Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100245
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100245.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek

senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci žalobcu R fruit s.r.o., Námestie
Martina Benku 16, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 028 200, zast. ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100127932/2023 zo dňa 11. 01. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2021. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil protokol č. 102381299/2022 zo dňa 26. 08. 2022, v rámci ktorého žalobcovi neuznal právo
na odpočítanie DPH zo 71 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, IČO: 34 137 726, pretože vykonanou

kontrolou bolo zistené podvodné konanie s DPH (daňový únik), o ktorom žalobca mohol a mal vedieť.
2.1. Správca dane rozhodnutím č. 100127932/2023 zo dňa 11. 01. 2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 v sume 153.507,46 eur.
2.2. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že v kontrolovanom zdaňovacom období
nakupoval žalobca tovar (ovocie a zelenina) od dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o., ktorý vystavil faktúry, z ktorých si žalobca odpočítal daň. Dodávateľ D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. tovar nadobudol od dodávateľa CEVOM s.r.o., Hybernská

1009/24, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 24 277 941 ako druhý odberateľ pri trojstrannom
obchode. K faktúram boli priložené medzinárodné nákladné listy (CMR), na ktorých sú ako odosielatelia
tovaru uvedené subjekty z členských štátov EÚ, ako príjemca (odd. 2) prevažne spoločnosť CEVOM
s.r.o. a v časti príjemca (odd. 24) je potvrdenie prevzatia tovaru vyznačené odtlačkom pečiatky žalobcu.
Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nie je ako prijímateľ tovaru
uvedená na žiadnom CMR.
2.3. Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. si za zdaňovacie obdobie

máj 2021 uplatnila odpočítanie dane z faktúr spolu v sume 166.132,02 eur od GPP TRADE s.r.o.
organizačná zložka, Vysoká 4277/12, Bratislava, IČO: 50 071 441, ktorá bola zapísaná ako podnik
zahraničnej osoby spoločnosti GPP TRADE s.r.o., Potocká 58/7, Brno, Kohoutovice, Česká republika.
Spoločnosť GPP TRADE s.r.o. bola zrušená s likvidáciou uznesením Krajského súdu v Brne zo dňa26. 08. 2020, právoplatným dňa 03. 03. 2021 a do funkcie likvidátora bol ustanovený A. B. C., ktorý
uviedol, že nemá vedomosť o činnosti organizačnej zložky spoločnosti GPP TRADE s.r.o. v likvidácii na
Slovensku a ak k tomu došlo, bolo to bez jeho vedomosti a v rozpore so zákonom. Daňové priznania

GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka za apríl a máj 2021 boli zrušené a daň z faktúr vystavených
pre spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nebola do štátneho
rozpočtu odvedená. Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemala
splnenú oznamovaciu povinnosť na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS), kde
nenahlásila príchod žiadnych zásielok nespracovaného ovocia alebo zeleniny z iných členských štátov

EÚ alebo tretích krajín, z čoho správca dane vyvodil, že konala účelovo, aby zdaniteľné obchody neboli
predmetom kontroly štátnej autority (RVPS), ktorá je oprávnená skontrolovať aj fyzickú prítomnosť
dodávok. Správca dane zistil v osobe D. E. personálne prepojenie medzi spoločnosťami GPP TRADE
s.r.o. v likvidácii (splnomocnená zástupkyňa) a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE,
s.r.o. (konateľka v čase vykonania obchodov). V rámci svojho výsluchu D. E. uviedla nesprávne
priezvisko konateľa žalobcu a tiež uviedla, že nemá vedomosť o obchodovaní s ovocím a zeleninou

a do kontaktu s tovarom nikdy neprišla. Spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o. bola zrušená registrácia pre DPH, písomnosti sú jej doručované fikciou a od 18. 10.
2021 je konateľom občan Bulharskej republiky. Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o. predávala tovar žalobcovi s nižšími cenami ako ho nakupovala od dodávateľa CEVOM
s.r.o. Z uvedeného správca dane vyvodil, že spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT

