Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202462
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424202462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. A. E., F. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. A. E., F.
XX a otca: G. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/83/2024-341 zo dňa 25.11.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca

na maloletú zo sumy 150,- eur na sumu 480,- eur od 06.06.2024, ktoré je otec povinný platiť k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a tým zároveň mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 11P/230/2015-224 zo dňa 07.11.2017 v časti vyživovacej povinnosti na maloletú A..

II.Zročnévýživnéotcazaobdobieod06.06.2024do30.11.2024predstavuje sumu1925,-eur,ktorú
povoľuje otcovi splácať v splátkach po 200,- eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil
vyživovaciu povinnosť na maloletú zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne
od 06.06.2024 a tým zároveň zmenil posledný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k.
11P/230/2015-224zodňa07.11.2017(I.výrok).Zročnévýživnézaobdobieod06.06.2024do30.11.2024
vo výške 870,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (II. výrok). Konanie

o zvýšenie vyživovacej povinnosti na I. B., nar. XX.XX.XXXX zastavil (III. výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1 písm. a), § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1,
§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a dospel k záveru
o dôvodnosti návrhu, pretože naposledy bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti na maloletú v roku
2017 v konaní o rozvod manželstva, v ktorom boli vtedy dve maloleté deti, teda okrem maloletej A. aj

jej sestra I., nar. XX.XX.XXXX, zverené do starostlivosti matky s tým, že vyživovacia povinnosť otca
bola na v tom čase maloletú I. určená vo výške 200,- eur mesačne a na maloletú A. vo výške 150,- eur
mesačne, pričom príjem otca z riadneho pracovného pomeru bol vo výške 1 202,- eur a zároveň podal
daňové priznanie so základom dane za rok 2016 vo výške 4 076,99 eura, jeho výdavky pozostávaliznákladovnanájomnéspolusoslužbamivovýške330,-eur,zosplátokúveruvovýške743,-euraďalšie
splátky úveru vo výške 264,- eur. S matkou detí vlastnil nehnuteľnosť – rodinný dom, v ktorom bývala
s deťmi a tiež nehnuteľnosť v katastrálnom území J. a z prenájmu mali príjem 1 000,- eur, z čoho mal

otec 500,- eur a platil z toho úver, vlastnil aj rodinný dom v K., v ktorom bývali jeho rodičia. Aktuálne
prvoinštančný súd ustálil príjem otca na sumu 2 507,- eur, ktorý zistil z priemeru faktúr predložených
otcom za mesiace január až september 2024, pričom otec tvrdil príjem vo výške 500,- eur, pozostávajúci
z príjmu od zamestnávateľa L. L. vo výške 170,- eur mesačne (za obdobie apríl až jún 2024) a z príjmu
od zamestnávateľa I. L. vo výške 205,- eur (obdobie júl 2023 až jún 2024) a tiež poukazoval na dlhy

vo výške okolo 440 000,- eur, pôžičky od fyzických osôb a exekúcie vo výške 150 000,- eur, čo je
výška úverov z peňažných ústavov, čo vzniklo z dôvodu, že bol v novembri 2023 podvedený D. L.,
ktorá spreneverila nielen jeho peniaze, ale aj iných veriteľov a je voči nej vedené trestné konanie, na
dôkaz čoho otec predložil podanie trestného oznámenia, keďže daná osoba ho podvádzala, nikdy sa
nezrealizovali stavebné zákazky a spôsobila mu škodu vo výške 746 922,- eur. Z predložených zmlúv
o pôžičkách mal za preukázané, že otec požičiaval dlžníčke D. L. finančné prostriedky na krátke obdobie

od mesiaca do jedného roka s tým, že sa dohodli na úrokovej sadzbe od 20 % do 25 % za dané obdobie
a otec potvrdil príjem v období uzatvárania zmlúv o pôžičke do októbra 2023 z uvedených zmlúv vo
výške 5 000,- eur mesačne. Na základe žiadosti matke otec prispieval na výživu detí zvýšenou sumou
spolu vo výške 500,- eur mesačne od septembra 2021, tiež sa podieľal na ich mimoriadnych výdavkoch
v polovici, ako aj preplácaniu dovoleniek pre deti v rokoch 2022 a 2023, avšak po situácii, ktorá u otca

