Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200110
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200110.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3 BA-2S/16/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LLM., a z členky a člena senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca),
vo veci žalobcu v 1. rade: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XXX/XX, XXX XX D., žalobcu
v 2. rade: E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom C. XXX/XX, XXX XX D., žalobcu v 3. rade: G. E.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., žalobcovia v 1., 2. a 3. rade spoločne zastúpení:
SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 254 432, so sídlom Laurinská 3, 811 01

Bratislava, žalobcu v 4. rade: E. H., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A. XX, XXX XX D., právne zastúpená:
MALICH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, (pôvodne Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3), za účasti: 1) MILLENNIUM Development, a. s., IČO: 35 863 269,
so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ing.
Barbora Popelková, s. r. o., IČO: 47232277, so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, 2) Správa

služieb diplomatického zboru, a. s., so sídlom Palisády 31, 811 06 Bratislava, IČO: 35 822 163, právne
zastúpený: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát so sídlom AK Šafárikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava,
3) Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, 4)
vangeliss.r.o.,(predtýmI.V.O.Invests.r.o.),IČO:35844167,sosídlomSasinkova8,81108Bratislava,
5) RN-ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR s. r. o., IČO: 35 877 588, so sídlom Stará vinárska 1247/5, 811 04
Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaOkresnéhoúraduBratislava,odborvýstavbyabytovej
politiky č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13.11.2019, takto

r o z h o d o l :

22 BA-2S/16/2020

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13. 11. 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi v 1., 2., 3. a 4. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

III. Súd ďalšiemu účastníkovi v 1., 2., 3., 4. a 5. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto (ďalej len ako „prvostupňový orgán“), č. j.

2488/26127/2019/STA/Vas/G-15 zo dňa 30. 05. 2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), na
základe predchádzajúceho podania stavebníka MILLENNIUM Development, a. s., IČO: 35 863 269, so
sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava (ďalej aj ako „stavebník“ alebo „ďalší účastník v 1. rade“)
bola podľa § 41 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolená zmena územného rozhodnutia č. j.

SU-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03. 12. 2004 právoplatného dňa 27. 07. 2010 pre stavbu „Bytový
dom E. I. D.“, na pozemkoch registra „C“ par. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, /X, /XX/, /XX, /XX,
XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX a registra „E“ parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXXX (ďalej
len „pozemky“), v rozsahu umiestnenia stavebných objektov: SO 06 Komunikácie a spevnené plochy,
SO 08 Oplotenie, Požiarna nádrž 22 m3 (4,0 m x 3,60 m x v 2,60 m), Retenčná nádrž 11m 3 (3,0 m x
2,3 m x v 2,28 m) na pozemku stavebníka parc. č. 2326/15, k. ú Staré mesto (ďalej len „stavba“).

2. Súčasne bolo prvostupňovým rozhodnutím podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona vydané stavebné povolenie pre stavbu na účel podľa § 43b stavebného
zákona „Bytová budova“ (pozn. bytový dom). V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal

na podanie žiadosti stavebníkom o vydanie stavebného povolenia dňa 23. 09. 2010, z ktorého obsahu
vyplynul návrh na zmenu územného rozhodnutia pre stavbu.

3. Prvostupňový orgán v rozhodnutí konštatoval

- preukázanie vlastníckeho ako aj iného práva k pozemkom a stavbám podľa § 139 ods. 1 stavebného
zákona,
- splnenie územnotechnických požiadaviek na výstavbu podľa § 4 a § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

- splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a zachovanie pohody bývania aj susedných
nehnuteľností,
- umožnenie údržby navrhovanej stavby i susedných stavieb a užívanie priestorov medzi nimi, kedy
umiestnenie stavby neobmedzuje užívanie susedných pozemkov na určený účel.

4. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňový orgán uviedol, že aplikáciou koncentrácie konanie podľa §
61 ods. 1 stavebného zákona zamietol námietky a pripomienky, ktoré sa týkali posúdenia súladu stavby
s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ku ktorej účastníci konania predložili vlastnú interpretáciu
územného plánu zóny a nárokov na statickú dopravu, ako aj námietky týkajúce sa osadenia stavby
vrátane jej výškového a pôdorysného usporiadania, ako aj tienenia susedných nehnuteľností. V tejto

súvislosti sa prvostupňový orgán odvolal na zabezpečený svetlotechnický posudok zo dňa 21. 11. 2004
spolu s jeho dodatkom č. 2 zo dňa 21. 11. 2004, ktorý preukázal, že v žiadnom vnútornom priestore
s trvalým pobytom ľudí v okolistých objektoch nedôjde k prekročeniu povoleného ekvivalentného uhla
vonkajšieho zatienenia 30o. Zároveň prvostupňový orgán uviedol, že zamietol všetky námietky, ktoré
smerujú k nedostatočnému preukázaniu, resp. spochybneniu vlastníckeho práva, keďže došlo zo strany

stavebníka k preukázaniu vlastníctva pozemku, príp. že má k pozemku iné právo. Prvostupňový orgán
uviedol, že nájomná zmluva, ktorú stavebník (ďalší účastník v 1. rade) uzatvoril s prenajímateľom
(ďalší účastník v 2. rade) obsahuje všetky náležitosti podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a ide
o platný a účinný právny úkon a je legitímnym právnym titulom. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že
zmluva nadobudla účinnosť formou notifikácie v Centrálnom registri zmlúv, čo je v súlade s § 5a ods.

3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zákon o slobode informácií“), keďže základným
predmetom činnosti ďalšieho účastníka v 2. rade je prenájom nehnuteľného majetku, ktorý vlastní a jeho
predmetom podnikania je práve prenájom vlastného nehnuteľného majetku. V takomto prípade preto
podľaprvostupňovéhoorgánusazverejňujeleninformáciaouzatvorenízmluvy,ktorámápovahuzmluvy

v bežnom obchodnom styku. Z uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka podľa prvostupňového
orgánu vyplýva, že zmluvu o nájme nie je možné uzatvoriť vo forme nevypovedateľnej zmluvy, pretože
každá zmluva je vo svojej podstate vypovedateľná, a preto nebolo možné prisvedčiť námietkam
účastníkov konania o účelovosti nájomnej zmluvy pre získanie stavebného povolenia.5. Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení zamietol námietky účastníkov konania, ktoré sa týkali
vyhodnotenia splnenia podmienok územného rozhodnutia s odvolaním sa na technickú správu,

ktorá obsahuje podrobný popis, ako sú splnené a dodržané podmienky v projektovej dokumentácii
pre vydanie stavebného povolenia. Projektová dokumentácia podľa prvostupňového orgánu rieši
stavbu v celom rozsahu v súlade s právoplatným územným rozhodnutím a preto zamietol všetky
námietky, ktoré uvádzali, že projektová dokumentácia rieši inú stavbu. Pri námietkach týkajúcich
sa zásahu odstupovej vzdialenosti od stavby z požiarneho hľadiska, požiadavky hydrogeologického

prieskumu, požiadavky doplnenia tepelno-technického posúdenia navrhovanej stavby, požiadavky
o doplnenie aktuálnej hlukovej štúdie bolo podľa prvostupňového orgánu vyhovené zaobstaraním si
viacerých odborných posúdení, štúdií a posudkov. Požiadavku o doloženie odborného posudku vo
veci emisno-technologického posúdenia stacionárnych zariadení na spaľovanie palív v rámci objektu
a tiež požiadavku posúdenia dostatočnej výmeny vzduchu prirodzeným vetraním v navrhovaných
podzemných priestoroch vyhodnotil ako neopodstatnené, a to vzhľadom na zaobstarané stanoviská

dotknutých orgánov a posudky. Prvostupňový orgán v závere uviedol, že uskutočnením stavby a ani jej
budúcim užívaním nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy
účastníkov konania. Dokumentáciu stavby vyhodnotil ako spĺňajúcu všeobecné požiadavky na výstavbu.

6. Na základe podaných odvolaní pôvodného žalobcu v 1. rade (J. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, posledným bydliskom E. X, XXX XX D.), žalobcu v 3. a 4. rade rozhodnutím odvolacieho
orgánu - Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“)
č. OU-BA-OVBP2-2019/115647-KAZ zo dňa 13.11.2019 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že
výrokom I. vypustil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia o povolení zmeny územného rozhodnutia
a výrokom II. potvrdil časť prvostupňového rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia pre stavbu (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie pôvodného žalovaného“).

