Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 14T/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010242
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624010242.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v Kežmarku, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 11. 2024 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

O b v i n e n ý
A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E., XXX XX E., adresa na doručovanie písomností F.
XXX/XX, XXX XX E., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov v inej trestnej veci,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

vystupujúczaspoločnosťPMJ-CJI,s.r.o.,sosídlomVeľkáLomnica,Popradskáč.642,IČO:51688051,
po tom ako bol kontaktovaný telefonicky na čísle XXXXXXXXXX konateľom spoločnosti AUTOCHOM s.
r. o., A. G., ktorý ho na základe jeho predchádzajúcich tvrdení považoval za majiteľa tejto spoločnosti,
hoci jej konateľom a ani spoločníkom nikdy nebol, sa dňa 06. 03. 2022 na benzínovom čerpadle Slovnaft
v Liptovskom Hrádku ústne dohodol s konateľom spoločnosti A. G. na zhotovení pásového dopravníka

pre spoločnosť AUTOCHOM s. r. o. za sumu 4 300,- Eur s termínom dodania najneskôr do 21 dní,
pričom už v tom čase vedel, že pásový dopravník nezhotoví, nedodá a zhotovenie a zabezpečenie tohto
diela, ani inak nezabezpečí, načo mu zadávateľ na základe zálohovej faktúry č. ZAL2203080025 zo
dňa 08. 03. 2022 za účelom nákupu materiálu na zhotovenie uvedeného diela poskytol zálohu vo výške
2 580,-Eur ktorú si obvinený vyžiadal a ktorú spoločnosť AUTOCHOM, s. r. o. uhradila dňa 15. 03. 2022
prostredníctvom internet bankingu z bankového účtu IBAN: H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na
bankový účet IBAN: H. I. XXX XXXX XXXX XX XX XXXX, ktorého majiteľom je maloletá fyzická osoba
J. K. narodená v roku 2009 a ktorý bol uvedený na zálohovej faktúre, pričom A. B. pásový dopravník

nezhotovil a nedodal, a ani jeho zhotovenie a dodanie nezabezpečil, hoci zadávateľa po tom ako tento
A. B. vyhľadal v sídle spoločnosti PMJ - CJI, s. r. o., opätovne ubezpečoval, že objednaný dopravník
dodá do týždňa, čo však neurobil a so zadávateľom prestal komunikovať, čím poškodenej spoločnosti
AUTOCHOM, s. r. o., so sídlom Liptovská Kokava č. 243, IČO: 47568666, spôsobil škodu vo výške
2 580,-Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákonaZa to sa

o d s u d z u j e

Súd podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, nakoľko má za to, že
trest uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/59/2023 zo dňa 09. 04. 2024, právoplatný

dňa 03. 07. 2024 vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne so zaradením do ÚVTOS
s minimálnym stupňom stráženia považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť poškodenému –
AUTOCHOM, s. r. o., so sídlom Liptovská Kokava č. 243, IČO: 47568666 škodu vo výške 2.580,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na A. B. podala Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v skutkovej
vete obžaloby zo dňa 26. 03. 2024.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 16. 04. 2024 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného
A. B. uznal vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 25T/10/2023 zo dňa 05. 02. 2024, právoplatný 21.

02. 2024, ktorým bol A. B. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného do 06. 08. 2024 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
a 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Proti trestnému rozkazu obžalovaný prostredníctvom ustanoveného obhajcu podal odpor,
ktorý odôvodnil tým, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu nespáchal. Navrhol vypočuť konateľku

obchodnej spoločnosti K. K., ktorá v prípravnom konaní síce odmietla vypovedať, ale práve jej výpoveď
by mala potvrdiť, že na základe objednávky od spoločnosti AUTOCHOM s. r. o. obchodná spoločnosť
PMJ– CJI- s. r. o., Veľká Lomnica zakúpila komponenty na zhotovenie pásového dopravníka
pre objednávateľa a defakto mala potvrdiť, že sa dopravník fakticky aj vyrábal. Dodanie diela sa však
predĺžilo, nakoľko vlastník nebytových priestorov, kde sa nachádzala dielňa obchodnej spoločnosti im

vypovedala nájom z nebytových priestorov a to bola teda objektívna skutočnosť, ktorá tejto obchodnej
spoločnostibránilazhotoveniedielaavylučujemožnosť,žebypoškodenéhouviedoldoomyluaspôsobil
jej akúkoľvek škodu.

