Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824201406
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824201406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza pred sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcov 1/ A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXXX, D., 2/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, D., zast.: LMH
Legal, s.r.o. so sídlom Modra, Moyzesova č. 314/39, IČO 55137652, konajúca JUDr. Ľuboš Hagara,
Moyzesova 39, Modra proti žalovanej: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, I. J. E., o určenie trvania
záložného práva , takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že záložné právo k nehnuteľnostiam, vzniknuté na základe „ Zmluvy o záložnom
práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy“, uzavretej medzi žalobcom v 1/ a 2/ rade ako záložnými
veriteľmi a žalovanou ako záložcom, uzavreté dňa XX.X.XXXX n a ď a l e j t r v á .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ rade majú voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali určenia, záložné právo vzniknuté na základe
Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1/
a 2/ rade ako záložnými veriteľmi a žalovanou ako záložcom uzavretej zo dňa XX.X. XXXX
naďalej trvá. Poukázali na predchádzajúce súdne konanie vedené na OS Prievidza pod sp. zn.
8C/24/2020, v ktorom sa domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov odstúpenia od zmlúv, pričom

v konečnom dôsledku po rozhodnutí odvolacieho súdu bola ich žaloba zamietnutá bez meritórneho
prieskumu vo veci vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Výsledok sporu bol oznámený Okresnému úradu Prievidza, odbor katastrálny k záznamovému
konaniu Z XXXX/XXXX oznámením z 4.2. 2024, pričom žalobcovia boli znova odkázaný na
podanie žaloby, lebo inak bude katastrálny úrad považovať odstúpenie od zmluvy za akceptované
a vykoná výmaz záložného práva. Preto v súlade s § 137 písm. c/ CSP podávajú žalobu o určenie
existencie záložného práva. Skutkovo ďalej uviedli, že ako veritelia uzavreli so žalovanou ako

dlžníčkou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej jej poskytli v súlade s čl. II Zmluvy o
pôžičke finančné prostriedky vo výške 62.000,-eur dohodnutým spôsobom a na dohodnutý účel, ktoré
sa žalovaná v zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zaviazala splatiť v dohodnutých termínoch splatnosti.
Na zabezpečenie vyššie uvedenej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke uzavreli v rovnaký
deň t.j. dňa XX.XX.XXXX žalobcovia v 1. a 2. rade ako záložní veritelia so žalovanou a p. K. E. ako
záložcami Zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej zriadili

záložcovia záložné právo na nehnuteľnosti špecifikované v čl. III tejto zmluvy zapísané na LV č. XXXX
a LV č. XXXX v k.ú. E.. Žalovaná sa v priebehu roka 2018 na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho
práva V XXXX/XXXX stala výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. E.(odkúpila od p. K. E. jeho podiely o veľkosti 5/18 k celku k parc. č. XX/X a XX/X), čím sa stala jediným
záložcom v zmysle skôr uzavretej Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovanou zmluvu o bezúročnej pôžičke z

dôvodu, že žalovaná bola dlhoročná známa žalobcu v 1. rade, na stretnutiach sa prezentovala ako
obchodníčka s nehnuteľnosťami, z pôžičky chcela žalovaná realizovať kúpu nehnuteľnosti, ktorú by
následne spoločne so žalobcami zrekonštruovali a predali, nakoľko žalobcovia majú skúsenosti z oblasti
stavebníctva a rekonštrukcií nehnuteľností s tým, že zisk by si následne spoločne rozdelili. Žalovaná
po poskytnutí pôžičky od žalobcov chcela rozhodovať o kúpe potenciálnej nehnuteľnosti výslovne sama

a za týmto účelom a vo vlastnej réžií z požičaných peňazí od žalobcov aj kúpila a zrekonštruovala
nehnuteľnosť v katastrálnom území D., obec D., okres L., zapísané na LV XXXX ako dom súp.č.
XXX na pozemku parcela reg. C, parcelné. č. XXXX v celosti, pozemok - parcela reg. C, parcelné č.
XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 359 m2, v celosti, pozemok - parcela reg. C, parcelné č.
XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 114 m2, v celosti. Tieto nehnuteľnosti následne žalovaná
inzerovala na predaj a objavili sa aj v televíznej relácií TV JoJ - Nové bývanie, kde dané nehnuteľnosti

boli na predaj za sumu 88.500,-eur. Žalovaná následne v mesiaci august 2019 za veľmi zvláštnych
okolností (niekoľkonásobne pod trhovú cenu) previedla nehnuteľnosti v k.ú. D. na nového majiteľa, s
ktorým dodnes vedie súdny spor o určenie vlastníckeho práva. Z obdržaných peňazí žalovaná vrátila
dňa 04.09.2019 každému len po 5.000,- eur, zvyšok pôžičky vo výške 52.000,- eur dodnes nevrátila, aj
napriek viacerým prísľubom. Nakoľko žalovaná svoju povinnosť splatiť požičané peňažné prostriedky

v zmysle bezúročnej zmluvy o pôžičke v dohodnutej lehote splatnosti t.j. do XX.XX.XXXX vo výške
52.000,- eur nesplnila a nesplnila ju ani dodatočne v zmysle Výzvy žalobcov na splatenie dlhu zo dňa
26.05.2020, pristúpili žalobcovia k výkonu záložného práva v zmysle Oznámenia o výkone záložného
práva dobrovoľnou dražbou zo dňa 23.06.2020, ktoré adresovali žalovanej ako aj Okresnému úradu D.,
katastrálnyodbor,ktorýdopoznámkynaLVč.XXXXG.XXXXk.ú.E.zapísaltútoskutočnosť.Žalovanáv

rozporesdobrýmimravminielenžepožičanépeňažnéprostriedkyžalobcomdodnesnevrátila,alezačala
svojvoľne a zjavne účelovo brániť ich vymoženiu prostredníctvom zabezpečenia záložným právom k
nehnuteľnostiam, keď na Okresný úrad D., katastrálny odbor doručila Odstúpenie zo dňa 28.05.2020
od Zmluvy o pôžičke a Odstúpenie zo dňa 19.06.2020 od Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a
Mandátnej zmluvy, ktoré adresovala rovnako aj žalobcom, v ktorých ako dôvody odstúpenia od zmlúv

