženého dedičského konania (D 419/97) bolo na ne (žalobkyne 1./ a 2./) prihliadané ako
na vlastníčky tejto nehnuteľnosti oprávnené navrhovať súdu, aby vydal nižšie uvedený rozsudok, tak,
aby po jeho zápise na kataster bolo možné tento pozemok predediť v dodatočnom dedičskom konaní.
Ich vlastníctvo a vlastníctvo ich právnych predchodkýň bolo spochybnené až v r. 2002 pri spracovaní

a zápise registra obnovenej evidencie (ROEP), kedy sa objavila sporná darovacia zmluva z roku 1985.
Dovtedy boli ony, a predtým aj ich právne predchodkyne evidované v katastri nehnuteľností ako jediní
vlastníci, a to po dobu najmenej 17 rokov (A. N. K. G. do svojej smrti v r. 1997 po dobu 12 rokov -
LV č.XXXX). Štát SR sa o svoje vlastníctvo vôbec nezaujímal, ani si ho nijako neuplatňoval a teda
ich, ako vlastníkov pozemkov nerušil pri oprávnenej držbe. Tiež uvádzajú, že ich právne predchodkyne

sa o predmetných nehnuteľnostiach vždy vyjadrovali ako o ich pozemkoch a nijakým spôsobom to
nespochybňovali. Vzhľadom na to, že uplynutím viac ako desaťročnej pokojnej, nepretržitej, oprávnenej
adobromyseľnejdržby,doktorejsazapočítavaajoprávnenádržbaichprávnychpredchodcov,nadobudli
k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním, navrhli, aby súd po vykonanom dokazovaní
určil, že žalobcovia a ich právna predchodkyňa sú výlučnými vlastníkmi, a to tak, že: 1./ A. B. K. N.

(žalobkyňa č.1) je výlučnou vlastníčkou pozemku - orná pôda, parc.č. CKN 5841, výmera 4600 m2,
kat.ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX, 2./ F. G. K. N. (žalobkyňa č.2) je výlučnou vlastníčkou pozemku
- orná pôda, parc.č. CKN 7562, výmera 4598m2, kat.ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX, 3./ J. K. K.
N. (žalobkyňa č.3) je výlučnou vlastníčkou pozemku - orná pôda, parc.č. CKN 5837, výmera 9162m2,kat.ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX, 4./ M. N. K. N. (žalobca č.4) je výlučnym vlastníkom pozemku
- orná pôda, parc.č. CKN 5833, výmera 9200, kat.ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX na LV č. XXXX,
5./ A. B. K. G. bola do svojej smrti ku dňu 28.1.1997 výlučnou vlastníčkou pozemku - orná pôda, parc.č.

CKN 5859, výmera 36813m2, kat.ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX. Žalobcovia si zároveň uplatnili
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd doručil žalobu spolu s jej prílohami, ako aj predvolaním na pojednávanie žalovanej do vlastných
rúk dňa 04.06.2024.

3. Žalovaná doručila súdu vyjadrenie k žalobe v podaní doručenom súdu dňa 17.06.2024, v ktorom
uviedla, že na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vedených katastrálnym odborom
Okresného úradu Komárno, je okrem žalobcov zapísaný zároveň ako duplicitný vlastník Slovenská
republika v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že tieto listy vlastníctva
boli vytvorené na základe projektu pozemkových úprav - Rozhodnutia č. OU-KN-PLO2016/000448 v

Komárne, zo dňa 11.8.2016. Pred tým bolo vlastníctvo a nehnuteľnosti evidované na listoch vlastníctva
č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú I. H.. Z týchto listov vlastníctva je, podľa žalobcov, zrejmé,
že duplicitný vlastník Slovenská republika bol zapísaný až v roku 2002, a to na základe zápisu
ROEP (register obnovenej evidencie) pod Z-4160/02, kedy bola objavená darovacia zmluva, ktorou
právne predchodkyne žalobcov - J. N. K. O., nar. XX.X.XXXX (zosnulá 8.8.1991) a A. N. K. G. (v

darovacej zmluve uvedená ako G.), nar. XX.X.XXXX (zosnulá 28.1.1997), obe pôvodne bytom P.
H. (I. H.), B. XX v r.1985 mali bezodplatne darovať predmetné nehnuteľnosti Československému
štátu. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že o existencii tejto darovacej zmluvy sa dozvedeli, až keď bol v r.
2002 na citované listy vlastníctva zapísaný duplicitný vlastník SR a hodnovernosť vlastníckeho práva
žalobcov bola spochybnená pod položkou 256/02 a 273/02. Všetci žalobcovia tvrdia, že titulom dedenia

(D1196/94,D419/97)súprávnyminástupcamipopôvodnýchvlastníčkachapocelýčasodnadobudnutia
vlastníckeho práva tieto nehnuteľnosti pokojne a dobromyseľne ako svoje užívali, zároveň za tieto
nehnuteľnosti riadne platili dane. Žalobcovia v žalobe uvádzajú skutočnosť, že sporná darovacia zmluva
nebola nikdy zaregistrovaná na bývalom Štátnom notárstve. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že zosnulá
A. N. K. G. je ešte aj v súčasnosti evidovaná na LV č. XXXX ako vlastníčka ornej pôdy v k.ú. I. H.,

kde je taktiež zapísaný duplicitný vlastník Slovenská republika na základe toho istého zápisu ROEP
z r. 2002 a darovacej zmluvy z r. 1985, tak ako je to aj na všetkých ostatných priložených listoch
vlastníctva. V čase jej smrti v r. 1997 boli tieto nehnuteľnosti zo strany notára zrejme opomenuté a
neboli prejednané v základnom dedičskom konaní č.: D 419/97. Neskôr, keď sa tento majetok objavil,
tak dcéry (žalobkyne 1./ a 2.), zároveň dedičky po zosnulej A. N. nemohli požiadať o prejednanie

týchto nehnuteľností v dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko bolo v r. 2002 dopísané spomínané
duplicitné vlastníctvo v prospech SR, čím bolo spochybnené vlastníctvo matky žalobkýň v 1. a 2. rade.
Žalobkyne v 1. a 2. rade žiadajú, aby na základe priloženého dedičského konania (D 419/97) bolo na
ne (žalobkyne 1./ a 2./) prihliadané, ako na vlastníčky tejto nehnuteľnosti oprávnené navrhovať súdu,
aby vydal nižšie uvedený rozsudok, tak, aby po jeho zápise na kataster bolo možné tento pozemok

predediť v dodatočnom dedičskom konaní. Podľa žalobcov Štát, resp. SR sa o svoje vlastníctvo vôbec
nezaujímal, ani si ho nijako neuplatňoval, a teda právnych predchodcov žalobcov, resp. žalobcov
samých ako vlastníkov pozemkov, nerušil pri oprávnenej držbe. Žalobcovia uvádzajú, že vzhľadom
na to, že uplynutím viac ako desaťročnej pokojnej, nepretržitej, oprávnenej a dobromyseľnej držby,
do ktorej sa započítava aj oprávnená držba právnych predchodcov žalobcov, žalobcovia nadobudli k

predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním. Spor o určenie vlastníckeho práva nie je
možné rozhodnúť v prospech žalobcov bez existencie vlastníckeho titulu prislúchajúceho žalobcom. V
dôkazoch produkovaných žalobcami sa žiaden relevantný vlastnícky titul k predmetu sporu nenachádza.
Naopak, je to žalovaná, ktorá disponuje vlastníckym titulom, ktorým je Darovacia zmluva z 23.12.1985,
ktorou právni predchodcovia žalobcov previedli svoje vlastnícke právo na československý štát. Jediné, z