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je nevinný. V stanovisku k podanej obžalobe prostredníctvom

obhajcuuviedol,ževzmysleprincípuultimaratiobysasúdenávecnemalariešiťprostriedkamitrestného
práva ale prostriedkami občianskeho práva, nakoľko v danej veci konateľ poškodenej spoločnosti si mal
preveriť situácie ohľadne zhotoviteľa, mal možnosť prostriedkami internetu, zo stránok Daňového úradu
zistiť, komu patrí účet, na ktorý poškodený poukázal finančné prostriedky. Opätovne zdôraznil, že určité
komponenty boli zakúpené, začali sa skladať a tým pádom považoval obžalobu za neoprávnenú.

Obžalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že on nevystupoval za firmu PMJ-CJI s. r. o. ako
konateľ, jeho činnosť spočívala v navrhovaní projektov, zabezpečovaní výroby a montáže. Spoločnosť
nemala žiadnych zamestnancov, na výrobe pásového dopravníka sa mal podieľať on a nejaký živnostník
zvárač, ktorého si spoločnosť najímala. V konkrétnej veci malo ísť o osobu menom B. K., ktorý bol

bratom konateľky tejto spoločnosti. Dôvodom nedodania zákazky bola zmena majiteľa priestorov, ktoré
mali v prenájme, ktorý im odpojil elektriku a takisto skutočnosť, že poškodený už nechcel čakať. Firma
ako taká sa nevysťahovala z priestorov, naopak, vlastník nehnuteľností ich vysťahoval, veci z výroby
vyhádzal na súkromný pozemok obce, zvyšok zariadenia zostal vo dvore v priestoroch objektu. Vyslovil
predpoklad, že veci rozobrali cigáni.Potvrdil, že došlo medzi ním a konateľom poškodenej spoločnosti k dohode, v zmysle ktorej sa zaviazal
zhotoviť pásový dopravník, t. j. došlo k uzavretiu zmluvy o dielo s dojednaním podstatných náležitostí
v rátane predmetu a ceny, ako aj k termínu zhotovenia diela; v dôsledku čoho objednal komponenty

potrebné na jeho zhotovenie. Nebolo pochýb, že objednávateľ zaplatil 100% z výšky zálohovej faktúry.
Prečo mala byť záloha zložená na účet maloletej fyzickej osoby a nie na účet spoločnosti obžalovaný
dôvodil, že na účet spoločnosti bola vedená exekúcia. Na okolnosti stretnutia s konateľom poškodenej
spoločnosti, prípadné výzvy, elektronickú prípadnú telefonickú komunikáciu si nepamätal, nepoprel
osobné stretnutie s poškodeným. Potvrdil, že už v minulosti bol odsúdený za obdobné konanie a to

viackrát.

Konateľ poškodenej spoločnosti A. G. uviedol, že s obchodnou spoločnosťou PMJ-CJI s. r. o.
jeho firma spolupracovala už v minulosti, to bolo aj dôvodom, pre ktorý ho oslovil v súdenej veci.
S obžalovaným sa celkovo stretol už 4x, vo všetkých prípadoch išlo o urgovanie zhotovenia zákazky.
Vychádzajúc zo skúseností, z verejne prístupných informácií na internete túto spoločnosť oslovil, nemal

dôvod si relevantnosť údajov bližšie overovať. Predmetom zákazky bolo vyhotovenie jednoduchého
gumeného dopravníka na vyvezenie štiepky s dohodnutou cenou cca 5.000,-Eur. Pri osobnom stretnutí
s obžalovaným, v čase keď už márne uplynula lehota na dodanie predmetu objednávky mu obžalovaný
prisľúbil vyriešenie celej záležitosti s tým, že mu ukázal nejaký rozpracovaný dopravník s tým, že tento
mal byť určený pre nich. Keďže k jeho dodaniu nedošlo ani v ďalšom období, prostredníctvom svojho

