Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-1C/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201147
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8619201147.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, JUDr. Jana Keselicová, v spore žalobcu: A. B. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom D.

XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária
so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, 821
08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o. so sídlom
Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 759 875, o ochranu osobnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 110,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
5 000,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že: „Žalobca bol v rokoch 2011 a 2012 klientom žalovanej, pretože na
základe zmluvy o pripojení, ktorú so žalovanou uzatvoril, využíval jej služby telekomunikačného

operátora. Vo vzťahu k žalovanej vystupoval žalobca ako fyzická osoba (nepodnikateľ), ide teda
o spotrebiteľa (osobitnú skupinu subjektov práva), ktorý je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom
(žalovanou) v znevýhodnenom postavení slabšej zmluvnej strany. Dňa 21.02.2012 bol obchodným
zástupcomžalovanejvyhotovenýdokumentpodnázvom„ŽiadosťovydanienovejSIMkartyapotvrdenie
o jej prevzatí“, ktorý obsahoval najdôležitejšie osobné údaje žalobcu. Dňa 09.02.2017 bol tento
dokument spoločne s ďalšími originálnymi dokumentmi klientov žalovanej nájdený nepovolanou osobou
vneuzamknutomskladenapapierovýodpadvC.aÚradnaochranuosobnýchúdajovneskôrkvalifikoval

tento skutok v administratívnom konaní vedenom proti obchodnému zástupcovi žalovanej z hľadiska
ochrany osobných údajov ako bezpečnostný incident. Žalobkyňu je možné považovať za dotknutú
osobu, ktorej definícia je vymedzená v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 122/2013 Z.z o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZOOÚ), ktorý
je už v súčasnej dobe neúčinný (nový zákon o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.z.), avšak pre
posúdenie práv, povinností a zodpovednosti pri spracúvaní osobných údajov žalobcu žalovanou je nutné
na vec aplikovať doterajší (aktuálne neúčinný) právny predpis. Žalovanú spoločnosť E. C. a.s. možno

považovať za prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZOOÚ. Zastáva názor, že žalovaná nesie
vočižalobkyniobjektívnusúkromnoprávnuzodpovednosťzasituáciu,žeprispracúvaníosobnýchúdajov
žalobcu prostredníctvom, spoločnosti ELSIG s.r.o., Biela Voda 1054/11, 060 01 Kežmarok, IČO: 47
709 014 (ďalej ELSIG s.r.o.) nebolo postupované pri manipulácii s nimi a pri ich likvidácii v súlade sozákonom (§ 17, § 19 ZOOÚ), čím boli flagrantným spôsobom porušené ustanovenia zákona o ochrane
osobných údajov a tým porušené právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
života žalobcu pri spracúvaní jej osobných údajov. Žalobkyňa sa preto touto žalobou domáha svojho

práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka voči žalovanej, ktorá
objektívne (bez nevyhnutnosti preukazovať jej zavinenie), na základe skutkového stavu uvedeného v
tejto žalobe zodpovedá za porušenie a ohrozenie osobnostných práv žalobcu. Tým je založená aktívna
a pasívna vecná legitimácia strán tohto konania. Dňa 9. februára 2017 B. C. našiel v C., za budovou na
D. F. G. XX, v ktorej sídli značková predajňa Orange Slovensko, a.s. (D.- BqN8Yw!2e0!7i13312!8i6656)

v neuzamknutom priestore určenom na skladovanie papierového odpadu (D.:// H.) medzi papierovým
odpadom aj archívnu krabicu, v ktorej sa nachádzalo množstvo originálnych písomností s osobnými
údajmi zákazníkov spoločnosti Orange Slovensko, a.s., vrátane originálu písomnosti označenej ako
Žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“ zo dňa 21.02.2012, na ktorej sa
nachádzali osobné údaje žalobcu, ale aj originály písomností s osobnými údajmi ďalších zákazníkov
(klientov) žalovanej. V nájdenej archívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP I/75, na bočnej strane, ktorej je

rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011,
08.11.2011 - 03.11.2012“ sa nachádzali prevažne písomnosti s názvom: „Žiadosť o vydanie novej SIM
karty a potvrdenie o jej prevzatí“ „Výmena SIM karty“ „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty“. Predmetná
archívna krabica s nájdenými písomnosťami bola ako dôkazný materiál odovzdaná B. C. (nálezca
a zároveň jedna z dotknutých osôb) advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktorý bol splnomocnený

právnym zastupovaním vo veci neoprávneného zásahu do súkromného života dotknutých osôb v
súvislosti so spracovávaním osobných údajov spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. Právny zástupca
vyzval v mene viacerých dotknutých osôb (mimo žalobcu) spoločnosť Orange Slovensko, a.s. v
súvislosti s jej protiprávnym zásahom do práv žalobcu na mimosúdne rokovanie, pri ktorom požadoval
písomné ospravedlnenie, finančnú satisfakciu a náhradu nákladov právneho zastupovania. Na základe

predmetného listu sa spoločnosť Orange Slovensko, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu Mgr.
Branislava Máčaja, advokáta a konateľa spoločnosti Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o.,
Bajkalská 5, 831 04 Bratislava listom zo dňa 16.03.2017 dotknutým osobám ospravedlnila za vzniknutú
situáciu a ubezpečila ich, že urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala.
Zároveň odmietla zaplatenie finančnej satisfakcie s odôvodnením, že „prípadný“ zásah do osobnostných

práv dotknutých osôb nedosiahol takú intenzitu a následky s ohľadom na ich súkromný život, aby
boli odôvodnené úvahy nad poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Policajt Obvodného
oddelenia PZ v C. prijal dňa 20.02.2017 oznámenie A. D., ktorý bol v tom čase vedúcim značkovej
predajne spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sídliacej na F. D. G. XX, I. C., v objekte bývalého hotela
Tokajík a zároveň zamestnancom obchodného zástupcu žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. vo veci

krádeže písomností určených na skartovanie zo skladu za predajňou Orange Slovensko, a.s. na Ul.
Hlavnej v C.. A. D. na Obvodnom oddelení Policajného zboru v C. v konaní ČPS: ORPZ-SKOPP5-
77/2017-P v podanom oznámení uviedol, že „Dňa 20.02.2017 zistil, že zo skladu, ktorý sa nachádza
hneď za predajňou, bol ukradnutý jeden igelitový mech o objeme 60 l, ktorý bol plný tlačív s osobnými
údajmi ich klientov a tento bol určený na skartovanie“. Tento krok A. D. bol samozrejme len reakciou na

zanedbanie si vlastných povinností súvisiacich so spracovávaním osobných údajov klientov spoločnosti
Orange Slovensko a.s. pri likvidácii ich osobných údajov. Z fotodokumentácie vyplýva celkom zreteľne,
že sklad na papierový odpad, v ktorom boli originálne písomnosti s osobnými údajmi klientov spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. nájdené nebol dlhodobo uzamykaný, pretože tento sklad využívalo viacero
podnikateľských subjektov sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (bývalý hotel J. I. C.). Túto

skutočnosť napokon potvrdil aj A. D., ktorý na polícii uviedol: „Keďže sklad využívajú aj iní predajcovia
z daného objektu, dosť často sa stáva, že sklad zostane po určitý čas neuzamknutý.“ V označenej
priestupkovej veci bol dňa 29.03.2017 vypočutý aj nálezca predmetnej archívnej krabice B. C., ktorý
bezpečnostný incident odhalil a s najväčšou pravdepodobnosť zabránil ďalekosiahlym následkom pri
možnej nelegálnej manipulácii s obrovským množstvom osobných údajov klientov žalovanej. OO PZ v

C. odstúpilo svoj spisový materiál ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27 (ďalej Úrad), ktorý podľa obsahu vyhodnotil
tento spisový materiál ako podnet a pod č. 00777/2017-Os začal konanie o ochrane osobných údajov pre
podozrenie z porušenia ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej zákon)
voči spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorá vykonáva obchodné zastúpenie spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

vznačkovejpredajninaUl.Hlavná60vC..ZáznamopodanívysvetlenianaOOPZC.B.C.z29.03.2017
Odovzdanie veci z OO PZ C. na ÚOOÚ z 30.3.2017 ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P d) Rozhodnutím
Úradu zo dňa 16.08.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 bolo konštatované, že spoločnosť ELSIG s.r.o.
ako sprostredkovateľ porušil ustanovenie § 17 ods.1 a § 19 ods.1 zákona tým, že „... pri likvidáciidokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno a
priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo (IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo,
číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka ako aj informácie o

predajnom mieste nepostupoval s náležitou starostlivosťou, pričom tieto boli uložené v archívnej krabici
s označením ARCHIVE BOX, TYP I/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1
ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012“ (ďalej
len „archívna krabica“) a umiestnené v sklade na papierový odpad nachádzajúceho sa za budovou, v
ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. Hlavná 60 v C....“, pričom Úrad neuložil spoločnosti

ELSIG s.r.o. opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, keď konštatoval,
že sprostredkovateľ v priebehu konania preukázal plnenie povinnosti vyplývajúcemu z
ustanovení zákona a následne po bezpečnostnom incidente nanovo prijal bezpečnostné opatrenia a
tým uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku už nebolo v danom
prípade dôvodné a účelné. Následne Úrad rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-9
uložil sprostredkovateľovi – obchodnému zástupcovi žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. pokutu vo

výške 5 000,00 EUR, pričom skutok vo výrokovej časti citovaného rozhodnutia bol ustálený takto: „za
porušenie povinnosti podľa § 19 ods.1 zákona, ktorého sa sprostredkovateľ v priebehu mesiacov január
a február 2017 dopustil porušením bezpečnosti spracúvania osobných údajov v súvislosti s likvidáciou
dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno
a priezvisko klienta, adresa, rodné číslo, telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty,

účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka ako aj informácie o predajnom mieste,
uložením predmetných dokumentov nachádzajúcich sa v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX,
TYPI/75snápisom„ID35OGPBO1ORANGESLOVENSKO,a.s.CHYBNÉSIMKARTYVÝMENA2011,
08.11.2011 - 03.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) do neuzamknutého skladu na papierový odpad
nachádzajúceho sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. Hlavná 60 v C.,

čím osobné údaje dotknutých osôb vystavil možnosti neoprávneného sprístupnenia neobmedzenému
okruhu subjektov a z ktorého bola uvedená archívna krabica začiatkom mesiaca február 2017 odnesená
B. C., čím došlo k neoprávnenému sprístupneniu osobných údajov dotknutých osôb v počte cca 400,
pričom táto krabica bola následne menovaným odovzdaná jeho právnemu zástupcovi.“ Proti citovanému
rozhodnutiu podala spoločnosť ELSIG s.r.o. rozklad, ktorý bol rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR

zo dňa 09.03.2018 č.k. 00103/2018-Op-7 zamietnutý a rozhodnutie o uložení pokuty z 22.12.2017
bolo potvrdené. Úrad začal administratívne konanie (konanie o ochrane osobných údajov) na základe
podnetu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. aj proti advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktorý
zastupujeachrániprávaaprávomchránenézáujmydotknutýchosôbvsúvislostisporušovanímochrany
osobných údajov. Konanie proti advokátovi bolo vedené pod č. 00780/2017-Os a rozhodnutím Úradu

zo dňa 08. 09. 2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-11 bolo zastavené. Na návrh nálezcu dokumentov B. C.
bolo Úradom vedené administratívne konanie v tejto veci aj proti žalovanej. Rozhodnutím Úradu zo
dňa 23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21 v spojení s rozhodnutím predsedníčky Úradu o rozklade
zo dňa 22.11.2018 č.k. 00465/2018-Op-4 bolo administratívne konanie o ochrane osobných údajov
proti žalovanej zastavené. Táto skutočnosť však neznamená zánik občianskoprávnej zodpovednosti

žalovanej voči dotknutým osobám za zásah do ich súkromného života pri spracovávaní osobných
údajov dotknutých osôb, pretože občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti. Práve osoba, v mene ktorej a v záujme ktorej sa osobné údaje fyzických osôb
spracúvajú musí niesť objektívnu súkromnoprávnu zodpovednosť voči fyzickým osobám za zásah
do ich súkromia v dôsledku protiprávneho spracúvania osobných údajov. V súčasnej informačnej

spoločnosti sú osobné údaje vstupnou bránou do súkromia každej osoby, preto naliehavá spoločenská
potreba na ich dôslednej ochrane nachádza adekvátne vyjadrenie v únijnom, ale aj vnútroštátnom
práve. Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre opakovane
zdôraznili, že súčasťou práva na rešpektovanie súkromného života je i ochrana osobných údajov.
Svojim obsahom a povahou možno právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromný život

zaradiť medzi základné ľudské práva a slobody, ktoré sú garantované medzinárodnými konvenciami
a v podmienkach Slovenskej republiky Ústavou SR a príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou.
Z uvedeného skutkového stavu je celkom evidentné, že v súvislosti so spracovávaním osobných
údajov žalobcu spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. (žalovanou) prostredníctvom sprostredkovateľa,
ktorý je zároveň obchodným zástupcom žalovanej (spoločnosťou ELSIG s.r.o.) došlo v mesiacoch

január a február 2017 z pohľadu administratívnej zodpovednosti k bezpečnostnému incidentu, za
ktorý administratívne (v rovine verejného práva) zodpovedá obchodný zástupca žalovanej, avšak
občianskoprávne (v rovine práva súkromného), teda voči osobám, ktorých osobné údaje boli zneužité
zodpovedá žalovaná, pretože osobné údaje boli spoločnosťou ELSIG s.r.o. spracovávané v jej mene.Z tohto dôvodu musí práve žalovaná niesť občianskoprávnu zodpovednosť za zásah do súkromného
života žalobcu, ktorý vznikol v dôsledku spracovávania osobných údajov žalobcu pre potreby žalovanej
v rozpore so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že originálna listina s osobnými údajmi žalobcu bola od

roku 2014 až do mesiaca január 2017 neodborne odložená v archívnej krabici v sklade za tovarom
značkovej predajne žalovanej v C. spoločne s cca 480 ďalšími originálnymi listinami klientov žalovanej. V
januári 2017 umiestnil vedúci značkovej predajne Orange predmetnú archívnu krabicu plnú originálnych
písomností s osobnými údajmi klientov žalovanej do neuzamknutého skladu na papierový odpad, do
ktorého mal prístup neobmedzený počet osôb a dňa 09.02.2017 túto archívnu krabicu v neuzamknutom

sklade našiel B. C. a odniesol ju aj s písomnosťami do Advokátskej kancelárie JUDr. Ambróza Motyku
v C.. Originálna písomnosť týkajúca sa žalobcu obsahovala tieto jeho osobné údaje: meno a priezvisko,
adresu bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty, vlastnoručný
podpis. Uvedené osobné údaje obsahujú najdôležitejšie identifikátory každej fyzickej osoby. Medzi
protizákonne likvidovanými a sprístupnenými osobnými údajmi žalobcu bol aj údaj o rodnom čísle ako
všeobecne použiteľnom identifikátore osobitnej kategórie zákonom zvlášť chránených osobných údajov.

