Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119207607
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1119207607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská
energetika,a.s.,sosídlomPriRajčianke8591/4B,01047Žilina,IČO:51865467,zastúpený:Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: StartUp Europe, s. r. o., so sídlom Lermontovova 3, 811 05 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 44 236 506, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom
Vretenová 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122, v konaní o zaplatenie 5.868,82 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa

18.10.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa
18.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/55/2019 - 376 zo
dňa 03.01.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa 18.10.2022 rozhodol, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.868,82 Eur,
- úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 4.083,09 Eur odo dňa 28.01.2017 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 32,00 Eur odo dňa 09.05.2017 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 1.753,73 Eur odo dňa 27.06.2017 do zaplatenia,
- paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava
I dňa 30.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
5.868,82 Eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, titulom uzatvorenej Zmluvy o združenej
dodávke elektriny č. 9100292157. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 30.01.2016
so žalovaným Zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie dodávok
elektriny žalovanému v zmysle ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších

predpisov. Podľa zmluvy sa pri vzťahoch, ktoré nie sú zmluvou výslovne upravené, primerane použijú
ustanoveniazákonač.251/2012Z.z.,ObchodnépodmienkyaObchodnýzákonník.Žalovanýsazaviazal
zaplatiť za poskytnuté odbery elektriny cenu stanovenú v zmluve a dodržiavať ostatné podmienky v
zmysle zmluvy. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny a za súvisiacevykonané služby v súlade s platným cenníkom. Žalobca vystavil žalovanému nasledujúce faktúry č.
3202198111 vo výške 4.083,09 Eur dňa 27.01.2017, č. 1300082639 vo výške 32,- Eur dňa 08.05.2017,
č. 3202198112 vo výške 1.753,73 Eur dňa 26.06.2017.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za to, že žalobca právne kvalifikoval svoj nárok na zaplatenie
ceny odobranej elektrickej energie a služieb s tým spojených vyplývajúcej zo zmluvy o združenej
dodávke elektriny uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 30.01.2016. Súd považoval za nesporné,

ženehnuteľnosťsodbernýmmiestom3202198,H.XX,N.sEIC24ZSS3202198000Sbolavovlastníctve
žalovaného, čo prehlásil jeho právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 10.08.2021 (č. l. 274).
Sporným nebolo ani to, že do predmetného odberného miesta žalobca dodával a distribuoval elektrinu v
množstve vyúčtovanom faktúrami č. 9170223168, 9173159265. Z nepopretých tvrdení žalobcu rovnako
tak vyplýva, že žalovaný k predmetnému odbernému miestu uhradil štyri preddavkové platby v celkovej
sume 400,- Eur dňa 15.02.2016, 10.03.2016, 08.04.2016, 10.05.2016 (pozri aj výpis z účtu žalobcu č.

l. 278 a nasl.). Vzhľadom na nedoplatok na neuhradených faktúrach za dodávku a distribúciu elektriny
bolo predmetné odberné miesto odpojené, za čo vznikol náklad žalobcovi v sume 32,- Eur, vyúčtovaný
faktúrou č. 4132046561. Sporným nebol cenník služieb žalobcu a splatnosť tej-ktorej faktúry.

4. Sporným podľa súdu prvej inštancie bola pasívna vecná legitimácia, keď žalovaný tvrdil, že nebol

osobou, ktorá využívala dodávky a služby poskytnuté zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalovaný
tvrdil, že predmetnú zmluvu so žalobcom neuzavrel a podpis na zmluve nie je jeho, a preto je táto
zmluva neplatná. Rozhodujúcim pre posúdenie tohto sporu bola otázka uzatvorenia Zmluvy o združenej
dodávke elektriny, s ktorou súvisí aj námietka žalovaného o tom, že služby žalobcu nevyužíval, elektrinu
neodoberal, a preto nie je daná pasívne vecná legitimácia žalovaného v konaní.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej

legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.
06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia
žalovaného je daná. V prvom rade súd poukázal na to, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol

v rozhodnom čase žalovaný, ktorý mal právo s predmetnou vecou nakladať, disponovať a užívať ju.
Vo vzťahu k písomnej forme zmluvy o združenej dodávke, ktorú žalobca predložil, súd upozornil na
znenie znaleckého posudku č. 9/2021, ktorý bol vyhotovený za účelom posúdenia pravosti podpisu U..
S. ako bývalého štatutárneho zástupcu žalovaného na Zmluve o združenej dodávke elektriny. Znalkyňa
zistila, že „sporný podpis na písomnosti nevykazuje znaky, ktoré by nasvedčovali tomu, že je výsledkom

autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. To znamená, že sporný podpis nebol vyhotovený
rukou pisateľa pomocou guľôčkového pera alebo iného druhu písacieho prostriedku. Pre potvrdenie
zistených znakov, ktoré nasvedčujú tomu, že sporný podpis označený SM pravdepodobne vznikol ako
otlačok pečiatky, alebo bol vyhotovený iným spôsobom“. Podľa § 40 ods. 3 OZ je písomný právny úkon
platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v

prípadoch, keď je to obvyklé. Žalovaný poprel vykonanie predmetného úkonu, a preto v spojitosti so
záverom znaleckého posudku nebolo možné s určitosťou zistiť, kto opatril pečiatkou žalobcu písomný
návrh na uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny. Na základe uvedeného, preto súd dospel k
záveru, že písomnú formu Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre nedostatok jej podpisu oprávnenou
osobou nie je možné považovať za platnú podľa § 40 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

7. Napriek uvedenému, z následného správania strán konania dospel súd k záveru, že zmluva o
združenej dodávke elektriny bola uzatvorená, avšak ústnou formou. Uviedol, že Zmluva o združenej
dodávke elektriny je zhodná s obsahom písomného návrhu na uzatvorenie zmluvy, ktorý bol žalovanému

podľa § 43a ods. 1 OZ predložený na podpis a na písomné uzatvorenie predmetnej zmluvy. Žalovaný
predmetný návrh prijal, čím uzatvoril ústnu formu zmluvy o združenej dodávke, čo vyplýva v zmysle
§ 275 ods. 4 ObZ práve tým, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti vo vzťahu k predmetnému
odbernému miestu odoberal elektrickú energiu a s ňou súvisiace služby, čo je podporené vykonanýmdokazovaním z výpisu účtu žalobcu a predloženej faktúry č. 9170223168. Z týchto dôkazov vyplýva,
že žalovaný krátko po predložení písomného návrhu na uzatvorenie Zmluvy o združenej dodávke
elektriny zo dňa 30.01.2016 uhradil 4 preddavkové platby dňa 15.02.2016, 10.03.2016, 08.04.2016,

10.05.2016. Vo vzťahu k právnemu rámcu predmetnej zmluvy, súd upozornil, že v zmysle zákona č.
215/2012 Z.z. a v súlade s pravidlami trhu bolo možné zmluvu o združenej dodávke uzatvoriť (a to
až do 01.01.2019) aj ústnou formou. Medzi stranami ako podnikateľmi tak vznikol obchodnoprávny
vzťah založený ústnou zmluvou o združenej dodávke elektriny, na základe ktorej žalobca ako dodávateľ
elektriny dodával elektrinu a zabezpečoval distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane

súvisiacich služieb a žalovaný ako odberateľ elektriny sa zaviazal zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za
dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby v zmysle platného cenníka podľa dodaného
množstva. Súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené (úhrada preddavkových platieb a vlastníctvo
nehnuteľnosti žalovaného) argument žalovaného, že nevyužíval odberné miesto a neodoberal elektrickú
energiu za účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa splneniu zmluvných povinností. Vzhľadom na uvedené,
súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu ceny dodanej elektriny a súvisiacich služieb

v zmysle podaného návrhu.

8. K uplatnenej námietke premlčania žalovaným, súd uviedol, že strany ako podnikateľské subjekty
medzi sebou uzatvorili obchodnoprávny vzťah, a preto sa v danom prípade aplikuje všeobecná
štvorročná premlčacia doba podľa 397 ObZ. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný, čo vyplýva zo vzniku

predmetnej pohľadávky a podanej žaloby na súd dňa 30.05.2019.

