Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120270298
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6120270298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: A. A. B., a. s.,
so sídlom C. D., E., C. XXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený F. & G. H., so sídlom E., G. X, IČO:
XXXXXXXX,protižalovanej:I.J.,nar.XX.XXXXXXXXXXXX,bytomK.XX,korešpondenčnáadresa:G.
XX,XXXXXJ.,ozaplatenie4389,91eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/86/2020-164 zo dňa 16. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/86/2020-164 zo dňa 16. septembra 2024 vo
výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“) rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3 000,- eur spolu s úrokmi
z omeškania (výrok I.), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.) a žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 36,68 %, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie o výške trov konania žalobcu (výrok III.).
1.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca (H. L.) sa žalobou domáhal

protižalovanejzaplateniaistinyvovýške3000,-eur, zmluvnýchúrokovvo výške1 083,76eur,zmluvnej
pokuty vo výške 306,15 eur, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 4,- eur a úrokov
z omeškania, a to titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie dňa 29. mája
2017 (ďalej len „zmluva o úvere“). Po začatí konania došlo, titulom zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 7. decembra 2023, k postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť A. A. B., L., so sídlom
E., C. XXX/XXX, IČO: XX XXX XXX, v dôsledku čoho súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp. zn.
16Csp/86/2020 zo dňa 15. apríla 2024, v súlade s ust. § 80 CSP, o zmene žalobcu.

1.2 Súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah, z titulu zmluvy o úvere, ako spotrebiteľský, na ktorý
aplikoval príslušné normy Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch (zák. č.
129/2010 Z. z.). Súd prvej inštancie v rámci dokazovania vykonal všetky navrhnuté dôkazy, oboznámil
sa s obsahom predložených listín a zistil nasledujúci skutkový stav.
1.3 Po preskúmaní predloženej zmluvy o úvere súd prvej inštancie dospel k záveru, že predložená
zmluva o úvere obsahuje obligatórne zákonné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súd prvej inštancie v konaní „ex offo“,

s poukazom na rozhodnutie ESD C-679/18, skúmal či žalobca pred poskytnutím úveru posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej, ako spotrebiteľa, splácať spotrebiteľský úver podľa §
7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa tak nestalo, a
preto konštatoval, že je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodupodľa § 11 ods. 2 predmetného zákona. V rozsahu skúmania platnosti postúpenia pohľadávky vychádzal
súd prvej inštancie z premisy o platnom mimoriadnom zosplatnení úveru.
1.4 Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3 000,-

eur, titulom zmluvy o úvere. Nebolo tiež sporné, že žalovaná titulom zmluvy o úvere nevykonala žiadne
úhrady, čo znamená, že neuhradený zostatok istiny úveru je vo výške 3 000,- eur. Súd prvej inštancie
preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 3 000,- eur, keďže úver bol posúdený ako
bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania z dôvodu, že sa
žalovaná preukázateľne dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, keď nevrátila

istinu úveru v lehote dohodnutej v zmluve o úvere, a to vo výške a splatnosti jednotlivých dohodnutých
splátok pripadajúcich práve na istinu.
1.5 Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd prvej inštancie žalobu v rozsahu uplatnenia
zmluvných úrokov a poplatkov z úveru zamietol. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj uplatnenými nákladmi
vo výške 4,- eur ako poplatku za zaslanie upomienky žalovanej. Vzhľadom na náležité nepreukázanie
vynaloženia uvedenej sumy, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver súd posudzuje ako

bezúročný a bez poplatkový, súd dospel k záveru o potrebe zamietnutia žalobou uplatneného nároku
aj v tejto časti. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 306,15
eur, t. j. 5 % ročne z dlžnej sumy, vyplývajúcej z čl. IX. zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie tento nárok
uplatnený žalobcom nepovažoval za dôvodný a žalobu v tejto časti tiež zamietol.
1.6 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t. j. pomerne

podľa pomeru úspechu strán sporu. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu
pomernej časti trov konania. Žalobca si uplatnil zo zmluvy o úvere nárok v celkovej výške 4 389,91 eur
s príslušenstvom (100 %). Súd mu priznal nárok vo výške 3 000,- eur s príslušenstvom. Úspešnosť
žalobcu tak predstavuje 68,34 %. Úspech žalovanej potom predstavuje 31,66 %. Čistý úspech žalobcu
potom predstavuje 36,68 %, na náhradu ktorých trov konania v uvedenom rozsahu zaviazal súd prvej

inštancie neúspešnú žalovanú.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, pričom uviedol, že rozsudok
súdu prvej inštancie napáda len vo výroku II. a III. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku a tvrdil, že z odôvodnenia
nevyplýva ako súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby. Dodal, že súd neoprel argument
o bezúročnosti úveru o žiadne zákonné ustanovenie. Vytkol predovšetkým nedostatočné odôvodnenie
záveru o bezúročnosti úveru. Žalobca vyjadril myšlienku, podľa ktorej nie je v zmysle zákona povinný už

