Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/162/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122206556
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4122206556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: R. C., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, bytom O.X. X, L., zastúpeného: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Palánok 3, Nitra,
IČO: 36 110 787, proti žalovanému: NITRAZDROJ, a.s., so sídlom Dolnočermánska 38, Nitra, IČO: 34
098 593, zastúpenému: Mgr. Šimon Boka, advokát, so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, IČO: 31 364 527,
o uloženie povinnosti poskytnúť informácie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 29Cb/43/2022 - 129 zo dňa 14.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/43/2022 - 129 zo dňa 14.07.2023

p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému súd voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej 1. inštancie I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť poskytnúť žalobcovi informácie v požadovanom rozsahu podľa § 180 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“).

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„49. Súd považuje za nesporné to, že žalobca je akcionárom žalovaného, jedným z akcionárov
žalovaného, ktorý vlastní 6 ks akcií - listinných, ktorých menovitá hodnota predstavuje 0,3 % základného
imania. Žalovaný je akciová spoločnosť.
50. Za nesporné považuje súd aj to, že na deň 23.05.2022 bolo zvolané riadne valné zhromaždenie,
dňa 23.05.2022 sa aj konalo riadne valné zhromaždenie. Zúčastnil sa ho zástupca žalobcu W.. K. C.,
syn žalobcu. Na riadnom valnom zhromaždení zástupca žalobcu predložil v písomnej forme - žiadosť o

predloženie doplňujúcich informácií a vysvetlení a uplatnenie návrhov, na písomnom podaní je uvedené
potvrdenie prevzatia dňa 23.05.2022 - predsedom riadneho valného zhromaždenia W.. D. C.. Dňa
06.06.2022 - písomná odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu.
51. Strany sporu medzi sebou rozporovali to, či informácie boli žalobcovi poskytnuté v dostatočnom
množstve, či je možné poskytnúť informácie na úrovni analytickej evidencie, či sa dá oceniť akcia
bez ocenenia podniku, resp. trhovej hodnoty podniku, resp. odvodiť od trhovej hodnoty podniku trhová
hodnota akcií.

...
53. Súd konštatuje, že právna úprava informačnej povinnosti predstavenstva akciovej spoločnosti vo
vzťahu k akcionárom sa nachádza v § 180 Obchodného zákonníka.54. Akcionári sa zúčastňujú na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia (ktoré však
kontroluje aj ostatné orgány spoločnosti). Akcionár má právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení,
hlasovať na ňom, požadovať na ňom od predstavenstva informácie a vysvetlenia a uplatňovať

návrhy. Tieto štyri oprávnenia sú základom, pomocou ktorého akcionár uplatňuje svoj vplyv na
riadenie spoločnosti a prijímanie rozhodnutí spoločnosti. Uvedené ustanovenie umožňuje akcionárovi
pomocou poskytnutých informácií na valnom zhromaždení uplatňovať svoj vplyv na spoločnosť,
pretože akcionár na rozdiel od spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nemá oprávnenie na
nazeranie do dokladov spoločnosti mimo valného zhromaždenia (s výnimkou jediného nesystémového

ustanoveniaobsiahnutéhov§178ods.7).Kontrolnéoprávneniamôžeakcionáruplatňovaťibanepriamo
prostredníctvom dozornej rady, ktorá je povinná oboznámiť akcionárov na valnom zhromaždení so
svojimi kontrolnými zisteniami (§ 201), a priamo na valnom zhromaždení tým, že môže požadovať
vysvetlenia o činnosti spoločnosti a podávať návrhy rozhodnutí.
55. Právo účasti na valnom zhromaždení majú pritom aj tí akcionári, ktorým neprináleží hlasovacie
právo (napr. majitelia prioritných akcií). Aj oni môžu byť na valnom zhromaždení prítomní, požadovať

informácie a vysvetlenia.
56. S účinnosťou od 1. januára 2002 bola doplnená právna úprava o práve akcionára na poskytnutie
informácie od orgánov spoločnosti priamo na valnom zhromaždení, najmä pokiaľ ide o možnosť
vynútenia si tohto práva.
57. Vymedzenie charakteru, obsahu a rozsahu informácie, na ktorej poskytnutie na valnom zhromaždení

akcionár má, resp. nemá nárok vyplýva z odsekov 3 a 4.
58.Vodseku3jeustanovenýrozsahakvalitainformáciíavysvetlení,naktorýchposkytnutiemáakcionár
právo podľa odseku 1. Akcionár totiž nemá právo na akékoľvek informácie a vysvetlenia, ale iba na také,
ktoré majú alebo môžu mať určitý vzťah k predmetu rokovania valného zhromaždenia, súvisia s ním a
akcionár ich potrebuje na to, aby mal dostatok informácií, ktoré potrebuje pre prijímanie informovaných

rozhodnutí na tomto valnom zhromaždení. Toto všeobecné vymedzenie je ďalej doplnené v odseku 4,
podľa ktorého je možné poskytnutie informácie odmietnuť iba v prípade, že by sa jej poskytnutím porušil
zákon alebo by jej poskytnutie mohlo spôsobiť ujmu samotnej spoločnosti alebo jej dcérskej spoločnosti
(po starostlivom uvážení; tu sa starostlivé uváženie bude zrejme týkať toho, či požadovaná informácia
môže predstavovať napr. predmet obchodného tajomstva); to však neplatí pre informácie týkajúce sa

hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti, na ktorých poskytnutie má akcionár vždy právo.
59. Členovia predstavenstva, ktorí porušia povinnosť poskytnúť akcionárovi pravdivé a úplné informácie,
zodpovedajú spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú mu tým spôsobia (§ 757). Právna úprava tejto
povinnosti reaguje aj na v praxi sa často vyskytujúcu situáciu, keď predstavenstvo nie je schopné podať
priamo na valnom zhromaždení úplnú informáciu, ale ju musí zistiť dodatočne. Aj v tomto prípade však

predstavenstvo informáciu akcionárovi poskytnúť musí, a to do 15 dní od konania valného zhromaždenia
spôsobom uvedeným v odseku 3. Ku skráteniu lehoty na poskytnutie informácie z pôvodných 30 na 15
dní došlo novelou (zákonom č. 487/2009 Z.z.).
60. Vzhľadom na voľnú prevoditeľnosť akcií, najmä vo verejných spoločnostiach, je možné, aby akcie
kúpila a na valnom zhromaždení sa zúčastnila aj osoba, ktorej cieľom je získať určité informácie

pre konkurenciu. Preto právna úprava umožňuje, aby predstavenstvo malo možnosť odmietnuť
poskytnutie informácie, ktorej sprístupnenie by mohlo spoločnosti spôsobiť ujmu; v zmysle odseku 4
predstavenstvo musí vždy poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov
spoločnosti. Ide o veľmi široko definovanú výnimku (v podstate akákoľvek otázka môže súvisieť s
hospodárením spoločnosti), ktorú treba interpretovať zužujúco. Predovšetkým platí, že aj v tomto