zhodne uviedla, že ako dlžníčka uzatvorila tieto zmluvy údajne v tiesni. Na katastrálnom úrade
prebieha záznamové konanie pod č. Z XXXX/XXXX, v ktorom príslušný orgán vyzval žalobcov dňa
9.2. 2024, aby ako záložní veritelia podali príslušnú žalobu v lehote 30 dní od doručenia výzvy,
inak to vyhodnotí katastrálny úrad ako akceptáciu platnosti odstúpenia od zmluvy žalovanou.
Žalobcovia 1/ a 2/ taktiež uviedli, že v predmetnej veci žalobcovia majú naliehavý právny záujem na

určení ktorého sa domáhajú. Touto žalobou sledujú predovšetkým ochranu záložného práva žalobcov
a tým aj ochranu svojej pohľadávky zabezpečenej záložným právom v ich prospech, zriadeného na
základe úkonu, ktorý by mal byť, v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy, od počiatku zrušený.
S ohľadom na to, či tieto účinky, v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy nastali alebo nie,
možno potom povedať, že právne postavenie žalobcov je neisté, resp. ohrozené a takýmto právnym

prostriedkom, ako je predmetná žaloba, možno toto ohrozenie odstrániť Naviac, žalobcovia v rámci
správneho konania vedeného pred katastrálnym odborom Okresného úradu D., o vykonaní záznamu
vedenom pod Z XXXX/XXXX boli na podanie takejto žaloby v prípade, že rozporujú platnosť odstúpenia
od predmetnej zmluvy/zmlúv odkázaní, pričom v prípade, že by tak nekonali, došlo by k vykonaniu
príslušnej zmeny (výmazu záložného práva zriadeného v prospech žalobcov na zabezpečenie ich

pohľadávky) v katastri nehnuteľností záznamom. V prípade výmazu, resp. zániku záložného práva
zriadeného v prospech žalobcov by sa pohľadávka žalobcov stala nezabezpečenou. Žalobcovia by
zrejme boli nútení domáhať sa jej zaplatenia súdnou cestou (s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná
dlžnú sumu žalobcom do dnešného dňa dobrovoľne neuhradila) a nemali by istotu, kedy a či vôbec
bude ich pohľadávka uspokojená. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že bez požadovaného určenia by

sa podstatne sťažilo, resp. možno aj znemožnilo vymoženie pohľadávky žalobcov. Zastávajú názor, že
požadované určenie by malo byť prípustné aj z dôvodu, že v opačnom prípade by žalobcovia nemali
žiadny účinný procesný nástroj na ochranu svojho práva. Pokiaľ ide o samotný úkon odstúpenia
a v ňom uvádzaný dôvod odstúpenia tieseň za nápadne nevýhodných podmienok, uvádzajú, že
výslovne popierajú, že by žalovaná pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a záložnom práve na

nehnuteľnosť a mandátnej zmluve konala v tiesni, a taktiež nápadne nevýhodných podmienok,
nakoľko už len s ohľadom na to, že dĺžku splatnosti pôžičky a najmä jej bezúročnosť je objektívne
spochybnené, že by sa v danom prípade jednalo o nápadne nevýhodné podmienky. Odstúpenie od
zmluvy bolo urobené výslovne účelovo, nedôvodne, v rozpore so zákonom, pretože neboli splnenépodmienky a v zmysle § 49 OZ nebol naplnený dôvod na odstúpenie od zmlúv. Z dôvodu neplatného
odstúpenia nenastali účinky zániku záložného práva, ktoré je zapísané v prospech žalobcov ako
záložných veriteľov.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť,
resp. konanie zastaviť pre prekážku res iudicata s poukazom na konanie sp. zn. 8C 24/2020,
kde došlo k zamietnutiu žaloby žalobcov, pričom predmetom konania bolo určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o záložnom práve a v tejto veci ide o tú istú vec s tým istým predmetom

konania a medzi tými istými osobami. V oboch konaniach vystupujú tí istí žalobcovia a tá istá žalovaná,
ide o totožnú vec určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o záložnom práve. Ďalej vzniesla
námietku premlčania uplatnenia nároku žalobcov. Ak má ísť o určenie trvania záložného práva, ktoré
malo vzniknúť na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa XX.X. XXXX, odstúpenie od zmluvy
bolo vykonané 19.6. 2020, k podaniu žaloby na súd došlo 8.3. 2024, teda po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty, preto je uplatnený nárok premlčaný

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcov, výsluchom žalovanej, listinnými
dôkazmi, a to oznámením a návrhom na zápis poznámky a návrhom na prerušenie konania z 4.2.
2024, oznámením - vrátenie listiny P XX/XX OÚ D., odbor katastrálny z 8.2. 2024, rozsudkom OS
Prievidza č..k. 8C 24/2020 z 6.10. 2022, rozsudkom KS Trenčín č.k. 27Co 136/2022 zo dňa 6.12.

2023, fotografiou, LV XXXX k.ú. E., LV XXXX k.ú. E., LV č. XXXX k.ú. D., Zmluvou o záložnom
práve na nehnuteľnosť a Mandátnou zmluvou z XX.X. XXXX, odstúpením od zmluvy o záložnom
práve z 19.6. 2020, zmluvou o pôžičke z 11.6. 2018, odstúpením od zmluvy o pôžičke z 28.5. 2020,
oznámením o začatí výkonu záložného práva z 23.6. 2020, výzvou na splatenie dlhu z 26.5. 2020,
písomným vyjadrením žalovanej z 30.5. 2024, vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovanej z 12.6.

2024, zápisnicou o pojednávaní č.k. 4C 31/2022, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobcovia ako veritelia uzavreli so žalovanou ako
dlžníčkou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej jej poskytli v súlade s čl. II Zmluvy o
pôžičke finančné prostriedky vo výške 62.000,-eur dohodnutým spôsobom a na dohodnutý účel, ktoré

sa žalovaná v zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zaviazala splatiť v dohodnutých termínoch splatnosti. Na
zabezpečenie vyššie uvedenej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke uzavreli v rovnaký deň t.
j. dňa XX.XX.XXXX žalobcovia v 1. a 2. rade ako záložní veritelia so žalovanou a p. K. E. ako záložcami
Zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť a taktiež Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej zriadili záložcovia
záložné právo na nehnuteľnosti špecifikované v čl. III tejto zmluvy zapísané na LV č. XXXX a LV č.

XXXX v k.ú. E.. Žalovaná sa priebehu roka 2018 na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva V
XXXX/XXXX stala výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. E., čím sa
stala jediným záložcom v zmysle skôr uzavretej Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Výzvou z 26.5. 2020 žalobcovia vyzývajú žalovanú k zaplateniu nesplatenej časti pôžičky vo výške
52.000,- eur a taktiež zmluvnej pokuty do 15 dní od prevzatia výzvy.