čoho žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu,
je dobromyseľné vydržanie vlastníckeho práva. Keďže žalobcovia tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam titulom vydržania, dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov, ktorí by mali preukázať
všetky podmienky vydržania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, na vznik vlastníckeho práva vydržaním je

dôležitá interpretácia dobromyseľnosti držby žalobcom v 1. rade (Bona Fides), ako conditio sine quam
non pre samotný akt vydržania. Podľa použiteľného komentára k Občianskemu zákonníku (Fekete
I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 746) „posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom,nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o

existenciisvojhopráva.Ajkeďjedržiteľsubjektívnepresvedčenýosvojompráve,nebudesozreteľomna
všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých pri zachovaní
obvyklej opatrnosti musel poznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Dobrá viera
zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí.“ Ďalej, podľa použiteľného komentára k Občianskemu

zákonníku (Fekete I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 747,
748) „oprávnená držba konzumuje omyl držiteľa. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Právny omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu platného
v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný.“ Uvádzaný právny názor vyplýva i z
nižšie uvádzanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/78/2011 „ dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa

držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že
je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku

ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti toho – ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec
bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,
nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti

o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za
právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších
rozhodnutiach – viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo

5/2010). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak
jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná
– pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva)
uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo

samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, je neospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.“ Rovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky i vo svojich
ďalších rozhodnutiach sp.zn. 3 Cdo 97/2009, sp.zn. 4 Cdo 283/2009, sp.zn. 5 Cdo 30/2010, sp.zn. 5 Cdo

49/2010 a sp.zn. 6 M Cdo 5/2010. d) Najpodstatnejšou okolnosťou, pre ktorú je potrebné túto žalobu
zamietnuť, sa ukazuje skutočnosť, že ak sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva vo svoj
prospech na základe tvrdeného a prehlasovaného vydržania vlastníckeho práva, tak mali zrealizovať
svoj postup podľa Zákona č. 68/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

najmäustanovenia§359a)ažk).Vzmysleustanovení§359c)odsek1CMP:„Návrhnazačatiekonania
o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“ S poukazom na vyššie uvedené
preto žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a neuplatnila si nárok na náhradu
trov konania.

4.Právnyzástupcažalobcovsakvyjadreniužalovanejvyjadrilvpodanízodňa4.7.204,vktoromuviedol,
že vlastnícky titul - darovaciu zmluvu, z ktorej žalovaný odvádza svoje vlastnícke právo, v plnom rozsahu
neuznávajú a považujú to za neplatný titul. Žalobcovia o žiadnej darovacej zmluve nemali vedomosť. Ich
právne predchodkyne sa o predmete sporu vždy vyjadrovali ako o ich pozemkoch a o darovacej zmluve

sa dozvedeli až po zapísaní duplicitného vlastníctva v prospech Slovenskej republiky v roku 2002 po
ROEP. Ak aj ich právne predchodkyne niekedy niečo darovali, tak vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav
tak urobili nevedome, alebo pod tlakom, resp. boli na to navedené. V tom čase už boli odkázané aj na
pravidelnú opateru, nakoľko neboli v dobrej fyzickej ani duševnej kondícii. Žalovaná vo svojom vyjadreníuvádza, že v dôkazoch sa žiaden relevantný vlastnícky titul k predmetu sporu nenachádza. Naopak,
medzi dôkazmi, ktoré priložili k žalobe, je niekoľko relevantných vlastníckych titulov, ktoré dokazujú, že
žalobcovia sú vlastníkmi predmetu sporu. Sú to: 1./ Výmer o prídele vlastníctva č. 3625/36/342/1949,

ktorým nadobudli do vlastníctva pozemky ich právni predchodcovia, 2./ Dedičské rozhodnutie č.
D1196/94 po J. N. K. O. a Dedičské rozhodnutie č. D419/97 po A. N. K. G., ktorými do vlastníctva
nadobudli tieto pozemky žalobcovia. V tejto súvislosti poukázali na fakt, že ich vlastníctvo bolo potvrdené
príslušným súdom v riadnom dedičskom konaní, na základe ktorého sporné pozemky pokojne, nerušene
a v dobrej viere ako vlastníci užívali až do doby, kedy bolo ich vlastníctvo spochybnené zápisom

duplicitného vlastníctva v prospech SR. Dovtedy nemali žiadny dôvod pochybovať o svojom vlastníctve,
nakoľko bolo aj riadne zaevidované v katastri nehnuteľností tak, ako bolo predtým zaevidované aj
vlastníctvo ich právnych predchodkýň. Zároveň za tieto pozemky po celú dobu aj platili príslušné dane.
Prezdokladovaniepredmetuvydržaniaavydržacejdobykžalobepriložiliajpôvodnélistyvlastníctva,tak
ako aj tie, ktoré vznikli po projekte pozemkových úprav. Na argument, že práve žalovaná má ako jediný
relevantný právny titul, a to darovaciu zmluvu z 23.12.1985, poukázali na nález Ústavného súdu SR v

podobnom prípade sp.zn. ÚS 151/2016, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, v tomto prípade štát,
než nadobúdateľ v dobrej viere, hlavne, keď žalobcovia tieto nehnuteľnosti nadobudli dedením, ktoré
bolo potvrdené súdom. V prípade tohto tvrdenia žalovanej by tiež bolo možno skonštatovať, že štát by sa
teoreticky mohol v roku 1985 formálne stať vlastníkom sporných pozemkov, avšak za takých skutkových
a právnych skutočností, ktoré jednoznačne boli spôsobilé založiť ich oprávnenú držbu, ktorá viedla až k