prípade môže predstavenstvo odmietnuť poskytnutie odpovede, ak otázka nesúvisí s predmetom
rokovania valného zhromaždenia, resp. odpovedať iba v rozsahu, v akom otázka s rokovaním súvisí.
Zo všeobecných ustanovení upravujúcich povinnosti predstavenstva vyplýva, že aj tu musí postupovať
tak, aby nespôsobilo spoločnosti ujmu. Preto má určitú voľnosť a povinnosť zvoliť primeranú mieru
zovšeobecnenia odpovede (informácií) na otázku, ktorá sa síce týka hospodárenia spoločnosti, ale je

taká konkrétna, že poskytnutie detailnej odpovede by mohlo ohroziť aktuálne postavenie a stratégiu
spoločnosti na trhu alebo na úkor spoločnosti zvýhodniť konkurenciu (napr. žiadosť o štruktúrovanú
informáciu o aktuálnom objeme a vývoji tržieb spoločnosti v každom segmente trhu).
61. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo ako kolektívny orgán, pričom
členovia predstavenstva musia s odbornou starostlivosťou uvážiť, čo je v najlepšom záujme

spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Arbitrom v prípade odmietnutia poskytnutia informácií zo strany
predstavenstva je na požiadanie akcionára dozorná rada. Ak dozorná rada súhlasí s rozhodnutím
predstavenstva o neposkytnutí informácie, akcionár sa môže domáhať poskytnutia informácie na súde.
Súd potom rozhodne, či predstavenstvo bolo oprávnené poskytnutie informácie odmietnuť, alebo nie.Ak predstavenstvo nebolo oprávnené poskytnutie informácie odmietnuť, uloží mu, aby požadovanú
informáciu akcionárovi poskytlo dodatočne. Napriek tomu, že súd rozhodol, že požadovaná informácia
mala byť akcionárovi na valnom zhromaždení poskytnutá, z dôvodu právnej istoty to nie je dôvod na

určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom.
62. Novelizované znenie odseku 3 (zákonom č. 487/2009 Z.z.) umožnilo predstavenstvu odkázať
akcionára v odpovedi na jeho žiadosť na internetovú stránku, neskôr, od novely vykonanej zákonom
č. 546/2010 Z.z. na webové sídlo spoločnosti, ak ho spoločnosť má zriadené, a to za podmienky, že
obsahuje akcionárom požadovanú informáciu. Predpísaným formátom "otázka - odpoveď", sa v zásade

má na zreteli rubrika "často kladených otázok" (FAQ - frequently asked questions). Smernica 2007/36/
ES o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu v tejto súvislosti
vyžaduje, aby odpoveď (požadované informácie) bola akcionárovi sprístupnená jednoducho a efektívne.
63. K doplneniu odseku 6 došlo novelou (zákonom č. 487/2009 Z.z.). Výsledkom tohto doplnenia je
výslovná úprava lehoty, v rámci ktorej si môže akcionár spoločnosti uplatniť svoje právo na informácie
žalobou na súde. Úprava tejto lehoty má napomôcť predchádzať vzniku neprimeraného zaťaženia,

ktoré môže byť spoločnosti spôsobené príliš dlhou lehotou na podanie žaloby na určenie povinnosti
spoločnostipožadovanúinformáciuposkytnúť(pozristanoviskoobchodnoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu SR na zjednotenie výkladu ustanovení § 180 ods. 3 až 5, v spojení s § 183 a § 131 OBZ, sp. zn.
Obpj 1/2007). Prekluzívna lehota jedného mesiaca plynúca odo dňa konania valného zhromaždenia,
na ktorom akcionár požiadal o poskytnutie informácie, sa uplatní v prípade podľa § 180 ods. 3, t.j. ak

predstavenstvo spoločnosti odkáže akcionára na webové sídlo spoločnosti, ako aj v prípade podľa §
180 ods. 4, keď dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie (po predchádzajúcom
odmietnutí poskytnutia informácie zo strany predstavenstva spoločnosti).
...
67. Dozorná rada je jedným z obligatórnych orgánov akciovej spoločnosti a má zákonom vymedzenú

kontrolnú právomoc, ktorá sa vzťahuje k výkonu funkcie členov predstavenstva a k uskutočňovaniu
podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti. Okrem všeobecnej kontrolnej pôsobnosti dozorná rada
preskúmava činnosti predstavenstva aj v zákonom stanovených záležitostiach. Takýmto prípadom je
aj citovaná úprava § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého dozorná rada preskúmava
postup predstavenstva, pokiaľ predstavenstvo na valnom zhromaždení odmietne poskytnúť akcionárovi

požadované údaje. Dozorná rada v tomto prípade rozhoduje na žiadosť akcionára, a buď uloží
predstavenstvu povinnosť poskytnúť akcionárovi požadovanú informáciu alebo rozhodne, že súhlasí s
postupom predstavenstva, ktoré odmietlo akcionárovi na valnom zhromaždení informácie poskytnúť.
V prípade, že dozorná rada nesúhlasí s poskytnutím informácií, môže akcionár ktorý informácie
požadoval podať návrh na súd, ktorý rozhodne o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu

akcionárovi poskytnúť. Preskúmavacia činnosť súdu sa teda vzťahuje v týchto prípadoch vždy na
rozhodnutie dozornej rady. V prípade, že akcionár, ktorý žiadal na valnom zhromaždení predstavenstvo
o poskytnutie informácie a predstavenstvo mu odmietlo informácie poskytnúť, nepožiada dozornú radu
o to, aby predstavenstvu uložila povinnosť poskytnúť mu informácie, nie sú splnené zákonom stanovené
predpokladynapodaniežalobynasúd.Súdnepreskúmavarozhodnutiepredstavenstva,alerozhodnutie

dozornej rady.
68. Bez ohľadu na to, či žalobca žiadal o poskytnutie informácií ústne alebo v písomnej forme, pokiaľ mu
bolo predstavenstvom na valnom zhromaždení oznámené, že informácie mu poskytnuté nebudú, alebo
aj dodatočne v písomnej forme mu neboli požadované informácie poskytnuté, mal žalobca požiadať
dozornú radu, aby predstavenstvu uložila povinnosť poskytnúť mu požadované informácie. Pokiaľ

ide o úpravu postupu, že po odmietnutí poskytnutia informácií zo strany predstavenstva rozhoduje
na žiadosť akcionára dozorná rada, zákon nerozoznáva, či akcionár žiadal o poskytnutie informácií
ústne alebo písomne. Podstatné je, že priamo na valnom zhromaždení alebo dodatočne v písomnej
forme došlo k odmietnutiu poskytnutia informácií. Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že dodatočne v písomnej forme listom zo dňa 06.06.2022 bolo zástupcovi žalobcu