VENTURE, s.r.o. nevykonávala riadnu podnikateľskú činnosť, len vystavovala faktúry, aby konečnému
záujemcovi v obchodnom reťazci umožnila odpočítať si daň z tovaru pochádzajúceho z iného členského
štátu. Ak by si konečný zákazník objednal tovar u dodávateľa z iného členského štátu a nadobudol
by ho v tuzemsku, musel by priznať daň z nadobudnutia, ktorú by si odpočítal, ale pri predaji tovaru
by daň musel odviesť. Ak si však objednal tovar cez reťazec tuzemských spoločností, nemusel zdaniť

nadobudnutie tovaru, ale právo na odpočítanie mu ostalo zachované, čím získal neoprávnenú daňovú
výhodu.
2.4. Správca dane získal aj informácie zo spisu daňového subjektu J.G. Fruit, s.r.o., Žilinská 7028/1,
Bratislava, IČO: 45 987 491, ktorá podľa protokolov z daňových kontrol deklarovala zhodné typy
obchodov ako žalobca, obchodovala s ovocím a zeleninou v rovnakej prevádzke, pričom uplatňovala

odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od nárazníkových spoločností s tým, že tovar
bol predmetom transakcií z iného členského štátu so spoločnosťou CEVOM s.r.o. F. G. je konateľom
spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. od 24. 02. 2016 a je aj konateľom žalobcu od 26. 05. 2020. Spoločnosť J.G.
Fruit, s.r.o. vstúpila dňa 23. 09. 2021 do likvidácie, od septembra 2020 začala podávať daňové priznania
na DPH s nulovými obratmi a činnosť predaja ovocia a zeleniny sa presunula na žalobcu.

3. Pri právnom posúdení veci vychádzal správca dane z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/31/2016 (ktorý čerpal z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04), ktorý stanovil 4
otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet DPH
z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných

obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je
únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu
s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním,
vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že spoločnosť D

& D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorá deklarovala dodanie tovaru
nadobudnutého od spoločnosti CEVOM s.r.o. pre žalobcu, si uplatnila na vstupe odpočítanie dane na
základe nepreukázaných dodaní od GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka.
Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania u dodávateľskej spoločnosti D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o., ktorá na vstupe uplatňuje odpočítanie dane

od GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka, ktorej likvidátor právoplatne ustanovený počnúc dňom 03.
03. 2021 nemá vedomosť o činnosti organizačnej zložky spoločnosti GPP TRADE s.r.o. v likvidácii
na Slovensku, z čoho vyplýva, že GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka nemohla obchodovať so
spoločnosťou D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a vystaviť faktúry.
Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným

konaním spojené uplatnením odpočítania dane od dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o.
Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mal vedieť. Jediný konateľ a spoločník žalobcu F. G. vykonával zhodné typyobchodov s ovocím a zeleninou, ako daňový subjekt J.G. Fruit, s.r.o. (kde bol od 17. 01. 2019
spoločníkom a od 24. 02. 2016 konateľom F. G.) a v tejto činnosti pokračoval po vstupe spoločnosti
J.G. Fruit, s.r.o. do likvidácie dňa 23. 09. 2021. Existujú personálne prepojenia, keďže zamestnancami

spoločnosti CEVOM s.r.o. sú H. I. (J.), ktorá zároveň bola konateľkou spoločnosti J.G. Fruit s.r.o. od
23. 10. 2013 do 20. 01. 2018 a konateľ žalobcu F. G.. Správca dane z daňových kontrol u daňového
subjektu J.G. Fruit, s.r.o. (zdaňovacie obdobie september 2020) zistil zhodné typy obchodov ako
u žalobcu s identickou komoditou (ovocím a zeleninou), pri ktorých spoločnosť CEVOM s.r.o., v ktorej
sú spoločníkmi a konateľmi slovenskí občania D. B. a F. K., deklaruje v účtovníctve nadobudnutie

ovocia a zeleniny z rôznych štátov sveta, ktoré bolo priamo od dodávateľov dovezené do skladových
priestorov J.G. Fruit, s.r.o. v Trenčianskych Stankovciach. Daňový subjekt J.G. Fruit, s.r.o. v účtovníctve
neuvádzal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu od českej spoločnosti CEVOM s.r.o. podľa
§ 11 zákona o DPH, ale vždy je dokladovo deklarované, že tovar od českej spoločnosti CEVOM
s.r.o. nadobúda slovenská obchodná spoločnosť registrovaná za platiteľa DPH, ktorá následne vystaví
faktúry s DPH pre daňový subjekt J.G. Fruit, s.r.o. s tým, že fakturovanú DPH na výstupe si ponižuje

nepreukázanými nákupmi od tuzemského dodávateľa, ktorý je nekontaktný, resp. nedeklaruje žiadne
nákupy a predaj tovaru. Po začatí daňových kontrol a šetrení sa slovenská obchodná spoločnosť zruší,
zanikne zlúčením, stane sa nekontaktnou a na jej miesto nastúpi iná slovenská spoločnosť, ktorá na
dokladoch znova deklaruje tuzemské dodanie tovaru daňovému subjektu J.G. Fruit s.r.o. Boli zistené
personálne prepojenia. H. J. (predtým I.), konateľka J.G. Fruit s.r.o. od 23. 10. 2013 do 20. 01. 2018,