6. Listom z 23.6. 2020 žalobcovia oznamujú žalovanej začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou, a to na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX G. F. XXXX k.ú. E..

7. Odstúpením od zmluvy o záložnom práve žalovaná dňa 19.6. 2020 písomne odstúpila a od
zmluvy o záložnom práve, pričom v texte uvádza, že dňa 28.5. 2020 odstúpila od zmluvy o pôžičke
z XX.X. XXXX, má za to, že zmluva o pôžičke je neplatná a neúčinná z dôvodov špecifikovaných
v odstúpení od zmluvy. Zmluva o záložnom práve bola uzatvorená v tiesni a contra bonos mores

a Zmluva o pôžičke je contra legem, preto odstupuje od zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť.
Taktiež dňa 28.5. 2020 žalovaná písomne odstúpila od zmluvy o pôžičke z XX.X. XXXX, , pretože
ju uzavrela v tiesni a veritelia konali contra bonos mores.

8. Z LV č. XXXX k.ú. E. vyplýva, že tam evidované nehnuteľnosti parcely registra „C“ parcela č.

XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 4 m2 sú evidované ako výlučné vlastníctvo žalovanej. V rámci poznámok je evidované
oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou veriteľmi - žalobcami, v rámci
tiarch je evidované záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva pod V XXXX/XXXX. Z LV č. XXXX k.ú. E. vyplýva, že tam evidované parcely registra „C“, a to parcela č. XX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
66 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 59 m2, parcela č. XX/X záhrada o výmere 115 m2, parcela č. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 123m2, stavby na parcele č. XX/X hospodárska budova, na parcele č .
XX/X rozostavaný rodinný dom, na parcele č. XX/X rozostavaný rodinný dom sú evidované ako
výlučné vlastníctvo žalovanej, pričom je evidovaná poznámka na uvedené nehnuteľnosti o oznámení
o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou veriteľmi – žalobcami a taktiež je evidované

záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva V XXXX/XXXX. Z LV č. XXXX k.ú.
D. vyplýva, že tam evidované nehnuteľnosti sú vo vlastníctve M. G. na základe kúpnej zmluvy
V XXXX/XXXX.

9. Listom z 4.2. 2024 žalobcovia oznamujú Okresnému úradu D., odbor katastrálny zamietnutie
žaloby v veci sp. zn. 8C 24/2020 bez meritórneho rozhodnutia vo veci, a to pre nesprávne

posúdenie naliehavého právneho záujmu. Žaloba mala podľa odvolacieho súdu smerovať k určeniu
(ne)existencie záložného práva a žalobu má ju podať tá strana, ktorá tvrdí, že neexistuje. Okresný
úrad, odbor katastrálny nemôže preto vyhodnotiť odstúpenie od záložnej zmluvy ako platné, keďže
neplatnosť nebola súdom právoplatne určená. Zároveň žiadal o zápis poznámky o začatí súdneho
konania sp. zn. 4C 31/2022, v ktorom si žalobcovia uplatňujú svoju peňažnú pohľadávku z pôžičky

voči žalovanej. Zároveň navrhli prerušiť záznamové konanie Z XXXX/XXXX.

10.Okresný úrad D. katastrálny úrad listom z 8.2. 2024 oznamuje žalobcom, že návrhu na vykonanie
poznámky ohľadom súdneho konania vo veci 4C 31/2022 nedôjde k vyznačeniu poznámky, pretože
v tomto sa neuplatňuje vecné právo. Pre zápis vecného práva k nehnuteľnosti nepostačuje ani súdne

rozhodnutie, v ktorom sa rieši otázka odstúpenia od zmluvy ako predbežná otázka. Žalobcovia
boli vyzvaní v lehote 30 dní podať príslušnú žalobu na súd a túto oznámiť úradu, ak takáto žaloba
podaná nebude, úrad bude považovať odstúpenie od zmluvy za akceptované.

11.Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 8C 24/2020 zo dňa 6.10. 2022 súd určil, že právny úkon

žalovanej, a to odstúpenie zo dňa 28.5. 2020 od zmluvy o pôžičke z XX.X. XXXX je neplatné, určil,
že odstúpenie od zmluvy o záložnom právne na nehnuteľnosť a mandátnej zmluvy z XX.X. XXXX je
neplatné. Rozsudkom KS Trenčín sp. zn 27Co/136/2020 – 162 zo dňa 6.12.2023 bol rozsudok súdu
prvého stupňa zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem
iného vyplýva:

V prípade žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej od zmluvy o pôžičke, ktorej súd prvej
inštancie vyhovel ako procesne prípustnej vo výroku I. napadnutého rozsudku, odvolací súd upozorňuje,
že predmetom žaloby v tejto časti nie je právny úkon, na ktorý sa vzťahuje súdom prvej inštancie
aplikovaný zákon o katastri nehnuteľností, teda právny úkon k nehnuteľnosti, pretože zmluva o pôžičke

je právnym úkonom, ktorý sa netýka práv k nehnuteľnosti, nezapisuje sa do katastra nehnuteľností
a nezapisuje sa ani zmena toho právneho úkonu. Katastrálny zákon ako zákon upravujúci evidenciu
právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (vecných práv) ani implicitne neupravuje prípustnosť žaloby o
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pôžičke. Obdobne to platí aj pre mandátnu zmluvu. Teda
v prípade žaloby v tejto časti nie je záver súdu prvej inštancie s odkazom na implicitnú použiteľnosť

katastrálneho zákona namieste. Avšak ani v prípade žalovaného určenia neplatnosti odstúpenia od
zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti, ktorý právny úkon sa týka práva k nehnuteľnosti, a preto
je evidovaný v katastri nehnuteľností, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu § 34 ods. 2
katastrálneho zákona považovať za osobitný predpis, z ktorého vplýva prípustnosť podania žaloby o
určenie neplatnosti odstúpenia (a to ani implicitne), ako dovodil súd prvej inštancie. Prijatie takéhoto

výkladu by totiž v prípadoch žalôb týkajúcich sa právnych úkonov k nehnuteľnostiam (kúpne zmluvy,
darovacie zmluvy, iné prevodné zmluvy ako aj záložné zmluvy, a pod., odstúpenia od týchto zmlúv,
iné ich zmeny), učinilo ustanovenie § 137 písm. d/ C.s.p. obsolentným (nepotrebným, zbytočným a
nepoužiteľným),keďžeprávneúkonyknehnuteľnostiamsúpredmetomprevažujúcejväčšinyurčovacích
žalôb podávaných na súdy. Takýto výklad by poprel zámer zákonodarcu, ktorý musí súd pri postupe