Rodné číslo je v zmysle zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov „trvalým
identifikačným osobným údajom fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných
systémoch“. Žalobca vyslovuje presvedčenie, že vzhľadom k technickému charakteru neoprávnene
sprístupnenej písomnosti použitie rodného čísla v tejto písomnosti ani nebolo nevyhnutným. Osobné
identifikačné údaje ako meno, priezvisko (prípadne akademický titul) doplnené o číslo identifikačného

dokladu (občianskeho preukazu), ale hlavne o rodné číslo ako jedinečný a trvalý identifikátor konkrétnej
osoby spoločne s osobnými kontaktnými údajmi (adresa bydliska a telefónne číslo) v kombinácii s
osobným biometrickým údajom, ktorým je vlastnoručný podpis dokonale, jednoznačne a nezameniteľne
identifikujú žalobcu (ale aj každú inú fyzickú osobu), preto sú hodné osobitnej ochrany a ich zneužitie
neoprávnenýmsprístupnenímnepovolanýmosobámpredstavujevážnyzásahdointegrityžalobcu.Tým,

že osobné údaje žalobcu a ďalších stoviek klientov žalovanej sa najmenej v období od 25.01.2017
do 09.02.2017 nachádzali v neuzamknutom sklade na papierový odpad za značkovou predajňou
žalovanej v C., kde ich v rozpore s predpismi o ochrane osobných údajov umiestnil vedúci značkovej
predajne žalovanej v C., boli tieto osobné údaje vystavené možnosti neoprávneného sprístupnenia
neobmedzenému okruhu subjektov. Existovalo pritom vysoké riziko zneužitia osobných údajov ich

nelegálnou manipuláciou s dopadom na materiálu, prípadne nemateriálnu sféru žalobcu a ďalších
dotknutých osôb. Len príkladom možno spomenúť rozličné obchody uzatvárané na diaľku (online kúpa
tovaru na splátky, online poskytnutie spotrebiteľského úveru) prípadne zneužitie osobných údajov na
podpísanie petície, pre telemarketing, krádež identity alebo kyberšikana. Všetky takéto aktivity sú
zásahmi do práva na súkromie a sebaprezentáciu v elektronickom priestore. Na úspešné uplatnenie

práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. „Základnou hmotnoprávnou
podmienkou vzniku zodpovednosti podľa ust. § 13 OZ je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnostného práva fyzickej osoby,
pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu“. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.06.2006, sp.zn. 30

Cdo 2914/2005) „Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť,
že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných
právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a
postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31.01.2011, sp.zn. 1 Cdo 113/2009) Občianskoprávna zodpovednosť a administratívna

zodpovednosť za porušenie ochrany osobných údajov sú dve stránky tej istej mince. Administratívnu
zodpovednosť za porušenie ochrany osobných údajov skúma a kontroluje na to povolaný orgán štátu
(Úrad na ochranu osobných údajov), ktorý autoritatívnou reguláciou nástrojmi verejného práva chráni
fyzické osoby pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných
údajov a zároveň upravuje práva, povinnosti a zodpovednosť subjektov, ktoré osobné údaje fyzických

osôb v zmysle vnútroštátnej a únijnej úpravy spracovávajú. Za bezpečnostný incident, ktorý tvorí
skutkový základ tejto žaloby už bol administratívne Úradom postihnutý sprostredkovateľ, spoločnosť
ELSIG s.r.o., ktorý ako obchodný zástupca žalovanej v jej mene spracovával osobné údaje klientov
žalovanej v rozpore s právnymi predpismi. Za to mu bola právoplatne uložená, v žalobe citovaným
rozhodnutím, pokuta vo výške 5 000,00 EUR. Občianskoprávna zodpovednosť žalovanej za zásah do

súkromia žalobcu má objektívny charakter, ktorý vyplýva z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka
ako generálnej klauzuly ochrany osobnosti v súkromnom práve. „Zamestnanec, prípadne iná použitá
osoba nezodpovedá osobne priamo postihnutej fyzickej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá
právnickáalebofyzickáosoba,ktorátakútoosobunasvojučinnosťpoužila(„použité“osobyzodpovedajúlen v tzv. vnútornom vzťahu).“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. októbra 2011, sp.zn. 30 Cdo
1509/2011) „Ak bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto
bol použitý právnickou alebo inou fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či inej osoby,

pričíta sa neoprávnený zásah samotnej fyzickej či inej právnickej osobe“. (Rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 30 Cdo 2712/2005 citovaný v publikácii Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C.H.Beck,
2015, na strane 68) „Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu

činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou
osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného
vzťahu k plneniu danej činnosti“. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 228/2012 citovaný v
publikácii Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, na strane 75) Občianskoprávna zodpovednosť
žalovanej je bezpochyby daná, pretože existencia zásahu do osobnostných práv žalobcu popísaným

bezpečnostným incidentom objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu je nesporne preukázaná.
Zásahdoprávžalobcujekonanímprotiprávnymaexistujepríčinnásúvislosťmedzitýmtoneoprávneným
zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. V konkrétnom prípade žalovaná zodpovedá za to že: právo na
ochranusúkromiažalobcuboloprotiprávnymspracovávanímosobnýchúdajov(neprípustnoulikvidáciou
osobných údajov a ich neoprávneným sprístupnením nepovolaným osobám) porušené, právo na

ochranu súkromia žalobcu bolo aj významne ohrozené vysokým rizikom nelegálnej manipulácie s
osobnými údajmi nepovolanými osobami s možnými dopadmi v majetkovej aj nemajetkovej sfére
žalobcu. Je pravdou, že žalovaná spoločnosť Orange Slovensko, a.s. prostredníctvom právneho
zástupcu, advokáta Mgr. Branislava Máčaja sa v súvislosti s predmetným bezpečnostným incidentom
listom zo dňa 16.03.2017 dotknutým osobám, ktoré navrhovali mimosúdne riešenie veci (bez žalobcu)

ospravedlnila za vzniknutú situáciu a ubezpečila ich, že urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti
takáto situácia neopakovala, avšak zároveň odmietla zaplatenie finančnej satisfakcie s odôvodnením,
že zásah do osobnostných práv nedosiahol takú intenzitu a následky s ohľadom na ich súkromný
život, aby boli odôvodnené úvahy nad poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. S týmto
názorom žalovanej nemožno súhlasiť, pretože v súčasnej dobe je ochrana osobných údajov a ich

možné zneužitie mimoriadne vážnou témou, ktorá v spoločnosti významne rezonuje [Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 (GDPR) a nový zákon o ochrane osobných údajov
č. 18/2018 Z.z.]. Predmetný bezpečnostný incident pri porušení ochrany osobných údajov a zásahu
do súkromného života žalobcu a ďalších stoviek klientov žalovanej dosahuje mimoriadnu intenzitu
a rozsah, preto len ospravedlnenie žalovanej sa javí ako absolútne neadekvátna forma satisfakcie.

Tento zásah do osobnostných práv žalobcu je vážnym súkromnoprávnym deliktom, za ktorý zodpovedá
žalovaná a ktorý je nevyhnutné napraviť aj primeraným finančným zadosťučinením. (§ 13 ods.2, 3
OZ) Určenie primeranej výšky satisfakcie je vecou sudcovskej úvahy, v rámci ktorej súd zohľadňuje
od prípadu k prípadu významné okolnosti konkrétneho porušenia práva. V predmetnej veci žalobca
žiada finančnú satisfakciu vo výške 5 000,00 EUR, ktorej výšku odôvodňuje: i) značnou intenzitou

porušenia a ohrozenia osobnostných práv vzhľadom k veľkému množstvu osobných údajov, ktoré
boli protiprávne spracúvané ii) kategóriou neoprávnene sprístupnených osobných údajov (rodné číslo
a vlastnoručný podpis ako osobitná kategória zákonom zvlášť chránených osobných údajov) iii)
výnimočným rozsahom bezpečnostného incidentu, ktorý sa týka viac než 400 dotknutých osôb iv) časom
trvania protiprávneho konania v) osobou žalovanej, ktorá je na slovenskom trhu jedným z najväčších

telekomunikačných operátorov a spracúva osobné údaje státisícov svojich klientov. Rozsah, intenzitu,
význam a dôsledky bezpečnostného incidentu výstižným spôsobom pomenovala predsedníčka Úradu
na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia o rozklade zo
dňa 09.03.2018 č.k. 00103/2018-Op-7, ktorým potvrdila rozhodnutie o uložení pokuty obchodnému
zástupcovi (sprostredkovateľovi) žalovanej zo dňa 22.12.2017 č.k. 01515/2017-Os-9:„... je potrebné

poukázať na kategóriu neoprávnene sprístupnených osobných údajov, keďže zmluvná dokumentácia
obsahovala aj údaje o rodných číslach klientov spoločnosti Orange ako dotknutých osôb, čím došlo k
ohrozeniu citlivého osobného údaju vo forme jedinečného identifikátora dotknutej osoby, ktorému zákon
č. 122/2013 Z.z. poskytuje zvýšenú ochranu. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je
samotný vznik rizika pre práva a slobody fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými

údajmi, a ďalšie riziká s rôznym stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť
k ujme, či už majetkovej alebo nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže
viesť napríklad ku krádeži totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate
dôvernosti osobných údajov, alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu.Predmetné spracúvanie zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo, alebo čo i len
mohlo mať negatívne dôsledky na veľký počet dotknutých osôb. Predsedníčka úradu dopĺňa závery
prvostupňového orgánu a poukazuje aj na čas trvania protiprávneho konania, a to približne od roku

2014, kedy došlo k preberaniu značkovej predajne spoločnosti Orange a k uloženiu pokynu ku
likvidácii nájdenej dokumentácie, ktorý ale vedúcim zamestnancom nebol splnený a namiesto toho
bola archívna krabica neodborne odložená v sklade za tovarom značkovej predajne, teda v rozpore
s nastavenými procesmi a postupmi archivácie do mesiaca február 2017, kedy došlo k samotnému
vzniku bezpečnostného incidentu. Počas celého tohto obdobia bola archívna krabica nezabezpečená a

vedúcim zamestnancom a samotným sprostredkovateľom nepovšimnutá.“

3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach v priebehu konania v prvom rade namietal miestnu
príslušnosť Okresného súdu Svidník, nakoľko zo žaloby bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé,
že ide o žalobu na ochranu osobnosti a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii v
prípade žaloby na ochranu osobnosti je podľa § 13 CSP všeobecný súd žalovanémuj, t.j. v tomto

prípade Okresný súd Bratislava II. za to, že v prípade žaloby na ochranu osobnosti ide práve
o takýto iný spor a nie o spotrebiteľský spor. Spor na ochranu osobnosti rozhodne nie druhom
sporu, ktorý by vyplýval zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným. Pokiaľ
ide o súvislosť žalobcom tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv so spotrebiteľkou zmluvou
(zmluvy o pripojení uzatvorené medzi žalobcami a žalovaným), táto podľa žalovaného neexistuje. Za

spotrebiteľský spor možno považovať spor o otázke týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy, napr. či zmluva
vznikla, či je platná, otázky výkladu obsahu spotrebiteľskej zmluvy, náhrady škody, nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nároky z vád tovaru a pod., to jest nároky, ktoré vznikli alebo malú svoj
pôvod v relatívnom (záväzkovom vzťahu) - spotrebiteľskej zmluve. Súvislosť uplatneného nároku so
spotrebiteľskou zmluvou musí byť tak právna, ako aj vecná. Tvrdenia žalobcu o flagrantnom porušení

viacerých ustanovení zákona o ochrane osobných údajov zo strany žalovaného (konkrétne porušenie §
17 a § 19 zákona o ochrane osobných údajov) žalovaný v plnom rozsahu odmietol. Žalovaný odmietol
ako nepravdivé východiskové tvrdenie žalobcu o zneužití jeho osobných údajov (str. 9 žaloby). Podľa
žalovaného do dnešného dňa neboli zistené okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že by došlo k zneužitiu
osobných údajov dotknutých osôb, vrátane žalobcu, či iným nežiadúcim následkom, čo je konštatovaná

napr. aj v odôvodnení rozhodnutia úradu zo dňa 22.12.2017, č. k. 01515/2017-Os-09, str. 6, ktorým tento
uložil spoločnosti ELSIG pokutu vo výške 5 000 eur. Rovnako podľa žalovaného tak je vylúčené zneužitie
osobných údajov žalobcu, či iných dotknutých osôb, v súvislosti s týmto incidentom do budúcnosti.
Dokumenty, ktoré tieto osobné údaje obsahujú sa totiž nachádzajú podľa zistení úradu u právneho
zástupcu žalobcu na účely súdneho konania (rozhodnutie úradu zo dňa 22.12.2017, č. k.: XXXXX/

