Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201609
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323201609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenomsudkyňouJUDr.NaďouPethőovouvprávnejvecižalobkyne:S..

K..X.A.,R..XX.XX.XXXX,D.T.XXX,zastúpená:S5Legal,s.r.o.advokátskakancelária,IČO:52360849,
so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ J. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž.X. XXX/
XX,, Z., 2/ ASTER PLUS spo. S r.o., IČO: 36236713, so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, o určenie, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti:
• • pozemok - parcela číslo XXX, trvalý trávny porast o výmere 14329 m2, ide o parcelu registra „E“
evidovanú na mape určeného operátu,

• • pozemok - parcela číslo XXX, trvalý trávny porast o výmere 9247 m2, ide o parcelu registra „E“
evidovanú na mape určeného operátu,
••pozemok-parcelačísloXXX,lesnýpozemokovýmere21986m2,ideoparceluregistra„E“evidovanú
na mape určeného operátu,
zapísanénalistevlastníctvačísloXXXvedenomOkresnýmúradomGalanta,katastrálnyodborpreokres
Galanta, obec T., katastrálne územie T.X., ako záloh, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným
na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice

číslo N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, zo dňa 24.11.2005 na notárskom úrade
JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie 941/2, 924 01 Galanta medzi a žalovaným v 1. rade
J. K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX/XX, 924 01 Galanta, Slovenská republika,
občan Slovenskej republiky, ako záložným veriteľom, a žalovaným v 2. rade ASTER PLUS spol. s
r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, Slovenská republika, IČO: 36 236 713, spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 11981/
T, ako záložcom, ktoré záložné právo je Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor evidované pod
C. XXXX/XX.

II. Súd žalobkyni priznáva 100 % náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2023 žalobkyňa sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti:
pozemok - parcela číslo XXX, trvalý trávny porast o výmere 14329 m2, ide o parcelu registra „E“
evidovanú na mape určeného operátu, pozemok - parcela číslo XXX, trvalý trávny porast o výmere 9247
m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, pozemok - parcela číslo XXX,
lesný pozemok o výmere 21986 m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu,

zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre
okres Galanta, obec Tomášikovo, katastrálne územie Tomášikovo, ako záloh, nie sú zaťažené záložným
právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou
notárskej zápisnice číslo N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, zo dňa 24.11.2005na notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie 941/2, 924 01 Galanta medzi
a žalovaným v 1. rade J. K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX/XX, XXX XX Z.,
Slovenskárepublika,občanSlovenskejrepubliky,akozáložnýmveriteľom,ažalovanýmv2.radeASTER

PLUS spol. s r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, Slovenská republika, IČO: 36 236 713,
spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka
číslo: 11981/T, ako záložcom, ktoré záložné právo je Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor
evidované pod V XXXX/XX. Zároveň žiadal priznať žalobkyni náhradu trov konania v plnej miere.

2. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť, žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

3. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu,
uznesením OS Galanta č.k. 18Er/56/2017-162, LV č. XXX, notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, NZ
XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, rozsudkom OS Galanta č.k. 35C/16/2021-62, ostatnými listinami
obsiahnutými v spise, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu

veci:

4. Zo žaloby a vyjadrení žalobcu vyplynulo, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom, t.j. vlastníkom podielu
vo výške 1/1 vzhľadom k celku, nehnuteľností: pozemok - parcela číslo XXX, trvalý trávny porast o
výmere 14329 m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, pozemok - parcela

čísloXXX,trvalýtrávnyporastovýmere9247m2,ideoparceluregistra„E“evidovanúnamapeurčeného
operátu, pozemok - parcela číslo XXX, lesný pozemok o výmere 21986 m2, ide o parcelu registra „E“
evidovanú na mape určeného operátu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX
vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre okres Galanta, obec T., katastrálne územie
T., ktorá skutočnosť zakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne na podanie tejto žaloby, keďže predmetom

žaloby je určenie vecného práva vo vzťahu k Dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaný 1/ je fyzická
osoba majúca trvalý pobyt v obvode Okresného súdu Galanta, v prospech ktorej svedčí vecné právo k
dotknutým nehnuteľnostiam, ktorého zániku, a to z dôvodu nemožnosti jeho uplatnenia, sa žalobkyňa
podaním tejto žaloby domáha. Žalovaný 2/ je právnickou osobou majúcou sídlo v obvode Okresného
súdu Galanta, ktorá bola účastníkom právneho úkonu, ktorým došlo k zriadeniu vecného práva k

