Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106197
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek

senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci žalobcu R fruit s.r.o., Námestie
Martina Benku 16, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 028 200, zast. ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101813287/2023 zo dňa 18. 07. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2021. O výsledku daňovej kontroly
vyhotovil protokol č. 101728268/2022 zo dňa 10. 06. 2022, v rámci ktorého žalobcovi neuznal právo
na odpočítanie DPH z 13 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou G Bollt s.r.o., Gr?slingova 4,
Bratislava, IČO: 48 027 146 (do 25. 05. 2021 obchodné meno: Antony Group s.r.o.) a 38 dodávateľských

faktúr vystavených spoločnosťou D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.,
Tallerova 4, Bratislava, IČO: 34 137 726, pretože vykonanou kontrolou bolo zistené podvodné konanie
s DPH (daňový únik), o ktorom žalobca mohol a mal vedieť.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102664506/2022 zo dňa 29. 09. 2022 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie február 2021 v sume 102.555,95 eur, pretože v obchodnom reťazci v súvislosti
s vyššie uvedeným dodávateľskými faktúrami bolo zistené podvodné konanie, o ktorom žalobca vedel
alebo mal vedieť. Žalovaný rozhodnutím č. 100534658/2023 zo dňa 08. 02. 2022 rozhodnutie správcu

dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že správca dane, na ktorom ležalo
dôkazné bremeno, svoje závery dostatočne nepodložil dôkazmi a neodôvodnil, pretože len uvádzal
do ktorých dokumentov spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., Žilinská 7028/1, Bratislava, IČO: 45 987 491
nahliadol, ale neuviedol akým spôsobom sa zistenia vyplývajúce z týchto administratívnych spisov
premietli do vyslovených záverov, že žalobca sa zapojil do podvodného konania s DPH v preverovanom
zdaňovacom období.

3.1. Následne Správca dane rozhodnutím č. 100982128/2023 zo dňa 06. 04. 2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2021 v sume
102.555,95 eur.3.2. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že v kontrolovanom zdaňovacom období
nakupoval žalobca tovar (ovocie a zelenina) od dodávateľov Antony Group s.r.o. (teraz G Bollt s.r.o.) a D
& D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorí vystavili faktúry, z ktorých si žalobca

odpočítal daň. Uvedení dodávatelia tovar nadobudli od dodávateľa CEVOM s.r.o., Hybernská 1009/24,
Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 24 277 941. K faktúram boli priložené medzinárodné
nákladné listy (CMR), na ktorých sú ako odosielatelia tovaru uvedené subjekty z členských štátov EÚ
alebo Turecka, ako príjemca (odd. 2) prevažne spoločnosť CEVOM s.r.o. a v časti príjemca (odd. 24)
je potvrdenie prevzatia tovaru vyznačené odtlačkom pečiatky žalobcu. Spoločnosti Antony Group s.r.o.

a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nie sú ako prijímateľ tovaru uvedené
na žiadnom CMR.
3.3. Spoločnosť Antony Group s.r.o. nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december
2020 ani kontrolný výkaz, z čoho vyplýva, že neodviedla daň do štátneho rozpočtu z jednej z faktúr
(č. 10210065 zo dňa 20. 12. 2020) uplatnenej žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období február
2021. Spoločnosť Antony Group s.r.o. si za zdaňovacie obdobie január 2021 (v tomto mesiaci boli

vystavené ostatné dodávateľské faktúry pre žalobcu) uplatnila odpočítanie dane z faktúr spolu v sume
123.184 eur od GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka, Vysoká 4277/12, Bratislava, IČO: 50 071 441,
ktorá bola zapísaná ako podnik zahraničnej osoby spoločnosti GPP TRADE s.r.o., Potocká 58/7, Brno,
Kohoutovice, Česká republika. Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE,
s.r.o. si za zdaňovacie obdobie február 2021 uplatnila odpočítanie dane z faktúr spolu v sume 96.642,33

eur od GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka. Spoločnosť GPP TRADE s.r.o. bola zrušená s likvidáciou
uznesením Krajského súdu v Brne zo dňa 26. 08. 2020, právoplatným dňa 03. 03. 2021 a do funkcie
likvidátora bol ustanovený A. B. C., ktorý uviedol, že nemá vedomosť o činnosti organizačnej zložky
spoločnosti GPP TRADE s.r.o. v likvidácii na Slovensku a ak k tomu došlo, bolo to bez jeho vedomosti
a v rozpore so zákonom. Daňové priznania GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka za február, marec,

apríl, máj, jún, júl a august 2021 a dodatočné daňové priznanie za január 2021 (všetky podané po
právoplatnom vstupe do likvidácie) boli zrušené. V riadnom daňovom priznaní GPP TRADE s.r.o.
organizačná zložka za január 2021 nebol zahrnutý obrat vystavených faktúr pre spoločnosť Antony
Group s.r.o. (vo výške 87.833,30 eur), ten bol uvedený až v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré bolo
zrušené. Z uvedeného vyplýva, že daň z faktúr vystavených subjektom GPP TRADE s.r.o. organizačná

zložka pre spoločnosti Antony Group s.r.o. a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE,
s.r.o. nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Spoločnosti Antony Group s.r.o. a D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemali splnenú oznamovaciu povinnosť na Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správe (RVPS), kde nenahlásili príchod žiadnych zásielok nespracovaného
ovocia alebo zeleniny z iných členských štátov EÚ alebo tretích krajín, z čoho správca dane vyvodil,