právnika došlo k podaniu trestného oznámenia; on nie je právne zdatný a preto celou záležitosťou poveril
svojho právneho zástupcu. Obžalovaný veľmi dobre vedel čo bolo predmetom zákazky, nakoľko sa
osobne dostavil do sídla ich spoločnosti, kde si urobil nákresy, zameral možné osadenie dopravníka
a parametre potrebné na jeho výrobu. Pri ďalšej návšteve už obžalovaného v prenajatých priestoroch
nenašiel, spoločnosť bola vysťahovaná, nikto nevedel kam odišli. V tom čase sa tam mala nachádzať

aj ďalšia osoba, ktorá mu potvrdila, že aj oni si u obžalovaného objednali zhotovenie výrobkov, k čomu
takisto nedošlo. Dokončenie zákazky urgoval aj telefonicky, obžalovaný sa vyhováral, že mal problém
s nejakou vadnou dodávkou tovaru, v dôsledku čoho musel zadať novú objednávku, prisľúbil, že je
schopný dopravník dodať aj cez víkend, s čím on súhlasil, no napriek že bol prítomný v sídle svojej
spoločnosti, sa obžalovaný nedostavil. Následne už komunikácia s menovaným už nebola možná.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zadovážených
v prípravnom konaní, a to najmä prečítal zálohovú faktúru, potvrdenie o okamžitej platbe, oboznámil
sa s emailovou komunikáciou, údajmi, ktoré poskytla L. M., oboznámil rozhodnutia iných súdov,
ktoré sa týkali obžalovaného a na základe takto vykonané dokazovania, hodnotiac dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán dospel súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil
všetky zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Na rozdiel od podanej obžaloby však súd (aj s prihliadnutím na vyjadrenie dozorujúceho prokurátora)
upravil skutok (pri zachovaní totožnosti skutku) v skutkovej vete, podľa ktorej mala byť zmluva uzavretá
dňa 06. 03. 2023, avšak v skutočnosti k uzavretiu zmluvy došlo dňa 06. 03. 2022, ktorý chybne uvedený
údaj je len zrejmou pisárskou chybou.

Obžalovaný, ktorý v prípravnom konaní ani na jednu jemu položenú otázku povereným príslušníkom
OR PZ, OO PZ Kežmarok (č. l. 10 – 16) neodpovedal a záverom výsluchu sa odmietol k veci vyjadriť,
v konaní pred súdom postavil svoju obhajobu na tvrdení, že to bol poškodený, ktorý zanedbal rozumnú
mieru opatrnosti a vstúpil do obchodno – právneho vzťahu bez toho, aby si overil existenciu obchodnej
spoločnosti ako zhotoviteľa a jeho štatutárneho zástupcu a takisto podľa jeho názoru prezentovaného

prostredníctvom obhajcu bolo ľahko preveriteľné, komu patrí účet, na ktorý poškodená spoločnosť
AUTOCHOM s. r. o., so sídlom v K. C. plnila v podobe zálohovej platby. Podľa obžalovaného bol
to poškodený, ktorý aktívne ho vyhľadal a požiadal ho o vyhotovenie pásového dopravníka. Bol to
poškodený, ktorý netrval na uzavretí písomnej formy zmluvy o dielo ale postačovalo mu uzavretie zmluvy
v ústnej podobe. Zo žiadneho z dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní pred súdom nevyplynulo, že

by obžalovaný v súvislosti s týmto zmluvným vzťahom vypovedal nepravdivo. Poukázal na princípy
ultima ratio, kde podľa názoru obžalovaného a jeho obhajcu ide o obchodno – právny vzťah, ktorý nie je
potrebné riešiť prostriedkami trestného práva, ktorý by mal byť len krajnou (poslednou) formou riešenia
takýchto vzťahov.Ďalším dôvodom, pre ktorý sa snažil obžalovaný zbaviť trestnej zodpovednosti bola skutočnosť, že
i napriek tomu, že z poskytnutej zálohy (ktorá však bola zaplatená na účet maloletej osoby, ktorá nemá

akýkoľvek vzťah so spoločnosťou PMJ...), boli nakúpené komponenty slúžiace na zhotovenie predmetu
zmluvy o dielo. Dôvodom nedokončenia zákazky a teda nesplnenia zmluvne dohodnutej povinnosti (čo
aj ústnej) a vypovedanie nájomného vzťahu predstavuje základnú nemožnosť ukončenia zmluvy.