spätnému získaniu vlastníctva týchto pozemkov z ich strany ich vydržaním. Situáciu a právnu neistotu
sa žalobcovia pokúšali vyriešiť najprv uplatnením zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k
pozemkom pred Obvodným pozemkovým úradom v Komárne konanie č. 2011/00018/16-Ma, kedy si
chceli uplatniť nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktorý im však nebol priznaný z dôvodu, že vlastníctvo
neprešlo na štát. Bolo im povedané, že keby to bol platný prevod na štát, a nielen duplicitné vlastníctvo,

pôdu by im vrátili. Z ich pohľadu je až nepochopiteľné, ako môžu mať dve štátne inštitúcie na tú istú vec
tak rozdielne právne názory. Slovenský pozemkový fond v priebehu sporového konania 6C/121/2011
v tejto veci najprv ich vlastníctvo uznal a následne, keď žalobu vzali späť, nakoľko bola pred súdom
zo strany SPF deklarovaná dohoda, stanovisko zmenil. Aj napriek ďalším pokusom z ich strany SPF
doteraz neprejavil záujem tento problém žiadnym spôsobom riešiť. Majú za to že takýto postoj vedie len

k ďalšiemu zbytočnému zaťažovaniu už aj tak preťažených súdov. U ich právnej predchodkyne A. B. v
súvislosti s tvrdením žalovaného o existencii jeho právneho titulu došlo ku dňu jej smrti v takomto prípade
k spätnému získaniu vlastníctva pozemkov vydržaním. Súd žiadajú o úpravu petitu žaloby v článku III.
odst. 5 na znenie: 5./ A. B. K. G. bola ku dňu smrti 28.1.1997 výlučnou vlastníčkou pozemku - orná pôda,
parc.č. CKN 5859, výmera 36813m2, kat.ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX a tieto nehnuteľnosti

patria do dedičstva po nej.

5. Dňa 11.09.2024 vykonal súd pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcov uviedol, že pokiaľ
žalovaná svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzuje od uzatvorených darovacích
zmlúv v r. 1985, namietol jednak skutočnosť, že predmetné zmluvy neboli riadne zaevidované v evidencii

nehnuteľností, kde až do r. 2002 figurovali právne predchodkyne žalobcov, resp. po vykonaní dedičských
konaní žalobcovia samotní, až na základe vykonaných ROEP v r. 2002 došlo k duplicitnému vlastníctva
v prospech žalovanej. Pokiaľ žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo od darovacích zmlúv z r.
1985, namietal neplatnosť týchto zmlúv jednak z titulu, že zmluvy neboli robené vážne, slobodne,
a zrozumiteľne, a jednak z dôvodu pôvodnej vlastníčky A. N., ktorá bola právnou predchodkyňou

žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko p. N. v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nebola vzhľadom na
svoj zdravotný stav spôsobilá vykonať takýto právny úkon. V tom čase trpela v dôsledku nedávnej
smrti jej manžela psychickými problémami, na ktoré bola aj liečená, bola pod vplyvom liekov a v čase
podpísania predmetnej darovacej zmluvy nebola schopná náležite vyhodnotiť následky svojho konania,
a teda nebola spôsobilá takýto právny úkon vykonať. Ďalej namietal v prospech žalobcov v 3. a 4. rade,

p. J. K. a p. M. N. vydržanie predmetných nehnuteľností, keďže ich právna predchodkyňa J. N., K.
O. zomrela v r. 1991, dedičské konanie po nej prebehlo pod č. D 1196/94 a vzhľadom k skutočnosti,
že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, do vykonania ROEP v r. 2002 ubehla doba dlhšia
ako 10 rokov, počas ktorej žalovaní v 3. a 4. rade boli dobromyseľní vo svojom vlastníckom práve
k predmetným nehnuteľnostiam, tieto užívali ako svoje vlastné po dobu prekračujúcu 10 rokov. Medzi

tými istými účastníkmi konania prebehlo na tunajšom súde konanie evidované pod č. 6C/121/2011,
v rámci ktorého žalovaná v zastúpení SPF uviedla, že v prípade, ak navrhovatelia doložia originál
prídelového výmeru, žalovaná, čiže SPF ich vlastníctvo uznáva. Zároveň bola zo strany SPF doručená
žalobcom dohoda o urovnaní, na základe ktorej vlastne malo dôjsť k odstráneniu duplicitného vlastníctvaa zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov. Napriek tomu, že
žalobcovia riadne a včas predložili SPF originály prídelových listín, výmer, k uzavretiu dohody takmer
nikdy nedošlo, avšak majú za to, že vzhľadom k tomu, že právny stav sa nezmenil, toto vyjadrenie

žalovanej je možné použiť aj v tomto konaní. Tie skutočnosti už oznámili súdu a predložili aj doklady
spolu so žalobou. Žalobcovia opierajú svoju dobromyseľnosť najmä o dedičské rozhodnutia, ktoré
v príslušných rokoch boli vedené pod č. D 1196/94 po zomr. J. N., právnej predchodkyni žalobcov v 3.
a 4. rade, a dedičské konanie č. D 419/97 po A. N., právnej predchodkyni žalobcov v 1. a 2. rade.
Žalobcovia na základe týchto dedičských konaní nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom

a smrťou poručiteľov, poručiteliek vstúpili do dobromyseľnej držby predmetných nehnuteľností, pozemky
užívali ako svoje vlastné a požívali z nich aj plody, úžitky. Boli naplnené všetky podmienky, ktoré právny
poriadokspájasnadobudnutímvlastníckehoprávavydržaním.Poverenýzástupcažalovanej uviedol,že
žalobcovia v dôkazoch, ktoré vyprodukovali, neidentifikovali žiaden relevantný vlastnícky titul predmetu
sporu, trvá na tom, že darovacia zmluva z 23.12.1985 je platným právnym úkonom zo strany darcov
a akceptovaná obdarovaným. O tom, že zmluva bola uzatvorená pod nátlakom, resp. darkyňa p. B.

nebola schopná posúdiť tento právny úkon, toto tvrdenie nie je možné po temer 30 rokoch potvrdiť
ani preukázať. Platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu, ktorý „mal byť vykonaný pod nátlakom“,
by mohla iba tá osoba, ktorá právny úkon vykonala. Pokiaľ sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania, uviedol, že napriek tomu, že to žalobcovia tvrdia,
nepredložili relevantný dôkaz, imperfektný právny úkon medzi fyzickými osobami alebo právnickými

osobami alebo aspoň nejaký záznam, zápis, to všetko, čo by mohlo žalobcov oprávňovať v domnienke,
že sú nespornými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Navrhol, aby súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