že konali účelovo, aby zdaniteľné obchody neboli predmetom kontroly štátnej autority (RVPS), ktorá je
oprávnená skontrolovať aj fyzickú prítomnosť dodávok. Spoločnosti Anotny Group a D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. predávali tovar žalobcovi s nižšími cenami ako ho nakupovali
od dodávateľa CEVOM s.r.o.
3.4. Správca dane zistil aj personálne prepojenie medzi subjektmi Antony Group s.r.o. a GPP TRADE

s.r.o. v osobe D. D., ktorý bol konateľom spoločnosti Antony Group s.r.o., vedúcim organizačnej
zložky GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka a konateľom spoločnosti GPP TRADE s.r.o. v likvidácii.
Personálne prepojenie bolo zistené aj medzi D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE,
s.r.o. a GPP TRADE s.r.o. v osobe E. F., ktorá bola konateľkou spoločnosti D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., vedúcou organizačnej zložky GPP TRADE s.r.o. organizačná

zložka a splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti GPP TRADE s.r.o. v likvidácii. Pani E. F. bola zároveň
udelená generálna plná moc na zastupovanie spoločnosti Antony Group s.r.o.
3.5. Správca dane získal aj informácie zo spisu daňového subjektu J.G. Fruit, s.r.o., Žilinská 7028/1,
Bratislava, IČO: 45 987 491, ktorá podľa protokolov z daňových kontrol deklarovala zhodné typy
obchodov ako žalobca, obchodovala s ovocím a zeleninou v rovnakej prevádzke, pričom uplatňovala

odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od nárazníkových spoločností s tým, že tovar bol
predmetom transakcií z iného členského štátu so spoločnosťou CEVOM s.r.o. G. D. je konateľom
spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. od 24. 02. 2016 a je aj konateľom žalobcu od 26. 05. 2020. Spoločnosť
J.G. Fruit, s.r.o. vstúpila dňa 23. 09. 2021 do likvidácie, od septembra 2020 začala podávať daňové
priznania na DPH s nulovými obratmi a činnosť predaja ovocia a zeleniny sa presunula na žalobcu.

4. Pri právnom posúdení veci vychádzal správca dane z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/31/2016 (ktorý čerpal z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04), ktorý stanovil 4
otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet DPHz dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných
obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je
únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu

s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním,
vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že spoločnosti Antony
Group, s.r.o. a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktoré deklarovali dodanie
tovaru nadobudnutého od spoločnosti CEVOM s.r.o. pre žalobcu, si uplatnili na vstupe odpočítanie dane

na základe nepreukázaných dodaní od GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka. Zároveň spoločnosť
Antony Group, s.r.o. nepriznala a neodviedla daň za zdaňovacie obdobie december 2020.
Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania typu „zmiznutý obchodník“, ako ho definoval
generálny advokát v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 (body 31-38) a zároveň
boli zistené personálne prepojenia medzi dodávateľmi Antony Group, s.r.o. a D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE s.r.o. so spoločnosťou GPP TRADE s.r.o. v likvidácii.

Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným
konaním spojené obchodovaním s dodávateľmi Antony Group, s.r.o. a D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorí si uplatnili odpočítanie dane od GPP TRADE s.r.o.
organizačná zložka ako podnik zahraničnej osoby, ktorá bola zrušená, pričom likvidátor nemal o týchto
obchodoch vedomosť.

Ad 4) Áno. Žalobca má zhodného konateľa G. D. ako spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o. v likvidácii,
ktorá vykonávala zhodné typy obchodov s ovocím a zeleninou, na tom istom mieste (prevádzka
v Trenčianskych Stankovciach), kde v tejto činnosti pokračoval žalobca. Existujú personálne prepojenia
medzi spoločnosťou J.G. Fruit, s.r.o. v likvidácii a žalobcom (konateľom obidvoch spoločností je G.
D.). Zároveň zamestnancami spoločnosti CEVOM s.r.o. sú H. I. (J.), ktorá zároveň bola konateľkou

spoločnosti J.G. Fruit s.r.o. od 23. 10. 2013 do 20. 01. 2018 a konateľ žalobcu G. D.. To preukazuje, že
žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou, mohol a mal vedieť o tom, že svojimi obchodmi je zapojený
do podvodnej schémy s DPH, pričom k podvodu dochádza u dodávateľov – nárazníkových spoločností,
neskôr zmiznutých obchodníkov.

5. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101813287/2023 zo dňa 18. 07. 2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane
zistil skutkový stav veci a dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a v súlade s ustálenou
judikatúrou Súdneho dvora EÚ. K odvolacím námietkam ohľadom absentujúcich náležitostí protokolu
uviedol, že protokol obsahuje všetky zákonné náležitosti a žalobcom vytýkané nedostatky sú len

formálne, nemajúce vplyv na zákonnosť protokolu ani konania, pre ktoré je protokol podkladom.
Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením správcu dane ohľadom kritérií pre posúdenie daňového podvodu
podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 a rozhodovacej činnosti Súdneho dvora
EÚ. Správca dane dostatočne popísal zhodnosť obchodov žalobcu s obchodmi spoločnosti J.G. Fruit
s.r.o., ktoré sú personálne prepojené konateľom G. D. a personálne prepojenia boli zistené aj medzi

žalobcom a spoločnosťou CEVOM s.r.o. V súvislosti s odvolacou námietkou, že žalobca nevedel
ani nemohol vedieť o daňovom podvode, žalovaný uviedol, že zdaniteľná osoba má v systéme DPH
povinnosťnáležitejstarostlivosti,ktorápredstavujezvýšenúmieruobozretnostivovzťahukúmyslukonať
v dobrej viere. Žalobca, za ktorého konal konateľ G. D., mal dostatok informácií, aby vedel, že ak sa
zapojí do zdaniteľných obchodov, ktoré sú vo svojej podstate totožné so zdaniteľnými obchodmi, ktoré

uskutočňovala spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o., kde došlo k dorubeniu dane, tak sa zapojí do daňového
podvodu. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-277/14 žalovaný uviedol, že zamietnuť právo
na odpočítanie DPH je možné nielen, ak zdaniteľná osoba spácha daňový podvod, ale aj vtedy, ak
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na
DPH. K námietke, že správca dane nedostatočne odôvodnil zhodnosť obchodov žalobcu s obchodmi

spoločnosti J.G. Fruit s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane po zrušení rozhodnutia žalovaným
podrobne odôvodnil, ktoré skutočnosti z dokumentov spoločnosti J.G. Fruit s.r.o. a akým spôsobom aj
v súvislosti s ostatnými zisteniami, preukazujú záver, že žalobca mal vedieť, že je svojimi transakciami
zapojený do podvodného konania. K námietke nezákonnosti dôkazov získaných z daňových kontrol
vykonaných u iných subjektov žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) možno
ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 24
ods. 3 daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré sú známe správcovi dane z jehočinnosti a ak správca dane použije podklady z iných daňových kontrol, v zmysle § 19 ods. 7 daňového
poriadku vyhotoví o tom úradný záznam, čo urobil aj správca dane v predmetnej veci.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

6.1. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového
aj napadnutého rozhodnutia.
6.2. V rámci žalobných bodov namietal, že protokol z daňovej kontroly neobsahuje náležitosť podľa

§ 47 písm. k) daňového poriadku – kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane,
ktorý ho vyhotovil. Protokol bol vyhotovený zamestnankyňami správcu dane A. I. a A. K. a bol
doručený žalobcovi v elektronickej podobe bez podpisov týchto zamestnankýň, len s elektronickým
podpisom patriacim správcovi dane, z ktorého nie je možné identifikovať žiadneho zamestnanca.
Protokol obsahujúci všetky zákonné náležitosti nebol žalobcovi doposiaľ doručený, a preto daňová
kontrola nebola skončená v ročnej lehote podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. Žalobca nesúhlasil

s vyhodnotením tejto otázky správcom dane a žalovaným, podľa ktorých absencia podpisu zamestnanca
správcu dane, ktorý vyhotovil protokol, nemá vplyv na zákonnosť protokolu a konania, pre ktorý je
protokol podkladom. Nestačí len všeobecná autorizácia elektronickou pečaťou, pretože zákon vyžaduje
autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, ktorá nemôže byť zastúpená
niekým iným. Mal byť použitý kvalifikovaný elektronický podpis s mandátnym certifikátom, z ktorého

musí byť zrejmé, ktorá osoba protokol podpísala a ak ho vyhotovili dvaja zamestnanci, musia byť
podpisy dva. Ustanovenie § 47 písm. k) daňového poriadku je predpisom lex specialis k zákonu o e-
Governmente. Je potrebné vychádzať z daňového poriadku v znení účinnom do 06. 10. 2022, kedy bol
protokol vyhotovený.
6.3. Žalobca tiež namietal, že protokol neobsahuje náležitosť podľa § 47 písm. g) daňového poriadku