oznámené, že žiadané informácie mu poskytnuté nebudú s odkazom na dôvody. Zákon nepredpisuje
žiadny „relevantný spôsob“, akým má predstavenstvo na valnom zhromaždení oznámiť akcionárovi,
že odmieta poskytnúť mu požadované informácie. Samozrejme, žalobca nemal ani povinnosť žiadať
dozornú radu, aby rozhodla o povinnosti poskytnúť informácie, pokiaľ tak však neurobil, a to či už priamo
na valnom zhromaždení alebo aj neskôr písomne, keď mu do 15 dní neboli požadované informácie

poskytnuté, nemôže súd rozhodnúť o povinnosti žalovaného poskytnúť informácie. Súd sa nestotožňuje
s názorom žalobcu, že tomuto postupu bráni prekluzívna jednomesačná lehota na podanie žaloby na
súd, nakoľko v tejto lehote stačí požiadať dozornú radu a v prípade neposkytnutia informácií v danejlehote je potrebné podať v lehote žalobu na súd. Jednomesačná prekluzívna lehota nevylučuje to, že
súd nepreskúmava rozhodnutie predstavenstva, ale rozhodnutie (resp. postup) dozornej rady.
69. Z obsahu súdneho spisu má súd za preukázané, že žalobca ako akcionár nepostupoval v tomto

prípade v súlade s úpravou § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď nepožiadal dozornú radu, aby
rozhodla o tom, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného je povinné požadované informácie žalobcovi
poskytnúť. Až za situácie, ak by dozorná rada rozhodla, že s poskytnutím informácie nesúhlasí, môže
o takejto povinnosti na základe návrhu akcionára konať a rozhodnúť súd. Súd preto nemal splnené
procesnoprávne podmienky, nakoľko nemal preukázaný správny postup akcionára v zmysle § 180

Obchodného zákonníka. Žalobu preto vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje súd za dôvodnú.
70. Taktiež súd konštatuje, že žaloba je nedôvodná aj z hľadiska hmotnoprávnych podmienok.
71. V tomto smere súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca R. C. je
akcionárom žalovaného, jedným z akcionárov žalovaného, ktorý vlastní 6 ks akcií - listinných, ktorých
menovitá hodnota predstavuje 0,3 % základného imania. Žalovaný je akciová spoločnosť. Na deň
23.05.2022 bolo zvolané riadne valné zhromaždenie, dňa 23.05.2022 sa aj konalo riadne valné

zhromaždenie.
72. Z pozvánky na riadne valné zhromaždenie zo dňa 20.04.2022 vyplýva, že sa má konať dňa
23.05.2022 s týmto navrhovaným programom:
1. Otvorenie, informácia o prítomných akcionároch na riadnom valnom zhromaždení
2. Voľba orgánov riadneho valného zhromaždenia (t.j. predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa,

overovateľov zápisnice, osôb poverených sčítaním hlasov).
3. Schválenie programu riadneho valného zhromaždenia
4. Odvolanie a voľba členov predstavenstva (uznesenie predstavenstva a dozornej rady z rokovania dňa
08.03.2022), voľba predsedu predstavenstva
5. Odvolanie a voľba členov dozornej rady (uznesenie predstavenstva a dozornej rady z rokovania dňa

08.03.2022), voľba predsedu dozornej rady
6. Výročná správa predstavenstva a.s. (správa o podnikateľskej činnosti a stave majetku), ročná účtovná
závierka k 31.12.2021 a návrh na rozdelenie zisku
7. Správa dozornej rady a.s. a stanovisko audítora k ročnej účtovnej závierke za rok 2021
8. Schválenie výročnej správy predstavenstva a.s., ročnej účtovnej závierky, rozhodnutia o rozdelení

zisku, určenie rozhodujúceho dňa a spôsobu a miesta výplaty dividend , tantiém podľa § 178 ods. 5 a
6 Obchodného zákonníka
9. Podnikateľský plán na rok 2022
10. Schválenie audítora pre rok 2022
11.Schváleniezmluvyovýkonefunkcieuzatváranejsčlenomdozornejradyaschválenieodmienčlenom

dozornej rady
12. záver
73. Zúčastnil sa ho zástupca žalobcu W.. K. C., syn žalobcu. Na riadnom valnom zhromaždení zástupca
žalobcu predložil v písomnej forme - žiadosť o predloženie doplňujúcich informácií a vysvetlení a
uplatnenie návrhov, na písomnom podaní je uvedené potvrdenie prevzatia dňa 23.05.2022 - predsedom

riadneho valného zhromaždenia W.. D. C.. Dňa 06.06.2022 - písomná odpoveď žalovaného na žiadosť
žalobcu.
74. Z písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.09.2022 ako aj z výpovede svedka W..
K.C.napojednávaníkonanomdňa14.06.2023jezrejmé,žehlavnýminiciátorompožadovaniainformácií
je sám svedok W.. K. C., syn žalobcu. Z písomného podania zo dňa 29.09.2022 vyplýva z jeho obsahu,

že je reprodukovaním slov W.. K. C. vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu v tomto konaní. Z jeho
obsahu je zrejmé, že W.. K. C. v ňom popisuje svoju osobnú motiváciu angažovania sa v uvedenom
prípade a uviedol skutočnosti v časovom chronologickom rámci (vyplýva z tretieho odseku písomného
podania žalobcu zo dňa 29.09.2022). Súdu sa celé podanie zo dňa 29.09.2022 javí ako podanie písané
práve W.. K. C.. Z toho podania ako aj zo samotnej rozsiahlej výpovede svedka W.. K. C. vyplýva, že

svedok už vykonal finančno ekonomickú analýzu spoločnosti, či už na základe dokumentov , ktoré mu
boli zaslané žalovaným v minulosti ako aj informáciami z verejne dostupných zdrojov zverejnených na
verejnom portály https://www.registeruz.sk ako aj určil pre svoje potreby vnútornú hodnotu jednej akcie
(šiesty odsek písomného podania zo dňa 29.09.2022 ). V obsahu podania ako aj rozsiahlej výpovede
svedka je zrejmé, že požadované informácie potrebuje za účelom ohodnotenia akcie a za účelom

kontrolyspoločnosti,nakoľkozodsekudvatretiastranapodaniazodňa29.09.2022vyplýva,žepoukázal
na porušovanie niektorých povinností v nadväznosti na zákon o účtovníctve. Ako dôkaz jeho erúdie
v danej oblasti predložil aj prezentačný materiál svojej konzultačnej spoločnosti DM Advisory, s.r.o.,súčasťou ktorého je na strane 3 skrátený životopis spolu s ponukou na bezplatné konzultácie (odsek tri
tretia strana podania zo dňa 29.09.2022).
75. Súd konštatuje, že žalobcom v žalobe požadované informácie na úrovni analytickej evidencie a

taktiež informácie týkajúce sa sociálneho fondu neboli predmetom rokovania valného zhromaždenia dňa
23.05.2022 a v danom prípade sa nejedná ani o informácie, ktoré by mali priamo alebo nepriamo súvisieť
s rokovaním na valnom zhromaždení dňa 23.05.2022.
76. Žalobca ako aj svedok vo svojej výpovedi poukázal na to, že požadované informácie sa týkajú
hospodárenia a majetkových pomerov žalovaného, pričom sa nejedná o informácie, ktoré by mohli

spôsobiť spoločnosti žalovaného ujmu. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom
na voľnú prevoditeľnosť akcií, najmä vo verejných spoločnostiach, je možné, aby akcie kúpila a na
valnom zhromaždení sa zúčastnila aj osoba, ktorej cieľom je získať určité informácie pre konkurenciu.
Preto právna úprava umožňuje, aby predstavenstvo malo možnosť odmietnuť poskytnutie informácie,
ktorej sprístupnenie by mohlo spoločnosti spôsobiť ujmu; v zmysle odseku 4 predstavenstvo musí
vždy poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. Ide o veľmi