Dotknutým nehnuteľnostiam svedčiaceho v prospech žalovaného 1/. Čo sa týka miestnej príslušnosti má
žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 20 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
za to, že na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný Okresný súd Galanta, nakoľko dotknuté
nehnuteľnosti, ktorých sa žalobou spochybnené vecné právo týka, sa nachádzajú v obvode Okresného
súdu Galanta.

5. Žalobkyňa ako vydražiteľka nadobudla vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na základe
uznesenia Okresného súdu Galanta zo dňa 15.03.2022, č.k. 18Er 56/2017 - 162, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.05.2022. Predmetným uznesením konajúci súd schválil príklep udelený žalobkyni
ako vydražiteľke na dražbe konanej dňa 28.01.2022 v rámci exekučného konania vedeného na

Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18Er 56/2017 a vykonávaného povereným súdnym exekútorom
JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 124/2017.
V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18Er 56/2017 a vykonávanom
povereným súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30,
Bratislava, pod sp. zn. EX 124/2017, ako oprávnený vystupuje obchodná spoločnosť NC GROUP

SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 51 854 112, spoločnosť
zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 42761/
T (ďalej len ako „NC GROUP SLOVAKIA, s.r.o.“), ktorej štatutárnym orgánom okrem iného je aj
žalobkyňa. Žalobkyňa ako vydražiteľka ako aj štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti NC GROUP
SLOVAKIA, s.r.o., získala poznatky o podstatných skutočnostiach, ktoré sú podkladom podania tejto

žaloby. Žalobkyňa v priebehu exekučného konania špecifikovaného v článku II. tejto žaloby získala
informácie, že žalovaný 1/ uzavrel v zmluvnej pozícii veriteľa so žalovaným 2/ v zmluvnej pozícii dlžníka
dňa 24.11.2005 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného 1/ poskytnúť žalovanému
2/ titulom pôžičky finančnú čiastku vo výške 193.852,49 € (5.840.000,00 Sk) ako aj záväzok žalovaného
2/ poskytnutú finančnú čiastku vrátiť žalovanému 1/ v lehote do dvanástich (12) mesiacov od uzavretia

zmluvy o pôžičke, a to bezúročne. Vyššie uvedená zmluva o pôžičke bola spísaná formou notárskej
zápisnice číslo N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, napísanej dňa 24.11.2005 na
notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie 941/2, 924 01 Galanta. Záväzok
žalovaného 2/ vrátiť poskytnutú finančnú čiastku žalovanému 1/ bol zabezpečený zriadením záložnéhopráva na dotknutých nehnuteľnostiach, ktoré nehnuteľnosti v čase spísania Notárskej zápisnice tvorili
výlučné vlastníctvo žalovaného 2/. Záložné právo zriadené Notárskou zápisnicou bolo zo strany vecne
a miestne príslušného katastrálneho úradu zapísané na príslušnom liste vlastníctva pod V XXXX/XX

v.z. 119/2005. Z obsahu exekučného konania špecifikovaného v článku II. tejto žaloby žalobkyňa taktiež
získala informácie, že zo strany žalovaného 2/ došlo na Okresnom súde Galanta k zahájeniu sporového
konania, v ktorom sa žalovaný 2/ ako dlžník v procesnom postavení žalobcu voči žalovanému 1/ ako
veriteľovi v procesnom postavení žalovaného okrem iného dovoláva premlčania záväzku vyplývajúceho
z Notárskej zápisnice ako aj premlčania záložného práva zriadeného na dotknutých nehnuteľnostiach

majúceho subsidiárnu a akcesorickú povahu. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta
pod sp. zn. 35C 16/2021, ktoré konanie ku dňu spísania tejto žaloby nie je právoplatne ukončené, a
to z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania. Podľa informácií žalobkyne došlo v rámci sporového
konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C 16/2021 dňa 24.01.2021 k vyhláseniu
rozsudku, ktorým konajúci súd žalobu žalovaného 2/ v celom rozsahu zamietol, avšak z dôvodu
prebiehajúceho odvolacieho konanie predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