– súpis kontrolovaných dokladov. Správca dane v súpise dokladov a iných písomností v časti 1.2
protokolu nešpecifikuje dokumenty tak, aby ich bolo možné bez pochýb a nezameniteľne určiť, ani
že sa vzťahovali na kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca nesúhlasí s názorom správcu dane,
že súpis dokladov je formálnou náležitosťou protokolu a je na správcovi dane ako ho do protokolu uvedie
ani že súpis kontrolovaných dokladov v protokole nie je v rozpore s daňovým poriadkom. Uvedenie

súpisu kontrolovaných dokladov má význam najmä z hľadiska kontroly postupu správcu dane, či mal
k dispozícii dokumenty, na ktoré odkazuje a či neopomenul vyhodnotiť predložené dokumenty. Na
strane 55 protokolu je uvedené nesprávne zdaňovacie obdobie (február 2022), čo správca dane opravil
v prvostupňovom rozhodnutí a jeho postup odobril žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Takýto postup
opravy nie je upravený v žiadnom právnom predpise a je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR,

podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Tiež je v prvostupňovom rozhodnutí uvedené nesprávne zdaňovacie obdobie
február 2020.

7.1. Žalobca ďalej uviedol, že splnil všetky podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH podľa

zákona o DPH. Správca dane a žalovaný bez opory vo vykonanom dokazovaní konštatujú, že žalobca
bol priamo spojený s nedovoleným daňovým únikom dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o., pričom vedel a mohol vedieť o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom
reťazci a napriek tomu neprijal všetky potrebné opatrenia, ktoré bolo možné od neho požadovať.
Reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov nebola spochybnená správcom dane ani žalovaným.

Podľa ustálenej judikatúry nemôže kontrolovaný subjekt zodpovedať za nedostatky svojich dodávateľov,
ktorí si neplnili svoje povinnosti. Správca dane a žalovaný nelogicky a v rozpore s § 3 ods. 3
daňového poriadku pričítali žalobcovi zodpovednosť za to, že jeho dodávatelia D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a CEVOM, s.r.o. nepredložili účtovné a iné doklady, nepodávali
daňové priznania, so správcom dane nekomunikovali a podobne. Správca dane a žalovaný majú

len pochybnosť o podvodnom, resp. zneužívacom konaní žalobcu, pričom nebolo preukázané, že
žalobca o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci vedel alebo mohol vedieť. Nebolo
preukázané, že žalobca prijímal dodávky od spoločnosti CEVOM, s.r.o., ktorá nebola jeho dodávateľom.
7.2. Správca dane a žalovaný ustálili, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca s prvkami
podvodného/právozneužívajúcehokonania.Zásadazákazuzneužitiaprávazakazujeumelékonštrukcie

zbavené hospodárskej reality s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu v rozpore s cieľmi smernice 2006/112
(s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-419/14). Z toho vyplýva, že ak sa preukáže, že došlo
k dodaniu tovaru, nemožno považovať skutočnosti, že sa reťazec transakcií z ekonomického hľadiska
nejaví ako racionálny alebo že si niektorý z účastníkov reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, samyosebe za daňový podvod (s odkazom na uznesenie Súdneho dvora EÚ C-610/19). Správca dane
a žalovaný nepreukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť o podvodnom konaní svojho dodávateľa
Antony Group s.r.o.

7.3. Žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu o nedostatočne popísanej zhodnosti
obchodov spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. s obchodmi žalobcu. Správca dane v protokole len odkázal
na daňové kontroly vykonané u spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. bez uvedenia, v čom vidí zhodnosť
a bez špecifikácie a porovnania údajných zhodných obchodov. Toto sa snažil správca dane reparovať
v prvostupňovom rozhodnutí tak, že odkázal na priebeh daňových kontrol u spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o.

v rokoch 2016-2019 a žalovaný takýto postup v napadnutom rozhodnutí potvrdil. Podľa žalobcu tieto
nedostatky nie je možné reparovať v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí. Tieto nedostatky vytkol
správcovi dane aj žalovaný v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí, pričom správca dane v prvostupňovom
rozhodnutí v doplnenom odôvodnení (strany 56-61) len opisuje informácie získané z daňového konania
u spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. Žalobca tiež namietal, že v daňovom konaní boli nezákonne použité
ako dôkazy protokoly a zápisnice z daňových kontrol vykonaných u iných subjektov (Antony Group

s.r.o., J.G. Fruit, s.r.o., CEVOM, s.r.o., D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a
GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka), pričom žalobca nemal v týchto daňových kontrolách možnosť
navrhovať svedkov, vyjadrovať sa k zisteniam, klásť svedkom otázky a predkladať dôkazy. K uvedenej
námietke vznesenej aj v odvolaní sa žalovaný relevantne nevyjadril.
7.4. Správca dane a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 kladne vyhodnotil tzv. Axel Kittel test, čo žalobca považuje za
nelogické a namieta, že nebolo preukázané, že by vedel alebo mal vedieť o podvode zistenom správcom
dane na inom stupni reťazca. Správca dane sa dôkazmi a námietkami žalobcu riadne nezaoberal, len
ich stroho odmietal. Žalobcovi bolo pripísané na ťarchu konanie iných spoločností D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., Anotny Group, s.r.o. a CEVOM, s.r.o. a žalovaný bez dôkazu

