Uznesenie – Zmenky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223925
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2108223925.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej
a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobkyne Y. A.,
narodenej XX. P. XXXX, bytom M. J. XXXX/XX, F., zastúpenej URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanej ACHEMA
a.s., so sídlom Pavlovce nad Uhom 984, IČO: 36 240 834, zastúpenej advokátskou kanceláriou In

Medias Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, o zaplatenie 79 686,28 eura s
príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 11. januára 2022 č.
k. 31CoZm/5/2021-949, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 11. januára 2022 č. k. 31CoZm/5/2021-949 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. marca 2017
č. k. 15CbZm/2/2009-555 ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz z 9. februára 2009 č. k.
9Zm/13/2018-22 a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalovanej Krajský súd
v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „KS“) rozsudkom z 18. septembra 2018 č. k. 21CoZm/4/2017-639
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava z 9.
februára 2009 č. k. 9Zm/13/2008-22 ponechal v platnosti a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vzhľadom na zjavnú pisársku chybu v označení roku čísla konania
vo výroku zmenkového platobného rozkazu (ďalej aj „ZPR“), keď namiesto roku 2008 bol uvedený rok
2018. O dovolaní žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) tak, že dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) a
písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „CSP“). Na základe ústavnej sťažnosti žalovanej Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS
SR“) v náleze z 9. septembra 2021 č. k. II. ÚS 254/2021-41 vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v
Trnave z 18. septembra 2018 č. k. 21CoZm/4/2017-639 bolo porušené základné právo sťažovateľky
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj „Dohovor“). Rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. V odôvodnení nálezu ÚS SR uviedol, že z obsahu sporného podania - späťvzatia žaloby
vyplýva, že podpis žalobkyne na predmetnom podaní bol notársky osvedčený (legalizovaný) a správnosť
fotokópie predmetnej listiny bola osvedčená notárkou (vidimovaná). Uvedené skutočnosti tak svedčili
proti záverom KS o existencii vady podania spočívajúcej v absencii podpisu osoby, ktorá podanie urobila
a v potrebe takúto vadu odstrániť postupom podľa § 129 CSP. V prípade, ak podpis osoby, ktorá
podanie urobila, je v podaní osvedčený prostredníctvom osvedčovacej doložky o pravosti podpisu [§

58 zákona SNR č. 323/1992 Zb. onotároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov - ďalej aj „NP“] a zároveň je predmetná listina opatrená osvedčovacou doložkou o správnostifotokópie listiny (§ 57 NP) a podanie v tomto smere neobsahuje iné vady, je namieste prijať záver o
splnení obligatórnej náležitosti podania podľa § 127ods.1 písm. e) CSP. Zároveň konštatoval, že ním
prijaté závery automaticky neznamenajú, že napadnuté rozhodnutie KS, ktorý nepriznal právne účinky

späťvzatia žaloby, je vecne nesprávne, avšak KS pri opätovnom posúdení veci bude povinný riadne
zistiť skutkový stav veci, predovšetkým dôsledným spôsobom preskúmať sporné podanie, a to aj z
hľadiska overenia náležitostí osvedčovacích doložiek podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP a v prípade
zistenia nedostatkov predloženého podania nie je vylúčené, že dospeje k rovnakému právnemu záveru,
ktorý však bude povinný náležitým spôsobom odôvodniť. Avšak, ak by KS dospel k takej eventualite, že

sporné podanie vady neobsahuje, nastávajú procesné účinky späťvzatia žaloby a súd na v poradí ďalšie
doručené podanie, hoci spochybňujúce hodnovernosť späťvzatia žaloby, už nemôže prihliadať.

2. Po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie žalobkyňa dňa 7. októbra 2021 doručila
odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na späťvzatí žaloby z 8. septembra 2018 je iba
fotokópia podpisu, ktorý buď ani nie je kópiou jej vlastnoručného podpisu alebo síce takouto kópiou

je, ale na späťvzatie žaloby bol dodatočne pridaný inou osobou skopírovaním/vložením jej podpisu z
inej listiny. Žalobkyňa listinu označenú ako späťvzatie žaloby nikdy nepodpísala a túto súdu ani nikdy
nepredložila. Za dôležitú otázku považovala aj to, či vôbec podanie z 8. septembra 2018 (ak by aj
obsahovalo jej vlastnoručný podpis, čo neobsahovalo) mohlo vyvolať právne účinky, a to vzhľadom na
jej úkony bezprostredne nasledujúce po doručení späťvzatia žaloby na súd. Vzhľadom na konkrétne

okolnosti prejednávanej veci späťvzatie žaloby nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky smerom
k zastaveniu konania. Ona nemala žiaden dôvod pristúpiť k späťvzatiu podanej žaloby, čo bolo v
priamom rozpore s jej záujmami. Po skúsenosti s konaním žalovanej a jej brata Ing. P. F. pravidelne
kontrolovala obsah súdneho spisu, a preto sa včas dozvedela o existencii podania z 8. septembra 2018,
ktorého autentickosť bezodkladne rozporovala. Následne podala dve trestné oznámenia, ktoré sa týkali

jednak okolností podania späťvzatia žaloby z 8. septembra 2018 a jednak okolností spísania Notárskej
zápisnice o právnom úkone č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 (ďalej aj „notárska
zápisnica“). Obidve trestné veci spolu súviseli, preto po postúpení na Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Trnave (ďalej aj „KR PZ“) boli uznesením vyšetrovateľa z 18. septembra 2019 ČVS: KRP-76/2-
VYS-TT-2019 (ďalej aj „uznesenie vyšetrovateľa“) spojené na spoločné konanie. Notárska zápisnica,

spísaná na Notárskom úrade Mgr. Holčíkovej v Myjave, je označená ako uznanie dlhu, avšak nikde v
nej nie je zrozumiteľne špecifikovaný údajne uznávaný dlh a ani obsah údajnej mimosúdnej dohody,
na ktorú odkazuje článok I. bod 1.2 notárskej zápisnice. K prvopisu notárskej zápisnice bolo priložené
generálne plnomocenstvo zo dňa 7. septembra 2018, udelené Ing. P. F. zo strany spoločnosti ACHEMA
a.s., pričom notárka ako odborne spôsobilá osoba musela vedieť, že generálna plná moc, udelená

právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach, je absolútne neplatná. P.
F. preto ani nemohol zastupovať spoločnosť ACHEMA a.s. pri spisovaní notárskej zápisnice. Obsah
spisovaného úkonu je vymedzený vágne a následkom takéhoto vágneho vymedzenia je nesplnenie
náležitostí podľa § 47 ods. 1 písm. g) NP v spojení s § 45 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“). Hoci má byť formálne späťvzatie žaloby naviazané na akúsi
mimosúdnu dohodu, žalovaná doteraz nepredložila žiadny iný dôkaz, ktorý by vierohodne preukazoval
uzavretie mimosúdnej dohody, resp. aspoň rokovania o nej a dohodnuté podmienky. V článku I. bode
1.2 notárskej zápisnice je uvedené, že späťvzatie žaloby bolo v overenej fotokópii odovzdané bratovi
žalobkyne Ing. P. F. za účelom jeho doručenia na podateľnu KS v Trnave. V tejto súvislosti jej nie je

zrejmé, z akého dôvodu malo byť na súd doložené späťvzatie žaloby iba vo vidimovanej fotokópii, a nie
v originálnom znení. Záver súdu, že späťvzatie žaloby nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky
vedúce k zastaveniu konania, je správnym a logickým výsledkom doterajšieho priebehu konania.

