Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201317
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4323201317.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5Csp/17/2023

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, o zaplatenie
sumy 576,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

5Csp/17/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

5Csp/17/2023

1.Obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako právny predchodca žalobcu
podala na Okresný súd Levice žalobu, ktorou sa domáhala zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.265,08
eur s príslušenstvom proti žalovanej. Podanú žalobu právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že

uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.01.2020
časť 1, pričom z obsahu tejto zmluvy vyplýva záväzok poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský
úver vo výške 881,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej
zmluve. Zároveň sa v zmysle tejto zmluvy zaviazala žalovaná vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami, a to formou 20 mesačných splátok vo výške 46,38 eur so splatnosťou prvej
splátky 15.02.2020. Podľa ustanovenia bodu 1.4 časti 1 úverovej zmluvy žalovaná súhlasila, aby veriteľ
poukázal peňažné prostriedky predajcovi, ktorý jej mal predať tovar, a preto veriteľ uhradil požadovanú

peňažnú sumu na účet takéhoto predajcu, čo vyplýva aj z výpisu z úverového účtu žalovanej. Právny
predchodca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa zaviazala splácať úver riadne a včas,
čo však nesplnila, pričom zaplatila len časť z tohto úveru, a to vo výške 298,28 eur /táto skutočnosť
vyplýva z výpisu z úverového účtu/. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že podľa bodu 3.1 časť3 úverovej zmluvy vyplýva aj jeho oprávnenie predčasne zosplatniť úver, ku ktorému bolo pristúpené
dňa 22.12.2020, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal splatný dlh žalovanej v celom
rozsahu. Právny predchodca žalobcu si tak uplatňoval voči žalovanej neuhradené záväzky po lehote

splatnosti v celkovej sume 628,35 eur, ktoré pozostávali jednak z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny vo
výške 616,70 eur, z titulu dlžného poistného úveru vo výške 11,65 eur, ako aj z titulu dlžných nákladov
spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 20,- eur. Právny predchodca žalobcu tiež poukázal na
skutočnosť, že uzavrel so žalovanou ako dlžníkom aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty, a to s poukazom na 2. časť takejto zmluvy. Obsahom takejto úverovej zmluvy

bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver formou úverového
rámca vo výške 5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej
zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver. Žalovaná bola oprávnená
čerpať revolvingový úver na financovanie kúpy tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré
akceptovali takúto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to
určených, prevodom na účet určený žalovanou alebo iným dohodnutým spôsobom. Právny predchodca

žalobcu tiež uviedol, že po dobu trvania úverového vzťahu čerpala žalovaná finančné prostriedky vo
výške 773,88 eur a to tak, že sumu 722,97 eur žalovaná čerpala výberom hotovosti z bankomatu, ako
aj platbami na vybraných obchodných miestach a suma 50,91 eur predstavuje poplatky, ktoré právny
predchodca žalobcu účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Táto
skutočnosť vyplýva aj z výpisu z úverového účtu, ktorý je prílohou k podanej žalobe. Následne žalovaná

porušila svoj záväzok splácať úver riadne a včas napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradila len
časť dlžnej sumy, a to v celkovej výške 195,63 eur, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil
dňa 22.12.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Záväzok
žalovanej po lehote splatnosti voči právnemu predchodcovi žalobcu tak predstavoval sumu 636,73 eur,
ktorápozostávalajednakztituluzvyškudlžnejúverovejistinyvovýške618,62eur,ztituludlžnýchúrokov

z úveru vo výške 17,- eur, ako aj z titulu dlžného poistenia úveru vo výške 1,11 eur. Právny predchodca
žalobcu si uplatňoval voči žalovanej aj dohodnuté úroky z dlžnej úverovej istiny v zmysle zmluvy.

2. Súd následne doručil žalobu žalovanej do vlastných rúk a s poukazom na § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila. Žalovaná sa vyjadrila k takejto žalobe

tak, že požiadala o splátkový kalendár, pretože je v hmotnej núdzi a dostáva len sociálnu dávku vo výške
140,- eur, v dôsledku čoho nie je schopná zaplatiť celý dlh.

3. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním
zo dňa 10.07.2023 oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu, a to v zmysle zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 21.06.2023 s tým, že žalobca následne elektronickým podaním zo dňa 24.08.2023
oznámil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že súhlasí s poukazom na § 80 CSP, aby súd
pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu vstúpi do konania na jeho miesto žalobca.
Tunajší súd uznesením zo dňa 04.09.2023, ktoré bolo právoplatné 12.09.2023 pripustil zmenu žalobcu,
a to s poukazom na § 80 CSP, pretože došlo k postúpeniu pohľadávky počas súdneho konania.

4. Súd následne doručil vyjadrenie žalovanej žalobcovi a s poukazom na § 167 ods. 3 CSP ho
vyzval, aby sa k nemu vyjadril. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2023 uviedol, že žalovaná
uzavrela s jeho právnym predchodcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 881,- eur a napriek opakovaným výzvam si nesplnila svoju

povinnosť v určených termínoch, v dôsledku čoho porušila svoje zmluvné povinnosti. Preto sa dostala do
omeškaniasosplácanímúveru,pričomnáslednebolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveru,atolistom
zo dňa 28.12.2020. Dňa 21.06.2023 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v celkovej
výške 628,35 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 596,70 eur, z neuhradeného riadneho úroku
vo výške 0,- eur ako aj z neuhradených poplatkov vo výške 11,65 eur, resp. neuhradených nákladov

spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 20,- eur. Žalobca zároveň súhlasil s tým, aby žalovanej
bola uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu formou pravidelných mesačných splátok vo výške 20,-
eur, s ktorými súhlasí, pričom so žalovanou sa mu nepodarilo uzatvoriť dohodu o postupnom splácaní.
Žalovaná tiež neuviedla skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu,
a preto žiadal, aby bolo vyhovené podanej žalobe.