v rámci svojho výsluchu uviedla, že D. B. (konateľa spoločnosti CEVOM s.r.o.) pozná, kedysi to bol jej
kolega v spoločnosti GEÖREÖGH FRUIT spol. s r.o. (spoločníci a konatelia L. G. a L. G.), ktorá zanikla v
roku 2014. D. B. sa vyjadril pred českou daňovou správou, že p. J. (I.) ovláda účtovný program Pohoda,
čo mu uľahčuje účtovné veci, občas mu napíše nejaký list a vyrieši vec, ktorú potrebuje. Pán G. (konateľ
žalobcu) mu robí prieskum ponúk od konkurencie. Za spoločnosť CEVOM s.r.o. vystavuje faktúry pani

I. (J.). H. J. (I.) v písomnom vyjadrení doručenom správcovi dane 01. 04. 2019 uviedla, že potvrdzuje
uvedené informácie podané D. B.. Uvedené zistenia správca dane vyhodnotil ako dôkaz o opakovanom
vzorci správania sa konateľa žalobcu, ktorý aj v inej svojej spoločnosti (J.G. Fruit, s.r.o.) prijímal faktúry
ako spoločnosť v reťazci spoločností, ktoré deklarovali nákup tovaru pôvodom z iných členských štátov
s cieľom získania daňovej výhody.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101270383/2023 zo dňa 15. 05. 2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane
zistil skutkový stav veci a dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a v súlade s ustálenou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ. K odvolacím námietkam ohľadom absentujúcich náležitostí protokolu

uviedol, že protokol obsahuje všetky zákonné náležitosti a žalobcom vytýkané nedostatky sú len
formálne, nemajúce vplyv na zákonnosť protokolu ani konania, pre ktoré je protokol podkladom.
Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením správcu dane ohľadom kritérií pre posúdenie daňového podvodu
podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016. V súvislosti s odvolacou námietkou,
že žalobca nevedel ani nemohol vedieť o daňovom podvode, žalovaný uviedol, že zdaniteľná osoba

má v systéme DPH povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá predstavuje zvýšenú mieru obozretnosti vo
vzťahu k úmyslu konať v dobrej viere. Žalobca, za ktorého konal konateľ F. G., mal dostatok informácií,
aby vedel, že ak sa zapojí do zdaniteľných obchodov, ktoré sú vo svojej podstate totožné so zdaniteľnými
obchodmi, ktoré uskutočňovala spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o., kde došlo k dorubeniu dane, tak sa zapojí
do daňového podvodu. Žalovaný tiež poukázal na zistené personálne prepojenia osôb vystupujúcich

za jednotlivé spoločnosti v reťazci. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-277/14 žalovaný
uviedol, že zamietnuť právo na odpočítanie DPH je možné nielen, ak zdaniteľná osoba spácha daňový
podvod, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na plnení,
ktoré je súčasťou podvodu na DPH. K námietke nezákonnosti dôkazov získaných z daňových kontrol
vykonaných u iných subjektov žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) možno
ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 24
ods. 3 daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré sú známe správcovi dane z jeho
činnosti a ak správca dane použije podklady z iných daňových kontrol, v zmysle § 19 ods. 7 daňového

poriadku vyhotoví o tom úradný záznam, čo urobil aj správca dane v predmetnej veci.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov5. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového
aj napadnutého rozhodnutia.

6.1. V rámci žalobných bodov namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje náležitosť podľa
§ 47 písm. k) daňového poriadku – kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane,
ktorý ho vyhotovil. Protokol bol vyhotovený zamestnankyňami správcu dane A. I. a A. M. a bol
doručený žalobcovi v elektronickej podobe bez podpisov týchto zamestnankýň, len s elektronickým
podpisom patriacim správcovi dane, z ktorého nie je možné identifikovať žiadneho zamestnanca.

Protokol obsahujúci všetky zákonné náležitosti nebol žalobcovi doposiaľ doručený, a preto daňová
kontrola nebola skončená v ročnej lehote podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Žalobca nesúhlasil
s vyhodnotením tejto otázky správcom dane a žalovaným, podľa ktorých absencia podpisu zamestnanca
správcu dane, ktorý vyhotovil protokol, nemá vplyv na zákonnosť protokolu a konania, pre ktorý je
protokol podkladom. Nestačí len všeobecná autorizácia elektronickou pečaťou, pretože zákon vyžaduje
autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, ktorá nemôže byť zastúpená

niekým iným. Mal byť použitý kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom, z ktorého
musí byť zrejmé, ktorá osoba protokol podpísala a ak ho vyhotovili dvaja zamestnanci, musia byť
podpisy dva. Ustanovenie § 47 písm. k) daňového poriadku je predpisom lex specialis k zákonu o e-
Governmente. Je potrebné vychádzať z daňového poriadku v znení účinnom do 06. 10. 2022, kedy bol
protokol vyhotovený.