3. Žalovaná vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa

sa v rozpore s jednoznačným záverom ÚS SR snaží dospieť k právnemu záveru, že späťvzatie
žaloby nebolo spôsobilé vyvolať právne účinky smerom k zastaveniu konania s ohľadom na okolnosti
prejednávanej veci. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že dôkazom preukazujúcim pochybnosti týkajúce
sa okolností vyhotovenia a predloženia predmetného späťvzatia žaloby má byť skutočnosť začatia
trestného stíhania. Žalobkyňa opomenula, že späťvzatie žaloby a ani notárska zápisnica doposiaľ neboli

určené za neplatné (neúčinné) právne úkony a nebolo tiež určené, že by sa nejednalo o vlastný podpis
žalobkyne.4. Odvolací súd po vrátení veci Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie sa zameral
na riadne zistenie skutkového stavu veci a dôsledné preskúmanie sporného podania, označeného ako
Späťvzatie žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy 79 686,28 Eur (2 400 629 Sk) s prísl. zo dňa

11.11.2008. Uviedol, že je v súlade s ústavnosťou postupu všeobecného súdu, ktorý bez prítomnosti
účastníkov rozhodne o pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania (I. ÚS 30/1997).

5. Zo späťvzatia žaloby z 8. septembra 2018 odvolací súd zistil, že pravosť podpisu žalobkyne bola
na predmetnom podaní osvedčená (legalizovaná) podľa § 58 NP a osvedčovacia doložka obsahuje

všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 58 ods. 2 NP). Späťvzatie žaloby bolo odvolaciemu súdu
predložené vo vidimovanej fotokópii, t. j. podanie obsahuje osvedčenie správnosti odpisu listiny vo forme
osvedčovacej doložky (§ 57 ods. 2 NP), v ktorej je uvedené, že táto fotokópia, skladajúca sa z dvoch
strán, dvoch listov doslovne súhlasí s predloženým originálom, skladajúcim sa z dvoch strán, dvoch
listov, ide o odpis úplný a na listine neboli vykonané žiadne zmeny, doplnky, vsuvky, škrty a ani opravy,
obsahuje miesto a dátum vydania, podpis osvedčujúceho notára a odtlačok úradnej pečiatky notára.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby je riadnym a úplným podaním, spĺňajúcim všetky
náležitosti podľa § 127 CSP.

6. Vzhľadom na námietky žalobkyne (že späťvzatie žaloby z 8. septembra 2018 nikdy nepodpísala
a súdu nepredložila, na podaní je iba fotokópia podpisu a späťvzatie žaloby úzko súvisí s notárskou

zápisnicou, ktorú považuje za nezákonný úkon a že v tejto súvislosti podala dve trestné oznámenia)
odvolací súd považoval za potrebné zistiť, či v súvislosti s predmetným späťvzatím žaloby nedošlo k
spáchaniu trestného činu. Za tým účelom požiadal KR PZ v Trnave o zaslanie vyšetrovacieho spisu
ČVS: KRP-76/2VYS-TT-19 (ďalej aj „vyšetrovací spis“) a zároveň notárku Mgr. Evu Holčíkovú požiadal o
oznámenie, či dňa 11. septembra 2018 osvedčovala pravosť podpisu žalobkyne, či sa žalobkyňa (ktorej

podpis sa legalizoval v knihe osvedčených podpisov v papierovej podobe) podpísala (v tejto súvislosti
odvolací súd požiadal o zaslanie overenej fotokópie príslušnej strany z knihy osvedčených podpisov v
papierovej podobe) a či dňa 11. septembra 2018 bola na jej notárskom úrade spísaná notárska zápisnica
za prítomnosti žalobkyne ako povinnej osoby.

7. Notárka Mgr. Eva Holčíková vo svojom podaní, doručenom odvolaciemu súdu
dňa 8. novembra 2021, oznámila, že pravosť podpisu Y. A. bola osvedčená
naNotárskom úradevMyjavepodporadovýmčíslomO720996/2018vCentrálnomregistriosvedčených
podpisov dňa 11. septembra 2018, pričom žalobkyňa bola osobne prítomná
na notárskom úrade a jej podpis bol legalizovaný aj v knihe osvedčovaných podpisov. Toho istého dňa

(11. septembra 2018) bola na Notárskom úrade v Myjave spísaná notárska zápisnica za prítomnosti
žalobkyne.

8. Zo zápisnice z výsluchu svedka Y. A., spísanej na OR PZ v Trnave dňa 4. decembra 2018 vyplýva, že
Y. A. sa dňa 11. septembra 2018 dvakrát podpisovala do osvedčovacej knihy podpisov. Zo znaleckého

posudku č. 1/2021 znalca Ing. B. S. vyplýva, že sporný podpis označený na notárskej zápisnici z 11.
septembra 2018, spísanej na notárskom úrade Mgr. Evy Holčíkovej, je pravým podpisom Y. A..

9. Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície KR PZ v Trnave (ďalej aj „vyšetrovateľ“) uznesením z 31.
augusta 2021 ČVS: KRP-76/2-VYS-TT-2019 podľa § 215 ods. 1 písm. b) a ods. 4 zákona č. 301/2005

Z. z. Trestného poriadku (ďalej aj „TP“) zastavil trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej aj „TZ“) sčasti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 TZ, týkajúceho sa späťvzatia žaloby v odvolacom konaní vedenom
pod sp. zn. 21CoZm/4/2017, pričom obsahom tejto listiny bolo, že žalobkyňa Y. A. berie v celom rozsahu
späť svoj návrh na zaplatenie zmenkovej sumy 79 686,28 eura s príslušenstvom, pričom v skutočnosti

Y. A. toto späťvzatie žaloby nevyhotovila a bolo podané bez jej vedomia a týmto konaním mohla byť
Y. A. spôsobená škoda vo výške 79 686,28 eura. Trestné stíhanie bolo zastavené s odôvodnením, že
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zároveň vyšetrovateľ podľa § 215 ods.
1 písm. a) a ods. 4 TP zastavil trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. b) TZ s poukazom na §