5. Súd následne doručil vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu žalovanej a s poukazom na § 167
ods. 4 CSP ju vyzval, aby sa k nemu vyjadrila. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu nevyjadrila, a
preto súd nariadil pojednávanie dňa 28.03.2024, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým konanie čiastočnezastavil, a to čo do sumy 120,- eur, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Proti takémuto rozsudku podal odvolanie právny
zástupca žalobcu s tým, že odvolací súd uznesením zo dňa 28. februára 2025 pripustil späťvzatie žaloby

v časti o zaplatenie sumy 568,35 eur s príslušenstvom, pričom rozsudok Okresného súdu Levice zo
dňa 28.03.2024 v zamietajúcom výroku II. v časti o zaplatenie sumy 568,35 eur s príslušenstvom zrušil
a konanie v tejto časti zastavil. Zároveň odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku II. v časti o zaplatenie sumy 576,73 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku
o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia

tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že odvolací súd zastavil konanie čo do sumy 568,35 eur
s príslušenstvom s tým, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože žalobca zobral žalobu v tejto
časti späť a neboli zistené dôvody pre nepripustenie späťvzatia žaloby. Ďalej odvolací súd poukázal
vo svojom odôvodnení, že súd prvej inštancie sa nezaoberal oboma poskytnutými úvermi jednotlivo
a nezohľadnil osobitosti právnej úpravy revolvingového úveru, ktoré upravujú zákonné ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z., a to § 2 písm. e), § 1 ods. 3 písm. h), § 4 ods. 16, ako aj § 5 ods. 16.

Prvoinštančný súd tak neodôvodnil podľa ktorých zákonných ustanovení účinnom od 01.01.2020 do
31.12.2021 posúdil zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 22.01.2020, preto odvolací súd považoval
námietky žalobcu v podanom odvolaní za dôvodné. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude
dôsledne zaoberať zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 22.01.2020, ktorú strany sporu uzavreli,
bude sa zaoberať tým, akú splatnosť si strany sporu dojednali, kedy nastala splatnosť revolvingového

úveru a ktorými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. sa posudzovaná zmluva o revolvingovom
úvere spravuje. Tiež sa bude zaoberať tvrdením žalobcu, že postupca sám stanovil čas povinnosti
pre splatenie dlhu žalovanou, a to zaslaním oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
22.12.2020, ktorou vyzval žalovanú na splnenie dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, čím došlo
k zosplatneniu úveru, pričom za výzvu na splnenie pohľadávky je možné považovať aj doručenie žaloby.

Prvoinštančný súd sa bude zaoberať aj povinnosťou žalobcu skúmať bonitu žalovanej pri danom type
úveru s tým, že aj keď má spotrebiteľ pri revolvingovom úvere možnosť flexibility splácať, pretože si
môže sám zvoliť výšku mesačnej splátky (minimálne stanovenú sumu alebo vyššiu sumu podľa svojich
možností), tak v danom prípade bola stanovená výška minimálnej splátky 5% dlžnej čiastky zaokrúhlenej
na najbližší vyšší násobok 300,- eur, pričom musí byť v možnostiach spotrebiteľa splácať úver v splátke

zodpovedajúcej aspoň takto minimálne určenej výške. Pri takto určenej výške minimálnej splátky potom
môže veriteľ posúdiť, či spotrebiteľ bude schopný s ohľadom na jeho príjmy splácať úver aspoň v
minimálne stanovenej sume. Okrem toho súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj otázkou platnosti
postúpenia pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a obranou žalobcu v tom, že dlžná
suma bola splatná na základe vyhlásenia splatnosti revolvingového úveru. Odvolací súd tak dospel

kzáveru,žeprvoinštančnýsúdvecnesprávneprávneposúdilajehorozhodnutiejenepreskúmateľnépre
nedostatok dôvodov vo vzťahu k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého si
žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 567,73 eur, a preto v zamietajúcej časti ohľadom tejto sumy
rozsudokzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Tunajšísúdnáslednedoručiltakéto rozhodnutieprávnemu
zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanej s tým, že poučil strany sporu o tom, že majú právo vyjadriť sa

k právnym ako aj ku skutkovým záverom odvolacieho súdu. Zároveň nariadil termín pojednávania,
z ktorého sa ospravedlnil právny zástupca žalobcu, a to elektronickým podaním zo dňa 07.05.2025.
Právny zástupca žalobcu tiež doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie týkajúce sa predmetného sporu.
Nariadeného pojednávania sa nezúčastnila žalovaná, ktorá neospravedlnila svoju neúčasť. Z vyššie
uvedených dôvodov tak súd vykonal pojednávanie s poukazom na § 180 CSP v neprítomnosti právneho

zástupcu žalobcu a žalovanej.