uviedol,žezdaniteľnéobchodyžalobcubolispojenéspodvodnýmkonanímtýchtospoločností.Žalovaný
neuvádza, či je žalobca účastníkom preverovaného obchodného reťazca (CEVOM, s.r.o. – J.G. Fruit,
s.r.o. v likvidácii) a nevysvetľuje, prečo považuje výsledok inej daňovej kontroly za dôkaz na odmietnutie
práva žalobcu na odpočet DPH, čo potvrdzuje, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.

8.1. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a daňový
subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy
o zdaniteľnom plnení (s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011 a
Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004). Žalobca tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektroniks) a C-484/03 (Bond House), podľa

ktorýchnároknaodpočetDPHnemôžebyťdotknutýskutočnosťou,ževreťazcidodávokjeinátransakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca poukázal aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11.
8.2. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pre nevysporiadanie sa
s odvolacími námietkami žalobcu a pre absenciu riadneho odôvodnenia s poukazom na viaceré

rozsudkyNajvyššiehosúduSRaÚstavnéhosúduSRtýkajúcesakvalityodôvodnenia.Žalobcapovažuje
napadnuté rozhodnutie za nezrozumiteľné, pretože žalovaný opiera jeho dôvody o skutočnosti, ktoré
neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých preverenie nevykonal žiadne dôkazy a presunul dôkazné
bremeno nad rámec právnych predpisov na žalobcu. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008 o daňových výdavkoch. S poukazom na definíciu podnikania podľa § 2

ods.1Obchodnéhozákonníkaakosústavnúčinnosťvykonávanúsamostatnepodnikateľomvovlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, žalobca uviedol, že mu nie je možné
pričítať akúkoľvek negatívnu skutočnosť zapríčinenú inou osobou.

9. Žalovaný navrhol správu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne

ako v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v replike zotrval na argumentácii zo správnej žaloby a s odkazom
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 uviedol, že je na neho prenášaná
zodpovednosť za pochybenia iných subjektov. S odkazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ
uviedol, že v rámci vynaloženia primeranej obozretnosti pri preverení obchodným partnerov nie je možné
daňovému subjektu uložiť povinnosť komplexného a hĺbkového preskúmania dodávateľa a tým na neho

preniesť činnosti patriace správcovi dane. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom10. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 05.
2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania (žalobca v podaní na č. l. 175 spisu a žalovaný
vo vyjadrení k žalobe) ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1

SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

11. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182

ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach
uviesť, v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore
so zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže
žalobné body sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého

rozhodnutia. Po preskúmaní správnej žaloby správny súd konštatuje, že jej veľká časť vyššie uvedené
náležitosti nespĺňa. Správna žaloba obsahovala citácie dlhých pasáží z prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia s uvedením, že žalobca s ich obsahom nesúhlasí, avšak bez uvedenia v čom sú závery
správcu dane a žalovaného nesprávne. Správna žaloba taktiež obsahovala citácie súdnych rozhodnutí
bez uvedenia v čom je skutkový a právny stav týchto rozsudkov obdobný s predmetnou vecou a ako

závery v nich uvedené dopadajú na právne posúdenie veci. Takto formulované časti správnej žaloby
neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zo správnej
žalobyvyvodilsprávnysúdžalobnébodytakakoichuviedolvodsekoch6.až8. tohtorozsudkuauvádza
k nim nasledovné:

12. Žalobca v rámci žalobných bodov namietal absentujúce náležitosti protokolu. Správny súd uvádza,
že protokol z daňovej kontroly je procesným opatrením správcu dane, ktoré nie je samostatne
preskúmateľné správnym súdom. Protokol len odráža záver daňovej kontroly a slúži ako jeden
z podkladov pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej v rámci vyrubovacieho konania. Prípadné
nedostatky protokolu preto nemôžu samé osebe odôvodňovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,

ale môže ísť len o porušenie procesných ustanovení o konaní, čo by mohlo byť dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia
zruší správny súd napadnuté rozhodnutie len v prípade, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy a zároveň, ak takéto podstatné porušenie mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že nie každé porušenie

ustanovení o konaní je dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

13. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že protokol neobsahuje náležitosť podľa
§ 47 písm. k) daňového poriadku v znení účinnom v čase jeho vydania (do 31. 12. 2022), a to
kvalifikovaný elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V tomto časovom