v konaní podľa Civilného sporového poriadku sledovať (porov. čl. 16 Základných princípov C.s.p ).
Zámerom zákonodarcu pri konštruovaní tohto ustanovenia do nového procesného kódexu bolo práve
odstránenie minulej vyššie spomínanej súdnej praxe s odkazom na § 80 písm. c/ O.s.p. (žaloby o určenie
platnosti, resp. neplatnosti zmluvy a iných právnych úkonov, teda právnych skutočností). Ako uviedol vdôvodovej správe k zákonu č. 160/2005 Z.z. cit. „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d),
kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena
d).Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/

platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa
účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce,
zákon o dobrovoľných dražbách a pod..“ Tento zámer zákonodarcu potvrdzujú i komentáre podávajúce
výklad C.s.p., napr. ŠTEVČEK, L., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,
BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, L. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,

2022, s. 551. Na tom nič nemení ani poukaz súdu prvej inštancie na rozhodnutia označené súdom prvej
inštancie ako „rozhodnutie KS TN sp. zn. 19Co/60/2021“ a „Krajský súd v Trnave sp. zn. 23Co/26/2021
zodňa13.07.2021“(ktorérozhodnutiebolocitovanévoznačenomrozhodnutíKrajskéhosúduvTrenčíne
sp. zn. 19Co/60/2021). Jednak názormi v nich obsiahnutými odvolací súd viazaný nie je (nejde o
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít predstavujúce ustálenú súdnu prax) a jednak vychádzajú z
iných okolnosti (odstúpenie od kúpnej zmluvy v priebehu vkladového konania na katastrálnom úrade).

Pokiaľ súd prvej inštancie v prvej vete ods. 16 odôvodnia tvrdí, že žalobcovia cit. „boli na podanie
predmetnej žaloby zrozumiteľne vyzvaní Okresným úradom dňa 07.08.2020 (v prípade ak rozporujú
platnosť predmetných zmlúv)“ a v ďalšej vete, že na súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu
cit. „boli žalobcovia explicitne vyzvaní Okresným úradom“, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia súdu
prvej inštancie nie sú pravdivé. Z čl.14 spisu, na ktorom sa nachádza spomínaná výzva Okresného

úradu D. zo 07.08.2020, vyplýva len výzva úradu žalobcovi 1/, aby v prípade, ak spochybňuje platnosť
odstúpenia od zmluvy, podal na súde v lehote 30 dní príslušnú žalobu, a oznámenie úradu žalobcovi 1/,
že mu v prílohe zasiela „fotokópiu - odstúpenie od zmluvy o záložnom práve V XXXX/XXXX žalovanou“.
V žiadnom prípade úrad v tejto výzve neurčoval, aký konkrétny druh žaloby má žalobca 1/ na súd
podať, a ani ho explicitne nevyzýval k podaniu „predmetnej“ žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia

od zmluvy o pôžičke a zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť, ako uviedol súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení (na okraj odvolací súd poznamenáva, že úrad vo výzve spomína len odstúpenie
od zmluvy o záložnom práve V XXXX/XXXX, nie od zmluvy o pôžičke ani mandátnej zmluvy, čo je
v zhode s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu o nepoužiteľnosti katastrálneho zákona vo
vzťahu k zmluve o pôžičke a mandátnej zmluve ako osobitného predpisu). Zo všetkých uvedených

dôvodov preto odvolací súd považuje názor súdu prvej inštancie, že procesná prípustnosť žaloby o
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pôžičke a zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a
mandátnej zmluvy vyplýva z § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, za nesprávny. Odvolací súd nemá
vedomosť o žiadnom právnom predpise, ktorý by podanie takejto žaloby pripúšťal. Ani žalobcovia žiaden
takýto osobitný predpis, z ktorého prípustnosť nimi podanej žaloby vyplýva (okrem názoru súdu prvej

inštancie), neuviedli. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu podaná žaloba procesne neprípustná
(porovnaj rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/91/2021 a sp.zn. 27Co/40/2022) a ako
procesne neprípustná mala byť zamietnutá. Odvolací súd na záver poznamenáva, že žalobcom 1/ a
2/ vytvoril zrušením predchádzajúceho vyhovujúceho rozsudku súdu prvej inštancie a vrátením veci na
ďalšie konanie s upriamením pozornosti na otázku procesnej prípustnosti podanej žaloby dostatočný

časový priestor na formulovanie procesne prípustného petitu žaloby (t.j. žaloby o určenie, či tu právo je
alebo nie je, podľa § 137 písm. c/ C.s.p.), no žalobcovia nereagovali.

12. Žalobcovia v písomnom podaní z 12.6. 2024 uviedli, že k podanej žalobe k neexistuje žiadna
prekážka právoplatne rozhodnutej veci, žalobcovia tvrdenia žalovanej popierajú a uvedenú námietku

považujú po právnej stránke za absolútne nedôvodnú, pokiaľ žalovaná vyvodzuje svoje nedôvodné
názory v kontexte skoršieho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
8C/24/2020aKrajskomsúdevTrenčínepodsp.zn.27Co/136/2022,ideozjavnénepochopeniepodstaty
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, keď ako sme už poukázali aj v samotnej žalobe v bode I.
zo strany odvolacieho súdu nedošlo k meritórnemu prieskumu veci a rozhodnutie odvolacieho súdu o

zmene 1. Inštančného rozsudku a zamietnutí žaloby bolo len z čisto formálnych (procesných) dôvodov,
pretože odvolací súd vyhodnotil podanie nesprávneho druhu žaloby, ktorá svojim obsahom a žalobným
petitom naplnila znaky žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, pričom správne a prípustne malo ísť v danej
veci o podanie žaloby podľa § 137 písm. c) CSP) tak, ako tomu zodpovedá aktuálne podaná žaloba
a žalobný petit. K námietke premlčania: záložné právo ako zabezpečovací prostriedok pohľadávky

má tzv. akcesorický charakter, čo v danom prípade znamená, že nezanikne a ani sa nepremlčí skôr,
ako samotná pohľadávka, to žalovaná pritom ani len netvrdí a nijakým spôsobom by to nevedela ani
preukázať, pretože k zániku zabezpečenej pohľadávky jednoducho nikdy nedošlo a žalovaná ju dodnes
odmieta čo i len čiastočne uhradiť, žalobcovia si zaplatenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky, ktorá jezabezpečená záložným právom riadne a včas uplatnili v samostatnom súdnom konaní (vedenom na OS
Prievidza pod sp. zn. 4C/31/2022), podstatou tohto konania je preto zachovanie zabezpečenia, zápisu
záložného práva v katastri nehnuteľnosti, ktoré sa žalovaná snažila svojimi účelovými úkonmi vymazať a

následnebysazrejmeúčelovozbavilaajsvojhoposlednéhonehnuteľnéhomajetku.Vovzťahukpodanej
žalobe o určenie existencie resp. trvania záložného práva žalobcom teda ani len nezačala (nemohla
začať) plynúť žiadna všeobecná 3 ročná premlčacia lehota, ktorú žalovaná počíta nevedno prečo od
dátumu jej účelových právnych úkonov - odstúpenia od zmluvy o záložnom práve zo dňa 19.6.2020.

13. Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu v priebehu konania trvali na podanej žalobe
a poukázali na to, že ich pohľadávka voči žalovanej bola neprávoplatne priznaná vo veci vedenej pred
OS Prievidza č.k. 4C 31/2022. Súd zistil, že vo veci bol dňa 7.8. 2024 vyhlásený rozsudok, v ktorom
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 52.000,- eur spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 0,15% denne zo sumy 10.000,- eur od 12.12.2018 do 3.9.2019 a zo sumy 52.000,- eur
od 12.6.2019 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000,- eur od 12.12.2018 do

3.9.2019 a zo sumy 52.000,- eur od 12.6.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie záložného práva právny zástupca

žalobcov zdôvodnil tým,žežalovaná odstúpilaodzmluvyozáložnom práveažiadala katasterovýmaz
záložného práva, pričom pohľadávka nezanikla a premlčaná nie je. Domáhajú sa preto podľa § 137
písm. c/ CSP určenia, že záložné právo trvá, aby toto predložili príslušnému katastrálnemu úradu do
záznamového konania a aby preukázali ďalšie trvanie záložného práva, pretože inak by záložné
právo bolo vymazané a tým by došlo k zániku zabezpečenia ich pohľadávky. Odstúpenie od zmluvy

je neplatný právny úkon.

14. Žalovaná na pojednávaní trvala na námietke veci rozsúdenej a taktiež na námietke premlčania
a žiadala, aby súd nebral do úvahy neprávoplatné rozhodnutie vo veci 4C 31/2022. Odstúpenie
od zmluvy urobila v súlade so zákonom, pričom bola v konaní pred KS Trenčín úspešná. Keďže

odstúpenie bolo platné, považuje záložnú zmluvu za neplatnú a nemá žiadne právne dôsledky.

15. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

16. Súd riešil pred vecným posúdením veci najskôr námietku res iudicata, ktorú opakovane vzniesla
žalovaná s poukazom na to, že totožná vec bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na OS
Prievidza sp. zn. 8C 24/2020 v spojení s konaním vedenom na KS Trenčín sp. zn. 27Co 136/2022.
Právne významné bolo preto posúdiť, či sa o tom istom predmete a medzi tými istými osobami už
právoplatne rozhodlo to, čo je predmetom prebiehajúceho súdneho konania, pretože o totožnom

nároku nie je možné rozhodovať opätovne.

17. Podľa názoru súdu o takúto negatívnu procesnú podmienku v konaní nejde. Pri totožnosti
sporových strán tak vo veci sp. zn. 8C 24/2020 a v tejto prejedávanej veci nie je naplnená
druhá zákonná podmienka, a to totožnosť predmetu konania, pretože vo veci 8C 24/2020 išlo

o určovací nárok týkajúci sa neplatnosti právnych úkonov, a to odstúpenia od zmluvy o pôžičke a zmluvy
o záložnom práve z XX.X. XXXX a v prejednávanej veci ide o určenie, či tu vecné právo k cudzej veci, t.j
záložnéprávoknehnuteľnosti jenaďalejdané atedačinaďalej trvá.Ideodvarôznepredmety konania,
pretože vo veci 8C 24/2020 končilo konanie a dokazovanie posúdením platnosti právneho úkonu.
Je pravdou, že v prejednávanej veci súd rieši ako predbežnú otázku platnosť odstúpenia žalovanej

od zmluvy o záložnom práve, pretože práve táto otázka je významná pre záver, či záložné právo
zaniklo, resp. platne nevzniklo alebo či naďalej trvá. Táto otázka však nebola samotným dokazovaním
a rozhodovaním vyriešená ani v konaní 8C 24/2020, pretože k zamietnutiu žaloby došlo z procesných
dôvodov, a to pre nesprávne zvolenú žalobu, ktorá bola vyhodnotená ako procesne neprípustná.
Súd teda nijako neporušuje záver o právoplatnom vyriešení tejto predbežnej hmotnoprávnej otázky

a rieši si ju sám v tejto veci. Okrem toho predmetom prejednávanej veci je určenie , že záložné právo
naďalej trvá, ide druhovo o inú žalobu, t.j. žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je. Teoreticky súd
musí skúmať aj ďalšie skutočnosti, ktoré mohli nastať napríklad aj po prípadnom odstúpení od zmluvy,
ktoré by mohli mať vplyv na existenciu záložného práva.18. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Vzhľadom na určovaciu žalobu súd sa zaoberal najskôr danosťou naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, a to, že záložné právo vzniknuté na základe Zmluvy o záložnom práve na
nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom 1/ a 2/ rade ako záložnými veriteľmi

a žalovanou ako záložnom uzavretej dňa XX.X. XXXX naďalej trvá.