6. Súd po tom, ako prečítal nasledovné listinné dôkazy a to : návrh na vydanie platobného rozkazu,
preklad (čl. 5-11), zmluva o spotrebiteľskom úvere (čl. 20-22), dohoda o zrážkach zo mzdy (čl. 23-24),
kópia OP žalovanej (čl. 25), tabuľka s rozčlenením jednotlivých splátok (čl. 25), prehľad finančných

operácií týkajúcich sa úverového vzťahu so žalovanou (čl. 26), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 28.12.2020 (čl. 26), doručenka (čl. 27), prehľad finančných operácií týkajúcich sa
úverového vzťahu žalovanej (čl. 28), potvrdenie (čl. 29), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru (čl. 29), doručenka (čl. 30), uznesenie tunajšieho súdu (čl. 44), písomné podanie žalovanej (čl.
56), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 58, zmluva o postúpení pohľadávok čl. 59-81), súhlas so

vstupom do konania (čl. 89), uznesenie tunajšieho súdu (čl. 97) o pripustení zmeny žalobcu, uznesenie
tunajšieho súdu (čl. 103), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 107-114), uznesenie
tunajšieho súdu (čl. 118 a nasl.), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 126-131),
elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.03.2024, potvrdenie o pobyte žalovanej (čl.140),výpiszObchodnéhovestníka(čl.141),rozsudoktunajšiehosúduzodňa28.marca2024,odvolanie
žalobcu (čl. 167 a nasl.), uznesenie Krajského súdu v Nitre (čl. 213), výpis z Obchodného vestníka
žalovanej, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 07.05.2025, e-mail zo dňa 12.mája

2025, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu vrátane príloh (vyjadrenie zo dňa 12.05.2025),
zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Právny predchodca žalobcu je zapísaný v Registratúre Obchodného súdu v Paríži ako právnická
osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa

22.01.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty ako aj rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V zmysle časti 1 tejto zmluvy
právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 881,- eur na úhradu ceny tovaru, resp. služby s tým, že
výška mesačnej splátky úveru bez poistenia bola dohodnutá 44,05 eur. Splatnosť mesačnej splátky
bola dojednaná v 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej splátky k 15.02.2020 a splatnosť poslednej

splátky, resp. konečná splatnosť úveru 15.09.2021. Poplatok za poistenie – kompletný balík poistenia
predstavoval 5,29 %, pričom výška mesačnej splátky s poistením bola 46,38 eur. V zmysle článku 2
časti 1 tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola tá uzavretá na dobu určitú po dobu trvania záväzkov.
Podľa časti 2 tejto úverovej zmluvy bola uzavretá aj zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou s tým, že bol poskytnutý

úverový rámec vo výške 5.000,- eur, pričom aktuálna výška úverového rámca bola dohodnutá 900,-
eur. Výška mesačnej splátky bola dojednaná minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlená na najbližší
vyšší násobok 300,- eur a splatnosť mesačnej splátky bola dojednaná 10. deň v mesiaci. Dohodnutá
výška úrokovej sadzby predstavovala 27,48 % fixná, RPMN 39,26 % a odplata bola dohodnutá
31,13 %. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná 10. deň nasledujúcom po mesiaci, v

ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru s tým, že bol zvolený balík poistenia
– komplexný balík za poplatok v rozsahu 5,29 %. Zároveň táto zmluva obsahovala tzv. dodatočné
predpoklady pre výpočet RPMN, pričom sa vychádzalo z výšky čerpania revolvingového úveru 900,-
eur s dohodnutou výškou mesačnej splátky 86,63 eur, s poplatkom za kreditnú kartu 2,99 eur a so
splatením revolvingového úveru, ktoré sa malo uskutočniť formou 12 rovnakých mesačných splátok.

Celková čiastka k zaplateniu tak predstavovala sumu 1.072,45 eur. Podľa článku 2 časti 2 táto zmluva
bola uzavretá na dobu neurčitú. Z časti 3 spoločné ustanovenia k zmluve o spotrebiteľskom úvere
k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere bolo obsiahnuté, že žalovaná ako dlžník vyhlásila,
že uzatvára poistenie schopnosti splácať úver. Okrem toho právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.01.2020, na základe ktorej zmluvné strany vyhlásili,

že týmto inštitútom sa zabezpečuje zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty pre prípad, že by žalovaná porušila svoje zmluvné
povinnosti a nesplácala svoj dlh. Dňa 22.01.2020 žalovaná podpísala aj spracovanie osobných údajov
a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, pričom súhlasila s poskytovaním a sprístupňovaním údajov
o bankových obchodoch uzavretých s bankou a to aj na účely posúdenia jej schopnosti splácať

úver. Z informácií o RPMN bolo zistené, že ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru, ktorý jej bol ponúknutý bola 0 % a RPMN pre revolvingový spotrebiteľský úver bola 39,26 %.
Súd sa tiež oboznámil s fotokópiou občianskeho preukazu žalovanej (čl. 25) ako aj so splátkovým
kalendárom (čl. 25) k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zo splátkového kalendára vyplýva výška
mesačnej splátky rozčlenená na istinu, úrok a poistenie. Z prehľadu finančných operácií týkajúcich sa

zmluvy o spotrebiteľskom úvere za obdobie od 28.01.2020 do 14.01.2021 tiež vyplýva, že dlh žalovanej
ku dňu 21.12.2020 predstavoval istinu vo výške 616,70 eur, úroky, poistenie a ostatné vo výške 11,65 eur
a náklady vo výške 20,- eur. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42783928670001
zo dňa 28.12.2020 mal právny predchodca žalobcu predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver, ktorý
bol poskytnutý vo výške 648,35 eur a to z dôvodu, že ani po opakovaných výzvach na úhradu