spoločne so žalobou predkladať dôkazy o dodržaní povinnosti skúmať bonitu klienta, a preto, ak chcel
súd prvej inštancie „ex offo“ skúmať dodržanie danej povinnosti, bol povinný žalobcu osobitne vyzvať (na
doplnenie skutkových okolností) a vytvoriť mu priestor pre realizáciu procesnej obrany. Keďže súd prvej
inštancie takýmto spôsobom nekonal, považoval žalobca takýto procesný postup súdu prvej inštancie
za nesprávny.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo

podanévčas,oprávnenoustranou,(§359,§362ods.1CSP),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“
rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia
skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 391 ods. 1 CSP a rozhodnutieodôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd uvádza, že odvolateľ v
podanom odvolaní neuviedol už žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť

zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej), nežiadal ani doplniť dokazovanie
za podmienok ustanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré by
nemohli bez svojej viny byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní
o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom v súdenej veci neboli
naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie

zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní odvolací súd konštatuje,
že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, nemožno mu
vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za vecne správne.
Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov je

názoru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd poznamenáva, že výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie
nebol odvolaním napadnutý, z dôvodu ktorého nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
právoplatnosť.

7. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania konštatuje, že relevantný procesný útok
žalobcu v odvolaní sa kumuloval do odvolacej námietky v aspekte porušenia práva na spravodlivý súdny
proces a námietky nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Pod odvolací dôvod v rozsahu porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd subsumoval

tieto relevantné tvrdenia (námietky) žalobcu. Žalobca vytkol nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku.
Predovšetkým videl ako nepreskúmateľný záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
V druhom rade namietol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď bol názoru, že súd prvej
inštancie bol pred skúmaním „ex offo“ bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru povinný osobitne žalobcu
vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení.

9. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade
a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento
natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I.
ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

10. Odvolací súd uvádza, že pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým sa znemožnila strane sporu realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu
a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude
znamenať nespravodlivý súdny proces. V posudzovanej veci žalobca vytýka, že súd prvej inštancie
mu nevytvoril priestor, aby sa vyjadril k otázke skúmania bonity dlžníčky, resp. aby v určenej lehote

uviedol súdu vlastné tvrdenia a predložil dôkazy, ktoré preukazujú, že jeho právny predchodca pred
poskytnutím úveru postupoval v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací hodnotí
predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú a uvádza k nej, že z obsahu súdneho spisu vyplýva,
že právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie konané dňa 16. septembra 2024 riadne predvolaný,
a ktorý svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil s tým, že žiadal, aby bolo

konané a rozhodnuté bez jeho prítomnosti. Zo zápisnice z pojednávania (č. l. 159) vyplýva, že súd
prvej inštancie po otvorení pojednávania pristúpil k predbežného právnemu posúdeniu veci, v rámci
ktorého vyjadril úvahu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako následku neskúmania bonity
dlžníčky. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že žalobcovi bol v konaní pred súdom
prvej inštancie vytvorený dostatočný, zákonom prezumovaný procesný priestor, v rámci ktorého mohol

realizovať prostriedky procesného útoku alebo obrany v otázke skúmania bonity dlžníčky. Civilné súdne
konanie je príznačné princípom ústnosti a priamosti, čo v konkrétnosti prejednávanej veci znamená,
že ak bol žalobcovi zabezpečený riadny prístup k súdu v podobe možnosti prednesenia žaloby na
pojednávaní, možnosti vyjadriť sa a realizovať prostriedky procesného útoku a obrany (§ 181 a §182 CSP), nemožno uvažovať o tom, že by žalobca nemal vytvorený dostatočný procesný priestor
na produkovanie skutkových tvrdení a dôkazov v otázke skúmania bonity dlžníčky. Skutočnosť, že
sa žalobca nezúčastnil pojednávania a súhlasil s konaním vo svojej neprítomnosti, v dôsledku čoho

sa sám vylúčil z možnosti reagovať na preskúmavané aspekty sporu, nie je možné pripisovať na
ťarchu konajúceho súdu. Naopak, v súlade s dispozičným princípom, bolo právom žalobcu, resp. jeho
právneho zástupcu zúčastniť sa pojednávania, a ak tak neurobil, vystavil sa primeranej miere procesnej
zodpovednostizavýsledoksúdnehosporu.Nadôvažokodvolacísúduvádza,žezožiadnehozákonného
ustanovenia Civilného sporového poriadku pre konajúci súd nevyplýva povinnosť žalobcu osobitne

vyzvať na produkovanie skutkových tvrdení a dôkazov ohľadom preukázania povinnosti skúmať bonitu
dlžníčky tak, ako to navodzuje žalobca v odvolaní.