Obžalovaný ďalej namietal okolnosti uzavretia samotnej zmluvy o dielo, vady v postupe súdu, keď

nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne K., ktorá, podľa názoru obžalovaného aj napriek tomu, že
v prípravnom konaní využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať, bola pripravená na pojednávanie
pred súdom objasniť rozhodujúce skutočnosti smerujúce k objasneniu dôvodov, pre ktoré nemohlo dôjsť
k naplneniu dôvodov vyhotovenia predmetu diela. Napriek opakovaným predvolaniam sa svedkyňa
s účasti na pojednávaní ospravedlnila a vo svetle iných dôkazov, aj s prihliadnutím na jej odmietnutie
výpovede v prípravnom konaní, vzhľadom na pomer k obžalovanému, keď jej výpoveď mala smerovať

„len k ukončeniu nájomného vzťahu“, nepovažoval za tak významnú, na základe ktorej by mohol súd
vyvodiť iné závery v súvislosti so zavinením obžalovaného. Z tohto dôvodu súd tento návrh nevykonal.

K námietkam obhajoby k princípu ultima ratio zo strany obžalovaného súd uvádza:

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v občiansko právnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávaapovinnostívyplývajúcichzobčiansko–právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, fyzické a právnické osoby, štátne
orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozeniu a porušovaniu práv

z občiansko – právnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým
ich dohodou.

Ako už súd uviedol vyššie, je nepochybné, že došlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej obžalovaný
B., ktorý vystupoval za spoločnosť PMJ-CJI s. r. o., so sídlom Veľká Lomnica, Popradská č. 642

s obchodnou spoločnosťou AUTOCHOM, s. r. o. v zastúpení A. G., k dohode o uzavretí zmluvy o dielo,
predmetom ktorej bolo zhotovenie pásového dopravníka za sumu 4.300,-Eur s termínom dodania
najneskôr do 21. dní. Podľa obžaloby A. B. v tom čase vedel, že pásový dopravník nezhotoví, nedodá ho
a zhotovenie a zabezpečenie tohto diela ani inak nezabezpečí. Napriek tomu vystavil objednávateľovi
(poškodenému)zálohovúfaktúruč.ZAL2203080025zodňa08.03.2022zaúčelomnákupumateriáluna

zhotovenieuvedenéhodiela,ktorúsumupoškodenáspoločnosťajdňa15.03.2022uhradila.Fakturačné
údaje poškodenej spoločnosti predložil obžalovaný, pričom vedel, že majiteľom účtu, ktorý je uvedený
v obžalobe bola maloletá fyzická osoba narodená v roku 2009.

Obžalovanýhodnovernýmspôsobomnevysvetlilprečozálohovúplatbudaluhradiťnaúčet,ktorýnepatril

právnickej osobe resp. uviedol, že presmerovanie platby na tento účel bolo vykonané z dôvodu, že na
účet, ktorý mala právnická osoba boli vedené exekúcie. Uvedená skutočnosť bola (vedenie exekúcie)
verifikovaná aj dokazovaním vykonaným pred súdom.