6. Z obsahu písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.01.2021, č.k.
35C 16/2021 - 62, možno vyvodiť, že žalovaný 2/ sa ako dlžník s poukazom na ustanovenie § 110
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v procesnej pozícii žalobcu dovolal premlčania
záväzku vyplývajúceho z Notárskej zápisnice ako aj premlčania záložného práva zaťažujúceho dotknuté

nehnuteľnosti. Z obsahu bodu 2. a bodu 15. odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 24.01.2021, č.k. 35C 16/2021 - 62 je zrejmé, že žalovaný 1/ ako veriteľ premlčanie
záväzku žalovaného 2/ ako dlžníka nerozporoval a taktiež nerozporoval premlčanie záložného práva
zriadeného Notárskou zápisnicou, ktoré sa premlčali dňa 25.11.2016. Opodstatnenosť vznesenej
námietky premlčania vyplýva aj z uznesenia Okresného súdu Galanta zo dňa 25.01.2021, č.k. 28C

1/2021 - 24, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce okrem iného v povinnosti žalovaného
1/ zdržať sa výkonu záložného práva. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností ako aj s poukazom
na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka má žalobkyňa dôvodne za to, že žalovaný 2/ sa
ako dlžník v sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C 16/2021 dovolal
premlčania záväzku vyplývajúceho z Notárskej zápisnice ako aj premlčania záložného práva zriadeného

na Dotknutých nehnuteľnostiach, ktorá skutočnosť má za následok oslabenie premlčaných práv, a to až
do takej miery, že ich v prípade uplatnenia nemožno oprávnenej osobe (žalovanému v 1. rade) priznať.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majúce za následok premlčanie záložného práva
zaťažujúceho dotknuté nehnuteľnosti, ktoré premlčanie má za následok tak podstatné oslabenie

premlčaného práva, a to i napriek jeho existencii ako naturálnej obligácie, že žalovaný 1/ ako
záložný veriteľ stratil možnosť domáhať sa prípadného uspokojenia zabezpečeného záväzku zo zálohu
(dotknutých nehnuteľností), ďalšia existencia záložného práva stráca akýkoľvek zmysel, keďže je
nerealizovateľné. Žalobkyňa považuje za nepochybné, že žalovaný 1/ sa ako záložný veriteľ z dôvodu
premlčania záložného práva, ktorého premlčania sa žalovaný 2/ ako dlžník dovolal v sporovom konaní

vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C 16/2021, nemôže účinne domôcť prípadného
predaja alebo iného speňaženia dotknutých nehnuteľností ako zálohu a tým pádom sa účinne nemôže
domôcť ani prípadného uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia dotknutých
nehnuteľností. Premlčané záložné právo takto stratilo spôsobilosť byť účinným právnym prostriedkom
slúžiacim na zabezpečenie pohľadávky (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z

08.12.2011). Žalobkyňa vedomá si znenia ustanovenie § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka
vymedzujúceho dôvody zániku záložného práva poukazuje na skutočnosť, že premlčané záložné právo
je do takej miery oslabené, že jeho existencia do budúcna z dôvodu nerealizovateľnosti nemá žiadne
opodstatnenie s tým, že výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností je možné dosiahnuť výlučne
rozhodnutím súdu, a to aj proti vôli záložného veriteľa. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie,

ktoré je nevykonateľné z dôvodu dovolania sa premlčania, totiž stráca akýkoľvek právny zmysel a
nemôže slúžiť potrebám praktického života. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi súdov vo veci určenia,
že tu premlčané záložné právo nie je, žalobkyňa demonštratívne poukazuje na rozhodnutia krajských
súdov, ako napr. Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 94/2017 z 30.11.2018, Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 25Co 127/2019 z 12.02.2020, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9CoCsp 39/2020 z 30.06.2021,

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co 68/2021 z 06.07.2022, ktoré zhodne konštatujú, že premlčanie
záložného práva je akceptovateľným dôvodov na určenie právnej skutočnosti, a to v tom smere, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené premlčaným záložným právom aj napriek tej skutočnosti, že premlčanie
nie je zákonným dôvodom zániku záložného práva. Krajské súdy vo vyššie označených rozhodnutiachsúčasne zhodne konštatujú, že premlčanie záložného práva ako dôvod určenia jeho neexistencie, je
ústavne akceptovateľným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva.

8. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní tejto žaloby, tu žalobkyňa
ako vlastníčka dotknutých nehnuteľností poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že za súčasného
právneho stavu sú v značnom rozsahu neisté ako aj ohrozené jej oprávnené záujmy ako aj vlastnícke
právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré nehnuteľnosti sú zaťažené premlčaným záložným právom,
a to v prospech žalovaného 1/ ako záložného veriteľa. Žalobkyňa má vo vzťahu k danosti naliehavého

právneho záujmu taktiež za to, že jedinou možnou formou obrany (dovolanie sa výmazu záložného
práva z príslušného katastra nehnuteľností) je podanie tejto určovacej žaloby s tým, že žalobkyňa
poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej je určovacia žaloba vždy prípustná pri spornosti práv
k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. S poukazom na vyššie opísané rozhodujúce skutočnosti je
naliehavý právny záujem žalobkyne daný ako aj vyjadrený právom žalobkyne brániť sa proti hroziacemu

protiprávnemu a neprimeranému zásahu do jej vlastníckeho práva, ktoré bránenie práva garantovaného
Ústavou Slovenskej republiky je žalobkyňa spôsobilá uplatniť výlučne na súde.

9. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že so žalobou nesúhlasí z dôvodu,
že žalobkyňa v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam mala vedomosť

o existencii záložného práva, ktorým nehnuteľnosti zaťažené v tom čase už boli, o to viac, že v
exekúcii, v rámci ktorej bol žalobkyni udelený príklep, figurovala ako konateľka oprávneného NC
GROUP SLOVAKIA, s.r.o.. Potvrdil, že žalovaný 2/ v postavení žalobcu voči žalovanému 1/ v postavení
žalovaného inicioval žalobou z 18.03.2021 konanie o určenie premlčania práva a iné, kde sa okrem
iného domáhal určenia, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom na základe

zmluvy z 24.11.2005. Súd dňa 24.01.2022 žalobu zamietol, vec právoplatne skončená nie je. Zdôraznil,
že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha totožného rozhodnutia ako žalovaný 2/ v konaní sp. zn.
35C/16/2021. S právnym názorom žalobkyne, že žalovaný 2/ sa ako dlžník v konaní 35C/16/2021
dovolal premlčania záväzku ako aj premlčania záložného práva, nesúhlasil, k naplneniu dôvodov zániku
záložného práva nedošlo. Poukázal na text notárskej zápisnice z 24.11.2005, kde je uvedené, že záložný

veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu vyššie uvedeným spôsobom aj vtedy,
keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná.

10. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. V danom prípade možno konštatovať, že predmetnú žalobu vychádzajúc najmä zo znenia jej petitu
determinujúceho predmet civilného sporového konania možno subsumovať pod ust. § 137 písm. c/ CSP,
ide o žalobu určovaciu, nakoľko jej účelom je určenie, či tu záložné právo je alebo nie je (vo vzťahu k

dotknutým nehnuteľnostiam), t.j. nepochybne ide o určenie, či tu právo je alebo nie je.

12. Základným predpokladom pre úspech žalobcu v danom druhu konania je tvrdenie a preukázanie
existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení (okrem prípadov, kedy existencia
naliehavého právneho záujmu vyplýva z osobitného predpisu). Žalobkyňa odôvodnila naliehavý právny

záujem na požadovanom určení tým, že za súčasného právneho stavu sú v značnom rozsahu neisté
ako aj ohrozené jej oprávnené záujmy ako aj vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré
nehnuteľnosti sú zaťažené premlčaným záložným právom, a to v prospech žalovaného 1/ ako záložného
veriteľa. Žalobkyňa má vo vzťahu k danosti naliehavého právneho záujmu taktiež za to, že jedinou
možnou formou obrany (dovolanie sa výmazu záložného práva z príslušného katastra nehnuteľností)