široko definovanú výnimku (v podstate akákoľvek otázka môže súvisieť s hospodárením spoločnosti),
ktorú treba interpretovať zužujúco. Predovšetkým platí, že aj v tomto prípade môže predstavenstvo
odmietnuť poskytnutie odpovede, ak otázka nesúvisí s predmetom rokovania valného zhromaždenia,
resp. odpovedať iba v rozsahu, v akom otázka s rokovaním súvisí (komentár Wolters Kluwer, ASPI
k § 180). Zo všeobecných ustanovení upravujúcich povinnosti predstavenstva vyplýva, že aj tu musí

postupovať tak, aby nespôsobilo spoločnosti ujmu. Preto má určitú voľnosť a povinnosť zvoliť primeranú
mieruzovšeobecneniaodpovede(informácií)naotázku,ktorásasícetýkahospodáreniaspoločnosti,ale
je taká konkrétna, že poskytnutie detailnej odpovede by mohlo ohroziť aktuálne postavenie a stratégiu
spoločnosti na trhu alebo na úkor spoločnosti zvýhodniť konkurenciu (napr. žiadosť o štruktúrovanú
informáciu o aktuálnom objeme a vývoji tržieb spoločnosti v každom segmente trhu).

77. Súd konštatuje, že predstavenstvo môže odmietnuť poskytnutie odpovede, ak otázka nesúvisí
s predmetom rokovania valného zhromaždenia, resp. odpovedať iba v rozsahu, v akom otázka s
rokovaním súvisí (komentár Wolters Kluwer, ASPI k § 180). V tomto smere súd poukazuje na to,
že predmetom rokovania Valného zhromaždenia konaného dňa 23.05.2022 bolo (podľa pozvánky na
VZ ako aj zápisnice z VZ) - Otvorenie, informácia o prítomných akcionároch na riadnom valnom

zhromaždení, Voľba orgánov riadneho valného zhromaždenia (t.j. predsedu valného zhromaždenia,
zapisovateľa, overovateľov zápisnice, osôb poverených sčítaním hlasov), Schválenie programu
riadneho valného zhromaždenia, Odvolanie a voľba členov predstavenstva (uznesenie predstavenstva
a dozornej rady z rokovania dňa 08.03.2022), voľba predsedu predstavenstva, Odvolanie a voľba členov
dozornej rady (uznesenie predstavenstva a dozornej rady z rokovania dňa 08.03.2022), voľba predsedu

dozornej rady, Výročná správa predstavenstva a.s. (správa o podnikateľskej činnosti a stave majetku),
ročnáúčtovnázávierkak31.12.2021anávrhnarozdeleniezisku,Správadozornejradya.s.astanovisko
audítora k ročnej účtovnej závierke za rok 2021, Schválenie výročnej správy predstavenstva a.s., ročnej
účtovnej závierky, rozhodnutia o rozdelení zisku, určenie rozhodujúceho dňa a spôsobu a miesta výplaty
dividend , tantiém podľa § 178 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka, Podnikateľský plán na rok 2022,

Schválenie audítora pre rok 2022, Schválenie zmluvy o výkone funkcie uzatváranej s členom dozornej
rady a schválenie odmien členom dozornej rady.
78. Žalobca požaduje informácie :
Špecifikovať za obdobie k 31.12.2021 podrobný rozbor všetkých účtov príslušných nákladov na úroveň
analytickej evidencie tak, aby bol jednoznačne definovaný druh nákladov podľa ich vecnej stránky (t. j.

na čo boli prostriedky použité) ako aj kvantitatívnej stránky (t. j. objem použitých finančných prostriedkov
vyjadrených v EUR) za tieto nákladové skupiny: Náklady na služby (účtovná skupina 51, riadok 14
Výkazu ziskov a strát), Ostatné náklady na hospodársku činnosť (riadok 26 Výkazu ziskov a strát).
Špecifikovať za obdobie k 31.12.2021 rozbor účtu 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov (riadok 98
Súvahy) podľa analytickej evidencie tak, aby bol jednoznačne kvantifikovaný zostatok nerozdeleného

zisku podľa jednotlivých rokov.
Špecifikovať za obdobie k 31.12.2021 rozbor účtu 472 - Záväzky zo sociálneho fondu (riadok 114
Súvahy) podľa analytickej evidencie zohľadňujúcej spôsob tvorby sociálneho fondu s akcentom na časť
tvorenú z čistého zisku spoločnosti vrátane rozboru obratu na predmetom účte za rok 2021.
Sprístupniť vnútorný predpis žalovaného pojednávajúci o tvorbe sociálneho fondu, spôsobe použitia,

podmienok poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu a disponovania s finančnými prostriedkami
sociálneho fondu.79. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že požadované informácie tak ako ich žiada žalobca
v rozsahu podrobného rozboru všetkých účtov na úrovni analytickej evidencie sú nad rozsah informácií,
ktoré by súviseli s predmetom Valného zhromaždenia konaného dňa 23.05.2022.

80. Z výpovede svedka W.. K. C. vyplýva, že prvotný zámer jeho angažovania sa v predmetnej veci je
uskutočniť vnútornú hodnotu akcií, či aj spravil, nakoľko z jeho výpovede vyplýva, že zistil , že hodnota
akcií (podľa jeho záveru) je iná ako ponúkol p. D. jeho otcovi , t.j. žalobcovi. Poukázal na osobnú
motiváciu angažovania sa v tejto veci. Chcel vykonať hlbšiu analýzu spoločnosti, že k akým záverom sa
dopracuje, nakoľko v tejto oblasti pôsobí profesne ako finančný analytik, investičný analytik a investičný

poradca tak ho to zaujalo aj profesne. Sám uviedol, že mu žalobca umožnil nahliadnuť do materiálu a
listín, ktoré majú byť predmetom rokovania valného zhromaždenia, urobil si výpisy a pripravil sa na svoju
účasť na valnom zhromaždení. Na valnom zhromaždení sa zúčastnil osobne a bol pripravený požadovať
ďalšie informácie a vysvetlenia týkajúce sa hospodárenia a majetku spoločnosti. Sám poukázal na
to, že si urobil finančnú analýzu, ktorú vykonal pre potreby čo najobjektívnejšieho zistenia finančnej
hospodárskej situácie spoločnosti v konečnom dôsledku aj predpokladanej hodnoty akcií, ktoré zhrnul