znení zákona nepostačovala autorizácia protokolu pečaťou, ako je tomu v znení účinnom od 01. 01.
2023. S touto námietkou sa však riadne vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol,
že absencia podpisu zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol, nemá vplyv na zákonnosť
protokolu a konania, pre ktorý je protokol podkladom. Žalobca totiž týmto postupom nebol ukrátený
na žiadnych svojich právach, nakoľko protokol mu bol riadne doručený v lehote na výkon daňovej

kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, teda poznal celý jeho obsah a mal možnosť sa k nemu
vyjadriť, čo aj využil. Navyše protokol bol autorizovaný elektronickým podpisom patriacim správcovi
dane, a teda je zrejmé, že bol vyhotovený správcom dane a nie nejakou inou osobou. Po doručení
protokolu sa začalo vyrubovacie konanie, kde žalobca mohol uplatňovať všetky svoje práva, čo viedlo
k vydaniu prvostupňového a následne napadnutého rozhodnutia. Vydanie protokolu bez kvalifikovaného

elektronického podpisu zamestnancov správcu dane preto nemohlo mať žiaden vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia s tým, že ani žalobca v správnej žalobe neuvádza, aký vplyv toto pochybenie
malo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

14. Žalobca tiež nedôvodne namieta absenciu náležitostí podľa § 47 písm. g) daňového poriadku –

súpis kontrolovaných dokladov. Žalobca len vo všeobecnosti tvrdí, že dokumenty špecifikované v časti
1.2 protokolu nie sú uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochýb a nezameniteľne určiť. Žalobca však
neuvádza, ktorý konkrétny dokument, z ktorého správca dane vychádzal, nie je v súpise uvedený; s
akým iným dokumentom mohol byť zamenený; ktoré dokumenty predložené žalobcom správca daneopomenul vyhodnotiť a podobne. Takto všeobecne formulovaná námietka neodôvodňuje nezákonnosť
postupu správcu dane, ani aký vplyv tento nedostatok mohol mať na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia nie je ani skutočnosť, že na strane 55

protokolu je uvedené nesprávne zdaňovacie obdobie. Ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže na prvej strane protokolu je ako predmet daňovej
kontroly uvedené, že ide o DPH zdaňovacie obdobie február 2021 a táto skutočnosť je zrejmá aj
z obsahu protokolu. Rovnako z vyjadrenia žalobcu k protokolu je zrejmé, že sa vyjadruje k zdaňovaciemu
obdobiu február 2021, a preto v dôsledku tejto chyby v písaní nedošlo k žiadnemu ukráteniu na právach

žalobcu. Rovnako je čisto formálnym pochybením aj nesprávne uvedenie kontrolovaného zdaňovacieho
obdobia v prvostupňovom rozhodnutí, keďže vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že
žalobcovi je vyrubená daň za zdaňovacie obdobie február 2021 a aj celý obsah odôvodnenia smeruje
ktomutozdaňovaciemuobdobiu.Chybavpísanínajednommiestevtexteodôvodneniaprvostupňového
rozhodnutia nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Žalobca ďalej namieta právne posúdenie veci spočívajúce v jeho zapojení do daňového podvodu.
Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý
je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo

k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.
V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu
potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny

test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due

diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal
aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na
predošlérozhodnutiesp.zn.6Sžfk/52/2020),ktorébolouverejnenévZbierkestanovískarozhodnutípod
č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

16. Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH
bolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal alebo mohol
vedieť. Pokiaľ žalobca stavia žalobné body na tom, že reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov
nebola spochybnená, táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu pre právne posúdenie veci. Ak je totiž vec
posúdená ako daňový podvod, hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, kam patrí aj materiálna

existencia plnenia (dodanie tovaru), musia byť splnené. Konštatovanie, že k dodaniu tovaru skutočne
došlo, je preto nevyhnutnou podmienkou, aby mohla byť vec posúdená ako daňový podvod. Pokiaľ
žalobca ďalej v správnej žalobe rozoberá podmienky pre zneužitie práva, aj táto argumentácia je
irelevantná, pretože na takomto právnom posúdení neboli preskúmavané rozhodnutia založené.

17. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol alebo mal vedieť,
správny súd má za to, že správca dane a žalovaný vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou
činnosťou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca
dane a žalovaný správne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal v odseku 4. tohto
rozsudku, na ktorý v podrobnostiach odkazuje a dodáva nasledovné:

18. Pokiaľ ide o objektívny test, v danom prípade bolo preukázané, že daňový únik vznikol u dodávateľov
žalobcu Antony Group s.r.o. (teraz G Bollt s.r.o.) a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE,s.r.o.,ktorídaňzobchodovsožalobcomneodviedli,pretožesinavstupeuplatniliodpočítanie
dane na základe nepreukázaných dodaní od GPP Trade s.r.o. organizačná zložka. Subjekt GPP