6. Súd vykonal ďalšie pojednávanie dňa 10.03.2025, právny zástupca žalobcov predložil listinné

dôkazy - Výmer o pridelení do vlastníctva č. 3625/36-342 z r. 1949 vydaný Osídľovacím úradom pre
Slovensko v Bratislave. Poverený zástupca žalovanej uviedol, že listinné dôkazy predložené žalobcom
sedia presne s rozhodnutím Obvodného úradu v Komárne z dňa 28.03.2011, na základe ktorého
nebolo priznané vlastnícke právo z dôvodu, že vlastníctvo neprešlo na ČSR a zostalo vo vlastníctve
rodiny N.. Uviedol, že to sedí, a že spätná identifikácia p. Predného je korektná, jedinou spornou

otázkou ostáva existencia alebo neexistencia tej darovacej zmluvy, či bola alebo nebola uzavretá
a všetky ostatné náležitosti už nie sú sporné, lebo disponujeme rozhodnutím Pozemkového úradu,
ktorý definoval to, že k prechodu vlastníckeho práva na štát neprišlo, a preto nebolo možné vec vydať
v rámci uplatnenia si reštitučných náhrad. Ak sa vezme výmer o prídele vlastníctva Osídľovacieho úradu
v BA č.3625/36-342/1949 vydané Oblastnou osídľovacou úradovňou Nové Zámky pre k. ú. I. H., tak

potom je toto legálna reciprocita voči príslušníkom maďarskej národnosti, ktorí boli vysťahovaní zo
Slovenska do Maďarska, a tam im boli prideľované náhradné pozemky v rovnakej výmere, čiže z tohto
dnešného výmeru, podľa neho, vyplýva pridelenie identických nehnuteľností, ktoré cituje rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 20110049/19-Ma zo dňa 28.03.2011, čiže, podľa jeho
názoru sa jedná o identické nehnuteľnosti pridelené citovaným výmerom pánu Q. N. a jeho manželke J.

K. O., každému v spoluvlastníckom podiele 1/2. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ žalovaná
strana nepopiera skutočnosť uvedenú v citovanom liste z dňa 06.10.2011, a teda, že uznáva vlastníctvo
navrhovateľov k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu
č. 201100049/19-Ma zo dňa 28.03.2011, ktorých identita s predmetom konaní v tomto súdnom spore
nie je sporná, tým sa odstraňuje spornosť celého sporu a ďalšie dokazovanie nie je potrebné, pokiaľ je

uznané vlastnícke právo navrhovateľov k uvedeným pozemkom.

7. Súd vykonal ďalšie pojednávanie dňa 12.05.2025, na ktorom boli oboznámené listinné
dôkazy - správy o zdravotnom stave poručiteľky A. N.. Súd pripustil zmenu petitu žaloby na návrh
právneho zástupcu žalobcu v znení: V. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľností

katastrálneho odboru Komárno LV XXXX k. ú. I. H. ako parc. č. PKN 5859 orná pôda vo výmere 36.813
m2patriadodedičstvaponeb.A.N.K.,G.,nar.XX.X.XXXX,ktorázomrelaXX.X.XXXX.Právnyzástupca
žalobcov uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a predložených dokladov bolo dosvedčené,
že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, darovacia zmluva, na základe ktorej mala žalovaná nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. I. H., je neplatná. Bez ohľadu na neplatnosť tejto zmluvy

došlo tam v minimálnej časti k vydržaniu v prospech žalobcov, v druhom rade, v konaní, ktoré bolo
vedené pred týmto súdom v totožnom predmete sporu, zástupkyňa žalovanej uznala nárok žalobcov.
Právny zástupca žalobcov uviedol, že so správou zo zdravotného zariadenia sa oboznámil, potvrdzuje
skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu A. N., žalovaná vychádza z prepúšťacej správy bodu Osobnáanamnézanapredposlednejstrane,kdejeuvedené,žeA.N.bolao.i.vr.1985liečenánapsychiatrickom
oddelení nemocnice v Nitre s diagnózou klimakterická depresia. Zároveň predložil vyjadrenie A. B.,
ktorá sa vyjadruje k tomu, že práve v roku, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, p. A. N. trpela

depresiami, nevnímala veľmi stav okolo seba, trpela až sebapoškodzovaním, bola apatická, v dôsledku
ktorej skutočnosti musela byť v máji 1985 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. O tom, že
psychické problémy p. N. boli dlhodobejšieho charakteru svedčí aj záznam o jej hospitalizácii v januári
1990. Aj pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou, s tým, že splnomocnený zástupca
žalovanej de facto uznal vlastnícke právo žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam, z opatrnosti

namietol neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy z dôvodu, že jednak v časti tam došlo k vydržaniu
a jednak je táto zmluva neplatná, lebo jej subjekt, ktorý ju uzatvoril, nebol schopný z dôvodu psychického
stavuvčasejejuzatváraniaplneschopnýposúdiťnásledkysvojichprávnychúkonov.Poverenýzástupca
žalovanejuviedol,žesapridržiavapísomnéhopodaniazo14.6.2024,stým,ževáhudôkazovpredloženú
žalobcamiauneseniadôkaznéhobremenažalobcamiponechalnaúvahuarozhodnutiesúdu.Vovzťahu
k trovám konania, SPF prináleží zo zákona povinnosť zastupovať SR, tak aj nezistených vlastníkov

a zaviazanie SPF k náhrade trov konania je krok, ktorý by bol na ťarchu SPF ako správcu za činnosť,
ktorá mu vyplýva zo zákona a žiadal, aby súd posúdil návrh žalobcov v kontexte s týmto ako dôvod
osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu na náhradu trov konania žalobcom.

8. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis v zmysle § 204 CSP a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený: 1.

Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 v podiele 1/1 a 2.
K. J. K. N., P. D. XXXX/XX, G., PSČ 945 01, SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX v podiele 1/1.

10. Na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený:
1. Slovenská republika v podiele 1/1 a 2. N. M. K. N., K. X, I. H., PSČ 946 57, SR, Dátum narodenia:

XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava,
PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 s poznámkou, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na
všetky parcely tohoto listu vlastníctva.

11. Na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený:

1. Slovenská republika v podiele 1/1 a 2. B. A. K. N., N. D. XXXX/X, D. E., PSČ 940 75, SR, Dátum
narodenia: XX.XX.XXXX v podiele 1/1.Ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,
Bratislava, PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 s poznámkou, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2
správa na všetky parcely tohoto listu vlastníctva.

12. Na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený: 1.
Slovenská republika v podiele 1/1 a 2. G. F. K. N., H. XXX/XX, I. H., PSČ 946 57, SR, Dátum narodenia:
XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava,
PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 s poznámkou, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na
všetky parcely tohoto listu vlastníctva.

13. Na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený: 1.
Slovenská republika v podiele 1/1 a 2. N. A. K. G., Nové Zámky, SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX
v podiele 1/1. Ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, PSČ 817 47,
SR, IČO: 17335345 s poznámkou, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na všetky parcely

tohoto listu vlastníctva.