nastala, platil výživné len podľa rozsudku na obe deti spolu vo výške 350,- eur, a to napriek tomu, že
plnoletá I. nastúpila na vysokú školu externou formou v akademickom roku 2023/2024, avšak táto bola
evidovaná ako zamestnanec, pracuje i teraz. Nestotožnil sa s argumentáciou otca o jeho minimálnom
príjme vo výške do 500,- eur, z ktorého má výdavky na potraviny 50,- eur, na kozmetiku, kaderníctvo
20,- eur, poistenie 113,17 eura, dary a príspevky 40,- eur, keďže mal za preukázané jeho vyššie

výdavky a zároveň i platenie výživného v sume 350,- eur a v neposlednom rade aj z predložených
faktúr za rok 2024 vyplynul jeho vyšší príjem, minimálne v sume ustálenej, pričom nemožno vychádzať
len z predložených daňových priznaní, v ktorých boli údaje minimálne. Prvoinštančný súd prihliadol
aj na operatívny leasing platený otcom na motorové vozidlo v roku 2021, aktuálne vo výške 476,36
eura, na zníženie výdavkov spoločnosti I. L. a v súvislosti s otcom poskytnutými pôžičkami dlžníčke

považoval dané konanie za nezodpovedné vzhľadom na to, že dohodnuté úroky sú neprimerane vysoké
a niekoľkonásobne prekračujúce úroky v bankových inštitúciách, no napriek tomu uzavrel finančnú
situáciu rodiny na strane otca za lepšiu, a to aj s poukazom na príjem manželky otca vo výške 1 510,- eur
mesačne, ktorej rodine po zaplatení všetkých výdavkov, ako aj splátky hypotéky zostane manželke otca
suma495,-eur.Malzapreukázanézvýšeniepríjmuajumatky,zpredchádzajúcehopríjmu1086,81eura

na aktuálnu sumu 2 739,- eur vrátane daňového bonusu, pričom celkové výdavky matky predstavujú
sumu 2 020,- eur, a preto vyživovaciu povinnosť matky vzhľadom na každodennú starostlivosť uzavrel
vo výške 200,- eur. Konštatoval, že za predpokladu neprevedenia spoluvlastníckeho podielu otcom
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území J. na plnoletú dcéru, by boli obaja rodičia vlastníkmi tejto
nehnuteľnosti, keďže matka iné nevlastní, pričom vypočutá plnoletá dcéra účastníkov ako svedkyňa

potvrdila vedomosť o problémoch otca, ktorému chcela pomôcť, avšak žiadne príjmy z firmy nemala,
nevedela aký je predmet podnikania a nemala s tým žiadne skúsenosti. Zmenu pomerov vzhliadol aj
u maloletej, ktorá v čase predchádzajúceho rozhodnutia navštevovala materskú školu a mala bežné
výdavky a aktuálne navštevuje posledný ročník základnej školy, pričom výšku jej odôvodnených potrieb
ustálil na sumu 584,- eur, na ktorých sa podľa prvoinštančného súdu otec má podieľať sumou 300,-

eur, matka sumou 200,- eur + rodinné prídavky a daňový bonus. Zročné výživné vo výške 870,- eur
povolil otcovi splácať po 100,- eur mesačne podľa § 232 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
s tým, že výška splátky je primeraná výške zročného výživného a mal za preukázané, že doteraz určené
výživné bolo v čase rozhodovania súdu vyrovnané, a teda dlh pozostáva zo sumy 120,- eur za mesiac
jún 2024 (24 dní) a zo sumy 750,- eur za mesiace júl až november 2024 (t. j. 5 x 150,- eur). Keďže