XXXX-XX-09, str. 4), kde žalovaný predpokladá tento zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich
ochranu. Žalovaný má za to, že v súvislosti s jeho povinnosťou zabezpečiť likvidáciu osobných údajov
žalobcu, ako aj ďalších dotknutých osôb podľa § 17 zákona o ochrane osobných údajov, rovnako tak
aj v súvislosti s povinnosťou chrániť spracúvané osobné údaje podľa jeho § 19, neporušil žalovaný
v predmetnom prípade žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ochrane osobných údajov od

ktorého porušenia žalobca odvodzuje občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného. Opätovne poukázal
aj na to, že základným predpokladom pre uplatnenie akejkoľvek právnej zodpovednosti, bez ohľadu na
to, či ide o zodpovednosť administratívnoprávnu, trestnoprávnu či občianskoprávnu, voči povinnému
subjektu (nositeľovi povinnosti), je porušenie tejto povinnosti z jeho strany. V tejto súvislosti žalovaný
rovnako tak znova poukázal na právoplatné rozhodnutie úradu, ktorý zastavil konanie o ochrane

osobnosti voči nemu a to z dôvodu, že v priebehu konania nezistil v príčinnej súvislosti medzi vznikom
bezpečnostného incidentu, ku ktorému došlo na strane sprostredkovateľa žalovaného (spoločnosti
ELSIG) pri likvidácii dokumentov obsahujúcich osobné údaje dotknutých osôb, vrátane žalobcu a
plnením zákonných povinností žalovaného porušenie zákona. Inými slovami úrad skonštatoval, že
žalovaný v súvislosti so spracúvaním osobných údajov dotknutých osôb, vrátane žalobcu, v súvislosti

s predmetným bezpečnostným incidentom neporušil žalovaný svoje povinnosti podľa zákona o ochrane
osobných údajov. Žalovaný ďalej uviedol, že záver žalobcu, že ak úrad v administratívnom konaní
konštatovalporušenie§17ods.1a§19zákonaoochraneosobnýchúdajovzostranysprostredkovateľa,
založil tým občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného, pretože táto je koncipovaná na objektívnom
princípe, musí žalovaný v plnom rozsahu odmietnuť a to predovšetkým z dôvodu, že takýto záver

nemá oporu v platnom práve. Podľa § 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov tento zákon
upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života
pri spracúvaní ich osobných údajov a zároveň podľa písm. b) vyššie uvedeného ustanovenia tohto
zákona upravuje tiež práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb.Žalovaný poukázal na § 5 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov podľa ktorého môže osobné údaje
spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. Podľa § 8 ods. 8 zákona o ochrane osobných údajov
sprostredkovateľ je povinný dodržiavať povinnosti ustanovené prevádzkovateľovi v jeho § 5 ods. 1. § 6

ods. 2 písm. c) až i). § 6 ods. 4, § 19 (zodpovednosť za bezpečnosť osobných údajov) až 26, ak tento
zákon neustanovuje inak. V zmysle vyššie uvedeného potom podľa § 19 zákona o ochrane osobných
údajov sprostredkovateľ vo vzťahu k dotknutým osobám priamo zodpovedá za bezpečnosť spracúvania
ich osobných údajov, pričom v tejto súvislosti je povinný sprostredkovateľ chrániť spracúvané osobné
údaje dotknutých osôb pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a

sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi
spracúvania. Z prípadného porušenia povinností sprostredkovateľa od ktorých žalobca odvodzuje svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za ktoré sprostredkovateľ dotknutým osobám priamo zodpovedá
teda nemôže byť vyvodená zodpovednosť žalovaného, vrátane jeho občianskoprávnej zodpovednosti.
Vzhľadom na okolnosti vzniku incidentu, ku ktorému došlo výlučne náhodne, resp. nedopatrením
zo strany jediného zamestnanca sprostredkovateľa - spoločnosti ELSIG a to aj napriek existencii

zodpovedajúcich bezpečnostných opatrení, ako aj vzhľadom na jeho následky na žalobcu (žiadne
neboli preukázané), považuje žalovaný náhradu nemajetkove ujmy vo výške 5 000,- eur požadovanú
žalobcom za absolútne neadekvátnu. Žalovaný podotkol, že určená výška náhrady nemajetkovej ujmy
s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu má byť vždy v súlade s požiadavkami spravodlivosti.
Náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur požadovanú žalobcom považuje žalovaný s ohľadom

na okolnosti prípadu tiež za nespravodlivú. Náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka má zásadne subsidiárny charakter, prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy iné primerané
zadosťučinenie nie je postačujúce, najmä preto, že neoprávneným zásahom do osobnostných práv
fyzickej osoby došlo k závažnej ujme. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je však vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu existencia závažnej ujmy. Žalobca je

vždy povinný existenciu závažnej ujmy bez ohľadu na to, v čom táto závažná ujma spočíva, v konaní
riadne preukázať. V súvislosti s výškou nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na zákon č. 247/2017 Z.z.
oobetiachtrestnýchčinov,výškuminimálnejmzdyvSlovenskejrepublikevčasevznikubezpečnostného
incidentu a rozhodovaciu prax súdov pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4. Žalobca k námietke miestnej príslušnosti uviedol, že úvahy žalovaného o miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Svidník považuje za nesprávne z dôvodov, že žalobca založil miestnu príslušnosť
Okresného súdu Svidník ako osobitnú miestnu príslušnosť (danú na výber) v zmysle ust. § 19 písm. d)
CSP. V konkrétnej právnej veci má žalobca adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Svidník.
Nemôžubyťžiadnepochybnostiotom,žeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanýmvznikolnazáklade

zmluvy o pripojení, ktorú žalobca uzatváral so žalovaným ako dodávateľom v pozícii spotrebiteľa, teda
slabšej strany v kontraktačnom procese. Základný akt (zmluva o pripojení), ktorou bol založený vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je teda bezpochyby zmluvou spotrebiteľskou. Podľa názoru žalobcu
právnym základom vzťahu medzi stranami sporu je bezpochyby zmluva o pripojení, ktorou súčasťou je
súhlas žalobcu so spracúvaním jeho osobných údajov a jej dodatky (ako zmluva spotrebiteľská) a práva

uplatňované žalobou (na ochranu osobnosti za zásah do jeho súkromia v dôsledku porušenia ochrany
osobných údajov) sú realizované v rámci spotrebiteľského vzťahu založeného práve zmluvou o pripojení
a jej dodatkami. Ide teda o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý v širšom kontexte vyplýva
zo spotrebiteľskej zmluvy (povinnosť dodávateľa chrániť a bezpečne spracovávať, teda aj likvidovať
osobné údaje spotrebiteľov), ale zároveň je to spor, ktorý celkom jednoznačne súvisí so spotrebiteľskou

zmluvou (zmluvou o pripojení), preto spĺňa všetky kritéria spotrebiteľského sporu v zmysle § 290 CSP.
Podľa názoru žalobcu z uvedeného teda vyplýva, že ak vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom
má právny základ v spotrebiteľskej zmluve, potom uplatňovanie akýchkoľvek hmotnoprávnych nárokov
ktorejkoľvek zmluvnej strany, ktoré vyplývajú z tejto spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou
súvisia, je v civilnom sporovom procese realizované v režime spotrebiteľského sporu podľa § 290 a

nasl. CSP a to bez ohľadu na to o aký hmotnoprávny inštitút sa uplatňovaný nárok opiera. K vecnej
legitimácií žalovaného ďalej uviedol, že v súvislosti s poskytovanými telekomunikačnými službami
dal žalovanému súhlas na spracúvanie svojich osobných údajov, ktoré žalovaný ako prevádzkovateľ
zabezpečoval prostredníctvom svojich obchodných zástupcov v pozícii sprostredkovateľov. Z dodatku
č.1 k zmluve o obchodnom zastúpení a o spolupráci pri prevádzkovaní značkovej predajne Orange

Slovensko,a.s.zodňa30.06.2015,ktorýmsaneoddeliteľnousúčasťouzmluvystalaprílohač.7(Dohoda
o poverení sprostredkovateľa spracúvaním osobných údajov) vyplýva, že „Vlastníkom osobných údajov
dotknutých osôb prevádzkovateľa je prevádzkovateľ“ (bod 16 Prílohy č. 7). Práve preto žalovaný
(ako prevádzkovateľ) zodpovedá dotknutým osobám (svojim klientom) za zásah do ich súkromnéhoživota, pretože došlo k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov pri ich spracúvaní. Je bez
právneho významu, že úrad deklaroval porušenie zákona len sprostredkovateľovi a že administratívnu
zodpovednosť úrad vyvodil len voči obchodnému zástupcovi, ktorý preukázateľne porušil zákon.

Porušením zákona zo strany sprostredkovateľa vznikol protiprávny stav, za ktorý objektívne (voči
žalobcovi aj ďalším dotknutým osobám) zodpovedá žalovaný a to napriek tomu, že úrad v rozhodnutí
o zastavení konania nezistil, aby priamo žalovaný porušil zákon. Žalovaný teda v tomto prípade
nezodpovedá štátu v rámci administratívnej zodpovednosti, pretože zákon neporušil, ale zodpovedá
občianskoprávne svojim klientom za to, že ňou poverený subjekt spracúval osobné údaje jej klientov

protiprávne, čím došlo k zásahu do ich práva na súkromný život. Právny vzťah, v rámci ktorého došlo
k legitímnemu odovzdaniu osobných údajov žalobcu (a tým vznikla povinnosť a zodpovednosť ich
riadneho a zákonného spracovávania), vznikol na zákonnom základe (§ 56 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov) len medzi žalobcom a žalovaným, preto
iba žalovaný (nie jej obchodný zástupca) musí niesť za porušenie ochrany osobných údajov žalobcu
občianskoprávnu zodpovednosť, ktorá je v podmienkach súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv

žalobcu založená na objektívnom princípe, a to v plnom rozsahu. V súvislosti so vznikom nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.02.2010 sp. zn.
3Cdo/137/2008 a konštatovanie predsedníčky úradu v rozhodnutí zo dňa 09.03.2018 č.k. 00103/2018-
Op-7. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť rozsah incidentu, počet
dotknutých osôb, trvanie incidentu , význam chráneného záujmu (najdôležitejšie osobné identifikátory,

napr. rodné číslo), významné postavenie žalovaného na telekomunikačnom trhu tak, aby bola naplnená
preventívna, satisfakčná a sankčná funkcia peňažnej náhrady

5. Predmetom konania bolo rozhodnúť o náhrade nemajetkovej ujmy po čiastočnom späťvzatí žaloby
vo výške 110,- eur.

6. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 1C/25/2019-144 zo dňa 23.05.2022 súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 2 500,- eur , v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

7. Na základe odvolania žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17Co/56/2023-243
zo dňa 05.09.2023 tak, že zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť otázku miestnej
príslušnosti, otázku premlčania uplatneného nároku a opätovne preskúmať nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Námietka pasívnej legitimácie žalovaného bola podľa odvolacieho súdu nedôvodná.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: žiadosťou o vydanie novej SIM karty
a potvrdením o jej prevzatí s osobnými údajmi žalobcu, záznamom o podaní oznámenia na OO PZ
C. – A. D. zo dňa 20.02.2017, záznamom o podaní vysvetlenia na OO PZ Stropkov – B. C. zo dňa
29.03.2017, odovzdaním veci z OO PZ C. na ÚOOÚ SR zo dňa 30.03.2017, listom JUDr. Ambróza
MotykuspoločnostiOrangeSlovensko,a.s.zodňa28.02.2017,listomAdvokátskejkancelárieBranislava

Máčaja, s.r.o. zo dňa 16.03.2017, fotodokumentáciou bezpečnostného incidentu, rozhodnutím ÚOOÚ
SR zo dňa 16.08.2017 číslo: 00777/2017-0s-17, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 08.09.2017 číslo:
00780/2017-0s-11, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 22.12.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-9, rozhodnutím
predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-7, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa
23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21, rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 22.11.2018 č.

k. 00465/2018-Op-4, rozsudkom OS Svidník zo dňa 18.06.2020 č. k. 6C/29/2018-413, rozsudkom KS
Prešov zo dňa 30.03.2021 č. k. 13Co/7/2021-530 (všetky prílohy sú zaradené v elektronickom registri
OpP Okresného súdu Svidník pod značkou 1OpP/3/2019) a zistil tento skutkový stav.