Podľa názoru súdu žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení majú. Určenie
existencie a ďalšieho trvania záložného práva aj po úkone odstúpenia od zmluvy o záložnom práve
vykonanom žalovanou dňa 19.6. 2020 je pre žalobcov jediným právnym prostriedkom ako docieliť
zamedzeniu výmazu ich záložného práva. Určovací petit jednoznačne rieši predbežnú otázku, či

právny úkon žalovanej - odstúpenie od zmluvy o záložnom práve vyvolal také vecnoprávne účinky,
ktoré by znamenali zánik zapísaného záložného práva. Za aktuálneho právneho stavu neobstojí
žaloba o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o záložnom práve (viď napr. NS SR 9Cdo 228/2022 zo
dňa 27.2. 2024). S poukazom na oznámenie Okresného úradu D., odbor katastrálny z 8.2. 2024 je
zrejmé, že tento štátny orgán, ktorý otázku platnosti odstúpenia od zmluvy o záložnom práve nemôže

vyriešiť, je pripravený vykonať výmaz záložného práva, pretože bude považovať bez ďalšieho
odstúpenie žalobcami za akceptované. K podaniu žaloby úrad neodkazoval žalovanú, ktorá tvrdí, že
záložné právo zaniklo, ale odkázal žalobcov k vyriešeniu otázky existencie záložného práva, pretože
len výrok súdneho rozhodnutia riešiaci vecné právo aj vo forme záložného práva je spôsobilým na
vykonane zápisu a analogicky podľa názoru súdu aj k „udržaniu“ tohto zápisu, pretože je zrejmé, že

záložné právo je na založených nehnuteľnostiach ako ťarcha naďalej zapísané. Aj podľa názoru súdu
žalobcovia nedisponujú iným procesným prostriedkom, ktorým by docielili „udržanie“ svojho záložného
práva, len ako je podanie pozitívnej žaloby o určenie, že záložné právo aj naďalej (teda aj po úkone
odstúpenia od zmluvy o záložnom práve) trvá. Žalobcovia sledujú predovšetkým ochranu svojej
(teraz už aj neprávoplatne priznanej) peňažnej pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným

právom.Keďžeodstúpenieod zmluvy jesporné, právnepostavenie žalobcov jeneisté, resp.ohrozené
a jedine predmetné určenie možno tento stav ohrozenia odstrániť.

20. Ďalšia námietka žalovanej spočívala v námietke premlčania, keďže uplatnený nárok je premlčaný
a poukázala na § 101 Občianskeho zákonníka. Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu podstatná

a je zmätočná. V prvom rade súd udáva, že za situácie, keď záložné právo je naďalej zapísané
v prospech žalobcov a žalovaná je presvedčená o premlčaní záložného práva, musela by sa domáhať
záveru o tom, že záložné právo už nie je dané, resp. neviazne z dôvodu premlčania v samostatnom
konaní, pretože len samotná procesná obrana v prejednávanej veci by k takému záveru viesť nemohla
vzhľadom na znenie žalobného petitu (viď NS SR 2Cdo 162/2022). Bez ohľadu na uvedené, však

podľa názoru súdu je táto námietka nedôvodná. Žalovaná zdôvodňuje, že odstúpenie od zmluvy
bolo vykonané dňa 19.6. 2020 a k podaniu tejto žaloby došlo 8.3. 2024, t.j. po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby. Len hypoteticky, ak by odstúpenie od zmluvy bolo platné a vyvolalo by
právne účinky, znamenalo by to, že zmluva o záložnom práve sa zrušuje a premlčacia doba by ako
taká neplynula vôbec. Ako súd vysvetlí nižšie, odstúpenie od zmluvy považuje za neplatný právny

úkon, preto sa od neho ako od právne významnej skutočnosti nemôže odvíjať žiadna premlčacia doba.
Súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že záložné právo sa nepremlčí skôr ako samotná
pohľadávka v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná ani netvrdí, že by
peňažná a teda zabezpečovaná pohľadávka mala zaniknúť z nejakého dôvodu. K zániku pohľadávky
doteraz nedošlo a žalovaná ju dodnes neuhradila. Aktuálne je neprávoplatne priznaná vo veci

vedenej pred OS Prievidza č.k. 4C 31/2022.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa §48 ods. 1 a 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 49 OZ Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

22. Súd sa po vysporiadaní s procesnou prípustnosťou žaloby, námietkou premlčania zaoberal

predbežnou otázkou, a to či odstúpenie žalovanej od zmluvy o záložnom práve z XX.X. XXXX bolo
platné a mohlo zrušiť predmetnú záložnú zmluvu v zmysle § 48 ods. 2 OZ. Žalobcovia v žalobe
uviedli, že odstúpenie je neplatné, pretože neexistovali žiadne hmotnoprávne dôvody na odstúpenie
v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, poukázali na fakty, a to bezúročnosť pôžičky, dĺžku
splatnosti,čímjeobjektívne spochybnené,že bymalo ísť onápadnenevýhodné podmienky. Žalovaná
k tvrdeniam žalobcov k otázke odstúpenia od zmluvy nezaujala žiadne stanovisko, nevyjadrila sa

vôbec k odstúpeniu od zmluvy o záložnom práve, účinne nepoprela tvrdenia žalovaného a nenavrhla
vykonať žiaden dôkaz k preukázaniu platnosti odstúpenia. Jej obrana v konaní sa sústredila len na
námietku res iudicata a námietku premlčania. Súd preto považoval toto skutkové tvrdenie (v otázke
neexistencie dôvodov tiesne a nápadne nevýhodných podmienok vzhľadom na okolnosti zmluvy) teda
za nesporné, resp. nepopreté.

23. V zmysle § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Vzmysle citovanýchustanovení CSPjezrejmé,že žalovanásavpriebehuceléhokonaniakotázke
odstúpeniaodzmluvy,existenciedôvodov odstúpenia,platnostiodstúpenia nevyjadrila,nereagovalana

tvrdenia žalobcu v žalobe a aj v priebehu konania. Na okolnosť platného odstúpenia nenavrhla vykonať
žiadne dôkazy. Súd preto dôvodne uzatvoril, že tvrdenie žalobcu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy
o záložnom práve sú nesporné. Súd pritom poskytol stranám aj predbežné právne posúdenie, kde
uviedol názor ohľadom neplatnosti odstúpenia, pričom aj po tomto zostala žalovaná čo do dôkaznej
aktivity pasívna.

25. Súd napriek uvedenému uzatvára vychádzajúc z obsahu spisu a predovšetkým z rozsudku
OS Prievidza č.k. 8C 24/2020 - 132 z 6.10. 2022 , že odstúpenie od zmluvy o záložnom práve
je neplatným právnym úkonom, pretože zákonné dôvody odstúpenia neboli naplnené. Žalovaná
jednoduchou formuláciou uvádza, že odstupuje od zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť

zo dňa 11.6. 2018, pretože bola uzatvorená v tiesni a contra bonos mores. Bližšie skutkové
tvrdenia dôvodov odstúpenia podľa zákona v písomnom odstúpení neuvádza. Podľa názoru súdu
žalovaná nemôže po odstúpení rozširovať a skutkovo dopĺňať dôvody tiesne a nápadne nevýhodných
podmienok, ktoré v odstúpení ani neuvádzala. Súd sa s týmito dôvodmi, ktoré sú neopodstatnené,
oboznámil len z obsahu spisu 8C 24/2020 a preberá len pre úplnosť odôvodnenie rozhodnutia