6.2. Žalobca tiež namietal, že protokol neobsahuje náležitosť podľa § 47 písm. g) daňového poriadku
– súpis kontrolovaných dokladov. Správca dane v súpise dokladov a iných písomností v časti 1.2
protokolu nešpecifikuje dokumenty tak, aby ich bolo možné bez pochýb a nezameniteľne určiť, ani
že sa vzťahovali na kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca nesúhlasí s názorom správcu dane,
že súpis dokladov je formálnou náležitosťou protokolu a je na správcovi dane ako ho do protokolu uvedie

ani že súpis kontrolovaných dokladov v protokole nie je v rozpore s daňovým poriadkom. Uvedenie
súpisu kontrolovaných dokladov má význam najmä z hľadiska kontroly postupu správcu dane, či mal
k dispozícii dokumenty, na ktoré odkazuje a či neopomenul vyhodnotiť predložené dokumenty. Na
strane 3 protokolu je uvedené nesprávne zdaňovacie obdobie (február 2021), čo správca dane opravil
v prvostupňovom rozhodnutí a jeho postup odobril žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Takýto postup

opravy nie je upravený v žiadnom právnom predpise a je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.

7.1. Žalobca ďalej uviedol, že splnil všetky podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH podľa

zákona o DPH. Správca dane a žalovaný bez opory vo vykonanom dokazovaní konštatujú, že žalobca
bol priamo spojený s nedovoleným daňovým únikom dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o., pričom vedel a mohol vedieť o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom
reťazci a napriek tomu neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré bolo možné od neho požadovať.
Reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov nebola spochybnená správcom dane ani žalovaným.

Podľa ustálenej judikatúry nemôže kontrolovaný subjekt zodpovedať za nedostatky svojich dodávateľov,
ktorí si neplnili svoje povinnosti. Správca dane a žalovaný nelogicky a v rozpore s § 3 ods. 3
daňového poriadku pričítali žalobcovi zodpovednosť za to, že jeho dodávatelia D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a CEVOM, s.r.o. nepredložili účtovné a iné doklady, nepodávali
daňové priznania, so správcom dane nekomunikovali a podobne. Správca dane a žalovaný majú

len pochybnosť o podvodnom, resp. zneužívacom konaní žalobcu, pričom nebolo preukázané, že
žalobca o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci vedel alebo mohol vedieť. Nebolo
preukázané, že žalobca prijímal dodávky od spoločnosti CEVOM, s.r.o., ktorá nebola jeho dodávateľom.
7.2. Správca dane a žalovaný ustálili, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca s prvkami
podvodného/právozneužívajúcehokonania.Zásadazákazuzneužitiaprávazakazujeumelékonštrukcie

zbavené hospodárskej reality s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu v rozpore s cieľmi smernice 2006/112
(s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-419/14). Z toho vyplýva, že ak sa preukáže, že došlo
k dodaniu tovaru, nemožno považovať skutočnosti, že sa reťazec transakcií z ekonomického hľadiska
nejaví ako racionálny alebo že si niektorý z účastníkov reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, samy
osebe za daňový podvod (s odkazom na uznesenie Súdneho dvora EÚ C-610/19).

7.3. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o nedostatočne popísanej zhodnosti
obchodov spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. s obchodmi žalobcu. Správca dane v protokole len odkázal
na daňové kontroly vykonané u spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. bez uvedenia, v čom vidí zhodnosť
a bez špecifikácie a porovnania údajných zhodných obchodov. Toto sa snažil správca dane reparovaťv prvostupňovom rozhodnutí tak, že odkázal na priebeh daňových kontrol u spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o.
v rokoch 2016-2019 a žalovaný takýto postup v napadnutom rozhodnutí potvrdil. Podľa žalobcu tieto
nedostatky nie je možné reparovať v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí. Žalobca tiež namietal,