výživné bolo oproti poslednému rozhodnutiu zvýšené o 100 %, považoval ho za dostatočné na pokrytie
všetkých uznaných nevyhnutných výdavkov maloletej vo výške 582,- eur, pričom tabuľkové výživné
v zmysle metodiky Ministerstva spravodlivosti SR nie je jediným kritériom pre určenie výživného, pretože
ide len o pomôcku a základnou podmienkou by mali byť preukázateľné pravidelne sa opakujúce výdavky
dieťaťa, ktorého otec mal dvojnásobný príjem v čase, keď prispieval na výživu detí zvýšenou sumou

o 150,- eur a tiež sa podieľal na preplácaní dovoleniek pre deti v rokoch 2022 a 2023. Vyživovaciu
povinnosť otca zvýšil od podania návrhu, keďže matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa
brániace podaniu návrhu skôr, pričom obrana matky spočívajúca v údajných sľuboch otca o doplatení
výživného, keď sa zamestná, bola pre prvoinštančný súd irelevantná a navyše matka už v tom časevedela o finančných problémoch otca, tiež pre narušené vzťahy s ním sa nemohla domnievať, že
dôjde k dobrovoľnému splneniu si vyživovacej povinnosti z jeho strany. Konanie o zvýšenie vyživovacej
povinnosti na plnoletú dcéru, vzhľadom na späťvzatie návrhu matkou, zastavil podľa § 29 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) vzhľadom na plnoletosť tejto dcéry a jej procesné
právo podať návrh na zvýšenie výživného, s poukazom na úplnú spôsobilosť na právne úkony, dňom
18.03.2022.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne do
výrokov I. a II. a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši vyživovaciu
povinnosť na maloletú zo sumy 150,- eur na sumu 480,- eur od 01.03.2024 s tým, že zročné výživné
povolí otcovi splácať v mesačných splátkach po 300,- eur.

5. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Poukázala na podaný návrh,
v ktorom sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti od 01.03.2024 na sumu 480,- eur z dôvodu,
že dovtedy otec platil sumu 500,- eur, čo potvrdil, a teda išlo o zhodné tvrdenie rodičov, pričom návrh
na zvýšenie podala vzhľadom na uplynutú dobu 7 rokov od posledného určenia a zmenu pomerov
v súvislosti s nárastom potrieb maloletej A., ktorá navštevuje posledný ročník základnej školy. Otec na

potrebymaloletejnadrámecvýživnéhoprispievalennajejnarodeninyanaVianoceamesačnevreckové
v sume 10,- eur, pričom nereagoval na požiadavku dcéry, aby prispel na jej športové a spoločenské
aktivity a za posledný rok neakceptuje dcérine výdavky nad rámec výživného, čo sú aj školské aktivity,
birmovka a výlety, stretáva sa s ňou len sporadicky dva dni a v niektorých mesiacoch najviac štyri
dni, keďže žije v C. a v ostatných dňoch (28 dní) ona zariaďuje všetky veci a potreby maloletej.

Vyčítala prvoinštančnému súdu nezohľadnenie základných mesačných výdavkov ako na stravu, cestové
a podobne, ktoré jej hradí a viackrát zdôraznil ňou poberané prídavky v sume 60,- eur a daňový bonus,
ktorý od januára 2025 zanikol, a teda už nemá naň nárok, preto ho súd nemal počítať. Prvoinštančný súd
opomenul, že má prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, v ktorom
smere vykonal dokazovanie a bolo preukázané trestné konanie. Napriek uvedenému prvoinštančný súd

nevyvodil z toho správne závery, ale nesprávne právne posúdil, síce ustálil príjem otca na sumu 2 507,-
eur, avšak nesprávne určil sumu zvýšeného výživného, keď od rozhodnutia súdu, t. j. od 26.11.2024
otec neplatí výživné vo výške 300,- eur, ani zaostalé výživné a naďalej posiela sumu 150,- eur.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa pridržiaval svojho vyjadrenia v rámci súdneho

