Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106264
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXXX/XX, XXX XX C. C., právne
zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava,
za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská
cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1281/2023-5.2, 6217/2023/Ka zo dňa 31.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej aj len ako „ďalší účastník konania“ alebo „vyvlastniteľ“)

podala návrh na vyvlastnenie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu (ďalej aj ako „vyvlastňovaný“). V
návrhu dôvodila, že je stavebníkom stavby rýchlostnej cesty „R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča,
I. Etapa“, na ktorú vydal Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutie o umiestnení líniovej
stavby č. KSÚ BB 2011-166/214-4:OŠS,St zo dňa 17.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.06.2011. Ďalší účastník konania v návrhu uviedol, že v súvislosti s majetkovoprávnym usporiadaním
stavby boli oslovení vlastníci dotknutých nehnuteľností, a to písomnou výzvou na uzavretie príslušnej
zmluvy pre trvalý záber v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a

stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o vyvlastňovaní“) a § 17 zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“). Vyvlastniteľ
dôvodil, že sa mu nepodarilo získať práva k pozemkom nevyhnutným pre stavbu vo verejnom záujme
dohodou, napriek doporučene zaslanej ponuke do vlastných rúk s uvedením rozsahu záberu a náhrady
prislúchajúcej podľa vlastníckych podielov. Ďalej bolo v návrhu uvedené, že náhrada za vyvlastnenie
nehnuteľnosti v trvalom zábere stavby bola stanovená v zmysle § 4 zákona o vyvlastňovaní ako

všeobecná hodnota nehnuteľností zistená a vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„vyhláška č. 492/2004 Z. z.“), a to znaleckým posudkom č. 28/2022 vyhotoveným D. E. F., znalcom
z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca 912590 (ďalejaj len „znalecký posudok č.28/2022“). Všeobecná hodnota pozemkov v k. ú. G., obec C. C., určených
na výstavbu predmetnej stavby, je v zmysle uvedeného znaleckého posudku 27,54 eur za m2. Návrh
kúpnej zmluvy č. 30600/KZ-238/2022/Šalková/1888/4065 bol vyvlastňovanému zaslaný 18.11.2022 a

prevzatý 24.11.2022. Ďalej ďalší účastník konania poukázal na to, že dňa 30.11.2022 bol doručený
list zo dňa 29.11.2022, v ktorom žalobca ako vyvlastňovaný spolu so zvyšnými dvoma spoluvlastníkmi
nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, namietali výšku kúpnej ceny a zdôvodňovali potrebu jej
navýšenia. Ďalší účastník konania uviedol, že na jeho výzvu sa vyjadril znalec a jeho vyjadrenie vrátane
stanoviska ku ďalším skutočnostiam uvedeným zo strany žalobcu a zvyšných dvoch spoluvlastníkov

nehnuteľností bolo zapracované do listu č. 4800/90874/30600/2022 zo dňa 07.12.2022, ktorý žalobca
prevzal 13.12.2022 a na ktorý následne nereagoval. Ďalší účastník konania navrhol vyvlastniť žalobcu
ako vlastníka dotknutých nehnuteľností s celkovou výmerou 427 m2 za náhradu určenú znaleckým
posudkom vo výške 11 759,58 eur. K návrhu bola doložená ponuka na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa
18.11.2022 s doručenkou preukazujúcou, že žalobcovi bola doručená 24.11.2022.

2. Oznámením č. OU-BB-OVBP2-2023/014826-1:Sd zo dňa 16.02.2023 Okresný úrad Banská Bystrica,
odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej aj len „orgán verejnej
správy prvého stupňa“) oznámil žalobcovi začatie vyvlastňovacieho konania na návrh ďalšieho
účastníka konania ako vyvlastniteľa, predmetom ktorého bolo vyvlastnenie nehnuteľností pre účely
verejnoprospešnej stavby „R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, I. Etapa“, v k. ú. G.. Orgán verejnej

správy prvého stupňa oznámil, že podaním návrhu dňa 14.02.2023 sa začalo vyvlastňovacie konanie, a
zároveň nariadil ústne prerokovanie podaného návrhu na deň 04.04.2023 o 10.00 hod. Žalobcu poučil,
že do podkladov k návrhu na vyvlastnenie je možné nahliadnuť v pracovné dni v čase od 7.30 do 14.00,
ale aj na samotnom prerokovaní návrhu dňa 04.04.2023, pričom termín nahliadania je potrebné vopred
dohodnúť.Zároveňžalobcupoučil,žeúčastnícivyvlastňovaciehokonaniapodľaust.§10ods.12zákona

o vyvlastňovaní môžu námietky proti návrhu uplatniť najneskôr pri ústnom prerokovaní návrhu a že na
námietkyuplatnenéneskôranatienámietky,ktorébolivúzemnomkonanízamietnuté,aleboktorémohol
účastník konania uplatniť v územnom konaní (týkajúce sa umiestnenia stavby), sa nebude prihliadať.
Ďalej uviedol, že účastníci vyvlastňovacieho konania podľa § 10 ods. 13 zákona o vyvlastňovaní môžu
uplatniť námietku predpojatosti, a zároveň bol žalobca poučený o náležitostiach námietky zaujatosti

a o tom, že ak sa účastník konania nechá v konaní zastupovať, musí jeho zástupca predložiť písomné
plnomocenstvo.

3. Dňa 04.04.2023 sa pred orgánom verejnej správy prvého stupňa konalo ústne pojednávanie, o
priebehu ktorého bola spísaná zápisnica č. OU-BB-OVBP2-2023-014826:Sd, pričom žalobca sa tohto

ústneho pojednávania nezúčastnil, ústneho pojednávania sa zúčastnil zamestnanec orgánu verejnej
správy prvého stupňa a zástupcovia vyvlastniteľa.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne vydal rozhodnutie č. OU BB
OVBP2-2023-014826-1:SD zo dňa 04.05.2023, ktorým rozhodol ako príslušný orgán štátnej správy

podľa § 4 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a
bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ako vecne a miestne príslušný orgán na konanie o
vyvlastnení podľa § 7 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní tak, že podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní
a § 17a cestného zákona vyvlastnil vo výroku I. trvalým odňatím vo verejnom záujme vlastnícke právo

k pozemkovým nehnuteľnostiam v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. ako vyvlastniteľa,
zapísané na vlastníka B. A., H. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXXX/XX, XXX XX C. C., SR, v k. ú.
G., geometrický plán: 31628826-69/2019 zo dňa 29.07.2019, úradne overený dňa 17.09.2019 pod č.
722/2019, znalecký posudok: č. 28/2022, verejný záujem: Na predmetnú stavbu vydal Krajský stavebný
úrad v Banskej Bystrici rozhodnutie o umiestnení stavby č. KSU BB 2011-166/214-4:OŠS,St zo dňa

17.05.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2011 a rozhodnutím Okresného úradu Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2019/0011883-6 zo dňa 15.04.2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2019, sa predĺžila jeho platnosť. Verejný záujem na výstavbe
líniovej stavby je všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočňovania rýchlostnej cesty, ktorým sa
uspokojí potreba verejnosti. Trvalý záber pozemkov bude slúžiť na usporiadanie vlastníckych vzťahov

trvalých stavebných objektov, najmä hlavného telesa rýchlostnej cesty. Predmetom vyvlastnenia boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G., obec C. C. : parc. č. KN-C 863/44, ostatná plocha,
o výmere 294 m2 v podiele 1/2 - výmera podielu 147 m2 - náhrada 4 048,38 eur, parc. č. KN-C 863/45,
ostatná plocha, o výmere 29 m2 - spoluvlastnícky podiele 1/2 - výmera spoluvlastníckeho podielu 14,5m2 - náhrada 399,33 eur, parc. č. KN-C 863/46, ostatná plocha, o výmere 43 m2, spoluvlastnícky
podiel 1/2 - výmera spoluvlastníckeho podielu 21,5 m2 - náhrada 592,11 eur, parc. č. KN-C 863/47,
ostatná plocha, o výmere 369 m2 - spoluvlastnícky podiel 1/2 - výmera podielu 184,5 m2 - náhrada 5

081,13 eur, parc. č. KN-C 863/48, ostatná plocha, o výmere 2 m2 - spoluvlastnícky podiel 1/2 - výmera
spoluvlastníckeho podielu 1 m2 - náhrada 27,54 eur, parc. č. KN-C 863/49, ostatná plocha, o výmere
23 m2 - spoluvlastnícky podiel 1/2 - výmera podielu 11,5 m2 - náhrada 316,71 eur a parc. č. KN-C
863/50 ostatná plocha, výmera 94 m2 - spoluvlastnícky podiel 1/2 - výmera podielu 47 m2 - náhrada 1
294,38 eur. Celkovo bola predmetom vyvlastnenia výmera 427 m2. Vo výroku II. bola určená náhrada

za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a § 17a cestného zákona, v súčinnosti
s ustanoveniami zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej ej len „zákon č. 129/1996
Z.z.“) v sume 11 759,58 eur s tým, že náhradu za vyvlastnenie vyvlastniteľ uhradí vyvlastňovanému v
lehote 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a to poštovou poukážkou
alebo priamo na účet vyvlastňovaného, ktorý si zabezpečí vlastným zisťovaním. Zároveň bolo vo výroku

konštatované, že neboli vznesené námietky účastníkov konania.

5.Vodôvodnenírozhodnutiaorgánverejnejsprávyprvéhostupňapoukázalnaustanovenie§2ods.1a2
zákona o vyvlastňovaní s tým, že skúmal, či je splnený účel a podmienky, za ktorých možno vyvlastnenie
realizovať. Uviedol, že verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania,

je predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších
partikulárnych záujmov. Verejný záujem na výstavbe líniovej stavby v predmetnej veci je podľa
orgánu verejnej správy prvého stupňa všeobecný, lokálne väčšinový záujem uskutočňovania rýchlostnej
cesty, ktorým sa uspokojí potreba verejnosti. Trvalý záber pozemkov bude slúžiť na usporiadanie
vlastníckych vzťahov trvalých stavebných objektov, najmä hlavného telesa rýchlostnej cesty. Účel

vyvlastnenia je viazaný na osobitné zákony z dôvodu, že účel vyvlastnenia vo verejnom záujme ako
aj ďalšie hmotnoprávne podmienky vyvlastnenia sú zakotvené v jednotlivých osobitných zákonoch,
ktoré komplexne upravujú problematiku osobitných druhov stavieb vrátane vyvlastnenia na konkrétne
účely. V danom prípade je verejný záujem vymedzený osobitným zákonom, ktorým je cestný zákon,
a to v ust. § 17, § 17a a § 24h. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej konštatoval, že ponuka

zo strany vyvlastniteľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy spolu s návrhom kúpnej zmluvy s poučením
(že ak sa k návrhu účastník konania nevyjadrí do 15 dní odo dňa doručenia návrhu zmluvy, bude sa
predpokladať, že dohodu o uzavretí zmluvy odmieta) boli vyvlastňovanému doručené dňa 24.11.2022
a na túto ponuku reagoval listom z 29.11.2022. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal
na to, že na požiadanie vyvlastniteľa sa vyjadril znalec a zreprodukoval vyjadrenie znalca. Ďalej

orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania s
nariadením ústneho pojednávania si vyvlastňovaný prevzal 02.03.2023, konania sa osobne nezúčastnil
a neospravedlnil svoju neúčasť na konaní. Nevyhnutnosť rozsahu obmedzenia vlastníckych práv k
pozemkom je preukázaná právoplatným územným rozhodnutím verejnoprospešnej stavby vydaným
Krajským stavebným úradom v Banskej Bystrici a rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica,

odbor výstavby a bytovej politiky, ktorým bola predĺžená jeho platnosť. Podľa rozhodnutia o umiestnení
stavby bude stavba umiestnená ako líniová stavba v k. ú. I., G. J. I. K.. Rieši sa rýchlostná cesta
ako štvorpruhová, smerovo rozdelená rýchlostná cesta kategórie R v plnom profile s celkovou dĺžkou
7304,04 m. Výstavba predmetného úseku rýchlostnej cesty využíva dopravný koridor jestvujúcej cesty
I/66 prichádzajúci v dotyku s urbanizovanými útvarmi miestnej časti Banskej Bystrice – Šalková a obcou