do svojich záverov.
81. Podľa názoru súdu tak požadované informácie v takom rozsahu ako ich žiada žalobca (v rozsahu
podrobného rozboru všetkých účtov na úrovni analytickej evidencie a to všetko za obdobie k 31.12.2021)
sú nad rozsah informácií , ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia dňa 23.05.2022,
nakoľko predmetom rokovania Valného zhromaždenia bola (okrem schválenia programu valného

zhromaždenia, voľby a odvolania členov predstavenstva a dozornej rady vrátane jej predsedu), Výročná
správa predstavenstva a.s. (správa o podnikateľskej činnosti a stave majetku), ročná účtovná závierka
k 31.12.2021 a návrh na rozdelenie zisku, Správa dozornej rady a.s. a stanovisko audítora k ročnej
účtovnej závierke za rok 2021, Schválenie výročnej správy predstavenstva a.s., ročnej účtovnej závierky,
rozhodnutia o rozdelení zisku, určenie rozhodujúceho dňa a spôsobu a miesta výplaty dividend , tantiém

podľa § 178 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka, Podnikateľský plán na rok 2022, Schválenie audítora pre
rok 2022, Schválenie zmluvy o výkone funkcie uzatváranej s členom dozornej rady a schválenie odmien
členom dozornej rady, t.j. skutočnosti týkajúce sa roku 2021 a plány na rok 2022 , pričom požadované
informácie podľa žaloby mali byť špecifikované za obdobie k 31.12.2021, t.j. zrejme aj obdobie pred
rokom 2021, nakoľko žalobca žiada poskytnúť informácie ohraničené len k 31.12.2021, pričom nie je

zrejmé ani odkedy , t. j. od akého dátumu žiada špecifikovať podrobný rozbor všetkých účtov na úroveň
analytickej evidencie. Požadovanie informácií za obdobie od vzniku žalovaného ako spoločnosti (t.j. aj
za minulé roky) až po obdobie k 31.12.2021 je nad rozsah informácií týkajúcich sa predmetu rokovania
valného zhromaždenia.
82. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žaloba je nedôvodná tak z hľadiska

procesnoprávnych podmienok (nakoľko z obsahu súdneho spisu má súd za preukázané, že žalobca
ako akcionár nepostupoval v tomto prípade v súlade s úpravou § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka,
keď nepožiadal dozornú radu, aby rozhodla o tom, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného je
povinné požadované informácie žalobcovi poskytnúť. Až za situácie, ak by dozorná rada rozhodla, že
s poskytnutím informácie nesúhlasí, môže o takejto povinnosti na základe návrhu akcionára konať a

rozhodnúť súd) aj z hľadiska hmotnoprávnych podmienok (keďže podľa názoru súdu tak požadované
informácie v takom rozsahu ako ich žiada žalobca - v rozsahu podrobného rozboru všetkých účtov na
úrovni analytickej evidencie a to všetko za obdobie k 31.12.2021 sú nad rozsah informácií , ktoré súvisia
s predmetom rokovania valného zhromaždenia dňa 23.05.2022).
83. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že ak cieľom poskytnutia informácií akcionárovi má byť akási

„kontrola“, tak kontrolné oprávnenia môže akcionár uplatňovať iba nepriamo prostredníctvom dozornej
rady, ktorá je povinná oboznámiť akcionárov na valnom zhromaždení so svojimi kontrolnými zisteniami
(§ 201 Obchodného zákonníka), a priamo na valnom zhromaždení tým, že môže požadovať vysvetlenia
o činnosti spoločnosti a podávať návrhy rozhodnutí
...

89. Vzhľadom k uvedenému súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom § 255 ods. 1
a 2 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Rozhodol tak na základe toho, že žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 100%,
nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
90. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto

rozsudku.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 180 ods. 3 a 4 a § 197 ods.
1 ObZ. O náhrade trov rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).5. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/43/2022 - 129 zo dňa 14.07.2023, podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. Žalobca vymedzil odvolacie dôvody ustanovením § 365
ods. 1 písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ CSP.

6. S poukazom na znenie ustanovenia § 180 ods. 4 ObZ žalobca tvrdil, že otázky boli na valnom
zhromaždení adresované tak predstavenstvu, ako aj dozornej rade, za plnej účasti všetkých jej členov,
a to ústnou formou a následne aj písomnou formou (viď Žiadosť o predloženie doplňujúcich informácií
a vysvetlení a uplatnenie návrhov zo dňa 23.05.2022).
7. Počas rokovania valného zhromaždenia predstavenstvo nerozhodlo o odmietnutí poskytnutia

informácií akcionárovi, predseda valného zhromaždenia jeho rokovanie neprerušil, ale ho riadne ukončil
s tým, že valné zhromaždenie uložilo predstavenstvu povinnosť odpovedať na otázky akcionára (viď
Notárska zápisnica - osvedčenie o priebehu riadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti
NITRAZDROJ, a.s., str. 13, časť D, bod 3).
8. Žalobca mal tak za to, že z procesného hľadiska nemohlo dôjsť k smerovaniu požiadavky zo strany
akcionára o predloženie uvedených informácií na dozornú radu na valnom zhromaždení, keďže k

rozhodnutiupredstavenstvaoodmietnutíposkytnutiapožadovanýchinformáciípočasrokovaniavalného
zhromaždenia nedošlo.
9. Predseda valného zhromaždenia W.. C.. D. naopak vyhlásil, že predstavenstvo nie je schopné
poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu, a túto mu poskytne v lehote 15
dní od konania valného zhromaždenia (viď Notárska zápisnica - osvedčenie o priebehu riadneho

valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti NITRAZDROJ, a.s., str. 10). Z uvedeného možno
judikovať záver, že ukončením valného zhromaždenia bez jeho prerušenia, nedošlo k odmietnutiu
poskytnutia požadovaných informácií predstavenstvom. Tie však akcionárovi v zákonom stanovenej
lehote poskytnuté neboli (viď Odpoveď na žiadosť zo dňa 06.06.2022). Žalobca navyše nemal ani
možnosť svoju požiadavku smerovať na dozornú radu, keďže v tom čase neboli naplnené podmienky

podľa § 180 ods. 4 ObZ (pozn. rokovanie valného zhromaždenia bolo ukončené).
10.Žalobcanesúhlasilanisprávnymposúdenímsúduvbode70anasl.odôvodneniarozsudku,vktorom
súd konštatoval, že návrh je nedôvodný aj z hľadiska hmotnoprávnych podmienok, pretože informácie,
požadované žalobcom na úrovni analytickej evidencie, ako aj informácie týkajúce sa sociálneho fondu,
neboli predmetom rokovania valného zhromaždenia dňa 23.05.2022 a súčasne sa nejedná ani o