v časti neplatnosti odstúpenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Podľa ust. § 49 OZ účastník,
ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť, a
preto súd v tejto veci ako prvé skúmal, či predmetné zmluvy boli uzavreté v tiesni. Súd mal za to, že
právnym dôsledkom konania pod vplyvom tiesne podľa § 49 OZ je právo druhého účastníka odstúpiť od
zmluvy. Dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 OZ je existencia tiesne na strane konajúceho

subjektu. Tieseň však sama osebe nestačí. Zákon súčasne vyžaduje ešte ďalšiu podmienku, a to aby
k právnemu úkonu zo strany konajúceho došlo za veľmi nevýhodných podmienok pre osobu, ktorá sa
dovoláva práva odstúpiť od zmluvy. Súd sa stotožnil s nálezom ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/08, že tieseň
možno vymedziť ako hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým
spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo pri dvojstrannom

konaníbyúkonneurobil.Tieseňmusímaťzákladvobjektívneexistujúcomapôsobiacomstave,musípre
ňu byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej
osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Vzhľadom k tomu, že tieseň pôsobí ako subjektívny stav aj vtedy,
ak druhý účastník s jeho vznikom ani pôsobením nemá nič do činenia, zákon prihliada aj na záujemtohto účastníka, a preto stav tiesne pri robení úkonu nesankcionuje tak, že od právneho úkonu je možné
odstúpiťvkaždomprípade.Možnosťodstúpeniaodzmluvyjedanáibavtedy,akbolprávnyúkonurobený
v tiesni a zároveň za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach možno

hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých
ďalších podmienok. Súd mal na základe vykonaného dokazovania vo veci 8C 24/2020 za preukázané,
že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a zmluve o záložnom práve na nehnuteľnosť nekonala
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Pred súdom preukázané skutočnosti, že pôžička
bola bezúročnou objektívne spochybňuje, že by sa v danom prípade jednalo o nápadne nevýhodné

podmienky. Súd má za to, že odstúpenia od predmetných zmlúv boli urobené výslovne účelovo bez
splnenia podmienok v zmysle § 49 OZ, a preto nebol naplnený dôvod na odstúpenie žalovanej od
zmlúv. Súd mal za to, že žalovaná bola oboznámená s obsahom zmlúv. Z výsluchu žalobcu 2/ bolo
preukázané, že predtým ako bola uzavretá zmluva sa žalobcovia a žalovaná stretli, žalobca 2/ spravil
návrh zmluvy, kde zmluvnú pokutu navrhol a žalovaná s tým súhlasila, pričom vedela o obsahu a
pred podpisom zmluvy mala zmluvy u seba doma. V konaní nebolo sporným, že zmluvy následne

žalovaná podpísala sama bez prítomnosti žalobcov, pričom Zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť
bola podpisovať na obecnom úrade v mieste svojho bydliska a sama zabezpečila podpis a overenie
podpisu na tejto zmluve zo strany záložcu 2/. Súd mal potom preukázané, že k uzatvoreniu zmlúv
došlo na podnet žalovanej a ich obsah je výsledkom vzájomnej dohody všetkých zmluvných strán.
Zmluvy obsahujú dojednania o poskytnutých sumách, o spôsobe ich vrátenia, o lehotách splatnosti a

o sankciách a okrem toho obsahujú osobné údaje žalovanej, vrátane čísla účtu, pričom tieto údaje do
zmlúv nebolo sporným, že boli doplnené súčinným konaním žalobcov 1/, 2/ a žalovanej. Súd má potom
za to, že zmluvy vznikli zhodným prejavom vôle všetkých zmluvných strán, ktoré sú takýmto prejavom
vôle viazané, pričom v obidvoch zmluvách zmluvné strany prehlásili, že zmluvy vznikli na základe ich
pravej a slobodnej vôle a nie v tiesni. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná potom

ako obdržala peniaze v zmysle pôžičky, kúpila spornú nehnuteľnosť, dala ju zrekonštruovať, následne
došlo aj k jej predaju, čo preukazuje, že žalovaná vyvíjala podnikateľské aktivity a nebola obmedzovaná
z pohľadu nepriaznivého zdravotného stavu. Právne úkony odstúpenia od predmetných zmlúv žalovaná
adresovala správe katastra až v období, kedy žalobcovia 1/ a 2/ pristúpili k výkonu záložného práva,
keď viac ako po roku ako aj niekoľko písomných a ústnych výzvach na žalovanú nedošlo k dohode či

úhrade spornej istiny. Súd na základe oboznámenia sa s obsahom predmetných zmlúv mal za to, že
neznevýhodňujú žiadnu zo zmluvných strán, aj keď bolo by možné uvažovať, že práve žalovaná bola
tou osobou, ktorá by užívala výhodu z daných zmlúv. Žalobcovia na základe Zmluvy o pôžičke poskytli
žalovanej finančnú čiastku 62 000,-eur a to bezúročne. Zároveň bola dohodnutá pomerne dlhá lehota
splatnosti poskytnutej pôžičky, a to pre sumu 10 000,-eur do 11.12.2018 a pre zostávajúcu sumu 52 000,-

eur do 11.06.2019, tak aby žalovaná mala dostatok času z poskytnutej pôžičky zakúpenú nehnuteľnosť
zrekonštruovať a následne predať, a z kúpnej ceny vrátiť žalobcom poskytnutú pôžičku. V konaní nebolo
sporným, že žalovaná z poskytnutej pôžičky aj nehnuteľnosť skutočne kúpila, zrekonštruovala ju, a
nakoľko je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. tretia osoba, bola
táto nehnuteľnosť aj reálne predaná. Súd má potom za to, že čo sa týka tvrdenej tiesne žalovanej

pri uzatváraní zmlúv so žalobcami, žalovaná stav tiesne v konaní nepreukázala a neuniesla v konaní
dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z predloženej lekárskej správy zo strany žalovanej vôbec nevyplývajú
tvrdenia, že žalovaná v čase uzatvorenia zmlúv mala naplánovaný operačný zákrok. Z lekárskej
správy takisto nie je zrejmé, aký operačný zákrok žalovaná podstúpila, akými konkrétnymi zdravotnými
problémami žalovaná trpela a akým spôsobom sa prejavovali, a tiež ako dlho trvala rekonvalescencia