9.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýsasosvojimizáväzkamidostaldoomeškania,súdprvejinštncie
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods. ObZ, ako aj zaplatenie
sumy 40,- Eur, a to titulom nároku na paušálnu náhradu podľa

§ 369c ods. 1 ObZ v znení účinnom od 01.02.2013 v spojení s § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči
žalovanému, keďže bol v celom rozsahu úspešný.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP: súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods.
1 písm. h/ CSP: rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie a má za to, že žalobca neuniesol bremeno
preukázania svojich tvrdení. Žalovaný uviedol, že nikdy neprejavil súhlas s písomným návrhom zmluvy
o združenej dodávke elektriny a v nej uvedenými podmienkami, absentuje prejav vôle žalovaného na
vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje právny
vzťah. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by medzi stranami došlo k ústnej dohode, resp.

uzatvoreniu zmluvy ústnou formou. Takýto záver súdu je potrebné vyhodnotiť ako svojvoľný a nemajúci
oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný bol v rozhodnom čase vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej
bolo zriadené odberné miesto, avšak žalovaný elektrinu neodoberal, ani nežiadal žalobcu o dodávku
elektriny na predmetné odberové miesto, nakoľko nehnuteľnosť dlhodobo užívala tretia osoba.

13. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania
časti žalobcom uplatneného nároku, keďže v danom prípade mal pri riešení otázky premlčania aplikovať
nie príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ale § 107 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu
nevyplýva zo žiadneho záväzkovo - právneho vzťahu založeného podľa Obchodného zákonníka, ale
v prípade ustálenia, že medzi stranami sporu existuje vzťah, ide o bezdôvodné obohatenie podľa

zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.

14.Žalovanýsasprávnymizávermisúduprvejinštancievnapadnutomrozsudkunestotožňuje,považuje
ich za nesprávne a dôvody, ktoré súd na ich podporu predniesol, za nedostatočné. Žalovaný sa
domnieva, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentmi žalovaných, dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.15. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 36Cb/55/2019 - 350 zo dňa 18.10.2022 v zmysle ustanovenia § 389 v spojení s §
391 CSP zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že v konaní bolo preukázané, že zmluva o
združenej dodávke elektriny bola uzatvorená, avšak ústnou formou. Žalovaný bol v rozhodnom čase
vlastníkomnehnuteľnosti,malprávosnehnuteľnosťounakladaťaužívaťju.Žalovanýnijakýmspôsobom

nepreukázal, že zmluvu so žalobcom neuzatvoril. Žalovaný odoberal elektrickú energiu, o zmluvnom
vzťahu mal vedomosť, o čom svedčia aj uskutočnené úhrady preddavkových faktúr. Žalobca má za
to, že súd v čl. 54 Rozsudku správne konštatoval, že na predmetný zmluvný vzťah je nutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko strany ako podnikateľské subjekty medzi sebou uzatvorili
obchodnoprávny vzťah, a preto sa v danom prípade aplikuje všeobecná štvorročná premlčacia doba
podľa 397 ObZ. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi

odvolania žalovaného dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca už k podanej žalobe pripojil ako dôkaz zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30.01.2016 ako aj splatné neuhradené faktúry.
Z faktúry VS: 3202198111 vyplýva, že žalovaný uskutočnil nasledujúce preddavkové platby: dňa

15.02.2016 platbu vo výške 100,- Eur, dňa 10.03.2016 platbu vo výške 100,- Eur, dňa 08.04.2016
platbu vo výške 100,- Eur, dňa 10.05.2016 platbu vo výške 100,- Eur. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil ako nesporné, že nehnuteľnosť s odberným miestom 3202198, Ráztoky 42, Zázrivá s
EIC 24ZSS3202198 000S bola vo vlastníctve žalovaného (uvedenú skutočnosť prehlásil právny
zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.08.2021). Sporným nebolo ani to, že do

predmetného odberného miesta žalobca dodával a distribuoval elektrinu v množstve vyúčtovanom
faktúrami č. 9170223168, 9173159265. Z nepopretých tvrdení žalobcu rovnako tak vyplýva, že žalovaný
k predmetnému odbernému miestu uhradil štyri preddavkové platby. Vzhľadom na nedoplatok na
neuhradených faktúrach za dodávku a distribúciu elektriny bolo predmetné odberné miesto odpojené,
za čo vznikol náklad žalobcovi v sume 32,- Eur, vyúčtovaný faktúrou č. 4132046561. Sporným nebol

cenník služieb žalobcu a splatnosť tej-ktorej faktúry. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že písomnú
formuZmluvyozdruženejdodávkeelektrinyprenedostatokjejpodpisuoprávnenouosobouniejemožné
považovať za platnú podľa § 40 ods. 1 OZ, v zmysle zákona č. 215/2012 Z.z. a v súlade s pravidlami trhu
však bolo možné zmluvu o združenej dodávke uzatvoriť (a to až do 01.01.2019) aj ústnou formou. Súd
považovalvzhľadomnaúhradupreddavkovýchplatiebavlastníctvonehnuteľnostižalovanéhoargument

žalovaného, že nevyužíval odberné miesto a neodoberal elektrickú energiu za účelové tvrdenie, v snahe
vyhnúť sa splneniu zmluvných povinností.

19. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že žalovaný nikdy neprejavil súhlas s
písomným návrhom zmluvy o združenej dodávke elektriny a v nej uvedenými podmienkami, absentuje

prejav vôle žalovaného na vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a medzi žalobcom a
žalovaným neexistuje právny vzťah. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke poukazuje na správny
záver súdu prvej inštancie a to, že pre uzatvorenie zmluvného vzťahu - zmluva o združenej dodávke
elektriny,písomnáformazozákonanevyplývala.Súdpretopostupovalsprávne,akzameraldokazovanie
na zistenie, či došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy ústnou formou v zmysle § 43a a

§ 43c Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že predpokladom vzniku
zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny
úkon musí spĺňať nasledovné zákonné znaky: 1. Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy. 2.
Návrh musí byť adresný, t. j. musí byť určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám s ponukou na
konsens (na účasť na zmluve). 3. Návrh musí byť určitý, t.j. obsah tohto konsensu musia tvoriť aspoň

podstatné obsahové náležitosti zmluvy. 4. Z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť
návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné vyhlásenie je jednostranný adresný právny
úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje
súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keďju určuje zákon alebo dohoda účastníkov (návrh na uzavretie zmluvy). Včasnému vyhláseniu je na
roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta návrhu (oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s
návrhom. Iným včasným konaním možno rozumieť konanie rozmanitého druhu a jeho posúdenie závisí

od predmetu zmluvy, ku ktorému smeroval návrh. Zákon zdôrazňuje iné včasné konanie, z čoho možno
vyvodiť, že za taký spôsob nemožno považovať opomenutie, nečinnosť alebo mlčanie, ak z povahy veci
nevyplýva opak.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že úhradu preddavkových platieb zo

strany žalovaného, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, možno považovať za konanie, z
ktorého možno vyvodiť súhlas s uzavretím zmluvy. Ako už bolo uvedené, forma akceptácie návrhu
nie je predpísaná a na roveň je mu postavené aj iné konanie adresáta, v tomto prípade žalovaného,
ktorý podľa odvolacieho súdu uhradením preddavkových platieb vyjadril súhlas s uzavretím zmluvy.
Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný úhradu preddavkových platieb nespochybnil, bránil sa
len tvrdením, že písomnú zmluvu nepodpísal. Súd prvého stupňa preto správne posúdil jeho konanie

ako účelové, v snahe vyhnúť sa peňažnému plneniu. Taktiež považuje odvolací súd za irelevantné, že
žalovaný prenajímal nehnuteľnosť tretej osobe. Zmluvný vzťah s treťou osobou nemá vplyv na jeho
povinnosť plniť si záväzky zo zmluvy o združenej dodávke elektriny.

21. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania časti

žalobcom uplatneného nároku, keďže v danom prípade mal podľa jeho názoru pri riešení otázky
premlčania aplikovať nie príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ale § 107 Občianskeho
zákonníka. S uvedenou odvolacou námietkou taktiež nemožno súhlasiť, pretože na predmetný zmluvný
vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko strany ako podnikateľské
subjekty medzi sebou uzatvorili obchodnoprávny vzťah. Odvolací súd nevidí dôvod na aplikáciu

Občianskeho zákonníka, keďže strany sporu sú podnikateľmi a v danom prípade sa aplikuje všeobecná
štvorročná premlčacia doba podľa 397 ObZ. V konaní bolo preukázané uzatvorenie obchodného
záväzkového vzťahu, preto aplikácia ustanovení o bezdôvodnom obohatení je vylúčená. Naviac
odvolací súd dodáva, že aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia medzi dvoma podnikateľskými
subjektami, sa síce aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení,

ale na premlčanie sa aplikujú príslušné ustanovenia Obchdného zákonníka (viď Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20. júna 2018).

22. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov odvolanie žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane súvisiaceho

výroku o nároku na náhradu trov konania.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).