informácie, ktoré by mali priamo alebo nepriamo súvisieť s rokovaním daného valného zhromaždenia.
11. K tomuto žalobca namietal, že všetky ním požadované informácie sa týkajú hospodárenia a
majetkových pomerov spoločnosti, ktoré nemožno v zmysle § 180 ods. 4 ObZ odmietnuť. Súd tak v
absolútnom protiklade s uvedenými skutkovými tvrdeniami dospel k záveru, že žalobca ako akcionár
spoločnosti nepostupoval v tomto prípade v súlade s úpravou § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, keď

dozornú radu nepožiadal, aby rozhodla o tom, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného je povinné
požadované informácie žalobcovi poskytnúť.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne, rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatňoval nárok na náhradu trov tohto

konania v plnom rozsahu.
13. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 14.09.2023, v ktorom na odvolaciu
argumentáciu žalobcu reagoval nasledovne:
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalovaný za vecne správne, v plnej miere
zodpovedajúce stavu vykonaného dokazovania, a to z hľadiska hmotnoprávnych, ako aj

procesnoprávnych podmienok.
15. Žalovaný úvodom vyslovil presvedčenie, že hlavným iniciátorom požadovania informácií, bol sám
svedok W.. K.. C., syn žalobcu. Výsluch tohto svedka takisto potvrdil, že splnomocnenie W.. K.. C. bolo
udelenéžalobcomaakcionáromspoločnostizaúčelommožnéhopredajaakciívspoločnostižalovaného
za čo najvyššiu cenu.

16. Mal tak za to, že žalobca nemá nárok na poskytnutie informácií v požadovanom rozsahu, nakoľko
tie nesúviseli s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Žalobcovi a jeho splnomocnencovi boli
zo strany žalovaného poskytnuté všetky požadované a potrebné informácie v rozsahu, ktoré súviseli s
predmetom rokovania valného zhromaždenia, s možnosťou nahliadnutia do dokumentácie nad rámec
tých podkladov, ktoré boli predložené ostatným akcionárom spoločnosti spolu s pozvánkou na valné

zhromaždenie. Žalovaný podotkol, že pri uplatňovaní práva akcionára na informácie je nevyhnutné dbať
aj na zásadu proporcionality, v zmysle ktorej je možné požadovať sprístupnenie len takých informácií,
ktoré sú skutočne potrebné k tomu, aby akcionár získal prehľad o záležitostiach spoločnosti, ktoré sú
predmetom rokovania valného zhromaždenia.17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nemal záujem realizovať právo účasti akcionára
na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, ani požadovať od predstavenstva informácie a uplatňovať
návrhy v záujme spoločnosti. Žalovaný bol toho názoru, že činnosť vyvíjaná žalobcom sledovala výlučne

osobný záujem akcionára, a to predaj akcií za čo najvyššiu cenu, pričom takéto konanie a výkon
informačného práva je v zjavnom rozpore so zákazom zneužitia práva podľa § 56a ObZ.
18. Svedok W.. K.. C., ktorý je osobne zainteresovaný vo viacerých spoločnostiach, poskytujúcich
finančné a investičné poradenstvo tretím osobám (túto skutočnosť v konaní nepopieral), požadoval v
mene žalobcu od spoločnosti žalovaného informácie, ktoré by mohol použiť na vypracovanie viacerých

analýz, a to aj mimo valného zhromaždenia a bez akejkoľvek súvislosti s predmetom jeho rokovania.
Svedok sám vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o obdobie „zhruba 17.09.2020“, pričom následné konanie
splnomocnenca na valnom zhromaždení bolo len zrejmým pokračovaním tejto skoršej aktivity s účelom
získať požadované informácie od spoločnosti žalovaného.
19. Na základe zmienených skutočností, žalovaný nemohol vylúčiť možnosť, že konanie W.. K.. C. pod
rúškom splnomocnenia žalobcu, nesledovalo záujmy v prospech tretích osôb a na úkor spoločnosti

žalovaného. V konaní bolo tiež v dostatočnej miere preukázané, že existujú okolnosti odôvodňujúce
obavu žalovaného z úniku dôverných informácií.
20. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
21. Žalobca v odvolacej replike zotrval na dôvodnosti podaného odvolania s odkazom na predošlé

vyjadrenia uskutočnené v priebehu konania. Namietal, že splnomocnenec W.. K.. C. konal len v
rozsahu udeleného splnomocnenia, pričom nie je pravdou, že splnomocnenie bolo udelené v súvislosti
s predajom akcií žalobcu. Otázku predaja akcií inicioval majoritný akcionár W.. C.. D., a to priamym
a osobným oslovením žalobcu, ktorý predaj ním vlastnených akcií ani nezvažoval. Angažovanie W..
K.. C. ako splnomocneného zástupcu žalobcu bolo prejavom aktívneho prístupu žalobcu k realizácii

jeho akcionárskych práv, či už formou osobnej účasti na zasadnutiach valného zhromaždenia alebo
predkladaním a uplatňovaním návrhov, ale aj požadovaním o sprístupnenie informácií a vysvetlení v
súlade s § 180 ObZ. Tvrdenie žalovaného, že motívom získania informácií zo strany splnomocneného
zástupcu minoritného akcionára, je okrem iného aj zneužitie požadovaných informácií pre vlastné
potreby, či v prospech tretích strán, vychádza z ničím nepodložených domnienok a pocitov žalovaného.

Pokiaľ ide o charakter požadovaných informácií, žalobca trvá na tom, že išlo výlučne o informácie
týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky ich poskytnutia
predstavenstvom podľa § 180 ods. 4 ObZ.
22. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej zotrval na nedôvodnosti
podaného odvolania. Podotkol, že W.. K.. C. vystupuje ako zástupca akcionára od septembra 2020 na

základe plnej moci udelenej žalobcom dňa 17.09.2020, ktorá mu bola udelená v súvislosti s predajom
akcií, pričom túto skutočnosť svedok uviedol aj vo svojej výpovedi. Ďalšie splnomocnenie zo dňa
27.04.2022 bolo zo strany žalobcu udelené v tom istom rozsahu s upresnením počtu akcií, ktorých je
žalobca majiteľom a uvedením novej adresy trvalého pobytu.
23. Je síce pravdou, že otázku predaja akcií inicioval W.. C.. D., ale sám žalobca, resp. jeho zástupca