žalovanej a akým spôsobom bola žalovaná počas nej obmedzená v bežnom živote a práci. Súd mal
za to, že nakoľko žalovaná napriek podstúpenému operačnému zákroku zvládla zrealizovať kúpu a
rekonštrukciu nehnuteľnosti, preukazuje to predpoklad, že psychický ani fyzický stav žalovanej nebol
závažným, že by mohol vyvolať u žalovanej stav tiesne. Z konania žalovanej v čase dojednávania
obsahu a uzatvorenia zmlúv sa žalobcom 1/ a 2/ bolo výpoveďami žalobcov 1/ a 2/ preukázané, že

tým sa nejavilo, že by žalovaná mala akékoľvek zdravotné alebo psychické ťažkosti, práve naopak
výpoveďami žalobcov 1/ a 2/ bolo preukázané, že tá vystupovala suverénne a presvedčivo, pôsobila
spokojne a vôbec nie akoby sa obávala o zabezpečenie živobytia.
Čo sa týka podmienky uzavretia zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, súd mal preukázané, že
kdojednaniuzmluvnýchstránozabezpečovacíchprostriedkoch-zmluvnápokutaazáložnéprávo došlo

takisto na základe dohody zmluvných strán. Súd má za to, že je evidentné, že žalobcovia 1/ a 2/ chceli
mať svoju pohľadávku nejakým spôsobom zabezpečenú, nakoľko sa jednalo o nie najnižšiu sumu
pôžičky, a v konaní neboli sporné tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, že žalovaná s tým súhlasila a sama ponúkla
nazabezpečeniezriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnosti,ktorúobývaazavolalaichosobnesiobzrieťtúto nehnuteľnosť, aby si vedeli zvážiť predmetné zabezpečenie. Súd však aj poukazuje na skutočnosť,
že ak by žalovaná riadne a včas splnila dojednanú zmluvnú povinnosť, k uplatneniu zabezpečovacích
prostriedkov by nedošlo. Súd má potom za to, že vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej

povinnosti, predovšetkým na výšku poskytnutej pôžičky a tiež skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá
bezúročne, je zmluvná pokuta prijateľnou zmluvnou podmienkou dojednanou primerane v súlade s
prevenčnou funkciou zmluvnej a to tak, aby motivovala žalovanú, aby si svoj záväzok splnila riadne a
včas. V prípade, s omeškaním plnenia a vrátenia pôžičky predmetná zmluvná pokuta tak zohľadňuje
skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ svoje finančné prostriedky z dôvodu omeškania žalovanej nebudú

môcť využívať ani zhodnocovať. Súd v danom smere poukazuje na rozhodnutie NS ČR z 11.10.2007
sp. zn. 28Cdo/3113/2007, podľa ktorého i zmluvnú pokutu dojednanú vo forme úrokov prekračujúcich
aj niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne možno so zreteľom na osobitné okolnosti
daného prípadu - považovať za primeranú, a teda v súlade s dobrými mravmi. Zmluvnú pokutu vo výške
1 % z dlžnej sumy denne bez ďalšieho (t.j. bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti daného prípadu)
nemožno označiť za rozpornú s dobrými mravmi. Vzhľadom na ďalšie okolnosti uzatváranie zmluvy o

pôžičke, a to že pôžička zo strany žalobcov bola žalovanej poskytnutá bezúročne, t. j. bezodplatne
a zároveň bola zmluvnými stranami dohodnutá lehota splatnosti jeden rok a žalovaná za predmetné
obdobie reálne mala možnosť dosiahnuť finančný príjem, z ktorého by poskytnutú pôžičku vrátila
( predmetný predaj nehnuteľnosti) má súd potom za to, že predmetné skutočnosti vylučujú uzatvorenie
zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, a preto súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom k tomu, že súd považuje odstúpenie od záložnej zmluvy za neplatné, záložné právo
ako také existuje a trvá naďalej. Súd preto žalobe vyhovel, pričom vychádzal z formulácie žalobného
petitu. Záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX G. XXXX k.ú E. nepochybne

ako celok vzniklo na základe zmluvy, ktorá ako právny úkon bola nazvaná: Zmluva o záložnom
práve na nehnuteľnosť a Mandátna zmluva a bola podpísaná XX.X. XXXX. Súd preto prebral pri
špecifikácii právneho úkonu, ktorým záložné právo vzniklo formuláciu zo žalobného petitu, keď
vyjadril, že záložné právo vzniknuté na základe právneho úkonu s názvom: Zmluva o záložnom práve
na nehnuteľnosť a Mandátna zmluva uzavretá dňa XX.X. XXXX, pričom je určité a zrozumiteľné,

že ide o záložné právo k všetkým tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže pozitívny zápis záložného
práva na príslušných listoch vlastníctva v katastri nehnuteľnosti už existuje, nebolo potrebné osobitne
vo výroku uvádzať všetky založené nehnuteľnosti zo zmluvy o záložnom práve, postačuje označenie
zmluvy, ktorou záložné právo vzniklo a bolo zapísané.

27. Žalobcoviašpecifikovali zmluvu ozáložnompráve ešte ajosobamizáložnýchveriteľovazáložcu,
teda žalovanej. Súd pre vysvetlenie udáva, že je pravdou, že v zmluve z XX.X. XXXX boli osobami
záložcov žalovaná a aj pán K. E. ohľadom parciel zapísaných na LV č. XXXX. Avšak, následne sa
vlastníkom nehnuteľností v k.ú. E. LV č. XXXX pre parcely č. XX/X a XX/X v podieloch patriacich K.
E. stala žalovaná, čo bolo v konaní preukázané, preto je v postavení záložcu v čase rozhodovania

súdu jednoznačne len žalovaná. Záložné právo prešlo nadobudnutím vlastníckeho práva k podielom
priamo na žalovanú. Z tohto dôvodu sa teda určovací výrok týka všetkých nehnuteľností, ktoré boli
predmetom záložnej zmluvy.

28. Pre procesnú úplnosť súd ešte dodáva, že súd neakceptoval opakovanú žiadosť žalovanej

o odročenie pojednávania dňa 19.8. 2024 zo zdravotných dôvodov, na čo žalovanú upozornil, pričom
žalovaná sa stáva práceneschopnou vždy tesne pred pojednávaním. Na uvedenú ju upozornil aj pri
predvolaní, keď poukázal na možnosť zastúpenia inou osobou (NS SR 4Cdo 160/2022). Žalovaná
sa nakoniec na pojednávanie po oboznámení, že súd nebude odročovať pojednávanie dostavila.

28. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom plnú
náhradu trov konania, pretože boli vo veci úspešní. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovaťokrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.