Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214310
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7116214310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: VATMANN,

spol. s r.o., so sídlom v Liptovskom Hrádku, SNP 1, IČO: 31 735 738, zastúpený: Mgr. Samuelom
Dorociakom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Belopotockého 720/2, proti žalovanému: A. B. C. D., Csc.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v E., F. XXX/XX, o zaplatenie 31.384,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31.384,- Eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 31.384 Eur odo dňa 6.7.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Košice I (v súčasnosti Mestský súd
Košice) dňa 29.6.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 31.384,- Eur s 9,50 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 31.384,- Eur odo dňa 6.7.2013 do zaplatenia.
1.2 Zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť mu trovy konania a paušálnu
náhradu vo výške 40,- Eur.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že faktúrou č. 10201300070
vystavenou dňa 1.7.2013 a splatnou dňa 5.7.2013 fakturoval žalovanému ako odberateľovi A. B. C.
D., Csc., Transfér Technologií, IČO: 108 249 28, náklady na jeden kus kabíny a montáž hasičského
auta vrátane lakovania, ktoré sú podpísané v predmetnej faktúre. Celková fakturovaná
suma predstavovala čiastku 45.384,- Eur, pričom v nej bola zohľadnená úhrada v sume 14.000,- Eur,
vykonaná na základe zálohovej faktúry č. 201302. Celková suma, ktorá mala byť po zohľadnení

tejto zálohovej faktúry vyúčtovaná, predstavovala sumu 31.384,- Eur. Žalobca v žalobe konštatoval, že v
čase vystavenia tejto faktúry žalovaný podnikal a vystupoval pod obchodným menom A. B. C. D., Csc.,
Transfér Technologií s miestom podnikania Košice, Staré Mesto, Mlynská 20, IČO: 108 249
28, pričom ku dňu 1.3.2016 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný ako fyzická osoba zodpovedá za dlhy z podnikania celým
svojim majetkom, a preto dlh ukončením podnikateľskej činnosti nezaniká, a je ho možné vymáhať.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný predmetnú faktúru neuhradil v lehote splatnosti, a ani túto neuhradil

doposiaľ. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému aj nárok na úrok z omeškania v súlade s ust.
§ 365 ods. 2 Obchodného zákonníka a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením svojej
pohľadávky v súlade s ust. § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, a to vo výške 40,- Eur.3. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označil a predložil tieto listinné dôkazy:
faktúru č. 10201300070 zo dňa 1.7.2013, splatnú dňa 5.7.2013, výpis zo Živnostenského registra
Okresného úradu Košice týkajúceho sa žalovaného, prehľad úrokových sadzieb ECB za žalované

obdobie.

4. Bývalý Okresný súd Košice I vydal vo veci platobný rozkaz dňa 10.10.2016 pod č.k. 39C/183/2016 –
13, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 31.384,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 31.384,- Eur odo dňa 6.7.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu vo

výške 40,- Eur a zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
2.839,64 Eur.

5. Žalovaný napadol vydaný platobný rozkaz včas podaným odporom s tým vecným odôvodnením,
že žalobca žiadnym spôsobom neobjasňuje, z akého titulu by mu suma vyúčtovaná faktúrou č.
10201300070 zo dňa 1.7.2013 mala patriť. Podľa žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

dôvodnosť tejto fakturácie a zároveň poukázal na skutočnosť, že samotná faktúra predstavuje iba výzvu
na plnenie povinností zo záväzkového vzťahu, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje dôvodnosť
uplatneného nároku, teda existenciu jeho povinnosti plniť, a ani nepreukazuje jeho pasívnu vecnú
legitimáciu v spore. Žalovaný je názoru, že žalobca nepreukázal skutočnosti rozhodujúce pre uplatnenie
nároku, a to vlastne to, či medzi stranami sporu existuje obligačný právny vzťah. Má za to, že medzi

stranami sporu žiadny právny vzťah nikdy nevznikol, a teda na jeho strane neexistuje povinnosť
akéhokoľvek plnenia vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný uviedol, že na túto skutočnosť žalobcu v minulosti
upozornil, a to v ich vzájomnej komunikácii, napr. aj listom zo dňa 7.2.2014, v ktorom zdôraznil, že
negociačný proces medzi stranami sporu nikdy nedospel k uzatvoreniu kontraktu, a v dôsledku tejto
skutočnosti považuje nároky žalobcu za nepodložené a nepravdivé. Doplnil svoju argumentáciu, keď

uviedol, že keďže na strane žalobcu neexistuje titul na vydanie uplatnenej istiny, neexistuje tak ani nárok
na vydanie úrokov z omeškania, a ani nárok na paušálnu náhradu. Žalovaný konštatoval, že mu nie je
zrejmé, prečo a na akom základe vôbec súd vo veci vydal platobný rozkaz, keďže okrem jedinej faktúry,
žaloba nie je podložená žiadnymi inými dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukazovali opodstatnenosť
uplatneného nároku. Má za to, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy, a ani žiadneho iného dôvodu

zakladajúceho medzi stranami sporu záväzkový vzťah, nepreukázal, že došlo k dodaniu akéhokoľvek
plnenia z jeho strany (napr. potvrdeným dodacím listom), nepreukázal ani to, či svoje deklarované právo
uplatnil v rámci príslušnej premlčacej lehoty.

6. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný do konania predložil a označil listinný dôkaz: list zo

dňa 7.2.2014 adresovaný žalobcovi.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.11.2016 vydaným pod č.k. 39C/183/2016 - 24 zrušil
platobný rozkaz v súlade s ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku z dôvodu včas podaného
odporu žalovaným.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 17.1.2017 uviedol, že tento považuje
za účelový. Konštatoval, že sa nestotožňuje so skutočnosťami a argumentmi uvedenými žalovaným v
odpore. Pokiaľ žalovaný spochybňuje existenciu záväzkovo - právneho vzťahu medzi stranami sporu,
žalobca poukázal na to, že samotná fakturácia svedčí o tom, že takýto vzťah medzi nimi existoval,

pretože keby tomu tak nebolo, nebol by žalovanému fakturoval sumu, ktorá je uvedená v tejto faktúre.
Z týchto dôvodov považuje tvrdenia žalovaného len za účelovú obranu. Má za to, že na strane
žalovaného existuje pasívna vecná legitimácia, ako aj povinnosť uhradiť mu dlžnú sumu 31.384,-
Eur vrátane príslušenstva. Argumentoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva, na
základe ktorej pre žalovaného vykonal v zmysle jeho požiadaviek práce, a tieto práce žalovaný nikde

nespochybnil, a tiež nespochybnil ani záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu. Žalobca poukázal
na to, že všetky faktúry, ktoré boli vystavené pred faktúrou č. 10201300070, boli zo strany
žalovaného uhradené, ostala neuhradená len posledná faktúra znejúca na sumu 31.384,- Eur, pričom
ostatné skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich faktúr žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Táto
skutočnosť podľa žalobcu preukazuje to, že si je žalovaný plne vedomý toho, že má povinnosť uhradiť

doposiaľ nezaplatenú sumu 31.384,- Eur, a taktiež si musí byť vedomý existencie záväzkovo
- právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý teraz účelovo a úmyselne namieta, a to s cieľom
vyhnúť sa splneniu povinnosti zaplatiť mu dlžnú sumu. Poukázal na list žalovaného, ktorý predložil
žalovaný do konania spolu s odporom proti vydanému platobnému rozkazu a upriamil pozornosť naskutočnosť, že tento list napísal žalovaný takmer po siedmich mesiacoch od vystavenia faktúry, čo
podľa žalobcu svedčí o tom, že vzťah začal žalovaný spochybňovať až po niekoľkých mesiacoch.
Ohľadom hasičského auta, ktorého sa dotýka faktúra č. 10201300070 žalobca uviedol, že robil aj

rám kabíny, ktorý fakturoval faktúrou č. 10201300037 zo dňa 7.3.2013 v sume 1.761,60 Eur, ktorú
žalovaný bez akýchkoľvek výhrad zaplatil, pričom ju nenamietal, a ani ju nespochybňoval. Žalobca
konštatoval, že na hasičskom aute robil aj nádrž, ktorej výrobu fakturoval faktúrou č. 10201300052 zo
dňa 12.4.2013 v celkovej sume 27.176,40 Eur, ktorú žalovaný taktiež bez akýchkoľvek výhrad zaplatil,
tiež ju nenamietal a nespochybňoval. Tieto dve časti zákazky boli uhradené bez akýchkoľvek

problémovabezpísomnejzmluvy,nakoľkovšetkobolodojednávanésožalovanýmústne,ataktoboloaj
v prípade fakturovanej sumy uplatnenej v tomto konaní. Dodal, že medzi stranami sporu bola zaužívaná
takáto forma komunikácie, pretože všetky dodávky v zmysle požiadaviek žalovaného bolo potrebné
realizovať v krátkom čase. Aj tieto skutočnosti podľa žalobcu osvedčujú to, že medzi stranami sporu
existoval záväzkovo - právny vzťah. Zdôraznil, že všetky práce boli robené a zabezpečované podľa
pokynov žalovaného, najskôr sa začalo s rámom, potom s nádržou a nakoniec sa robila kabína

auta. Práce bolo potrebné vykonať v krátkom čase, preto sa všetko riešilo so žalovaným promptne
ústne. Žalobca uviedol, že sám žalovaný robil všetky výkresy za behu výroby, ktoré výkresy išli rovno
do výroby. Z tohto dôvodu sa však zistili aj chyby a mnohé výkresy dodané žalovaným tak nesedeli, a
preto sa niektoré diely robili aj 2 - 3 krát, kým sedeli. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nespochybnil,
že mu boli fakturované náklady na jeden kus kabíny a montáž hasičského auta vrátane lakovania,

taktiež nespochybnil to, že na popísané práce zabezpečil kompletný materiál, pracovnú silu, obrábanie
kabíny, zmenu dvier, zmenu dokumentácie počas výroby, lakovanie celej kabíny, a to tak vonkajšej
ako aj vnútornej časti kabíny, opravu zle dodaných dielcov, izoláciu pre diely kabíny, stabilizačné rámy
pre izoláciu, a taktiež nespochybnil ani expresné transporty tovarov a kooperáciu z dôvodu kratšieho
dodacieho termínu, dodanie konzol na uchytenie rámov, opláštenie nádoby Al plechmi, náklady na

zabezpečenie kompletného materiálu, montáž a lepenie kabíny, dodanie hliníkových koncoviek hadíc,
nerezových vstupov do nádrže, spojovacieho materiálu, materiálu na kompletné obrábanie hliníkových
profilov, výrobu kľúčov na výpustné ventily. V tejto súvislosti konštatoval, že zákazka bola v tomto
popísanom rozsahu pre žalovaného z jeho strany vykonaná. Žalobca uzavrel, že žalovaný vozidlo
prevzalbezakýchkoľvekvýhrad,pričom k prácamnaňom,kdodanému materiálu atovarunevzniesol

nikdy žiadne námietky, a ani reklamácie.