11. K argumentácii o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že svojvôľa (arbitrárnosť) môže mať v súdnych rozhodnutiach rôznu podobu. Môže ísť napríklad
o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, alebo môže ísť o taký výklad

zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť môže
tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného
racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové
závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené aj
s nedostatočným odôvodnením. Arbitrárnosť sa môže prejaviť v procesnom postupe, ale aj v právnom

posúdení. S uvedenou odvolacou argumentáciou sa však odvolací súd nestotožňuje a konštatuje, že
v štádiu kreovania skutkového stavu a ani v režime právneho posúdenia veci neboli na strane súdu
prvej inštancie zistené deficity zákonnosti, tobôž extrémne. Súd prvej inštancie rozhodol v medziach
zákonnosti a svoje závery aj v dostatočnej kvalite zdôvodnil, keď odôvodnenie napadnutého rozsudku
stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, ktorý umožňuje prijať záver o tom, že

bolo v zákonnej rovine realizované právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, resp. súdnu ochranu.
11.1 Odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne vyplýva na základe akého
skutkového a právneho základu súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Z odôvodnenia
vyplýva, že súd prvej inštancie nárok žalobcu z titulu zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu absolútnej
neplatnosti (neprijateľnosti zmluvnej podmienky). Nárok z titulu náhrad spojených s uplatnením

pohľadávky súd zamietol z dôvodu nepreukázania vynaloženia daného výdavku. Tieto závery neboli
žalobcom v odvolaní namietané, a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov tieto závery súdu
prvej inštancie nepreskúmaval. Odvolaním namietnutý bol len záver súdu prvej inštancie o zamietnutí
nároku žalobcu na zmluvné úroky a poplatky z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
11.2 Osobitne k námietke nepreskúmateľnosti záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne
vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Z výsledku
dokazovania nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by žalobca pred poskytnutím úveru posúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníčky ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa §
7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho prijal súd prvej inštancie právny záver

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 2 predmetného zákona. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku dostatočne jasne vyplýva skutkový základ, ktorý zákonným spôsobom umožnil
súdu prvej inštancie prijať právny záver o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to
z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu dlžníčky v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia rozsudku tiež jasne vyplývajú zákonné ustanovenia, o ktoré

súd prvej inštancie oprel svoj právny záver, keď v rozsahu povinnosti veriteľa skúmať bonitu dlžníčky
súd odkázal na ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a v spojení so sankciou za porušenie
danej povinnosti odkázal na ust. § 11 ods. 2 predmetného zákona, ktoré ako sankciu za hrubé porušenie
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 predmetného zákona stanovuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru.

12. Pod odvolací dôvod v rozsahu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd subsumoval
tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého, ak zo Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nevyplýva, že by mali byť obsahom zmluvy aj informácie o zisťovaní príjmov
avýdavkovdlžníčky,potomabsenciatýchtoinformácii,ktorúpovažovalsúdzanedostatok,nezodpovedá

vôle zákonodarcu.
12.1 Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

12.2 Odvolací súd k predmetnej odvolacej argumentácii uvádza, že súd prvej inštancie vec správne
posúdil podľa relevantných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch v príslušnom časovom znení,
správneichinterpretoval anaichzákladedospelajksprávnymprávnymzáveromvoveci.Zustanovenie
§ 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere vyplýva pre veriteľ povinnosť pred poskytnutím spotrebiteľského úveru

posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy o. i. rodinný stav, príjem a výdavky dlžníčky. Dôkazné bremeno o preukázaní vynaloženia
odbornej starostlivosti v rámci skúmania bonity dlžníčky pritom zaťažuje veriteľa (žalobcu). Ustanovenie
§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
obsahuje dve samostatné hypotézy súvisiace s ustanovením § 7 ods. 1. Prvá sa týka situácie, keď
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, v takom prípade nie je veriteľ oprávnený

vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (veta prvá ustanovenia § 11
ods. 2). Až následne hypotéza obsiahnutá v druhej vete tohto zákonného ustanovenia predpokladá, že v
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Následne potom zákonné ustanovenie vo svojej tretej vete precizuje, čo je nutné v zmysle dikcie tohto
zákonného ustanovenia považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, a to konkrétne

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch
na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Odvolací súd konštatuje, že z výsledkov
dokazovanianevyplýva,žebypôvodnýveriteľvčaseposkytovaniaúveruakýmkoľvekspôsobomskúmal
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (bonitu), resp. že by pre účely skúmania bonity vôbec

zohľadňoval príjmy, výdavky alebo rodinný stav dlžníčky, preto ak súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k právnemu záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa skúmať schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, potom uvedený záver zodpovedá ako výsledkom dokazovania,
takajdikciiust.§11ods.2druhejatretejvetyZákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Odvolací súd dodáva, že bolo povinnosťou žalobcu v konaní produkovať

také skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali dodržanie povinnosti vyplývajúce z ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úver v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Nakoľko
žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dodržanie predmetnej povinnosti, súd prvej inštancie
na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

13. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku
(II.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách prvoinštančného konania (III.) rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu vo veci priznal procesne
úspešnému žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 36,68
%. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyčíslil čiastočný procesný úspech ako na
strane žalobcu, tak i na strane žalovanej a správne zistil pomerný (čistý) procesný úspech na strane
žalobcu v rozsahu 36,68 % (68,34 % - 31,66 %). A preto odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti potvrdil

i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobcu tento nebol úspešný
ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne

správny. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanej. Nakoľko si
však žalovaná žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú,
odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej, hoc procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára 2018).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).