139 ods. 1 písm. e) TZ a pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) TZ
sčasti formou účastníctva podľa § 21 TZ, vedeného na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom
čase, najneskôr dňa 11. septembra 2018, doposiaľ nestotožnený pracovník Notárskeho úradu notárky
Mgr. Evy Holčíkovej spísal Notársku zápisnicu č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 z11. septembra 2018 o vyhlásení osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou zápisnice
medzi Y. A. ako osobou povinnou a spoločnosťou ACHEMA a.s., Pavlovce nad Uhom 984, IČO: 36 240
834, zastúpenou splnomocneným zástupcom Ing. P. F. ako oprávnenou osobou. Trestné stíhanie bolo

zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

10. Z notárskej zápisnice č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018, podpísanej dňa 11.
septembra 2018 v kancelárii Notárskeho úradu Mgr. Evy Holčíkovej v Myjave a spísanej Mgr. Evou
Holčíkovou vyplýva, že v tento deň sa dostavili pred notárku 1/ Y. A. a 2/ ACHEMA a.s., IČO: 36 240

834, zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. P. F., ktorí požiadali notárku, aby do notárskej zápisnice
pojala vyhlásenie osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa §
45 ods. 2 EP. Podľa bodu 1.1 notárskej zápisnice osoba povinná a osoba oprávnená vyhlásili a potvrdili,
ženaOkresnomsúdeTrnavajemedzinimivedenýspor,pričomosobapovinnáakožalobkyňavyhlasuje,
že sa návrhom doručeným súdu dňa 11. novembra 2008 domáha od osoby povinnej ako žalovanej
zaplatenia zmenkovej sumy 79 686,28 eura spolu s prísl., zmenkovej odmeny vo výške 265,62 eura

a náhrady trov konania, a to všetko na základe zmenky vystavenej žalovanou dňa 26. januára 2007.
Zmenkovým platobným rozkazom z 9. februára 2009 č. k. 9Zm13/2008-22 súd návrhu osoby povinnej
v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel, pričom oprávnená osoba podala proti zmenkovému
platobnému rozkazu námietky s tým, že platobný rozkaz do dnešného dňa nie je právoplatný. Z článku I.
bodu 1.2 notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že osoba povinná a osoba oprávnená uzavreli medzi sebou

ústnu dohodu o späťvzatí žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy 79 686,28 eura (2 400 000
Sk) s príslušenstvom zo dňa 11. novembra 2008 (ďalej aj „Dokument“). Osoba povinná prejavila svoju
slobodnú vôľu a zároveň vyhlásila, že súhlasí s Dokumentom a ako žalobkyňa zabezpečí ukončenie
súdneho sporu na základe už vykonaného vzájomného mimosúdneho vyrovnania so stranou žalovanou,
teda s osobou oprávnenou. Osoba povinná ako žalobkyňa zo súdneho sporu po podpísaní Dokumentu

a osvedčení pravosti podpisu na Dokumente, tento v overenej fotokópii odovzdala svojmu bratovi P.
F. za účelom doručenia Dokumentu na podateľňu KS v Trnave. Zo štvrtej strany notárskej zápisnice
vyplýva, že notárka prítomným účastníkom notársku zápisnicu prečítala a vysvetlila a prítomní účastníci
prehlásili, že notárska zápisnica obsahuje ich skutočnú vôľu a túto na znak súhlasu s jej obsahom po
jej prečítaní schválili a pred notárkou vlastnoručne podpísali.

11. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z 23. septembra 2021
č. k. 2Pv 634/18/2207-89 (ďalej aj „uznesenie prokurátora“), právoplatným dňa 23. septembra 2021, bola
podľa § 193 ods. 1. písm. c) TP zamietnutá sťažnosť poškodenej Y. A. z 8. septembra 2021, podaná
prostredníctvom splnomocneného advokáta Mgr. Michala Ferčáka v spojení s nadväzujúcim podaním
poškodenej z 9. septembra 2021, smerujúca proti uzneseniu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície

KR PZ v Trnave z 31. augusta 2021, pretože nebola dôvodná.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že trestné konania iniciované žalobkyňou
boli právoplatne zastavené s tým, že v prípade späťvzatia žaloby sa nejednalo
o trestný čin a nebol dôvod na postúpenie veci a v prípade notárskej zápisnice bolo nepochybné, že sa

nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Z článku I. bodu 1.2 notárskej zápisnice, podpísanej
dňa 11. septembra 2018, jednoznačne vyplýva vôľa žalobkyne vziať žalobu
v prejednávanej veci späť, ako aj postup pri späťvzatí žaloby tak, že žalobkyňa po podpísaní späťvzatia
žaloby a osvedčení pravosti podpisu na späťvzatí žaloby, ho v overenej fotokópii odovzdala svojmu
bratovi P. F. za účelom doručenia späťvzatia žaloby

na podateľňu Krajského súdu v Trnave. Znaleckým dokazovaním v trestnom konaní sa zistilo, že podpis
žalobkyne na notárskej zápisnici je jej pravým podpisom.

13. Odvolací súd poukázal na to, že v danej veci neposudzuje (ne)platnosť predmetnej notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je však v prejednávanej veci významná z hľadiska

prejavu vôle žalobkyne vziať žalobu proti žalovanej v celom rozsahu späť, keďže žalobkyňa namietala,
že späťvzatie žaloby nikdy nepodpísala a nebolo jej vôľou vziať žalobu späť. K tvrdeniu žalobkyne, že
nemala vôľu vziať žalobu späť, odvolací súd uviedol, že vôľu nie je možné objektívne skúmať, o jej
obsahusvedčílenjejvonkajšiamanifestácia,tedajejvonkajšíprejav,ktorýpotomvsúhrneskonkrétnymi
okolnosťami, za ktorých bol urobený (prejav vôle žalobkyne bol zachytený v notárskej zápisnici, ktorú

vlastnoručne podpísala), dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne
a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre
spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorýchdruhá strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.
5Cdo/429/2014). O existencii vôle žalobkyne podpísať späťvzatie žaloby svedčí práve obsah notárskej
zápisnice z 11. septembra 2018. Neprečítanie textu listiny pred jej podpisom nemôže mať samo osebe

za následok neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa podpísala späťvzatie žaloby a notársku zápisnicu
dobrovoľne a slobodne, keďže k ich podpisu na notárskom úrade nebola žiadnym spôsobom prinútená.
Opak nebol preukázaný ani v trestnom konaní.