žalovaná nesplácala riadne a včas takýto úver. Celkový dlh žalovanej ku dňu 22.12.2020 predstavoval
sumu 648,35 eur, pričom podľa doručenky (čl. 27) malo byť takéto oznámenie doručené žalovanej
dňa 04.01.2021. Z prehľadu čerpania revolvingového úveru (čl. 28) za obdobie od 20.02.2020 do
08.01.2021 vyplýva, že žalovaná mala záväzok v celkovej výške 618,62 eur z titulu istiny a z titulu
úrokov, poistenia a ostatných položiek vo výške 28,11 eur s tým, že náklady predstavovali sumu 20,-

eur. Podľa potvrdenia zo dňa 03.03.2023 právny predchodca žalobcu potvrdil odfinancovanie peňažných
prostriedkov registrovaných na úverovom prípade 42783928671100 žalovanej v rozsahu 722,97 eur.
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42783928671100 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu, že nesplácala riadne a včas spotrebiteľskýúver vo výške 666,73 eur, ktorý jej bol poskytnutý, pričom toto oznámenie bolo doručené žalovanej dňa
04.01.2021. Zmluvou o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov uzavretou dňa 21.06.2023 medzi
právnym predchodcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a žalobcom ako kupujúcim

v spojení s výpisom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov (čl. 58) právny
predchodca žalobcu mal postúpiť pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Zo špecifikácie pohľadávky
(čl. 113) bolo zistené, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka jednak v celkovej výške 628,35 eur, z
čoho istina predstavovala sumu 596,70 eur, nakoľko žalovaná vyčerpala z poskytnutého úveru peňažné
prostriedky v celkovej výške 881,- eur s tým, že uhradila do zosplatnenia úveru sumu 278,28 eur. Tieto

úhrady boli započítané na istinu vo výške 264,30 eur a na poplatky vo výške 13,98 eur. Po zosplatnení
uhradila tiež žalovaná sumu 20,- eur, pričom postúpená istina predstavuje rozdiel medzi vyčerpaným
úverovým rámcom, úhradami žalovanej započítanými na istinu a úhradami po zosplatnení. Zároveň
žalobca poukázal na poplatky vo výške 11,65 eur, ktoré boli žalovanej vyčíslené v celkovej výške 25,63
eur s tým, že z úhrad žalovanej bola na poplatky započítaná suma vo výške 13,98 eur a preto si uplatňuje
vočinejsumu11,65eur.Pokiaľideopokutuvovýške20,-eur,takzmluvnéstranysadohodli,ževprípade

omeškania je žalovaná povinná platiť úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky,
ktoré jej boli vyúčtované vo výške 20,- eur. Súd sa ďalej oboznámil s elektronickým podaním právneho
zástupcu žalobcu (čl. 126 a nasl.), z ktorého okrem iného vyplýva, že ten zobral žalobu čiastočne späť
čo do sumy 120,- eur, nakoľko žalovaná vykonala čiastkové úhrady k úveru č. 42783928670001 a
to dňa 31.07.2023 vo výške 20,- eur, dňa 28.08.2023 vo výške 20,- eur a dňa 30.10.2023 vo výške

20,- eur. Okrem toho vykonala úhrady k úveru č. 42783928671100, a to dňa 31.07.2023 vo výške 20,-
eur, dňa 28.08.2023 vo výške 20,- eur a dňa 30.10.2023 vo výške 20,- eur. Z tohto dôvodu žiadal
konanie čiastočne zastaviť čo do sumy 120,- eur s tým, že proti žalovanej žiadal priznať nárok v rozsahu
1.145,08 eur s príslušenstvom. Podľa potvrdenia o pobyte má žalovaná trvalý pobyt v obci C. D. XX. Z
výpisu z Obchodného vestníka týkajúci sa žalovanej bolo zistené, že na tú nebol vyhlásený konkurz ani

oddlženie. V podanom odvolaní proti rozsudku právny zástupca žalobcu zobral žalobu čiastočne späť,
a to čo do sumy 568,35 eur a zároveň žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu
a vyhovel podanej žalobe a zaviazal žalovanú na sumu 576,73 eur. Následne odvolací súd uznesením
sp. zn. 7CoCsp/19/2024 zo dňa 28. februára 2025 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy
568,38 eur a v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu v zamietajúcom výroku II. zrušil a konanie

v tejto časti zastavil. Zároveň odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku II. v časti o zaplatenie sumy 576,73 eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z výpisu z Obchodného vestníka žalovanej súd
zistil, že na ňu nie je vyhlásený konkurz ani oddlženie. Z elektronického podania právneho zástupcu
žalobcu, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 12.05.2025 vyplýva akým spôsobom posudzoval

právny predchodca žalobcu schopnosť žalovanej splácať úver, a to s poukazom na ustanovenie § 7
ods. 17, 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 2 ods. 1 opatrenia Národnej banky Slovenska
č. 10/2017, a to § 2 ods. 2 a § 2 ods. 3. Žalobca tiež predložil výstup z interných aplikácií postupcu
na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa o úver. Overovanie
schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné

na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo
forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu, a preto ten ich pretavil do
priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli
použité pri posudzovaní bonity. Pokiaľ ide o výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa, tak poukázal
právny zástupca žalobcu, že pri výdavkoch podľa § 2 ods. 3 písm. b), podľa § 7 ods. 20 písm. d)

zákona pri zohľadnení odsekov 10 až 17, platí pri určení peňažných záväzkov súvisiacich s existujúcimi
úvermi, pri ktorých je spotrebiteľ spoludlžníkom, že na tieto úvery hľadí, ako keby bol spotrebiteľ jediným
dlžníkom. Na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa do výpočtu podľa
ods. 3 písm. b) zahŕňa najmenej suma rovnajúca sa 3 % schválených povolených prečerpaní a limitov
kreditných kariet spotrebiteľa s tým, že poukázal aj na ust. § 7ods. 20 písm. d) zákona o spotrebiteľských