11. Dňa 09.02.2017 našiel žalobca v C. za budovou na D. F. G. XX, v ktorej sídli značková predajňa

Orange Slovensko, a.s. v neuzamknutom priestore určenom na skladovanie papierového odpadu medzi
papierovým odpadom, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie, archívnu krabicu, v ktorej sa nachádzalo
množstvo (483) originálnych písomností s osobnými údajmi účastníkov (zákazníkov) spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., vrátane originálov písomností s osobnými údajmi žalobcu. V nájdenej archívnej krabiciARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE
SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012" sa nachádzali
písomnosti s názvom: „Žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“, „Výmena

SIM karty“ a „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty. Išlo o originálne dokumenty s vlastnoručným
podpisom žalobcu aj pečiatkou a podpisom obchodného zástupcu spoločnosti Orange Slovensko,
a.s., na ktorých sa nachádzali dôležité identifikátory dotknutých osôb (vrátane žalobcu) ako je meno,
priezvisko (akademický titul), adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne
číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis. Na viacerých písomnostiach bola priesvitnou lepiacou

páskou prelepená plastová SIM karta. Predmetnú archívnu krabicu s nájdenými písomnosťami žalobca
ako dôkazný materiál odovzdal advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi a zároveň ho splnomocnil
právnym zastupovaním vo veci neoprávneného zásahu do svojho súkromného života v súvislosti so
spracovávaním osobných údajov spoločnosťou Orange Slovensko, a.s.. Právny zástupca žalobcu listom
zo dňa 28.02.2017 vyzval spoločnosť Orange Slovensko, a.s. v súvislosti s tvrdeným protiprávnym
zásahom do práv žalobcu na mimosúdne rokovanie, pri ktorom požadoval písomné ospravedlnenie,

finančnú satisfakciu a náhradu nákladov právneho zastupovania. Na základe predmetného listu sa
spoločnosť Orange Slovensko, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Branislava Máčaja,
advokáta, listom zo dňa 16.03.2017 ospravedlnila žalobcovi za vzniknutú situáciu a ubezpečila ho,
že urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala. Zároveň odmietla zaplatenie
finančnej satisfakcie s odôvodnením, že „prípadný" zásah do osobnostných práv dotknutých osôb

nedosiahol takú intenzitu a následky s ohľadom na jeho súkromný život, aby boli odôvodnené úvahy nad
poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Policajt Obvodného oddelenia PZ v C. prijal dňa
20.02.2017 oznámenie A. D., ktorý bol vedúcim značkovej predajne spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
sídliacej na F. D. G. XX, I. C., v objekte bývalého D. J. a zároveň zamestnancom obchodného zástupcu
žalovaného, spoločnosti ELSIG s.r.o. vo veci krádeže písomností určených na skartovanie zo skladu

za predajňou Orange Slovensko, a.s. na Ul. Hlavnej v C.. A. D. na Obvodnom oddelení Policajného
zboru v C. v konaní ČPS: ORPZ - SK- OPP5 - XX /XXXX- K. I. podanom oznámení uviedol, že „dňa
20.02.2017 zistil, že zo skladu, ktorý sa nachádza hneď za predajňou, bol ukradnutý jeden igelitový mech
o objeme 60 l, ktorý bol plný tlačív s osobnými údajmi ich klientov a tento bol určený na skartovanie“.
Z fotodokumentácie je zrejmé, že sklad na papierový odpad, v ktorom boli originálne písomnosti s

osobnýmiúdajmiklientovspoločnostiOrangeSlovensko,a.s.nájdené,bolsíceuzamykateľný,alevčase
nájdenia písomností žalobcom nebol uzamknutý, pretože tento sklad využívalo viacero podnikateľských
subjektov sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (bývalý hotel J. v Stropkove). Túto skutočnosť
mal súd preukázanú aj z oznámenia A. D. v priestupkovom spise OO PZ C., ktorý potvrdil, že sklad
využívajú aj iní predajcovia z daného objektu a dosť často sa stáva, že sklad zostane po určitý čas

neuzamknutý.

12. Z Rozhodnutia ÚOOÚ SR zo dňa 16.08.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 vyplýva, že spoločnosť
ELSIG s.r.o. ako sprostredkovateľ „porušil ustanovenie § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona tým, že
pri likvidácii dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v

rozsahu meno a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo (IČO), telefónne číslo, číslo
OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka
ako aj informácie o predajnom mieste nepostupoval s náležitou starostlivosťou, pričom tieto boli
uložené v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktorej je
rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011,

08.11.2011 - 03.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica") a umiestnené v sklade na papierový odpad
nachádzajúceho sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. Hlavná 60 v
C.“. Úrad neuložil citovaným rozhodnutím spoločnosti ELSIG s.r.o. opatrenie na odstránenie zistených
nedostatkov a príčin ich vzniku, keď konštatoval, že sprostredkovateľ v priebehu konania preukázal
plnenie povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení zákona a následne po bezpečnostnom incidente

nanovo prijal bezpečnostné opatrenia a tým uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov
a príčin ich vzniku už nebolo v danom prípade dôvodné a účelné. Následne úrad rozhodnutím zo dňa
22.12.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-9 uložil sprostredkovateľovi - obchodnému zástupcovi žalovaného,
spoločnosti ELSIG s.r.o. za porušenie povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou spracúvania osobných
údajov a v súvislosti s likvidáciou dokumentov pokutu vo výške 5 000,- eur. Toto rozhodnutie bolo na

základe rozkladu spoločnosti ELSIG, s.r.o. potvrdené rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa
09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-7. Administratívne konanie (konanie o ochrane osobných údajov)
na základe podnetu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. proti advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi
bolo rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 08.09.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-11 zastavené. Rovnako bolozastavené aj administratívne konanie voči žalovanému a to rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 23.08.2018
pod číslom: XXXXX/XXXX-XX-21, v ktorom bol navrhovateľom žalobca.

13. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že v nájdenej archívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP 1/75,
na bočnej strane, ktorej bolo rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ
SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012" sa nachádzali písomnosti žalobcu s názvom:
„Žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“, „Výmena SIM karty“ a „Žiadosť o
znovupripojenie SIM karty. Na týchto originálnych dokumentoch s vlastnoručným podpisom žalobcu

a pečiatkou a podpisom obchodného zástupcu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sa nachádzali
dôležité identifikátory žalobcu (ale aj množstva ďalších dotknutých osôb) ako je meno, priezvisko
(akademický titul), adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM
karty a vlastnoručný podpis. Na niektorých písomnostiach bola priesvitnou lepiacou páskou prelepená
plastová SIM karta. Predmetná archívna krabica s nájdenými písomnosťami bola ako dôkazný materiál
odovzdaná advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, u ktorého sa aj v súčasnosti nachádza. V archívnej

krabici sa podľa odôvodnenia rozhodnutia predsedníčky ÚOOÚ SR z 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXX-
XX-7 nachádzalo celkovo 483 listín (strana 4 rozhodnutia).

14. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 súd zistil, že L. B. C.
pri výsluchu na pojednávaní dňa 16.05.2019 uviedol, že niekedy v mesiaci február 2017 šiel nakúpiť

do záhradkársko - rybárskej predajne veci na ryby a potreboval krabicu. Vzhľadom k tomu, že niekedy
býval v hoteli J., tak vedel, že za hotelom je sklad krabíc, ktorý bol permanentne, počas toho, keď tam
býval, otvorený. Tak to bolo aj v ten deň, keď si šiel vziať krabicu na nákup, pričom na zemi uvidel
krabicu s nejakými písomnosťami s logom Orange, aj reklamné predmety okolo. Krabica ho zaujala a
zdvihol ju. Následne zbadal, že sa jedná o písomnosti s osobnými údajmi rôznych ľudí, ktoré prelistoval

a našiel skoro na vrchu aj svoje osobné údaje, ktoré v tom čase všetky platili. Našiel tam aj údaje
advokáta JUDr. Ambróza Motyku, ktorého pozná, tak ho s tým oboznámil, pofotil si to, predmetnú krabicu
s nájdenými písomnosťami ako dôkazný materiál odovzdal advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi a
zároveň ho splnomocnil právnym zastupovaním vo veci neoprávneného zásahu do svojho súkromného
života v súvislosti so spracovávaním osobných údajov spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. On sám

niekedy pracoval pre spoločnosť Allianz a preto vie ako bývalý manažér, ako sa tieto údaje dali zneužiť v
rámci poisťovníctva, nakoľko tam boli aj vzorové podpisy a vie, aká ujma by mohla byť ľuďom spáchaná
bez toho, aby o tom vedeli. Ako bežný človek má tiež aj pôžičku a vie, ako aj pri pôžičkách sa dajú
tieto údaje zneužiť. Ostal pohoršený, že také dačo by sa nemalo stať a ešte takej veľkej firme, ako je
Orange. Aj keď konkrétne mu doteraz ujma spôsobená nebola, ale mohla mu byť spôsobená. Na otázku,

že prečo si uplatňuje nemajetkovú ujmu práve vo výške 5 000,- eur, uviedol, že to je len symbolická
cena pri takejto veľkej spoločnosti ako je Orange, myslí si, že mohol žiadať aj väčšiu čiastku za zneužitie
svojich osobných údajov.

15. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že svedok K.

K. vypovedal na pojednávaní dňa 19.11.2019 ako špecialista na ochranu osobných údajov pracujúci
v spoločnosti Orange CorpSec, spol. s r. o. Bratislava, ktorá je dcérskou spoločnosťou žalovaného.
Uviedol, že sa k nemu dostal prípad na základe podnetu od JUDr. Motyku a preveroval okolnosti
incidentu, ktorý vyhodnotili ako prípad potrebný nahlásiť na Úrad na ochranu osobných údajov. Spoločne
s pánom M. komunikoval v tejto veci s Úradom na ochranu osobných údajov. Rovnako podával ohľadom

tohto prípadu aj hlásenie na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb. Nevedel
sa podrobne vyjadriť k zneužitiu osobných údajov bezpečnostným incidentom, mal len informácie, že pri
nakladaní s týmito údajmi nebolo postupované tak, ako malo byť. Na uvedenom pojednávaní vypovedal
aj svedok N. G., spoločník a konateľ spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorý uviedol, že je obchodným zástupcom
žalovanéhoapredajňuvC.prevzalvroku2014poA.O..Niekedyvroku2017muzavolalmajiteľobjektu,

kde je v prenájme, pán K., že mu bolo odcudzené vrece, kde boli osobné údaje zákazníkov spoločnosti
Orange. Následne si to telefonicky overoval a vedúci predajne mu povedal, že pred rekonštrukciou
predajne, dávali tam nový nábytok, začali pracovníci vypratávať predajňu. V kancelárii boli za skriňou
staré papiere po A. O.. Do jedného čierneho vrecka dávali zmluvy na skartáciu a do druhého ostatný
papierový odpad. Vrecia boli v kancelárii, jeden mech sa odniesol dozadu za budovu, kde je papier.

Potom prišiel pán K., ktorý im povedal, že vyhodili mech s osobnými údajmi a to do uzavretej miestnosti,
kde bol papierový odpad. Toto mu povedal jeho pracovník. Prípad následne nahlásil na políciu, že
zo skladu boli ukradnuté papiere a nahlásil to aj žalovanému. Neskôr dostal kontrolu z Úradu na
ochranu osobných údajov, ktorá tam nezistila nedostatky, preto neboli uložené žiadne opatrenia na ichodstránenie. Následne mu došlo z Úradu na ochranu osobných údajov rozhodnutie, ktorým mu bola
uložená pokuta 5 000,- eur, ktorú aj zaplatil. Svedok uviedol, že zmluvná pokuta za tento bezpečnostný
incident mu zo strany žalovanej nebola udelená. Doklady, ktoré zostali v predajni po pani O., si mala ona

odniesť, čakali a potom sa na to zabudlo. Nezbavuje sa zodpovednosti, pretože vie, že to mali skartovať.

16. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom súd zistil, že originálne písomnosti s osobnými údajmi
žalobcu boli žalobcom nájdené v neuzamknutom sklade na papierový odpad, ktorý využívalo viacero
podnikateľských subjektov sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (bývalý hotel J. I. C.), v

archívnej krabici, na ktorej bolo nalepené ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane rukou napísané
„ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 -
03.11.2012".
17. Z priestupkového spisu OO PZ C. ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P súd zistil, že OO PZ v
C. odstúpilo svoj spisový materiál Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý
podľa obsahu vyhodnotil tento spisový materiál ako podnet a pod č. 00777/2017-Os začal konanie o

ochrane osobných údajov pre podozrenie z porušenia ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane
osobných údajov voči spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorá vykonáva obchodné zastúpenie spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. v značkovej predajni na Ul. D. XX I. C..

18. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že žalovaný

odpovedal na otázky žalobcu tak, že lehota uloženia písomných dokumentov, na ktorých sa nachádzali
osobné údaje žalobcu, je podľa registratúrneho plánu žalovaného 10 rokov odo dňa zániku platnosti
zmluvy o pripojení. Predmetné písomné dokumenty sa nearchivujú na predajnom mieste, kde boli
vytvorené. Predmetné dokumenty sa prikladajú k zmluve o pripojení, resp. zmluve o poskytovaní
verejných služieb. Po vyhotovení týchto dokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v

najbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú
na účely archivácie do centrálneho archívu žalovaného v P., kde sa priložia k zmluve o pripojení,
resp. k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s
touto zmluvou. Každý zákaznícky dokument, ktorý je vytvorený na predajnom mieste, je zaevidovaný
v aplikácii Archivnet, kde je uvedený aj jeho status, to jest je možné určiť v každom okamihu, či sa

dokument na predajni stále nachádza alebo bol vyexpedovaný do centrálneho archívu žalovaného v P..

19. Zo žiadosti o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí zo dňa 01.12.2011 je zrejmé, že táto
listina obsahovala tieto osobné údaje žalobcu: meno a priezvisko, adresu bydliska, rodné číslo, číslo
OP, telefónne číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo a vlastnoručný podpis.

20.Pozrušeníavráteníodvolacímsúdom,súdprvejinštancievyzvalstrany,abyvlehote15dnípredložili
návrhy na doplnenie dokazovania.

21. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 05.10.2023 tak, že nemal žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania.

22. Žalobca v podaní zo dňa 19.10.2023 uviedol, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vytýkal
prvoinštančnému súdu, že jeho názor o jednoznačnom priamom následku uplatneného nároku, ktorý
vyplývazozmluvyopripojeníateda,žeideospotrebiteľskýspor,niejepreukázaný(bod8odôvodnenia).

23. Žalobca ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný namietal nedostatok miestnej
príslušnosti bývalého Okresného súdu vo Svidníku vo všetkých prípadoch (166 žalobcov), ktoré majú
identicky skutkový a právny základ, pretože vychádzajú z rovnakého bezpečnostného incidentu zo
dňa 09.02.2017. Vo veciach uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy už bolo prvoinštančným súdom
rozhodnuté o všetkých žalobách a prvoinštančný súd sa v žiadnej zo súdených vecí s touto námietkou

nedostatku miestnej príslušnosti nestotožnil. K dnešnému dňu (19.10.2023) však bolo v skutkovo a
právne identických veciach rozhodnuté už aj odvolacím súdom a to tak, že vo veciach takmer 100
žalobcov bol potvrdený základ ich nároku a vo všetkých týchto veciach konštatoval odvolací súd
nedôvodnosť námietky nedostatku miestnej príslušnosti, pričom v týchto skutkovo a právne identických
veciach už rozhodovali takmer všetky občianskoprávne senáty odvolacieho súdu (Krajského súdu v

Prešove).