9. Žalobca v rámci svojich ďalších návrhov na vykonanie dokazovania za účelom preukázania svojich
skutkových tvrdení do konania označil a predložil faktúru č. 10201300037 zo dňa
7.3.2013, splatnú dňa 14.3.2013; faktúru číslo 10201300052 zo dňa 12.4.2013, splatnú dňa 26.4.2013

a navrhol vykonanie výsluchu strán sporu k preukázaniu existencie záväzkovo - právneho
vzťahu medzi stranami sporu, výsluch svedka B. G. H. k existencii záväzkovo - právneho vzťahu a
k tomu, aký materiál a tovar bol zabezpečený na zákazky hasičského aut a na potvrdenie o tom, že
žalovaný prevzal celú zákazku; výsluch svedka B. I. E. k existencii záväzkovo - právneho vzťahu medzi
stranami sporu; výsluch svedkyne F. E. E. k existencii záväzkovo - právneho vzťahu medzi stranami

sporu a k fakturáciám, ktoré sa týkali danej zákazky; výsluch svedka J. D. ku skutočnostiam, kto na
zákazke pracoval, k rozsahu prác na zákazke, k dodávkam materiálu a tovarov, k tomu, že ubytovanie
pracovníkom na zákazke platil a organizoval žalovaný, k tomu, kde sa ktoré práce vykonávali a to podľa
fotodokumentácie; výsluch svedka C. K. ku skutočnostiam, kto na zákazke pracoval, k rozsahu prác na
zákazke, k dodávkam materiálu a tovarov na zákazku, kto tieto platil, kde bol ubytovaný počas prác na

zákazke, k tomu, ktoré práce sa kde vykonávali; výsluch svedka I. L. ku skutočnostiam, kto na zákazke
pracoval, k rozsahu prác na zákazke, k dodávkam materiálu a tovarov, kto tieto platil, ktoré práce sa kde
vykonávali; výsluch svedka F. A. k tomu, aký bol rozsah prác a pre koho sa vykonávali; výsluch svedka
F. D. k rozsahu prác a pre koho sa vykonávali, výsluch svedka G. F. ku skutočnostiam, aký bol rozsah
prác a pre koho sa vykonávali a výsluch zástupcu spoločnosti E & M Centrum k tomu, aké dodávky

spoločnosť realizovala v priebehu rokovania tejto spoločnosti so stranami sporu.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.2.2017, zotrval na svojej skutkovej
a právnej argumentácii. Opätovne poukázal na to, že samotná fakturácia, a ani faktúra, nemá pri
preukazovaní opaku žiadnu relevanciu, nakoľko je iba výzvou na plnenie, avšak nepreukazuje existenciu

záväzkovo - právneho vzťahu. Pre vznik záväzkovo - právneho vzťahu je podľa žalovaného nevyhnutné,
aby došlo k dohode, teda k návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho prijatiu o podstatných náležitostiach.
Opätovne zotrval na tom, že nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Podľa žalovaného žalobca
nijako nepreukázal, že by medzi stranami sporu došlo k zavŕšeniu kontraktačného procesu v podobeuzavretia zmluvy, teda k dohode o podstatných náležitostiach akéhokoľvek zmluvného typu, prípadne
k dohode na precízne špecifikovanom predmete záväzku nepomenovanej zmluvy. K navrhovanému
dokazovaniu zo strany žalobcu uviedol, že ani výsluchom navrhovaných svedkov nemožno preukázať

existenciu alebo neexistenciu záväzkovo - právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko žiaden
z navrhnutých svedkov nemôže objasniť kedy a za akých okolností, a či vôbec došlo k dohode v
zmysle oferty a jej akceptácie medzi stranami sporu. Tieto tretie osoby totiž nemôžu podľa žalovaného
hodnoverne objasniť to, čo tvorilo obsah tohto záväzku, teda aké práva a povinnosti z neho mali
stranám sporu vzniknúť. Taktiež žalovaný spochybňoval hodnovernosť prípadných výpovedí žalobcom

navrhovaných svedkov, keďže títo sú naklonení záujmom žalobcu. Podľa žalovaného nie je relevantným
v spore ani to, že v predošlom období bez akýchkoľvek výhrad zaplatil čiastky, ktoré mu boli
fakturované faktúrami č. 10201300037 a č. 10201300052. Má za to, že tieto faktúry, a ani pohľadávky
im zodpovedajúce, nie sú predmetom tohto sporu a nesúvisia s uplatňovaným nárokom, a taktiež
nepreukazujú to, že si má byť plne vedomý toho, že má povinnosť uhradiť doposiaľ neuhradenú sumu
31.384,- Eur. Konštatoval, že ak v minulosti uhradil akékoľvek peňažné plnenia na základe žalobcom

vystavených faktúr, došlo k tomu jedine z dôvodu, že tieto reflektovali jeho povinnosti z existujúcich
záväzkových vzťahov, ktoré neboli žiadnym spôsobom ním rozporované.

11. Na pojednávaní konanom dňa 17.5.2018 žalobca uviedol, že nárok z ktorého si uplatňuje zaplatenie
sumy je zo záväzkovo - právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o dielo, ktorá bola medzi

stranami sporu uzavretá ústne, a to začiatkom roku 2013. V zmysle tejto zmluvy si strany sporu
dojednali, že zhotoví pre žalovaného dielo, ktoré spočívalo v úprave a v stavbe hasičského auta
KAMAZ. Na základe tohto dojednania, v spolupráci s dodávateľmi, dielo podľa technickej špecifikácie
a požiadaviek a pokynov žalovaného zhotovil v týchto etapách. Žalobca konštatoval, že v prvej etape
bola zhotovená nádrž na vodu a po jej odovzdaní žalovanému vyfakturoval sumu 27.176,40 Eur, ktorú

žalovaný riadne a včas uhradil. V druhej etape bol pre žalovaného zhotovený rám, ktorého cena bola
fakturovaná žalovanému v sume 1.761,60 Eur, ktorá faktúra bola taktiež riadne a včas uhradená.
V tretej etape pre žalovaného zhotovil kabínu, ktorú žalovanému aj odovzdal, vystavil faktúru, žalovaný
však faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že túto spornú faktúru
mu žalovaný nikdy nevrátil, a ani ju nerozporoval, riadne si ju zaúčtoval, a podľa názoru žalobcu si z

nej uplatnil aj nárok na vrátenie DPH v zmysle platných právnych predpisov. Následne vo februári roku
2014, teda o pol roka, mu žalovaný zaslal list, ktorý predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu, z ktorého
je nepochybné, že došlo k uzavretiu záväzkovo - právneho vzťahu, a preto je obrana žalovaného v
tomto konaní účelová. Podľa názoru žalobcu žalovaný v tomto liste uznal, že pre neho vykonal práce v
spolupráci so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o., a tieto práce boli riadne vykonané a odovzdané.

Žalobca ďalej argumentoval, že existenciu záväzkovo - právneho vzťahu možno usudzovať aj z toho,
že žalovaný uhradil predchádzajúce dve faktúry za práce vykonané v prvej a v druhej etape, pričom
celý záväzkovo - právny vzťah medzi stranami sporu sa spravoval obchodnými zvyklosťami, ktoré boli
stranami sporu dodržiavané. Žalobca rozvíjal, že pokiaľ ide o samotnú cenu diela, túto nebolo možné na
počiatku stanoviť, pretože dielo sa vyhotovovalo na základe dokumentácie a požiadaviek žalovaného,

ktorý dokumentáciu vyhotovoval počas vykonávania celého diela. Zdôraznil, že medzi stranami sporu
bola zachovaná prax a zvyklosť, že po zhotovení časti diela bola vystavená faktúra, v ktorej boli
zohľadnené vykonané práce a zisk, ktorý bol medzi stranami sporu dohodnutý.

12. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu na tomto pojednávaní súdu uviedol, že zotrváva na tom,

že žalobca nepreukázal existenciu záväzkového obligačného vzťahu. Pokiaľ ide o spornú faktúru zotrval
na tom, že sa jedná len o výzvu, a pokiaľ ide o úhradu predchádzajúcich dvoch faktúr má za to, že tieto
nepotvrdzujú existenciu obligačného právneho vzťahu.

13. Na pojednávaní konanom dňa 21.6.2018 súd vypočul štatutára žalobcu – Dipl. B. M. N., ktorý vo

svojom výsluchu uviedol, že so žalovaným začal jednať asi v roku 2013, presne si nepamätá, oslovil ho
B. G. H., ktorý spolupracoval niekedy so žalovaným. S B. G. H. sa stretol v Košiciach a spolu s ním
išiel za žalovaným. U žalovaného boli aj konštruktéri, kreslilo sa tam hasičské auto a jemu sa zdalo, že
je to pre neho zaujímavá zákazka, robil pre neho nádrž a povedal si, že je schopný urobiť to, čo kreslili
konštruktéri. Potom už jednal so žalovaným, no nebolo to jednoduché. Žalovaný mu povedal, že má

nakupovať materiál, a že sa to všetko spracuje. Na to žalovanému odpovedal, že nemá toľko peňazí,
preto to bude robiť po častiach. Najprv sa urobila jedna časť, vyfakturovalo sa to, bolo to zaplatené.
Potom sa urobila druhá časť, nádrž, to tiež urobili v spolupráci s firmou vo Zvolene, tam aj jednali, bol
tam prítomný aj žalovaný. Vtedy už vedel, že do termínu, do ktorého požadoval žalovaný ukončeniezhotovenia hasičského auta, sa toto nestihne vyrobiť, a preto povedal žalovanému, že potrebuje viac
ľudí. Zobral tak svojich ľudí z firmy, a títo išli do Košíc, pričom žalovaný im platil aj nocľah. Žalovaný
dostal faktúry na všetky položky, ktoré sa uplatňujú v rámci faktúry, ktorá sa žaluje v tomto konaní.

Povedalžalovanému,žemumusíniečozaplatiťvrámcitejtozmluvy.Žalovanýmuzaplatilsumu14.000,-
Eur, to bola uhradená jedna faktúra, dokonca ju uhradil dvakrát, a preto žalovanému túto sumu naviac
zaplatenú vo výške 14.000,- Eur vrátil. Počas výroby hasičského auta sa parametre viackrát menili,
nakoľko, ak sa niečo vyrobilo, a zistilo sa, že to nepasuje, muselo sa to prerábať. Na faktúre, ktorú žaluje
sú uvedené všetky položky, ktorých zaplatenie požaduje od žalovaného. Pokiaľ ide o dohadovanie cien,

tak na tú ktorú položku sa nakúpil materiál, dohodli sa spolu so žalovaným tak, že na to sa dala určitá
položka, čiže bol tam materiál plus robota, plus na to sa dalo ešte nejakých niekoľko percent. Štatutár
žalobcu uviedol vo svojej výpovedi, že písomná zmluva nebola, pretože žalovaný nevedel, čo sa bude
robiť. Štatutár žalobcu uviedol, že spolupracoval so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o., ktorá je
vo Zvolene, a ktorá pre neho na základe predložených výkresov rezala, a potom to skladal. Preto aj
doplnil, že na zhotovenie využil vlastných ľudí, čo bolo aj efektívnejšie. Od žalovaného prišli len výkresy.

Žalobca uviedol, že aj kabína hasičského auta sa tam dokončovala. Boli tam nielen jeho ľudia, jeho
zamestnanci, ale aj zamestnanci žalovaného. Čiže na tej kabíne nerobili len jeho zamestnanci, ale aj
zamestnanci žalovaného. So žalovaným sa dohodol na sume 20,- Eur na jedného pracovníka na hodinu
s tým, že používal vlastné nástroje, ináč by to bola suma od 12,- Eur do 15,- Eur bez nástrojov. Štatutár
žalobcu vo svojej výpovedi zdôraznil, že keby nedošlo k uzavretiu ústnej zmluvy, nikdy by nerobil nič

pre žalovaného. Zároveň uviedol aj to, že bol vyhotovený preberací protokol.