úveroch. Podľa názoru žalobcu je preto nepochybné, že pri výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa
sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Žalobca na tomto mieste poukázal aj na
priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, ktorá
potvrdzuje vyššie uvedený názor. Právny predchodca žalobcu z úverového registra mal informáciu,
že v čase uzatvorenia zmluvy, žalovaná nemala žiadne mesačné úverové zaťaženie, pričom nový

úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 46,- eur a revolvingový úver bol poskytnutý s minimálnou
mesačnou splátkou 30,- eur. Výdavky na peňažné záväzky žalovanej tak boli vo výške 76,- eur, pričom
celková výška čistých príjmov spotrebiteľa bola 600,- eur, ktorú ten deklaroval v dokumente Spracovanie
osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo. Príjem spotrebiteľa bol overený nezávislýmdopytom do Sociálne poisťovne, pričom z poisťovne kladne odpovedali na otázky uvedené v bode
A1, A4, A8, A9 a A17. Pokiaľ ide o výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa,takbralveriteľdoúvahyživotnéminimumspotrebiteľaavyživovanýchosôbvcelkovejsume

210,20 eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy aj paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so
životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie a ošatenie.
Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40%
- teda 155,92 eur /(600 eur – 210,20 eur) x 40%/. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa bola teda 366,12 eur (155,92 eur + 210,20 eur). Výpočet DSTI bol
realizovaný nasledovne: DSTI=76,- eur / (600,- eur – 366,12 eur). DSTI=0,32 pričom táto hodnota
neprekročila hodnotu 1, a preto bola žalovaná schopná splácať poskytnutý úver v súlade s opatrením
a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu navrhol právny zástupca žalobcu vyhovieť
podanej žalobe. Súd sa ďalej oboznámil s listinným dokladom (čl. 244), z ktorého vyplýva, že žalovaná
deklarovala príjem 600,- eur pri poskytnutí úveru, pričom zmluvná splátka mala byť 46,- eur, úverový

rámec 881,- eur s tým, že žalovaná deklarovala, že je vydatá a počet členov domácnosti predstavujú
2 osoby. Výška životného minima bola 210,- eur, celkový dlh 880,- eur, splátky 46,- eur a DTI 0,1224,
DSTI 0,1129. Počet aktívnych úverov bol 0, počet odmietnutých žiadostí o úver 0 a 1 úver bol vo
fáze žiadosti o posúdenie. Súčet celkových záväzkov bol 0 a počet kontrolovaných mesiacov mzdy
v Sociálnej poisťovni bol 6, pričom pracovný pomer mal trvať od januára 2019. Zároveň z odpovedí

Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná bola zamestnaná a má dostatočný vymeriavací základ od
zamestnávateľa. Súd sa tiež oboznámil aj s dokladom o posudzovaní schopnosti úveru, pri ktorom bola
splátka 30,- eur, pričom úverový rámec bol 600,- eur a deklarovaný príjem 600,- eur. Životné minimum
bolo 210,- eur, celkový dlh 881,- eur, celkový dlh kalkulovaný 46, DTI bolo 0,1224, DSTI 0,1139, počet
aktívnych úverov bol 0, počet odmietnutých žiadostí o úver 0 a 1 žiadosť o úver bola vo fáze posúdenia.

8. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

11.Podľa§525ods.1,2Občianskehozákonníka,postúpiťnemožnopohľadávku,ktorázanikánajneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

12. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi ajdokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 1 ods. 2, 3 písm. h/, 4, 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Spotrebiteľským úverom nie sú: úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného
mesiaca,akv§4ods.16niejeustanovenéinak.Naspotrebiteľskýúverformoupovolenéhoprečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods.
1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 16, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15,

§ 17, § 20 až 23 a § 25 až 27. Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia §
1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a 23, 25 až 27.

14. Podľa § 4 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o úver formou povoleného

prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, poskytujú sa minimálne informácie podľa odseku
1 písm. c), f) a g) a § 5 ods. 1 písm. b) a c).

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musia byť
spotrebiteľovi poskytnuté informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobom a v
rozsahu informácií podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d), f), l), q) a s); okrem týchto informácií je veriteľ alebo
finančný agent povinný poskytnúť informácie o

a) podmienkach a postupe ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
b)povinnostispotrebiteľazaplatiťtakýtospotrebiteľskýúverkedykoľveknažiadosťveriteľavplnejvýške,
c) poplatkoch spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o takomto spotrebiteľskom
úvere a podmienkach, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

16. Podľa § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19, 20, 23, 26, 27 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.17) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, ab) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,

b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých
počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a),

ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ podľa § 20
ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a
pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit
na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

bankaapobočkazahraničnejbankymôžuposkytnúťspotrebiteľskýúverspotrebiteľovi,lenakspotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky pri výpočte
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a pri výpočte limitu na podiel výšky

celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 19 nezohľadňujú
a) zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
b) budúci nárast príjmov spotrebiteľa; to neplatí, ak budúci nárast príjmov spotrebiteľa je hodnoverne
preukázaný,
c) poistenie splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),

banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,17ta)peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ

podľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábankaapobočkazahraničnejbankyoverujúleninformácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