14.Vovzťahukúvahámžalobkyneomožnostispäťvzatia,resp.odvolaniaspäťvzatiažalobyspoukazom

na základné princípy CSP odvolací súd uviedol, že nenachádza dôvod
naodchýleniesaodustálenejjudikatúryonemožnostiodvolaťspäťvzatiežaloby(R60/1999).Späťvzatie
je jednostranným procesným úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa
dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. Ak účastník vzal procesný úkon (návrh) späť tam, kde
zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemožno toto späťvzatie ďalším úkonom odvolať. Každý procesný
úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje,

pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje
procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil späťvzatie žaloby žalobkyňou ako riadny
procesný úkon, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorým žalobkyňa prejavila svoju vôľu

nepokračovať v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Na ďalšie
podaniažalobkynespochybňujúcejejvôľuvziaťžalobuspäťodvolacísúdužnemoholprihliadnuť.Keďže
v danom prípade došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd
prvej inštancie, avšak jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaná so späťvzatím
žaloby vyslovila súhlas, boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu § 370 CSP. Odvolací

súd preto bez nariadenia pojednávania späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu a konanie zastavil, čím zároveň došlo aj k vybaveniu
odvolania žalovanej.

16. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 420

písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP s návrhom, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

17. Žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) namietala, že odvolací súd po vrátení veci na ďalšie konanie jej

nesprávnym procesným spôsobom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k závažnému porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.
Poukázala na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky uložil odvolaciemu súdu riadne zistiť skutkový
stav, predovšetkým dôsledným spôsobom preskúmať späťvzatie žaloby, a to aj z hľadiska overenia
náležitostí osvedčovacích doložiek podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP, teda vykonať dokazovanie,

čo v sebe nepochybne zahŕňa aj procesné právo žalobkyne ako strany sporu vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, čo jej garantuje článok 48 ods. 2 Ústavy SR. Povinnosť riadne zistiť skutkový
stav vyústila do toho, že odvolací súd si zabezpečil vyšetrovací spis KR PZ v Trnave a písomné
vyjadrenie notárky Mgr. Evy Holčíkovej, z čoho je nepochybné, že odvolací súd zabezpečoval dôkazy,
s ktorými sa však ona nikdy nemala možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim, hoci ich súd použil ako

podklad na vydanie napadnutého rozhodnutia. Zároveň došlo aj k podstatnej zmene skutkového stavu, z
ktoréhoodvolacísúdvychádzalprirozhodovaní,pričomtátozmenaskutkovéhostavuvyvolalapovinnosť
odvolacieho súdu dať žalobkyni možnosť s novými dôkazmi sa riadne oboznámiť a vyjadriť sa k nim,
pretože postup odvolacieho súdu v rozsahu odchýlnych skutkových zistení z už raz prerokovanej veci
robí „novú“ vec a žalobkyňa ako strana sporu preto musela mať opätovne možnosť navrhnúť dôkazy na

vyvrátenie skutkových zistení z dôkazov, ktoré vykonal odvolací súd mimo pojednávania, bez priamej
účasti žalobkyne. V tomto smere dovolateľka poukázala na nález ÚS SR z 10. júla 2013 sp. zn. II.
ÚS499/2012, ktorý možno analogicky použiť aj na daný prípad.
18. Ďalej odvolací súd porušil právo žalobkyne vyjadriť sa k ustanoveniam všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité, ale boli rozhodujúce pre

rozhodnutie (§ 382 CSP). Odvolací súd postupoval procesne nesprávne, keď po vydaní kasačného
nálezu ÚS SR nevyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k aplikácii § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP na
prejednávanú vec, hoci povinnosť aplikácie týchto zásadných ustanovení vyplývala z právne záväzných
pokynov nálezu. Ustanovenie § 382 CSP je vyjadrením princípu právnej istoty v civilnom sporovomkonaní, ktorého súčasťou je aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí (II. ÚS 347/2020). Z odsekov
25 až 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nesporné, že odvolací súd na prejednávanú
vec aplikoval ustanovenia Notárskeho poriadku, týkajúce sa legalizácie a vidimácie listín. Právnym

základom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu bolo právne posúdenie toho, či späťvzatie žaloby
vo forme vidimovanej fotokópie (podanie z 8. septembra 2018) je alebo nie je riadnym a úplným
podaním spĺňajúcim všetky náležitosti podľa § 127 CSP, čo odvolací súd právne vyhodnotil v odseku 51
odôvodnenia ako riadny procesný úkon, spĺňajúci všetky zákonné náležitosti, ktorým žalobkyňa prejavila
vôľu nepokračovať v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia, čo

považuje za prekvapivé rozhodnutie súdu. Poukázala na to, že nikdy nemala možnosť oboznámiť sa
s vyšetrovacím spisom a ani s vyjadrením notárky v konaní pred odvolacím súdom, pričom odvolací
súd ju nikdy ani nevyzval, aby sa podľa § 382 CSP vyjadrila k aplikácii § 57 a § 58 NP, ktoré pri
vydaní predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu neboli použité. V predchádzajúcom konaní
(pred vydaním kasačného nálezu ÚS SR) odvolací súd nepriznával vidimovanej listine (ako kópii)
žiadne právne účinky a pre absenciu riadneho podpisu na uvedené podanie neprihliadol. V napadnutom

rozhodnutí, bez dodržania postupu podľa § 382 CSP a bez zachovania možnosti žalobkyne oboznámiť
sa s vyšetrovacím spisom a vyjadrením notárky, odvolací súd zmenil svoje posúdenie veci v neprospech
žalobkyne, keď procesne neúčinnú vidimovanú listinu právne posúdil ako riadne a procesne účinné
podanie, majúce všetky zákonné náležitosti a vyvolávajúce neodvolateľné a nezmeniteľné právne
účinky, čo možno považovať za prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd vydal konečné

rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok, čo žalobkyňu zároveň zbavilo
práva na dvojinštančné konanie, pričom odvolací súd si musel byť vedomý toho, že žalobkyňa už nikdy a
nikde nebude mať priestor vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a navrhnúť či predložiť súdu nové dôkazy.
Odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom v
takom rozsahu, ktorý súčasne znamená porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces a práva na

súdnu ochranu.