7. Vypustenie výroku prvostupňového rozhodnutia o zmene územného plánu okresný úrad ako odvolací
orgán odôvodnil poukazom na § 41 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že v prípade rozhodovania
o zmene územného rozhodnutia by jeho výsledkom muselo byť nové územné rozhodnutie nahradzujúce

pôvodné územné rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie
odvolania, resp. ukončením odvolacieho konania. Pred vydaním takéhoto rozhodnutia by bolo podľa
pôvodného žalovaného potrebné oznámiť začatie konania účastníkom konania a dotknutým orgánom
a až na základe vykonaného správneho konania by bolo možné vo veci rozhodnúť. Takéto konanie podľa
pôvodného žalovaného vedené nebolo. Podľa názoru pôvodného žalovaného nie je možné spojiť takéto

územné konania s konaním o povolení stavby.

8. Výrokovú časť II. napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia
v časti vydania stavebného povolenia pre stavbu pôvodný žalovaný odôvodnil tým, že stavebník
preukázal vlastnícke ako aj iné právo k pozemkom. Pôvodný žalovaný sa stotožnil so závermi

prvostupňovéhorozhodnutiaohľadnespôsobuzverejnenianájomnejzmluvyvCentrálnomregistrizmlúv.
K námietkam týkajúcich sa neaktuálnosti stanovísk dotknutých orgánov pôvodný žalovaný uviedol, že
väčšina z nich bola v priebehu konania aktualizovaná. Konštatoval, že oznámenia o začatí konania
ako aj oznámenia o pokračovaní v konaní boli doručované aj dotknutým orgánom. Pokiaľ niektoré
dotknuté orgány neoznámili svoje stanoviská, pôvodný žalovaný mal za to, že platí právna domnienka

súhlasu so stavbou. V súvislosti s odvolacími námietkami, ktoré sa týkali ochrany prírody, resp. otázok
poškodzovania životného prostredia pôvodný žalovaný uviedol, že navrhovaný zámer bol predmetom
posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kedy Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky vydalo dňa 27. 06. 2018 záväzné stanovisko č. 8079, v ktorom konštatovalo, že

stavba zodpovedá navrhovanej činnosti v zmysle rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. Ohľadne
námietok týkajúcich sa súladu, resp. nesúladu stavby s územným plánom zóny pôvodný žalovaný
odkázal na právoplatné územné rozhodnutie, ktoré bolo predmetom prieskumu pred Krajským súdom
v Bratislave a pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky a preto toto rozhodnutie nie je možné
spochybňovať. Navrhovaná stavba, ktorá je predmetom napadnutého stavebného povolenia má podľa

pôvodného žalovaného v porovnaní so stavbou umiestnenou právoplatným územným rozhodnutím
rovnaké pôdorysné rozmery, nezmenila sa výška stavby ani odstupové vzdialenosti od pozemkov
a stavieb žalobkýň. Jedinou podstatnejšou zmenou v aktuálnej projektovej dokumentácii je podľa
pôvodného žalovaného zmena bytových jednotiek z 22 na 15, ktorá ale nijako nemôže obmedziť právaúčastníkov konania, nespôsobuje zvýšenie kapacít infraštruktúry ani statickej dopravy. V súvislosti
snámietkamiohľadnepočtu,rozmerovaumiestneniaparkovacíchmiestsapôvodnýžalovanýodvolalna
projektanta, ktorý je podľa neho zodpovedný za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa

§ 45 ods. 2 stavebného zákona. Ohľadne námietky týkajúcej sa zastavanosti plochy stavby pôvodný
žalovaný uviedol, že odvolatelia argumentujú aktuálnou definíciou zastavanej plochy, pričom v čase
vydania územného rozhodnutia táto definícia nebola zahrnutá do územného plánu zóny Machnáč a ani
doúzemnéhoplánumesta.Stavbabolapretopodľapôvodnéhožalovanéhoumiestnenápodľapredpisov
účinných v roku 2004, územné rozhodnutie je právoplatné a navrhovaná stavba sa v podstatných

parametroch od stavby umiestnenej územným rozhodnutím neodlišuje.

9. V ďalšej časti odôvodnenia sa pôvodný žalovaný stotožnil s postupom prvostupňového orgánu
ohľadne aplikácie zákonnej koncentrácie konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, ktorý
neprihliadol na námietky odvolateľov týkajúce sa územného plánu, zastavanej plochy, odstupových
vzdialeností, interakčných línií, podlažnosti, výšky stavby, svetlotechniky a ďalších. Pôvodný žalovaný

v záverečnej časti odôvodnenia konštatoval, že účastníci konania mali možnosť uplatniť všetky procesné
práva, ktoré im dáva k dispozícii stavebný zákon a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) (ďalej len „správny poriadok“). K navrhovanej stavbe sa podľa pôvodného žalovaného vyjadrili
všetky príslušné dotknuté orgány a organizácie chrániace predovšetkým jednotlivé zložky životného
prostredia podľa osobitných predpisov a osobitné záujmy v dotknutom území a ich podmienky boli

zapracované do záväznej výrokovej časti rozhodnutia.

II.
Správna žaloba

10. Voči rozhodnutiu pôvodného žalovaného podali dňa 21. 01. 2020 na Krajský súd v Bratislave správnu
žalobu pôvodný žalobca v 1. rade spolu so žalobcom v 3. rade (ďalej aj ako „žalobcovia 1“) (ďalej
aj ako „žaloba 1“). Žalobcovia 1 v nich žiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým

rozhodnutím a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie z dôvodu že pôvodný žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán, dospeli na základe zisteného skutkového stavu k nesprávnym
zisteniam, pričom zároveň nedostatočne zistili skutkový stav. Závery pôvodného žalovaného, ako aj
prvostupňového správneho orgánu, sú podľa žalobcov 1 založené na nesprávnom právnom posúdení
veci a zároveň tieto rozhodnutia považovali za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre

nezrozumiteľnosť, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

11. V prvej časti argumentácie žalobcovia 1 poukazovali na to, že napriek ich podrobne špecifikovaným
odvolacím dôvodom je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože pôvodný žalovaný sa

odvolacímidôvodminedostatočnealebovôbecnevysporiadalanáslednedospelknesprávnymprávnym
záverom. Za najzávažnejšie námietky žalobcovia 1 označili tie, ktoré zhrnuli v nasledovnej argumentácii:

12. Žalobcovia 1 spochybnili účinnosť nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. L. A. (ďalej len
„nájomnázmluva“),ktoránebolasprávnezverejnenávCentrálnomregistrizmlúv,pretoževtomtoregistri

je uvedený len oznam o jej zverejnení. Nájomná zmluva preto podľa názoru žalobcov 1 nie je účinná,
nezaväzuje nikoho a nedáva žiadne práva stavebníkovi. Pokiaľ by ale aj bola nájomná zmluva účinná,
žalobcovia 1 poukázali na jej účelovosť s cieľom získania stavebného povolenia, a to z dôvodu, že
zmluva obsahuje ustanovenia o možnosti jej vypovedania po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
k stavbe bez udania dôvodu. Zároveň žalobcovia 1 spochybnili aj výšku nájomného, ktorá nezodpovedá

reálnej trhovej hodnote a tiež, že zmluva negarantuje do budúcnosti, že pozemok, ktorý je predmetom
jej prenájmu, bude používaný za účelom zachovania potrebného koeficientu zelene. Stavba na základe
nájomnej zmluvy bude môcť byť podľa žalobcov 1 povolená len ako dočasná, teda ž do trvania nájomnej
zmluvy.