Slovenská Ľupča. Začiatok stavby je situovaný v pracovnom kilometri 5,140 40 koncového úseku stavby
R1 Banská Bystrica – severný obchvat budovaný v rámci projektu PPP na východnom okraji Banskej
Bystrice. Trasa rýchlostnej cesty R1 končí východne od Slovenskej Ľupče na začiatku nasledujúceho
úseku trasy R1 Slovenská Ľupča - Korytnica. Začiatok stavby je situovaný na začiatku dočasného
pripojenia, v súčasnosti rozostavaného úseku rýchlostnej cesty R1 v polohe severného obchvatu

Banskej Bystrice, na cestu I/66 v km 5,140 40 pôvodného pracovného staničenia na východnom okraji
Banskej Bystrice v tesnej blízkosti priemyselného areálu bývalej cementárne. Trasa rýchlostnej cesty je v
celom svojom priebehu vedená v koridore jestvujúcej cesty I/66 jej rozšírením na štvorprúdovú smerovo
rozdelenú komunikáciu vpravo, resp. vľavo podľa územných podmienok. Základnú komunikačnú kostru
stavby v jej základnom komunikačnom usporiadaní dopĺňa preložka cesty I/66 (SO 110-00) a MK

Slovenská Ľupča západ (SO 115-00). Trasa rýchlostnej cesty R1 končí východne od Slovenskej Ľupče
na začiatku nasledujúceho úseku trasy R1 Slovenská Ľupča - Korytnica. Upravená trasa rýchlostnej
cesty R1 o nové predĺženie bude zabezpečovať plynulé pripojenie na diaľnicu D1 obchádzkou
zaťaženého horského priechodu Donovaly. Navrhované riešenie zabezpečí požadované technické akapacitné parametre, dopravný komfort cestnej komunikácie, plynulosť a bezpečnosť premávky, a tým aj
všeobecný rozvoj území, predovšetkým stredného a severného Slovenska. Navrhovaná trasa prevezme
úlohu hlavného tranzitného ťahu nielen v dotknutom území, ale spoločne s RC a R3 aj vo vzťahu k

tranzitnej doprave sever - juh a východ - západ. Pripravovaný úsek rýchlostnej cesty R1 je v súlade s
programom sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja.
Výstavba rýchlostnej cesty R1 v predmetnom úseku zlepší aj dopravnú dostupnosť priľahlých obcí, čím
pozitívne ovplyvní možnosti ich ďalšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ďalej orgán verejnej
správy prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní s tým, že všeobecná

hodnota 1 m2 častí pozemkov, ktoré sú predmetom trvalého záberu, bola zistená znaleckým posudkom
č. 28/2022, ktorý bol vypracovaný v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z.,
a to vo výške 27,54 eur za m2. Podľa znaleckého posudku hodnotené pozemky sa nachádzajú prevažne
mimo zastavaného územia obce Banská Bystrica, k. ú. G., sú umiestnené východne od centra mesta
Banská Bystrica, čiastočne lemované hranicou k. ú. C. C., k. ú. I. a k. ú. I. K.. Ide o pozemky s budúcim
využitím pre zástavbu líniovou stavbou, ktoré vznikli odčlenením z pôvodných pozemkov na základe

geometrických plánov. Hodnotené pozemky sa nachádzajú v širšom záujmovom území krajského mesta
Banská Bystrica, nakoľko rýchlostná komunikácia po vybudovaní bude spájať mesto Banská Bystrica
s obcou Slovenská Ľupča. Pri hodnotení bola zohľadnená poloha pozemkov vzhľadom k aktivitám v
okolí, dopravné vzťahy a spôsob využitia pozemku na stavbu rýchlostnej cesty. Znalec v plnej miere
zodpovedá za obsah vypracovaného znaleckého posudku a správny orgán nemá právo posudzovať,

resp. spochybňovať správnosť znaleckého posudku. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcom ako
štátom splnomocnenou osobou na jeho vyhotovenie. Znalecký posudok je v správnom konaní dôkazom,
ktorý správny orgán hodnotí nie z hľadiska obsahovej správnosti, ale z hľadiska, či úvahy znalca nie sú v
rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred správnym
orgánom. Správny orgán nemôže závery znaleckého posudku nahradiť vlastným odborným posúdením.

Orgán verejnej správy prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené zákonom stanovené podmienky
pre podanie návrhu na vyvlastnenie a pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, pretože pozemky resp. ich
časti nemožno získať iným spôsobom.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o

ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1281/2023-5.2 6217/2023/Ka zo dňa 31.08.2023 tak, že podľa
§ 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. Žalovaný popísal priebeh prvostupňového administratívneho konania a uviedol, že
možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia

vlastníckeho práva je možné výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie
musí byť zo strany vyvlastniteľa pri podaní návrhu na začatie konania jednoznačne preukázané. Bolo
zistené, že tieto podmienky sú splnené a že bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení, ktorý bol
aj preukázaný príslušnými rozhodnutiami. Zároveň sa žalovaný stotožnil so záverom orgánu verejnej
správy prvého stupňa, že nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Vyvlastniteľ bol povinný preukázať, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu o zmluvnom prevode
nehnuteľností.Vdanomprípadezapokusodosiahnutiedohodymožnopovažovaťdoručeniepísomnosti
označenej ako „Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy“ zo dňa 18.11.2022, doručovaná spolu s návrhom
kúpnej zmluvy č. 30600/KZ-238/2022/Šalková/1888/4065. Bolo preukázané doručenie tohto návrhu dňa
24.11.2022 a zároveň bol v tejto výzve vyvlastňovaný poučený o možných následkoch neuzavretia

dohody. Na návrh na uzavretie dohody reagoval vyvlastňovaný listom zo dňa 29.11.2022. Žalovaný
poukázal na e-mailovú komunikáciu vyvlastniteľa so znalcom, ktorý vypracoval znalecký posudok
č. 28/2022. Ďalej poukázal na to, že sa dňa 04.04.2022 konalo ústne pojednávanie pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Podľa žalovaného bola preukázaná
bezvýslednosť pokusu o dohodu s vyvlastňovaním. Ohľadne výšky náhrady žalovaný uviedol, že

výška náhrady bola určená podľa znaleckého posudku č. 28/2022 zo dňa 19.09.2022, ktorý bol
vypracovaný v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. Medzi vyvlastniteľom
a vyvlastňovaným nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie, preto okresný úrad ako prvostupňový
orgán správne určil náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku podľa § 9 ods. 2 písm. f)
zákona o vyvlastňovaní. Pokiaľ žalobca žiadal rozšíriť vyvlastnenie na parcely KN-C č. 864/33 o výmere

94 m2, č. 863/34 o výmere 9 m2 a č. 863/37 o výmere 509 m2, tak žalovaný odkázal na ustanovenie § 2
ods. 1 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s tým, že vyvlastňovať možno v takej miere, ako je to nevyhnutne
potrebné pre zákonom ustanovený účel a poukázal na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL.ÚS 7/96 zo dňa 27.02.1997. V zmysle § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vlastník pozemku alebostavby môže neskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní uplatniť námietku nevyužiteľnosti
zostávajúcej časti pozemku alebo stavby a požiadať o rozšírenie vyvlastnenia aj na túto časť, čím
sa môže dosiahnuť zmena rozsahu vyvlastnenia v prospech vyvlastneného. Z citovaného znenia

zákona je zrejmé, že námietka musí byť uplatnená najneskôr na ústnom pojednávaní, pričom o práve
vzniesť tieto námietky najneskôr na ústnom pojednávaní sú účastníci konania upozornení v oznámení
o začatí vyvlastňovacieho konania. Táto poučovacia povinnosť bola v danej veci prvostupňovým
orgánomsplnenáadovyvlastňovaciehokonaniavyvlastňovanýnepredložilpísomnénámietkyaústneho
pojednávania sa nezúčastnil. Ďalej ešte žalovaný poukázal na ustanovenie § 10 ods. 12 zákona o

vyvlastňovaní s tým, že toto ustanovenie jednoznačne hovorí o tom, že lehota na uplatnenie námietok
zo strany účastníkov konania a zúčastnených osôb je časovo ohraničená ústnym pojednávaním,
na základe čoho možno jednoznačne konštatovať, že na námietky, ktoré boli uplatnené po ústnom
pojednávaní už vyvlastňovacie orgány nemôžu prihliadať. Koncentračná zásada predpokladá, že
námietky proti vyvlastneniu musia byť vznesené v určitom procesnom štádiu, a to sa týka námietok
skutkových (faktických) ako aj právnych. Táto situácia v danom konaní nenastala, pretože orgán verejnej

správy prvého stupňa si preukázateľne splnil poučovaciu povinnosť v zmysle § 10 ods. 12 zákona o
vyvlastňovaní v liste č. OU-BB-OVBP2-2023/014826-1:Sd zo dňa 16.02.2023, ktorým bolo nariadené
ústne pojednávanie. Žalobca v konaní pred prvostupňovým orgánom neuplatnil žiadne námietky proti
vyvlastneniu, nepožiadal o rozšírenie vyvlastnenia, a preto na námietky neskôr prednesené nie je možné
prihliadať. Ohľadne výšky náhrady za vyvlastnenie poukázal žalovaný na to, že medzi vyvlastniteľom a

vyvlastňovaným nedošlo k dohode o náhrade za vyvlastnenie, preto prvostupňový orgán v rozhodnutí
vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie
na základe znaleckého posudku podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní. Žalovaný uzavrel, že
prvostupňový orgán nemá inú možnosť než určiť náhradu za vyvlastnenie v sume určenej znaleckým
posudkom, pričom odkaz na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní v ust. § 13

zákona o vyvlastňovaní značí, že ide o znalecký posudok, ktorý predloží do konania vyvlastniteľ. Ďalej
žalovaný odkázal na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní s tým, že úrad nie je príslušný na
preskúmanie výroku o výške náhrady za vyvlastnenie a odkazuje žalobcu na podanie správnej žaloby
v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní na správny súd. Podľa žalovaného bolo
rozhodnutie prvostupňového orgánu zákonné a správne, preto ho potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Správna žaloba - žalobné body

7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a ich zrušenia v časti

náhrady za vyvlastnenie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

8. Žalobca uviedol, že namieta výšku náhrady za vyvlastnenie pozemkov. Podľa žalobcu žalovaný
nezistil skutkový stav v súlade zo zásadou materiálnej pravdy, a to najmä z dôvodu, že do konania
boli predložené dva znalecké posudky (znalecký posudok č. 30/2023 vypracovaný D. E. G. - doložený

žalobcom k odvolaniu (ďalej aj len „znalecký posudok č. 30/2023“) a znalecký posudok č. 28/2022
– doložený vyvlastniteľom), ktoré si neprimerane odporujú/konkurujú v časti všeobecnej hodnoty
pozemkov. Žalovaný preferoval znalecký posudok č. 28/2022, čo bolo podľa žalobcu v rozpore so
zásadou materiálnej pravdy a zásadou materiálnej rovnosti účastníkov konania.

9. V zmysle zásady materiálnej pravdy je správny orgán povinný spoľahlivo zistiť stav veci tým, že
vykoná dokazovanie tak, aby boli náležite zistené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie
veci (úplnosť zistenia), ergo musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). V rozhodnutí o odvolaní je
uvedené: „... nemá okresný úrad teda inú možnosť, než v zmysle cit. ustanovenia určiť náhradu za

vyvlastnenie v sume určenej znaleckým posudkom, pričom odkaz na § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
vyvlastňovaní značí, že ide o znalecký posudok, ktorý predloží do konania vyvlastniteľ.“ Znalecký
posudok č. 28/2022 a znalecký posudok č. 30/2023 určujú rozdielnu všeobecnú hodnotu za m2
pozemkov, a to 27,54 eur (znalecký posudok č. 28/2022) a 51,63 eur (znalecký posudok č. 30/2023),
čo je rozdiel takmer o 100 %. Právny názor žalovaného, podľa ktorého môže prihliadať len na znalecký

posudok vyvlastniteľa, je absurdný a v rozpore s princípmi správneho konania, vrátane princípu
právneho štátu v kontexte posudzovania ústavného práva na primeranú náhradu za vyvlastnenie podľa
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. V správnom konaní platí, že účastníci konania sú si rovní. Táto materiálna
podmienka nevyplýva len zo Správneho poriadku, ale aj z Ústavy SR a medzinárodných zmlúv. Dôkazypredložené do konania sú si rovné, v právnom štáte nemôže platiť, že dôkaz predložený druhou stranou
je neprípustný z dôvodu, že ho predložil tento subjekt (resp. že dôkaz druhej strany má vyššiu dôkaznú
hodnotu). Ide o procesnú diskrimináciu. Argument ad absurdum resp. argument hyperbolou: Čo v

prípade, ak by vyvlastniteľ doložil do konania znalecký posudok, podľa ktorého je všeobecná hodnota
pozemkov 1,- eur. Takýto posudok by bol prima facia nesprávny. V zmysle tézy žalovaného by aj napriek
tomu musel vychádzať len z tohto posudku.