19. Za závažnú vadu konania pred odvolacím súdom dovolateľka považovala aj porušenie § 385 ods.
1 CSP, keďže odvolací súd nenariadil pojednávanie v odvolacom konaní, v ktorom vykonal doplnenie
dokazovania v zmysle pokynov kasačného nálezu ÚS SR. Pojem prejednanie odvolania treba na účely

aplikácie § 385 ods. 1 CSP vykladať extenzívne
v prospech strany sporu, nie reštriktívne na úkor práva strany sporu na spravodlivý proces.
Nenariadením pojednávania sa odvolací súd zaoberal len v odseku 24 odôvodnenia rozhodnutia, s
poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 30/1997, právne závery ktorého sú však na vec žalobkyne
neaplikovateľné, nakoľko v tomto náleze sa riešila diametrálne odlišná procesná situácia, ktorá nebola

spojená s potrebou vykonávania dokazovania a s aplikáciou zákonných ustanovení, ktoré doteraz v
konaní neboli použité. Dovolateľka nepopiera, že v zásade možno rozhodnúť o späťvzatí odvolania
aleboospäťvzatížalobybezprítomnostisporovýchstránabeznariadeniapojednávania,avšakuvedené
neplatí, ak sú splnené podmienky podľa § 385 ods. 1 CSP, zakladajúce povinnosť odvolacieho súdu
nariadiť pojednávanie, a to aj pokiaľ sa týka dokazovania súvisiaceho so späťvzatím žaloby (viď

rozhodnutia NS SR aplikovateľné aj na prejednávanú vec sp. zn. 7Mcdo/9/2013, sp. zn. 4Cdo128/2011).

20. Dovolateľka ďalej namietala, že odvolací súd nedodržal právne záväzné pokyny
v zmysle kasačného nálezu ÚS SR, pretože dôsledne nepreskúmal, či sporné podanie - späťvzatie
žaloby má všetky zákonné náležitosti. Odvolací súd opomenul vziať na zreteľ, že predmetné podanie

sa nachádza na dvoch listoch, čo založilo povinnosť súdu skúmať podanie nielen z hľadiska overenia
náležitostí osvedčovacích doložiek podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP, ale aj z hľadiska dodržania
povinností podľa § 44 ods. 3 NP, z ustanovenia ktorého vyplýva, že ak notársku listinu tvorí niekoľko
listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou
odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou aj všetky jej prílohy. Keďže odvolací

súd uvedené neskúmal a nevyhodnotil, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zaťažené vadou
nepreskúmateľnosti, nakoľko nie je možné uzavrieť, či sporné späťvzatie má všetky zákonné náležitosti
tak, aby mohlo byť považované za platné a účinné podanie.

21. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci bolo tiež posúdenie okamihu, kedy nastávajú účinky

späťvzatia žaloby a či je možné s takýmto podaním disponovať po jeho doručení súdu. Dovolateľka
nesúhlasila s konštatovaním odvolacieho súdu, že účinky späťvzatia žaloby nastávajú už v okamihu,
keď sa dostane do dispozície adresáta, v dôsledku čoho na ďalšie podania žalobkyne, spochybňujúce
jej vôľu vziať žalobu späť, už odvolací súd nemohol prihliadnuť. Odvolací súd odignoroval uznesenieÚS SR z 1. júla 2008 sp. zn. III.ÚS188/08 a odvolal sa na judikatúru, ktorá sa týka späťvzatia žaloby v
prvostupňovom konaní, teda nie v konaní odvolacom, a ktorá vychádza z úplne odlišných skutkových
okolností.

Odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby napriek tomu, že na takéto rozhodnutie chýbal
podklad, keďže ešte pred rozhodovaním o pripustení späťvzatia žalobkyňa sporné podanie z 8.
septembra 2018 výslovne rozporovala a poprela.

22. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka namietala nesprávne

právneposúdenieveciodvolacímsúdom,ktorýkonštatoval,žespäťvzatiežaloby,doručenéodvolaciemu
súdu dňa 14. septembra 2018, je riadnym a úplným podaním spĺňajúcim všetky náležitosti podľa §
127 CSP. Uviedla, že namietané právne posúdenie stojí na dvoch základných právnych záveroch,
a to 1/ podanie označené ako späťvzatie žaloby z 11. novembra 2008 je podaním žalobkyne a 2/
toto podanie možno považovať za riadny procesný úkon spĺňajúci všetky zákonné náležitosti, ktorým
žalobkyňa prejavila vôľu nepokračovať v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho

rozhodnutia. Pozornosť upriamila na to, že dňa 14. septembra 2018 osobne nedoručila odvolaciemu
súdu žiadne podanie. Sporné podanie - späťvzatie žaloby nie je preto podaním žalobkyne. Vzhľadom na
zistený skutkový stav bolo povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či predmetné späťvzatie predložila
súdu žalobkyňa alebo nie, nakoľko pri listinnom podaní je určujúce to, kto predmetné podanie robí a kto
ho predkladá. Na to, aby niekto iný mohol za žalobkyňu do prebiehajúceho súdneho konania predkladať

osobne podania na súd, musel by mať na to splnomocnenie od žalobkyne. Odvolací súd nesprávne
vyhodnotil splnenie zákonnej náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko v konaní
nebolo preukázané, že sporné späťvzatie žaloby skutočne urobila žalobkyňa a že ho súdu aj predložila.
Pojem urobiť podanie listinne podľa § 125 ods. 1 CSP neznamená len toto podanie vyhotoviť, pretože
pre nadobudnutie účinkov tohto podania bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa toto podanie predložila súdu,

k čomu však nikdy nedošlo. Nie je jedno, kto doručí podanie na súd do podateľne, pričom, ak dotknutá
strana sporu výslovne poprie, že podanie urobila, nemôže súd tomuto podaniu priznať procesné účinky.
Opačný prístup by mohol vyústiť do toho, že listinné podania strán by vyvolávali účinky aj proti ich vôli
tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. Predmetné späťvzatie žaloby by bolo verejnou listinou len vtedy,
ak by malo všetky zákonné náležitosti, čo v skutočnosti nemá, nakoľko späťvzatie nemá zošitie podľa

§ 44 ods. 3 NP, čo neguje a vylučuje akékoľvek procesné či iné účinky tohto podania, čo odvolací súd
napriek právne záväznému pokynu ÚS SR svojvoľne odignoroval.
23. K dovolaniu žalobkyne zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla dovolanie odmietnuť
pre absenciu zákonom požadovaných dôvodov alebo ho zamietnuť ako nedôvodné. Poukázala na
to, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo strany ÚS SR žalobkyňa mala

dostatok času a možností, aby svoje aktuálne vykonštruované tvrdenia podložila relevantnými a pre
súd smerodajnými dôkazmi, resp. aby navrhla vo veci taký procesný postup, ktorý by jej zabezpečil
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa sa v podaní zo 6. októbra 2021 vyjadrila k veci (po zrušení
rozhodnutia zo strany ÚS SR), avšak z tohto jej podania nevyplýva ani jedna z námietok uvedených v
dovolaní. Žalobkyňa pritom mala riadnu možnosť oboznámiť sa, vyjadriť sa a použiť všetky zákonom

dostupnéprostriedkyprocesnéhoútokukvyšetrovaniuvsúvisiacomtrestnomkonaní,akoajkvyjadreniu
notárskeho úradu, ktoré sa nachádzalo v spisovom materiáli. Tento postup žalobkyne absolútne neguje
jej súčasné vyjadrenia v tom zmysle, že nemala poskytnutú možnosť svojím postupom ovplyvniť
rozhodovanie odvolacieho súdu v tejto veci. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa všetky
zákonnéatribútyobsiahnutév§220ods.2CSP,pričomdôvody,prektorévkonečnomdôsledkuodvolací