14. Na pojednávaní súdu dňa 21.6.2018 žalobca prostredníctvom svojho advokáta súdu predložil
zálohovú faktúru č. 2013002, ku ktorej uviedol, že sa jedná o zálohu na objednaný tovar v sume 14.000,-
Eur dodávateľa VATMANN spol. s r.o. a B. C. D., Csc. Advokát žalobcu doplnil, že ide o zálohovú faktúru,

ktorá bola následne zohľadnená aj v konečnej faktúre č. 10201300070, ktorá bola súdu už doložená
do spisu, kde v spodnej časti tejto faktúry je uvedené, že po vystavení celkovej sumy 45.384,- Eur od
nej bola odrátaná zálohová platba, pričom číslo je zhodné s číslom na zálohovej faktúre, a tak dospel
ku konečnej sume 31.384,- Eur uvedenej na faktúre. Zároveň na tomto pojednávaní bol žalobcom
predložený aj výpis z jeho účtu za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013, z ktorého je zrejmé, že s dátumom

dňa 20.5.2013 bola dvakrát prijatá platba od žalovaného ako záloha na kabínu vo výške 14.000,- Eur,
ktorú skutočnosť tvrdil vo svojom výsluchu. Z predloženého výpisu je zrejmé, že dňa 23.5.2013 bola
žalobcom vrátená žalovanému omylom poslaná platba vo výške 14.000,- Eur.

15. Žalovaný k žalobcom predloženým listinám uviedol, že faktúra v žiadnom prípade nepreukazuje

existenciu záväzkového - právneho vzťahu.

16. Na tomto pojednávaní konanom dňa 21.6.2018 žalovaný v rámci svojej účastníckej výpovedi
rozporoval skutočnosť, že by sa so žalobcom dohodol na výrobe hasičského auta, ale naopak tvrdil,
že dohodu uzavrel so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o., pričom podľa žalovaného išlo o

ústnu dohodu a dohoda bola len v tom, že štatutár žalobcu mu pošle zváračov do Košíc. Zdôraznil, že
dohodanebolanavyhotoveniekabíny,alelennadokončovaciepráce.Žalovanýuviedol,žezamestnanci
žalobcu prišli do Košíc a dohodol sa so žalobcom, že ich zaplatí sumou 20,- Eur za jedného zvárača.
Všetky dokumenty a konštrukcie boli robené v systéme, a keďže mal dohodu so spoločnosťou RAUCH
SPEKTRUM s.r.o., tak všetky dokumenty posielal tejto spoločnosti, a nie priamo žalobcovi. Uviedol,

že nemá žiadne vedomosti o dohode žalobcu so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o., vie však
o tom, že spoločnosť RAUCH SPEKTRUM s.r.o. vystavila žalobcovi minimálne tri veľké faktúry, ktoré
však žalobca neuhradil. K ústnej dohode uzavretej so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o. žalovaný
uviedol, že túto podpísal najmä z dôvodu, že spoločnosť disponovala priestormi vo Zvolene, mala
k dispozícii potrebné stroje a zariadenia, disponovala odborným personálom. Pokiaľ ide o detaily

prác, žalovaný uviedol, že následne zvolal aj stretnutie spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o. a aj
žalobcu, a v tejto súvislosti uviedol, že sám štatutár žalobcu podpísal popis prác, ktoré boli vykonávané
aj vykonané na celom automobile. Doplnil, že určite nemal záujem uzatvárať zmluvu so žalobcom,
keď tento nemal žiadne priestory, mal prenajatého jedného zvárača, pracoval tam jeden človek, už
spomínaný B. G. H.. Opakovane zdôraznil, že so žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah. Žalovaný

uviedol, že pokiaľ ide o dodacie protokoly a listy, tie nikdy neboli podpísané. Pokiaľ ide o rozpor vo
výpovedi, keď žalovaný uviedol, že nikdy sa so žalobcom nedohadoval a následne uviedol, že sa
dohodol so žalobcom, že mu pošle zváračov, ktorým zaplatí sumu 20,- Eur, k tomuto žalovaný uviedol, že
napostaveníautasapodieľaspoločnosťRAUCHSPEKTRUMs.r.o.,avšaknafinálnumontážpotrebovaliných ľudí, nakoľko spoločnosť RAUCH SPEKTRUM s.r.o. nevedela urobiť striekanie, tak následne mu
zavolal štatutár žalobcu, že on to zabezpečí. Podľa žalovaného skutočnosť, že mu žalobca zabezpečil
striekanie a poslal svojich ľudí na dokončovacie práce do Košíc, to nie je výroba hasičského auta.

Pokiaľ ide o to, že uhradil faktúry v prospech žalobcu, išlo o tri faktúry a následne zálohovú faktúru, ale
tieto uhradil v dobrej viere, že tieto dve spoločnosti uzavrú medzi sebou dohodu a všetko bude
vysporiadané. Skutočnosť, že faktúry budú vystavené priamo žalobcom, a ktorému budú aj uhradené,
vyplýva podľa žalovaného z dohody so štatutárom žalobcu. Doplnil, že so žalobcom jednal z dôvodu
časovej tiesne, ale tiež z dôvodu, že žalobca koordinoval tieto práce, a bol ubezpečený, že tieto dve

spoločnosti si vzájomné záležitosti medzi sebou vyrovnajú. Pokiaľ ide o to, či spoločnosť RAUCH
SPEKTRUM s.r.o. mu vystavila faktúry za práce na hasičskom aute, žalovaný uviedol, že nevystavila.
Ďalej uviedol, že si nepamätá, ale pravdepodobne áno, že uhrádzal spoločnosti RAUCH SPEKTRUM
s.r.o. nejaké drobné sumy za práce vykonané na hasičskom aute, a tiež uviedol, že veril tomu, že
tieto dve spoločnosti si dajú dokopy ich vzťah, a že má k dispozícii faktúry, ktoré spoločnosť RAUCH
SPEKTRUM s.r.o. vystavila žalobcovi. Na otázku, aby vysvetlil rozpor, ak na jednej strane tvrdí, že

mal uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o. a na druhej strane mali byť
žalobcovi vystavené faktúry spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o., žalovaný uviedol, že toto nevie
vysvetliť, ale nemal so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o. uzavretú zmluvu o dielo, ale dohodu o
tom, že následne bude uzavretá písomná zmluva na vykonanie týchto prác.

17. Žalovaný sa podaním zo dňa 10.9.2018 bez výzvy súdu vyjadril k výpovediam strán sporu, pričom
zotrval na svojej argumentácii, že od počiatku konania je sporné, či medzi stranami sporu vznikol
a existoval právny vzťah, ktorý by predstavoval žalobcom tvrdený právny titul pre ním uplatňovaný
nárok na zaplatenie sumy 31.384,- Eur s príslušenstvom. Zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadne
preukázania tohto nároku je na samotnom žalobcovi. Pokiaľ ide o faktúru, zotrval na tom, že nie je

dôkazom, ktorý by bol spôsobilý preukázať existenciu záväzkového právneho vzťahu a v tomto smere
poukázal na rozhodnutia iných súdov Slovenskej republiky. Poukázal na to, že kogentná právna úprava
v záujme právnej istoty stanovuje, že aj pri neformálnom uzavretí zmluvy o dielo vzniká zhotoviteľovi
zákonná povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky podľa ust. §
632 Občianskeho zákonníka, ktorý sa ako lex generalis aplikuje i na obchodné záväzkové vzťahy.

Právne argumentoval, že ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. „Podľa
žalovaného význam písomného potvrdenia je mimoriadne dôležitý pre prípad vzniku sporu, nakoľko
hoc nenahrádza písomnú formu ústne uzavretej zmluvy, zachytáva a dokumentuje všetky nevyhnutné

atribúty takéhoto kontraktu. Absencia predmetného písomného potvrdenia vyžadovaného ex lege podľa
žalovaného jasne svedčí v prospech záveru, že žalobcom tvrdený obligačný vzťah nikdy nevznikol, a
preto nemôže slúžiť ako právny titul ním uplatňovaného nároku. V súvislosti s uvedeným poukázal v
tomto na rozsudok Krajského súdu v Prešove vydaný pod sp.zn. 7Co/141/2016 dňa 26.1.2017, v zmysle
ktorého: „ V prípade súdneho sporu nevydanie potvrdenia (podľa ustanovenia § 632 Obč. zákonníka)

môže mať závažný procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje,
ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky.“ V záujme unesenia dôkazného bremena
teda žalobca je povinný objektívne a vierohodne preukazovať platné uzavretie Zmluvy o dielo ako
výsledok dvojstranného konsenzu, a to vrátane všetkých zákonom požadovaných náležitostí takejto
zmluvy, t.j. presný predmet diela, presný rozsah diela, presná akosť diela, presná cena za vykonanie

diela a presný čas zhotovenia diela. Poukázal na svoju výpoveď, keď tvrdil, že nikdy so žalobcom
zmluvuodielovzmyslezákonnýchpravidielkontraktácieneuzavrel.Ztohtodôvoduzpohľaduhmotného
práva ho tak nemožno považovať za dlžníka žalobcom uplatnenej pohľadávky, nakoľko absentuje jeho
pasívna legitimácia v spore. Poukázal na to, že objasnil, že so žalobcom vstúpil do zmluvného vzťahu
len pokiaľ išlo o vykonanie tzv. dokončovacích prác, ktoré nespočívali vo výrobe samotnej kabíny, ale

len vo finálnom zváraní komponentov, lakovacích prác a podobne. Z toho je teda podľa žalovaného
zrejmé, že sa jednalo o úplne iný druh diela a úplne iný obligačný vzťah, než z ktorého odvodzuje
žalobca svoj nárok v tomto konaní. Preto je nevyhnutné odmietnuť žalobcom prezentované pokusy tieto
vzťahy zamieňať, či ignorovať rozdiel medzi zmluvou o vykonaní podpísaných dokončovacích prác a
zmluvou o dielo v podobe výroby hasičskej kabíny. To, že uzavrel so žalobcom dohodu na dokončovacie

práce, neznamená, že mal so žalobcom uzavretú aj zmluvu o zhotovení samotnej kabíny hasičského
vozidla. Pokiaľ ide o to, že poukázal v minulosti žalobcovi čiastku 14.000,- Eur, tieto
poskytol žalobcovi v dobrej viere, že ich žalobca použije na úhradu svojich dlhov voči spoločnosti
RAUCH SPEKTRUM s.r.o., a tým dôjde k urovnaniu naštrbených vzťahov, nakoľko žalobca si neplnilriadne a včas svoje peňažné záväzky voči spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o., čo viedlo k priamemu
ohrozeniu dodržania časového termínu zhotovenia diela. Zdôraznil, že poskytnutie tejto finančnej čiastky
v žiadnom prípade nepredstavovalo odplatu za vykonanie žalobcom tvrdeného diela v podobe výroby

kabíny hasičského automobilu, a nie je dôkazom existencii žalobcom tvrdenej zmluvy. Konštatoval, že
iba okrajovo možno modelovať, že prípadné úvahy o právnej kvalifikácii tejto okolnosti by s najväčšou
pravdepodobnosťou smerovali napr. k aplikácii úpravy zmluvy o pôžičke (ust. § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka).