10. Z dikcie § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že zákonodarca hovorí o znaleckom posudku

in general a nie o znaleckom posudku in concreto, ktorý do konania doloží vyvlastniteľ. Správny orgán
môže vychádzať zo znaleckého posudku doloženého vyvlastniteľnom, avšak na to, aby tak správny
orgán urobil, musí mať racionálne odôvodnenie, čo v tomto prípade absentuje. Napríklad, ak v spojení s
inými dôkazmi má tento znalecký posudok vyššiu výpovednú hodnotu, príp. tieto iné dôkazy diskreditujú
znalecký posudok doložený vyvlastňovaným. Uvedené sa však nestalo a v zásade možno konštatovať,
že jediným relevantným dôkazom vo vyvlastňovacom konaní vo vzťahu k výške náhrady za vyvlastnenie

bol len znalecký posudok predložený vyvlastniteľom, keďže bolo prihliadané len na tento.

11. Je nevyhnutné zohľadniť aj to, že vyvlastniteľ iniciuje vyvlastňovacie konanie a je absurdné, aby
správny orgán prihliadal iba na znalecký posudok vyvlastniteľa (ktorý si po svojej línii môže dať vyhotoviť
napríklad aj 10 znaleckých posudkov a predložiť môže ten s najnižšou určenou všeobecnou hodnotou

dotknutých nehnuteľností) bez toho, aby mal vyvlastnený k dispozícii relevantné nástroje procesnej
obrany, resp. nástroje na ochranu svojho vlastníctva v podobe relevantného vyvolania spornosti výšky
náhrady za vyvlastnenie, ktorá má byť primeraná. Takéto konanie pripomína „o nás bez nás“. Pri
interpretácii akú podal žalovaný, žalobca nemá možnosť vyjadriť sa resp. spochybniť znalecký posudok
vyvlastniteľa a tak sa vyvlastňovacie konanie dostáva skôr do polohy štatisticko-formálnej, čo určite nie

je v súlade s účelom zákona upravujúceho tento rozhodovací proces.

12. Ďalej podľa žalobcu je cena v znaleckom posudku vyvlastniteľa neobjektívna z dôvodu generalizácie
hodnôt. V znaleckom posudku vyvlastniteľa bolo hodnotených vyše 210 parciel. Znalec pristúpil k
dedukcii, keď odvodzoval zo všeobecných poznatkov o všetkých parcelách hodnoty pre konkrétne

parcely. Na strane 8 znaleckého posudku vyvlastniteľa je uvedené: „Hodnotené pozemky sa nachádzajú
prevažne mimo zastavaného územia obce Banská Bystrica (...).“ Uvedené sa však nezakladá na pravde
v prípade pozemkov žalovaného (správne malo byť zrejme „žalobcu“ – poznámka správneho súdu). Na
druhú stanu, v prípade niektorých parciel sa uvedené zakladá na pravde. Vzhľadom na to, že ich je viac,
takznaleczovšeobecniltietoúdajeaurčil,žepozemkysanachádzajúmimozastavanéhoúzemia,zčoho

vychádzal pri určovaní ceny pozemkov. Napr. žalobcova parcela č. 863/45 sa nachádza v zastavanom
území obce, na druhú stranu parcela č. 939/8 sa nachádza mimo zastavaného územia obce.

13. V práve platí zásada lex specialis derogat legi generali, a preto mal žalovaný posúdiť znalecké
posudky doložené do konania prizmou vyššie uvedenej zásady. Ak teda znalecký posudok žalobcu je

konkrétny, tak má prednosť pred znaleckým posudkom vyvlastniteľa, ktorý je všeobecný a generalizuje.

14. V rozhodnutí o odvolaní je znalecký posudok žalobcu spomenutý raz. Z uvedeného vyplýva, že
sa ním správne orgány vôbec nezaoberali a takýto postup je, ako je uvedené vyššie, nezákonný.
Žalovaný relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo nemožno použiť znalecký posudok žalobcu.

Reprodukoval vyjadrenie znalca D. E. F., autora znaleckého posudku č. 28/2022, teda znaleckého
posudku vyvlastniteľa, ktorý uviedol, že na znalecké posudky doložené žalobcom nemožno prihliadať
z dôvodu, že ohodnocujú aj pozemky, ktoré nie sú vyvlastňované a z toho dôvodu je cena v týchto
znaleckých posudkoch skreslená resp. nie je objektívna. Ďalej uviedol, že bola použitá porovnávacia
metóda, avšak tu je potrebné zdôrazniť, že išlo iba o doplnok znaleckého posudku žalobcu, znalec

sa v závere znaleckého posudku č. 30/2023 priklonil k metóde polohovej diferenciácie a tak určil
hodnotu nehnuteľností. Pre úplnosť je nevyhnutné zohľadniť, že cena za m2 pri použití uvedených
metód bola rozdielna cca o 2,- eur. Uvedené sa však nezakladá na pravde v časti týkajúcej sa
znaleckého posudku č. 30/2023, doloženého žalobcom, pretože tento posudok posudzoval pozemky
už rozdelené geometrickým plánom, ergo posudzoval pozemky, ktoré boli vyvlastnené. Ak teda dva

znalecké posudky, ktorých predmet je ten istý, určujú zásadný rozdiel vo všeobecnej hodnote pozemkov
(o 100 %), je nevyhnutné, aby sa správne orgány zaoberali otázkou prečo. Táto podmienka vyplýva zo
zásady materiálnej pravdy. Správny orgán si bez ďalších dôkazov na základe svojvôle nemôže určiť,
že bude vychádzať zo znaleckého posudku doloženého vyvlastniteľnom. Takýto postup je arbitrárny.Neprípustnosť ignorancie znaleckého posudku vyvlastňovaného vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 10Sžrk/1/2017. Podľa žalobcu orgány verejnej správy mali skúmať otázku, prečo sú
znalecké posudky rozličné, mali sa nimi konkrétne zaoberať a mali zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré by

v spojení so znaleckými posudkami odôvodňovali použitie ako podkladu jeden alebo druhý posudok.
Žalobca ďalej uviedol komparáciu znaleckých posudkov :
Znalecký posudok žalobcu: Znalecký posudok vyvlastniteľa :
Dátum ku ktorému sa pozemky ohodnocujú:
03.03.2023 19.09.2022

Použitá metóda:
metóda polohovej diferenciácie metóda polohovej diferenciácie
Jednotková všeobecná hodnota celkom:
51,63 eur 27,54 eur
(pri porovnávacej metóde 66,31 eur)
Koeficient polohovej diferenciácie

19,9440 1,0368
Koeficient všeobecnej situácie
1,20 1,20
Koeficient intenzity využitia
0,90 0,90

Koeficient využitia dopravných vzťahov
1,00 1,00
Koeficient funkčného využitia územia
1,50 1,00
Koeficient technickej infraštruktúry pozemku

1,20 1,20
Koeficient povyšujúcich faktorov
2,00 1,00
Koeficient redukujúcich faktorov
0,50 0,80.

15. Podľa žalobcu ním predložený posudok obsahuje aj použitie inej metódy – porovnávacej, podľa
ktorej je hodnota pozemkov takmer totožná, preto je viac relevantný. Ďalej je nevyhnutné zohľadniť
dátum,kuktorémuznalecképosudkyohodnocovalipozemky.Znaleckýposudokžalobcu jeaktuálnejšío
pol roka. Správne orgány sú povinné rozhodovať podľa skutkového stavu v čase rozhodnutia, preto mal

byť zohľadnený znalecký posudok žalobcu. Zákon o vyvlastnení implikuje, že preferuje čo najaktuálnejší
znalecký posudok. Podľa § 4 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní znalecký posudok pre určenie všeobecnej
hodnoty pozemkov nesmie byť starší ako 2 roky. Inter allia aj zo Správneho poriadku vyplýva, že je
potrebné rozhodnúť podľa stavu v čase rozhodnutia, ergo podľa najaktuálnejšieho posudku.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty správny orgán nemá k dispozícii dôkazy, na základe
ktorých by racionálne odôvodnil použitie znaleckého posudku vyvlastniteľa, a preto mal v zmysle
zásady materiálnej pravdy dať vyhotoviť revízny znalecký posudok, čo potvrdzuje aj rozhodovacia
prax súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžp/6/2011, R 16/201 a sp. zn. 8Sžo/63/2014).
Aj z argumentácie uvedenej v týchto rozhodnutiach vyplýva, že v prípade existencie rozporov je

správny orgán povinný dať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok, najlepšie znaleckému ústavu.
Ak sa súd stotožní s právnym názorom o potrebe vyhotovenia revízneho znaleckého posudku,
žalobca dal do pozornosti závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/65/201510. Potreba
vo vyvlastňovacom konaní určiť cenu pozemkov porovnávacou metódou vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/1/2017.

17. Žalobca zdôraznil, že aj podľa názoru najvyššieho súdu v znaleckom posudku, ktorý má byť vo
vyvlastňovacom konaní podkladom pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie, nesmie chýbať analýza
porovnateľných kúpnych cien, čo jednoznačne v znaleckom posudku vyvlastniteľa chýba a práve
v znaleckom posudku žalobcu je táto do určitej miery obsiahnutá, síce len ako vedľajšia metóda, avšak

výsledok z nej plynúci je takmer rovnaký ako je konečný výsledok ustálený v závere daného znaleckého
posudku z určenia hľadiska všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Treba si totiž uvedomiť, že v zmysle
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR sa musí za vyvlastnený majetok poskytnúť „primeraná“ náhrada, ktorému
pojmu určite najlepšie zodpovedá určenie náhrady vychádzajúc práve z posúdenia dopytu a ponuky natrhu s nehnuteľnosťami, keď aj v zmysle § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku všeobecnou hodnotou majetku
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny

hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou;
obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.

18. Podľa žalobcu orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zásadou materiálnej pravdy
(keď neskúmali dôvod rozporov v znaleckých posudkoch a priklonili sa bez odôvodnenia k posudku
vyvlastniteľa); nepostupovali v súlade s materiálnou rovnosťou účastníkov konania (keď vychádzali
len z posudku vyvlastniteľa a posudok žalobcu de facto odignorovali); pochybili, keď sa nepriklonili
k aktuálnejšiemu znaleckému posudku žalobcu; pochybili, keď nenariadili vyhotoviť revízny znalecký
posudok (za účelom zistenia úplného skutkového stavu s ohľadom na to, že existujú závažne rozpory v

predložených znaleckých posudkoch); neodstránili rozpory v znaleckých posudkoch; nezaobstarali si
ďalšie dôkazy na to, aby vedeli vyhodnotiť, ktorý znalecký posudok je pre konanie relevantnejší.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

19. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní zo spisového materiálu
zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil účastníkom administratívneho konania začatie
vyvlastňovacieho konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 04.04.2023, pričom zároveň účastníkov
vyvlastňovacieho konania podľa ust. § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní poučil o možnosti podať
námietky proti vyvlastneniu najneskôr pri ústnom pojednávaní. Žalobca túto písomnosť prevzal dňa

02.03.2023. Z ústneho pojednávania bola spísaná Zápisnica č. OU-BB-OVBP2-2023-014826:SD zo dňa
04.04.2023, z obsahu ktorej mal žalovaný preukázané, že žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil
a rovnako neuplatnil písomné námietky proti vyvlastneniu ani proti výške náhrady za vyvlastnenie.

20. Orgán verejnej správy prvého stupňa po preskúmaní všetkých priložených dokladov a po

vyhodnotení návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie zistil, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky
na vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom a na základe uvedeného vydal
prvostupňové rozhodnutie. Nakoľko v administratívnom konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a
žalobcom ako vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, prvostupňový orgán rozhodol vo
výroku o náhrade za vyvlastnenie podľa ust. § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní a určil náhradu

za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku č. 28/2022 vyvlastniteľa (ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 282/2015 Z. z.). Prvostupňový orgán nemal inú možnosť, než v zmysle § 13 ods. 1 a 3 písm. a) zákona
o vyvlastňovaní určiť náhradu za vyvlastnenie v sume určenej znaleckým posudkom, pričom odkaz na
ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní znamená, že ide o znalecký posudok, ktorý predloží do
konania vyvlastniteľ.