súd zastavil konanie, sú jasne, určito a zrozumiteľne uvedené a v kontexte vykonaného dokazovania
pôsobia presvedčivo. Odvolací súd v konaní postupoval v intenciách záverov ÚS SR, ktorý ho zaviazal
k tomu, aby pri opätovnom posúdení veci riadne zistil skutkový stav veci a dôsledným spôsobom
preskúmal sporné podanie (späťvzatie žaloby), a to aj z hľadiska overenia náležitostí osvedčovacích
doložiek podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP, pričom v závere zdôraznil, že ak odvolací súd dospeje k

záveru, že sporné podanie vady neobsahuje, nastávajú procesné účinky späťvzatia žaloby a súd na v
poradí ďalšie doručené podanie, spochybňujúce hodnovernosť späťvzatia žaloby, už nemôže prihliadať.
24. K namietanému zošitiu šnúrou žalovaná uviedla, že v prípade, ak by si žalobkyňa dôsledne
preštudovala pripojený trestný spis a predložené listinné dôkazy zo spisu notára v tejto veci, nemohla
by uvádzať nepodložené špekulácie, ktoré možno hodnotiť len ako snahu účelovo zavádzať súd. To,

že predmetné späťvzatie žaloby po overení jeho originálu pozostávalo v konečnom dôsledku z dvoch
listov (originál predloženej listiny a listiny s osvedčením pravosti podpisu žalobkyne) bolo zrealizované
výslovne podľa žiadosti žalobkyne, ktorá mala eminentný záujem ponechať vo svojej držbe jedinýpôvodný originál späťvzatia žaloby, k čomu aj došlo. Žalovaná a príslušná notárka preto disponovali len
notársky overenými kópiami.
25. K vyjadreniu žalovanej zaslala žalobkyňa svoje vyjadrenie (dovolaciu repliku), v ktorom zhrnula

doterajší priebeh súdneho konania a právnu argumentáciu žalovanej k dovolaniu. Opätovne namietala,
žespornéspäťvzatiežalobyz8.septembra2018,ktorémápozostávaťzdvochlistov,niejezošitéšnúrou
v súlade s § 44 ods. 3 NP, preto toto podanie nemá všetky zákonné náležitosti a nevyvoláva žiadne
procesné účinky. Absencia zákonného zošitia sporného späťvzatia žaloby je zásadnou vadou tohto
podania,ktoránegujeakékoľvekjehoprocesnéúčinky,nakoľkoniejegarantovanácelistvosťpredmetnej

listiny. Nejde o bežný písomný právny úkon, pri ktorom nedostatok technického spojenia nemá za
následok neplatnosť tohto právneho úkonu, ale ide o notársku listinu, ktorej zákonnou náležitosťou
je zošitie zákonným spôsobom podľa § 44 NP. Tvrdenia žalovanej v konečnom dôsledku podporujú
dôvodnosť podaného dovolania, nakoľko je zrejmé, že odvolací súd vydal tzv. prekvapivé rozhodnutie,
pričom porušil § 3 ods. 2 CSP a § 385 ods. 1 CSP. Vady konania pred odvolacím súdom nemožno
pripisovať na vrub žalobkyni, ako to vo svojom vyjadrení činí žalovaná, pretože tieto vady možno pričítať

výlučne súdu, ktorý nepostupoval a nekonal v zmysle CSP tak, ako mal.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v neprospech, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní
v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§443CSPacontrario)skúmalnajskôrto,čidovolaniesmerujeprotirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť

týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
27.Podľaustanovenia§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúduprípustnédovolanie,aktozákon
pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne
vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené
podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho

súdu.
28. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení
sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodované

rozdielne.
30. V posudzovanom prípade dovolateľka primárne vyvodzovala prípustnosť dovolania
z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala, že odvolací súd po vrátení veci na ďalšie konanie
zabezpečoval dôkazy (vyšetrovací spis a vyjadrenie notárky), na základe ktorých došlo k podstatnej
zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní, ona však nemala možnosť

riadne sa oboznámiť s týmito novými dôkazmi a vyjadriť sa k nim.
Ďalej namietala, že odvolací súd porušil jej právo vyjadriť sa v zmysle § 382 CSP
k ustanoveniam všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP), ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité, avšak boli rozhodujúce pre rozhodnutie. Namietala
tiež, že odvolací súd nenariadil pojednávanie, hoci vykonával nové dokazovanie, ktoré vyústilo do

vydania napadnutého rozhodnutia v neprospech žalobkyne. Tým, že odvolací súd nepostupoval ústavne
súladným spôsobom, jeho postup bol v rozpore s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a § 382 a § 385
ods. 1 CSP, čo v súhrne predstavuje závažné porušenie jej práva na spravodlivý proces. Namietala
aj nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nezisťoval, či
späťvzatiežalobymáajnáležitostipodľa§44ods.3NP,t.j.čispäťvzatiežaloby,ktorépozostávazdvoch

listov, je zošité šnúrou, ktorej voľné konce sú prekryté nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky.
31. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v
prípade,akmieraporušeniaprocesnýchprávstrany,vdôsledkunesprávnehoprocesnéhopostupusúdu,
nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia
jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa v zmysle tohto

ustanovenia rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým
v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zákonnému, ale aj ústavnému procesno-
právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou
SR.32. Jeden z komponentov práva na spravodlivý proces predstavuje aj princíp rovnosti zbraní, ktorý
znamená, že každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť,
vrátane dôkazov, a to za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie než je tá,

v ktorej sa nachádza protistrana. Tento princíp garantuje Listina základných práv a slobôd v článku
37, Ústava SR v článkoch 46 a 48 a Dohovor v článku 6. Explicitne je tento princíp garantovaný aj
vnútroštátne, a to najmä na úrovni procesných predpisov. V Civilnom sporovom poriadku sa jedná o
článok 6 ods. 1, v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej
miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany, okrem

prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzenenerovnovážnepostaveniestránsporu.Teda,každástranamusímaťmožnosťnielenpredložiť
argumenty a dôkazy, ktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s
dôkazmi a pripomienkami predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a následne mať aj
možnosť vyjadriť sa k nim.
33. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom z 29. marca 2017 č. k.

15CbZm/2/2009-555 rozhodol tak, že ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz
z 9. februára 2009 č. k. 9Zm/13/2018-22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie,
pričom v priebehu odvolacieho konania bolo odvolaciemu súdu doručené späťvzatie žaloby z 8.
septembra 2018. Odvolací súd rozsudkom z 18. septembra 2018 č. k. 21CoZm/4/2017-639 zmenkový
platobný rozkaz z 9. februára 2009 ponechal v platnosti, pretože neprihliadol na späťvzatie žaloby.