18. Svedok B. G. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v danom období pôsobil ako externý
zamestnanec žalobcu, a mal na starosti technické zabezpečenie a vyhotovenie kabíny, nádrže a
spevnenia šásov, teda rámu. Pokiaľ ide o samotné dielo pôsobil v úvode, keď došlo k podchyteniu
cenovými ponukami, pričom doplnil, že ani následne vo výrobe nebol žiaden problém. Práce sa
vykonávali tak, ako to predpokladal žalovaný, pričom projekt bol podľa svedka zaujímavý pre obe
zmluvné strany. Doplnil, že žalovaný vystupoval v tomto projekte z hľadiska konštrukcií. Konštatoval, že

išlo o prototyp vozidla, teda výsledok mohol byť rôzny. Uviedol, že po úvode sa pokračovalo vo výrobe,
pričom výroba pokračovala v dielni vo Zvolene, náročnejšie práce sa potom realizovali prostredníctvom
zamestnancov žalobcu v Košiciach. Následne sa to skladalo, avšak nastali aj situácie, keď sa museli
niektoré diely prepracovávať, pričom všetko išlo za pochodu. Uviedol vo svojej výpovedi, že všetko
bolo dohodnuté, teda bola dohodnutá nádrž na vodu, dielce kabíny a konštrukčné časti na spevnenie

šásu. Dodávateľom diela podľa svedka bol jednoznačne žalobca. Uviedol, že má vedomosť aj o tom,
že došlo k dohode o cene za dielo, pričom táto cena vychádzala z technickej dokumentácie. Pokiaľ
ide o spoločnosť RAUCH SPEKTRUM s.r.o., tejto spoločnosti boli prenajaté priestory a stroje a v týchto
priestoroch sa potom realizovala výroba, ktorú realizovali aj zamestnanci žalobcu, a aj zamestnanci
spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o.. Svedok konštatoval, že k odovzdaniu jednotlivých etáp diela

došlo dodacími listami. Taktiež potvrdil, že fakticky bola odovzdaná aj nádrž a aj kabína. Konštatoval, že
faktúryzadodaniedielavystavovalžalobcaadoplnil,ženemávedomosťožiadnychvadáchdiela.Pokiaľ
ide o samotnú zmluvu dielo, ktorej predmetom bola výroba a dodanie kabíny hasičského auta, svedok
uviedol, že bola dohoda medzi stranami sporu viac menej ústna a cieľom bolo dokončiť auto. Taktiež
potvrdil to, že bol prítomný, keď strany sporu mali dospieť ku konsenzu ohľadne všetkých podstatných

náležitostí zmluvy o dielo. Svedok uviedol, že pokiaľ ide o ten prvý kontrakt, teda nádrž, kabínu a šásy,
predmetom tejto dohody medzi stranami sporu bola aj dohoda o cene, akosti, rozsahu a času zhotovenia
diela. Pokiaľ ide o lakovanie kabíny a následné práce, tieto v konečnom dôsledku podľa svedka
organizoval tiež žalobca. Svedok taktiež potvrdil to, že si pamätá, že zo strany žalovaného bola žalobcovi
dvakrát zaplatená suma 14.000,- Eur, pričom žalobca jednu platbu vo výške 14.000,- Eur žalovanému

vrátil.Kprocesuzhotoveniadielasvedoktiežuviedol,že žalovanýžalobcovizasielalvýkresy,nazáklade
ktorých sa zhotovovali jednotlivé časti, a už z toho muselo byť zrejmé, že cena sa bude navyšovať.
Svedok sa vyjadril aj k fakturácii, pričom uviedol, že bolo vyfakturované skutočné množstvo dodaného
tovaru, avšak došlo k nezrovnalostiam, nakoľko sa nevyrobil napr. len jeden diel, ale dva diely, nakoľko
počas realizácie sa robili úpravy, napr. sa dohodlo na zmene materiálu, keď pôvodne boli navrhnuté

hliníkové dvere, ale zváraním sa zistilo, že hliníkové dvere sú nevyhovujúce, a tak boli urobené nakoniec
nerezové dvere, to znamená, že sa v procese výroby často menila technológia.

19. Na pojednávaní súdu konanom dňa 9.10.2018 žalobca súdu predložil vyúčtovanie výdavkov za
zákazkukabínhasičskéhoautapreB.C.D.(faktúra č.10201300070)akoajfotodokumentáciu

vyhotovenú v procese zhotovenia prototypu hasičského auta.

20. Žalobcom navrhnutý svedok B. I. E., konateľ RAUCH SPEKTRUM s.r.o. na pojednávaní konanom
dňa 3.1.2018 uviedol, že niekedy na jar roku 2013 spoločnosť, ktorej je konateľom,
robila nejaké práce a komponenty. V súvislosti s vykonanými prácami a použitým materiálom však

súdu nevedel uviesť, ktorou stranou sporu bol materiál na zhotovenie diela dodaný. Uviedol, že sa
to vyrábalo v priestoroch spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o., vyrábali to zamestnanci spoločnosti
RAUCH SPEKTRUM s.r.o., avšak chodili tam aj iné osoby, súdu presne nevedel odpovedať na čí
podnet. Uviedol, že kabína, keď bola dokončená, sa zobrala, vyviezla sa, lakovala, a potom sa doviezla
späť do priestorov spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o.. Svedok uviedol, že niektoré práce teda

robili zamestnanci spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o., iné robili externe, napr. lakovanie kabíny.
Svedok v tejto súvislosti doplnil, že niektoré práce robili na základe pokynov, ktoré dostali od konateľa
žalobcu, niektoré robili na základe pokynov, ktoré im dal žalovaný. Má vedomosť o tom, že niečo
sa dokončovalo v Košiciach, pričom na prácach participovali aj zamestnanci spoločnosti RAUCHSPEKTRUM s.r.o.. Svedok uviedol, že projektová dokumentácia bola dodávaná žalovaným, pričom celé
to vnímal tak, že žalovaný je konštruktér, a pokiaľ ide o konateľa žalobcu, vnímal ho ako medzičlánok.
Svedok predniesol, že nemal ani s jednou zmluvnou stranou žiaden písomný zmluvný vzťah. Potvrdil,

že žalovanému nevystavil v súvislosti s vykonanými prácami žiadnu faktúru, nakoľko faktúry boli v
súvislosti s vykonanými prácami vystavené len žalobcovi. Svedok sa nevedel vyjadriť k zmluvnému
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, len predpokladal, že mali medzi sebou nejakú dohodu. Svedok
sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti, či existovala medzi spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o.,
ktorej je konateľom a žalovaným ústna dohoda. Svedok sa vyjadril, že nemá tiež vedomosť o tom, ktorí

zamestnanci žalobcu sa podieľali na výrobe, vedel len, že za žalobcu konal nejaký pán, ktorý sa volal
H., avšak tento nebol zamestnancom žalobcu, a tento riešil aj koordinovanie prác so žalovaným.

21. Žalovaný spolu s podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.12.2018, predložil do konania
Knihu záväzkov z programu Alfa plus - jednoduché účtovníctvo a zároveň súdu zaslal svoje písomné
stanovisko. V podaní opakovane žalovaný zdôraznil, že žalobcom vystavenú faktúru pri absencii

obligačného právneho vzťahu medzi sporovými stranami nikdy neakceptoval a neposkytol na jej základe
žiadne plnenie. Z pohľadu účtovníctva, teda na jeho strane, objektívne nikdy neexistoval záväzok
predstavujúciúčtovnýprípadvzmysleust.§2zákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctve,pretotentozáznam
nikdy neevidoval vo svojom účtovníctve, a to ani v rámci knihy záväzkov, ani peňažného denníka, o
čom svedčí absencia takéhoto účtovného záznamu v predkladanej Knihe záväzkov za účtovné obdobie

roku 2013 v stave ku dňu 31.12.2013.

22. Na pojednávaní konanom dňa 12.2.2019 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu poukázal na
nesplnenie edičnej povinnosti žalovaným, kedy žalovaný na výzvu súdu predložil len Knihu záväzkov
za rok 2013, ale nepredložil peňažný denník. K predloženej Knihe záväzkov uviedol, že podľa neho táto

bola žalovaným pozmenená. Domnieva sa, že bola vytlačená zo systému Alfa plus, avšak až potom,
čo došlo k jej pozmeneniu. Poukázal na to, že v Knihe záväzkov sa nachádzajú len faktúry s koncovým
číslom XX, XX M. XX, ktoré sa vzťahujú na prvé dve etapy prác, avšak nenachádza sa tam faktúra, ktorá
bola priložená k žalobe, a ani faktúra číslo 20130012 na sumu 14.000,- Eur, ktorú žalovaný uhradil, ako
to už bolo preukázané v tomto spore. Má za to, že keďže faktúru žalovaný uhradil, tak mal povinnosť

ju zaevidovať, a preto usudzuje, že došlo k pozmeneniu Knihy záväzkov. Žalobca rozvíjal svoje úvahy
potom v tom smere, že z týchto dôvodov žalovaný nepredložil peňažný denník, nakoľko v peňažnom
denníku sa nachádzajú aj zostatky na účtoch po jednotlivých úhradách, pričom takúto zmenu, akú
urobil žalovaný v Knihe záväzkov, by nemohol urobiť v peňažnom denníku, pretože by mu zostatky
na účtoch nesedeli.

23. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu odmietol obvinenia ohľadom pozmeňovania údajov v
Knihe záväzkov, a pokiaľ ide o úhradu faktúry na sumu 14.000,- Eur, k tejto uviedol, že sa
vyjadrovať nebude.

24.1 Súd prvej inštancie svojím v poradí prvým rozsudkom zo dňa 12.2.2019 vydaným pod č.k.
39C/183/2016–134 vyhovelžalobeazaviazalžalovanéhokpovinnostizaplatiťžalobcovisumu31.384,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 31.384,- Eur odo dňa 6.7.2013 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok rozsudku) a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a nárok na paušálnu náhradu vo výške 100%.

24.2 V rozhodnutí súd prvej inštancie poukázal na to, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané
uzavretie ústnej Zmluvy o dielo, ktorú posúdil vzhľadom na charakter zmluvných strán ako zmluvu
uzavretú podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie doplnil,
že ust. § 536 Obchodného zákonníka nevyžaduje na platné uzavretie zmluvy o dielo písomnú formu,
postačuje ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a predmetu zmluvy za predpokladu, že

dohoda o cene nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vo vzťahu k cene diela súd prvej inštancie
konštatoval, že zmluva bola uzavretá bez dohody strán o cene diela, čo však nespôsobuje neplatnosť
zmluvy o dielo, a tomu zodpovedá aj to, že práce na diele boli uhrádzané postupne. Vychádzajúc z
uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že základ nároku žalobcu na zaplatenie sumy za ním vykonané
práce bol preukázaný. Ďalej sa súd s výškou žalovanej sumy vysporiadal tak, že pokiaľ ide o výšku

žalovanej sumy uvedenej faktúry, žalovaný túto žiadnym spôsobom v konečnom dôsledku nerozporoval,
preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu.25.1 Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil (I. výrok rozsudku odvolacieho súdu) a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu II. výrok rozsudku odvolacieho súdu).