21. Žalovaný odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/8/2014 zo
dňa 26.11.2014, v zmysle ktorého koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje vo vyvlastňovacom konaní
predpokladá, že účastníci konania, ako aj zúčastnené osoby, námietky proti vyvlastneniu musia
predniesť v určitom procesnom štádiu; týka sa to tak námietok skutkových (faktických), ako aj právnych.

V danom prípade, vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že žalobca v predmetnom vyvlastňovacom
konaní neuplatnil námietky proti výške náhrady (ako už žalovaný vyššie uviedol, žalobca sa ústneho
pojednávania nezúčastnil a námietky proti výške náhrady za vyvlastnenie dotknutých pozemkov
neuplatnil ani písomne), nebolo dôvodné, aby orgán verejnej správy prvého stupňa zabezpečil odborné
vyjadrenie alebo vysvetlenie súdneho znalca D. E. F. na účel posúdenia skutočností, ktoré boli dôležité

na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Následne po vykonanom dokazovaní by odkázal
žalobcu s požiadavkou o vyššiu náhradu (rozdiel oproti náhrade stanovenej vo vyvlastňovacom konaní
a vyvlastňovaným navrhovanej náhrady) bez prerušenia konania na civilný súd. Žalovaný má za to, že
po splnení formálnych podmienok pre určenie náhrady za vyvlastnenie nemal prvostupňový orgán inú
možnosť ako určiť náhradu za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku č. 28/2022

22. K ďalším námietkam žalovaný poukázal na „odborné písomné vyjadrenie“ súdneho znalca Ing.
Jozefa Oravkina, ktorý vypracoval pre účel vyvlastnenia vlastníckeho práva k pozemkom D. L. M. a
L. N. M. v administratívnom vyvlastňovacom konaní č. OU-BB-OVBP-2023-014826-2:SD, ktoré úzkosúvisí s administratívnym konaním žalobcu. Podľa názoru D. E. F., vzhľadom na metodické usmernenie
a jeho praktické skúsenosti, nie je odborne vhodné porovnávať nehnuteľnosti, ak sa odlišujú viac ako 25
– 30 %, napr. dosiahnuteľná cena je oveľa vyššia, výmera pozemku neporovnateľná, určenie využitia

pozemku, možnosti napojenia na inžinierske siete, napojenie na komunikáciu, atď. Znalecký posudok č.
28/2022 a znalecký posudok č. 30/2023 sú na základe tohto vyjadrenia nespôsobilé na porovnávanie.

23. Postup žalovaného nebol arbitrárny a žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil
závery znaleckého posudku č. 28/2022, podľa ktorého prvostupňový orgán určil výšku náhrady za

vyvlastňované pozemky. Vyvlastňovacie orgány nie sú oprávnené skúmať výšku sumy za pozemky
uvedenúvznaleckomposudku,keďžezákonodarcapreurčenievýškynáhradyupravilšpecifickýrevízny
postup resp. prostriedok, a to určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok. Takáto právna úprava obsiahnutá v zákone o vyvlastňovaní neznamená, že by týmto
postupom nemala byť naplnená ústavná podmienka (primeraná náhrada za vyvlastnenie) zakotvená v
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.

24. Vyvlastňovacie konanie je vedené v intenciách zákona o vyvlastňovaní, ktorý má k Správnemu
poriadku, ako k predpisu upravujúcemu správne konanie vo všeobecnosti, postavenie lex specialis,
čo znamená, že na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, len
ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon o vyvlastňovaní pritom explicitne ustanovuje podmienky, pri

splnení ktorých je možné rozhodnúť o vyvlastnení a rovnako explicitne upravuje spôsob určenia výšky
poskytnutej náhrady.

25. Ďalej žalovaný poukázal aj na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval, že v prípade

nemožnosti dosiahnutia dohody na sume náhrady za vyvlastnené pozemky stanovenej postupom
súdneho znalca, je vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti odkázaný v súlade s ust. § 13 ods. 3 písm. a)
zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu na (civilný) súd. V civilnom sporovom konaní
sa následne môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom. Takýmto postupom sa podľa najvyššieho
správneho súdu dosiahne vyváženie verejného záujmu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov a záujmu

a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho
práva v zmysle čl. 20 Ústavy SR. Najvyšší správny súd v predmetnom rozhodnutí nepovažoval za
správnu argumentáciu krajského súdu, ktorý pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záveru o povinnosti
správneho orgánu riešiť v konaní o vyvlastnení správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej
znaleckým posudkom. Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre

rozhodnutie vo veci a vyvlastňovací orgán „nie je oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek
zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či meniť ich.“

26. Rovnako žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
sp. zn. 8Sžo/282/2015 dňa 31.08.2018 a rozsudku sp. zn. 8Sžk/2/2019 zo dňa 30.03.2022 a ďalej

na to, že žalovaný nemá legitimitu (danú mu zákonom o vyvlastňovaní ) na rozhodnutie o nariadení
vypracovania revízneho znaleckého posudku, keďže dokazovanie vo vzťahu k vyššej náhrade za
vyvlastnenie je predmetom konania pred civilným súdom. Ak by vyvlastňovací orgán nepostupoval v
zmysle ustanovení zákona o vyvlastňovaní, nebol by jeho postup súladný so zákonom. Žalobca predložil
znalecký posudok č. 30/2023 až v odvolacom konaní, vo vyvlastňovacom konaní bol pasívny a svoje

námietky voči vyvlastneniu ani voči výške náhrady za vyvlastnenie uvedenej v znaleckom posudku č.
28/2022 neuplatnil, a to ani na ústnom pojednávaní (keďže sa ho nezúčastnil), ani písomne.

27.Žalovanýzotrvalvplnomrozsahunastanoviskuvyjadrenomvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
a rovnako aj na stanovisku vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa

a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 Správny súdny poriadok zamietol a
žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka k správnej žalobe

28. Ďalší účastník konania vo vyjadrení uviedol, že podal návrh na vyvlastnenie podľa ust. § 17a
cestného zákona, pretože zabezpečuje v dotknutom území realizáciu verejnoprospešnej stavby Rl
Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, I.etapa, pre ktorú bolo potrebné vyvlastniť pozemky v k. ú. G..
Z dôvodu majetkovoprávneho usporiadania nehnuteľností dal ako vyvlastniteľ vypracovať znaleckýposudok č. 28/2022 a podľa ďalšieho účastníka konania znalec odborne a nestranne určil primeranú
náhradu tak, aby odplata nevyvolávala akékoľvek pochybnosti o jej výške, či už na jednej alebo druhej
strane, resp. pochybnosti zo strany širokej verejnosti týkajúce sa hospodárenia vyvlastniteľa s jemu

zverenými finančnými prostriedkami štátom. V zmysle predloženého znaleckého posudku je stanovená
všeobecná hodnota pozemkov vo výške 27,54 Eur/m2.

29. Znalecký posudok č. 30/2023, ktorým je stanovená všeobecná hodnota pozemkov vo výške 51,63
Eur/m2,znaleckýposudokč.188/2019aznaleckýposudokč.33/2020,nebolivypracovanénakonkrétne

pozemky, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyvlastnení žalobcu (žalobca znaleckými posudkami č.
33/2020 a č. 188/2019 v správnej žalobe neargumentuje – pozn. správneho súdu). Účelom znaleckých
posudkov je zriadenie záložnej zmluvy v prospech banky. Pozemky sú ohodnotené pod rodinnými
domami resp. k nim priľahlé pozemky (dvor, záhrada, vedľajšie stavby).

30. V znaleckom posudku č. 28/2022, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky vyvlastniteľa,

sú predmetom ohodnotenia časti pozemkov – odčlenené diely podľa geometrických plánov, určených
na oddelenie parciel a určenie vlastníckych práv k pozemkom. Pozemky sú v zmysle právoplatného
Územného rozhodnutia určené na zástavbu líniovou stavbou cestného telesa rýchlostnej komunikácie
a súvisiacich objektov stavby „Rýchlostná cesta Rl Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, l. etapa“,
stavebný objekt „Križovatka Šalková“, ako vyvolaná investícia v súlade s ust. § 18 ods. 13 a nasl. zákona

č.135/1961Zb.Prihodnoteníbolazohľadnenápolohapozemkovvzhľadomkaktivitámvokolí,dopravné
vzťahy a spôsob využitia pozemku na stavbu rýchlostnej cesty. To znamená, že diely pozemkov,
ako sú uvedené, nie sú ohodnotené ako súčasť ostatnej časti pozemkov, ale ako diely vymedzené
geometrickým plánom a v zmysle účelu využitia uvedených dielov pozemkov. Na pozemkoch v zmysle
znaleckého posudku č. 28/2022 je možné postupovať výlučne podľa platného Územného rozhodnutia

a nie je možné realizovať na nich napr. výstavbu rodinného domu, vedľajších stavieb, skladov a iných.
V predmetnom znaleckom posudku boli nehnuteľnosti ohodnocované k dátumu 19.09.2022, z tohto
dôvodu sa tvrdenie žalobcu, že žalovaný pochybil, keď sa nepriklonil k aktuálnejšiemu znaleckému
posudku, nezakladá na pravde.

31. Žalovaný pri rozhodnutí o náhrade za vyvlastnenie vlastníckeho práva postupoval výlučne v súlade
so zákonom podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní a určil náhradu za vyvlastnenie
vlastníckeho práva na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o
vyvlastňovaní).

32. Ďalší účastník konania ešte uviedol, že zdôrazňuje, že mal a aj má prioritný záujem riešiť predmetnú
vec predovšetkým dohodou, avšak iba za splnenia zákonom predpokladaného postupu a za primeranú
a odôvodnenú výšku odplaty. Potrebuje vedieť preukázateľne určiť, že odplata je primeraná, a to tak,
aby jeho hospodárenie či uzatváranie zmlúv v rámci vlastnej pôsobnosti pri plnení cieľa výstavby
verejnoprospešnej stavby nevyvolávalo pochybnosti nad čerpaním finančných prostriedkov zo štátneho

rozpočtu, resp. rozpočtu vyvlastniteľa.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa ďalšieho účastníka konania správna žaloba
žalobcu neopodstatnená.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

34. Podľa žalobcu sa koncentrácia vo vzťahu k námietkam proti vyvlastneniu vzťahuje na vyvlastnenie,
t. j. na odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, a nie na námietky
voči výške náhrady. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že rozhodnutie obsahuje dva enunciáty, a to

o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie. Pojem vyvlastnenie nezahŕňa náhradu za vyvlastnenie.
„Koncentrácia“ vo vzťahu k námietke voči výške náhrady za vyvlastnenie, resp. k znaleckému posudku,
je upravená v § 4 ods. 10 zákona o vyvlastnení. De iure nejde o koncentráciu, ale o povinnosť správneho
orgánu zabezpečiť odborné vyjadrenie, zákon nič nehovorí o tom, že námietky nemožno uplatniť neskôr.
Žalobca do konania doložil svoj vlastný znalecký posudok, teda nejde o námietku ale o doloženie

listinného dôkazu. Ústava SR (čl. 2), v spojení so skutočnosťou, že ide o znalecký posudok a nie
námietku, poskytuje žalobcovi legálnu licenciu na doloženie znaleckého posudku kedykoľvek konaní.358. Žalovaným prednesená argumentácia vo vzťahu k použitému znaleckému posudku predstavuje
podľa žalobcu procesnú diskrimináciu. Redukuje dôkazné prostriedky na znalecký posudok
vyvlastňovateľa. Dikcia ust. § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní definuje imperatív v podobe všeobecnej

hodnoty. Dôležitá je teda všeobecná hodnota, nie znalecký posudok in concreto. Zákon žiadnym
spôsobom nediskvalifikuje iný znalecký posudok doložený do konania. Zákon hovorí o znaleckom
posudku in general, nehovorí o tom, že jedine znalecký posudok vyvlastniteľa je rozhodný.