W.. K.. C., sa následne dožadoval informácií potrebných pre posúdenie hospodárenia spoločnosti z
pohľadu hodnoty akcií a v záujme odhadu reálnej trhovej hodnoty ním vlastnených akcií. Žalovaný
opätovne zdôraznil, že konanie W.. K.. C., ktoré začalo v septembri 2020, nesúviselo s predmetom
rokovania valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa malo konať v máji roku 2021, resp. v roku
2022, pričom v danom čase ešte nebol známy program ani predmet jeho rokovania. Nemožno

opomenúť ani skutočnosť, že W.. K.. C. v záujme získania informácií pre svoje analýzy kontaktoval
audítorskú spoločnosť žalovaného, čo s ohľadom na jeho bývalé pôsobenie ako člena predsedníctva
predstavenstva niekoľkých akciových spoločností, považuje žalovaný prinajmenšom za neštandardné.
24. Ako už žalovaný vo svojich skorších vyjadreniach uviedol, akcionár je oprávnený požadovať len
také informácie, ktoré skutočne potrebuje na to, aby získal prehľad o záležitostiach spoločnosti, ktoré

sú predmetom rokovania valného zhromaždenia, a ani zvedavosť žalobcu a jeho splnomocneného
zástupcu nie je a nemôže byť dôvodom na poskytnutie požadovaných informácií, ktoré navyše môže
ohroziť tak záujmy akcionárov, ako aj samotného žalovaného.
25. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
26. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmanínapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“), na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.
28. Podľa § 306 CMP, konanie podľa § 304 písm. c) až k) sa začína len na návrh.
29. Podľa § 304 písm. h) CMP, konaním v niektorých veciach právnických osôb je konanie o poskytnutí

informácie podľa predpisov obchodného práva.
30. Podľa § 180 ods. 1 ObZ, akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať
na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo
záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,
a uplatňovať na ňom návrhy. Počet hlasov akcionára sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho
akcií k výške základného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy. Stanovy alebo osobitný zákon

môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo
odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií; obmedzenie výkonu
hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.
31. Podľa § 180 ods. 3 ObZ, predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie
na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom

rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na
valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je
predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného
zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju
poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo

v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má
zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka - odpoveď.
Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu,
rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.
32. Podľa § 180 ods. 4 ObZ, poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím

porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by
mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť
informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia
informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo
odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť

požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutný na
prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady
prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím
informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú
informáciu poskytnúť.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
35.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
36. Po oboznámení sa so spisovým materiálom v predmetnej veci, ako aj s obsahom podaného
odvolania, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že súd prvej
inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté

do výrokovej časti rozhodnutia a svoje rozhodnutie v súlade s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
dostatočne a riadne odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje
za potrebné, závery, v ňom uvedené, opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

37. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že listom zo dňa 23.05.2022 žalobca v pozícii
akcionára požiadal žalovaného o poskytnutie doplňujúcich informácií na valnom zhromaždení, ktoré
mali podľa jeho tvrdenia súvisieť s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Spornými však zostali
skutočnosti, či všetky otázky, ktorých zodpovedanie žalobca požadoval, súviseli s programom rokovaniapredmetného valného zhromaždenia, či ich bolo možné zo strany žalovaného písomne odmietnuť, a či
žalobca svojim postupom pri uplatňovaní práva na informácie zneužil toto právo šikanóznym spôsobom
podľa § 56 ObZ, smerujúcim k ohrozeniu činnosti a vzniku ujmy žalovaného.

38. Žalobca v podanom odvolaní vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci, ktorý pre nedostatok
hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podmienok návrh ako nedôvodný zamietol. Mal za to,
že dôvod na postup podľa § 180 ods. 4 tretej vety ObZ daný nebol, nakoľko k odmietnutiu
poskytnutia požadovaných informácií na valnom zhromaždení zo strany predstavenstva nedošlo,
valné zhromaždenie bolo riadne ukončené, a tak žalobca nemal možnosť ani dôvod sa obracať na

dozornú radu so žiadosťou o uloženie povinnosti predstavenstvu poskytnúť žalobcovi informácie v
požadovanom rozsahu. Rovnako nesúhlasil so záverom súdu, že požadované informácie na úrovni
podrobnej analytickej evidencie ďaleko presahujú program rokovania konaného valného zhromaždenia
žalovaného.
39. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že jedným z práv akcionárov v súvislosti s riadením spoločnosti je
aj právo požadovať od predstavenstva informácie a vysvetlenia vo vzťahu k predmetu rokovania valného

zhromaždenia. Informačné právo prináleží každému akcionárovi spoločnosti, bez ohľadu na váhu jeho
hlasov, pričom predstavenstvo môže žiadosť akcionára o informáciu alebo vysvetlenie odmietnuť, len
ak by tým porušilo zákon alebo ak by tým spôsobilo ujmu spoločnosti samotnej alebo spoločnosťou
ovládanej osobe. Na rozdiel od spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným je informačné právo
akcionárov limitované tým, že údaje o záležitostiach akciovej spoločnosti je možné od predstavenstva

vyžadovať iba na valnom zhromaždení, pričom tieto informácie musia zároveň vecne súvisieť s
predmetom rozhodovania valného zhromaždenia. Pred vyslovením odmietnutia je predstavenstvo
povinné posúdiť požadovanú informáciu starostlivo vo vzťahu k ujme, ktorá jej sprístupnením môže
byť spôsobená. Informácie, ktorých poskytnutie nie je možné odmietnuť, sú informácie týkajúce sa
hospodárenia spoločnosti a jej majetkových pomerov.

40. Následne, ObZ ako základný právny predpis obchodného práva, rozlišuje dve situácie, kedy
prichádza do úvahy uloženie povinnosti sprístupnenia požadovaných informácií súdom. Rozdiel je
v tom, či predstavenstvo akciovej spoločnosti informácie poskytlo, ale v nedostatočnej miere alebo
sprístupnenie informácie akcionárovi odmietlo už počas konania valného zhromaždenia, na ktorom
akcionár túto požiadavku vzniesol. V oboch prípadoch pôjde o konanie o poskytnutí informácie podľa

predpisov obchodného práva, ktoré je upravené v tretej hlave druhej časti CMP, pod názvom „Konania
v niektorých veciach právnických osôb“, pričom návrh na uloženie povinnosti spoločnosti požadované
informácie sprístupniť, je potrebné podať v lehote jedného mesiaca od konania valného zhromaždenia,
inak toto právo akcionára zanikne.
41. Za predpokladu, že predstavenstvo spoločnosti, či už počas valného zhromaždenia alebo v

rámci písomnej odpovede, akcionára odkázalo na webové sídlo spoločnosti za účelom zodpovedania
kladených otázok formou otázka - odpoveď, ktoré poskytlo požadovanú informáciu len v čiastočnej
podobe alebo vôbec, môže súd podľa § 180 ods. 3 ObZ poslednej vety na návrh akcionára webové sídlo
preskúmať a spoločnosti uložiť, aby požadovanú informáciu sprístupnilo.
42. V druhom prípade súd preskúmava rozhodnutie dozornej rady a predstavenstva, ktorým bola

žiadosť akcionára odmietnutá z dôvodu, že poskytnutie informácie by mohlo spoločnosti alebo ňou
ovládanej osobe privodiť ujmu, resp. by sa jej sprístupnením porušil zákon. Na to, aby predstavenstvo
dospelo k záveru, že žiadosti nie je možné vyhovieť, musí v súlade s § 180 ods. 4 ObZ obsah
požadovanej informácie starostlivo preskúmať už počas konania valného zhromaždenia a následne
takéto záporné stanovisko akcionárovi oznámiť, ktorému potom právna úprava umožňuje, aby o

sprístupnenie informácie požiadal priamo dozornú radu na danom valnom zhromaždení. Takisto aj
dozornej rade vznikne povinnosť sa podanou žiadosťou zaoberať už počas valného zhromaždenia s
tým, že buď predstavenstvu uloží povinnosť požadované informácie sprístupniť alebo ju tzv. odmietne.
Ak dozorná rada žiadosť odmietla, akcionár môže požiadať súd o uloženie povinnosti sprístupnenia
informácie.

43. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že na rozhodnutie súdu o uložení povinnosti akciovej
spoločnosti požadované informácie sprístupniť, sa rozhodnutie dozornej rady podľa § 180 ods. 4
ObZ nevyžaduje len vtedy, ak predstavenstvo za účelom zodpovedania predloženej žiadosti, odkázalo
akcionára na webové sídlo spoločnosti, ktoré malo tieto informácie obsahovať.
44. V predmetnej veci bolo v písomnou odpoveďou predstavenstva v zákonom stanovenej lehote

akcionárovi oznámené, že požadované informácie mu sprístupnené nebudú s odôvodnením, že
zverejnenie údajov na úrovni analytickej evidencie by mohlo byť na úkor a proti záujmom akciovej
spoločnosti. Žalobca v priebehu konania netvrdil, a ani to z vykonaného dokazovania nevyplýva,
že by mu predstavenstvo odmietlo informácie poskytnúť už počas konania valného zhromaždenia.Na rokovaní valného zhromaždenia žalobca predložil písomnú žiadosť o poskytnutie informácií, čo
sám aj uviedol v podanom návrhu vo veci samej: „Žalovaný zvolal na deň 23.05.2022 riadne valné
zhromaždenie, na ktorom bola zo strany žalobcu vznesená a písomne odovzdaná žiadosť o predloženie

doplňujúcich informácií a vysvetlení a uplatnené návrhy zo dňa 23.05.2022.“ Z vyňatej časti návrhu
možno dôvodiť, že žalobca požadoval písomné vybavenie žiadosti, ktoré aj vzhľadom na jej obsiahly
rozsah, nebolo možné podľa názoru odvolacieho súdu vybaviť bezprostredne po vznesení požiadavky
na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti dňa 23.05.2022, ale len písomne, v lehote ustanovenej
zákonom.

45. Rovnako nie je zrejmé, či žiadosť žalobcu o poskytnutie dodatočných informácií bola predložená na
začiatku, v priebehu alebo na konci rokovania valného zhromaždenia, keďže súčasťou súdneho spisu
nie je zápisnica z konania riadneho valného zhromaždenia zo dňa 23.05.2022, a o tejto skutočnosti
sa žalobca takisto žiadnym spôsobom v priebehu prvoinštančného konania nezmienil. Odvolaciemu
súdu sa javí, že predmetná žiadosť bola podaná práve na sklonku konania valného zhromaždenia, kedy
predstavenstvu spoločnosti už nevznikol priestor sa jej obsahom bližšie zaoberať, a to aj s ohľadom

na rozsiahle znenie požadovaných informácií, ktoré už ako bolo uvedené vyššie, nebolo v reálnych
možnostiach predstavenstva akcionárovi poskytnúť už počas konania riadneho valného zhromaždenia.
Žalobca síce v odvolaní tvrdil, že valné zhromaždenie uložilo povinnosť predstavenstvu odpovedať na
otázky akcionára písomne, ale do konania nedoložil ako dôkaz zápisnicu o priebehu riadneho valného
zhromaždenia spoločnosti, na ktorú tu podporne poukazoval. Žalobca v návrhu zo dňa 23.06.2022

pôvodne tvrdil, že ku dňu spísania tohto podania mu nebola doručená zápisnica zo zasadnutia riadneho
valného zhromaždenia zo dňa 23.05.2022 a doposiaľ nebola zverejnená ani v zbierke listín. Žalobca
preto spolu s návrhom predložil len zápisnicu z konania riadneho valného zhromaždenia zo dňa
27.04.2020.
46.Napriektomu,žeoodmietnutíposkytnutiainformáciemusípredstavenstvorozhodnúťbezprostredne

po prednesení žiadosti už počas konania valného zhromaždenia, teda nie písomne, žalobcovi nič
nebránilo v tom, aby sa po obdržaní písomného negatívneho stanoviska predstavenstva obrátil na
dozornú radu, ktorej prípadné odmietavé rozhodnutie by slúžilo ako podklad pre súdne konanie podľa
§ 304 písm. h) CMP v spojení s § 180 ods. 4 ObZ. Predstavenstvo v odpovedi na žiadosť akcionára zo
dňa 23.05.2022 ako dôvod odmietnutia sprístupnenia informácií uviedlo hrozbu vzniku ujmy spoločnosti

ako aj to, že požadované informácie nesúviseli s predmetom rokovania valného zhromaždenia. Žalobca
preto ani nemal inú možnosť ako sa obrátiť na dozornú radu so žiadosťou o prehodnotenie sprístupnenia
požadovaných informácií, ktoré sa podľa jeho názoru mali týkať hospodárenia a majetku akciovej
spoločnosti a mali priamo súvisieť s predmetom rokovania valného zhromaždenia konaného dňa
23.05.2022.

47. Keďže predstavenstvo spoločnosti žiadosť o poskytnutie dodatočných informácií odmietlo a žalobca
nepožiadal dozornú radu o uloženie povinnosti predstavenstva požadované informácie akcionárovi
sprístupniť, podmienky na súdny prieskum rozhodnutia podľa § 304 písm. h) CMP v spojení s § 180 ods.
4 ObZ dané neboli, a preto súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď návrh ako nedôvodný
zamietol. Správny je potom aj záver súdu, že až za situácie, ak by dozorná rozhodla, že s poskytnutím

informácií nesúhlasí, môže o takejto povinnosti na základe návrhu akcionára konať a rozhodnúť súd.
48. Odvolacími námietkami vo vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam sa už odvolací súd nemal
dôvod ani možnosť zaoberať, keďže to, či bolo alebo nebolo povinnosťou predstavenstva požadované
informácie s ohľadom na ich charakter a žiadosť akcionára sprístupniť, bolo možné preskúmať v konaní
podľa § 304 písm. h) CMP len na základe zamietavého rozhodnutia dozornej rady, ktoré však v tomto

prípade ani nejestvovalo. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, či predstavenstvo postupovalo
správne, keď o odmietnutí žiadosti akcionára nerozhodlo už počas konania valného zhromaždenia v
súlade s § 180 ods. 4 ObZ, ale až písomne, a rozhodnutie ktorého by následne akcionárovi umožnilo
obrátiť sa s predmetnou žiadosťou na dozornú radu v priebehu konania valného zhromaždenia.
49. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani

nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.
50. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. O výškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).