25.2 Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil právny vzťah
sporových strán ako ústne uzavretú zmluvu o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Konštatoval, že zmluva o dielo nepatrí medzi zmluvné typy, pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje
uzavretie v písomnej forme, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný evidentne netrval
na písomnej forme, o čom svedčí skutočnosť, že aj predtým vykonané a fakturované práce neboli na

báze písomnej zmluvy, a ani žalovaným uznaná zákazka na tzv. dokončovacie práce nebola v písomnej
forme. Ďalej odvolací súd uviedol, že žalovaný v konaní nepresvedčil, že by nebolo pravdivé tvrdenie
žalobcu, že ústna zmluva o dielo bola uzavretá aj bez výslovnej dohody o cene, keďže cena diela
bola plnená v etapách podľa vyhotovenia diela, žalovaný v konaní nikdy neuviedol, že cena diela
nezodpovedá vykonaným prácam, a pod.

26.1 Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný včas dovolanie, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.2.2024 pod sp.zn. 1Cdo/41/2022 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.7.2020 a rozsudok bývalého Okresného súdu Košice I
zo dňa 12.2.2019 zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Košice na ďalšie konanie.
26.2 V bode 18. uznesenia uložil súdu prvej inštancie povinnosť opätovne sa zaoberať najmä otázkou,

či došlo k platnému uzavretiu ústnej zmluvy o dielo vrátane dohody oboch zmluvných strán týkajúcej
sa ceny za dielo v zmysle § 563 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa toho, k akému záveru na
základe vykonaného dokazovania dospeje, následne mal súd prvej inštancie posúdiť nárok žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy. Dovolací súd považoval za potrebné vo všeobecnosti konštatovať, že faktúre
skutočne nemožno pripisovať účinky dvojstranného právneho úkonu (R 114/2014). Na druhej strane

však zaplatenie faktúry druhou stranou môže byť považované za dôkaz jej súhlasu s podmienkami
zmluvy uvedenými na faktúre (najmä identifikácia dodávateľa, predmet diela a jeho cena). V súlade
s uvedeným zaplatenie zálohovej faktúry (teda nie samotné vystavenie faktúry žalobcom, ale jej
zaplatenie žalovaným) je možné považovať za dôkaz o dohode medzi konkrétnymi zmluvnými stranami
(vystaviteľom faktúry a jej adresátom) na vykonaní konkrétneho diela, ktorého špecifikácia je uvedená na

tejto zálohovej faktúre. Pokiaľ súd prvej inštancie a odvolací súd takto vyhodnotili zaplatenie zálohovej
faktúry žalovaným, nešlo o nesprávne či nelogické hodnotenie dôkazov. Avšak na to, aby bolo možné
konštatovať riadne uzavretie zmluvy o dielo, je potrebné (pokiaľ ide o zmluvu v režime Obchodného
zákonníka) preukázať aj jednu z foriem dohody o cene podľa § 563 ods. 3 Obchodného zákonníka, čo
v tomto prípade nebolo naplnené.

27. Na tomto mieste súd konštatuje, že opatrením predsedu súdu 1SprR/15/2020 bola vec náhodným
výberom dňa 8.4.2020 pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 34C, t.j. po rozhodnutí súdu
prvej inštancie z dôvodu preloženia dovtedy konajúceho sudcu na Krajský súd v Košiciach.

28. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky súd prvej inštancie nariadil vo veci
pojednávanie a vyzval strany sporu k uplatneniu ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany v prípade, ak to považujú za potrebné a zároveň o oznámenie, čo sa má uvedenými dôkazmi
v spore objasniť.

29. Žalobca v podaní zo dňa 18.3.2025 žiadal súd, aby opätovne vypočul štatutára žalobcu Dipl. B. M.
N. za účelom objasnenia okolností uzatvárania zmluvy o dielo, najmä s ohľadom na dohodu o cene
diela a vypočul svedkyňu F. E. E. za účelom objasnenia okolností uzatvárania zmluvy o dielo, najmä
s ohľadom na dohodu o cene diela, ako aj za účelom preukázania fakturácie ceny za dielo.

30. Žalovaný po vrátení veci súdu prvej inštancie zostal v spore pasívny, na výzvu súdu nereagoval,
a ani sa nezúčastnil pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom svoju neúčasť na
pojednávaniach žiadnym spôsobom a zo žiadnych dôvodov neospravedlnil.

31. Štatutár žalobcu Dipl. B. M. N. opakovane uviedol, že by nešiel do žiadneho kontraktu so žalovaným,

ak by medzi nimi neboli dojednané všetky podstatné náležitosti. Konštatoval, že iniciatíva k spolupráci
prišla od žalovaného, pričom na prvom stretnutí nevedel žalovanému uviesť konečnú cenu diela,
nakoľko žalovaný mu na tomto stretnutí nevedel predložiť všetky výkresy a dokumentáciu, a teda ani
jedna zo zmluvných strán nevedela, o aký rozsah prác a použitých materiálov na výrobu prototypuauta v skutočnosti pôjde. Výsledkom jednaní však bola zákazka a výroba hasičského auta, t.j. celej
kabíny aj návesu, a to vo viacerých dojednaných etapách, pričom po každej etape na základe
vzájomnej dohody žalovanému vystavili faktúru, ktorú aj žalovaný uhradil, nikdy ju nerozporoval.

Suma vyúčtovaná faktúrami v jednotlivých troch etapách zhotovenia diela – prototypu hasičského
auta zodpovedala rozsahu skutočne vykonaných prác, dodaného materiálu, ceny práce jednotlivých
pracovníkov a samozrejme zisku. Štatutár žalobcu vo svojej výpovedi konštatoval, že žalovaný mu
zasielal prostriedkami elektronickej komunikácie pravidelne výkresy, ktoré boli považované prakticky za
objednávku. Tiež sa dohodli, že celé dielo bude zhotovené niekedy v mesiaci apríl až máj 2013. Uviedol,

že boli malá firma, nemali dostatočnú technológiu, a preto sa dohodol s RAUCH SPEKTRUM s.r.o.,
že bude ich subdodávateľ a z uvedeného dôvodu má aj vedomosť, že neexistovala žiadna fakturácia
za vykonané práce medzi touto spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o. a žalovaným. K spornej
vyúčtovacej faktúre uviedol, že žalovaný zaplatil zálohovú faktúru dokonca omylom dvakrát, pričom
vyúčtovaciu faktúru do dátumu splatnosti ani nereklamoval. Doplnil, že problémy s úhradou poslednej
spornej faktúry od žalovaného nastali až potom, čo hasičské auto bolo kompletne dodané.

32. Svedkyňa F. E. E. vo svojej výpovedi uviedla, že pôsobila ako účtovníčka žalobcu. Žalovaného
osobne nepozná, pozná žalovaného len z písomnej komunikácie, ktorá prebiehala medzi nimi.
K prebiehajúcemu sporu uviedla, že štatutár žalobcu jej začiatkom roka 2013 povedal, že budú vyrábať
prototyp hasičského auta. Pamätá sa, že výroba prebiehala v troch etapách, robil sa nejaký držiak

kabíny, rám, a to najväčšie bola nádrž. Uviedla, že prvé dve faktúry žalovaný uhradil bez problémov,
a tiež bez akýchkoľvek námietok žalovaný uhradil aj zálohovú faktúru k spornej vyúčtovacej faktúre.
Svedkyňa poukázala na skutočnosť, že cena za odovzdané dielo nemohla byť dojednaná pri uzatváraní
zmluvy o dielo, keďže išlo o prototyp vozidla, pričom výkresy priebežne počas zhotovovania diela
pripravovali architekti a študenti žalovaného, a bolo dohodnuté, že čo sa priebežne vyrobí, žalovaný

postupne na základe ňou vystavených faktúr aj zaplatí. V zmysle dohody tak žalobca fakturoval
žalovanému skutočne dodaný materiál, robotu a nejaké navýšenie predstavujúce zisk. K spôsobu
fakturácie svedkyňa okrem iného uviedla, že súčasťou faktúr, ktoré vystavila, boli vždy aj prílohy,
t.j. položkovite uvedený zoznam materiálu, časy zamestnancov, ktoré jednotliví pracovníci strávili na
vykonávaní konkrétnej a účtovanej práce na diele, a tiež náklady na dopravu.

33. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými
stranami sporu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

34. Zo žalobcom predloženej faktúry č. 10201300037 súd zistil, že táto bola vyhotovená dňa 7.3.2013

dodávateľom VATMANN, spol. s r.o., ulica C. X, J., IČO: 31 735 738 pred odberateľa B. C. D., Csc.,
Transfér Technologií, so sídlom Mlynská 20, Košice, IČO: 108 249 28 a znela na sumu 1.761,60 Eur
s DPH s dátumom splatnosti dňa 14.3.2013. Predmetnou faktúrou bola fakturovaná cena za držiak
kabíny v počte 1 kus.

35. Z faktúry č. 10201300052 predloženej žalobcom je zrejmé, že táto bola vystavená dodávateľom
VATMANN spol. s r.o., ulica C. X, J., IČO: 31 735 738 dňa 12.4.2013 s dátumom splatnosti dňa 26.4.2013
na sumu 19.176,40 Eur a ňou boli fakturované náklady na jeden kus nádrže pre požiarne auto Kamaz,
pričom cena obsahuje: materiál, výrobu (vyrezávanie laserom, ohýbanie, zváranie, brúsenie, opilovanie
hrán); kooperáciu prípravky a dopravné náklady. Celková fakturovaná suma bola určená vo výške

27.176,40 Eur, od ktorej bola odrátaná zálohová platba na základe faktúry č. 2013001 na sumu 8.000,-
Eur, k úhrade teda zostala suma 19.176,40 Eur.

36. Zo žalobcom predloženej zálohovej faktúry č. 2013002 vyplýva, že táto bola vystavená dodávateľom
VATMANN spol. s r.o. Jelšová 1, Prešov, IČO: 31 735 738 pred odberateľa B. C. D., Csc., Transfér

Technologií, so sídlom Mlynská 20, Košice, IČO: 108 249 28 dňa 3.5.2013 s dátumom splatnosti dňa
3.5.2013 ako záloha na objednaný tovar (kabína v sume 14.000,- Eur).

37. Z vyúčtovacej faktúry č. 1020130070 predloženej žalobcom súd zistil, že táto bola vystavená
dodávateľom VATMANN spol. s r.o., IČO: 31 735 738 pre odberateľa B. C. D., Csc.; Transfér

Technologií, so sídlom Mlynská 20, Košice, IČO: 108 24 928, dňa 1.7.2013 s dátumom splatnosti
dňa 5.7.2013. Z obsahu faktúry je zrejmé, že ňou boli fakturované náklady na jeden kus kabíny a
montáž hasičského auta vrátane lakovania, celková fakturovaná suma predstavovala sumu 45.384,-
Eur po odrátaní sumy 14.000,- Eur, ktorú sumu predstavovala zálohová platba vyúčtovaná faktúrouč. 2013002, a preto celková suma k úhrade bola vyčíslená na sumu 31.384,- Eur.
Podľa faktúry táto cena obsahuje: zabezpečenie kompletného materiálu - 1.4301+Al plechy + jakle
vrátane svetiel, elektrických komponentov a podobne; zabezpečenie pracovnej sily (Košice + Zvolen

+ Liptovský Hrádok); obrábanie kabíny na horizontálnom centre + obrábanie, ktoré nebolo dohodnuté;
zmena dvier z Al materiálu na 1.4301 materiál; zmena dokumentácie počas výroby; lakovanie celej
kabíny, vonkajšia aj vnútorná strana; oprava zle dodaných dielcov z Prešova, izolácia pre diely na kabínu
navyše plus stabilizačné rámy pre izoláciu; expresné transporty tovaru a kooperácie z dôvodu
krátkeho dodacieho termínu; konzoly na uchytenie rámov; opláštenie nádoby Al plechmi; náklady na

zabezpečenie kompletného materiálu posledné dni; montáž a lepenie kabíny; hliníkové koncovky
hadíc; nerezové vstupy do nádrže; spojovací materiál a materiál na kompletné obrábanie; hliníkové
profily; dodávka do Košíc na spracovanie; výroba kľúčov na výpustné ventily.