je podanie tejto určovacej žaloby s tým, že žalobkyňa poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle
ktorej je určovacia žaloba vždy prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri
nehnuteľností,akrozsudokvyhovujúcižalobemôžeprivodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.
Súd argumentáciu žalobkyne v danej časti vyhodnotil ako plne dôvodnú. Súd konštatuje, že zvolená
žaloba predstavuje vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne,

je možné ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva a nemá účinok v podobe vyvolania prípadných
ďalších sporov, slúži k praktickej životnej potrebe a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán
sporu.13. Súd v danej súvislosti riadiac sa ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
SR poukazuje na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022 odsek
16: „Pokiaľ dovolatelia v dovolaní vyslovili pochybnosti, či určovací výrok v znení, že sporné

nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, ku ktorému dospeli súdy
nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného
práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa, dovolací súd poukazuje na rozhodnutie
sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26.10.2022, v ktorom vyslovil názor, že určovací výrok v znení, že sporné
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného

záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa:“

14. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

17. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

18. Podľa 151j ods. 1, 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie

je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

19. Podľa § 151md ods. 1, 2, 3 OZ (1) Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b)
zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c)

ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh
v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda
záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva

určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným
spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. (2) Po zániku záložného práva sa vykoná
výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného
práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v

žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. (3) Záložný veriteľ
je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného
práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu
alebosprávnehoorgánu,ktorývydalrozhodnutieozrušenízáložnéhopráva.Žiadosťovýmazzáložného

práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení
záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

20. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.22. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené záložným
právom v prospech žalovaného 1/.

24. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané (a zároveň nesporné medzi stranami sporu), že

žalobkyňa je výlučným vlastníkom, t.j. vlastníkom podielu vo výške 1/1 vzhľadom k celku, nehnuteľností:
pozemok - parcela číslo XXX, trvalý trávny porast o výmere 14329 m2, ide o parcelu registra „E“
evidovanú na mape určeného operátu, pozemok - parcela číslo XXX, trvalý trávny porast o výmere 9247
m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, pozemok - parcela číslo XXX,
lesný pozemok o výmere 21986 m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom Galanta,

katastrálny odbor pre okres Galanta, obec T., katastrálne územie Tomášikovo, ktorá skutočnosť zakladá
aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ako
vydražiteľkanazákladeuzneseniaOkresnéhosúduGalantazodňa15.03.2022,č.k.18Er56/2017-162,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2022. Predmetným uznesením konajúci súd schválil príklep
udelený žalobkyni ako vydražiteľke na dražbe konanej dňa 28.01.2022 v rámci exekučného konania

vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18Er 56/2017. V exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18Er 56/2017 ako oprávnený vystupuje obchodná spoločnosť NC
GROUP SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 51 854 112, ktorej
štatutárnym orgánom okrem iného je aj žalobkyňa. Žalobkyňa netvrdila, že by o existencii záložného
práva v čase udelenia príklepu v dražbe nemala vedomosť.

25.Pasívnalegitimáciažalovaných1/a2/jedanáspoukazomnaskutočnosť,žežalovaný1/akozáložný
veriteľ a žalovaný 2/ v pozícii záložcu uzatvorením záložnej zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici
R., NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX dňa 24.11.2005 založili právny vzťah, účinky ktorého sú
predmetom tohto konania. Zároveň v konaní prípadná absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovanými

1/ a 2/ spochybnená nebola.

26. Z obsahu písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24.01.2021, č.k. 35C
16/2021 - 62 vyplynulo, že žalovaný 2/ sa ako dlžník s poukazom na ustanovenie § 110 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. OZ v procesnej pozícii žalobcu účinne dovolal premlčania záväzku vyplývajúceho z

Notárskej zápisnice ako aj premlčania záložného práva zaťažujúceho dotknuté nehnuteľnosti. Z obsahu
bodu 2. a bodu 15. odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
24.01.2021, č.k. 35C/ 16/2021 - 62 je zrejmé, že žalovaný 1/ ako veriteľ premlčanie záväzku žalovaného
2/ ako dlžníka nerozporoval a taktiež nerozporoval premlčanie záložného práva zriadeného Notárskou
zápisnicou, ktoré sa premlčali dňa 25.11.2016. Súd v konaní tak mal za preukázané a nesporné, že

žalovaný (tu žalovaný 1/) ako veriteľ a žalobca ( tu žalovaný 2/) ako dlžník uzavreli dňa 24.11.2005
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný bezúročne poskytol žalobcovi sumu 193852,49 eur, ktorú
mal žalobca vrátiť do 12 mesiacov od podpisu zmluvy, t.j. do 24.11.2006, zároveň žalovaný 2/ znal svoj
záväzok čo do dôvodu, aj do výšky. Záväzok bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva na
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/.