pojednávania dňa 25.11.2024.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na ňou uvádzané nepravdy za účelom jeho
očierňovania, pretože popieral, že prispieva iba na narodeniny, Vianoce a mesačné vreckové v sume
10,- eur, nakoľko počas rokov 2024 a 2025 prispel nad rámec výživného uvedenými príspevkami (spolu

vo výške 715,- eur), konkrétne v mesiacoch február 2024, máj, júl, august, október, dvakrát december
2024, v januári 2025 dvakrát, a to sumou 50,- eur a 30,- eur, vo februári 2025 sumou 10,- eur a v marci
2025 sumou 70,- eur na doučovanie slovenského jazyka na monitor, teda akceptuje výdavky nad rámec
výživného. Tvrdil, že stretávanie s maloletou je pravidelné na dvojtýždňovej báze od piatka do nedele
a za predpokladu prekážok si daný čas nahradí najbližším možným termínom cez víkend tak, aby bol

s maloletou minimálne 26 víkendov za rok. Príjem vo výške 2 507,- eur nie je jeho čistým príjmom, ale
príjmom firmy I., L., z ktorého nie sú odrátané náklady spojené s podnikaním, ktoré uvádzal v daňovom
priznaní predloženom súdu, pričom jeho finančná situácia je horšia ako v roku 2024 pre zníženie príjmov
oproti roku 2023, nie je pravdivé tvrdenie, že platí len sumu 150,- eur, keďže k rukám matky stále posiela
sumu 350,- eur napriek jej nároku len na sumu 150,- eur, pretože plnoletá dcéra I. už od septembra

2023 zarába a neštuduje dennou formou. Napadnutý rozsudok prevzal dňa 17.02.2025 a odvtedy do
15. dňa platí matke ešte ďalších 150,- eur a dopláca aj zročné výživné, teda spolu matke platí mesačne
600,- eur, vrátane 200,- eur na druhú dcéru I., čo je momentálne nad jeho možnosti a musí si požičiavať
u svojich blízkych. Preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrváva na svojich tvrdeniach. Tvrdila, že otec sa s maloletou
stretáva jedenkrát, prípadne dvakrát mesačne, pričom celú starostlivosť zabezpečuje ona. Maloletá si
uvedomuje, že otec býva v C., no nezoberie ju na nákupy, do kina, na doučovanie či k lekárovi a čiastky,
ktoré otec popísal vo výške 10,- eur až 20,- eur predstavujú vreckové, ktoré dostáva maloletá od neja ostatné čiastky si maloletá vyžiadala v období birmovky a v súvislosti s doučovaním zo slovenského
jazyka, ktoré stojí 15,- eur a mesačne ho absolvuje štyrikrát. Otec, ktorý sa s maloletou stretáva len cez
víkendy, aj to každý druhý, a nielen prvý, si neuvedomuje aká je starostlivosť o dieťa. Naďalej uvádzala

pozastaveniedaňovéhobonusu,ktorýbolzahrnutýdojejpríjmu,zktoréhopozaplateníúveruanákladov
bývania či úveru na vozidlo, nie je schopná zabezpečiť celkové výdavky maloletej. Otec pracuje denne
a má slušný príjem v meste C., pričom súd mu preukázal iba minimum príjmu, ktorý používa a dlhy, ktoré
si vyprodukoval, sú čisto finančné transakcie, z ktorých niekedy zisk je a niekedy nie, keď prednosť pri
splácaní dlhov má výživné.

9. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, bez potreby nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľa§385ods.1CSPacontrario rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokoch
podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10.Podľa§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,aknie súsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy na prejednávanú vec,

riadne zistil skutočný stav veci, no napriek tomu rozhodol nesprávne o zvýšení vyživovacej povinnosti
otca, z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok.