že v daňovom konaní boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly a zápisnice z daňových kontrol
vykonaných u iných subjektov (Antony Group s.r.o., J.G. Fruit, s.r.o., CEVOM, s.r.o., D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka), pričom žalobca
nemal v týchto daňových kontrolách možnosť navrhovať svedkov, vyjadrovať sa k zisteniam, klásť
svedkom otázky a predkladať dôkazy. K uvedenej námietke vznesenej aj v odvolaní sa žalovaný

relevantne nevyjadril.
7.4. Žalovaný na stranách 30-34 napadnutého rozhodnutia s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 kladne vyhodnotil tzv. Axel Kittel test, čo žalobca považuje za
nelogické a namieta, že nebolo preukázané, že by vedel alebo mal vedieť o podvode zistenom správcom
dane na inom stupni reťazca. Správca dane sa dôkazmi a námietkami žalobcu riadne nezaoberal,
len ich stroho odmietal. Žalobcovi bolo pripísané na ťarchu konanie spoločností D & D DEUTSCHE –

SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a CEVOM, s.r.o. a žalovaný bez dôkazu uviedol, že zdaniteľné
obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním týchto spoločností. Žalovaný neuvádza, či je
žalobca účastníkom preverovaného obchodného reťazca (CEVOM, s.r.o. – J.G. Fruit, s.r.o. v likvidácii)
a nevysvetľuje, prečo považuje výsledok inej daňovej kontroly za dôkaz na odmietnutie práva žalobcu
na odpočet DPH, čo potvrdzuje, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

8.1. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a daňový
subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy
o zdaniteľnom plnení (s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011 a
Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004). Žalobca tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektroniks) a C-484/03 (Bond House), podľa
ktorýchnároknaodpočetDPHnemôžebyťdotknutýskutočnosťou,ževreťazcidodávokjeinátransakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca poukázal aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11.
8.2. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pre nevysporiadanie sa

s odvolacími námietkami žalobcu a pre absenciu riadneho odôvodnenia s poukazom na viaceré
rozsudkyNajvyššiehosúduSRaÚstavnéhosúduSRtýkajúcesakvalityodôvodnenia.Žalobcapovažuje
napadnuté rozhodnutie za nezrozumiteľné, pretože žalovaný opiera jeho dôvody o skutočnosti, ktoré
neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých preverenie nevykonal žiadne dôkazy a presunul dôkazné
bremeno nad rámec právnych predpisov na žalobcu. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008 o daňových výdavkoch. S poukazom na definíciu podnikania podľa § 2
ods.1Obchodnéhozákonníkaakosústavnúčinnosťvykonávanúsamostatnepodnikateľomvovlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, žalobca uviedol, že mu nie je možné
pričítať akúkoľvek negatívnu skutočnosť zapríčinenú inou osobou.

9. Žalovaný navrhol správu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne
ako v napadnutom rozhodnutí. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

10. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 05.
2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania (žalobca v podaní na č. l. 191 spisu a žalovaný
vo vyjadrení k žalobe) ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1
SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

11. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté

výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach
uviesť, v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore
so zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže
žalobné body sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutéhorozhodnutia. Po preskúmaní správnej žaloby správny súd konštatuje, že jej veľká časť vyššie uvedené
náležitosti nespĺňa. Správna žaloba obsahovala citácie dlhých pasáží z prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia s uvedením, že žalobca s ich obsahom nesúhlasí, avšak bez uvedenia v čom sú závery

správcu dane a žalovaného nesprávne. Správna žaloba taktiež obsahovala citácie súdnych rozhodnutí
bez uvedenia v čom je skutkový a právny stav týchto rozsudkov obdobný s predmetnou vecou a ako
závery v nich uvedené dopadajú na právne posúdenie veci. Takto formulované časti správnej žaloby
neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zo správnej
žalobyvyvodilsprávnysúdžalobnébodytakakoichuviedolvodsekoch6.až8. tohtorozsudkuauvádza

k nim nasledovné:
12. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal absentujúce náležitosti protokolu. Správny súd uvádza,
že protokol z daňovej kontroly je procesným opatrením správcu dane, ktoré nie je samostatne
preskúmateľné správnym súdom. Protokol len odráža záver daňovej kontroly a slúži ako jeden
z podkladov pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej v rámci vyrubovacieho konania. Prípadné
nedostatky protokolu preto nemôžu samé osebe odôvodňovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,

ale môže ísť len o porušenie procesných ustanovení o konaní, čo by mohlo byť dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia
zruší správny súd napadnuté rozhodnutie len v prípade, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy a zároveň, ak takéto podstatné porušenie mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že nie každé porušenie

ustanovení o konaní je dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

13. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že protokol neobsahuje náležitosť podľa
§ 47 písm. k) daňového poriadku v znení účinnom v čase jeho vydania (do 31. 12. 2022), a to
kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V tomto časovom