24. Dokonca aj senát 17Co sa už v minulosti zaoberal rovnakou námietkou žalovanej o
nedostatku miestnej príslušnosti žalovaného a vo veciach 17Co/52/2022, 17Co/34/2022, 17Co/53/2022,17Co/41/2022, 17Co/20/2023, 17Co/19/2023 a 17Co/21/2023 tejto námietke neprisúdil relevanciu a vo
veci meritórne rozhodol. V skutkovo a právne identických veciach opakovane rozhodoval aj odvolací
senát 9Co (rovnaké zloženie senátu, avšak iný predseda) a vo veciach 9Co/45/2022 a 9Co/44/2022

bolo o prvoinštančných rozsudkoch meritórne rozhodnuté a vo veci 9Co/1/2023 bol prvoinštančný
rozsudok bývalého OS Svidník č.k. 4C/23/2019-158 uznesením zo dňa 27.04.2023 č. k. 9Co/1/2023-243
zrušený vo výroku I. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania III. a v rozsahu zrušenia bol tento
rozsudok vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V poslednom citovanom
zrušujúcom uznesení však senát rovnakého zloženia konštatoval v bode 13 odôvodnenia danosť

miestnej príslušnosti Okresného súdu Svidník na základe § 19 písm. b) CSP a „tvrdenie žalovaného o
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Svidník tak bolo bez relevancie“. Zrušujúce dôvody sa v tomto
prípade týkali len opodstatnenosti, či neopodstatnenosti prisúdenej výšky náhrady nemajetkovej ujmy.

25. Za tejto situácie by konštatovanie miestnej nepríslušnosti bývalého Okresného súdu Svidník
znamenalo porušenie princípu právnej istoty v materiálnom právnom štáte a popretie zásady

predvídateľnosti a jednotnosti súdneho rozhodovania (zásada, že v skutkovo podobných veciach, za
rovnakých okolností sa má rozhodovať rovnako). Zároveň by išlo o prekvapivé rozhodnutie ako neželaný
prvokaplikačnejarozhodovacejsúdnejpraxe,ktorébynezodpovedalodoktrínelegitímnehoočakávania.

26. Nie je správny postreh odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení (ale napokon aj prvoinštančného

súdu v rozsudku), že sa žalovaný žalobcovi za bezpečnostný incident ospravedlnil. Toto
„ospravedlnenie“ žalovaného sa totiž týkalo len žalobcu, ktorý svoje nároky proti žalovanému v skutkovo
a právne identickej veci uplatňoval na Okresnom súde vo Svidníku v konaní pod sp. zn. 6C/29/2018.
Význam tohto „ospravedlnenia“ žalovaný v citovanom konaní neskôr vzhľadom na svoj postoj v súdnych
konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy značne modifikoval. Práve naopak, žalovaný od začiatku sporu

popieral nárok žalobcu, čo do základu aj výšky.

27. Právo na súkromie v zmysle garancie práva na informačné sebaurčenie je objektívnou kategóriou
najvyššieho spoločenského významu chránenou ústavným poriadkom nášho štátu. Vzhľadom ku
skutočnosti, že listina základných práv a slobôd je súčasťou právneho (ústavného) poriadku Slovenskej

republiky (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) je potrebné konštatovať, že aj v predmetnej právnej veci
došlo u žalobcu sprístupnením osobných údajov v kombinácii: meno, priezvisko, adresa bydliska,
rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis, a
to neobmedzenému počtu neoprávnených osôb k porušeniu práva na informačné sebaurčenie podľa
článku 10 ods. 3 listiny základných práv a slobôd, čím bolo neprípustne zasiahnuté do súkromia žalobcu.

28. Individuálne pocity žalobcu nie sú v tomto prípade rozhodujúcim kritériom pre posúdenie závažnosti
vzniknutej ujmy, ale dôležitý je objektívny pohľad vo vzťahu k akejkoľvek fyzickej osobe, ktorej by sa
popisovaným spôsobom zasiahlo do jej práv.

29. „Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická
osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo
dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale
objektívne hľadisko, teda či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne
spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.“ (uznesenie NS SR z 29.06.2011

sp. zn. 4Cdo/232/2010)

30. Z uvedeného vyplýva celkom jednoznačne, že zásah do súkromia žalobcu porušením jeho práva na
informačné sebaurčenie podľa Článku 10 ods. 3 Listiny je z objektívneho hľadiska porušením hodnoty
vysokého spoločenského záujmu, ktorú je u žalobcu, ale aj ďalších dotknutých osôb namieste odčiniť

primeranou relutárnou náhradou.

31. Napokon aj odvolací súd v senáte 17Co v nižšie citovaných rozsudkoch opakovane konštatoval,
že: „Pri posúdení primeranosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odvolací súd konštatuje, že
v danom prípade tu existuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko incident, kedy došlo k

vystaveniu osobných údajov žalobcu nepovolaným osobám je tak závažným zásahom do jeho práva
na ochranu osobnosti, že nepostačuje zadosťučinenie podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka a
vzhľadom na závažnosť okolnosti a charakter tohto incidentu je dôvodné, aby bolo žalobcovi priznané
aj právo na nemajetkovú ujmu. V dnešnej dobe je téma súkromia jednoznačne témou rezonujúcouv spoločnosti a v súvislosti s presunom aktivít záväzkovoprávnych vzťahov do digitálneho priestoru
je nepochybné, že ponechaním všetkých osobných údajov žalobcu bez náležitého dohľadu zo strany
žalovaného spôsobom poskytlo podmienky pre zneužitie týchto údajov.

32. Právo na ochranu osobných údajov možno dnes nepochybne považovať za subkategóriu práva
na súkromie, a to vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako aj Európskeho súdu
pre ľudské práva s poukazom na čl. 8 Dohovoru ako aj na ostatné právne predpisy, ktoré citoval súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Súčasná informačná spoločnosť a digitálna ekonomika dospela

do stavu, kedy sa osobné údaje stali jednou z komodít na trhu, a preto je nutné tento derivát, ktorý už
nie je len v dispozičnom práve pôvodného držiteľa, teda dotknutej osoby, ale aj osoby, ktorej pôvodný
držiteľtietozveril.dbaťnato,abysubjekt,ktorémubolizverenénevystavovalbezpečnostnéhorizikutieto
osobné údaje. V prípade, že k tomu tak dôjde, je nepochybne dôvodné priznať dotknutej osobe právo
na náhradu nemajetkovej ujmy tak, aby táto bola primeraná a proporcionálna“. (rozsudok KS Prešov
z 10.11.2022 č.k. 17Co/34/2022-270), (rozsudok KS Prešov z 10.11.2022 č.k. 17Co/52/2022-244),

(rozsudok KS Prešov z 24.11.2022 č.k. 17Co/41/2022-241), (rozsudok KS Prešov z 24.11.2022 č.k.
17Co/53/2022-246.

33. Z uvedeného dôvodu preto nerozumejú „názorovému posunu“ odvolacieho senátu v zrušujúcom
uznesení oproti svojim predchádzajúcim rozhodnutiam, ktoré boli v súlade s rozhodovacou praxou aj

ostatných senátov Krajského súdu v Prešove a toto rozhodnutie je celkom jednoznačne excesom z
doterajšej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu.

34. Žalobca rovnako nerozumie konštatovaniu odvolacieho súdu v záverečnom odseku bodu 11
odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, v ktorom poukazuje aj na nutnosť riešenia otázky premlčania,

pričom však v predmetnej právnej veci žiadna námietka premlčania zo strany žalovaného vznesená
nebola: „Odvolací súd dodáva, že pokiaľ nebude mať prvoinštančný súd vyriešenú otázku miestnej
príslušnosti a následne otázku premlčania uplatneného nároku, je otázka nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy a otázka výšky nemajetkovej ujmy otázkou predčasnou“.

35. Je však zrejmé, že v skutkovo a právne identických právnych veciach osôb dotknutých tým
istým bezpečnostným incidentom už rôzne senáty odvolacieho súdu judikovali primeranosť náhrady
nemajetkovej ujmy tak, že väčšina odvolacích senátov ustálila ako primeranú sumu náhrady
nemajetkovej ujmy 110,- eur. Tri senáty odvolacieho súdu ustálili ako primeranú sumu náhrady
nemajetkovej ujmy 500,- eur.

36. Poukazujúc na uvedené, bez ohľadu na názor žalobcu a s prihliadnutím na predchádzajúcu
rozhodovaciu prax senátu 17Co v skutkovo a právne identických právnych veciach v otázke primeranosti
náhrady sa žalobca rozhodol tak, že zobral žalobu v časti prevyšujúcu sumu 110,- eur späť.

37. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2023 namietal, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu
nie je daná, pretože nejde o spotrebiteľský spor a taktiež nejde o nárok na náhradu škody.
38. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný sa žalobcovi neospravedlnil.
39. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal údajnú nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla a v čom
spočíva.

40. Uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. SK-1C/25/2019-281 zo dňa 12.12.2023 súd zastavil
konanie v časti prevyšujúcej sumu 110,- eur.
41. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

42. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak

nie je ustanovené inak.

43. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

44. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.45. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

46. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku miestnej príslušnosti Okresnému súdu Svidník (teraz
Okresný súd Bardejov). Podstatou námietky bola okolnosť, že predmetom uplatneného nároku je
náhrada nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento
nárok má priamy pôvod v zmluve o pripojení, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným, má spotrebiteľský
charakter, a preto je miestne príslušný Okresný súd Svidník. Podľa názoru odvolacieho súdu otázku
miestnej príslušnosti súd nevyhodnotil správne. Z uvedeného dôvodu sa súd opätovne zaoberal

námietkou nedostatku miestnej príslušnosti súdu v zmysle usmernenia odvolacieho súdu. Uvedeným
názorom odvolacieho súdu bol súd prvej inštancie viazaný.

48. Námietku miestnej príslušnosti považoval súd za nedôvodnú, pretože miestna príslušnosť je daná
ust. § 19 písm. b) CSP, podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne

príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

49. Zákon č. 122/2013 Z.z., zrušený zákonom č. 18/2018 Z.z., bol transpozíciou Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 95/46/ES z 24.10.1995 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 1882/2003 z 29.09.2003, neobsahoval všeobecnú definíciu nároku majúceho pôvod v porušení

povinnosti pri ochrane osobných údajov, z jeho § 1 písm. a) vyplýva len všeobecná formulácia ochrany
práv fyzickej osoby pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného života pri spracovaní jej
osobných údajov. Pri takto všeobecne definovanej ochrane je možné vychádzať z toho, že nárok
na ochranu dotknutej fyzickej osoby je nárokom na náhradu škody. Výklad pojmu škoda by mal byť,
vzhľadom na to, že sleduje ochranu fyzickej osoby, jednotlivca, široký v tom zmysle, že pozostáva

tak z materiálnej ako aj nemateriálnej, t.j. nemajetkovej ujmy. Aj Súdny dvor Európskej únie, aj keď
vyslovene nedefinoval to, čo by malo byť škodou, v niektorých rozhodnutiach, napr. v rozsudku zo dňa
17.03.2016 C - 99/2015 Liffers, posudzujúc výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/
ES uviedol, že nemajetková ujma predstavuje zložku škody za podmienky, že sa preukáže. Taktiež podľa
Princípov európskeho deliktného práva ( Principles of European Tort Law, PETL), ktoré predstavujú v

interpretačnej rovine podporný prameň, aj keď majú základ v súkromnej iniciatíve a preto ich treba vziať
do úvahy (Ústavný súd ČR, nález Pl ÚS 16/04 zo 04.05.2005) je škodou, ktorá je spôsobená inému,
jednakškodamajetkováaleinemajetková;nemajetkováškodapredstavujeujmunaslobode,dôstojnosti
alebo iných osobných právach (diel VI., hlava 10, oddiel 3, čl. 10:301 ods. 1). Z uvedeného vyplýva, že
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na osobných právach je možné subsumovať pod pojem škoda. Z

vykonaného dokazovania je nepochybné, že udalosť únikom dokladov s osobnými údajmi, ktorá zakladá
nárok, ktorý bol predmetom konania, nastala v súvislosti s osobnými dátami, t.j. s osobnými právami
žalobcu, čo ani sporné nebolo, ide tak o udalosť zakladajúcu nárok na možnú náhradu škody, čím bola
miestna príslušnosť pôvodného Okresného súdu Svidník na základe § 19 písm. b) CSP daná.

50. V čase vzniku bezpečnostného incidentu bol účinný zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOOÚ“), ktorý súd na túto vec aplikoval.
51. Právny základ pre spracúvanie osobných údajov je vo všeobecnosti stanovený v § 9 ZOOÚ.

52. Podľa § 9 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo

vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu
dotknutej osoby.

53. Právnym základom pre spracúvanie osobných údajov žalobcu žalovaného ako telekomunikačným

operátorom je zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZEK“), teda osobitný zákon, na ktorý odkazuje § 9 ods. 1 ZOOÚ.54. Podľa § 56 ods. 3 ZEK, podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely uzavretia a plnenia
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie,
prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu

účastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených
záväzkov a) meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu
alebo iného dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť, b) obchodné meno, miesto podnikania
a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa alebo c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo
právnickej osoby.

55. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný na účely uzavretia zmluvy o pripojení, ale aj ďalších činností
súvisiacich s plnením tejto zmluvy, mal zákonné oprávnenie spracúvať osobné údaje žalobcu. Žalovaný
pri uzatvorení zmluvy o pripojení má zákonné oprávnenie spracúvať osobné údaje účastníkov a ich
súhlas preto nie je potrebný.