36. Žalobca poukázal na ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku s tým, že z neho vyplýva, že ak sa správny

orgán priklonil výlučne k znaleckému posudku vyvlastniteľa, bol povinný to náležite odôvodniť. Odkaz
na príslušné ust. zákona o vyvlastňovaní nie je dostatočný, bolo potrebné vecne argumentovať, v čom
je znalecký posudok doložený žalobcom nesprávny. Znalecké posudky mali rovnakú hodnotu, keďže
správny orgán nenamietal obsah (čo do vecnej stránky) znaleckého posudku žalobcu.

37. Ústava ustanovuje, že subjekty právnych vzťahov sú si rovné, a to v hmotnoprávnej rovine, ako aj v

procesnoprávnej. Výklad, ktorý preferuje znalecký posudok vyvlastniteľa, je v rozpore s Ústavou SR a
jej materiálnym jadrom – rovnosťou pred zákonom. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozhodnutie
Ústavného súdu PL. ÚS 11/2016, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie zákona, podľa
ktorého je súd povinný ex officio prihliadať na premlčanie spotrebiteľského záväzku, je protiústavné. Aj
v tomto prípade ide o to, že vyvlastňovateľ má viac práv – iba jeho znalecký posudok je ten správny

(v prípade spotrebiteľského práva mal spotrebiteľ viac práv v tom, že súd prihliadal ex officio na
premlčanie). Je neprípustné a v rozpore s princípom právneho štátu, ak správny orgán preferuje jeden
znalecký posudok, resp. nejde o preferovanie ale tézu, podľa ktorej správny orgán a priori vychádza len
zo znaleckého posudku vyvlastniteľa.

38. Žalovaný sa pokúša zdiskreditovať znalecký posudok č. 30/2023 (doložený žalobcom) pomocou
vyjadrenia znalca D. F.. Podľa žalobcu toto vyjadrenie sa zakladá na nesprávnych faktoch. Vo vyjadrení
sa uvádza, že v znaleckom posudku č. 30/2023 „sú ohodnotené pozemky pod rodinnými domami a
priľahlé pozemky (na pozemkoch je napr. dvor, záhrada, vedľajšie stavby, ap.)“ a podľa znalca je toto
nesprávne.Naopak,vovzťahuksvojmuznaleckémuposudku(ten,ktorýboldoloženývyvlastňovateľom)

uvádza: „V znaleckom posudku č. 28/2022, ktorý som vypracoval na základe objednávky NDS, a.s., sú
predmetom ohodnotenia časti pozemkov – odčlenené diely podľa geometrických plánov, určených na
oddelenie parciel a určenie vlastníckych práv k pozemkom.“ Znalec naznačuje, že znaleckým posudkom
sa č. 30/2023 ohodnocovali iné pozemky (zrejme čo do výmery), keďže uvádza, že on hodnotil pozemky
rozdelené podľa geometrického plánu. Uvedené sa však nezakladá na pravde. Na str. 4 znaleckého

posudku č. 30/2023 sú uvedené pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastnenia spolu s ich výmerou.
Táto výmera sa zhoduje s výmerou a parcelným číslom pozemkov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o
vyvlastnení, ergo predmet znaleckých posudkov je identický. Ďalej znalec tvrdí, že použitá metóda je
nesprávna. Ako však vyplýva zo strany 11 znaleckého posudku č. 30/2023, tak bola použitá metóda
polohovej diferencie, nie porovnávacia metóda. S ohľadom na uvedené je táto námietka bezpredmetná.

39. Skutočnosť, ktorá odôvodňuje potrebu vykonania kontrolného znaleckého posudku, je samotná
konkurencia znaleckých posudkov. Ako môže správny orgán rozhodnúť v súlade s fundamentálnou
zásadou správneho konania – zásadou materiálnej pravdy, keď de facto ju nemohol zistiť – existujú
pochybnosti o správnosti výšky. Podľa žalobcu správny orgán môže vychádzať zo znaleckého posudku

vyvlastniteľa. Ak sa tak ale rozhodne, musí riadne odôvodniť prečo. Navyše sa znalecký posudok
č. 30/2023 sa javí byť viac relevantný, pretože obsahuje nielen metódu polohovej diferencie, ale aj
porovnávaciu metódu a je aktuálnejší. Vzhľadom na uvedené má jeho výpovedná hodnota vyššiu
kredibilitu. A fortiori mal správny orgán vykonať revízny znalecký posudok a nie sa bezdôvodne stotožniť
so znaleckým posudkom vyvlastniteľa. Takýto postup je arbitrárny a nepreskúmateľný.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania

40. Vyvlastniteľ vo svojom vyjadrení dáva do jednej úrovne všetky znalecké posudky, ktoré žalobca
predložil v správnom konaní. Je však dôležité rozlišovať tieto znalecké posudky. Pre vyvlastňovacie

konanie dal žalobca vypracovať len znalecký posudok č. 30/2023, ktorý bol plne použiteľný pre účely
správneho konania. Ostatné znalecké posudky (č. 188/2019 a č. 33/2020) boli do konania doložené len
ako podporné, keďže všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov sa zásadne nelíši. Vyvlastniteľ
vo vyjadrení uvádza: „Tieto znalecké posudky však neboli vypracované na konkrétne pozemky, ktorésú predmetom rozhodnutia o vyvlastnení žalobcu.“ Toto tvrdenie je nepravdivý výrok vo vzťahu k
znaleckému posudku č. 30/2023. Na strane č. 4 znaleckého posudku č. 30/2023 sú uvedené všetky
parcely, ktoré sú uvedené aj vo výroku o vyvlastnení. Z toho vyplýva, že znalecký posudok in concreto

ohodnocoval tie isté parcely ako tie, ktoré boli vyvlastnené. Ako vyplýva zo znaleckého posudku
vyvlastniteľa, tak tento ohodnocoval väčší počet pozemkov. Koeficienty však boli aplikované pre všetky
hodnotené pozemky. Pozemky hodnotené v tomto znaleckom posudku sa odlišujú polohou, druhom
pozemkov. Z toho dôvodu dochádza ku generalizácii. Generalizácia skresľuje údaje tým, že ignoruje
individuálne rozdiely a špecifiká, čím znižuje výpovednú hodnotu záveru, pretože predpokladá uniformitu

tam, kde v skutočnosti existuje diverzita. Z uvedeného vyplýva, že ak je znalecký posudok č. 30/2023
(žalobcov), konkrétnejší ako znalecký posudok č. 28/2019 (vyvlastniteľa), je nevyhnutné aplikovať tento.
Platí zásada lex specialis derogat legi generali. Aj s ohľadom na túto zásadu má znalecký posudok č.
30/2023 prednosť. Navyše je tento znalecký posudok aktuálnejší.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

41. Podľa žalovaného žalobca v predloženej replike neuvádza žiadne nové argumenty na preukázanie
ním tvrdenej nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Celá argumentácia žalobcu
je založená na neakceptácii výšky náhrady za vyvlastnenie určenej na základe znaleckého posudku
vyvlastniteľa. Žalobca sa vo svojej argumentácii snaží navodiť dojem, že vyvlastňovací orgán

postupoval svojvoľne, keď pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie vychádzal zo znaleckého posudku
predloženého vyvlastniteľom, čo je podľa názoru žalobcu takým zásahom do procesnej rovnosti a
zásady materiálnej pravdy, ktorý má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Žalovaný však už vo svojom
vyjadrení k správnej žalobe poukazoval na to, že vyvlastňovací orgán a rovnako aj žalovaný postupovali
výlučne v súlade so zákonom o vyvlastňovaní, a to najmä s poukazom na ust. § 13 ods. 3 písm. a)

tohto zákona, ktoré priamo odkazuje na ust. § 9 ods. 2 písm. f) predmetného zákona, ktoré odkazuje
na znalecký posudok vyvlastniteľa. Žalovaný je toho názoru, že žalobca sa účelovo opomenul vyjadriť k
tejto argumentácii. Žalobcom vytýkaný nezákonný postup pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie nie
je dôvodný, a to z dôvodu, že žalovaný a rovnako aj prvostupňový správny orgán postupovali výlučne
podľa zákonných ustanovení. Z obsahu správnej žaloby, ako aj predloženej repliky žalobcu, je zrejmá

tá skutočnosť, že žalobca sa domáha výlučne vyššej náhrady za vyvlastnenie; v takom prípade však
žalobca využil nesprávny procesný postup, pretože vyššej náhrady za vyvlastnenie sa môže domáhať
výhradne v civilnom súdnom konaní vedenom na všeobecnom súde. Žalobca doteraz nepreukázal
existenciu žiadneho konkrétneho pochybenia žalovaného, ktoré by malo za následok nezákonnosť
správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v

súlade so zákonom, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a sú vyčerpávajúco odôvodnené.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

42. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e)

Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom
podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 3 a 4 SSP. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 28.05.2025,
pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
správneho súdu od 14.04.2025 do 29.05.2025.

43. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP) a
dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

44.Predmetomprieskumuvprejednávanejvecibolorozhodnutiežalovaného,ktorýmzamietolodvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým došlo vo výroku I.
k vyvlastneniu časti spoluvlastníckych podielov žalobcu na vymedzených pozemkoch dotknutých
výstavbou líniovej stavby „R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča, I. Etapa“ v prospech stavebníka tejto
stavby - ďalšieho účastníka konania (ako vyvlastniteľa), a vo výroku II. rozhodnutia došlo k určeniu
vyvlastňovacej náhrady. Orgány verejnej správy oboch stupňov dospeli k záveru, že bol preukázaný

verejný záujem na vyvlastnení ako aj skutočnosť, že medzi vyvlastňovaným - žalobcom a vyvlastniteľom
- ďalším účastníkom konania nedošlo k dohode o prevode dotknutých pozemkov, pričom náhrada
bola určená na základe znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie obstaral vyvlastniteľ - ďalší účastník
konania. Žalobca sa domáhal prieskumu a aj zrušenia uvedených rozhodnutí len v časti výrokutýkajúceho sa výšky náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti. Správny súd preto preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy len v rámci toho rozsahu a v rámci tých
žalobných námietok, ktoré žalobca predostrel vo včas podanej správnej žalobe (koncentračná zásada

v zmysle § 62 SSP).

45. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR; Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

46. Podľa § 2 ods. 1 až 4 zákona o vyvlastňovaní; (1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje
územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom
konaní. (3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť
o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva
boloprevyvlastňovanéhonepriaznivejšieakojehoprechod,rozhodnesaoprechodevlastníckehopráva,

ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho
majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo
stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (4)
Ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby

a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo
by túto časť mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu
časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri
prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo
zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej

časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého
posudku.

47. Podľa § 3 ods. 1, 3, 6, 8 zákona o vyvlastňovaní znení platnom a účinnom do 31.03.2024;
(1) Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o

zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe,
obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje
a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením
spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má
uskutočniť vyvlastnenie alebo

b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou,
ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený,
ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2)
(3) Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou,
musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo

ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží
a) upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní
odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie
dohody za odmietnutý,
b) upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu

na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní,
c) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s
odôvodnením,
d) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť
pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom

na určenie náhrady.
(6) Písomný návrh na uzavretie dohody sa doručuje doporučene do vlastných rúk vlastníkovi pozemku
alebo vlastníkovi stavby, alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok. (8) Náklady spojené s
vyhotovením znaleckého posudku predloženého k návrhu na uzavretie dohody znáša vyvlastniteľ.48. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o vyvlastňovaní v znení platnom a účinnom do 31.03.2024;
(1) Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. (2) Ak

je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením
náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania
má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na
vyvlastneniepodľaosobitnýchzákonov.(3)Podkladomnaurčenienáhradyzavyvlastneniejevšeobecná
hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za
vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. (4) Ak najneskôr
pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná
oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu
podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na
účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady

spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša
vyvlastniteľ.

49. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o vyvlastňovaní v znení platnom a účinnom do 31.03.2024; (1)
Náhradu za odňatie vlastníckeho práva poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému jednorazovo, spôsobom

určeným v rozhodnutí o vyvlastnení a v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
poskytne vyvlastniteľ vyvlastnenému v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

50. Podľa § 7 zákona o vyvlastňovaní v znení platnom a účinnom do 31.03.2024; (1) Na konanie o

vyvlastnení je príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok
alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
a) vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní
v prvom stupni koná okresný úrad v sídle kraja ako vyvlastňovací orgán,

b) určuje, ktorý príslušný vyvlastňovací orgán uskutoční vyvlastňovacie konanie a vydáva rozhodnutie
o vyvlastnení, ak sa pozemky alebo stavby, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, nachádzajú v územnom
obvode viacerých okresných úradov v sídlach krajov ako vyvlastňovacích orgánov,
c) určuje, ktorý príslušný vyvlastňovací orgán uskutoční vyvlastňovacie konanie a vydáva rozhodnutie o
vyvlastnení, ak je vyvlastniteľom alebo iným účastníkom vyvlastňovacieho konania okresný úrad v sídle

kraja, ktorý je príslušným na vyvlastňovacie konanie,
d) koordinuje uplatňovanie tohto zákona inými štátnymi orgánmi vykonávajúcimi pôsobnosť
vyvlastňovacieho orgánu podľa osobitných predpisov,
e) vyjadruje sa pri prevode majetku štátu podľa osobitného zákona, či sú splnené podmienky na
vyvlastnenie podľa tohto zákona,

f) riadi, kontroluje a metodicky usmerňuje činnosť okresných úradov v sídlach krajov ako vyvlastňovacích
orgánov.

51. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona o vyvlastňovaní v znení platnom a účinnom do 31.03.2024;
Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa. (2) Návrh musí obsahovať

a) údaje o vyvlastniteľovi, a to
1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“) vyvlastniteľa,
ak je vyvlastniteľom fyzická osoba,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom
trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba – podnikateľ,

3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom
obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba,
b) údaje o vyvlastňovanom, a to
1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom

trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba – podnikateľ,
3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom
obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba,
c) údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom
trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba – podnikateľ,

3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom
obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba,
d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,
a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej
evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s

písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu,
ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je
predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri
zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby,
e) prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe, alebo inej
obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe,

ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie
alebo zánik súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení,
f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty
pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej
znaleckým posudkom,

g) dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku
alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto dohoda bola
uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispozícii,
h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu
vyvlastniteľa na vyvlastnenie,

i) opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2,
j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku
alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia.
(3) K návrhu vyvlastniteľ priloží

a) údaje podľa osobitného predpisu10a) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie s identifikáciou parciel podľa katastra
nehnuteľností, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva,
b) iné verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo a iné vecné práva k pozemku alebo ku stavbe, ktorá
sa navrhuje vyvlastniť, ak ich nemožno zistiť z údajov uvedených v katastri nehnuteľností,

c) grafickú a písomnú identifikáciu parciel, ak pozemky a stavby nie sú zobrazené v katastrálnej mape,
d) geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku,
e) dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný,
f) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky,

g) právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje
vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby,
h) záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou
(§ 2 ods. 2),
i) iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia.

52. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní v znení platnom a účinnom do 31.03.2024; Námietky proti
vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri
prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v
územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto

skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o
začatí vyvlastňovacieho konania.

53. Podľa § 13 ods. 1 až 6 zákona o vyvlastňovaní v znení platnom a účinnom do 31.03.2024; (1)
Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne

samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o
spôsobe jej úhrady. (2) Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán
a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,
2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku

stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,
nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho
dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo

podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 ,
e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby
na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli
uplatnené,

g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
(3) Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán
a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie

v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,
b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k
vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť

uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.
(4) Rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj
a) údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) a b),
b) označenie vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, alebo ich častí v rozsahu údajov
podľa § 9 ods. 2 písm. d),

c) označenie geometrického plánu, ktorý je podkladom na vyvlastnenie, ak sa navrhuje vyvlastniť
časť pozemku alebo časť stavby, alebo ak sa vo vyvlastňovacom konaní navrhuje zlúčenie viacerých
pozemkov alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,
d) poučenie o možnostiach a podmienkach zrušenia vyvlastnenia,
e) ďalšie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu

vyvlastnenia a jeho náhrady.
(5) Rozhodnutie o vyvlastnení nemožno účastníkom vyvlastňovacieho konania oznámiť ústnym
vyhlásením. (6) Vyvlastňovací orgán doručí rozhodnutie o vyvlastnení príslušnému okresnému úradu na
úsekukatastranehnuteľnostído15dníododňanadobudnutiaprávoplatnosti.Rozhodnutieovyvlastnení
musí obsahovať údaje o pozemku alebo stavbe podľa osobitného zákona.

54. Podľa § 14 zákona o vyvlastňovaní v znení platnom a účinnom do 31.03.2024; (1) Na preskúmanie
výrokovpodľa§13ods.2vodvolacomkonaníjepríslušnéMinisterstvodopravy,výstavbyaregionálneho
rozvojaSlovenskejrepublikypodľa§7ods.2písm.a).Zrušenímvýrokupodľa§13ods.2strácaplatnosť
aj výrok podľa § 13 ods. 3. (2) Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný

účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania
domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

55. Podľa § 17a cestného zákona; Z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych ciest

vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za
odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis
o vyvlastňovaní.

56. Podľa § 40al ods. 1 zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení platnom a účinnom od 01.01.2023; Pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky
v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných
právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.57. V zmysle Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Zákon, ktorý

je základom pre vyvlastnenie v tejto veci na základe čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, je zákon č. 282/2015 Z. z.
o vyvlastňovaní. V tomto právnom predpise sú v znení rozhodnom pre toto konanie (do 31.03.2024 na
základeprechodnéhoustanovenia§19b)v§2stanovenépodmienkyvyvlastneniaprevzatímpodmienok
vyvlastnenia vymedzených v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, a to: a) nevyhnutná miera b) verejný záujem
a účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní c)

primeraná náhrada d) cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

58. Medzi účastníkmi konania v konaní pred správnym súdom nie je sporné, že bol preukázaný verejný
záujem na realizovaní stavby a že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným
spôsobom, nakoľko žalobca v tomto smere nevzniesol v správnej žalobe žiadne žalobné námietky a
v tomto rozsahu ani nežiadal prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda vo výroku I., ktorý sa

týkal vyvlastnenia). Rovnako nie je sporná ani prvá stanovená podmienka vyvlastnenia, a to nevyhnutná
miera, pretože aj keď žalobca v odvolaní vzniesol odvolaciu námietku týkajúcu sa rozsahu vyvlastnenia
(žiadal rozšíriť vyvlastnenie), v správnej žalobe v tomto smere a v tomto rozsahu už žalobné námietky
vo vzťahu k výroku I. rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaného nevzniesol.
Žalobca v správnej žalobe vzniesol len žalobné námietky týkajúce sa výroku II. rozhodnutia orgánu

verejnej správy prvého stupňa a naň nadväzujúceho rozhodnutia žalovaného, a to námietky týkajúce sa
primeranej náhrady za vyvlastnenie.

59. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní platí, že na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje Správny
poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného plynie, že zákon o vyvlastňovaní je osobitným

predpisom a Správny poriadok všeobecným predpisom (vyjadrené pomerom lex specialis voči lex
generalis). Správny poriadok sa preto použije len tam, kde zákon o vyvlastňovaní nemá vlastnú právnu
úpravu vyvlastňovacieho konania, reflektujúcu na osobitnosti tohto administratívneho konania.

60. V zmysle osobitnej právnej úpravy zákona o vyvlastňovaní platí, že návrh na vyvlastnenie je

akceptovateľný až vtedy, ak sa vyvlastniteľ a vyvlastňovaný nedohodli. V predmetnej veci dohoda nebola
dosiahnutá, pretože žalobca nepristúpil na ponuku, ktorú mu doručil vyvlastniteľ - ďalší účastník konania,
čo žalobca žalobnými námietkami ani nespochybňuje. Návrh ako osobitnú náležitosť musí v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní obsahovať aj údaj o sume predpokladanej náhrady za
vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, určenej znaleckým posudkom. Osobitnou prílohou návrhu
je v zmysle § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní aj znalecký posudok o všeobecnej hodnote
pozemku alebo stavby (alebo o všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) nie
starší ako 2 roky. Podľa § 3 ods. 8 zákona o vyvlastňovaní náklady spojené s vyhotovením znaleckého
posudku predloženého k návrhu na uzavretie dohody znáša vyvlastniteľ.

61. Ďalej vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie zákon o vyvlastňovaní v ustanovení § 4 ods. 3 stanovuje,
že podkladom pre určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná
hodnota stavby alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorá sa určí
podľa znaleckého posudku nie staršieho ako 2 roky, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia

ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

62. Z uvedeného vyplýva, že zákon o vyvlastňovaní požaduje od vyvlastniteľa, aby obstaral znalecký
posudok, ktorý je potom smerodajný pre určenie výšky primeranej náhrady.

63. Ďalej správny súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, v ktorom sa
uvádza, že ak najneskôr pri prerokovaní návrhu na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník
konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku
priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f) tohto zákona, vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné
vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účely posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité z hľadiska určenia

sumy náhrady za vyvlastnenie, pričom náklady spojené s takýmto postupom sú trovami konania, ktoré
znáša vyvlastniteľ. Uvedené ustanovenie zákona o vyvlastnení je v podstate potvrdením a aj určitým
spresnením koncentračnej zásady zakotvenej v § 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení, v zmysle ktorého
platí, že námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania ako aj zúčastnené osobyuplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní a na námietky uplatnené neskôr,
na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom
konaní, sa neprihliada; na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a

zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. V ustanovení § 10 ods. 12 zákona o
vyvlastňovaní je zakotvená koncentračná zásada prejavujúca sa v tom, že účastníci vyvlastňovacieho
konania a zúčastnené osoby môžu námietky proti vyvlastneniu uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu
na ústnom pojednávaní, a to sa aj v zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní nepochybne vzťahuje
aj na námietky voči vyvlastňovacej náhrade, vo vzťahu ku ktorým zákon o vyvlastňovaní v § 4 ods.

4 precizuje postup vyvlastňovacieho orgánu, keď mu ukladá zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca na účel posúdenia námietok týkajúcich sa náhrady za vyvlastnenie.

64. Žalobca v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa námietky voči vyvlastneniu
a konkrétne ani námietky voči vyvlastňovacej náhrade nepredniesol, v priebehu prvostupňového
konania bol nečinný a nezúčastnil sa ani ústneho pojednávania. O práve vzniesť námietky,

o konaní a termíne ústneho pojednávania, ako aj o predmete vyvlastňovacieho konania, bol žalobca
nepochybne upovedomený a poučený v oznámení orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-BB-
OVBP2-2023/014826 -1:Sd zo dňa 16.02.2023, ktoré bolo žalobcovi podľa doručenky nachádzajúcej
sa v administratívnom spise doručené dňa 02.03.2023. V tomto oznámení je vymedzené, ktorých
pozemkov sa vyvlastnenie týka, za akým účelom sa bude vyvlastnenie realizovať, aká je náhrada za

vyvlastnenie, žalobca bol upovedomený o tom, že ústne pojednávanie sa uskutoční dňa 04.04.2023
o 10.00 hod., bol poučený o tom, že do podkladov návrhu na vyvlastnenie je možné nahliadnuť na
prvostupňovom orgáne v pracovné dni v čase od 7.30 do 14.00 alebo na samotnom prerokovaní návrhu
dňa 04.04.2023, pričom termín nahliadnutia si treba vopred dohodnúť na telefónnom čísle, ktoré bolo
uvedené v oznámení. Zároveň bol žalobca poučený podľa § 10 ods. 13 zákona o vyvlastňovaní o

tom, že účastníci vyvlastňovacieho konania môžu námietky proti návrhu uplatniť najneskôr pri ústnom
prerokovaní návrhu a že na námietky uplatnené neskôr a na tie námietky, ktoré boli v územnom konaní
zamietnuté alebo ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní (týkajúce sa umiestnenia
stavby) sa nebude prihliadať. Zároveň bol poučený o tom, že môže uplatniť námietku predpojatosti voči
zamestnancom orgánu verejnej správy, že v prípade, ak sa v konaní nechá zastupovať, musí predložiť

písomné plnomocenstvo, a že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor katastrálny bude podľa § 10 ods.
9 zákona o vyvlastňovaní požiadaný dňom doručenia oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania o
zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti o zákaze vlastníkov nakladať s pozemkami.