znení zákona nepostačovala autorizácia protokolu pečaťou, ako je tomu v znení účinnom od 01. 01.
2023. S touto námietkou sa však riadne vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol,
že absencia podpisu zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol, nemá vplyv na zákonnosť
protokolu a konania, pre ktorý je protokol podkladom. Žalobca totiž týmto postupom nebol ukrátený
na žiadnych svojich právach, nakoľko protokol mu bol riadne doručený v lehote na výkon daňovej

kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, teda poznal celý jeho obsah a mal možnosť sa k nemu
vyjadriť, čo aj využil. Navyše protokol bol autorizovaný elektronickým podpisom patriacim správcovi
dane, a teda je zrejmé, že bol vyhotovený správcom dane a nie nejakou inou osobou. Po doručení
protokolu sa začalo vyrubovacie konanie, kde žalobca mohol uplatňovať všetky svoje práva, čo viedlo
k vydaniu prvostupňového a následne napadnutého rozhodnutia. Vydanie protokolu bez kvalifikovaného

elektronického podpisu zamestnancov správcu dane preto nemohlo mať žiaden vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia s tým, že ani žalobca v správnej žalobe neuvádza, aký vplyv toto pochybenie
malo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

14. Žalobca tiež nedôvodne namieta absenciu náležitostí podľa § 47 písm. g) daňového poriadku –

súpis kontrolovaných dokladov. Žalobca len vo všeobecnosti tvrdí, že dokumenty špecifikované v časti
1.2 protokolu nie sú uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochýb a nezameniteľne určiť. Žalobca však
neuvádza, ktorý konkrétny dokument, z ktorého správca dane vychádzal, nie je v súpise uvedený; s
akým iným dokumentom mohol byť zamenený; ktoré dokumenty predložené žalobcom správca dane
opomenul vyhodnotiť a podobne. Takto všeobecne formulovaná námietka neodôvodňuje nezákonnosť

postupu správcu dane, ani aký vplyv tento nedostatok mohol mať na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je ani skutočnosť, že na strane 3
protokolu je uvedené nesprávne zdaňovacie obdobie. Ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemala vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže na prvej strane protokolu je ako predmet daňovej kontroly
uvedené, že ide o DPH zdaňovacie obdobie máj 2021 a táto skutočnosť je zrejmá aj z obsahu protokolu.

Rovnako z vyjadrenia žalobcu k protokolu je zrejmé, že sa vyjadruje k zdaňovaciemu obdobiu máj 2021,
a preto v dôsledku tejto chyby v písaní nedošlo k žiadnemu ukráteniu na právach žalobcu.

15. Žalobca ďalej namieta právne posúdenie veci spočívajúce v jeho zapojení do daňového podvodu.
Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý

je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu
potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani

z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny
test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné

rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal
aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na
predošlérozhodnutiesp.zn.6Sžfk/52/2020),ktorébolouverejnenévZbierkestanovískarozhodnutípod
č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

16. Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH
bolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal alebo mohol
vedieť. Pokiaľ žalobca stavia žalobné body na tom, že reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov
nebola spochybnená, táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu pre právne posúdenie veci. Ak je totiž vec
posúdená ako daňový podvod, hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, kam patrí aj materiálna

existencia plnenia (dodanie tovaru), musia byť splnené. Konštatovanie, že k dodaniu tovaru skutočne
došlo, je preto nevyhnutnou podmienkou, aby mohla byť vec posúdená ako daňový podvod. Pokiaľ
žalobca ďalej v správnej žalobe rozoberá podmienky pre zneužitie práva, aj táto argumentácia je
irelevantná, pretože na takomto právnom posúdení neboli preskúmavané rozhodnutia založené.

17. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol alebo mal vedieť,
správny súd má za to, že správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou
činnosťou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca
dane a žalovaný správne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal v odseku 3. tohto
rozsudku, na ktorý v podrobnostiach odkazuje a dodáva nasledovné:

18. Pokiaľ ide o objektívny test, v danom prípade bolo preukázané, že daňový únik vznikol u dodávateľa
žalobcu D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý daň z obchodov so
žalobcom neodviedol, pretože si na vstupe uplatnil odpočítanie dane na základe nepreukázaných
dodaní od GPP Trade s.r.o. organizačná zložka. Subjekt GPP Trade s.r.o. organizačná zložka bol

v predmetnom zdaňovacom období už v likvidácii, pričom likvidátor o týchto obchodoch nemal žiadne
vedomosti a daňové priznania subjektu GPP Trade s.r.o. organizačná zložka boli zrušené a daň do
štátneho rozpočtu odvedená nebola. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozsudky
Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling; C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktoré za podvod na DPH označujú situácie, v

ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania
zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty. Takáto situácia nastala aj v predmetnej veci, pričom správcom dane získané dôkazy
odôvodňujú záver, že spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. bola za
účelom získania daňového zvýhodnenia pridaná do obchodného reťazca medzi žalobcu a dodávateľa

CEVOM, s.r.o. ako „nárazníková“ spoločnosť. O tomto závere svedčia skutočnosti, že spoločnosť D
& D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemala splnenú oznamovaciu povinnosť
na RVPS, že predávala tovar žalobcovi s nižšími cenami ako ho nakupovala od dodávateľa CEVOM
s.r.o. (čo nemá žiadne ekonomické opodstatnenie), že tovar bol podľa priložených CMR vždy dodávaný
priamo žalobcovi (nikdy spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.)

a podporne aj skutočnosť, že spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.
bola zrušená registrácia pre DPH, písomnosti sú jej doručované fikciou a od 18. 10. 2021 je konateľom
občan Bulharskej republiky.

19. V rámci objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ daňový únik nastať aj

na inom stupni reťazca ako priamo u žalobcu. Žalobca preto nedôvodne namieta, že mu boli pričítané
nedostatky jeho dodávateľov. Žalobca zodpovedá aj za takýto daňový únik, ak o ňom vedel alebo mal
vedieť (k tomu viac nižšie). Žalobcovi neboli pričítané nedostatky spočívajúce v tom, že jeho dodávatelianepredložili účtovné doklady, nepodávali daňové priznania a so správcom dane nekomunikovali, ako to
namieta v správnej žalobe.

20. Žalobca tiež nedôvodne v správnej žalobe namieta, že žalovaný bez dôkazov uviedol, že zdaniteľné
obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním jeho dodávateľov. Daňový únik bol totiž zistený
u priameho dodávateľa žalobcu, ktorý daň neodviedol a žalobca si uplatnil odpočítanie dane práve
z týchto obchodov. Z uvedeného je zrejmé, že zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodným
konaním a nebolo na preukázanie tejto skutočnosti potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.

Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že podmienky objektívneho testu, teda chýbajúca daň
v dôsledku daňového podvodu, boli splnené.

21. Preto, aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť za vyššie uvedený daňový podvod, musí
byť naplnený aj takzvaný vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť
a zároveň sa na strane žalobcu posudzuje takzvaný due diligence vedomostný test, či prijal potrebné

opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním.

22. Správca dane možnú vedomosť žalobcu o zapojení sa do reťazca s podvodným konaním vyvodzuje
z toho, že jediný konateľ a spoločník žalobcu F. G. vykonával zhodné typy obchodov, so zhodným
tovarom, na tom istom mieste a s rovnakými dodávateľmi aj ako konateľ a spoločník daňového subjektu

J.G. Fruit s. r. o., pričom správca dane tomuto subjektu v rámci daňových kontrol neuznal odpočítanie
DPH z dôvodu podvodného konania. Správca dane tiež poukázal na personálne prepojenia, najmä na
to, že zamestnancami dodávateľa CEVOM s.r.o. bol samotný konateľ a spoločník žalobcu F. G. ako aj H.
I. (J.), ktorá bola v minulosti konateľkou žalobcu. Žalovaný k týmto zisteniam dodal, že zdaniteľná osoba
má v systéme DPH povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá predstavuje zvýšenú mieru obozretnosti

vo vzťahu k úmyslu konať v dobrej viere a že žalobca, za ktorého konal konateľ F. G., mal dostatok
informácií, aby vedel, že ak sa zapojí do zdaniteľných obchodov, ktoré sú vo svojej podstate totožné
so zdaniteľnými obchodmi uskutočňovanými spoločnosťou J.G. Fruit, s.r.o., kde došlo k dorubeniu dane
z dôvodu daňového podvodu, tak sa zapojí do daňového podvodu. Z uvedených skutočností má aj
správny súd za to, že žalobcovi možno vzhľadom na objektívne zistené skutočnosti o predchádzajúcom

podnikaní jeho jediného konateľa a spoločníka F. G. v rámci subjektu J.G. Fruit, s.r.o. pričítať minimálne
nevedomú nedbanlivosť vo vzťahu k tomu, že sa svojimi obchodmi zapojí do podvodného reťazca.

23. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v tomto smere tvrdil, že správca dane nereagoval na jeho námietku
a nedostatočne popísal zhodnosť obchodov žalobcu s obchodmi spoločnosti J.G. Fruit s.r.o., takýto

žalobný bod nie je dôvodný. Správca dane uviedol v čom spočívala zhodnosť obchodov žalobcu
a spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., čo prevzal do napadnutého rozhodnutia aj žalovaný, konkrétne, že išlo
o obchodovanie s identickou komoditou (ovocím a zeleninou) s rovnakým dodávateľom CEVOM s.r.o.,
ktorý deklaruje nadobudnutie ovocia a zeleniny z rôznych štátov sveta, ktoré boli priamo od dodávateľov
dovezené do rovnakých skladových priestorov J.G. Fruit, s.r.o. a žalobcu v Trenčianskych Stankovciach,

pričom daňový subjekt (J.G. Fruit, s.r.o. ani žalobca) v účtovníctve neuvádzal nadobudnutie tovaru
z iného členského štátu (od dodávateľa CEVOM s.r.o.) ale od inej slovenskej obchodnej spoločnosti
registrovanej ako platiteľ DPH, ktorá následne vystaví faktúry s DPH pre daňový subjekt (J.G. Fruit,
s.r.o. aj žalobca) a fakturovanú DPH na výstupe si ponižuje nepreukázanými nákupmi od tuzemského
dodávateľa, ktorý je nekontaktný, resp. nedeklaruje žiadne nákupy a predaj tovaru, pričom následne

po začatí daňových kontrol sa táto slovenská obchodná spoločnosť zruší, zanikne zlúčením, stane sa
nekontaktnou a na jej miesto nastúpi iná slovenská spoločnosť. Zhoda v obchodoch spoločnosti J.G.
Fruit, s.r.o. a obchodoch žalobcu je vo všetkých vyššie uvedených skutočnostiach.

24. Žalobca ďalej nedôvodne namieta, že boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly a zápisnice

z daňových kontrol iných subjektov. Správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku
možno, ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Správca dane tak môže ako dôkazy použiť listiny získané v rámci iných daňových kontrol a v zmysle
§ 19 ods. 7 daňového poriadku o tom vyhotoví úradný záznam, pričom takto postupoval aj správca dane

v predmetnej veci. Týmto spôsobom sa dôkazy z iných daňových kontrol stali dôkazmi v predmetnej
veci a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi. Žalobca v správnej žalobe nenamieta, že by pred
vydaním preskúmavaných rozhodnutí nemal možnosť oboznámiť sa s týmito dôkazmi a vyjadrovať sa
k nim. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/76/2020,podľa ktorého nie je nezákonné použiť ako dôkaz výsluchy svedkov z inej daňovej kontroly, hoci o nich
daňový subjekt nebol upovedomený.

25. Pokiaľ žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nemôže predpokladať, že by
mal u určitých dodávateľov nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení, správny súd
poukazuje na to, že v prípade daňového podvodu je celé dôkazné bremeno na správcovi dane. Správca
dane vo veci sám vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil existenciu daňového podvodu a možnosti
žalobcu o tomto podvode vedieť. Správca dane žalobcu žiadnym dôkazným bremenom nezaťažil ani

napadnuté rozhodnutie nie je postavené na tom, že by žalobca nepreukázal nejaké skutočnosti. Správny
súd opakuje, že dôkazné bremeno v predmetnej veci nespočívalo v preukázaní existencie plnenia zo
strany žalobcu a táto skutočnosť nebola sporná.

26. Žalobca ďalej záverom správnej žaloby len všeobecne namieta nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia pre nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami a pre nezrozumiteľnosť a že žalovaný

opiera odôvodnenie o skutočnosti, ktoré neboli dokazované. Žalobca však vôbec neuvádza, s ktorými
odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo o aké skutočností, ktoré neboli v konaní
preukazované, opiera svoje odôvodnenie a tak je takáto žalobná námietka nekonkrétna, neumožňujúca
vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.

27. Žalobca tiež v správnej žalobe poukazuje na nesúvisiacu rozhodovaciu činnosť, konkrétne
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008, ktoré sa týka daňových výdavkov pri dani
z príjmov, pričom v predmetnej veci bolo posudzované DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH,
ktorý je transpozíciou smernice Rady 2006/112/ES. Rovnako tak je nedôvodný odkaz na rozsudok
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, podľa ktorého zdaniteľnej osobe nemožno

zamietnuť právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že sa neubezpečila, že zdaniteľná osoba, ktorá vystavila
faktúru, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala tovarom a bola ho schopná dodať, splnila si
povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH alebo že nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktoré
by preukazovali splnenie uvedených podmienok. Na takýchto okolnostiach však napadnuté rozhodnutie
nebolo založené.

28. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1

mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísali členky senátu JUDr. Katarína Kochan Morová a JUDr. Alena
Majerová z dôvodu ich neprítomnosti na súde v deň podpisovania.