Trade s.r.o. vstúpil do likvidácie, pričom likvidátor o týchto obchodoch nemal žiadne vedomosti a
daňové priznania subjektu GPP Trade s.r.o. organizačná zložka za dotknuté zdaňovacie obdobia boli
zrušené (boli podané po právoplatnom vstupe do likvidácie bez vedomia likvidátora) a daň do štátneho
rozpočtu odvedená nebola. V prípade jednej faktúry od dodávateľa Antony Group s.r.o. z decembra2020 nedošlo ani k podaniu daňového priznania a rovnako táto daň nebola odvedená do štátneho
rozpočtu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03,
C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11

Mahagében a Dávid), ktoré za podvod na DPH označujú situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca
neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s
účelom smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Takáto situácia
nastala aj v predmetnej veci, pričom správcom dane získané dôkazy odôvodňujú záver, že spoločnosti
Antony Group s.r.o. a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. boli za účelom

získania daňového zvýhodnenia pridané do obchodného reťazca medzi žalobcu a dodávateľa CEVOM,
s.r.o.. O tomto závere svedčia skutočnosti, že spoločnosti Antony Group s.r.o. a D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemali splnenú oznamovaciu povinnosť na RVPS, že predávali
tovar žalobcovi s nižšími cenami ako ho nakupovali od dodávateľa CEVOM s.r.o. (čo nemá žiadne
ekonomickéopodstatnenie),žetovarbolpodľapriloženýchCMRvždydodávanýpriamožalobcovi(nikdy
spoločnostiam Antony Group s.r.o. a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.)

a podporne aj skutočnosť, že týmto spoločnostiam bola zrušená registrácia pre DPH, spoločnosť Antony
Group s.r.o. nemá konateľa a konateľom spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o. je občan Bulharskej republiky.

19. V rámci objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ daňový únik nastať aj

na inom stupni reťazca ako priamo u žalobcu. Žalobca preto nedôvodne namieta, že mu boli pričítané
nedostatky jeho dodávateľov. Žalobca zodpovedá aj za takýto daňový únik, ak o ňom vedel alebo mal
vedieť (k tomu viac nižšie). Žalobcovi neboli pričítané nedostatky spočívajúce v tom, že jeho dodávatelia
nepredložili účtovné doklady, nepodávali daňové priznania a so správcom dane nekomunikovali, ako to
namieta v správnej žalobe.

20. Žalobca tiež nedôvodne v správnej žalobe namieta, že žalovaný bez dôkazov uviedol, že zdaniteľné
obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním jeho dodávateľov. Daňový únik bol totiž zistený
u priamych dodávateľov žalobcu Antony Group s.r.o. a D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o., ktorí daň neodviedli a žalobca si uplatnil odpočítanie dane práve z faktúr vystavených

týmito dodávateľmi. Z uvedeného je zrejmé, že zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodným
konaním a nebolo na preukázanie tejto skutočnosti potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie.
Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že podmienky objektívneho testu, teda chýbajúca daň
v dôsledku daňového podvodu, boli splnené.

21. Preto, aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť za vyššie uvedený daňový podvod, musí
byť naplnený aj takzvaný vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť
a zároveň sa na strane žalobcu posudzuje takzvaný due diligence vedomostný test, či prijal potrebné
opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním.

22. Správca dane možnú vedomosť žalobcu o zapojení sa do reťazca s podvodným konaním vyvodzuje
z toho, že jediný konateľ a spoločník žalobcu G. D. vykonával zhodné typy obchodov, so zhodným
tovarom, na tom istom mieste a s rovnakými dodávateľmi aj ako konateľ a spoločník daňového subjektu
J.G. Fruit s. r. o., pričom správcom dane pri výkone kontroly u tohto daňového subjektu bolo zistené
zapojenie do podvodného konania. Správca dane tiež poukázal na personálne prepojenia, najmä na to,

že zamestnancami dodávateľa CEVOM s.r.o. bol samotný konateľ a spoločník žalobcu G. D. ako aj H. I.
(J.), ktorá bola v minulosti konateľkou žalobcu. Žalovaný k týmto zisteniam dodal, že zdaniteľná osoba
má v systéme DPH povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá predstavuje zvýšenú mieru obozretnosti
vo vzťahu k úmyslu konať v dobrej viere a že žalobca, za ktorého konal konateľ G. D., mal dostatok
informácií, aby vedel, že ak sa zapojí do zdaniteľných obchodov, ktoré sú vo svojej podstate totožné

so zdaniteľnými obchodmi uskutočňovanými spoločnosťou J.G. Fruit, s.r.o., tak sa zapojí do daňového
podvodu. Z uvedených skutočností má aj správny súd za to, že žalobcovi možno vzhľadom na objektívne
zistené skutočnosti o predchádzajúcom podnikaní jeho jediného konateľa a spoločníka G. D. v rámci
subjektu J.G. Fruit, s.r.o. pričítať minimálne nevedomú nedbanlivosť vo vzťahu k tomu, že sa svojimi
obchodmi zapojí do podvodného reťazca.

23. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v tomto smere tvrdil, že správca dane nereagoval na jeho
námietku a nedostatočne popísal zhodnosť obchodov žalobcu s obchodmi spoločnosti J.G. Fruit s.r.o.
aj vzhľadom na predchádzajúce zrušenie rozhodnutia správcu dane žalovaným, takýto žalobný bodnie je dôvodný. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 56 a nasl. uviedol v čom
spočívala zhodnosť obchodov žalobcu a spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o., najmä, že išlo o obchodovanie
s identickou komoditou (ovocím a zeleninou) s rovnakým dodávateľom CEVOM s.r.o., ktorý deklaruje

nadobudnutie ovocia a zeleniny z rôznych štátov sveta, ktoré boli priamo od dodávateľov dovezené
do rovnakých skladových priestorov v Trenčianskych Stankovciach, pričom daňový subjekt (J.G. Fruit,
s.r.o. ani žalobca) v účtovníctve neuvádzal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (od dodávateľa
CEVOM s.r.o.) ale od inej slovenskej obchodnej spoločnosti registrovanej ako platiteľ DPH, ktorá
následne vystaví faktúry s DPH pre daňový subjekt (J.G. Fruit, s.r.o. aj žalobca) a fakturovanú DPH

na výstupe si ponižuje nepreukázanými nákupmi od tuzemského dodávateľa, ktorý je nekontaktný,
resp. nedeklaruje žiadne nákupy a predaj tovaru, pričom následne po začatí daňových kontrol sa táto
slovenská obchodná spoločnosť zruší, zanikne zlúčením, stane sa nekontaktnou a na jej miesto nastúpi
iná slovenská spoločnosť. Zhoda v obchodoch spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. a obchodoch žalobcu je vo
všetkých vyššie uvedených skutočnostiach.

24. Žalobca ďalej nedôvodne namieta, že boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly a zápisnice
z daňových kontrol iných subjektov. Správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku
možno, ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Správca dane tak môže ako dôkazy použiť listiny získané v rámci iných daňových kontrol a v zmysle

§ 19 ods. 7 daňového poriadku o tom vyhotoví úradný záznam, pričom takto postupoval aj správca dane
v predmetnej veci. Týmto spôsobom sa dôkazy z iných daňových kontrol stali dôkazmi v predmetnej
veci a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi. Žalobca v správnej žalobe nenamieta, že by pred
vydaním preskúmavaných rozhodnutí nemal možnosť oboznámiť sa s týmito dôkazmi a vyjadrovať sa
k nim. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/76/2020,

podľa ktorého nie je nezákonné použiť ako dôkaz výsluchy svedkov z inej daňovej kontroly, hoci o nich
daňový subjekt nebol upovedomený.

25. Pokiaľ žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nemôže predpokladať, že by
mal u určitých dodávateľov nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení, správny súd

poukazuje na to, že v prípade daňového podvodu je celé dôkazné bremeno na správcovi dane. Správca
dane vo veci sám vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil existenciu daňového podvodu a možnosti
žalobcu o tomto podvode vedieť. Správca dane žalobcu žiadnym dôkazným bremenom nezaťažil ani
napadnuté rozhodnutie nie je postavené na tom, že by žalobca nepreukázal nejaké skutočnosti. Správny
súd opakuje, že dôkazné bremeno v predmetnej veci nespočívalo v preukázaní existencie plnenia zo

strany žalobcu a táto skutočnosť nebola sporná.

26. Žalobca ďalej záverom správnej žaloby len všeobecne namieta nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia pre nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami a pre nezrozumiteľnosť a že žalovaný
opiera odôvodnenie o skutočnosti, ktoré neboli dokazované. Žalobca však vôbec neuvádza, s ktorými

odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo o aké skutočností, ktoré neboli v konaní
preukazované, opiera svoje odôvodnenie a tak je takáto žalobná námietka nekonkrétna, neumožňujúca
vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.

27. Žalobca tiež v správnej žalobe poukazuje na nesúvisiacu rozhodovaciu činnosť, konkrétne

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008, ktoré sa týka daňových výdavkov pri dani
z príjmov, pričom v predmetnej veci bolo posudzované DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH,
ktorý je transpozíciou smernice Rady 2006/112/ES. Rovnako tak je nedôvodný odkaz na rozsudok
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, podľa ktorého zdaniteľnej osobe nemožno
zamietnuť právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že sa neubezpečila, že zdaniteľná osoba, ktorá vystavila

faktúru, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala tovarom a bola ho schopná dodať, splnila si
povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH alebo že nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktoré
by preukazovali splnenie uvedených podmienok. Na takýchto okolnostiach však napadnuté rozhodnutie
nebolo založené.

28. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísali členky senátu JUDr. Katarína Kochan Morová a JUDr. Alena
Majerová z dôvodu ich neprítomnosti na súde v deň podpisovania.