13.Pôvodnýžalovanýsapodľažalobcov1ďalejnevysporiadalsnámietkou,žeareál,ktorýjepredmetom
prenájmu podľa nájomnej zmluvy v susedstve povoľovanej stavby prekračuje stanovený koeficient
zastavanosti a podielu zelene s prihliadnutím na územný plán zóny Machnáč.14. Žalobcovia 1 ďalej uvádzali, že prvostupňový orgán ako aj pôvodný žalovaný sa nevysporiadali
s námietkou týkajúcou sa prekročenia povoleného indexu zastavanosti, keďže podľa nich deklarovaná
zastavaná plocha v hodnote nie je pravdivá a skutočná zastavaná plocha nespĺňa požadovaný index

zastavanosti, ktorý podľa územného plánu zóny Machnáč predstavuje hodnotu max 0,25. Zastavanou
plochou nadzemnej časti stavby sa podľa žalobcov 1 v súlade s STN 73 4055 rozumie plocha
ohraničená ortogonálnymi priemetmi vonkajšieho líca zvislých konštrukcií všetkých nadzemných podlaží
do vodorovnej roviny, pričom sa do nej započítavajú aj plochy lodžií a arkierov. Z uvedeného pre
danú vec podľa žalobcov 1 vyplýva, že došlo k podstatnému prekročeniu zastavanosti plochy, ktorá

môže byť podľa územného plánu najviac 500 m2, pričom spolu s touto plochou je zastavaná plocha
vprojektovejdokumentáciivsúčasnostikaktuálnejstavbeminimálne550m2,čímdošlokupodstatnému
prekročeniu zastavanosti plochy, ktorú povoľuje územné rozhodnutie. Zároveň žalobcovia 1 poukázali
na zastavanosť najvyššieho 5. ustúpeného podlažia, ktoré v projekte tvorí 80 % plochy oproti hodnote
50 % uvedenej v územnom pláne. Voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia na str. 12 ohľadne
definície zastavanej plochy žalobcovia 1 dodali, že v čase nadobudnutia právoplatnosti územného

rozhodnutia projektová dokumentácia ku stavbe nemala lodžie a arkiere, ktoré doplnila zmenená
projektová dokumentácia až potom, čo bolo vydané územné rozhodnutie a v čase platnosti definície
„zastavanej plochy nadzemnej časti stavby“.

15. Ďalšia časť argumentácie žalobcov 1 smerovala k nedostatočnému vysporiadaniu sa s námietkou

ohľadne počtu a rozmeru parkovacích miest v porovnaní s územným rozhodnutím, kedy sa pôvodný
žalovaný neprípustne odvolal na zodpovednosť projektanta. Pokiaľ pôvodný žalovaný odkázal na
súhlasné stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru, krajský dopravný inšpektorát, tak
žalobcovia 1 uviedli, že toto stanovisko bolo vyjadrením ku stavbe s iným počtom bytových jednotiek
a teda aj k inému počtu parkovacích miest, ktoré už teraz nie sú splnené. Námietky žalobcov 1 ohľadne

parkovacích miest sa týkali porušenia technických špecifikácii podľa STN, a to rozmerov (šírka, dĺžka),
sklon rámp, počtom miest pre telesne postihnutých a nesprávneho umiestnenia parkovacích miest nad
retenčnou a požiarnou nádržou.

16. Žalobcovia 1 tiež poukázali na skutočnosť, že dotknuté orgány sa vyjadrovali k inej projektovej

dokumentácii ako je predložená na prvostupňovom orgáne, čím chýbajú aktuálne vyjadrenia dotknutých
orgánov k povoľovanej stavbe. V súčasnosti dostupná dokumentácia obsahuje len 15 bytov, oproti
pôvodným 26, pričom takejto dokumentácie z rokov 2018 a 2019 je viac, kde sa podstatne menila
stavba a vyjadrenia dotknutých orgánov sú preto neaktuálne, keďže vyjadrenia smerovali k úplne
inej stavbe. Po doplnení projektovej dokumentácie mal podľa žalobcov 1 prvostupňový orgán vydať

nové oznámenie o začatí územného konania a poskytnúť účastníkom konania možnosť sa oboznámiť
s doplnenou projektovou dokumentáciou a poskytnúť priestor uplatnenia námietok účastníkom konania.
týmto postupom podľa žalobcov 1 došlo k odňatiu ich možnosti chrániť svoje práva a oprávnené záujmy
v stavebnom konaní.

17. Prvostupňový orgán a pôvodný žalovaný sa podľa žalobcov 1 nedostatočne vysporiadali s námietkou
ohľadne nepredloženia podkladov vyžadovaných územným rozhodnutím, a to aktuálnej hlukovej štúdie,
riešenia protipožiarnej bezpečnosti, ktoré bolo vydané pre iný projekt, absencia odborného posudku vo
veci emisno-technologického posúdenia stacionárnych zariadení, požiadavky vypracovania odborného
posudku o ochrane ovzdušia, posúdenia platnosti legislatívnych a hygienických predpisov, predloženia

ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie okresnému úradu, odboru životné prostredie, ako požiadavka
územného rozhodnutia, predloženia projektovej dokumentácie umiestnenia kontajnerov (zberných
nádob na komunálny odpad) za dodržania protipožiarnych podmienok a podmienok ich správnej
manipulácie s odpadom, nepredloženia projektu sadových úprav na posúdenie IPP, ďalej aktuálne
vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva k aktuálnej projektovej dokumentácii a tiež

požiarneho zboru a potreby vyžiadania si záväzného stanoviska hl. mesta SR Bratislavy k aktuálne
povoľovanej stavbe z dôvodu, že pôvodné pochádza z pred 10 rokov a neaktuálne.

18. V ďalšej časti argumentácie žalobcovia 1 uvádzali následky vypustenia I. výroku prvostupňového
rozhodnutia, kedy nedošlo k umiestneniu súvisiacich stavieb na ktoré je potrebné mať územné

rozhodnutie. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcov 1 nevyplýva, kde konkrétne sa v územnom
rozhodnutí nachádza časť, ktorá by aspoň v náznaku povoľovala umiestnenie komunikácie
a spevnených plôch, keďže v pôvodnej projektovej dokumentácii neboli umiestnené žiadne komunikácie
a spevnené plochy. Žalobcovia 1 prezentovali názor, že pôvodný žalovaný si nie je istý, či doplnenéobjekty – oplotenie, požiarna nádrž, retenčná nádrž – boli umiestnené, pričom tieto stavby územné
rozhodnutie neobsahuje a bez nich nie je možné povoliť stavbu, ktorá nespĺňa základné kritériá týkajúce
sa požiarnej ochrany. Žalobcovia 1 podotkli, že územné rozhodnutie nie je možné svojvoľne dopĺňať

a ani umiestňovať do neho ďalšie objekty v stavebnom konaní. Pôvodný žalovaný sa podľa žalobkýň
tiež nevyjadril k námietke o nemožnosti spojenia územného a stavebného konania v súlade s § 39a ods.
4 stavebného zákona.

19. V druhej a záverečnej časti žaloby žalobcovia 1 namietli nesprávnu a účelovú aplikáciu koncentrácie

v územnom konaní, ktoré prebehlo ešte v roku 2004 a riešilo úplne inú stavbu, ako stavbu deklarovanú
stavebníkom v žiadosti o stavebné povolenie. Prvostupňový orgán podľa žalobcov 1 tiež neskúmal
súlad vypracovanej projektovej dokumentácie s územným plánom zóny s ochranou verejného záujmu.
Žalobcovia 1 dodali, že všetky námietky vzniesli v lehote určenej prvostupňovým úradom v oznámení
o pokračovaní stavebného konania, s ktorými sa ale prvostupňový orgán nevysporiadal. Konanie
o žalobe 1 bolo pred Krajským súdom v Bratislave vedené pod sp. zn. 2S/16/2020.