65. Ako už bolo uvedené, v ustanovení § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní je vyjadrená koncentračná

zásada, umocnená ešte aj v ustanovení § 4 ods. 4 tohto zákona vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa
vyvlastňovacej náhrady, pričom ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní precizuje aj ďalší postup
vyvlastňovacieho orgánu v prípade, ak účastník konania vznesie námietku voči vyvlastňovacej náhrade.
Keďže žalobca žiadne námietky v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy nevzniesol,
orgán verejnej správy prvého stupňa ani nevyzýval na odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca

a neodkázal žalobcu s prípadnou uplatnenou výškou náhrady presahujúcou náhradu určenú podľa
predloženého znaleckého posudku (ktorého vyhotovenie v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a ods. 3 písm. f)
zákona o vyvlastňovaní obstaráva vyvlastniteľ) na civilný súd a rozhodol o výške náhrady v súlade s §
13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastnení, v zmysle ktorého sa určí primeraná náhrada za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku, pričom v tomto ustanovení
zákon o vyvlastňovaní výslovne odkazuje na § 9 ods. 2 písm. f). V ustanovení § 9 ods. 2 zákona
o vyvlastňovaní sú vymedzené náležitosti návrhu na vyvlastnenie a pod písm. f) zákon stanovuje,
že návrh má obsahovať aj údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo
všeobecnejhodnotypozemkualebostavbyalebovšeobecnejhodnotyprávazodpovedajúcehovecnému

bremenu určenej znaleckým posudkom, pričom podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní je tento
znalecký posudok (obstaraný vyvlastniteľom) povinnou prílohou návrhu na vyvlastnenie. Z uvedeného
odkazu v ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní je zrejmé, že ide o náhradu vo výške
zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku,
ktorý prikladá k návrhu navrhovateľ vyvlastnenia - vyvlastniteľ. V zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona

o vyvlastnení s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie má odkázať vyvlastňovací orgán
vyvlastňovaného bez prerušenia konania na súd. Ako už bolo uvedené, žalobca v konaní pred orgánom
verejnejsprávyprvéhostupňažiadnenámietkyvočivyvlastneniunevzniesol,pretoorgánverejnejsprávy
prvého stupňa ani nemal dôvod na postup podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní a nevyzýval naodborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, neodkazoval žalobcu s uplatňovanou výškou náhrady na
civilný súd a rozhodol o výške náhrady podľa ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní
s odkazom na § 9 ods. 2 písm. f) tohto zákona.

66. Nie je správna argumentácia, ktorú uviedol žalovaný v rozhodnutí a to, že nie je jeho úlohou
vysporiadať sa s námietkami proti výške náhrady, teda že nie je príslušný na preskúmanie výroku
o výške náhrady za vyvlastnenie, a preto má účastník konania podať správnu žalobu podľa § 14
ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/42/2021 zo dňa 23.02.2022, v ktorom aj s odkazom na rozhodnutie
Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ko/13/2020 zo dňa 25.11.2020 najvyšší správny
súd uviedol: Čo sa však týka podanej správnej žaloby na preskúmanie výrokov rozhodnutia o náhrade
za vyvlastnenie, kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, že výroky o náhrade
za vyvlastnenie nie je možné napadnúť správnou žalobou, pretože je v právomoci civilného súdu
rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení rušilo. Podľa

názoru kasačného súdu tá skutočnosť, že je možné podať civilnú žalobu v zmysle § 4 ods. 4 zákona
č. 175/1999 Z. z. (resp. podľa všeobecnej úpravy zákona o vyvlastňovaní v § 13 ods. 3 písm. a) časť
vety za bodkočiarkou), nevylučuje podanie správnej žaloby v zmysle Správneho súdneho poriadku.
Túto možnosť zakotvuje § 14 ods. 2 a 3 zákona o vyvlastňovaní. Keďže osobitný zákon túto úpravu
nevylučuje, je aj v prípadoch vyvlastnenia podľa zákona č. 175/1999 Z. z. na mieste použiť všeobecnú

úpravu v zákone o vyvlastnení. Na tomto mieste kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Ko/13/2020 zo dňa 25.11.2020, podľa ktorého z ustanovení § 14 ods. 1 a 2 zákona
o vyvlastňovaní podľa názoru kompetenčného senátu vyplýva súdny prieskum na základe podanej
správnej žaloby, a to rozhodnutia vo vzťahu k výroku rozhodnutia o vyvlastnení podľa ustanovenia § 13
ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z., ale aj rozhodnutia vo vzťahu k výroku o finančnej náhrade podľa § 13

ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. Výrok rozhodnutia o finančnej náhrade v zmysle § 13 ods. 3 zákona č.
282/2015 Z. z. je možné preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na § 14 ods. 2
vety druhej a tretej zákona č. 282/2015 Z. z., v rozsahu námietok vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 4
zákona č. 282/2015 Z. z., podľa ktorého ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnení
na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú

obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán
zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité
na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia
alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ. Kasačný súd ďalej uviedol, že na
vyvlastňovacie konanie sa v zmysle § 18 zákona o vyvlastňovaní vzťahuje Správny poriadok, ak tento

zákon neustanovuje inak. Zákon o vyvlastňovaní explicitne nevylučuje podanie odvolania voči výroku o
náhrade za vyvlastnenie, ktorá bola priznaná podľa § 13 ods. 3 tohto zákona. Uvedené potvrdzuje prvá
veta § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, ktorá uvádza, že včas podané odvolanie proti výroku podľa §
13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Zákon v tomto ustanovení stanovuje výnimku zo všeobecnej právnej
úpravy v § 55 ods. 1 Správneho poriadku, že včas podané odvolanie má odkladný účinok. Tento opravný

prostriedok, ktorý nazval zákonodarca explicitne ako „odvolanie“, nemožno zamieňať za správnu žalobu,
ktorú rovnako explicitne ako „žaloba“ pomenoval v tretej vete § 14 ods. 2 a o ktorej rozhoduje súd. Zákon
umožňuje túto žalobu podať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Keďže včas
podané odvolanie má na právoplatnosť vždy odkladný (suspenzívny) účinok, nie je možné uvažovať
o tom, že by zákonodarca mal na mysli situáciu, keď žaloba bola (v určitých prípadoch podľa právnej

úpravy O.s.p. účinnej do 30.06.2016) vo svojej podstate opravný prostriedok proti neprávoplatnému
správnemu rozhodnutiu. Pokiaľ podanie správnej žaloby je možné až po právoplatnosti rozhodnutia o
vyvlastnení, potom, keďže odvolanie je prípustné, žalobu možno podať až po vyčerpaní odvolania ako
riadneho opravného prostriedku, o ktorom rozhoduje druhostupňový správny orgán a po nadobudnutí
právoplatnosti odvolacieho rozhodnutia. Z toho je zrejmé, že odvolanie a žaloba uvádzané v ustanovení

§ 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní nie sú totožné inštitúty, pričom najskôr je potrebné vyčerpať
odvolanie, aby mohla nastúpiť žaloba.

67. Aj z uvedenej argumentácie je teda zrejmé, že predmetom posúdenia v odvolacom konaní môže
byť aj výrok o výške vyvlastňovacej náhrady, ale len v rozsahu námietok vyplývajúcich z ustanovenia §

4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní. Aj keď žalovaný uviedol v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí
nie celkom priliehavú argumentáciu k možnosti preskúmať výrok II. rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvéhostupňaovyvlastňovacejnáhrade,neboltentonedostatokspôsobilýprivodiťzáveronezákonnosti
rozhodnutia žalovaného v tejto prejednávanej veci. Za podstatné považoval správny súd to, že vtejto veci nebolo úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu preskúmať výrok II. o vyvlastňovacej
náhrade, pretože žalobca včas nevzniesol námietky v konaní pred orgánom verejnej správy prvého
stupňa, a teda zmeškal lehotu na podanie námietok a v zmysle § 10 ods. 12 v spojení s § 4 ods.

4 zákona o vyvlastňovaní je zrejmé, že na neskôr vznesené námietky sa už nemá prihliadať. Pokiaľ
by žalobca vzniesol včas námietky aj voči vyvlastňovacej náhrade a orgán verejnej správy prvého
stupňa by nežiadal postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní o odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca, prípadne by postupom podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní žalobcu
neodkázal s výškou uplatňovanej náhrady na civilný súd, resp. by inak nesprávne zareagoval na včas

prednesené námietky žalobcu týkajúce sa vyvlastňovacej náhrady (príp. aj žalovaný by sa nesprávne
vysporiadal so súvisiacimi odvolacími námietkami žalobcu) išlo by o takú vadu v postupe orgánu
verejnej správy prvého stupňa príp. aj žalovaného, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti
preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca ale takéto vady v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa
a prípadne aj v postupe žalovaného pri rozhodovaní o ním podanom odvolaní ani nenamietal, nakoľko
neprednášalžalobnénámietkysmerujúcektomu,žebolisplnenépodmienkyprevyššiepopísanýpostup

orgánu verejnej správy prvého stupňa a nebol realizovaný, príp. že v tomto smere žalovaný nezohľadnil
odvolacie námietky žalobcu, resp. sa s nimi nesprávne vysporiadal. Z obsahu administratívneho spisu
je zrejmé, že žalobca žiadne námietky, s ktorými by sa mal orgán verejnej správy prvého stupňa
vysporiadať, nepredniesol písomne a ani ústne, nakoľko sa nezúčastnil ústneho pojednávania. Tieto
námietky (aj námietky týkajúce sa vyvlastňovacej náhrady) nemožno prednášať až v odvolacom konaní,

nakoľko ich uplatnenie je koncentrované v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, kde
vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa vyvlastňovacej náhrady je potom aj sprecizovaný postup orgánu
verejnej správy prvého stupňa, v ktorom by žiadal o odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, na
základe čoho by sa konfrontovali závery znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, príp. by
vyvlastňovaného odkázal na civilné sporové konanie.

68. Je pravdou, že žalobca vyjadril nesúhlas s náhradou voči vyvlastniteľovi a predložil mu aj znalecké
posudky. Tento postup - vyjadrenie nesúhlasu s vyvlastňovacou náhradou pred začatím samotného
vyvlastňovacieho konania - nemožno ale považovať za vykonanie vyžadovaného procesnému úkonu
- podanie námietok, ktoré musia byť vznesené v administratívnom konaní a adresované k návrhu

na vyvlastnenie. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu pred začatím administratívneho konania je vyjadrením
nesúhlasu s dohodou na odkúpenie nehnuteľnosti navrhovanou zo strany vyvlastniteľa, čím sa
preukazuje bezvýslednosť pokusu o dohodu medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným. Napokon ani
v tomto smere žalobca v správnej žalobe neuplatňuje žiadne žalobné námietky.

69. Správny súd neuznal žalobné námietky o porušení zásady materiálnej pravdy, o priorizovaní
znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, o procesnej diskriminácii žalobcu v administratívnom
konaníprivyhodnocovanídôkazovaopotrebevyhotoveniakontrolného/revíznehoznaleckéhoposudku.
Námietky týkajúce sa náhrady stanovenej v znaleckom posudku obstaranom vyvlastniteľom by žalobca
mohol vznášať len v rámci konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, najneskôr na ústnom

pojednávaní. Aj súdny prieskum správnym súdom vo vzťahu k rozsahu dokazovania ohľadne výšky
vyvlastňovacej náhrady je vo vyvlastňovacom konaní zúžený, pretože prípadný spor o výšku náhrady je
predmetom civilného sporového konania. Vtejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia
NajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.4Svk/57/2022zodňa24.04.2024,vktoromnajvyššísprávnysúd
uviedol, že zákon o vyvlastňovaní legislatívne stanovil zákonný postup, ktorý sa uplatňuje pri určovaní

finančnej náhrady za vyvlastnenie v rámci vyvlastňovacieho konania a rozhodovania správneho orgánu.
Cieľom právnej úpravy je rozhodnúť vo veci vyvlastnenia bez zbytočných prieťahov za súčasného
poskytnutia finančnej náhrady vlastníkovi, ktorá je stanovená na základe záverov znaleckého posudku a
vyčíslenia takzvanej všeobecnej hodnoty vyvlastňovanej veci. Vlastník, ktorý s takouto výškou náhrady
nesúhlasí, je s požiadavkou na vyššiu náhradu odkazovaný na súd v civilnom konaní (§ 13 ods. 3 písm.

a) zákona o vyvlastňovaní).