Podľa názoru súdu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť podnikateľa, ktorý vstupuje

do obchodno – právneho vzťahu vopred preskúmavať personálne vzťahy, preskúmavať hodnovernosť
skutočnosti uvádzaných prípadne v obchodnom registri, resp. preverovať si či už na úradných stránkach,
daňového úradu, finančnej správy alebo verejne dostupných stránkach sociálnych sietí, kto je oprávnený
konať a vystupovať za právnickú osobu.Obžalovaný spôsobom, ktorý zvolil a ktorý nebol spochybnený spôsobil, že poškodený nemal a ani
nemohol vedieť kto je osobou oprávnenou konať za právnickú osobu, z jeho správania nemožno

vyvodiť akékoľvek pochybnosti o oprávnení zastupovať obžalovaného za konanie spoločnosti, v menej
ktorej obžalovaný vystupoval (po predchádzajúcej telefonickej objednávke sa obžalovaný dostavil do
sídla firmy AUTOCHOM v Liptovskej Kokave, kde vykonal osobnú ohliadku, zameranie, predbežnú
kalkuláciu), teda v tom smere, aby u poškodeného nastali pochybnosti, kto za uvedenú spoločnosť
(zhotoviteľ) vystupuje a kto v jej mene koná.

Obžalovaný v reakcii na výpoveď poškodeného nespochybnil jeho viaceré návštevy a ani nespochybnil
tvrdenia poškodeného o prerušení akejkoľvek komunikácie, čo v konečnom dôsledku aj v zmysle
ustálenej súdnej praxe má podstatný vplyv na prípadné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Možno vyvodiť jednoznačný záver, že spoločnosť PMJ-CJI, s. r. o. je jednoosobovou s. r. o. – čkou, voči

ktorej sú vedené exekučné konania. Ide o spoločnosť, ktorá nemá žiadnych zamestnancov, z postavenia
obžalovaného vyplýva, že tento nemá žiaden právny vzťah k tejto spoločnosti či už zamestnanecký
alebo iný. Napriek tomu sa prezentoval vo vzťahu k tretím osobám ako osoba oprávnená vystupovať za
túto spoločnosť. V tomto smere si súd dovoľuje poukázať na ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka,
ktoré ustanovenie však nemá vplyv na vyvodenie trestnej zodpovednosti proti obžalovanému.

Pri dodržaní základných zásad, ktoré sú upravené či už v Občianskom zákonníku, prípadne
vObchodnomzákonníku,ktorýmisúnajmädobrémravy,obchodnézvyklostialenajmäpoctivýobchodný
styk, nemožno spravodlivo požadovať od poškodenej spoločnosti, aby si vopred preverovala pre nich
relevantné údaje tým skôr, že to bol práve obžalovaný, ktorý utvrdil poškodeného v schopnosti dodržať

zmluvný záväzok prípadne prezentovať sa ako osoba oprávnená za právnickú osobu konať. Už v tomto
smere možno hovoriť o tom, že obžalovaný svojím konaním uviedol poškodenú spoločnosť v zastúpení
konateľom do omylu.

Následné konanie obžalovaného, ktorého štatutárny zástupca poškodeného vyhľadal, ako aj jeho

následné konanie spočívajúce v prerušení akéhokoľvek kontaktu nasvedčuje účelovému konaniu
obžalovaného, ktorý bez akéhokoľvek právneho vzťahu právnickej osobe úmyselne uviedol zavádzajúce
fakturačné údaje pre zloženie zálohovej platby, jeho konanie či už v rámci elektronickej komunikácie
alebo pri osobných návštevách poškodeného a následné odmlčanie sa a tým pádom nesplnenie
predmetu diela, nevrátenie zloženej zálohy plne nasvedčujú súdu o úmyselnom konaní obžalovaného.

Tento názor súdu potvrdzujú aj rozhodnutia iných súdov, z ktorých vyplýva obdobný spôsob konania
obžalovaného (modus operandi) ako je tomu v prípade rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
6T/76/2015 zo dňa 16. 08. 2018, ako aj trestný rozkaz Okresného súdu Martin, sp. zn. 25T/10/2023.
Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, účelovú. Dôvodenie, že nesplnenie predmetu
zmluvy bolo zapríčinené vyprataním z nebytových priestorov, je potrebné vnímať v širšom kontexte, teda

aj v tom smere, či vypratanie nehnuteľnosti nebolo zapríčinené neplatením nájomného, porušovaním
nájomnej zmluvy, keď súdu sa javí konanie obžalovaného ako aj právnickej osoby v mene ktorej
vystupoval ako nezrozumiteľné, nepochopiteľné, keď sa uspokojil s tým, že veci, ktoré boli vypratané, si
neprevzal, prípadne boli rozkradnuté, ale takéto konanie rozhodne vzbudzuje pochybnosti v súvislosti
s takto prezentovanou obhajobou.