20. Osobitnú správnu žalobu voči rozhodnutiu pôvodného žalovaného podal na Krajský súd v Bratislave
dňa 27. 01. 2020 aj žalobca v 4. rade (ďalej aj ako „žaloba 2“). Žalobné body žalobcu v 4. rade
boli obdobné ako v žalobe, ktorú podali žalobcovia 1. Žalobca v 4 rade rovnako poukázal na účelové
uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi stavebníkom (ďalším účastníkom v 1. rade) a ďalším účastníkom

v 2. rade a na nezverejnenie celého obsahu nájomnej zmluvy a obchádzanie zákona v súvislosti
s touto zmluvou za účelom preukázania tzv. iného práva k pozemkom, na ktorých sa má stavba
realizovať. Rovnako žalobca v 4. rade poukazoval na nevysporiadanie sa s námietkami vznesenými
ešte v administratívnom konaní, ktoré sa týkali prekročenia povoleného indexu zastavanosti uvedeného
v územnom pláne, námietkou výstavby a realizácie tzv. ľahkého parkovacieho systému t. j. rozmerov

parkovacích miest a celkovej neprípustnosti umiestnenia parkovacieho systému na retenčnej nádrži,
nedodržania interakčných línií okolo stavby. Ďalej žalobca v 4. rade uviedol, že pôvodný žalovaný sa
nevysporiadalsjehonámietkouohľadneneprípustnostispojeniaúzemnéhoastavebnéhokonaniapodľa
§ 39a ods. 4 stavebného zákona, kedy chýbal podnet stavebníka na zmenu územného rozhodnutia
a tiež s námietkou, že stavba nespĺňa podmienky definície jednoduchej stavby podľa § 139b ods. 1

stavebného zákona. Žalobca v 4. rade ďalej obdobne ako žalobcovia v žalobe 1 namietal aplikáciu
koncentrácie konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, ktorú žalobca považoval za účelovú a tiež
namietal skutočnosť, že prvostupňový orgán mal skúmať súlad vypracovanej projektovej dokumentácie
s územným plánom zóny a s ochranou verejných záujmov, s čím sa pôvodný žalovaný dostatočne
nevysporiadal. V závere žalobca v 4. rade dodal, že prvostupňový orgán ako aj pôvodný žalovaný

nedostatočne rešpektovali práva a záujmy vlastníkov susedných nehnuteľností, do ktorých súkromia
sa stavbou zasiahne, čím sa zhoršia ich podmienky na život. Žalobca v 4. rade preto navrhol zrušiť
napadnuté rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podaním zo dňa 17.06.2020 žalobca v 4.
rade vyslovil súhlas so žalobou 1. Konanie o žalobe 2 bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave

pod sp. zn. 1S/23/2020.

21. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/16/2020-167 zo dňa 16. 11. 2020, bolo konanie vo
veci pôvodného žalobcu v 1. rade spolu so žalobcom v 3. rade spojené na spoločné konanie s konaním
žalobcu vo 4. rade pod sp. zn. 2S/16/2020.

III.
Vyjadrenie žalovaného

22. K žalobe 1 sa podaním doručeným dňa 26. 02. 2020 vyjadril pôvodný žalovaný, ktorý uviedol,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správneho
právneho posúdenia predmetu konania, so zabezpečením procesných práv a povinností účastníkov
konania. Žalovaný skonštatoval, že k navrhovanej stavbe sa kladne vyjadrili všetky príslušné dotknuté
orgány a organizácie chrániace predovšetkým jednotlivé zložky životného prostredia podľa osobitných

predpisov a osobitné záujmy v dotknutom území, ktorých podmienky boli zapracované do záväznej
výrokovej časti rozhodnutia. Odvolací orgán si bol vedomý určitých nezrovnalostí v rámci predmetu
konania, na ktoré vzhliadol, pričom ich nepovažoval za vady, ktoré by mali priamy vplyv na
zákonnosť vydaného rozhodnutia. Nezrovnalosti sa podľa vyjadrení pôvodného žalovaného snažileliminovať zmenou napadnutého rozhodnutia, pričom musel prihliadať aj na to, že v konaní pred
prvostupňovým orgánom bola porušená najmä „zásada bezprieťahovosti“ správneho konania, ktorá
spôsobila nerovnosť v postavení účastníkov konania v neprospech stavebníka. Z tohto dôvodu

aj pôvodný žalovaný pristupoval k prieskumu prvostupňového rozhodnutia. V posudzovanej veci
podľa pôvodného žalovaného neboli splnené podmienky na zrušenie prvostupňového rozhodnutia,
keďže administratívny spis obsahoval potrebné podklady na konečné rozhodnutie a nad všetky
pochybnosti absentoval predpoklad, že by zrušenie rozhodnutia bolo vzhľadom na neústavnú dĺžku
administratívneho konania vhodnejšie, a to najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Dôvody

žaloby 1 podľa pôvodného žalovaného nezodpovedajú skutočnosti. V napadnutom rozhodnutí sa
pôvodný žalovaný podľa svojich tvrdení vyjadril k námietkam, s ktorými sa dostatočným spôsobom
vysporiadal, pričom väčšinu vyhodnotil ako nedôvodné, okrem námietky ohľadom zmeny územného
rozhodnutia, ktorej výsledkom bola zmena prvostupňového rozhodnutia.

IV.

Vyjadrenia ďalších účastníkov

23.Kžalobe1sapodanímzodňa04.05.2020vyjadrilďalšíúčastník1,ktorýúvodomspochybnilžalobnú
legitimáciu žalobcov 1 na podanie správnej žaloby z dôvodu, že nie je zo žaloby zrejmé konkrétne právo

alebo právom chránený záujem, ktoré malo byť porušené napadnutým rozhodnutím alebo správnym
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Priebeh správneho konania ďalší účastník 1 označil za
podrobne zdokumentovaný v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že správne orgány postupovali
v konaní v úzkej súčinnosti so všetkými účastníkmi konania. To, že žalobcovia 1 nedosiahli svoj cieľ, a to
nevydanie stavebného povolenia, ešte podľa ďalšieho účastníka 1 neznamená, že došlo k porušeniu ich

práv, resp. že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Napadnuté rozhodnutie považoval ďalší účastník
1 za vecne správne, netrpiace žiadnymi vadami a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu. Orgány verejnej správy sa podľa ďalšieho účastníka 1 dôsledne zaoberali každou vznesenou
námietkou žalobcov 1 a preto nie je možné tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

24. K spochybneniu nájomnej zmluvy žalobcami 1 ďalší účastník konania 1 uviedol, že táto je
s poukazom na ustanovenie čl. VIII. bod 7 nájomnej zmluvy v spojení s §5a ods. 3 zákona o slobode
informácií platným a účinným právnym úkonom. V tejto súvislosti ďalší účastník 1 dodal, že zmluva
je legitímnym právnym titulom, ktorým ako stavebník môže preukázať vzťah ku pozemku. Nájomná
zmluva je podľa ďalšieho účastníka 1 uzavretá na dobu neurčitú a obsahuje všetky náležitosti podľa §

663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom považoval za potrebné dodať, že nie je možné uzatvoriť
nevypovedateľnú zmluvu, pretože vypovedanie zmluvy je právom každej zmluvnej strany. Námietky
žalobcov 1 ohľadne zastavanosti pozemkov ďalší účastník 1 považoval za nedôvodné a uviedol, že
tieto už boli predmetom posudzovania v rámci konania o umiestnení stavby, ktoré bolo skončené
právoplatným rozhodnutím. Skutočnosť, že dodatočne došlo k zmene skutkových okolností, z ktorých

sa vychádzalo pri vydaní územného rozhodnutia, nie je podľa ďalšieho účastníka dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia a ani na jeho zmenu. K námietkam žalobcov 1 ohľadne počtu parkovacích
miest ďalší účastník konania 1 uviedol, že počet a rozmery parkovacích miest v bytovom dome žiadnym
spôsobom nezasahujú do subjektívnych práv žalobcov 1. K projektovej dokumentácii sa vyjadroval
krajský dopravný inšpektorát v Bratislave, ktorého stanovisko bolo zapracované do stavebného

povolenia. K námietkam žalobcov 1 ohľadne chýbajúcich vyjadrení dotknutých orgánov k povoľovanej
stavbe ďalší účastník 1 uviedol, že stanoviská dotknutých orgánov boli prvostupňovému orgánu
doručené v priebehu rokov 2017 až 2019. Dotknuté orgány podľa ďalšieho účastníka 1 boli oboznámené
s pokračovaním v stavebnom konaní, pričom platí zákonná fikcia podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona,
kedy ak sa dotknutý orgán v určenej lehote nevyjadrí považuje sa to za súhlas s povoľovanou stavbou.