Konštatoval, že predmetné podanie - späťvzatie žaloby bolo len osvedčenou fotokópiou listiny, a nie jej
originálnymvyhotovenímaneobsahovaloriadnypodpispodávajúcejstranysporu,pretohopovažovalza
podanie neúplné a vadné. Vadu by bolo potrebné odstrániť postupom podľa § 129 CSP, avšak vzhľadom
na to, že žalobkyňa úkon späťvzatia žaloby poprela a označila ho za podvod, odvolací súd žalobkyňu na
odstránenie vady podania v časti podpisu už osobitne nevyzýval. Predmetný úkon vyhodnotil ako úkon

pochybný v súvislosti s nedostatkom individualizácie osoby s prejavenou vôľou, berúc do úvahy to, že
ide o podanie, ktoré je len úradne overenou kópiou listiny, ktorou sa preukazuje, že sa zhoduje s listinou
predloženou notárke. O dovolaní žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu rozhodol NS SR uznesením
z 22. júla 2020 č. k. 1Obdo/6/2020-798, ktorým dovolanie odmietol. Na základe ústavnej sťažnosti
žalovanej Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 9. septembra 2021 vyslovil, že rozsudkom

odvolacieho súdu z 18. septembra 2018 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru. Zároveň rozsudok odvolacieho súdu z 18. septembra 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Konštatoval, že odvolací súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keďže
podpis žalobkyne na späťvzatí žaloby bol notársky osvedčený - legalizovaný a správnosť fotokópie

predmetnej listiny bola osvedčená notárkou - vidimovaná, čo svedčí proti záverom odvolacieho súdu
o existencii vady podania spočívajúcej v absencii podpisu osoby, ktorá podanie urobila a o potrebe
takúto vadu postupom podľa § 129 CSP odstrániť a v nadväznosti na to nesprávne právne posúdil
nedostatok všeobecných náležitostí podania v podobe absencie podpisu a nesprávne interpretoval a
aplikoval § 127 ods. 1 písm. e) CSP v spojení s § 129 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že v prípade, ak

podpis osoby, ktorá podanie urobila, je na podaní osvedčený prostredníctvom osvedčovacej doložky o
pravosti podpisu (§ 58 NP) a zároveň je predmetná listina opatrená osvedčovacou doložkou o správnosti
fotokópie listiny (§ 57 NP) a podanie v tomto smere neobsahuje iné vady, je potrebné prijať záver o
splnení obligatórnej náležitosti podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu v relevantnej časti nemožno považovať za logické a racionálne, ktoré by dalo jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a napadnutý rozsudok je
poznačený vadou arbitrárnosti, ktorá je daná rozporom súvislostí právnych argumentov odvolacieho
súdu a skutkových okolností prerokovávanej veci s pravidlami formálnej a právnej logiky. Odvolaciemu
súdu uložil pri opätovnom posúdení veci riadne zistiť skutkový stav veci, predovšetkým dôsledným
spôsobom preskúmať sporné podanie z hľadiska overenia náležitostí osvedčovacích doložiek podľa §

57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP, pričom v prípade zistenia nedostatkov predloženého podania nie je vylúčené,
že dospeje k rovnakému právnemu záveru, ktorý však bude povinný náležitým spôsobom odôvodniť.
Avšak, ak by odvolací súd dospel k takej eventualite, že sporné podanie vady neobsahuje, nastávajú
procesné účinky späťvzatia žaloby a súd na v poradí ďalšie doručené podanie, hoci spochybňujúce
hodnovernosť späťvzatia žaloby, už nemôže prihliadať.

34. Po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie zaslala odvolaciemu súdu žalobkyňa písomné
vyjadrenie a následne k jej vyjadreniu zaslala svoje písomné stanovisko žalovaná. Odvolací súd za
účelom doplnenia dokazovania si z KR PZ v Trnave vyžiadal vyšetrovací spis č. ČVS: KRP-76/2-VYS-
TT-219, vyjadrenie notárky Mgr. Evy Holčíkovej a uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z23. septembra 2021. Po vyhodnotení dokazovania odvolací súd uznesením z 11. januára 2022 pripustil
späťvzatie žaloby
a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 29. marca 2017, ako aj platobný rozkaz z 9. februára 2009 a

konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej
lehote dovolanie.
35. Po preskúmaní veci a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane dovolania žalobkyne
a vyjadrenia žalovanej k dovolaniu, dovolací súd dospel k názoru, že odvolací súd pred svojím
rozhodnutím mal žalobkyni, ale aj žalovanej umožniť vyjadriť sa k listinným dôkazom (vyšetrovací spis a

vyjadrenie notárky), ktoré zabezpečil v priebehu odvolacieho konania po zrušení jeho predchádzajúceho
rozhodnutia nálezom ÚS SR. Z týchto dôkazov odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí, pričom
stranám nedal možnosť oboznámiť sa s nimi a vyjadriť sa k nim, a to napriek tomu, že späťvzatie
žaloby bolo doručené až v priebehu odvolacieho konania a strany sporu majú k nemu protichodný
postoj, pričom žalobkyňa ako dominus litis (pán sporu) popiera, že by takýto dispozitívny úkon urobila.
Zároveň je potrebné poukázať na to, že odvolací súd po zabezpečení nových dôkazov (vyšetrovacieho

spisu a vyjadrenia notárky), na rozdiel od prvého rozhodnutia (rozsudku z 18. septembra 2018), po
ich vyhodnotení späťvzatie žaloby posúdil inak ako v predchádzajúcom rozhodnutí, keďže uznesením
z 11. januára 2022 pripustil späťvzatie žaloby a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 29. marca
2017, ako aj zmenkový platobný rozkaz z 9. februára 2009 a konanie zastavil. Právo na kontradiktórne
konanie v zásade znamená rovnakú možnosť strán dozvedieť sa o všetkých dôkazoch a skutočnostiach

zaznamenaných v spise, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu. Za kontradiktórny proces
možno považovať len taký proces, v ktorom je rešpektovaná zásada rovnosti zbraní, t. j. ktorý stranám
garantuje rovnaký prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli predložené súdu a ktoré by
mohli mať vplyv na jeho rozhodnutie. Pri materiálnom (prísnejšom) chápaní kontradiktórnosti konania
je potrebné skúmať, či nedoručenie podania alebo odňatie možnosti vyjadriť sa k tomuto podaniu

alebo novému dôkazu mohlo mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu. Dovolací súd tiež upriamuje
pozornosť na to, že odvolací súd mal v zmysle ustanovenia § 382 CSP vyzvať strany sporu, aby
sa vyjadrili k použitiu ustanovení § 57 ods. 1, ods. 2, § 58 ods. 1, ods. 2 a § 44 ods. 3 NP, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité, avšak boli rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho
súdu, keďže súd prvej inštancie rozsudkom z 29. marca 2017 rozhodoval v merite veci o ponechaní

zmenkového platobného rozkazu v platnosti a neposudzoval späťvzatie žaloby, nakoľko uvedený úkon
bol uskutočnený až v priebehu odvolacieho konania. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje,
že neumožnenie žalobkyni (ale aj žalovanej) vyjadriť sa k novým dôkazom, zaobstaraným odvolacím
súdom až v priebehu odvolacieho konania po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené
nálezom ÚS SR a nevyzvanie strán sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 44 ods. 3, § 57 ods.