27. Žalobkyňa udelením príklepu v dražbe dotknutých nehnuteľností a nadobudnutím vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam následne vstúpila do práv a povinností záložcu (žalovaného 2/) podľa ust.
§ 153 ods. 1 z.č. 233/1995 Z.z., pričom vychádzajúc z obsahu žaloby mal súd za to, že jej ambíciou
bolo okrem poukazu na už vznesenú námietku premlčania v inom konaní (35C/16/2021) vzniesť

námietku premlčania totožného obsahu v konaní tomto, nakoľko použila identickú skutkovú aj právnu
argumentáciu vo vzťahu k premlčaniu záložného práva.

28. Ustanovenie § 151j ods. 2 OZ nepochybne dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade,
ak je ním zabezpečená pohľadávka premlčaná (v čom spočíva podstatný obsah procesnej obrany

žalovaného 1/). Ide o situáciu, kedy je premlčaná pohľadávka, avšak záložné právo premlčané nie je,
v ktorom prípade nemá námietka premlčania vplyv na výkon záložného práva. Ak je záložné právo
premlčané (a teda je premlčaná aj zabezpečovaná pohľadávka), môže sa záložca dovolať premlčania
(vzniesť námietku premlčania) a odvrátiť tým výkon záložného práva. Námietku premlčania možnorelevantne vzniesť nielen v prípade, ak záložný veriteľ voči záložcovi vedie exekučné alebo súdne
konanie,aleajvprípadeextrajudiciálnehovýkonuzáložnéhopráva.Aksazáložcapremlčaniazáložného
práva dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť od výkonu záložného práva.

29. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že záväzok (hlavný) založený zmluvou o pôžičke
spísanou dňa 24.11.2005, uznaný do dôvodu jeho existencie aj do výšky, premlčaný bol, a to uplynutí
desaťročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 ods. 1 OZ dňom 25.11.2016. Premlčacia doba začala
plynúť po márnom uplynutí doby plnenia záväzku zo zmluvy 12 mesiacov od podpisu zmluvy, dňom

25.11.2006 podľa ust. § 110 ods. 1 OZ a uplynula 25.11.2016 (nebolo sporným, že žalovaný 2/
ako dlžník dlh neplnil a žalovaný 1/ ako veriteľ si pohľadávku neuplatnil). Záložné právo ako každé
vecné právo s výnimkou práva vlastníckeho vychádzajúc z ust. § 100 ods. 2 OZ premlčaniu podlieha.
Vzhľadom na jeho akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku hlavnému, nemôže sa premlčať skôr
než záväzok hlavný (pôžička). V konaní bolo preukázané, že v danom prípade záložné právo vzniklo
záložnou zmluvou z 24.11.2005 (súčasne so záväzkom hlavným), pričom na základe vyššie uvedeného

k premlčaniu práva mohlo dôjsť najskôr dňom premlčania hlavného záväzku, t.j. 25.11.2016. Vo vzťahu
k záložnému právu začala premlčacia doba podľa ust. § 110 ods. 1 OZ plynúť márnym uplynutím doby
na plnenie záväzku (12 mesiacov od podpisu zmluvy), pričom k realizácii záložného práva najskôr mohlo
dôjsť dňom 25.11.2006. Premlčacia doba 10 rokov tak uplynula dňom 25.11.2016, nakoľko nebolo v
konaní preukázané, že by v rámci daného časového úseku záložný veriteľ realizoval relevantné úkony

smerujúce k realizácii výkonu záložného práva (uvedené ani len nebolo stranami tvrdené). Procesná
obrana žalovaných 1/ a 2/ v tomto konaní sa v danej časti obmedzila na vyslovenie nesúhlasu s názorom
žalobkyne o tom, že by sa v konaní sp. zn. 35C/16/2021 žalovaný 2/ dovolal premlčania záväzku a
záložného práva, čo nemožno vyhodnotiť ako účinné popretie tvrdenia.

30. Vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania záložného práva vecne legitimovaným
subjektom (žalobkyňou, ktorá momentom udelenia príklepu v dražbe nehnuteľností vstúpila do práv a
povinností žalovaného 2/ ako záložcu) v tomto konaní, súd tak konštatuje, že záložné právo zaťažujúce
dotknuté nehnuteľnosti založené záložnou zmluvou z 24.11.2005 je premlčané dňom 25.11.2016.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majúce za následok premlčanie záložného práva
zaťažujúceho dotknuté nehnuteľnosti, ktoré premlčanie má za následok tak podstatné oslabenie
premlčaného práva, a to i napriek jeho existencii ako naturálnej obligácie, že žalovaný 1/ ako
záložný veriteľ stratil možnosť domáhať sa prípadného uspokojenia zabezpečeného záväzku zo zálohu
(dotknutých nehnuteľností), ďalšia existencia záložného práva stráca akýkoľvek zmysel, keďže je

nerealizovateľné. Premlčané záložné právo takto stratilo spôsobilosť byť účinným právnym prostriedkom
slúžiacim na zabezpečenie pohľadávky (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z
08.12.2011). Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu dovolania
sa premlčania, stráca akýkoľvek právny zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života.

32. Zánik záložného práva čo do dôvodov taxatívne vymedzuje ust. § 151 md ods. 1 OZ, pričom
premlčanie práva nepredstavuje zákonný dôvod zániku a teda následného výmazu záložného práva
z evidencie katastra. Súd v danej súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021
zo dňa 26.10.2022, odseky 28, 29 a 30, z ktorých vyplýva, že „od zániku záložného práva uplynutím
času (§ 151md ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka) je potrebné odlišovať premlčanie záložného

práva (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vo všeobecnosti je účelom premlčania pôsobiť na
veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo v zmysle známej rímsko-právnej
zásady vigilantibus iura scripta sunt a na druhej strane je dôsledkom požiadavky právnej istoty,
ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez
časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny

postup - obrany dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo.
Záložné právo je majetkovým právom a nepochybne podlieha premlčaniu. Účinné vznesenie námietky
premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Jej vznesenie
je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Výkon
záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka (§

100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri záložnom práve k nehnuteľnosti, ktoré je zapísané v katastri
nehnuteľností, je potrebné, na rozdiel od klasického záväzkového vzťahu, rozlišovať dva aspekty.
Prvým je uplatnenie námietky premlčania pred súdom, v dôsledku čoho pri jej dôvodnosti nemôže
byť právo priznané. Druhým aspektom je evidencia záložného práva v katastri nehnuteľností, ktoráje v zásade na uplatnení námietky premlčania nezávislá. Vo vzťahu k záložnému právu tak podľa
platnej právnej úpravy nie je naplnený účel premlčania len samotným vznesením námietky premlčania.
V tejto súvislosti potom v praxi rezonuje problém, či možno bez ďalšieho záložné právo, ktorého

výkon je premlčaný, vymazať z príslušného registra záložných práv, prípadne aký určovací rozsudok
je relevantným podkladom na výmaz záložného práva z registra, keď napriek úspešnému uplatneniu
námietky premlčania záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá. V tomto duchu bola aj
dovolateľkou vymedzená právna otázka a vzhľadom na skutočnosť, že dosiaľ rozhodovacou praxou
dovolacieho súdu nebola vyriešená, po zohľadnení prípustnosti podaného dovolania vec prejednávajúci

senát pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolateľkou vyslovených námietok smerujúcich k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Dovolací súd v nadväznosti na tieto úvahy (ako základné východiskové
riešenie) uvádza, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik
práva, ale iba zánik nároku. V takomto prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok,
ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa
splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s

plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie subjektívneho práva aj po uplynutí premlčacej
doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik bezdôvodného
obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol v ustanovení spomenutého § 151md ods. 1
Občianskeho zákonníka spájať premlčanie záložného práva s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo
nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného

subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu
nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, že premlčaním záložného práva a po vznesení
námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať
s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu

(primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci. V ods. 15 odôvodnenia sa hovorí, že súdy nižších
inštancií v posudzovanom prípade vyhoveli žalobnému petitu žalobkyne, ku ktorému bola „zaviazaná“
uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 6 Csp 17/2018 zo dňa 18. mája 2018, ktorým bolo na základe
návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Zohľadniac
okolnosti prejednávanej veci a výklad týkajúci sa tzv. základného východiskového riešenia (po vznesení

námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v
katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel) dospel dovolací súd pri „mlčaní“ hmotnoprávneho predpisu
k takému riešeniu, ktoré spočíva v povinnosti vyplniť medzeru v právnom predpise pomocou sudcovskej
tvorby práva (článok 4 ods. 2 Základných princípov CSP). Sudcovská tvorba práva, pri ktorej konajúci
sudca preberá na svoje plecia ad hoc úlohu legislatívneho orgánu (zákonodarcu), je podmienená

skutočnosťou, že právna reglementácia konkrétnej oblasti spoločenských vzťahov alebo príslušnej
právnej otázky nie je dostatočná a zamietnutie návrhu z dôvodu, že právny predpis mlčí, by bolo
zjavne nespravodlivé. Konajúci sudca je v tomto prípade nútený uvažovať a predpokladať, že ak
by vec posudzoval zákonodarca, právnu normu aplikovateľnú na danú skutkovú podstatu by prijal,
a keďže sudca nemôže v zmysle princípov ovládajúcich konanie pred ním odmietnuť spravodlivosť

(denegatio iustitiae), je povinný vziať na seba ad hoc úlohu zákonodarcu a právnu normu dotvoriť. V
takýchto prípadoch je v súlade s princípmi právneho štátu, aby došlo k vyplneniu určitej medzery v
zákone prostredníctvom rozhodovacej činnosti súdu. Okrem zákonného základu pre dotváranie práva
súdmi prípustnosť a dokonca v určitých prípadoch aj povinnosť realizácie sudcovskej tvorby práva
je výslovne potvrdená aj v judikatúre najvyšších súdnych autorít ako napr. v náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 46/2015. Tento nález bol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR pod č. 32/2015, preto predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, ktorou sú súdy fakticky viazané (článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP). Ústavný súd tu
konštatoval, že „pri medzerách v právnom predpise ide teda o absenciu právnej úpravy (špecifického
pravidla) v prípadoch, kde je vzhľadom na ciele zákonodarcu alebo celkový kontext zákona táto právna

úprava (toto špecifické pravidlo) legitímne očakávaná. Mal preto ústavne aprobovateľné vyplniť túto
medzeru prostredníctvom rozhodovacej činnosti príslušných orgánov verejnej moci. (…).“ Najvyšší súd
na podporu tejto argumentácie poukazuje na početnú judikatúru a literatúru, ktorá vyslovuje rovnaké
názory (Melzer F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 2. vydání. Praha: C. H.
Beck, 2011, s. 78 a 79; Kelsen, H. General Theory of Law and State. Cambridge: Harvard University

Press, 1949, s. 147 až 149; Larenz, K. Methodenlehre der Rechtswissenschaft. Sechste, neubearbeitete
auflage. Berlin, Heidelberg, New York: Springer-Verlag, 1991, s. 375; Barak, A. Purposive Interpretation
in Law. Princeton: Princeton University Press, 2005, s. 71 a 72; Rozhodnutie nemeckého Spolkového
ústavného súdu sp. zn. 1 BvR 1631/08 z 30. augusta 2010, bod 64). Na uvedenom základe najvyššísúd (aplikáciou základných zásad právneho poriadku) nazeral na vec cez prizmu povolených hraníc
pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovanej, ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií v prejednávanej veci,

je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli
záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako
nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej strane a záložcu na strane
druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné
právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je

možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje
žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc
uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti,
ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného
práva bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako vlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom
rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1

v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorá ako bdelý vlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného
práva voči záložnému veriteľovi a zároveň splnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym
rozhodnutím.“

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd žalobe ako plne dôvodnej

vyhovel.

34. O náhrade trov konania žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP,
kde plne procesne úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným
1/ a 2/ v plnej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana v neprospech ktorej bolo vydané do 15 dní odo dňa
jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.