14. Na listoch vlastníctva č. XXXX, R. XXXX, R. XXXX F. R. XXXX vedených katastrálnym odborom
Okresného úradu Komárno pre k.ú I. H. je vedené duplicitné vlastníctvo, kde sú ako vlastníci

nehnuteľností zapísaných na predmetných listoch vlastníctva uvádzaní zároveň žalobcovia a Slovenská
republika v správe Slovenského pozemkového fondu. Listy vlastníctva č. XXXX, R. XXXX, R. XXXX F. R.
XXXX vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno pre k.ú Svätý Peter boli vytvorené na
základe projektu pozemkových úprav - Rozhodnutia č. OU-KN-PLO2016/000448 v Komárne, zo dňa11.8.2016. Pred tým bolo vlastníctvo a nehnuteľnosti evidované na listoch vlastníctva č.: XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX k.ú I. H.. Z týchto listov vlastníctva vyplýva, že Slovenská republika bola ako vlastník
sporných nehnuteľností zapísaná v roku 2002 a to na základe zápisu do Registra obnovenej evidencie

(ďalej ako „ROEP“) pod Z-4160/02, kedy bola objavená darovacia zmluva, ktorou právne predchodkyne
žalobcov - J. N. K. O., nar. XX.X.XXXX (zosnulá 8.8.1991) a A. N. K. G. (v darovacej zmluve uvedená
ako G.) nar. XX.X.XXXX (zosnulá 28.1.1997) obe pôvodne bytom P. H. (Svätý Peter), Hlavná 47 v
r.1985 mali bezodplatne darovať predmetné nehnuteľnosti Československému štátu. Žalobcovia sa
o existencii darovacej zmluvy dozvedeli až keď bol v r. 2002 na listy vlastníctva zapísaný duplicitný

vlastník SR a hodnovernosť vlastníckeho práva žalobcov bola spochybnená pod položkou 256/02 a
273/02. Všetci žalobcovia sú titulom dedenia pod č. D-1196/94 a č. D-419/97 právnymi nástupcami po
pôvodných vlastníčkach a po celý čas od nadobudnutia vlastníckeho práva tieto nehnuteľnosti pokojne
a dobromyseľne ako svoje užívali, zároveň za tieto nehnuteľnosti riadne platili dane. Sporná darovacia
zmluva nebola nikdy zaregistrovaná na bývalom Štátnom notárstve. Zosnulá A. N. K. G. je ešte aj v
súčasnosti evidovaná na LV č.XXXX ako vlastníčka ornej pôdy v k.ú. I. H., kde je taktiež zapísaný

duplicitný vlastník Slovenská republika na základe toho istého zápisu ROEP z r.2002 a darovacej zmluvy
z r.1985, tak ako je to aj na všetkých ostatných priložených listoch vlastníctva. V čase jej smrti v r.
1997 boli tieto nehnuteľnosti zo strany notára zrejme opomenuté a neboli prejednané v základnom
dedičskom konaní č.: D 419/97. Neskôr, keď sa tento majetok objavil, tak dcéry (žalobkyne 1./ a 2.),
zároveň dedičky po zosnulej A. N. nemohli požiadať o prejednanie týchto nehnuteľností v dodatočnom

dedičskom konaní, nakoľko bolo v r. 2002 dopísané spomínané duplicitné vlastníctvo v prospech SR,
čím bolo spochybnené vlastníctvo matky žalobkýň v 1.a 2. rade. Žalobkyne v 1. a 2. rade žiadajú, aby
na základe priloženého dedičského konania (D 419/97) bolo na (žalobkyne 1./ a 2./) prihliadané, ako
na vlastníčky tejto nehnuteľnosti oprávnené navrhovať súdu, aby vydal nižšie uvedený rozsudok, tak,
aby po jeho zápise na kataster bolo možné tento pozemok predediť v dodatočnom dedičskom konaní.

Vzhľadom na to, že uplynutím viac, ako desaťročnej pokojnej, nepretržitej, oprávnenej a dobromyseľnej
držby, do ktorej sa započítava aj oprávnená držba právnych predchodcov žalobcov žalobcovia nadobudli
k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním. Vlastnícke tituly, ktoré svedčia žalobcom
sú 1./ Výmer o prídele vlastníctva č. 3625/36/342/1949, ktorým nadobudli do vlastníctva pozemky naši
právny predchodcovia a 2./ Dedičské rozhodnutie č. D1196/94 po J. N. K. O. a Dedičské rozhodnutie č.

D419/97 po A. N. K. G., ktorými do vlastníctva nadobudli tieto pozemky žalobcovia. Vlastníctvo bolo
potvrdené príslušným súdom v riadnom dedičskom konaní na základe ktorého sporné pozemky pokojne,
nerušene a v dobrej viere ako vlastníci užívali až do doby, kedy bolo ich vlastníctvo spochybnené
zápisom duplicitného vlastníctva v prospech SR. Dovtedy nemali žiadny dôvod pochybovať o svojom
vlastníctve, nakoľko bolo aj riadne zaevidované v katastri nehnuteľností tak, ako bolo pred tým

zaevidované aj vlastníctvo ich právnych predchodkýň. Zároveň za tieto pozemky po celú dobu aj platili
príslušné dane.

15. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

16. Podľa § 132 OZ ods.1 1 Občianskeho zákonníka, Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti

rozhodnutia.

17. Podľa § 133 ods. 2 1 Občianskeho zákonníka, Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 28 ods. 1-3 zákona č. 162/1995 Z.z. (1) Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon
neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného

úradu o jeho povolení.

19. Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z. Vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

21. Podľa § 137 písm. c/ CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Inštitút vydržania (usucapio) ako súkromnoprávny inštitút siaha do rímskeho práva, v ktorom sa
vydržanie vyvinulo popri premlčaní, keď sa dlhodobej dobromyseľnej držbe poskytovala ochrana
vo forme osobitnej námietky premlčania (execeptio, longi temporis praescriptio). Základné
predpoklady vydržania sú: res habilis (vec spôsobilá na vydržanie), iusta causa, resp. titulus (právny
dôvodnadobudnutia veci), bona fides (dobrá viera držiteľa), possessio (poctivá držba), tempus
(vydržacia doba). Ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má v súčasnej právnej úprave osobitný

význam, pretože občianske právo sa striktne pridržiava zásady nemo plus iuris transferre
potest quam ipse habet a dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka pripúšťa
iba výnimočne. D. právne stavy môže podľa súčasnej právnej úpravy rehabilitovať vo väčšine prípadov
iba dlhodobá oprávnená držba. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou (§ 130 OZ), ktorá môže

vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Podstatou inštitútu vydržania je práve uvedenie
faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený
držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom.
V prípade stretu práv a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne

prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené Ústavou SR a
medzinárodnýmizmluvami,ktorýmijeSRviazaná.Vlastnícke právo k pozemku nadobudne vydržaním
osoba, ktorá splní podmienky stanovené v § 134 OZ; zo zákona nemožno vyvodiť, že by nebolo možné
takto prihliadať na dobu, po ktorú mal oprávnený držiteľ pozemok v držbe. Zákon určuje predpoklady
vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Základné predpoklady vydržania

sú: a) spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa,
d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 OZ) a e) uplynutie vydržacej doby.
Právne následky vydržania sú: a) oprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili aj ostatné podmienky vydržania,
nadobudne vlastnícke právo k veci, a to pôvodným spôsobom, takže proti nemu nemožno uplatňovať
žiadne práva, ktoré mal niekto proti predchádzajúcemu vlastníkovi, b) vydržaním zanikne vlastnícke

právodoterajšiehovlastníka.Vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamihom, kedy splnil
podmienky vydržania; ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom
zákon nevyžaduje. Vlastníkom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať
vlastnícke právo (keďže nejde o právny úkon, spôsobilosť na právne úkony sa tu nevyžaduje).
Vlastníctvomôženadobudnúťvlastníctvofyzickáosoba,právnickáosoba(obec),akoajštát.Predmetom

vydržania môžu byť veci (hnuteľné a nehnuteľné), práva (právo zodpovedajúce vecnému bremenu)a
iné majetkové hodnoty (cenný papier, obchodný podiel. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie
s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti (t. j. aj okolnosti nadobudnutia
držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. V pochybnostiach sa má za to, že držba
je dobromyseľná. Dobromyseľnosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1 OZ z

týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa,
b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na
okolnosti uvedené pod písm. a) a b), že mu vec podľa práva patrí. Vlastnícke právo môže vydržať len
oprávnenýdržiteľ,t.j.ten,ktosvecounakladáakososvojouajesozreteľomnavšetkyokolnostivdobrej
viere, že mu vec patrí (samotná detencia na vydržanie nestačí) Pre právny účinok pre vznik vlastníckeho

práva držiteľa veci má uplynutie kvalifikovanej vydržacej doby. Vydržacia doba je časový úsek, počas
ktorého musí oprávnený držiteľ spĺňať podmienky vydržania. Na určenie začiatku doby oprávnenej držby
a jej trvania sa podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o plynutí premlčacej doby (§ 100 a nasl.). Občiansky zákonník spája vydržaciu dobu s
oprávnenou (dobromyseľnou) držbou hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Ak sú predmetom vydržania

nehnuteľnosti vydržacia doba je desať rokov.

23. V zmysle § 130 ods. 1) Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držbaje oprávnená, to znamená, že ten kto popiera dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na
preukázanie neoprávnenej držby. Z hľadiska objektívneho posudzovania nenastali u žalobcov žiadne
okolnosti, ktoré mohli u nich dôvodne vyvolať pochybnosti, že im vec patrí.

24. Súd sa v prvom rade musel zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže sa jedná
o žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, kedy na určení či tu právo je alebo nie
je musí mať strana naliehavý právny záujem. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem strán sporu je
daný, pretože je z dôvodu evidencie duplicitného vlastníctva nutné vyriešiť právnu neistotu vlastníkov.

25. Dobromyseľnosť držiteľa sa prezumuje, pokiaľ sa nepreukáže opak. V tomto konaní mal súd za to,
že žalovaný nerozporoval dobromyseľnosť žalobcu resp. jeho právnych predchodcov, v zmysle § 151
ods. 1 CSP, preto mal za to, že dobromyseľnosť žalobcu je nesporná.

26. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 151/2016 vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
v tomto prípade štát než nadobúdateľ v dobrej viere, hlavne keď žalobcovia tieto nehnuteľnosti
nadobudli dedením, ktoré bolo potvrdené súdom. V prípade tohto tvrdenia žalovaného by tiež bolo
možno skonštatovať, že štát by sa teoreticky mohol v roku 1985 formálne stať vlastníkom sporných
pozemkov, avšak za takých skutkových a právnych skutočností, ktoré jednoznačne boli spôsobilé

založiť oprávnenú držbu žalobcov, ktorá viedla až k spätnému získaniu vlastníctva týchto pozemkov
ich vydržaním. "Ústavný súd skonštatoval, že dva chránené záujmy – vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery sa tak dostanú do vzájomnej kolízie. Zároveň však dospel k záveru, že pokiaľ nemožno
zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na

princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie,
ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere" "Právo neexistuje preto, aby nerozumné a nespravodlivé
dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi
jednotlivcami.".

27. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno,
obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený: 1. Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava,
PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 v podiele 1/1 a 2. K. J. K. N., P. D. XXXX/XX, G., PSČ 945 01,
SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno,

obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený: 1. Slovenská republika v podiele 1/1 a 2. N. M. K. N.,
K. X, I. H., PSČ 946 57, SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Ako správca je vedený
Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 s poznámkou,
že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na všetky parcely tohoto listu vlastníctva. Na liste
vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený: 1. Slovenská

republika v podiele 1/1 a 2. B. A. K. N., N. D. XXXX/X, D. E., PSČ 940 75, SR, Dátum narodenia:
XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava,
PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 s poznámkou, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na
všetky parcely tohoto listu vlastníctva. Na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat.
územie I. H. je ako vlastník vedený: 1. Slovenská republika v podiele 1/1 a 2. G. F. K. N., H. XXX/

XX, I. H., PSČ 946 57, SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Ako správca je vedený
Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, PSČ 817 47, SR, IČO: 17335345 s poznámkou, že
k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na všetky parcely tohoto listu vlastníctva. Na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres Komárno, obec a kat. územie I. H. je ako vlastník vedený: 1. Slovenská republika
v podiele 1/1 a 2. N. A. K. G., Nové Zámky, SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Ako

správcajevedenýSlovenskýpozemkovýfond,Búdková36,Bratislava,PSČ81747,SR,IČO:17335345
s poznámkou, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na všetky parcely tohoto listu vlastníctva.
Nakoľko na listoch vlastníctva č. XXXX, R. XXXX, R. XXXX F. R. XXXX vedených katastrálnym
odborom Okresného úradu Komárno pre k.ú I. H. je vedené duplicitné vlastníctvo, kde sú ako vlastníci
nehnuteľností zapísaných na predmetných listoch vlastníctva uvádzaní zároveň žalobcovia a Slovenská