1, ods. 2 a § 58 ods. 1, ods. 2 NP, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité, avšak boli
pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúce (§ 382 CSP), predstavuje nesprávny procesný postup
odvolacieho súdu, v dôsledku, ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces podľa
ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
36. Z ustanovenia § 385 ods. 1 CSP vyplýva, že na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd

pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odvolací súd
je povinný nariadiť pojednávanie iba v zákone vymenovaných prípadoch, pričom v ostatných prípadoch
má možnosť (nie povinnosť) rozhodovať bez pojednávania. Teda, je na úvahe odvolacieho súdu,
či v ostatných prípadoch bude rozhodovať bez pojednávania alebo nariadi pojednávanie, ak to

považuje za žiadúce, resp. potrebné na riadne zistenie skutkového stavu. Vo všeobecnosti platí, že o
späťvzatí odvolania alebo späťvzatí žaloby po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhoduje odvolací súd
spravidla bez nariadenia odvolacieho pojednávania, avšak vo výnimočných prípadoch, keď odvolací súd
modifikuje skutkový stav, na ktorom je založené rozhodnutie súdu prvej inštancie a za týmto účelom
dopĺňa dokazovanie potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, odvolací súd podľa § 385 ods. 1

CSP je povinný nariadiť odvolacie pojednávanie. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanom
prípade odvolací súd dopĺňal dokazovanie zadovážením si nových dôkazov (vyšetrovací spis, vyjadrenie
notárky) za účelom riadneho zistenia skutkového stavu ohľadne späťvzatia žaloby, na základe ktorého
došlo k zmene skutkového stavu, ktorý bol predtým zistený súdom prvej inštancie a z ktorého vychádzalo
aj jeho rozhodnutie. Bolo preto potrebné, aby sa strany sporu oboznámili s novými dôkazmi a mali

možnosť vyjadriť sa k nim, prihliadnuc aj na osobitné okolnosti prejednávanej veci, so zreteľom na
rozpor strán sporu k späťvzatiu žaloby. Žalobkyňa ako dominus litis má právo disponovať sporom a jeho
predmetom, a to prostredníctvom procesného úkonu, ktorý je prejavom jej vôle. Pokiaľ teda odvolací súd
v naznačenom smere dopĺňal dokazovanie, na základe ktorého následne došlo k modifikácii skutkovéhostavu, na ktorom bolo založené rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol povinný postupovať podľa § 385
ods. 1 CSP a nariadiť (odvolacie) pojednávanie. Pokiaľ tak odvolací súd nepostupoval, zaťažil svoje
konanie vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.

37. Za opodstatnenú považuje dovolací súd aj námietku dovolateľky, že odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné v časti, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal tým,
či podanie - späťvzatie žaloby z 8. septembra 2018 (ktoré má pozostávať
z dvoch listov) má alebo nemá všetky zákonné náležitosti podľa § 44 ods. 3 NP.
38. Dovolateľka ďalej uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Nesúhlasila s

právnym posúdením veci odvolacím súdom, že späťvzatie žaloby, doručené odvolaciemu súdu dňa 14.
septembra 2018, je riadnym a úplným podaním, spĺňajúcim všetky náležitosti v zmysle § 127 CSP a
že ním žalobkyňa prejavila svoju vôľu nepokračovať v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie
bez meritórneho rozhodnutia. Na ďalšie podania žalobkyne, spochybňujúce jej vôľu vziať žalobu späť,
odvolací súd preto už nemohol prihliadnuť. Dovolateľka tvrdí, že späťvzatie žaloby nie je jej podaním a
že takéto podanie neurobila a nedoručila ho súdu.

39. Nesprávne právne posúdenie veci je v rozhodovacej praxi (nielen) dovolacieho súdu definované ako
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Pokiaľdovolateľkavyvodzujeprípustnosťdovolaniazustanovenia§421CSP,máviazanosťdovolacieho

súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti
dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľka sama vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží),
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľkou označenej právnej otázky, a že ide
o prípad na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421
ods. 1 CSP, musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o otázku skutkovú). Otázka relevantná

podľa § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení
musel založiť svoje rozhodnutie. Teda, nesprávne právne posúdenie veci môže byť dovolacím dôvodom
len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ dovolateľka tvrdí, že odvolací
súd z vykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav týkajúci sa späťvzatia žaloby (namietajúc,
že späťvzatie žaloby neurobila a nedoručila odvolaciemu súdu a spochybňujúc jeho náležitosti ako

riadneho a úplného podania) a vec preto nesprávne právne posúdil, a to vo vzťahu k riešeniu ňou
vymedzenej právnej otázky, nejde o (dovolací) dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o
napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením
vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý dovolateľka považuje za dôležitý pre rozhodnutie odvolacieho
súdu, dovolateľka nenapáda právne posúdenie veci, ale skutkové zistenia.

40. V posudzovanom prípade dovolateľka namieta, že späťvzatie žaloby nie je jej podaním a že
toto podanie nemožno považovať za riadny procesný úkon spĺňajúci všetky zákonné náležitosti,
ktorým prejavila vôľu nepokračovať v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho
rozhodnutia. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namieta predovšetkým skutkové zistenia
odvolacieho súdu, čo nepredstavuje nesprávne právne posúdenie veci v zmysle vyššie uvedenej

definície. Len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 442 CSP je dovolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, pričom sám dokazovanie (až na určité výnimky
vyplývajúce z ustanovenia § 435 CSP) nevykonáva. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdom nižšej inštancie prostredníctvom uplatneného dovolacieho
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže žalobkyňou uplatnený dovolací dôvod podľa §

432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je vymedzený tak, ako vyžaduje zákon, dovolací
súd nemohol v tejto časti dovolania pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu.
41. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade
je daná prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, z dôvodu ktorého

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 450 CSP).
42. Podľa ustanovenia § 453 ods. 3 CSP o trovách pôvodného konania, ako aj konania dovolacieho
rozhodne súd prvej inštancie.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.