12.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na

schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako

aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúcesú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na

druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo

schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

15. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,

ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s
uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o

rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale
zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

16. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení

zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

17. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Pri rozhodovaní o zmene výživného je podstatná otázka zmena pomerov, či už na strane
oprávneného alebo povinného. Podstatná zmena pomerov zmysle § 78 ods. 1 ZoR je taká výrazná
zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to či už na strane povinného
alebo oprávneného. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá sa ustálila na tom,

že podstatnou zmenou pomerov na strane maloletých detí pri rozhodovaní o výživnom sa považuje
zmena resp. prechod dieťaťa z prvého stupňa ZŠ na druhý stupeň ZŠ alebo prechod zo základnej školy
na strednú, resp. zo strednej na vysokú. V tomto smere dochádza u dieťaťa k podstatnej zmene, ktorá
spočíva nie len vo zvýšení výdavkov spojených so štúdiom, ale aj k zvýšeniu výdavkov potrebných na
zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa.

19. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.20. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,

najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti na maloletú
v konaní o rozvod manželstva jej rodičov, a to rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k.

11P/230/2015-224 zo dňa 07.11.2017, v ktorom boli v tom čase dve maloletú deti zverené do
starostlivosti matky s povinnosťou otca prispievať na ich výživu, a to v tom čase na maloletú I. vo
výške 200,- eur a na maloletú A. vo výške 150,- eur. Maloletá I. navštevovala 6. ročník základnej školy
a maloletá A. materskú školu. Príjem matky v tej dobe bol ustálený na sumu 1 086,81 eura, s deťmi
bývala v rodinnom dome vlastniacom s ich otcom a z prenajatého priestoru poberali rodičia nájomné vo

výške 600,- eur, z ktorého bol uhrádzaný úver rodičov dieťaťa. Otec maloletej platil úver, a preto sumu
300,- eur z nájmu neposielal, prípadne posielal výživné 250,- eur mesačne. Príjem otca bol ustálený
na sumu 1 202,- eur. Aktuálne sa pomery zmenili, a to nielen na strane maloletého dieťaťa, ktoré už
navštevuje posledný ročník základnej školy, ale obom rodičom odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej
I., ktorá síce navštevuje vysokú školu, avšak externou formou a tiež bola evidovaná ako zamestnanec

v jednotlivých obdobiach s príjmom. Aktuálne minimálne odôvodnené výdavky na maloletú boli ustálené
na sumu približne 584,- eur, ktoré pozostávali jednak z výdavkov špecifikovaných v bode 4. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktorá výška pozostáva z pravidelných mesačných výdavkov na stravu v škole,
školské potreby, stravu doma, oblečenie a obuv, hygienické potreby, telefón, hovorné a vreckové, ale
aj vrátane mimoriadnych výdavkov na spoločné výlety, lyžiarsky, lyžovačku v Starom Smokovci a výlety

s kamarátkami. Pomery na strane otca sa zmenili, keďže jednak uzavrel manželstvo v roku 2021 a jeho
manželka má príjem. Do konca roku 2023 rodičia maloletej prenajímali spoločnú nehnuteľnosť, pričom
došlo k nezhodám s nájomníčkou zo strany otca a posledný nájom bol vyplatený v novembri 2023.
Otec popísal svoje majetkové pomery s manželkou s tým, že na náklady údajne neprispieva a BSM
s manželkou majú zrušené od apríla 2024. Jeho majetková účasť v spoločnosti I. L., ktorú založil v roku

2021, bola ukončená dňa 06.12.2023, kedy ako jediný spoločník tejto spoločnosti previedol obchodný
podiel na plnoletú dcéru, avšak naďalej je štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti – konateľom a podľa
lustrácie v Sociálnej poisťovni je evidovaný ako aj zamestnanec v tejto spoločnosti s vymeriavacím
základom vo výške 240,- eur a tiež u zamestnávateľa L., L. s vymeriavacím základom 68,96 eura. Podľa
potvrdenia o príjme od spoločnosti L., L. za mesiace apríl až jún 2024 bol otcovi v priemere vyplatený