republika v správe Slovenského pozemkového fondu, súd v konaní riešil otázku správnosti zápisov
v katastri nehnuteľností, vzniku zápisu duplicitného vlastníctva a komu vlastníctvo k sporným pozemkom
právom svedčí. Listy vlastníctva č. XXXX, R. XXXX, R. XXXX F. R. XXXX vedené katastrálnym odborom
Okresného úradu Komárno pre k.ú Svätý Peter boli vytvorené na základe projektu pozemkových úprav- Rozhodnutia č. OU-KN-PLO2016/000448 v Komárne, zo dňa 11.8.2016. Pred tým bolo vlastníctvo a
nehnuteľnosti evidované na listoch vlastníctva č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú I. H.. Z týchto listov
vlastníctva vyplýva, že Slovenská republika bola ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaná v až v

roku 2002 a to na základe zápisu ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) pod Z-4160/02, kedy
bola objavená darovacia zmluva, ktorou právne predchodkyne žalobcov - J. N. K. O., nar. XX.X.XXXX
(zosnulá 8.8.1991) a A. N. K. G. (v darovacej zmluve uvedená ako G.) nar. XX.X.XXXX (zosnulá
28.1.1997) obe pôvodne bytom Dolný Peter (Svätý Peter), Hlavná 47 v r.1985 mali bezodplatne darovať
predmetné nehnuteľnosti Československému štátu. Do vykonania pozemkových úprav ROEP svedčalo

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam iba žalobcom resp. ich právnym predchodcom. Súd na
základe vykonaného dokazovania zistil, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli do
vlastníctva pôvodne na základe Výmeru o pridelení do vlastníctva č. 3625/36-342 z r. 1949 vydaného
Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave- Oblastnou osídľovacou úradovňou Nové Zámky pre k.
ú. I. H., Q. N. a jeho manželke J. K. O., každému v spoluvlastníckom podiele 1- právnym predchodcom
žalobcov, ako legálnu reciprocitu voči príslušníkom maďarskej národnosti, ktorí boli vysťahovaní zo

Slovenska do Maďarska, a tam im boli prideľované náhradné pozemky v rovnakej výmere. Poverený
zástupca žalovanej na pojednávaní, uviedol, že z predmetného výmeru vyplýva pridelenie identických
nehnuteľností, čiže, sa jedná o identické nehnuteľnosti pridelené citovaným výmerom. Identickosť
parciel, ktoré nadobudli právny predchodcovia do vlastníctva na základe uvádzaného výmeru bola
v konaní preukázaná overenými kópiami pôvodných originálov listov vlastníctva č. 2017,02019, 2020

a 3077 ako aj overenými výpismi z aktuálnych listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
ktoré súdu predložil Okresný úrad Komárno, Katastrálny odbor, spolu s projektami pozemkových úprav
I. H.- výpisov z registra nového stavu str. 380, 187, 188, 189, 217, 894, 895, 737, 29, 57,67, 66 a nasl.
(č.l.194-210 súdneho spisu). Súd mal spätnú identifikáciu pozemkov pred a po Projekte pozemkových
úprav v k.ú. I. H. jednoznačne preukázanú taktiež na základe odborného stanoviska vypracovaného

autorizovaným geodetom Ing. Mladenom Predným zo dňa 30.09.2024 a na základe uvedeného dospel
súd k záveru, že totožnosť nehnuteľností je v konaní nesporná. Taktiež súd mal za nesporné vlastnícke
právo pôvodných vlastníkov- právnych predchodcov žalobcov, ktoré bolo len potvrdené vydaním, už
právoplatného, uznesenia o dedičstve č. D-1196/94 a č. D-419/97, na základe ktorých sú žalobcovia
právnymi nástupcami po pôvodných vlastníčkach a po celý čas od nadobudnutia vlastníckeho práva

tieto nehnuteľnosti pokojne a dobromyseľne ako svoje užívali, zároveň za tieto nehnuteľnosti riadne
platili dane. Darovacia zmluva medzi A. N. a Československou republikou nikdy nebola zaregistrovaná
na bývalom Štátnom notárstve. Zosnulá A. N. K. G. je aj v súčasnosti evidovaná na LV č.XXXX ako
vlastníčka ornej pôdy v k.ú. I. H., kde je taktiež zapísaný duplicitný vlastník Slovenská republika na
základe toho istého zápisu ROEP z r.2002 a darovacej zmluvy z r.1985, tak ako je to aj na všetkých

ostatných priložených listoch vlastníctva. V čase jej smrti v r. 1997 neboli tieto nehnuteľnosti prejednané
v základnom dedičskom konaní č.: D 419/97. Neskôr, keď sa tento majetok objavil, v r. 2002, bolo
dopísané k týmto nehnuteľnostiam zapísané duplicitné vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky
na základe darovacej zmluvy z r. 1985. Súd teda ako predbežnú otázku skúmal platnosť predmetnej
darovacejzmluvyzr.1985medziA.N.aČeskoslovenskourepublikou.Vzhľadomnauplynutieznačného

časového úseku nebolo možné vykonať výsluch priamych účastníkov tejto darovacej zmluvy ale na
základe lekárskych správ predložených súdu Fakultnou nemocnicou v Nitre mal súd za preukázané, že
A. N. trpela vážnou depresiou, pre ktorú bola v ústavnom liečení Psychiatrickeho oddelenia nemocnice
v Nitre a aj po jeho absolvovaní užívala psychofarmaká a medikamentóznu liečbu ovplyvňujúcu jej
psychický stav a preto vzhľadom na obsah darovacej zmluvy, bezodplatnosoť prevodu vlastníctva

k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa napriek ich prevodu správala naďalej ako k vlastným, vykonávala
držbu k nim, je vysoko pravdepodobné, že predmetná darovacia zmluva nebola uzavretá slobodne,
vážne a s úmyslom previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam na Československú republiku. Súd mal na
základe uvedeného preukázanú existenciu platného predmetu vydržania- nehnuteľností zapísaných na
listoch vlastníctva č. XXXX, R. XXXX, R. XXXX F. R. XXXX vedené katastrálnym odborom Okresného