Prvostupňový orgán tak podľa ďalšieho účastníka 1 vyčerpal všetky svoje oprávnenia a nie je možné od
neho požadovať ďalšie úkony. K námietke žalobcov 1 o porušení ustanovenia § 33 ods. 2 správneho
poriadku ďalší účastník konania uviedol, že nedošlo k porušeniu žiadnych procesných práv žalobcov
1, keďže prvostupňový orgán im poskytol sa možnosť vyjadriť k doplneným podkladom pred vydaním
rozhodnutia. K neaktuálnosti a neúplnosti stavebnej dokumentácie namietanej žalobcami 1 ďalších

účastník 1uviedol, že tieto námietky sú nedôvodné, pretože dokumentácia bola vypracovaná v celom
rozsahu v súlade s právoplatným územným rozhodnutím a spĺňa všeobecné technické požiadavky na
výstavbu. V územnom rozhodnutí podľa ďalšieho účastníka 1 sú umiestnené aj komunikácia a spevnené
plochy, len im projektant nepriradil číslo objektu, čo bolo doplnené v projektovej dokumentácii prevydanie stavebného povolenia. Doplnenie čísla objektu, ktorý bol umiestnený nie je dôvodom pre
zmenu územného rozhodnutia tak, ako to konštatoval aj pôvodný žalovaný. K vypusteniu I. časti výroku
z napadnutého rozhodnutia ďalší účastník 1 uviedol, že touto otázkou sa pôvodný žalovaný zaoberal

v napadnutom rozhodnutí na str. 9 – 10, s ktorého závermi sa plne stotožnil. K námietke vlastníckeho
právakpozemkomďalšíúčastník1uviedol,žejevlastníkomvšetkýchpozemkov,ktorémajúbyťstavbou
zastavané. K ďalším dotknutým pozemkom má ďalší účastník 1 tzv. iné právo na základe nájomnej
zmluvy. Vlastnícke a iné právo k pozemkom bolo ďalším účastníkom 1 v konaní preukázané. Žalobu 1
v závere považoval ďalší účastník za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu

trov právneho zastúpenia.

25. K žalobe 1 sa vyjadril ďalší účastník v 2. rade podaním zo dňa 04. 05. 2020. K neúčinnosti nájomnej
zmluvy uviedol, že na účinnosť zmluvy je dostačujúce oznámenie, t. j. notifikácia podľa § 5a ods.
3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ako ďalší účastník v 2. rade mal povinnosť podľa
tohto ustanovenia zverejniť informáciu o uzatvorení zmluvy, ktorú uzatvoril v bežnom obchodnom styku

a v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri. Dohoda zmluvných
strán o zverejnení – notifikácii nájomnej zmluvy nepredstavuje povinnosť nad rámec zákona. Podľa
ďalšieho účastníka v 2. rade ide o štandardné znenie textácie zmluvy, ktoré sa bežne v praxi používajú.
Podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka 2 sú nájomné zmluvy najpravidelnejšie a najopakovateľnejšie
zmluvy, ktoré ako povinná osoba uzatvára, keďže prenájom nehnuteľností je jeho najhlavnejším

predmetom činnosti. Preto podľa neho ide o pravidelnú a opakujúcu sa činnosť podľa § 5a ods. 3 zákona
o slobode informácií. Ďalší účastník v 2. rade preto nesúhlasil so závermi žalobcov 1, že nájomná zmluva
je neúčinná. K namietanej účelovosti nájomnej zmluvy ďalší účastník v 2. rade uviedol, že zákonodarca
pripúšťa, aby nájomca práva k dotknutým pozemkom preukázal nájomnou zmluvou, ktorá ako zmluvný
typ nie je absolútna, t. j. nie je možné s ňou natrvalo zriadiť práva k nehnuteľnosti tvoriace predmet

nájmu. Zmluvu je možné uzatvoriť podľa ďalšieho účastníka v 2.rade na dobu určitú alebo dobu neurčitú,
pričom v obidvoch prípadoch je možné jej ukončenie zmluvy. Ďalší účastník v tejto súvislosti upriamil
pozornosť na fakt, že prenajaté pozemky nie je možné využívať na žiaden iný spôsob, teda nie je možné
na nich uskutočňovať žiadnu stavebnú, príp. investičnú činnosť, keďže v danom teréne výstavba nie je
možná. K námietke žalobcov 1 ohľadne výšky nájomného uviedol, že táto je vecou dohody zmluvných

strán v rámci zmluvnej voľnosti, kedy na pozadí zmluvného vzťahu išlo snahu urovnať dlhotrvajúci spor
s ním spojené sporné nároky strán. Ďalší účastník v 2. rade ďalej spochybnil predpoklad žalobcov 1
o uskutočnení výpovede v čo najkratšom čase po skolaudovaní stavby, keďže nie sú mu zrejmé ich
samotné úvahy. Ak by aj podľa ďalšieho účastníka trvala zmluva do kolaudácie stavby, jej trvanie by
tým bolo v období niekoľkých rokov. K namietanému prekročeniu koeficientu zastavanosti ďalší účastník

v 2.rade v závere dodal, že nie je z predmetných námietok zrejmé, ktorá existujúca zástavba v jeho
vlastníctve presahuje hodnoty povolenej zastavanosti a ako bolo prenajaté pozemky zohľadnené ako
zeleň pre iné stavby, pričom podotkol, že všetky stavby v danej lokalite v jeho vlastníctve boli riadne
povolené a skolaudované a ktoré ustanovenie zákona tým bolo porušené. Žalobu 1 ďalší účastník
navrhol zamietnuť.

26. Ďalší účastník v 2. rade sa svojim podaním zo dňa 14. 05. 2021 vyjadril ku žalobe 2, v ktorom zotrval
na svojej argumentácii uvedenej v podaní zo dňa 04. 05. 2020 (bod 23 rozsudku)
V.
Replika žalobcov

27. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa podaním zo dňa 02. 04. 2020 vyjadrili žalobcovia 1.
Uviedli, že pôvodný žalovaný nerozporoval ich argumentáciu ohľadne neaktuálnosti a neúplnosti
stavebnej dokumentácie, keď iba konštatoval, že ku stavbe sa vyjadrili všetky príslušné dotknuté orgány
a organizácie, čo je podľa žalobcov 1 nepostačujúce. Žalobcovia 1 poukázali na všeobecnosť tvrdení

pôvodného žalovaného ohľadne pokusu o elimináciu nedostatkov prostredníctvom zmeny napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ pôvodný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádzal, že nemohol neprihliadnuť na
porušenie zásady konania bez zbytočných prieťahov, tak žalobcovia 1 prezentovali stanovisko, že tento
stav bol spôsobený samotným stavebníkom (ďalším účastníkom 1), ktorý nevedel v konaní riadne
preukázať svoje vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, na ktorom chcel postaviť stavbu, čo

trvalo 13 rokov, niekoľkonásobnou zmenou stavebného projektu a nedodaním projektovej dokumentácie
riadne a včas. Žalobcovia 1 voči vyjadreniu pôvodného žalovaného v sumári uviedli, že toto vyjadrenie
bolo vlažné a k bodom žaloby sa vyjadril okrajovo. Žalobcovia 1 zotrvali na svojej žalobnej argumentácii
a opätovne navrhli zrušenie napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím.28. Žalobca v 4. rade sa podaním zo dňa 01. 10. 2021 vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka
v 2. rade k žalobe 2. K nájomnej zmluve uviedol, že túto nemožno považovať za zmluvu, ktorá sa

pravidelne a opakovane uzatvára a preto sa jej netýka zákonná výnimka zo zverejňovania celej zmluvy
v Centrálnom registri zmlúv. Podľa názoru žalobcu v 4. rade dlhoročná prax ďalšieho účastníka v 2. rade
nemôže nahradiť znenie článku nájomnej zmluvy alebo akejkoľvek inej zmluvy. Nájomná zmluva podľa
žalobcu v 4. rade mala byť celá zverejnená v Centrálnom registri zmlúv a ak nebola, nedošlo vôbec
k jej uzatvoreniu. Týmto podľa žalobcu v 4. rade došlo ešte k výraznejšiemu prekročeniu koeficientu

zastavanosti podľa platného územného plánu zóny Machnáč. Uvedené skutočnosti preto podľa žalobcu
v 4. rade len nasvedčuje, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom.