56.PodľaČl.10ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd,každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

57.PodľaČl.10ods.3Listinyzákladnýchprávaslobôd,každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

58. Podľa Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

59. Podľa Čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, každý má právo na ochranu osobných

údajov, ktoré sa ho týkajú.

60. Podľa Čl. 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Európsky parlament a Rada v súlade s
riadnym legislatívnym postupom ustanovia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ
ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými

štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú
na voľný pohyb takýchto údajov. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.

61. Podľa Čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na ochranu osobných
údajov, ktoré sa ho týkajú.

62. Podľa Čl. 8 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, tieto údaje musia byť riadne spracované
na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom
zákonom.Každýmáprávonaprístupkzhromaždenýmúdajom,ktorésahotýkajú,aprávonaichopravu.

63. Podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

64. Podľa Čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

65. Podľa Čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ
a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

66. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

67. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.68. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

69. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

70. Podľa § 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „ZOOÚ“), tento zákon

upravuje a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života
pri spracúvaní ich osobných údajov, b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných
údajov fyzických osôb, c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky (ďalej len „úrad")".

71. Podľa § 3 ods. 3 ZOOÚ, týmto zákonom nie je dotknuté právo na ochranu osobnosti.

72. Podľa § 4 ods. 1 ZOOÚ osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby,
pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne
použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria
jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

73. Podľa § 4 ods. 2 písm. a ) ZOOÚ na účely tohto zákona sa rozumie dotknutou osobou každá fyzická
osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú.

74. Podľa § 4 ods. 2 písm. b ) ZOOÚ prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými

vymedzíúčelspracúvaniaosobnýchúdajov,určípodmienkyichspracúvaniaaspracúvaosobnéúdajevo
vlastnommene;akúčel,prípadneajpodmienkyspracúvaniaosobnýchúdajovustanovujezákon,priamo
vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa
ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky.

75. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZOOÚ sprostredkovateľom každý, kto spracúva osobné údaje v mene
prevádzkovateľa, v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve
podľa § 8 a v súlade s týmto zákonom.

76. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZOOÚ na účely tohto zákona sa ďalej rozumie spracúvaním
osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie,
zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie,
prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie,

likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými
operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie...

77. Podľa § 4 ods. 3 ZOOÚ, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie a) spracúvaním osobných údajov
vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie,

šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie,
preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich
cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s
osobnýmiúdajmisapodľaprvejvetyrozumie2.sprístupňovanímosobnýchúdajovoznámenieosobných
údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva, 5. likvidáciou osobných

údajov zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo fyzickým zničením hmotných nosičov
tak, aby sa z nich osobné údaje nedali reprodukovať.

78. Podľa § 5 ods. 1 ZOOÚ, osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom
a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k

porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich
práva na ochranu súkromia.

79. Podľa § 5 ods. 1 ZOOÚ, osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ.80. Podľa § 6 ods. 2 písm. h) ZOOÚ, prevádzkovateľ je povinný zlikvidovať tie osobné údaje, ktorých
účel spracúvania sa skončil, po skončení účelu spracúvania možno osobné údaje ďalej spracúvať len

za podmienok ustanovených v odseku 5.

81. Podľa § 8 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ je oprávnený na základe písomnej zmluvy poveriť
spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa. Na účely poverenia sprostredkovateľa spracúvaním
osobných údajov podľa prvej vety sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje.

82. Podľa § 8 ods. 2 ZOOÚ, prevádzkovateľ je pri výbere sprostredkovateľa povinný dbať na jeho
odbornú, technickú, organizačnú a personálnu spôsobilosť a jeho schopnosť zaručiť bezpečnosť
spracúvaných osobných údajov opatreniami podľa § 19 ods. 1. Prevádzkovateľ nesmie zveriť
spracúvanie osobných údajov sprostredkovateľovi, ak by tým mohli byť ohrozené práva a právom
chránené záujmy dotknutých osôb.

83. Podľa § 8 ods. 9 ZOOÚ, povinnosti prevádzkovateľa stanovené v jeho § 8 ods. 6, § 15 až 18
a § 28 až 32 môže vykonať sprostredkovateľ, ak sa tak výslovne dohodne v zmluve uzatvorenej s
prevádzkovateľom.

84. Podľa § 8 ods. 10 ZOOÚ, sprostredkovateľ zodpovedá za plnenie povinností podľa odseku 9 v
rozsahu zmluvy uzatvorenej s prevádzkovateľom.

85. Podľa § 17 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ je po splnení účelu spracúvania povinný bez zbytočného
odkladu zabezpečiť likvidáciu osobných údajov.

86. Podľa § 19 ods. 1 ZOOÚ, za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ.
Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou,
zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred
akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické,

organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia") zodpovedajúce spôsobu
spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť
a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť
bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.

87. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
15 5C/15/2019

88. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

89. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

90. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

91. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

92. V konaní bolo celkom jednoznačne preukázané, že pri spracovávaní osobných údajov žalobcu,

ktoré boli odovzdané v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb žalovaným došlo k
bezpečnostnému incidentu, ktorý bol predmetom administratívneho konania na Úrade na ochranu
osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27 (ďalej len „Úrad“).93. V právoplatnom rozhodnutí Úradu zo dňa 16.08.2017 Číslo XXXXX/XXXX-XX-17 sa konštatuje, že
sprostredkovateľELSIG,s.r.o.porušilustanovenie§17ods.1a§19ods.1ZOOÚtým,že„...prilikvidácii
dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno

a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné
číslo (IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta
a podpis povereného pracovníka ako aj informácie o predajnom mieste nepostupoval s náležitou
starostlivosťou, pričom tieto boli uložené v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX, TYP I/75, na
bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM

KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) a umiestnené v sklade
na papierový odpad nachádzajúceho sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na
Ul. D. XX I. C....“

94.NásledneÚradrozhodnutímzodňa22.12.2017Číslo:XXXXX/XXXX-XX-9uložilsprostredkovateľovi
- obchodnému zástupcovi žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. za porušenie povinnosti súvisiacich s

bezpečnosťou spracúvania osobných údajov a likvidáciou dokumentov pokutu v sume 5 000,- eur. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2018.

95. Toto je skutkový a právny základ bezpečnostného incidentu, ktorým bolo zasiahnuté do
osobnostnýchprávžalobcuazaktorývadministratívnomkonaní(vočištátu)zodpovedáosobapoverená

žalovaným spracovávaním osobných údajov jeho klientov.

96. Napriek skutočnosti, že v inom administratívnom konaní (teda v rovine verejného práva) nebolo zo
strany úradu konštatované porušenie povinnosti žalovaného podľa zákona o ochrane osobných údajov
(ZOOÚ), z dôvodov nachádzajúcich sa v súdnom spise existuje celý rad dôvodných pochybností a

správnosti postupov samotného žalovaného v súvislosti so zabezpečením ochrany osobných údajov s
ich bezpečnosťou a korektnou likvidáciou.

97.N.G.akokonateľspoločnostiELSIG,s.r.o.vadministratívnomkonanívedenomnaÚradenaochranu
osobných údajov SR pod č. 01515/2017 v rozklade proti rozhodnutiu zo dňa 22.12.2017, ktorým bola

spoločnosti ELSIG, s.r.o. uložená pokuta 5 000,- eur uviedol: „Pri preberaní predajne sme uvedenú
dokumentáciu našli na predajni a vedúcemu predajne p. D. konateľ spoločnosti vtedy uložil pokyn, aby
dokumentáciu prezrel, čo aj spravil a oznámil, že je ju potrebné skartovať ako aj ďalší postup p. D.
je uvedený v predchádzajúcich vyjadreniach. Ďalej uvádzame, že uvedenú dokumentáciu sme nikdy
písomne neprebrali a nemali sme k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, napriek

tomu máme za to, že sme sa o uvedenú dokumentáciu postarali s náležitou odbornou starostlivosťou,
tak ako je uvedené v predchádzajúcom odseku“.

98. Predmetná dokumentácia s osobnými údajmi žalobcu teda bola dlhé obdobie bez povšimnutia na
prevádzke obchodného zastúpenia žalovaného v C.. Je evidentné, že potrestaný obchodný zástupca

žalovaného (sprostredkovateľ) túto dokumentáciu nevytvoril a ani písomne neprebral a ako sám tvrdí
„nemal k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ“. Napriek tomu dal pokyn svojmu
pracovníkovi (Hricovi) skartovať túto dokumentáciu už v roku 2014, keď ju v predajni „našli“. Likvidáciu
originálnych písomností ale v konkrétnom prípade ani sprostredkovateľ nemohol vykonávať. Predmetná
dokumentáciasúvisiacasbezpečnostnýmincidentombolatakmertrirokybezpovšimnutianaobchodnej

prevádzke žalovaného v C. a to napriek tomu, že „každý zákaznícky dokument, ktorý je vytvorený
na predajnom mieste je zaevidovaný v aplikácii Archivnet, kde je uvedený aj jeho status, to jest je
možné určiť v každom okamihu, či sa dokument na predajni stále nachádza alebo bol vyexpedovaný do
centrálneho archívu žalovaného v P.“. Vyplýva to z odpovede
Žalovaného na otázku žalobcu č. 6 v jeho podaní zo dňa 14.01.2020 v citovanej právoplatne skončenej

veci.

99. Pritom, ako vyplýva z odpovede na 2. otázku, v tom istom podaní žalovaného „Po vyhotovení týchto
dokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v najbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz
za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú na účely archivácie do centrálneho archívu

žalovaného v P., kde sa priložia k zmluve o pripojení, resp. k zmluve o poskytovaní verejných služieb,
ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s touto zmluvou“.100. Ak teda v aplikácii Archivnet existoval monitoring každého zákazníckeho dokumentu vytvoreného
na predajnom mieste a zvoz dokumentácie do centrálneho archívu v Lučenci sa u žalovaného vykonával
pravidelne raz za 14 kalendárnych dní, potom je len ťažko predstaviteľné, že sporná dokumentácia sa

„len tak“ stratila z pozornosti žalovaného a zostala nepovšimnutá 3 roky.

101. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)
zo dňa 24.01.2019 týkajúci sa sťažnosti č. 43514/15 vo veci Catt proti Spojenému kráľovstvu, ktorého
právna veta znie: „Dlhodobé uchovávanie osobných údajov policajnými orgánmi bez preukázania

naliehavej spoločenskej potreby a bez stanoveného účinného systému procesných záruk, akými sú
jednoznačné lehoty a možnosť podať žiadosť o výmaz, je v rozpore s právom na rešpektovanie
súkromného života. Účinné procesné záruky sú ešte dôležitejšie v prípade citlivých údajov vyžadujúcich
vyšší stupeň ochrany“. (Publikované v Bulletin slovenskej advokácie č. 4/2019, str. 34-36)

102. Žalobca za pasívne legitimovanú stranu označil spoločnosť E. C. a.s., pretože písomné materiály,

na ktorých sa nachádzali osobné údaje žalobcu a ktoré boli spracúvané v rozpore so zákonom o ochrane
osobnýchúdajovbolivyhotovenévsúvislostisplnenímzmluvyopripojenímedzižalobcomažalovaným.
Občianskoprávna zodpovednosť žalovaného za zásah do súkromia žalobcu má objektívny charakter,
ktorý vyplýva z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka ako generálnej klauzuly ochrany osobnosti v
súkromnom práve. „Zamestnanec, prípadne iná použitá osoba nezodpovedá osobne priamo postihnutej

fyzickej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická alebo fyzická osoba, ktorá takúto
osobu na svoju činnosť použila („použité" osoby zodpovedajú len v tzv. vnútornom vzťahu)“ (Rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 3. októbra 2011, sp.zn. 30 Cdo 1509/2011), „Ak bol neoprávnený zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou alebo inou fyzickou
osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či inej osoby, pričíta sa neoprávnený zásah samotnej

fyzickej či inej právnickej osobe“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo 2712/2005). „Pokiaľ
bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka)
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby,
považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo
o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej

činnosti“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012).

103. Pri posúdení občianskoprávnej zodpovednosti nebolo podstatné, že žalovaný konal
prostredníctvom svojich obchodných zástupcov, ktorí sa postupne menili, ani to, že písomné dokumenty
s osobnými údajmi vytvorila obchodná zástupkyňa A. O., krátko ich spracúval obchodný zástupca

N. G. Q., až napokon ich protiprávne likvidoval a sprístupnil obchodný zástupca ELSIG s.r.o., ale je
právne významné, že porušenie ochrany osobných údajov ako Úradom na ochranu osobných údajov
preukázaný bezpečnostný incident bolo spôsobené pri plnení zmluvy o pripojení, ktorú mal žalobca
uzatvorenú práve so žalovaným. Objektívna zodpovednosť je zodpovednosťou za výsledok (bez potreby
preukazovať zavinenie) konania účastníka v konkrétnom právnom vzťahu.

104. Súd poukazuje aj na podmienky ochrany a spracúvania osobných, prevádzkových a lokalizačných
údajov v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., z ktorých taktiež vyplýva zodpovednosť žalovaného
voči svojim zákazníkom a teda aj žalobcovi. Na základe uvedeného mal súd preukázanú pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného a teda rozhodol, že žalovaný zodpovedá žalobcovi v súkromnom

občianskoprávnom vzťahu za zásah do jeho práva na ochranu osobných údajov zakotveného v čl. 19
Ústavy SR a poskytol žalobcovi súdnu ochranu.