38. Zo žalobcom predloženého vyúčtovania výdavkov pre zákazku kabína hasičského auta pre B. C. D.
k faktúre č. 10201300070 vyplynulo, že spolu tieto výdavky zahŕňajú sumu 45.384,01 Eur a po odrátaní

zálohy 14.000,- Eur ide o výslednú sumu 31.384,01 Eur, ktoré v sebe zahŕňa za obdobie od 5.4.2013 do
21.5.2013 fakturácie za služby, materiál, kooperácie, prepravu, izolačný materiál, rôzny drobný materiál,
spojovací materiál, svetlo a robotu zváranie plus montáž Košice a Zvolen a robota u pracovníkov I. L.,
C. K., F. A., J. D., F. D., G. O. a G. H..

39. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v peňažnom ústave Československá obchodná banka, a.s. za
obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013 je zrejmé, že dňa 20.5.2013 bola prijatá platba pod variabilným
symbolom 002013002 od B. D. - TT s popisom VATMANN, záloha na kabínu v sume 14.000,- Eur a toho
istého dňa bola na tento účet prijatá opätovne platba s variabilným symbolom 002013002 od B. D. - TT
s popisom VATMANN, záloha na kabínu v sume 14.000,- Eur. Z toho istého výpisu z účtu je zrejmé, že

dňa 23.5.2013 bola odoslaná z účtu žalobcu platba pod variabilným symbolom 002013002 ako vrátenie
omylom poslanej sumy 2x pánovi D. v sume 14.000,- Eur.

40. Žalobca predloženou farebnou fotodokumentáciou vo veľkosti A4 (poznámka súdu na jednej A4
sa nachádzajú 4 kusy farebné fotografie) preukazoval výrobný a technologický postup pri výrobe a

skladaní hasičského auta.

41. Z Knihy záväzkov žalovaného za obdobie roku 2013 podľa stavu ku dňu 31.12.2013, ktorá bola
vytvorená v programe Alfa plus je zrejmé, že je v nej zachytená faktúra od žalobcu s variabilným č.
1020130029 na sumu 2.257,92 Eur za medzirám, č. 1020130037 s dátumom splatnosti dňa 7.3.2013

v sume 1.761,60 Eur ako držiak kabíny a č. 1020130052 s dátumom splatnosti dňa 12.4.2013 za nádrž
Kamas na sumu 27.176,40 Eur.

42. V liste zo dňa 7.2.2014 žalovaný vytýkal žalobcovi, že jeho faktúry nezodpovedajú právnym
normám,apretoichnemôžeakceptovať.Okreminéhožalovanývlistepoukázal, žeprácenahasičskom

aute KAMAZ robil žalobca spolu s firmou RAUCH SPEKTRUM s.r.o. (IČO: 46 371 273), a to na základe
stretnutia v spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o., na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia firmy KAMAZ.
Žalovaný v liste konštatoval, že žalobca nedostal od neho žiadnu písomnú objednávku, že žalobca
odmietol s ním uzavrieť hospodársku zmluvu, že na stretnutí troch strán žalobca prevzal súpis prác aj
použitého materiálu, a že finančné prostriedky ním doposiaľ poskytnuté boli žalobcovi vyplatené len v

dobrej viere, že žalobca predloží spolu so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o. vyúčtovanie, ktoré
si strany navzájom odsúhlasia.

43. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice, číslo živnostenského registra
802-1760 je zrejmé, že žalovaný bol zapísaný v tomto živnostenskom registri pod obchodným menom

A. B. C. D., Csc. Transfer technology, IČO: 108 249 28, miesto podnikania Košice - Staré Mesto, Mlynská
20. Podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedený
na dokladoch v živnostenskom oprávnení ku dňu 1.3.2016.

44. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie

vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

45. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.46. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na

konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

47. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

48. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne,
miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,
na ktorom sa konanie začalo.

49. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

50. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, údržba, vykonanie určitej opravy alebo úpravy, určité
vecialebohmotnezachytenývýsledokinejčinnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

51. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej

musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez
tohto určenia.

52. Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
anasvojenebezpečenstvovdojednanomčase,inakvčaseprimeranomsprihliadnutímnapovahudiela.

Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo pred dojednaným
časom.

53. Podľa ust. § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ
samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, iba že sa

výslovne zaviazal plniť ich.

54. Podľa ust. § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu,
ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť akoby dielo vykonával sám.

55. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

56. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením záväzku
alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného
upozornenia.

57. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.

58. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona a niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov Občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí a ak ich niet podľa zásad na ktorých spočíva tento zákon.59. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o

osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

60. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže

veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

61. Podľa ust. § 1 ods. 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodnéhozákonníkaakveriteľpožadujeúrokyzomeškaniavsadzbeurčenejpodľaodseku1,použije

sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

62. Podľa ust. § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

63. Podľa článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

64. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

65. Podľa ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,

inak je popretie neúčinné.

66. Podľa ust. § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu.

67. Aj po vrátení veci na súd prvej inštancie je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy
31.384,- Eur titulom vykonaných prác a nákladov na jeden kus kabíny, montáž hasičského auta
vrátane lakovania, ktorá suma bola žalovanému vyfakturovaná vyúčtovacou faktúrou č. 10201300070
zo dňa 1.7.2013, a to po odrátaní zálohovej platby, ktorá bola žalovaným uhradená na základe zálohovej
faktúry č. 2013002 zo dňa 3.5.2013 vo výške 14.000,- Eur dňa 20.5.2013.

68. Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná.

69. Žalobca v konaní uvádzal, že na základe ústnej dohody so žalovaným zhotovil a odovzdal

žalovanémuprototyphasičskéhoautaKAMAZ,ktoréhovýrobaprebiehalavtrochnasebanadväzujúcich
etapách. Pre žalovaného, ktorý v tom čase podnikal pod obchodným menom B. C. D., D., Transfér
technológií, IČO: 10 824 928, v prvej etape vyhotovil rám (držiak kabíny), ktorého výrobu a dodanie
žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 10201300037 zo dňa 7.3.2013 v sume 1.761,60 Eur, ktorú
žalovaný bez akýchkoľvek výhrad uhradil. V ďalšej etape zhotovil pre žalovaného nádrž, ktorej

zhotovenie žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 10201300052 zo dňa 12.4.2013 v celkovej sume
27.176,40 Eur, ktorú žalovaný taktiež uhradil bez akýchkoľvek námietok. V poslednej tretej etape
pre žalovaného vykonal práce na hasičskom aute KAMAZ tak, ako sú uvedené v spornej faktúre
č. 10201300070 - zabezpečenie kompletného materiálu - 1.4301+Al plechy + jakle vrátane svetiel,
elektrických komponentov a podobne; zabezpečenie pracovnej sily (Košice + Zvolen + Liptovský

Hrádok); obrábanie kabíny na horizontálnom centre + obrábanie, ktoré nebolo dohodnuté; zmena
dvier z Al materiálu na 1.4301 materiál; zmena dokumentácie počas výroby; lakovanie celej kabíny,
vonkajšia aj vnútorná strana; oprava zle dodaných dielcov z Prešova, izolácia pre diely na
kabínu navyše plus stabilizačné rámy pre izoláciu; expresné transporty tovaru a kooperácie z dôvodukrátkeho dodacieho termínu; konzoly na uchytenie rámov; opláštenie nádoby Al plechmi; náklady na
zabezpečenie kompletného materiálu posledné dni; montáž a lepenie kabíny; hliníkové koncovky hadíc;
nerezové vstupy do nádrže; spojovací materiál a materiál na kompletné obrábanie; hliníkové profily;

dodávka do Košíc na spracovanie; výroba kľúčov na výpustné ventily. K spornej vyúčtovacej faktúre
č. 102013000070 zo dňa 1.7.2013 znejúcej na sumu 31.384,- Eur žalobca uviedol, že vyúčtovaná
suma 45.384,- Eur za dodanie kabíny a montáž hasičského auta vrátane lakovania zohľadňovala
zálohovú platbu vo výške 14.000,- Eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 20.5.2013 na základe skôr vystavenej
zálohovej faktúry č. 2013002 zo dňa 3.5.2013. Žalobca uviedol, že strany sporu sa pri uzatváraní ústnej

zmluvy o dielo dojednali, že cena za zhotovenie diela sa určí podľa rozsahu skutočne vykonaných
prác a skutočne dodaného materiálu podľa jednotkových cien žalobcu ako zhotoviteľa diela, nakoľko
v danom prípade sa jednalo o prototyp hasičského auta, pričom ani žalobca ako zhotoviteľ diela, a ani
žalovaný ako objednávateľ, nevedeli pri uzatváraní zmluvy o dielo špecifikovať rozsah prác a materiálov
potrebných na zhotovenie celého diela. Navyše podľa žalobcu samotnú cenu diela nebolo možné na
počiatku stanoviť aj z dôvodu, že dielo sa vyhotovovalo na základe dokumentácie a požiadaviek

žalovaného, ktorý dokumentáciu a výkresy vyhotovoval a doručoval v priebehu celej
realizácie diela, pričom sa tiež nedal zladiť technologický chod s konštrukčnou dokumentáciou, a preto
sa počas výroby aj robili úpravy a zmeny, napr. dohodlo sa na zmene použitého materiálu. Zdôraznil,
že medzi stranami sporu bola zachovaná prax a zvyklosť, že po zhotovení časti diela v jednotlivých
zodpovedajúcich etapách bola vystavená faktúra, v ktorej boli zohľadnené vykonané práce a zisk, ktorý

bol medzi stranami sporu dohodnutý. Obranu žalovaného považoval žalobca za účelovú aj z dôvodu,
že žalovaný bez akýchkoľvek výhrad uhradil všetky predchádzajúce faktúry, ako aj zálohovú faktúru
viažúcu sa k spornej vyúčtovacej faktúre.