VI.
Vyjadrenia k replikám

29. Podaním zo dňa 23. 11. 2021 sa k podaniu žalobcu v 4. rade vyjadril ďalší účastník v 2. rade, ktorý
zotrval na svojej doterajšej argumentácii ohľadne povahy nájomnej zmluvy a s tým súvisiacej povinnosti
jej zverejnenia podľa § 5a ods. 3 zákona o slobode informácií. K tvrdeniam žalobkyne v 4. rade ohľadne
neúčinnosti nájomnej zmluvy dodal, že táto nemusela byť uzatvorená v písomnej forme a nemusela
byť zverejnená ani informácia o jej uzatvorení v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR,

pretože znak formy zmluvy podľa § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií vyčleňuje spod legálnej
definície povinne zverejňovanej zmluvy tie, ktoré majú inú ako písomnú formu. Zverejnenie zmluvy bolo
podľa ďalšieho účastníka uskutočnené v súlade so zákonom a na základe zákona.

30. K podaniu zo dňa 23.11.2021 ďalšieho účastníka v 2. rade sa vyjadril žalobca v 4. rade podaním

zo dňa 15.12.2021, ktorý zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, že nájomná zmluva nebola
uzatvorená ako zmluva v bežnom obchodnom styku a tým jej zverejnenie bolo uskutočnené v rozpore
so zákonom o slobode informácií.

31. Na podanie zo dňa 15. 12. 2021 sa vyjadril ďalší účastník 2 podaním zo dňa 15.02.2022, ktorý zotrval

na už uvádzanej argumentácii k námietkam žalobcu v 4. rade.

VII.
Ďalšie podanie žalobcu v 4. rade a vyjadrenia k nemu

32. Žalobca v 4. rade v podaniach doručených súdu dňa 03. 02. 2022 a dňa 28. 03. 2022 poukazoval
podľa jeho tvrdení na nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo potom, čo mu bol dňa 23. 12. 2021 doručený
prípis Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto ako stavebného úradu, označený ako „Upovedomenie
o začatí stavebného konania“, ktorý sa týkal začatia konania o dodatočnej zmeny stavby, ktoré mal
iniciovať stavebník (ďalší účastník v 1. rade). V tomto konaní podľa žalobcu v 4. rade stavebník

žiada o povolenie takých zmien stavby oproti právoplatnému stavebnému povoleniu, ktoré odôvodňujú
jej žalobnú argumentáciu a týkajú sa povolenia dispozičných zmien stavby, odlišného umiestnenia
retenčnej nádrže a požiarnej nádrže ako žiadal pri vydaní stavebného povolenia. Stavebník podľa
žalobcu v 4. rade upustil tiež od výstavby ľahkého parkovacieho systému, predložil prvýkrát projekt
požiarnej ochrany, ktorý upravuje nedostatky v dokumentácii stavebníka a ktorý pôvodne nebol

predložený. Spolu s podaním žalobca v 4. rade predložila sprievodnú a súhrnnú technickú správu
s názvom „Zmena stavby pred dokončením, Bytový dom Jančova ul., Bratislava“. V podaní doručenom
dňa 28.03.2022 žalobca v 4. rade okrem už uvedenej argumentácie v podaní zo dňa 03. 02. 2022 dodal,
žedňa27.02.2022mubolodoručenérozhodnutieMestskejčastiBratislava–StaréMestozodňa27.01.
2022, ktoré sa týkalo dodatočného povolenia zmeny stavby. Žalobca v 4. rade spolu s podaním zo dňa

28.03.2022 doručil na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu,
že mu na podklade začatia stavebných prác hrozí závažná ujma v podobe nemožnosti navrátenia veci
do pôvodného stavu.

33. K podaniam žalobcu v 4. rade sa podaním doručeným na súd dňa 25. 04. 2022 vyjadril ďalší

účastník v 1. rade ako stavebník. V podaní ďalší účastník 1 uviedol, že na rozdiel od žalobcu v 4. rade
zastáva názor, že z rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny stavby nevyplývajú žiadne zásadné
skutočnosti, ktoré by mali vplyv alebo by boli spôsobilé zmeniť prvostupňové rozhodnutie o stavebnom
povolení. Ďalší účastník 1 poukázal na to, že a) zmenou stavby sa nemení vonkajší rozmer stavby,iba jej vnútorná dispozícia jednotlivých bytov, b) oplotenie, retenčná a požiarna nádrž nie sú vôbec
predmetom napadnutého rozhodnutia, c) inštalácia parkovacích miest sa nedotýka práv žalobcu v 4.
rade, d) že projekt protipožiarnej ochrany je súčasťou prvostupňového rozhodnutia a bol odsúhlasený

prvostupňovýmrozhodnutím.Tvrdeniažalobcuv4.radeďalšíúčastníkpovažovalzadomnienky,pretože
dôvodom zmeny stavby pred dokončením sú najmä požiadavky jeho klientov, ako aj zmeny technológií
materiálov, ktoré sa udiali v období od vydania územného rozhodnutia k stave v roku 2004. Návrh na
priznanie odkladného účinku navrhol ďalší účastník zamietnuť.

34. K podaniam žalobcu v 4. rade sa vyjadril aj ďalší účastník v 2.. rade podaním doručeným dňa 28. 04.
2022. Ďalší účastník žiadal návrh na priznanie odkladného účinku zamietnuť, pretože z podania žalobcu
v 4. rade nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by priznanie odkladného účinku odôvodňovali.

35. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/16/2020-294 zo dňa 20. 05. 2022 bol návrh žalobcu
v 4. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý.

VIII.
Relevantná právna úprava

36. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo

že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy
preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred
vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po
právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

37. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

38. Podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo.
Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje

námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší
čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo
predĺženejlehoteneoznámisvojestanoviskokpovoľovanejstavbe,másazato,žesostavbouzhľadiska
ním sledovaných záujmov súhlasí.

39. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo
podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných
záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými

predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné
vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d)
či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní,

stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového
konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

40. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

41.Podľa§66ods.3stavebnéhozákonazáväznýmipodmienkamiuskutočňovaniastavbysazabezpečí,
prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so
stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,
c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v
záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami,
prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na
napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje
svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

42. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa
oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní;
tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy,
ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.

43. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

44. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v
spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie

a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo
vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej
zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

45. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

IX.
Posúdenie veci správnym súdom

47. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave (ďalej len „správny súd“) je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/16/2020,
ktorá bola pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/16/2020. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a
programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do
senátu 5S správneho súdu.

48. Uznesením správneho súdu č. k. BA-2S/16/2020-379 zo dňa 03. 04. 2025 správny súd rozhodol

o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami po pôvodnom žalobcovi 1, a to s A. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX/XX, D. a s E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D., ktorí sú aktuálne
v postavení žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade.49. Podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení účinnom od
01.04.2024 v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli od 01.04.2024 kompetencie na úsekoch
územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, s ktorým správny súd ďalej konal podľa § 180 ods. 3 SSP
ako so žalovaným orgánom verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť od pôvodného
žalovaného.

50. Za účelom prejednania žaloby správny súd nariadil na deň 05. 06. 2025 pojednávanie, na ktoré sa
dostavil žalobca v 2. rade, zástupca žalobcu v 4. rade a zástupcovia ďalšieho účastníka v 1. a 2. rade.
Správny súd po vykonanom pojednávaní rozhodol v ten istý deň o správnej žalobe vyhlásením rozsudku.

51. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a

podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných bodov, vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloby žalobcov 1 a žalobcu v 4. rade
sú dôvodné.

52. Ťažiskom žalobnej argumentácie žalobcov (v súčasnosti žalobcovia v 1. a 2. rade, žalobca v 3.
rade a žalobca v 4. rade) bolo, že pôvodný žalovaný sa jednotlivo nevysporiadal s ich námietkami,
ktoré žalobcovia 1 a žalobca v 4. rade vzniesli v rámci administratívneho ako aj odvolacieho konania.
Žalobcovia tiež namietali nesprávnu a účelovú aplikáciu zásady koncentrácie v územnom konaní zo
strany prvostupňového a pôvodného žalovaného, ktoré podali včas a s ktorými sa mali tieto orgány

vysporiadať.