17.Podľa§9ods.1,2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť

v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

18. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u),

b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

19. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 20a ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
veriteľ je povinný dodržiavať a pravidelne prehodnocovať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

24. Po vykonanom dokazovaní ako aj s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu dospel

prvoinštančný súd k záveru, že právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky a žalovaná uzavreli platným spôsobom zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
resp. zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Tieto zmluvy mali formulárový charakter, boli
vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaná nemohla ovplyvniť obsah, ale
musela ich prijať ako celok alebo odmietnuť. Zároveň právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní

predmetných zmlúv v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z predloženého výpisu
z Obchodného registra s tým, že ide aj o skutočnosť všeobecne známu súdu z jeho činnosti. Žalovaná
uzatvárala tieto zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že v konaní nebolo preukázané a
ani tvrdené, že by ich uzatvárala v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou alebo povolaním.Preto mal právny predchodca žalobcu postavenie veriteľa a žalovaná má postavenie spotrebiteľa podľa
§ 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak ako
to definuje § 1 ods. 2 takéhoto právneho predpisu. Súd zároveň z vykonaného dokazovania zistil,

že revolvingový spotrebiteľský úver bol uzavretý na dobu neurčitú s tým, že doba splatnosti nebola
dojednaná do 1 resp. do 3 mesiacov, pričom medzi zmluvnými stranami nebolo ani dohodnuté, že
splatnosť takéhoto úveru je kedykoľvek na požiadanie veriteľa. Preto podľa názoru súdu ide o zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere , pre ktorú platia ustanovenia bežnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvné strany

úverovej zmluvy si dojednali v časti 3 bod 2.1 povinnosť žalovanej splácať poskytnutý revolvingový
úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok s tým, že splatnosť splátok bola dojednaná
10 deň v mesiaci. Zároveň v časti 3 bod 3.1 si veriteľ dojednal právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
revolvingového úveru t. j. požadovať splatenie takéhoto úveru v lehote ako aj s účinnosťou, ktorú banka
určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Napriek takémuto dojednaniu je však potrebné
uviesť, že postup veriteľa pri predčasnom zosplatnení úveru vrátane zmluvných dojednaní nesmie byť

v rozpore so zákonom a to § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto aj právny predchodca žalobcu
pri predčasnom zosplatnení revolvingového úveru musel postupovať v súlade s takýmto zákonným
ustanovením. Podľa názoru súdu možno považovať za nesporné, že žalovaná porušila svoje zmluvné
povinnosti splácať jednotlivé splátky revolvingového úveru v minimálnej výške riadne a včas, v dôsledku
čoho pristúpil právny predchodca žalobcu k predčasnému zosplatneniu úveru a následne postúpil takúto

pohľadávku na žalobcu. Súd sa v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal skutočnosťou,
či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a to napriek tomu, že počas konania
pripustil súd uznesením zmenu žalobcu podľa § 80 CSP z dôvodu, že došlo k postúpeniu pohľadávky.
Súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obdo/102/2020 zo dňa 29.04.2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/163/2017 zo

dňa 30.05.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.11.2024 sp. zn. 4Obo/45/2012), z ktorej okrem
iného vyplýva, že otázka o tom, či strana sporu je nositeľom práva, o ktoré konanie ide, rieši súd až
po vykonanom dokazovaní, a to v rozhodnutí vo veci samej. Preto súd nemôže posudzovať otázku
aktívnej legitimácie v rámci posudzovania otázky procesného nástupníctva strany sporu podľa § 80
CSP, pretože preskúmanie podmienok podľa tohto ustanovenia nie je dokazovaním o skutkovom stave

veci. Súd preto aj s prihliadnutím na pripustenie zmeny strany sporu podľa ustanovenia § 80 vyhovie
vtedy, ak sa preukáže, že formálno-právne došlo k prevodu alebo prechodu práva, resp. povinnosti,
t. j. nastala právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo
prevod práv a povinností. Súd však nie je pri tomto rozhodovaní oprávnený hodnotiť, či sú splnené
predpoklady pre právne nástupníctvo z hľadiska hmotného práva. Z uvedených dôvodov tak súd

skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu až pri rozhodovaní vo veci samej s tým, že nie je rozhodujúce
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom
určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Ak sa
zistí nedostatok aktívnej legitimácie, znamená to, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia, nie je nositeľom tohto oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej

legitimácie ide vtedy, ak sa ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti -
žalovaná, nie je nositeľom tejto povinnosti, o ktorú v konaní ide. Zákon o bankách v § 92 ods. 8
nakoľko právny predchodca žalobcu bol pobočkou zahraničnej banky, ako aj v § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch určuje podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Jednou z takýchto
podmienok je skutočnosť, že táto pohľadávka, ktorá je postúpená, je splatná v čase jej postúpenia. Súd

preto najskôr skúmal, či právny predchodca žalobcu v čase uzavretia revolvingovej úverovej zmluvy
riadnym spôsobom preskúmal schopnosť žalovanej splácať úvery, a to s poukazom na § 7 zákona č.
129/2010 Z. z. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok ESD a to C-58/18 z ktorého okrem
iného vyplýva: „Článok 5 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom

zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorou sa veriteľom
alebo sprostredkovateľom úveru ukladá povinnosť, aby v rámci zmlúv o úvere, ktoré zvyčajne ponúkajú,
vyhľadali najvhodnejší druh a najvhodnejšiu výšku úveru vzhľadom na finančnú situáciu spotrebiteľa
v čase uzavretia zmluvy a účel úveru. Článok 5 ods. 6 a článok 8 ods.1 smernice 2008/48 sa majú
vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave ,o akú ide vo veci samej, ktorou