70. Žalovaný v konaní rozporoval, že by so žalobcom mal uzavretú zmluvu o dielo a tvrdil, že medzi nimi

nevznikol žiaden obligačno - právny vzťah. Doplnil, že zmluvu mal uzavretú len so spoločnosťou RAUCH
SPEKTRUM s.r.o., a pokiaľ ide o žalobcu, vstúpil s ním do zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bolo
vykonanie tzv. dokončovacích prác kabíny hasičského auta, ktoré však nespočívali v samotnej produkcii
kabíny, ale len vo finálnom zváraní jednotlivých komponentov automobilu, lakovacích prácach a pod.
Práve za týmto účelom došlo zo strany žalobcu k vyslaniu zváračov do Košíc, za čo mu poskytol odplatu

v sume 20,- Eur na hodinu za jedného pracovníka. V rámci svojej argumentácie zdôraznil, že žalobca
v konaní nielenže spoľahlivo nedokázal preukázať samotný vznik zmluvy o dielo, ale takisto nepreukázal
zhodu prejavov vôle oboch sporových strán, pokiaľ ide o jej jednotlivé aspekty, na základe ktorých sa
domáha žalovaného plnenia – t.j. najmä konsenzus v otázke tvrdeného diela a konsenzus v otázke
tvrdenej odplaty za vykonanie diela. K úhrade zálohovej faktúry z jeho strany vo výške 14.000,- Eur došlo

len z dôvodu, že si uvedomoval problémy medzi zhotoviteľom diela a jeho subdodávateľom, ktoré by
sa negatívne prejavili na jeho vlastnom postavení, a rozhodol sa v rámci snahy o promptné preventívne
riešenie vzniknutej situácie prispieť k odstráneniu napätia medzi spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM
s.r.o. a žalobcom, v záujme čoho poskytol žalobcovi predmetné peňažné prostriedky v dobrej viere, že
ich žalobca použije na úhradu svojich prípadných dlhov voči RAUCH SPEKTRUM s.r.o., a tým dôjde

k urovnaniu naštrbených vzájomných vzťahov.

71. V konaní nebolo sporné to, že žalobcom bola pre žalovaného, ktorý v čase vystavenia faktúry
podnikal pod obchodným menom B. C. D., D., Transfér technológií, IČO: 10 824 928, čo mal súd
preukázané výpisom zo živnostenského registra, vystavená faktúra č. 10201300070 a to dňa 1.7.2013

s dátumom splatnosti dňa 5.7.2013 na konečnú sumu 31.384,- Eur (celková suma nákladov vo výške
45.384,- Eur od ktorej je odrátaná suma zálohy vo výške 14.000,- Eur na základe zálohovej faktúry
č. 2013002) ako náklady na 1 ks kabíny a montáž hasičského auta vrátane lakovania, ktorá cena
obsahuje náklady na zabezpečenie kompletného materiálu - 1.4301 + Al plechy + jakle vrátane
svetiel, elektrických komponentov a podobne; zabezpečenie pracovnej sily (Košice + Zvolen + Liptovský

Hrádok); obrábanie kabíny na horizontálnom centre + obrábanie, ktoré nebolo dohodnuté; zmena
dvier z Al materiálu na 1.4301 materiál; zmena dokumentácie počas výroby; lakovanie celej kabíny,
vonkajšia aj vnútorná strana; oprava zle dodaných dielcov z Prešova, izolácia pre diely na
kabínu navyše plus stabilizačné rámy pre izoláciu; expresné transporty tovaru a kooperácie z dôvodu
krátkeho dodacieho termínu; konzoly na uchytenie rámov; opláštenie nádoby Al plechmi; náklady na

zabezpečenie kompletného materiálu posledné dni; montáž a lepenie kabíny; hliníkové koncovky hadíc;
nerezové vstupy do nádrže; spojovací materiál a materiál na kompletné obrábanie; hliníkové profily;
dodávka do Košíc na spracovanie; výroba kľúčov na výpustné ventily a táto nesporná skutková okolnosť
bola súdu aj žalobcom preukázaná a to samotnou faktúrou. Vystavenie tejto faktúry žalovaný nepopieral.Nesporné bolo taktiež to, že na túto faktúru bola zarátaná zálohová faktúra č. 2013002 v
sume 14.000,- Eur ako záloha na kabínu, čo bolo aj v konaní preukázané vystavenou zálohovou
faktúrou č. 2013002 v sume 14.000,- Eur a vyúčtovacou faktúrou č. 10201300070, v ktorej je

táto suma zohľadnená. Nesporné bolo taktiež to, že žalovaný uhradil žalobcovi zálohu v sume 14.000,-
Eur na jeho účet, čo bolo súdu preukázané výpisom z účtu žalobcu vedeného v Československej
obchodnej banke, a.s. za obdobie od 1.5.2013 – do 31.5.2013, z ktorého je zrejmé, že táto suma bola
žalobcovi uhradená dňa 20.5.2013 dokonca dvakrát a bola identifikovaná pod variabilným symbolom
0020130002 Ing. Chrobák - TT, Vatmann záloha na kabínu. Žalovaný v konaní síce tvrdil, že tieto

finančnéprostriedkyuhradilžalobcovivdobrejviere,žežalobcaaspoločnosťRAUCHSPEKTRUMs.r.o.
medzi sebou uzavrú dohodu, dôjde k odstráneniu napätia medzi žalobcom a spoločnosťou RAUCH
SPEKTRUMs.r.o.(poznámkasúdu-žalovanýtotosvojetvrdenieoexistenciinapätiažiadnymspôsobom
nekonkretizoval), a pravdepodobne žalobca ním poskytnuté finančné prostriedky využije na úhradu
svojichprípadnýchdlhov(poznámkasúdu-žalovanýneuviedol,žemávedomosťonejakomkonkrétnom
záväzku žalobcu voči spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o.), tieto jeho tvrdenia sa v konaní vôbec

tak nepreukázali, a navyše neboli ani spôsobilé vyvrátiť to, že tieto peňažné prostriedky v
sume 14.000,- Eur boli poskytnuté žalobcovi ako záloha na kabínu, čo vyplýva ako už súd uviedol vyššie
zo samotnej zálohovej faktúry č. 2013002 ako aj z výpisu z účtu žalobcu vedeného v Československej
obchodnej banke, a.s., kde pri platbe od žalovaného vo výške 14.000,- Eur dňa 20.5.2013 je
nepochybne a jasne uvedená poznámka Ing. Chrobak - TT, Vatmann záloha na kabínu a variabilný

symbol pri tejto platbe je zhodný s variabilným symbolom uvedenom na zálohovej faktúre.

72. Nesporné v konaní zostalo, že pred vystavením spornej faktúry č. 10201300070 vystavil žalobca
žalovanému dve faktúry, a to dňa 7.3.2013 faktúru č. 10201300037 na sumu 1.761,60 Eur so
splatnosťou dňa 14.3.2013 s popisom „Subframe crew weldment (držiak kabíny) a dňa 12.4.2013

faktúru č. 10201300052 na sumu 19.176,40 Eur so splatnosťou dňa 26.4.2013 s popisom „náklady
na 1 ks nádrže pre požiarne auto KAMAZ“. Žalovaný nerozporoval vystavenie týchto faktúr ani ich
úhradu, pričom samotná úhrada týchto faktúr bola aj súdu preukázaná, a to žalovaným predloženou
Knihou záväzkov za obdobie roka 2013, kde pod interným číslom DF130114 je zaevidovaná faktúra č.
10201300052 na sumu 27.176,40 Eur, ktorá suma bola uhradená žalovaným v dvoch čiastkach, a to dňa

26.3.2013 suma 8.000,- Eur a dňa 22.4.2013 suma 19.176,40 Eur a pod interným číslom DF130048 je
zaevidovaná faktúra č. 10201300037 na sumu 1.761,60 Eur, ktorá suma bola uhradená žalovaným dňa
15.3.2013. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že tieto dve faktúry nie sú predmetom tohto sporu a že to, že
boli tieto dve faktúry ním uhradené, nepotvrdzuje existenciu obligačného vzťahu medzi stranami sporu,
aaninepotvrdzujedôvodnosťnárokuuplatnenéhožalobcomvtomtokonaní,sčímsasúdnestotožnil,ba

právenaopak,malzato,žesúokreminýchdôkazovpredloženýchvtomtokonanítaktieždôkazomotom,
že medzi stranami sporu vznikol záväzkový právny vzťah, predmetom ktorého bolo zhotovenie prototypu
hasičského auta, a z ktorého vznikol žalobcovi nárok na úhradu žalovanej sumy 31.384,- Eur na
vyhotovenie 1 kus kabíny, jej montáž vrátane lakovania, ktorej výroba bola zrealizovaná v poslednej
etape realizácie diela.

73. Po zhodnotení výpovede štatutára žalobcu, výpovede žalovaného, po oboznámení sa s
predloženými listinami - faktúrou č. 10201300070, č. 10201300037, č. 10201300052, č.
2013002, s výpisom z účtu žalobcu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s., Knihou
záväzkov žalovaného za rok 2013, výpoveďami svedkov B. G. H., B. I. E., F. E. E. a listom žalovaného

adresovaným žalobcovi zo dňa 7.2.2014 súd mal jednoznačne za to, že medzi stranami sporu bola v
ústnej forme uzavretá Zmluva o dielo, ktorú súd posudzoval vzhľadom na charakter strán sporu v čase
jej uzavretia (rok 2013), kedy žalobca v tom čase bol podnikateľom zapísaným v obchodnom registri
a žalovaný podnikal ako živnostník, v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka ako Zmluvu o dielo
uzavretú podľa ust. § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.

74. V prospech existencie záväzkovo - právneho vzťahu v ústnej forme medzi stranami sporu v roku
2013 charakteru zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, predmetom
ktorej bola výroba a zhotovenie prototypu hasičského auta KAMAZ pre žalovaného svedčí jednak
samotné skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že jednal so žalovaným v roku 2013, ktoré toto jeho skutkové

tvrdenie potvrdzuje aj výpoveď svedka B. G. H. na pojednávaní konanom dňa 9.10.2018, ktorý popísal
priebeh prác pri výrobe hasičského auta v troch etapách tak, ako to tvrdil žalobca, ako aj následnú
fakturáciu zo strany žalobcu žalovanému. Tvrdenie žalobcu o výrobe a zhotovení hasičského autav niekoľkých na seba nadväzujúcich etapách potvrdila aj výpoveď svedkyne F. E. E., ktorá pôsobila
ako účtovníčka žalobcu a jej úlohou bolo vystaviť faktúry po ukončení jednotlivých etáp.