53. Správny súd preskúmaním administratívneho spisu zistil, že podľa zápisnice z ústneho pojednávania
amiestnehozisťovania(§61ods.1stavebnéhozákona)dňa19.07.2018vzniesližalobcovia1ažalobca
v 4. rade námietky v písomnej forme, ktoré boli ako prílohy č. 1 až č. 3 súčasťou tejto zápisnice (ďalej len

„námietky žalobcov v správnom konaní“). Ich preskúmaním správny súd zistil, že námietky smerovali
voči totožným sporným skutočnostiam, ako boli uvedené v rámci žaloby 1 a žaloby 2.

54. Rovnaké námietky zahrnuli žalobcovia 1 a žalobca v 4. rade (ďalej v texte len ako „žalobcovia“) aj do
svojich odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V rámci žalobných bodov správny súd identifikoval,

že napadnuté rozhodnutie nedalo na viaceré námietky žalobcov 1 a žalobcu v 4 rade, ktoré správny súd
uvedie v nasledovných odsekoch, žiadne, resp. dostatočne konkrétne odpovede.

55. V rámci žalobnej argumentácie žalobcovia poukázali na prekročený koeficient zastavanosti a podielu
zelene s prihliadnutím na územný plán zóny Machnáč, kedy nebolo podľa nich možné pri skúmaní

splnenia regulatívov územného plánu zóny prihliadať na pozemky, ktoré tvorili predmet nájomnej zmluvy.
Túto námietku uviedli žalobcovia už vo svojich námietkach v správnom konaní (č. 12 str. 4; str. 5-6, bod
6). Správny súd preskúmaním odôvodnenia prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia zistil, že
na túto žalobnú a ani odvolaciu námietku nedali orgány verejnej správy žalobcom žiadnu odpoveď.

56. Žalobcovia namietali nevysporiadanie sa s námietkami týkajúcimi sa prekročenia povoleného
indexu zastavanosti, kedy žalobkyne citujúc normu STN 73 4055 ohľadne definície zastavanej plochy
nadzemnej časti stavby konštatovali, že došlo k zastavaniu plochy nad hodnotu povolenú územným
rozhodnutím. Táto námietka bola vznesená v námietkach žalobcov v správnom konaní (body 1-2, str. 2;
bod 6 , str. 5). Na túto námietku pôvodný žalovaný odpovedal argumentáciou, že účastníci aplikujú novú

definíciuzastavanostiplochy,ktoránebolapôvodnezahrnutádoúzemnéhoplánuzónyMachnáčaanido
územného plánu zóny mesta. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje nezrozumiteľnosť argumentácie
pôvodného žalovaného, keďže žalobcovia upriamovali pozornosť na prekročenie konkrétnych hodnôt
uvedených v projektovej dokumentácii (2654, 91 m2) oproti územného plánu Machnáč (2000 m2).
Z argumentácie pôvodného žalovaného nevyplýva žiadny záver, resp. odpoveď na skutočnosť, či došlo

alebo nedošlo k prekročeniu zastavanosti plochy. Posudzovanie súladu dokumentácie so zastavovacími
podmienkami bol stavebný úrad povinný skúmať podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona a preto
išlo o relevantnú námietku žalobcov, ktorá nebola dostatočne zodpovedaná. Pre úplnosť správny súdlen dodáva, že žalobcovia namietali nedodržanie aj zastavanosti 5. ustúpeného podlažia, voči čomu sa
pôvodný žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril.

57. Žalobcovia ďalej prezentovali pomerne rozsiahlu námietku týkajúcu sa počtu a rozmeru parkovacích
miest v porovnaní s územným rozhodnutím, kedy argumentovali nedodržaním splnenia STN,
povoleného sklonu rámp a celkovo jeho umiestnenia. Táto námietka bola vznesená v námietkach
žalobcov v správnom konaní (body 13, str. 5; bod 7, str. 6). Pôvodný žalovaný k tejto námietke
v napadnutom rozhodnutí odkázal na § 46 stavebného zákona, kedy za vypracovanie projektovej

dokumentácie a za jej realizovateľnosť zodpovedá projektant. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona
je stavebný úrad povinný rozhodnúť o námietkach účastníkov konania. Z tohto ustanovenia pre danú
vec vyplýva, že stavebný úrad (príp. odvolací orgán) má povinnosť o námietkach nielen rozhodnúť,
ale dať účastníkovi aj zrozumiteľnú odpoveď s uvedením, na základe akých dôvodov bolo takéto
rozhodnutie založené. Pokiaľ žalovaný na konkrétnu argumentáciu žalobcov odpovie len tým, že odkáže
na existenciu projektovej dokumentácie, nejedná sa o preskúmateľné odôvodnenie námietky voči

žalobcom. Súd preto dospel k záveru, že ani táto námietka nebola zo strany pôvodného žalovaného
zodpovedaná.

58. Ďalšia námietka žalobkýň spočívala v ich tvrdeniach o nepredložení potrebných dokladov
vyžadovaných územným rozhodnutím, ako napr. hlukovej štúdie, riešenia protipožiarnej bezpečnosti,

znaleckých posudkov, dokladov a projektovej dokumentácie. Táto námietka bola tiež vznesená
v námietkach žalobcov v správnom konaní (bod 14, str. 5; bod 2, str. 3). Pôvodný žalovaný v napadnutom
rozhodnutí na str. 11 na žalobcami konkretizované dokumenty uviedol, že v rámci konania došlo vo
väčšine prípadov týchto dokladov k ich aktualizácii s uvedením dátumu ich vyhotovenia. Správny súd
nepovažoval takéto odôvodnenie za spĺňajúce požiadavky § 47 ods. 3 správneho poriadku. Pokiaľ

pôvodný žalovaný chcel relevantným spôsobom zodpovedať námietky žalobcov, jeho úlohou bolo
napr. uviesť, či došlo alebo nedošlo k predloženiu hlukovej štúdie a aké závery z nej v stručnosti
vyplývajú,čibolaalebonebolazabezpečenáprotipožiarnabezpečnosť,čibolialebonebolizabezpečené
namietané odborné posudky, aké závery z nich vyplývali a pod. Správny súd na druhej strane dodáva,
že ak by pôvodný žalovaný alebo prvostupňový orgán vyhodnotil, že požadované doklady, vyjadrenia

a stanoviská sú nadbytočné, príp. nerelevantné, bolo by potrebné prezentovať úvahy a dôvody, na
základe ktorých takéto závery prijal. Na správne vysporiadanie sa s námietkami žalobcov nepostačuje
len stručne poukázať na doručenie aktualizovaných stanovísk. Ustanovenie § 62 ods. 1 stavebného
zákona ukladá pre stavebný úrad povinnosť vo fáze pred vydaním stavebného povolenia preskúmať
súlad dokumentácie s územným plánom, súlad dokumentácie s verejným záujmom, podmienky

zabezpečenia technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie stavby.
Z takéhoto prieskumu musia preto vyplývať presvedčivé dôvody pre účastníkov konania, ktorých sa
samotná realizácia stavby bezprostredne dotýka. Správny súd bol preto nútený konštatovať, že dôvody,
ktoré žalovaný uviedol v kontexte predmetných námietok žalobcov, neboli postačujúce.