sa veriteľovi ukladá povinnosť zdržať sa uzavretia zmluvy o úvere, ak sa po preskúmaní úverovej
bonity spotrebiteľa nemôže odôvodnene domnievať, že spotrebiteľ bude schopný plniť si povinnosti
vyplývajúcezplánovanejzmluvy“.Podľačl.8odsek1SmerniceEurópskehoparlamentuarady2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS tiež členské štátyzabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe
dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe
nahliadnutia do príslušnej databázy. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais

proti E. F., C-565/12 okrem iného uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby
veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity
spotrebiteľa, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a
stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia. Vyššie
uvedenézákonnéustanovenietakvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornoustarostlivosťoustým,že

nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje,
aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Cieľom zákonodarcu je tak efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Pri získavaní informácií
o bonite spotrebiteľa za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza, ako z
informácií, ktoré mu poskytne samotný spotrebiteľ ako aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ

schopný získať objektívny obraz o spotrebiteľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je tak povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať tak príjmy ako aj výdavky
spotrebiteľa. Je nedostatočné ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo
osobných a majetkových pomeroch, pretože odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník

uviedol, si veriteľ aj overí minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. /obdobne napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo
dňa 20.03.2019/. Okrem toho aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18.12.2014 vo
veci Consumer Finance SA proti G. B. vyplýva, že poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť
úveryschopnosť dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi

a tým má byť zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Odborná starostlivosť
podľa názoru súdu tak predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa. Dôležitou skutočnosťou je pri skúmaní bonity klienta aj
využívanie verejne dostupných informácií /napr. údaje o životnom minime a ich porovnanie so známymi
alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (obdobne

napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018)/. Keďže od žalobcu možno požadovať
preukázanie preskúmania schopnosti žalovanej splácať úver jeho právnym predchodcom tak bolo na
ňom, aby preukázal, že takéto povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. boli
splnené.Veriteľovijetakuloženápovinnosťpostupovaťsodbornoustarostlivosťoupriposkytovaníúveru
s tým, že jeho povinnosťou je posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s prihliadnutím

na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
ako aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ zároveň musí posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú
situáciu spotrebiteľa, pričom schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať

splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí posúdiť spotrebiteľov osobný rozpočet a to tak z
hľadiska jeho príjmov, ako aj výdavkov vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (musia byť tak
posúdené konkrétne príjmy zo závislej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Súd zároveň poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 530/2024
zo dňa 12. februára 2025, z ktorého okrem iného vyplýva „Súd rozhodujúci vo veci je povinný (ex

offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi
odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nie len so slovenskými
právnymi predpismi ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ
nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať
úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne

v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu –
spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako
sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon, či to urobil správne a preto mu mohol úver poskytnúť.
Je zrejmé, že Najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tým, či takýto prieskum nižšie
súdy v posudzovanej veci vykonali. Napadnutým uznesením Najvyššieho súdu preto došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1
Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“ Zároveň súd poukazuje
na skutočnosť, že veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ, ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmya výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy
s vysokou pravdepodobnosťou očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského
konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôkaz pri posúdení úverovej schopnosti

je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri získavaní relevantných informácií tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom
a samozrejme ním aj preukázaných, ako aj z informácií, ktoré získal z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť,

či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie
o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii
spotrebiteľa.Spotrebiteľjezároveňpovinnýposkytnúťveriteľovinajehožiadosťúplné,presnéapravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si
od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, pričom dodávateľ musí
analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov,
a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama

o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu v dostatočnom rozsahu nepreukázal, že by skúmal s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, pričom počas súdneho konania predložil na preukázanie
svojich tvrdení o skúmaní schopnosti žalovanej splácať úver okrem úverových zmlúv vyjadrenie zo
dňa 12.05.2025, ako aj listinné dôkazy (čl. 244-246). Takýmito dôkazmi však nebolo preukázané, že

by žalobca, resp. jeho právny predchodca riadnym spôsobom skúmal schopnosť žalovanej splácať
poskytnutý úver. Predovšetkým je potrebné uviesť, že z dopytu do Sociálnej poisťovne nevyplýva,
aký príjem mala žalovaná v čase uzavretia úverových zmlúv, pretože z odpovedí Soc. poisťovne na
položené otázky vyplýva len to, že žalovaná bola zamestnaná a má dostatočný vymeriavací základ. Tiež
neboli preukázané žiadne výdavky spojené s bežnými nákladmi na strane žalovanej, čím žalobca bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej poskytol jej úver, a preto došlo
k porušeniu povinností podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho žalobca nemohol
predčasne zosplatniť takýto úver a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
Okrem toho vôbec nebol skúmaný príjem partnera v domácnosti, nakoľko žalovaná uviedla, že je vydatá
a jej domácnosť má dvoch členov. Tiež v listinnom dôkaze označenom ako „Spracovanie osobných

údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo“ /č. l. 23/ žalovaná uviedla počet vyživovaných detí 0,
hoci v čase uzavretia úverovej zmluvy mala vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Tiež nebolo
preukázané, či žalovaná nemala záväzky v iných finančných inštitúciách s tým, že je potrebné poukázať
aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/14/2023 zo dňa
31.10.2023, podľa ktorého len zo zisťovaných skutočností od Sociálnej poisťovne prostredníctvom

databázy SRBI, prípadne obdobného úverového registra bez toho, aby sa zohľadnili aj mesačné
reálne výdavky žalovanej, nemožno zistiť reálny obraz o jej majetkovej situácii potrebnej pre posúdenie
schopnosti splácať dlh z úverovej zmluvy. Preto je potrebné uviesť, že pri posudzovaní tejto schopnosti
odbornú starostlivosť nie je možné vykonať bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Okrem toho dôkazy o skúmaní schopnosti splácať úver žalovanou /vyjadrenie z č. l. 231 a nasl. ako aj

listinné dôkazy z č. l. 244 až 246/ predložil právny zástupca žalobcu až tesne pred pojednávaním, a to
dňa 12.05.2025 napriek tomu, že bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania /uznesenie tunajšieho
súdu zo dňa 08.11.2023 z č. l. 103/, a to počas súdneho konania, pričom o povinnosti prvoinštančného
súdu skúmať takúto schopnosť splácať úver žalovanej mohol mať vedomosť ak by sa bol zúčastnil
pojednávania zo dňa 28.03.2024 ako aj z uznesenia odvolacieho súdu /bod č. 25 odôvodnenia/,

ktoré mu bolo doručené dňa 08.04.2025. Z tohto dôvodu tak súd s prihliadnutím na koncentračnú
zásadu podľa § 153 CSP na tieto dôkazy neprihliadol, pretože by takéto vyjadrenie resp. dôkazy
musel doručiť žalovanej v dôsledku čoho by musel odročiť nariadené pojednávanie zo dňa 13.05.2025.
Tiež z predložených listinných dôkazov nevyplýva, akým spôsobom vyhodnotil právny predchodca
žalobcu schopnosť žalovanej splácať úver, keď DSTI podľa výpočtov uvedenom vo vyjadrení, ktoré bolo

doručené súdu 12.05.2025, predstavovalo hodnotu 0,32, pričom v predloženom listinnom dôkaze (čl.
246) bola hodnota DSTI vypočítaná inak /0,1139/ s tým, že veriteľ vychádzal pri výpočte z úverového
rámca vo výške 600 eur hoci v zmluve o revolvingovom úvere bol úverový rámec 900 eur. Súd tiež dospel
k záveru, že ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ využil svoje právo na predčasné zosplatnenieúveru, tak postupoval v rozpore so zákonom, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému a účinnému
zosplatneniu. Právny predchodca žalobcu, resp. samotný žalobca nepreukázal, že postupoval pri
predčasnom zosplatnení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým ako veriteľ

predčasne zosplatní úver musí, ak chce uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, vyzvať
dlžníka na zaplatenie dlžnej splátky po uplynutí troch mesiacov od jej omeškania s tým, že súčasne
ho musí upozorniť v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Takýto postup však
žalobca ani jeho právny predchodca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázali, nakoľko nepredložili
žiadny dôkaz o tom, že pred predčasným zosplatnením úveru upozornili spotrebiteľa - žalovanú na

omeškanie jednotlivých splátok, ako aj na možnosť uplatnenia takéhoto práva. Právny predchodca
žalobcu predložil len vyhlásenie mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 28.12.2020 /č.
l. 29/ ako aj doručenku, pričom bez špecifikácie splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je
možno spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok, a to
uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto právny úkon, ktorý nešpecifikuje
splátku, je nedostatočne určitý a sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Z tohto dôvodu tak nedošlo ani k platnému predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok a keďže revolvingový úver bol poskytnutý na dobu neurčitú,
pričom nebolo predloženými dôkazmi preukázané, že ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
bola predmetná pohľadávka splatná v celom rozsahu tak je takéto postúpenie pohľadávky neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko bolo porušené zákonné ustanovenie § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, a preto
súd žalobu zamietol.

25. Súd napriek tomu, že žalovaná k žalobe sa nevyjadrila podstatným spôsobom a žiadala len
o povolenie splátok svojho záväzku z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, nemohol považovať takýto

prejav vôle za uznanie nároku žalobcu, a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
novembra 2021, sp. zn. 7Cdo/179/2020, pretože takýto prejav vôle nemá znaky uznávacieho prejavu. Aj
z tohto dôvodu tak súd preskúmal ex offo aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že ten nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto je žalobu potrebné
zamietnuť.

26. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP, pretože žalovaná zavinila čiastočné zastavenie konania čo do sumy 120,- eur /vykonala
dobrovoľné čiastkové úhrady/, v dôsledku čoho prvoinštančný súd ešte prvotným rozsudkom zastavil
konaniečodotejtosumy,pričomtentovýroknadobudolprávoplatnosť.Žalobcazároveňzavinilčiastočné

zastavenie konania čo do sumy 568,35 eur, keď v rámci odvolacieho konania zobral žalobu v tejto
časti späť a zároveň bol neúspešný čo do sumy 576,73 eur (ide o rozsah, v ktorom bola žaloba
zamietnutá). Celkový neúspech žalobcu v prvoinštančnom konaní tak predstavoval 90,51 % a neúspech
žalovanej 9,49 %. Celkový úspech v prvoinštančnom súdnom konaní tak mala žalovaná v rozsahu 81,02
%, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, resp. si neuplatnila ich nárok, a preto jej súd nepriznal

nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, a to s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, pretože na základe podaného odvolania bol rozsudok zrušený, a to
v časti, v ktorej nebola žaloba zobratá čiastočne späť. V tejto časti tak žalobca mal úspech v odvolacom
konaní v celom rozsahu.

Poučenie:

5Csp/17/2023
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).