úradu Komárno pre k.ú I. H., ktorých spätnú identifikáciu pozemkov pred a po Projekte pozemkových
úprav v k.ú. I. H. jednoznačne potvrdilo odborné stanovisko vypracované autorizovaným geodetom
Ing. Mladenom Predným zo dňa 30.09.2024, existenciu platného titulu vydržania- Výmeru o pridelení
do vlastníctva č. 3625/36-342 z r. 1949 a uznesenia o dedičstve č. D 1196/94 zo dňa 9.11.1994 po
zomr. J. N., právnej predchodkyni žalobcov 3 a 4, a č. D 419/97 zo dňa 26.06.1997 po A. N., právnej

predchodkyni žalobcov 1 a 2., splnenie zákonnej dĺžky vydržacej doby, ktorá začala plynúť u právnych
predchodcov žalobcov od 14.03.1950, najneskôr od nadobudnutia právoplatnosti uznesení o dedičstve
č. D 1196/94 zo dňa 9.11.1994 po zomr. J. N., právnej predchodkyni žalobcov 3 a 4, a č. D 419/97 zo
dňa 26.06.1997 po A. N., právnej predchodkyni žalobcov 1 a 2 teda vydržacia doba pri žalovaných v 3.a 4. rade uplynula dňa 9.11.2004 a vydržacia doba pri žalovaných v 1. a 2. rade uplynula dňa 26.06.2007.
Dobromyseľnosť žalobcovia opierajú najmä od dedičských rozhodnutí, ktoré v príslušných rokoch boli
vedené pod č. D 1196/94 po zomr. J. N., právnej predchodkyni žalobcov 3 a 4, a dedičské konanie

č. D 419/97 po A. N., právnej predchodkyni žalobcov 1 a 2. Žalobcovia na základe týchto dedičských
konaní nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom a smrťou poručiteľov, poručiteliek vstúpili
do dobromyseľnej držby predmetných nehnuteľnostiam, pozemky užívali ako svoje vlastné a požívali
z nich aj plody, úžitky. Boli naplnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok spája s nadobudnutím
vlastníckeho práva vydržaním. Súd zabezpečil v konaní zdravotnej dokumentácie a zdravotného stavu

A. N., kde je uvedené, že A. N. bola o. i. v r. 1985 liečená na psychiatrickom oddelení nemocnice
v Nitre s diagnózou klimakterická depresia. Zároveň predložil vyjadrenie A. B., ktorá sa vyjadruje k tomu,
že práve v roku, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, p. A. N. trpela depresiami, nevnímala
veľmi stav okolo seba, trpela až sebapoškodzovaním, bola apatická, v dôsledku ktorej skutočnosti
musela byť v máji 1985 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. O tom, že psychické problémy p.
N. boli dlhodobejšieho charakteru svedčí aj záznam o jej hospitalizácii v januári 1990. Čo sa týka teda

existencie Darovacej zmluvy medzi A. B. a Československou republikou, súd má za to, že táto zmluva
nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, čo je zákonnou podmienkou platného nadobudnutia
vlastníckehoprávaazároveňjemožnésasvysokoumieroupravdepodobnostipredpokladať,žedarkyňa
nebola schopná posúdiť tento právny úkon, alebo, že tento právny úkon vykonala pod nátlakom nakoľko
previedla značnú časť nehnuteľností do vlastníctva iného bez nároku na akúkoľvek odplatu darovaním,

za existencie vlastných potomkov, pričom v konaní bolo preukázané, že trpela duševným ochorením,
na ktoré bola liečená ambulantnou aj ústavnou formou a aj po uzavretí tejto zmluvy s nehnuteľnostiam
naďalej nakladala ako s vlastnými, držala ich, obhospodarovala, platila dane a v tomto pokračovali
aj jej právny nástupcovia. Preto, súd darovaciu zmluvu, na základe ktorej mala žalovaná nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. I. H., vyhodnotil pri posúdení predbežnej právnej otázky ako

neplatnú. Bez ohľadu na neplatnosť tejto zmluvy došlo k vydržaniu v prospech žalobcov, čo bolo v konaní
vedenom pred týmto súdom pod sp.zn. 6C/121/2011 v totožnom predmete sporu, uznané zástupkyňou
žalovanej, ktorá v uvedenom konaní samotný nárok žalobcov uznala.

28. Súd, dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobcovia resp. ich právni

predchodcovia v dobrej viere užívali sporné nehnuteľnosti, teda držali ich ako vlastné, a preto je možné
konštatovať, že boli naplnené všetky zákonné podmienky vydržania, teda že predmet vydržania bol
spôsobilým vydržania, držba bola oprávnená a dobromyseľná a uplynula vydržacia lehota ako je bližšie
uvedené vyššie. Nakoľko žalovaná skutočnosti tvrdené žalobcom účinne nepoprela, súd ich vyhodnotil
ako nesporné a v danej veci teda nevzhliadol žiadne sporné skutočnosti. V zmysle čl. 11 ods. 4

CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní (resp.
v pripojenom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno sp.zn. 6C/121/2011), ak nejde o skutočnosti
všeobecne známe alebo ustanovené zákonom. Na základe uvedeného teda súd určil, že A. B. K. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., je výlučnou vlastníčkou pozemku - orná pôda, parc. č.
CKN 5841, výmera 4.600 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX, v podiele 1/1. Súd učil, že F. G.

K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX I. H., je výlučnou vlastníčkou pozemku - orná pôda,
parc. č. CKN 7562, výmera 4.598 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX, v podiele 1/1. Súd určil,
že J. K. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX/XX, XXX XX G., je výlučnou vlastníčkou pozemku -
orná pôda, parc. č. CKN 5837, výmera 9.162 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX, v podiele 1/1.
Súd určil, že M. N. K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX I. H., je výlučným vlastníkom pozemku

- orná pôda, parc. č. CKN 5833, výmera 9.200 m2, kat. ú.: I. H., evidovaného na LV č. XXXX, v podiele
1/1. Súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľností katastrálneho odboru Komárno LV
XXXX k. ú. I. H. ako parc. č. PKN 5859 orná pôda vo výmere 36.813 m2 patria do dedičstva po neb. A.
N. K., G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, kedy výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci, súd vzhliadol
dôvody osobitného zreteľa v argumentácii žalovanej a to, že nakoľko Slovenský pozemkový fond je
zástupcom neznámych vlastníkov a to v rámci zastupovania vlastníkov pozemkov uvedených v §16
ods. 1.písm.b, c zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov v konaní pred súdom, takéto

poverenie na zastupovanie neznámych vlastníkov pred súdom mu zveril štát. Zámerom zriadenia
SPF je zabezpečenie správy pozemkov uvedených v §16 citovaného zákona, pričom správa pôdy
neznámych vlastníkov nemôže byť SPF na ujmu. SPF vystupuje len ako zástupca sui generis, jeho
právo k prejednávaným nehnuteľnostiam nebolo dané v zmysle úpravy vecných práv, ale len ako právozástupcu neznámych vlastníkov, ustanoveného ex lege, (per analogiam ako „opatrovník“) a preto od
neho nemožno vyžadovať náhradu trov konania namiesto skutočne žalovaného nezisteného vlastníka,
pričom poukázala na uznesenie KS v Nitre sp. zn. 9Co/67/2018 v spojitosti s rozsudkom OS v Nitre

7C/257/2010, resp. uznesenie KS v Banskej Bystrici 17Co/75/2021 v spojitosti s rozsudkom OS Zvolen
7C/48/2020.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.