75. Z vykonaného dokazovania tak nesporne vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným, ktorý v
roku 2013 podnikal ako živnostník existovala dohoda o výrobe a zhotovení hasičského auta KAMAZ.
Takisto existenciu zmluvy o dielo medzi stranami sporu potvrdzuje vystavenie faktúr, a to dňa 7.3.2013
vystavenie faktúry č. 10201300037 na sumu 1.761,60 Eur so splatnosťou dňa 14.3.2013
s popisom „Subframe crew weldment (držiak kabíny), dňa 12.4.2013 vystavenie faktúry č. 10201300052

na sumu 19.176,40 Eur so splatnosťou dňa 26.4.2013 s popisom „náklady na 1 ks nádrže pre požiarne
auto KAMAZ, vystavenie zálohovej faktúry č. 2013002 znejúcej na sumu 14.000,- Eur ako preddavok na
náklady na materiál a práce na kabíne hasičského auta KAMAZ, ktoré boli vyfakturované vyúčtovacou
faktúrou č. 10201300070 vystavenou dňa 1.7.2013 na sumu 31.384,- Eur. Na tomto mieste súd
uvádza, že faktúre skutočne nemožno pripisovať účinky dvojstranného právneho úkonu tak, ako to tvrdí
v rámci svojej procesnej obrany žalovaný, avšak na druhej strane zaplatenie faktúry druhou stranou

môže byť považované za dôkaz jej súhlasu s podmienkami zmluvy uvedenými na faktúre (identifikácia
dodávateľa, predmet diela a jeho cena), pričom zaplatenie faktúry je možné považovať za dôkaz
o existencii dohody medzi zmluvnými stranami (vystaviteľom faktúry a jej adresátom) na vykonaní
konkrétneho diela, ktorého špecifikácia je uvedená na zálohovej faktúre. V tomto prípade žalovaný
uhradil bez akýchkoľvek výhrad a pripomienok všetky vystavené faktúry okrem spornej vyúčtovacej

faktúry č. 10201300070, pričom každá faktúra obsahovala identifikáciu objednávateľa (žalovaného)
a dodávateľa (žalobcu) s presným popisom diela, účtovaných prác a materiálov, dopravy, ceny práce
zamestnancov. Súdu sa nezdá ani logická obrana žalovaného, keď v spore tvrdil, že v minulosti uhradil
plnenia požadované na základe skorších faktúr, pretože tieto vyplývali z úplne odlišných zmluvných
vzťahov, ktoré medzi stranami neboli sporné, pričom ďalej žalovaný nerozvíjal o aké iné zmluvné vzťahy

by malo ísť. Naopak z predložených faktúr s popisom vykonaných prác a z výpovede štatutára žalobcu,
svedkov B. G. H., B. I. E., F. E. E. jednoznačne vyplýva, že výroba a zhotovenie prototypu hasičského
auta prebiehala v niekoľkých na seba nadväzujúcich etapách, najprv išlo o vyhotovenie rámu, následne
nádrže a nakoniec kabíny hasičského auta, a teda sa týkali toho istého diela, čomu logicky zodpovedala
aj postupná fakturácia, ktorú žalovaný (okrem poslednej spornej vyúčtovacej faktúry) žiadnym účinným

spôsobom nerozporoval.

76. A napokon v prospech žalobcu a jeho tvrdeniu ohľadom existencii zmluvy o dielo medzi ním
a žalovaným svedčí aj list žalovaného zo dňa 7.2.2014 adresovaný žalobcovi, v ktorom žalovaný
nespochybnil vyhotovenie diela žalobcom v spolupráci so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM s.r.o..

Všetky tieto dôkazy v súhrne nasvedčujú tomu, že žalobca vykonával práce na dohodnutom diele v
zmysle ust. § 538 Obchodného zákonníka v subdodávke so spoločnosťou RAUCH SPEKTRUM,
s.r.o., čo potvrdzuje aj výpoveď svedka B. I. E., štatutára spoločnosti RAUCH SPEKTRUM s.r.o.,
ktorý na pojednávaní súdu dňa 3.1.2018 uviedol, že nemal uzavretú žiadnu zmluvu ani so žalobcom,
ani so žalovaným, a na otázku zástupcu žalobcu svedok uviedol, že pre žalovaného nevystavila

spoločnosťRAUCHSPEKTRUMs.r.o.vsúvislostisvykonanýmiprácamižiadnefaktúry.Vtejtosúvislosti
súd poukazuje na relevantnú skutočnosť, že cenu vykonaných prác, materiálu, dopravy a práce
zamestnancov na výrobe a zhotovení prototypu hasičského auta KAMAZ žalobca fakturoval iba
žalovanému, ktorá skutočnosť bola v spore preukázaná výpoveďami nielen štatutára žalobcu, ale aj
svedka B. G. H., svedka B. I. E. a svedkyne F. E. E..

77. Ust. § 536 Obchodného zákonníka o Zmluve o dielo nevyžaduje na platné uzavretie zmluvy o dielo
písomnú formu, na platné uzavretie zmluvy postačuje ústna forma. Medzi podstatné náležitosti zmluvy
patrí tak dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť.

78. V ods. 3 citovaného ust. § 536 Obchodného zákonníka je upravená dohoda o cene ako podstatná
náležitosť zmluvy. Na vznik zmluvy a jej platnosť nie je podmienkou, aby sa zmluvné strany dohodli
o výške ceny. K dohode o cene na účely konkretizovania podstatnej náležitosti zmluvy, t.j. povinnosti
zaplatenia ceny, môže dôjsť tromi spôsobmi:
1./ Zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene. V tejto dohode by mali zároveň uviesť, či dohodnutá

cena je nemenná, alebo akým spôsobom možno cenu zmeniť. Cena môže byť dohodnutá aj tak, že sa
v dohode odkáže na to, že ide o cenu podľa rozpočtu (ust. § 547).2./ Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny. Takýto spôsob dohodnutia ceny bude vhodný
najmä v prípade, ak zmluvné strany síce chcú zmluvu uzavrieť, ale nemajú dostatok poznatkov na
dohodu o konkrétnej cene.

3./ Požiadavka na splnenie podmienky cenovej doložky v zmluve o dielo je splnená aj výslovným
prejavom zmluvných strán, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene. Na platnosť takéhoto prejavu
je však potrebné, aby ho zmluvné strany prejavili výslovne.

79. V danom prípade žalovaný učinil sporným skutočnosť, či (a ak áno, akým spôsobom) bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá cena za dielo.

80. Ako bolo už vyššie uvedené, dohoda o cene patrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Podľa
ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka (ktoré je kogentné v zmysle ust. § 263 ods. 2 Obchodného
zákonníka) cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,
ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. To znamená, že zmluvné

strany sa síce nemusia už v čase uzavretia zmluvy o dielo nemusia dohodnúť na presnej cene za dielo,
v takomto prípade buď musia dohodnúť spôsob akým bude cena určená v budúcnosti (najčastejšie po
dokončení diela), alebo sa musia výslovne dohodnúť (zhodne prejaviť vôľu), že chcú uzavrieť zmluvu
o dielo aj bez určenia ceny za dielo.

81. V prejednávanom spore žalobca tvrdil, že zmluvné strany sa vzhľadom na charakter zhotovovaného
diela (prototyp vozidla) dohodli na spôsobe určenia ceny za dielo a to tak, že cena za dielo bude určená
podľa jednotkových cien žalobcu ako zhotoviteľa v závislosti od rozsahu skutočne vykonaných prác
a skutočne dodaného materiálu.

82. Žalovaný v spore namietal neexistenciu dohody o cene ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo.

83. V danom prípade však zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z výsluchu svedkov B. G. H., B. I. E.,
F. E. E. vyplýva, že dielo sa realizovalo vo viacerých etapách podľa postupne odovzdávanej projektovej
dokumentácie zo strany žalovaného, pričom cenu diela nebolo možné stanoviť pevnou sumou,

nakoľko išlo o prototyp hasičského auta, a teda konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa spravidla
dal určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. Tomuto zodpovedala aj postupná fakturácia
žalobcu po ukončení každej jednotlivej etapy, ktorá zohľadnila skutočne použitý materiál, prácu, dopravu
a dojednaný zisk žalobcu. Nezostalo bez povšimnutia súdom, že žalovaný v spore nenamietal, že
dielo nebolo zhotovené, dokonca nerozporoval skôr vystavené faktúry žalobcom ako dodávateľom

a ním uhradené ako odberateľom, ani čo sa týka vyfakturovanej sumy, ani dodaných prác a dodaných
materiálov, ktoré boli špecifikované v prílohe jednotlivých faktúr.

84. V kontexte vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvné strany sa dohodli na spôsobe
určenia ceny za dielo podľa rozsahu skutočne vykonaných prác a skutočne dodaného materiálu podľa

jednotkových cien žalobcu ako zhotoviteľa diela a s ohľadom na vykonávanie diela v jednotlivých
etapách na postupnej faktúrácii po ukončení každej etapy.

85. Pokiaľ ide o výšku dlžnej sumy uvedenú vo faktúre č. 10201300070 v sume 31.384,-
Eur žalovaný túto žiadnym spôsobom v konečnom dôsledku právne účinným spôsobom nerozporoval,

preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku vzniknutú z uvedenej
faktúry vo výške 31.384,- Eur.

86. Súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením žalovaného uvedeného v jeho vyjadrení zo dňa 10.9.2018
o tom, že nakoľko tu absentuje zo strany žalobcu predloženie písomného potvrdenia o prevzatí

objednávky, ktoré sa ex lege vyžaduje podľa ust. § 632 zákona č. 40/1964 Občianskeho
zákonníka, ktorý sa ako lex generalis aplikuje i na obchodno záväzkové vzťahy, pretože úprava Zmluvy
o dielo v ust. § 536 - § 565 Obchodného zákonníka je komplexná a nemožno ju kombinovať s úpravou
Zmluvy o dielo v Občianskom zákonníku. Vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku je
založený na zásade subsidiarity a na zásade lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon ruší

všeobecný zákon). To znamená, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, riešia sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (resp. podľa predpisov občianskeho
práva v širšom zmysle). Ide tu teda o vzťah osobitného (Obchodný zákonník) a všeobecného
(Občiansky zákonník) predpisu. Nakoľko je úprava samotnej Zmluvy o dielo medzi podnikateľmikomplexná v Obchodnom zákonníku ako v špeciálnom právnom predpise vo vzťahu k všeobecnému
predpisu Občianskemu zákonníku, na takýto zmluvný vzťah medzi podnikateľskými subjektmi sa teda v
zmysle vyššie uvedenej zásady lex specialis derogat lex generalis použije Obchodný zákonník. V zmysle

úpravy zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku sa nevyžaduje potvrdenie o prevzatí objednávky ako
dôkaz o uzavretí zmluvy o dielo a nevyžaduje sa ani uvedenie presného rozsahu diela, presnej
akosti diela, presnej ceny za vykonanie diela a presného času zhotovenia diela. Z tohto dôvodu súd
preto považuje procesnú obranu žalovaného rovnako za neopodstatnenú.

87. Návrh žalobcu prednesený na pojednávaní dňa 12.2.2019 ohľadom postupu podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka týkajúci sa uznania nároku, nakoľko žalovaný čiastočne žalovanú
sumu plnil, a to na základe zálohovej faktúry, súd nepovažoval za dôvodný. Podľa ust. § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka uznať možno len určitý záväzok a v zmysle ust. § 323 ods. 2 Obchodného
zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v ust. § 407 ods.
2 a ods. 3 - teda aj čiastočné plnenie záväzku – ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka - Ak dlžník plní

čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Vychádzajúc z toho má súd za to, že v čase, keď dlžník plní čiastočne
záväzok, v tom čase musí byť už výška tohto záväzku určitá, pričom v čase, keď žalovaný zaplatil
žalobcovi preddavok v zmysle zálohovej faktúry vo výške 14.000,- Eur ešte nebola známa výška ceny
za materiál a práce na kabíne hasičského auta vyfakturované faktúrou č. 10201300070.

88. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi nárok na úroky z
omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonník vo výške určenej ust. § 1 ods.2
nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
V čase omeškania dlžníka s plnením dlžnej sumy, t.j. dňa 6.7.2013 bola výška zákonného úroku z

omeškania v hodnote sadzby ECB, ktorá v tom čase bola v hodnote 0,5 + 9 percentuálnych
bodov v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády č. 21/2013Z.z., t.j. v hodnote 9,5 % ročne
z dlžnej sumy vo výške 31.384,- Eur od 6.7.2013 do zaplatenia, na zaplatenie ktorého súdu zaviazal
žalovaného spolu s istinou.

89. Na tomto mieste súd pripomína, že nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

90. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené

a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

91. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

92. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

93. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

94. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú
predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania,
ktoré vynaložili.

95. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

96. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beerproti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

97. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu
v spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná
nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

98. V danom prípade žalobcovi ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice

v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)