mesačný príjem 170,- eur, pričom otec tvrdil svoj príjem spolu vo výške 500,- eur mesačne. Taktiež
z výpovede otca je zistené, že je zadlžený, ale má aj pohľadávku voči fyzickej osobe, ktorej poskytol
značnú sumu na základe viacerých pôžičiek, čím mu bola vzniknutá škoda vo výške 746 922,- eur a jeho
dlhy sú vo výške 440 000,- eur od fyzických osôb a vo vzťahu k peňažným ústavom, kde sú vedené
exekúcie približne vo výške 150 000,- eur. Prvoinštančný súd ustálil však príjem otca vo výške 2 507,-

eur, a to vychádzajúc z priemeru faktúr vystavených za mesiace január až september 2024 spoločnosťou
I., ktorá zároveň užíva na základe leasingu vozidlo KIA Sorento s mesačnou splátkou 476,36 eura, ktoré
je v dispozícii otca. S tvrdením otca o jeho príjme sa prvoinštančný súd nestotožnil, keďže jeho výdavky
sú vyššie a zároveň platil a platí výživné v sume 350,- eur, z ktorého dôvodu je jeho príjem vyšší, než
argumentoval, pričom dobrovoľne v istom období prispieval na výživu detí sumou 500,- eur mesačne

do februára 2024, a to aj plnoletej dcéry.

22. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o preukázaní podstatnej
zmeny pomerov, ako na strane maloletej, ktorá je staršia o 7 rokov a navštevovala v čase rozhodovania
prvoinštančného súdu už posledný ročník základnej školy (školský rok 2024/2025) a k zmene pomerov

došlo aj na strane oboch rodičov, ktorým sa príjem zvýšil, a to u matky zo sumy 1 080,81 eura na
2 739,- eur, v čom je zahrnutý aj daňový bonus a u otca zo sumy 1 202,- eur + príjem z prenájmu
spoločnej nehnuteľnosti vo výške 300,- eur na aktuálnu sumu 2 507,- eur, čo súd prvej inštancie ustálil
z predložených faktúr spoločnosti I., v ktorej mal otec nielen majetkovú účasť, ktorú previedol na plnoletúdcéru, avšak tento prevod bol len fiktívny, keďže otec naďalej vystupuje a koná za danú spoločnosť
a je jej štatutárnym zástupcom. Ani odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami otca o jeho nízkom príjme
do výšky 500,- eur mesačne, čomu nezodpovedajú jeho výdavky a tiež prihliadol na skutočnosť, že

do februára 2024 poukazoval spolu výživné vo výške 500,- eur, síce na obidve deti, z ktorých plnoletá
dcéra I. už nebola odkázaná na výživu svojich rodičov, pretože štúdium na vysokej škole absolvuje
od roku 2023 externou formou a navyše mala aj príjem z pracovného pomeru. Celkové majetkové
pomery otca dokresľujú aj jeho aktivity formou poskytovania množstva pôžičiek, z ktorých profitoval
na základe úrokovej sadzby v nie nízkej sume a napriek tomu, že otec tvrdil, že je zadlžený, bol

podvedený, v dôsledku čoho mu vznikla vysoká škoda, uvedená skutočnosť nemôže byť zohľadnená
v jeho prospech, keďže mal byť obozretný pri poskytovaní pôžičiek. Vzhľadom na preukázanú zmenu
pomerov nielen na strane maloletej, ale aj na strane oboch rodičov, odvolací súd aj s poukazom na
odporúčací charakter Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného, tzv. tabuľkové
výživné, dospel k záveru, že v zmysle danej Metodiky by výživné malo predstavovať 22 % z príjmu
povinného rodiča pri jednej vyživovacej povinnosti, čo z príjmu otca vo výške 2 507,- eur by malo byť

vo výške 550,- eur, avšak odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že otec sa s maloletou stretáva,
prispieva jej nad rámec určitými sumami na vreckové či iné aktivity, aj keď nie vo vysokých sumách
a aj vzhľadom na návrh matky a s poukazom na odôvodnené výdavky maloletej vo výške cca 600,- eur,
rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu 480,- eur, a to od podania návrhu a nie ako
matka žiadala od 01.03.2024, pretože jej argumenty pre stanovenie skoršieho počiatku pre zvýšenie