59. Žalobnej námietke žalobcov, ktorou namietali nesprávnu a účelovú aplikáciu zásady koncentrácie
v územnom konaní, kedy sa podľa nich pôvodný žalovaný nevysporiadal s námietkami týkajúcimi
sa súladu vypracovanej projektovej dokumentácie s územným plánom zóny a s ochranou verejných
záujmov, správny súd vyslovuje dôvodnosť. Ako uviedol už v predchádzajúcom bode č. 58 tohto
rozsudku, povinnosťou stavebného úradu bolo v rámci stavebného konania, teda pred vydaním

stavebného povolenia, preskúmať súlad dokumentácie so zastavovacími podmienkami určenými
územným rozhodnutím a tiež súladom dokumentácie s verejným záujmom. Aj z judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok pod sp. zn. 5Sžp/9/2013 zo dňa 30. 04. 2014, ako aj rozsudok
sp. zn. 10Sžk/29/2018 zo dňa 30. 01. 2019, body 30. a 31.), vyplýva, že rozhodnutie o umiestnení
stavby nemôže spôsobiť bezprostredné porušenie vlastníckeho práva, keďže len vytvára možnosť pre

vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov pozemkov
alebostaviebmôžedotknúť.Otázkaochranyprávaoprávnenýchzáujmovvlastníkovokolitýchrodinných
domov sa preto má riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní. V kontexte týchto námietok
správny súd preto identifikoval, že pôvodný žalovaný bez vyhodnotenia každej jednotlivej námietky ich
spojil do súboru námietok, ktoré mali byť uplatnené v územnom konaní (str. 12) a na ich vecnú podstatu

nedal žalobcom konkrétnu, alebo nedostatočnú odpoveď.

60. Pokiaľ námietky žalobcov boli podané včas, nie je z argumentácie pôvodného žalovaného zrejmé,
prečo ich podľa obsahu považoval za také, ktoré mali byť vznesené v územnom konaní.61. Správny súd pristúpil tiež k vyhodnoteniu žalobnej námietky týkajúcej sa neúčinnosti nájomnej
zmluvy z dôvodu jej nezverejnenia v Centrálnom registri zmlúv, čím nedošlo zo strany ďalšieho

účastníka v 1. rade k preukázaniu užívacieho práva k pozemku, na ktorom má byť stavba postavená.
Z administratívneho spisu správny súd zistil, že stavebník (ďalší účastník v 1. rade) predložil v súvislosti
s podanou žiadosťou o vydanie stavebného povolenia nájomnú zmluvu, uzatvorenú medzi ním a ďalším
účastníkom v 2. rade. Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie špecifikovaných pozemkov, ako
plochy bezprostredne dotknutej výstavbou bytového domu, vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania

v 2. rade za odplatu ďalšiemu účastníkovi v 1. rade ako stavebníkovi. Ustanovenie § 58 ods. 2
stavebného zákona vo všeobecnosti ukladá povinnosť stavebníkovi preukázať vlastníctvo k danému
pozemkualebopreukázaťknemuinéprávo,napr.nájomnývzťah,akojetomuvposudzovanomprípade.

62. Z predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená na dobu neurčitú a jej účelom je užívanie
pozemkov bezprostredne susediacich so stavbou. Stavebný zákon v § 139 ods. 1 písm. a) ustanovuje,

že iným užívacím právom k pozemku sa rozumie aj jeho užívanie na základe nájomnej zmluvy. Túto
povinnosť si ďalší účastník v 1. rade ako stavebník splnil predložením nájomnej zmluvy, keďže nebolo
sporné, či zmluva bola uzatvorená a či sa užívacie právo sa týkalo susediacich pozemkov stavby. Pokiaľ
ide o námietky žalobcov, ktoré sa týkali účinnosti nájomnej zmluvy, súd prijal záver, že otázky účinnosti
zmluvy v rámci stavebného konania neboli oprávnené orgány verejnej správy skúmať, pretože tieto

otázky patria do právomoci všeobecného súdnictva, keďže tieto posudzujú platnosť právnych úkonov,
resp. rozhodujú, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku). Pokiaľ by
sa žalobcovia domáhali súdneho prieskumu nájomnej zmluvy, došlo by k nastoleniu predbežnej otázky
v rámci stavebného konania. Obdobne je možné uviesť, že pokiaľ je nanajvýš zrejmé, že predložená
zmluva preukazuje užívacie právo k pozemku, stavebný úrad podľa ustanovení stavebného poriadku

nedisponoval právomocou posudzovať otázky uplatnenia práv na výpoveď zmluvných strán, príp. výšku
nájomného za prenechané pozemky ďalšiemu účastníkovi v 2. rade. Stavebný zákon neustanovuje
presné podmienky zmluvného vzťahu, za akých u účastníka dôjde k preukázaniu užívacieho práva
k pozemku, príp. ako dlho má takýto nájomný vzťah trvať. Správny súd sa preto stotožnil s právnym
posúdením pôvodného žalovaného, kedy konštatoval preukázanie iného práva k pozemku zo strany

ďalšieho účastníka v 1. rade. Žalobnú námietku ohľadne nepreukázania užívacieho práva k pozemku
ďalším účastníkom v 1. rade preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

63. V súvislosti so žalobnou námietkou žalobcov, ktorí namietali neinformovanie účastníkov konania
prvostupňovým orgánom o dopĺňaní projektovej dokumentácie, správny súd uvádza, že prvostupňový

orgán listom zo dňa 16. 01. 2019, ktorý bol doručovaný účastníkom konania, oznámil doplnenie
dokumentácie, stanovísk, posudkov a geometrického plánu stavebníkom. Na tento účel vyzval
účastníkov ako aj dotknuté orgány na vyjadrenie sa v lehote 7 pracovných dní. Možnosť vyjadriť sa
využil pôvodný žalobca v 1. rade (vyjadrenie zo dňa 14. 02. 2019) a žalobca v 4. rade (vyjadrenie zo
dňa 30. 01. 2019). Správny súd preto neprisvedčil žalobnej argumentácii žalobcov o závažnom porušení

ich procesných práv.

64. Správny súd preskúmal nakoniec aj žalobnú námietku ohľadne vypustenia výroku
č. I prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia pôvodného žalovaného vyplýva, že bolo vyhovené
odvolacej námietkam žalobcov, ktoré sa týkali neprípustnosti doplnenia územného rozhodnutia

a spojenia územného konania s povolením stavby. V odôvodnení rozhodnutia na str. 9 uviedol, že
vzhľadom na nesplnenie podmienok uvedených v § 41 stavebného zákona nebolo možné spojiť územné
konanie s konaním o povolení stavby. Nie je preto dôvodná námietka žalobcov, že pôvodný žalovaný sa
k tejto konkrétnej námietke nevyjadril. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku žalobcov, že bez územného
rozhodnutia tých stavieb, ktoré boli vypustené I. výrokom napadnutého rozhodnutia, nie je možné povoliť

stavbu pôvodný žalovaný uviedol, že konanie o povolení dopravnej stavby je samostatné a rovnocenné
konanie s konaním o povolení hlavnej stavby a žiadne ustanovenie zákona neukladá, ktoré konanie
má byť ukončené skôr. Týmto pôvodný žalovaný podľa správneho súdu vyslovil nepodmienenosť
povolenia stavby a dopravných stavieb. Voči tomuto záveru žalobcovia nepredniesli žiadnu relevantnú
argumentáciu a preto správny súd rešpektujúc zásadu viazanosti žalobnými bodmi prijal záver, že

námietky tohto druhu sú nedôvodné.

65. Na základe uvedených skutočností preto správny súd vyslovuje dôvodnosť žalobnej námietky
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, na základe ktorej bolo potrebné napadnuté rozhodnutiezrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP a vrátiť vec žalovanému, ako orgánu
verejnej správy, na ďalšie konanie.

66. V ďalšom konaní žalovaný zohľadní závery uvedené v tomto rozsudku, kedy opätovne preskúma
podané odvolania žalobcov (bod 6 rozsudku) a poskytne presvedčivé odôvodnenie na sporné otázky,
ktoré správny súd posúdil ako nedostatočne odôvodnené, resp. ako sporné otázky, ktoré neboli
odôvodnené vôbec. Správny súd len opätovne pripomína, že v rámci stavebného konania je potrebné
komplexne posúdiť všetky podmienky, ktoré uvádza § 61 ods. 1 Stavebného zákona.

67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, kedy úspešným žalobcom
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

68. Ďalším účastníkom konania súd náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal z dôvodu, že im
neboli uložené také povinnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné im priznať právo na náhradu trov

konania. Uložená povinnosť sa vyjadriť k žalobe nie je dôvodom na priznanie práva na náhradu trov
konania (obdobne aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Svk/1/2025
zo dňa 26. 02. 2025, body 6 a 7).

69. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu
(§ 439 ods. 3 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.