105. Na tomto mieste súd považuje za dôležité zdôrazniť rozdiel medzi občianskoprávnou a
administratívnou (správnou) zodpovednosťou subjektov v režime zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane

osobných údajov, ktorý bol platný v čase vzniku a trvania bezpečnostného incidentu. Bezpečnostný
incidentjetermínadministratívnehokonaniaoochraneosobnýchúdajovpodľaZOOÚavkonkrétnejveci
ním Úrad na ochranu osobných údajov skutkovo aj právne vymedzil protiprávne konanie obchodného
zástupcu žalovaného pri spracúvaní osobných údajov žalobcu tak, ako to vyplýva z rozhodnutí
Úradu na ochranu osobných údajov číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 zo dňa 16.08.2017, číslo: XXXXX/

XXXX-XX-9 zo dňa 22.12.2017 a z rozhodnutia predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov
číslo: XXXXX/XXXX-XX-7 zo dňa 09.03.2018. Administratívna zodpovednosť pri spracúvaní osobných
údajov vyplýva pre zainteresované subjekty z § 1 písm. b) ZOOÚ, pričom dozor nad dodržiavaním
pravidiel ochrany osobných údajov daných ZOOÚ vykonáva orgán štátu, ktorým je Úrad na ochranuosobných údajov. Administratívna zodpovednosť teda znamená zodpovednosť osoby zainteresovanej
na spracúvaní osobných údajov (napr. prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a osoby vymedzené v § 2
ods. 1 ZOOÚ) voči štátu za dodržiavane presných pravidiel pre vykonávanie jednotlivých operácií s

osobnými údajmi v rôznych spoločenských oblastiach. Administratívna zodpovednosť je kategóriou
verejného práva založenou na subjektívnej zodpovednosti, preto na jej naplnenie sa vyžaduje zavinenie
(postačuje nedbanlivostné). Občianskoprávna zodpovednosť je však kategóriou súkromného práva
(medzi subjektami právneho vzťahu) a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (za výsledok)
bez potreby preukazovať zavinenie.

106. Skutok, ktorým došlo pri spracúvaní osobných údajov žalobcu v rámci jeho právneho
vzťahu so žalovaným k zavinenému porušeniu ich ochrany zo strany žalovaného povereného
sprostredkovateľa ako obchodného zástupcu žalovaného je bezpečnostným incidentom, za ktorý
v rovine administratívneho práva (voči štátu reprezentovaného Úradom) zodpovedá poverený
sprostredkovateľ ako priamy pôvodca zásahu do práva žalobcu. V administratívnom konaní bolo

právoplatne rozhodnuté, že sprostredkovateľ (ELSIG s.r.o.) porušil § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 ZOOÚ, čím
sa dopustil administratívneho deliktu podľa § 68 ods. 5 písm. d) a § 68 ods. 5 písm. e) ZOOÚ, za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 5000,- eur.

107. Ten istý bezpečnostný incident je v rovine súkromného práva skutkovým základom protiprávneho

konania, za ktoré nesie voči žalobcovi občianskoprávnu zodpovednosť žalovaný, pretože ako už bolo
súdom konštatované, k zásahu do práva na súkromný život (na súkromie) žalobcu došlo pri spracúvaní
osobných údajov žalobcu v súvislosti poskytovaním telekomunikačných služieb žalovaným na základe
zmluvy o pripojení. Pre posúdenie občianskoprávnej zodpovednosti je pritom bez právneho významu,
že osobné údaje žalobcu spracúval v rozpore so zákonom osoba poverená žalovaným, pretože právny

základ pre ich spracúvanie (§ 56 ods. 3 ZEK) svedčil žalovanému a osobné údaje poverená osoba
(sprostredkovateľ) spracúvala v mene a v záujme žalovaného v súvislosti s plnením zmluvy o pripojení.
Preto žalovaný občianskoprávne zodpovedá žalobcovi za zásah do ich súkromia. Napokon aj zákon
o ochrane osobných údajov okrem administratívnej zodpovednosti, ktorú priamo upravuje, odkazuje
v ustanovení § 3 ods. 3 na možnosť dotknutej osoby uplatniť prostriedkami súdnej ochrany právo na

ochranu osobnosti podľa § 11 až 16 Občianskeho zákonníka.

108. V súdnom konaní žalovaný svoju pasívnu legitimáciu namietal od začiatku a okrem už spomínanej
argumentácie poukazoval aj na skutočnosť, že v administratívnom konaní proti žalovanému bolo
rozhodnutím ÚOOÚ SR z 23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21 konanie o ochrane osobných

údajov proti žalovanému ako prevádzkovateľovi zastavené, pretože úrad nezistil v príčinnej súvislosti
medzi vznikom bezpečnostného incidentu a plnením zákonných povinností prevádzkovateľa porušenie
zákona. Citované rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 22.11.2018
č.k.: XXXXX/XXXX-XX-4. Vzhľadom k uvedeným rozhodnutiam žalovaná navrhovala, aby súd
postupoval podľa § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,

že bol spáchaný iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu. Súd sa s argumentáciou
žalovaného nestotožnil, pretože citované rozhodnutia ÚOOÚ SR a jeho predsedníčky nepatria medzi
rozhodnutia, ktorých záväznosť pre súd by mala vyplývať z § 193 CSP.

109. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

110. Citovanými rozhodnutiami príslušný správny orgán (ÚOOÚ SR) nerozhodol o tom, že bol spáchaný
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu (ZOOÚ) a o tom, kto ho spáchal, ale rozhodol
o zastavení konania o ochrane osobných údajov vedeného voči žalovanej. Takéto rozhodnutie nie je

pre súd záväzné, ani čo sa týka výroku, ani odôvodnenia. Napriek uvedenému sa súd s citovanými
rozhodnutiami oboznámil a zistil, že administratívny orgán sa v správnom konaní o ochrane osobných
údajovprotižalovanejnezaoberalniektorýmiskutočnosťami,ktorébymohlimaťvýznampriposudzovaní
administratívnej zodpovednosti žalovanej.111. Písomná dokumentácia týkajúca sa osobných údajov žalobcu sa podľa vyjadrenia spoločnosti
ELSIG s.r.o. nachádzala na obchodnej prevádzke žalovaného I. C. už v roku 2014, keď ELSIG s.r.o. ešte

neprevádzkoval predajňu v C.. ELSIG s.r.o. ako sprostredkovateľ sa v administratívnom konaní ÚOOÚ
SR č. 01515/2017-Os v rozklade proti rozhodnutiu zo dňa 22.12.2017 vyjadril, že uvedenú dokumentáciu
nikdy písomne neprebrali a nemali k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ.

112. Žalovaný v podaní zo dňa 14.01.2020, v ktorom odpovedal na písomné otázky uviedol, že každý

zákazníckydokument,ktorýjevytvorenýnapredajnommiestejezaevidovanývaplikácii Archivnet, kde
je uvedený aj jeho status, to jest je možné určiťvkaždomokamihu,čisadokumentnapredajnistále
nachádza alebo bol vyexpedovaný do centrálneho archívu žalovanej v P.. Žalovaná v tom istom podaní
konštatovala,žepovyhotovenítýchtodokumentovnapredajnommiestesatietodokumentyvnajbližšom
termíne zvozu dokumentácie (raz za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú na účely
archivácie do centrálneho archívu žalovanej v P., kde sa priložia k zmluve o pripojení, resp. k zmluve

o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s touto zmluvou.
Najmä tu uvádzané skutočnosti navodzujú opodstatnené pochybnosti o tom, či žalovaná v súvislosti s
posudzovaným bezpečnostným incidentom aj sama osobne neporušila niektoré z ustanovení ZOOÚ,
keď jej patriaca dokumentácia s osobnými údajmi jej zákazníkov sa po prevzatí obchodného zastúpenia
žalovanej v C. od A. O. v prospech N. G. ELSIG bezdôvodne nachádzala v predajni v Stropkove, kde

bola od roku 2014 až do mesiaca február 2017 nepovšimnutá a neodborne odložená v sklade za tovarom
v značkovej predajni (z odôvodnenia rozhodnutia predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo:
XXXXX/XXXX-XX-7 na strane 9). Predsedníčka ÚOOÚ SR v citovanom rozhodnutí na stranách 10) a
11) ďalej konštatuje, že v prípade zániku výkonu oprávnení obchodného zastúpenia v značkovej
predajni práva a povinností súvisiace s prevádzkovaním značkovej predajne spoločnosti Orange, alebo

vzhľadom na svoju povahu slúžiace tomuto účelu prechádzajú späť na spoločnosť Orange, prípadne
na iného obchodného zástupcu určeného spoločnosťou Orange. Ak nový obchodný zástupca tvrdí,
že uvedenú dokumentáciu nikdy neprevzal a nemal k nej žiaden vzťah a žalovaná nepreukázala, že
túto dokumentáciu novému obchodnému zástupcovi protokolárne odovzdala (odpoveď na otázku č.
6 v podaní žalovanej zo 14.1.2020) potom je evidentné, že žalovaný nemal dlhodobo pod kontrolou

predmetné písomnosti a to napriek jej tvrdeniu o fungujúcej aplikácii Archivnet aj napriek pravidelnému
štrnásťdňovému zberu originálnych dokumentov do centrálneho archívu žalovaného v P..

113. V administratívnom konaní zistený bezpečnostný incident tvorí skutkový základ protiprávneho
konania, ktoré v rámci objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti voči žalobcovi za zásah do ich

súkromia dopadá na žalovaného.

114. Po tom, čo súd mal za preukázanú pasívnu legitimáciu žalovanej, sa zaoberal vecou samou.
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcom po 110,-
eur ako náhradu nemajetkovej ujmy vo forme finančného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do

svojho súkromného života v súvislosti s porušením práva na ochranu osobných údajov.

115.Podnemajetkovouujmoumožnovovšeobecnostirozumieťakúkoľvekujmu,ktoráprepoškodeného
nepredstavuje priamu stratu na majetku, a teda nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje inú ako
majetkovú sféru poškodeného - sféru osobnostnú. Všetky práva, ktoré sú späté s ochranou osobnosti

a ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, sú v našom právnom poriadku chránené
prostredníctvom právnych noriem, ktoré patria do rôznych odvetví práva. Ochrana osobnosti fyzickej
osoby je podrobne upravená normami súkromného práva, predovšetkým občianskeho práva. Právo na
ochranu osobnosti fyzickej osoby ako takej je chránené štátom a vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z ostatných právnych predpisov a medzinárodných noriem. Do práva na ochranu

osobnosti preto nemožno zasahovať a ani ho nemožno nikomu vziať či obmedziť.

116. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým
smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v
spoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Česť fyzickej osoby
je výrazom úcty, uznania a ocenenia, teda vážnosti konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje
postoje a chovanie u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a
uplatňovanie v spoločnosti. Neoprávnený zásah do cti a dôstojnosti fyzickej osoby môže teda spočívaťbuď v skutkových tvrdeniach, alebo v kritike, t.j. v hodnotiacich úsudkoch. Fyzická osoba má právo
najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby
sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. l OZ).

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § l3 ods. l OZ najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ).

117. „Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti podľa § 13 OZ je, aby zásah bol

objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození
osobnostného práva fyzickej osoby, pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 22.06.2006, sp. zn. 30 Cdo 2914/2005).

118. Zásah do práva na ochranu osobnosti je svojou povahou civilným deliktom a primerané
zadosťučinenie v ktorejkoľvek zákonom predpokladanej forme jednou z civilnoprávnych sankcií. Z

vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný zásah do súkromia žalobcu pri protiprávnom
spracúvaní jeho osobných údajov, preto súd v ďalšom skúmal, aká ujma bola žalobcovi spôsobená, jej
závažnosť a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva žalobcu došlo. Súd sa nestotožnil s argumentáciou
žalovanej, že žalobcovia nijakým spôsobom nešpecifikovali a už vôbec nepreukázali, v čom by mala táto
morálna ujma spočívať a akým spôsobom a z čoho by v súvislosti s predmetnými osobnými údajmi mala

na strane žalobcov vzniknúť. Žalovaný zastával stanovisko, že v tomto prípade morálna ujma žalobcom
z uvedeného incidentu ani len objektívne vzniknúť nemohla, pričom aj s týmto tvrdením nie je možné
súhlasiť.

119. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že osobné údaje sú vstupnou bránou do súkromia každého

jedinca, preto právo na ich ochranu musí požívať vysoký stupeň právnej ochrany. Postupujúcou
globalizáciou súčasnej informačnej spoločnosti a možnosťami, ktoré ponúkajú nové technológie a
aplikácie sa riziká, ktorým je vystavené súkromie každého jedinca, ešte zvyšuje.

120. Súd sa stotožnil s argumentáciou predsedníčky ÚOOÚ SR v jej rozhodnutí z 09.03.2018 č.

k. 00103/2018-Op-7, že významný vplyv na celkovú závažnosť protiprávneho konania mali zistený
počet odcudzenej dokumentácie (viac než 400 dokumentov), okolnosti, za akých došlo k vzniku
bezpečnostného incidentu (umiestnenie archívnej krabice do neuzamknutého skladu na papierový
odpad), sprístupnenie osobných údajov dotknutých osôb neobmedzeného počtu neoprávnených osôb,
kategória neoprávnene sprístupnených osobných údajov (vrátane rodného čísla ako jedinečného

identifikátora) a čas trvania protiprávneho konania. V zhode s predsedníčkou ÚOOÚ SR súd konštatuje,
že negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik rizika pre práva a slobody
fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a ďalšie riziká s rôznym
stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už majetkovej alebo
nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad ku krádeži

totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti osobných
údajov alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné spracúvanie
zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo alebo čo i len mohlo mať negatívne dôsledky
na veľký počet dotknutých osôb.

121. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia na stranách 8 a 9 súd cituje: „Predsedníčka Úradu
konštatuje, že zo strany prvostupňového orgánu došlo k náležitému prešetreniu závažnosti a následkov
protiprávneho konania, ktorého sa sprostredkovateľ dopustil. Zistený počet odcudzenej dokumentácie
má významný vplyv na celkovú závažnosť protiprávneho konania, ktorej riadne posúdenie predpokladá
aj ustanovenie § 70 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z. z., avšak je nesporné, že prvostupňový orgán prihliadal

pri ukladaní výšky pokuty najmä na mieru závažnosti bezpečnostného incidentu, okolnosti, za akých
došlo k vzniku bezpečnostného incidentu, a to umiestnenie archívnej krabice do neuzamknutého skladu
na papierový odpad, do ktorého mal prístup neobmedzený počet osôb, čím došlo k neoprávnenému
sprístupneniu osobných údajov dotknutých osôb neobmedzenému počtu neoprávnených osôb a
z ktorého bola archívna krabica začiatkom mesiaca február 2017 odnesená L. B. C., do miesta

sídla advokátskej kancelárie JUDr. Ambróza Motyku a súčasne je potrebné poukázať na kategóriu
neoprávnene sprístupnených osobných údajov, keďže zmluvná dokumentácia obsahovala aj údaje o
rodných číslach klientov spoločnosti Orange ako dotknutých osôb, čím došlo k ohrozeniu citlivého
osobného údaju vo forme jedinečného identifikátora dotknutej osoby, ktorému zákon č. 122/2013 Z.z. poskytuje zvýšenú ochranu. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik
rizika pre práva a slobody fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a
ďalšie riziká s rôznym stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už

majetkovej alebo nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad
ku krádeži totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti
osobných údajov, alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné
spracúvanie zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo, alebo čo i len mohlo mať
negatívnedôsledkynaveľkýpočetdotknutýchosôb.Predsedníčkaúradudopĺňazáveryprvostupňového

orgánu a poukazuje aj na čas trvania protiprávneho konania, a to približne od roku 2014, kedy
došlo k preberaniu značkovej predajne spoločnosti Orange a k uloženiu pokynu ku likvidácii nájdenej
dokumentácie, ktorý ale vedúcim zamestnancom nebol splnený a namiesto toho bola archívna krabica
neodborne odložená v sklade za tovarom značkovej predajne, teda v rozpore s nastavenými procesmi
a postupmi archivácie do mesiaca február 2017, kedy došlo k samotnému vzniku bezpečnostného
incidentu. Počas celého tohto obdobia bola archívna krabica nezabezpečená a vedúcim zamestnancom

a samotným sprostredkovateľom nepovšimnutá. A práve tieto skutočnosti - kategória spracovateľskej
operácie, čas trvania protiprávneho konania, kategória osobných údajov, nedodržanie bezpečnostných
opatrení sprostredkovateľom sú priťažujúcimi okolnosťami, pre ktoré prvostupňový orgán pristúpil k
určeniu výšky uloženej pokuty.“

122. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik rizika pre práva a slobody
fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a ďalšie riziká s rôznym
stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už majetkovej alebo
nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad ku krádeži
totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti osobných

údajov alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné spracúvanie
zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo alebo čo i len mohlo mať negatívne dôsledky
na veľký počet dotknutých osôb, vrátane žalobcu.

123. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že takto vymedzená ujma v sfére súkromného života žalobcu

by bola (musela byť) každou inou fyzickou osobou nachádzajúcou sa v danom mieste a čase a v tej istej
situácii objektívne vnímaná vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,
jeho trvanie alebo jeho dopad a dôsledky, ako ujma závažná. Subjektívne pocity nie sú rozhodujúce,
podstatné je objektívne hľadisko (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2011 sp. zn. 4Cdo 232/2010).

124. Ak ochrana súkromia a ochrana osobných údajov sa svojim obsahom a povahou zaradzujú medzi
základné ľudské práva, potom neoprávnené sprístupnenie osobných údajov v rozsahu predmetného
bezpečnostného incidentu by z objektívneho hľadiska znamenalo významné dátové obnaženie každého
subjektusdôsledkamiuvedenýmivbode107odôvodnenia,pretoajujmutýmvzniknutúbykaždýsubjekt
nachádzajúci sa v situácii žalobcov pociťoval ako ujmu závažnú.

125. Vzhľadom k širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby môže dochádzať
k rozmanitým prejavom zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto
zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do
tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti

dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov
neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 18.02.2010 sp. zn. 3Cdo 137/2008).

126. Medzi bezpečnostným incidentom ako protiprávnym konaním a vznikom ujmy v sfére zásahu do

súkromia žalobcu mal súd preukázanú bezprostrednú príčinnú súvislosť.

127. Žalobca ako právny prostriedok ochrany za zásah do svojho súkromia požadoval náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 110,- eur. Súd konštatujúc splnenie podmienok pre priznanie
peňažnej náhrady sa pri rozhodovaní o výške náhrady zaoberal závažnosťou vzniknutej ujmy a

okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Skutkový stav, ktorý vyplynul
z vykonaného dokazovania ponúka opis závažnosti ujmy aj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, pričom nad rámec už uvedeného súd konštatuje, že žalovaný ako významný podnik na
telekomunikačnom trhu sa k bezpečnostnému incidentu týkajúceho sa stoviek jej zákazníkov postavilapomernebenevolentne,keďpoprvotnomospravedlnenísažalobcomlistomzodňa16.03.2017vďalšom
už popieral akúkoľvek svoju zodpovednosť za bezpečnostný incident a konanie svojho obchodného
zástupcu (jeho pracovníka) ako priameho pôvodcu zásahu značne relativizoval. Súd nezdieľa názor

žalovaného, že osobné údaje žalobcu boli do neuzamknutého skladu na papierový odpad umiestnené
„omylom, resp. nedopatrením“, pretože podľa názoru súdu sa tak stalo hrubou nedbanlivosťou osoby
pracujúcej v prospech obchodných záujmov žalovaného. Dokumenty s osobnými údajmi žalobcu boli
naviac už od roku 2014 po odchode obchodnej zástupkyne A. O. nedbalo uložené (založené tovarom) v
značkovej predajni žalovaného v C. a žalovaný ani nepreukázal odovzdanie týchto dokumentov novému

obchodnému zástupcovi, pretože už v roku 2014 nebol dôvod uchovávať tieto dokumenty z rokov 2011 a
2012 na značkovej predajni, ale mali byť bezpečne uložené v centrálnom archíve žalovaného. Písomné
materiály s osobnými údajmi žalobcu boli naviac uložené v originálnej archívnej krabici a v tejto krabici
„umiestnené“ do neuzamknutého skladu na papierový odpad, čo len zvýrazňuje stupeň nedbanlivosti
priameho pôvodcu zásahu.

128. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 09.11.2016 sp. zn. I.ÚS 689/2014 skonštatoval, že optimalizácia
medzi základnými funkciami primeraného zadosťučinenia a špecifikum každého jednotlivého prípadu
vylučujú pevnú zákonom ustanovenú štandardizáciu sadzieb či hraníc (či minimálnu alebo maximálnu),
exaktnú metodiku výpočtu alebo existenciu nejakého bodového ohodnotenia, na základe ktorých by
sa výška relutárnej náhrady priznávanej súdom stanovovala a ktoré môžu byť v žalobách žiadané.

Stanovenie výšky náhrady je tak zo zákona preto vecou voľnej úvahy súdov, ktorá musí byť odôvodnená
a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave týkajúcom sa obidvoch zákonom predvídaných
kritérií, t.j. závažnosti vzniknutej ujmy i okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
rovnakonevyhnutnéprihliadaťnasamotnýúčelafunkcietohtoinštitútupriochraneosobnosti.Primárnou

je funkcia satisfakčná, ale je tu aj funkcia preventívno-sankčná, ktorú by relutárna náhrada mala plniť
z hľadiska špeciálnej a generálnej prevencie; medzi nimi by mal existovať vzťah komplementarity
(navzájom sa dopĺňajú, posilňujú) i vzťah konkurencie.

129. Súd v rámci voľnej úvahy prihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých argumentov aj na význam

chráneného záujmu a špecifiká hromadného zásahu do práv veľkého množstva dotknutých osôb a v
snahe spravodlivo vyvážiť satisfakčnú aj preventívnu funkciu relutárnej náhrady určil sumu 110,- eur ako
sumu primeranú.

130. Listina základných práv a slobôd je súčasťou právneho (ústavného) poriadku Slovenskej republiky

(Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), v predmetnej právnej veci došlo u žalobcu sprístupnením osobných
údajov v kombinácii: meno, priezvisko, adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu,
telefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis, a to neobmedzenému počtu neoprávnených
osôb k porušeniu práva na informačné sebaurčenie podľa článku 10 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd, čím bolo neprípustne zasiahnuté do súkromia žalobcu. Právo na rešpekt k súkromnému

životu a právo na informačné sebaurčenie sú podrobne analyzované v Náleze pléna Ústavného súdu
ČR sp. zn. PI. ÚS 24/10 z 22.03.2011 bod VII., z ktorého vyplýva, že „Primárnou funkciou práva na
rešpekt k súkromnému životu je zabezpečiť priestor pre rozvoj a sebarealizáciu individuálnej osobnosti.
Vedľa tradičného vymedzenia súkromia v jeho priestorovej dimenzii (ochrana obydlia v širšom slova
zmyslu) a v súvislosti s autonómnou existenciou a verejnou mocou nerušenou tvorbou sociálnych

vzťahov (v manželstve, v rodine, v spoločnosti), právo na rešpekt k súkromnému životu zahŕňa i garanciu
sebaurčenia v zmysle zásadného rozhodovania jednotlivca o sebe samom. Inými slovami, právo na
súkromie garantuje rovnako právo jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, príp. v akom
rozsahu, akým spôsobom a za akých okolností majú byť skutočnosti a informácie z jeho osobného
súkromia sprístupnené iným subjektom. Ide o aspekt práva na súkromie v podobe práva na informačné

sebaurčenie, výslovne garantovaný čl. 10 ods. 3 Listiny“.

131. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že originálna listina s osobnými údajmi žalobcu
bola od roku 2014 až do mesiaca január 2017 neodborne odložená v archívnej krabici v sklade
za tovarom značkovej predajne žalovaného v C. spoločne s cca 480 ďalšími originálnymi listinami

klientov žalovaného. V januári 2017 boli originálne listiny premiestnené do neuzamknutého skladu na
papierový odpad, do ktorého mal prístup neobmedzený počet osôb a dňa 09.02.2017 túto archívnu
krabicu s originálnymi listinami našiel B. C. ako osoba neoprávnená oboznamovať sa s údajmi žalobcu.
Originálna písomnosť týkajúca sa žalobcu obsahovala osobné údaje a to: meno a priezvisko, adresubydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis.
Doposiaľ existuje riziko zneužitia osobných údajov žalobcu s dopadom na jeho materiálnu alebo aj
nemateriálnu sféru života. Do súkromia žalobcu bolo zasiahnuté, pretože bolo porušené jeho právo na

informačné sebaurčenie. Žalobca stratil kontrolu nad svojimi osobnými údajmi bez vlastného zavinenia,
pričom pri odovzdaní svojich údajov žalovanému dôveroval v jeho profesionalitu. Žalovaný sa doposiaľ
žalobcovi za uvedený bezpečnostný incident neospravedlnil a svoju zodpovednosť poprel.

132. Z vlastnej činnosti súdu je známe, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, titulom

toho istého bezpečnostného incidentu si uplatňuje cca 170 dotknutých osôb. U takmer 100 žalobcov
bolo právoplatne rozhodnuté, pričom vo všetkých prípadoch bola konštatovaná existencia právneho
základu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ani jedna žaloba nebola zamietnutá ako
nedôvodná. Opakovane bolo konštatované, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcupopísanýmbezpečnostnýmincidentom,zaktorýnesiezodpovednosťžalovaný.Čodoprávneho
základu bol konštatovaný nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a spornou sa javila

len výška priznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola napokon opakovane ustálená
v sume 110,- eur za identického skutkového stavu. Je v záujme právnej istoty a predvídateľnosti súdneho
rozhodovania, aby súdy v identických veciach rozhodovali rovnako.

133. Súd zohľadnil z dôvodov primeranosti, pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy zákon č.

274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Aj keď v tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že predmetným zákonom štát realizuje svoju
politiku odškodňovania obetí trestných činov z verejných zdrojov.

134. Pokiaľ sa týka stanovenia primeranej výšky finančnej náhrady, súd vychádzal zo spôsobu výpočtu

súdov v identických veciach, pričom vychádzal z judikatúry súdov Slovenskej republiky vo vzťahu
k priznaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sa zvyčajne priznávajú pozostalým po
osobách, ktoré boli usmrtené pri dopravných nehodách, či zo zákonnej právnej úpravy, ktorá upravuje
nároky poškodených z trestných činov. Pri náhradách nemajetkovej ujmy pri pozostalých z dopravných
nehôd sa tieto sumy pohybujú cca 15 000,- až 20 000,- eur pri príbuzných v priamom rade, čo však

samozrejme závisí od individuálnych okolností prípadu, no berúc do úvahy takto priznané sumy, ako aj
berúc do úvahy nároky, ktoré sú priznané osobám ako obetiam trestných činov, je nepochybné, že miera
zásahu do osobnostných práv v tomto prípade je nepomerne nižšia. Možno hovoriť o rozsahu cca 10 %
zo základu priznaného pre obete násilných trestných činov (4 350,- eur) (§ 12 ods. 3 Zákona č. 274/2017
Z.z.). Zároveň je nutné brať do úvahy to, že v danom prípade nedošlo k jej zásahu do osobnostných

práv žalobcu, došlo len k potencionálnej možnosti jeho ohrozenia, čo nepochybne odôvodňuje ďalšie
zníženie minimálne na hodnotu 50 % z vyššie uvedenej úvahy, t.j. 435/2, t.j. cca 220,- eur. Zároveň
neboli zistené ani dôvody, akými sú napr. škandalizácia (či iné vyššie uvedené okolnosti majúce význam
pre výšku náhrady), čím je dôvodné túto sumu ponížiť o 50 %, t.j. na sumu 110,- eur.

135. Vzhľadom na množstvo osobných údajov žalobcu, ktoré boli neoprávnene sprístupnené, ich
charakter, dĺžku času protiprávneho konania a postavenie žalovaného na telekomunikačnom trhu, súd
priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,- eur.

136. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

137. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

138.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľacitovanéhoustanovenia§255ods.1CSPtak,žeúspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože výška náhrady
záležala od úvahy súdu. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).