vyživovacej povinnosti ani odvolací súd neuznal za opodstatnené, keďže jej nič nebránilo v tom, aby
predmetný návrh podala skôr. Spolu tak výživné zo strany otca vo výške 480,- eur + výživné zo strany
matkyvovýškeaspoň300,-eur+rodinnévýdavky,taknepochybnepokryjenielenzákladnéodôvodnené
potreby maloletej, ale bude priestor aj na ďalšie, a to najmä mimoriadne výdavky dieťaťa v súvislosti so
školskými výletmi, ale aj prípadnými súkromnými dovolenkami či výletmi s kamarátkami tak, aby dieťa

sa podieľalo na životnej úrovni svojich rodičov, ktorá v danom prípade je na priemernej úrovni, a teda aj
maloletá nemá mať pokryté nevyhnutné základné odôvodnené potreby, ale aj ďalšie potreby. Odvolací
súd sa neodchýlil od skutkových záverov súdu prvej inštancie ohľadne ustáleného príjmu otca, ktorý síce
uvádzalveľminízkypríjem,alestýmtotvrdenímsaaniodvolacísúdnestotožnilatieždodáva,žecelkovú
majetkovú situáciu otca dokresľuje majetková účasť v spoločnosti, v ktorej je už aktuálne iba štatutárnym

zástupcom,ktoráspoločnosťdisponujevozidlomsplácanýmnazákladeleasinguvovýškepribližne500,-
eur mesačne a majetkovú situáciu otca dokresľuje aj finančný obnos na základe poskytnutých pôžičiek,
ktorésíceotcovinebolivrátenéabolamuúdajnevzniknutáškoda,toaleodvolacísúdnemoholzohľadniť
na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že otcovi
odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére, ktorú mal stanovenú vo výške 200,- eur mesačne, no

napriek tomu toto výživné uhrádzal, avšak nebolo ho možné započítať do zročného výživného, keďže
išlo o výživu plnoletej dcéry, ale jeho schopnosť platiť stanovené zvýšené výživné preukazuje aj platenie
tohto, i keď už neopodstatnene, plateného výživného na plnoleté dieťa, ktoré má príjem zo zárobkovej
činnosti a aj s majetkovej účasti v spoločnosti, v ktorej nadobudla obchodný podiel prevodom zo strany
otca.

23. Matka síce v odvolaní všeobecne uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP,
ktorévšakbližšienezdôvodnila,alepodstatoujejodvolaniabolanespokojnosťsostanovenýmzvýšeným
výživným súdom prvej inštancie, a to s poukazom na príspevok otca titulom výživného nad rámec len
sporadicky, na sviatky či na drobné vreckové, tiež dôvodila zánikom daňového bonusu od januára 2025

a nezohľadnením všetkých výdavkov na maloletú. Poukazovala tiež na podstatnú zmenu pomerov za
dobu 7 rokov a na skutočnosť, že otec do februára 2024 platil sumu 500,- eur, ktorú skutočnosť potvrdil,
teda išlo o zhodné tvrdenie účastníkov konania.

24. Odvolacie námietky matka, pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP boli

nedôvodné, navyše tento odvolací dôvod matka nešpecifikovala a rovnako tiež ňou tvrdené nesprávne
právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože prvoinštančný súd aplikoval správnu
právnu normu, avšak na základe vykonaných dôkazov ustálil nesprávnu sumu pre zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie týkajúce sa zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca vo výroku I. a zároveň aj vo výroku II. zmenil podľa § 388 CSP.

25. V danom prípade zročné výživné za obdobie od 06.06.2024 do 30.11.2024 predstavuje sumu 1 925,-
eur, ktorá pozostáva zo sumy 275,- eur za 25 dní mesiaca jún 2024 + 5 mesiacov x 330,- eur (zvýšené
výživné) = spolu zročné výživné 1 925,- eur.26. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a

podobne).

27. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 52 CMP a rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).