Súd rešpektujúc princíp prezumpcie neviny však poukazuje na ďalšie listinné dôkazy, ktoré sa
nachádzajú v súdnom spise.

Súd sa zaoberal aj ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona, „tzv. materiálnym korektívom“, ako

aj princípom ultima ratio. Pri nespochybniteľných dojednaniach uzavretej ústnej zmluvy o dielo, na
druhej strane pri existujúcich exekúciách vedených voči zhotoviteľovi, pri prezentácii sa obžalovaného
v súvislosti s oprávnením vystupovať v mene tejto spoločnosti, uvedením čísla účtu, ktoré nepatrilo
právnickej osobe ale maloletej fyzickej osobe, na ktorý účet, ktorý zadal obžalovaný bola vykonaná
úhrada (záloha), pri existujúcich pochybnostiach o „spôsobe ukončenia nájomného vzťahu a vo

všeobecnosti aj o ukončení podnikania, viedli naznačené okolnosti k záveru, že v súdenej veci sa
nemôže jednať o priestupok ( materiálny korektív), ale neprichádza možnosť použitia tzv. princípu ultima
ratio. V tomto smere súd nemohol opomenúť rovnaký modus operandi v prípade trestných činov, za
ktoré bol A. B. odsúdený v minulosti, pričom posledné odsúdenie je „čerstvé“.Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide minimálne o úmysel v zmysle § 15 písm. b)
Trestného zákona, obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických

osôb, dodržiavaní podmienok poctivého obchodného styku, dobrých mravov v súvislosti s vykonávaním
podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že obžalovaný síce konal v mene právnickej osoby, ale na
takéto konanie nebol oprávnený. O zištnom úmysle (motíve) svedčí skutočnosť, že zálohovú platbu dal
poukázať na účet vedený na meno maloletej fyzickej osoby (s vysokou mierou pravdepodobnosti ide
o personálne prepojenie medzi konateľkou právnickej osoby, prijímateľom peňažnej platby – jej dcérou

a v neposlednom rade partnerským vzťahom obžalovaného a konateľky spoločnosti).

Obžalovaný nemá legálny zdroj príjmu, aktuálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
pre obdobnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Poprad k súhrnnému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov a z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/76/2015 zo dňa 16. 05.
2018 vyplynulo, že A. B. bol odsúdený pre pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody. V tejto veci išlo o opakované konania,
ktorých sa mal obžalovaný dopustiť v období rokov 2011 až 2013. Aktuálne bol odsúdený Okresným
súdom Martin v konaní sp. zn. 25T/10/2023, ktorý trestný rozkaz bol zrušený rozsudkom Okresného

súdu Poprad, č. k. 8T/59/2023-221 zo dňa 09. 04. 2024, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhunadobu3(tri)roky.VýrokotresteuloženýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduMartinbolzrušený.
Skutku, pre ktorý bol odsúdený Okresným súdom Poprad sa dopustil v stave ovplyvnenia pod vplyvom

návykových a omamných látok.

Vychádzajúc z ustanovenia § 31 ods. 2, § 34 ods. 1 a § 33a Trestného zákona dospel súd k záveru, že
v prípade obžalovaného A. B. by prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody. Nakoľko však
súd obžalovaného odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa uznaný

vinným zo spáchania iného trestného činu (týmto rozhodnutím treba rozumieť rozhodnutie OS Kežmarok
aOSMartin),atedabymaloísťotrestsúhrnný,nepodmienečný,súdmázato,žepredchádzajúcitrestje
spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa a preto od uloženia súhrnného trestu súd
upustil, nakoľko trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne uložený
rozsudkom Okresného súdu Poprad považuje za dostatočný.

Poškodený si škodu riadne a včas uplatnil, nebolo pochybnosti čo do výšky takto uplatneného nároku na
náhradu škody, preto súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému vo výške 2.580,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh
na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358
ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení,

najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý

sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právneúkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.