70. Zároveň správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 6Svk/3/2023 zo dňa 22.08.2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že správny súd skúma
zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného len v rozsahu, v akom ku konečnej aplikovanej cene

predmetu vyvlastnenia (hoci sa s jej výškou neuspokojili obe strany) orgán verejnej správy dospel a
či pri tomto postupe a rozhodovaní boli dodržané zásady správneho konania, pričom je evidentné, že
pri nedosiahnutí súhlasu s určenou cenou za vyvlastnenie orgán verejnej správy odkáže účastníkov
konania na civilné sporové konanie. Zároveň uviedol, že zákon o vyvlastňovaní, ktorý upravujeproces vyvlastňovania, je potrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného
ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3
Ústavy SR. Právna úprava predstavuje v otázke rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne

komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný orgán verejnej správy, po zistení nemožnosti dohody na
sume za vyvlastnené pozemky, stanovenej postupom súdneho znalca v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z., odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti v súlade
s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie
na súd. V civilnom sporovom konaní sa môže domáhať navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad

aj na základe spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Týmto postupom sa dosiahne
vyváženie verejného záujmu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných za účelom realizácie
stavieb, za účelom realizácie ktorých vyvlastnenie prebieha, a záujmov a práv pôvodného vlastníka
vyvlastňovaného pozemku na primeranú náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy
SR. Zároveň najvyšší správny súd uviedol, že orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady za
vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia znalca, ktorému je zákonom zverené

posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Pre orgán verejnej
správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie je oprávnený do
výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok či ich meniť. Je potrebné
dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom o vyvlastňovaní, ktorý je
špeciálnou právnou úpravou a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus uplatňujúci sa v prípade

namietania skutočností, ktoré sú obsahom znaleckého posudku. Konkrétne ide o ustanovenie § 4 ods.
4 zákona o vyvlastňovaní, ktoré v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie
znaleckým posudkom neupravuje prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním
(napríklad tak, ako je tomu v ustanovení § 36 Správneho poriadku), ale zakotvuje povinnosť orgánu
verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca. Ak by orgán verejnej správy

postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným
spôsobom ako pri každom inom dôkaze či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 sa ods. 4
zákona o vyvlastňovaní, keď by nebolo zrejmé, čo by malo byť predmetom civilného sporového konania,
nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie by bolo
realizované v administratívno-vyvlastňovacom konaní a pri uplatnení takéhoto procesného postupu by

sa právna úprava v § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní stala obsolentnou.

71. V prejednávanej veci z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 24.11.2022
bola žalobcovi doručená ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy s kúpnou cenou podľa znaleckého
posudku vyhotoveného znalcom D. E. F. č. 28/2022. Na túto ponuku žalobca odpovedal spolu

so zvyšnými dvoma spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností podaním zo dňa 29.11.2022, ktoré
bolo ďalšiemu účastníkovi konania ako vyvlastniteľovi, ktorý žalobcovi doručil ponuku, doručené dňa
30.11.2022. V tomto podaní žalobca uviedol, že dostal ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy už v roku
2020, kde bola kúpna cena 22,95 eur/m2 a podľa súčasnej ponuky je kúpna cena 27,54 eur/m2. Žalobca
vyjadril nesúhlas s takouto kúpnou cenou, uviedol, že v roku 2008 kúpil poľnohospodársku pôdu spolu

so zvyšnými dvoma spoluvlastníkmi za cenu 34,50 eur/m2 a túto plochu pripravil na výstavbu rodinných
domov, kde investoval veľa finančných prostriedkov a úsilia do inžinierskych sietí, prekládky elektrického
vedenia, verejného osvetlenia a asfaltovej cesty. Poukázal na to, že kúpna cena je nízka a predložil aj
znalecké posudky, ktoré preukazovali vyššiu kúpnu cenu ohľadne pozemkov v bezprostrednej blízkosti.
Vyjadril súhlas s tým, že chce uzavrieť kúpnu zmluvu, ale žiadal o rokovanie o zvýšenie kúpnej ceny.

Na základe uvedeného ďalší účastník konania vyžiadal vyjadrenie znalca D. E. F., ktorý sa vyjadril a
následne ďalší účastník konania ako vyvlastniteľ zaslal žalobcovi stanovisko k ponuke k rokovaniu o
cene zo dňa 07.12.2022, v ktorom zreprodukoval vyjadrenie znalca a uviedol, že nie je kompetentný
posudzovať alebo rozporovať zákonom stanovenú všeobecnú cenu nehnuteľností. Zároveň uviedol, že
ak žalobca dohodu odmietne, bude ďalší účastník konania oprávnený podať návrh na vyvlastnenie v

súlade s § 9 a nasl. zákona o vyvlastňovaní. Uviedol, že v návrhu kúpnej zmluvy uvedená cena platí len v
prípade podpísania zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade vyvlastnenia nie je možné navýšenie
kúpnej ceny na 1,2 násobok, pretože toto navýšenie platí iba v prípade uzatvorenia dohody. Z obsahu
administratívneho spisu je preukázané, že táto písomnosť bola doručená žalobcovi dňa 13.12.2022
a na túto písomnosť už žalobca nijako nereagoval. Následne ďalší účastník konania podal návrh na

vyvlastnenie. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa bol žalobca nečinný, nepredniesol
žiadne písomné námietky a nezúčastnil sa ani ústneho pojednávania. Z obsahu administratívneho spisu
je zrejmé, že žalobca vyjadril nesúhlas s návrhom kúpnej zmluvy, ktorá mu bola doručená ďalším
účastníkom konania, a vyjadril aj nespokojnosť s výškou kúpnej ceny, tento nesúhlas ale nemožnopovažovať za prednesenie námietok v konaní pred orgánom verejnej správy, pretože ide o nesúhlas,
ktorý preukazuje bezvýslednosť pokusu o dohodu.

72. Správnemu súdu je známe, že vo veci spoluvlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností iný senát
Správneho súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/42/2023 dospel k záveru o
potrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného, avšak na rozdiel od tejto veci boli vyvlastňovanými v uvedenom
konaní prednesené v rámci prvostupňového administratívneho konania pred orgánom verejnej správy
prvého stupňa námietky voči vyvlastňovacej náhrade, keď sa účastníci konania - vyvlastňovaní zúčastnili

aj ústneho pojednávania. V oznámení o začatí administratívneho konania a v predvolaní na ústne
pojednávanie bol v tomto prípade žalobca poučený, že námietky proti návrhu môže vzniesť najneskôr
na ústnom pojednávaní, pričom súčasťou oznámenia je aj popísanie návrhu a uvedená vyvlastňovacia
náhrada, teda žalobca vedel aká je navrhovaná suma náhrady a mohol sa voči nej brániť. Žalobca
nenamietal, že by mu oznámenie o začatí konania nebolo doručené.

73. Odvolací orgán sa podľa správneho súdu musí vysporiadať aj s odvolacími námietkami týkajúcimi
sa výšky vyvlastňovacej náhrady, čo ale nadväzuje na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní,
teda na včasné prednesenie námietok zo strany vyvlastňovaného, ktoré v tomto prípade prednesené
neboli. Preto postup žalovaného, ktorý sa nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa vyvlastňovacej
náhrady vznesenými až v podanom odvolaní, nebol nezákonný, pretože tieto námietky boli prednesené

oneskorene. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní platí, že ak najneskôr pri prerokovaní návrhu
vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba
namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2
písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia
skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Podľa § 10 ods. 12

zákona o vyvlastňovaní námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania ako
aj zúčastnené osoby uplatniť neskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní a na námietky
uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť
v územnom konaní, sa neprihliada.

74. Žalobca v správnej žalobe nenamietal a neuvádzal také žalobné námietky, ktorými by dôvodil, že
orgán verejnej správy prvého stupňa nesprávne postupoval v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní a nezohľadnil ním vznesené námietky a potom neobstaral odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca. Žalobca vznášal žalobné námietky v tom smere, že orgán verejnej správy prvého
stupňanemalprihliadnuťlennaznaleckýposudokpredloženývyvlastniteľomamalobyťvykonanéďalšie

dokazovaniezaúčelomurčeniaprimeranejnáhradyzavyvlastnenie,pričomakoužbolovyššieuvedené,
takáto úloha orgánom verejnej správy vo vyvlastňovacom konaní v zmysle právnej úpravy zákona o
vyvlastňovaní ani nevyplýva, pretože rozsah dokazovania je tu obmedzený a ťažisko dokazovania vo
vzťahu k výške primeranej náhrady na vyvlastnenie je „presmerované“ na civilné sporové konanie.

75. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/63/2014 zo dňa
20.11.2014, tak závery tohto rozhodnutia sa nevzťahujú k právnej úprave zákona o vyvlastňovaní. Pokiaľ
žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012, v
tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd SR vyjadril k otázke kontrolného znaleckého dokazovania, ale vo
veci stavebného konania a nie vo veci vyvlastňovacieho konania, pričom vo vyvlastňovacom konaní je

potrebné rešpektovať limity dokazovania stanovené zákonom o vyvlastňovaní ako osobitným predpisom
vo vzťahu k Správnemu poriadku ako všeobecnému predpisu o správnom konaní. Pokiaľ žalobca
poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/1/2017 zo dňa 28.02.2018, tak k tomu je
potrebné uviesť, že v tam uvedenej a prejednávanej veci účastník vyvlastňovacieho konania predniesol
námietky v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa. Pokiaľ žalobca poukazoval na

rozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.1S/83/2019,totorozhodnutienepredstavujerozhodnutie
vyššej súdnej inštancie, ktoré by v rámci tvorby ustálenej judikatúry mohlo byť pre správny súd
smerodajné.

76. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutia sú nesprávne z dôvodov, že správne orgány nepostupovali

v súlade so zásadou materiálnej pravdy, keď neskúmali dôvody rozporov v znaleckých posudkoch a
priklonili sa bez odôvodnenia k znaleckému posudku vyvlastniteľa, nepostupovali v súlade s materiálnou
rovnosťou účastníkov konania, keď vychádzali len zo znaleckého posudku vyvlastniteľa a znalecký
posudok žalobcu odignorovali, pochybili, keď sa nepriklonili k aktuálnejšiemu znaleckému posudkužalobcu, keď nenariadili vyhotoviť revízny znalecký posudok za účelom zistenia úplného skutkového
stavu s ohľadom na to, že existujú závažné rozpory v predložených znaleckých posudkov, neodstránili
rozpory v znaleckých posudkoch a neobstarali si ďalšie dôkazy na to, aby vedeli vyhodnotiť, ktorý

znalecký posudok je pre konanie relevantnejší. K týmto námietkam sa žiada opätovne uviesť, že
žalobca v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa nepredniesol žiadne námietky, preto
orgán verejnej správy nemal dôvod postupovať podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní a obstarať
odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca. Jednoducho povedané, ak v konaní pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa žalobca nevzniesol námietky, tak sa orgán verejnej správy prvého stupňa

nemal s čím vysporiadať pri určovaní výšky náhrady a vychádzal zo znaleckého posudku obstaraného
vyvlastniteľom, ktorý je obligatórnou prílohou návrhu na vyvlastnenie. Je potrebné ale dodať, že
aj keby žalobca uplatnil včas námietky voči vyvlastňovacej náhrade, tak dokazovanie realizované
orgánmi verejnej správy by nemalo byť vykonané až do takej miery, že by bol obstaraný kontrolný
znalecký posudok, pretože dokazovanie o tom, či je výška náhrady primeraná (ako už bolo uvedené
v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia) je ťažiskom civilného sporového konania,

ktorénadväzujenavyvlastňovaciekonanievprípade,žejevyvlastňovanýnespokojnýsvýškoupriznanej
vyvlastňovacej náhrady.

77. Správny súd zdôrazňuje, že správna žaloba žalobcu neobsahuje také žalobné námietky, ktorými by
žalobcanamietalnesprávnosť postupuorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa(príp.ajžalovaného)vtom

zmysle, že nebol odkázaný s požiadavkou na vyššiu náhradu na civilné sporové konanie. Správny súd
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z
dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju
podľa § 190 SSP zamietol.

78. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

79. Správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa § 169

SSP, pretože ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli trovy konania v spojení s plnením povinnosti, ktorú
by mu uložil správny súd. Vyjadrenie k správnej žalobe je právom a nie povinnosťou ďalšieho účastníka
konania. Správny súd nezistil ani dôvody pre priznanie ďalších trov konania z osobitných dôvodov,
pretože nemal za preukázané, že by takéto trovy konania ďalšiemu účastníkovi konania vznikli.

80. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025