Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419026
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6121419026.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného :
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B. a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XX, XXX XX B., o zaplatenie 12.510,13 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 8Csp/68/2021-346 zo dňa 05.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne :

,,I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít, keďže ako už bol spomenul aj odvolací súd právna otázka týkajúca sa
premlčania a začatia plynutia premlčacej doby sa stala predmetom rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu SR. Uviedol, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie
od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. V
danom prípade išlo o nesplnenú splátku zročnú dňa 30.6.2018, po uplynutí 3 mesiacov od jej splatnosti

(30.9.2018) nasledujúcim dňom 1.10.2018 začala plynúť premlčacia lehota 3 rokov, pričom premlčacia
doba by uplynula dňa 1.10.2021, resp. vychádzajúc z ustanovení zákona č. 62/2020 Z.z. pripočítajúc
dobu od 25.3.2020 do 30.4.2020 („zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony“), by došlo k premlčaniu k 7.11.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa
8.7.2021. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že nárok premlčaný nie je.
Následne sa súd prvej inštancie zaoberal po zrušení odvolacím súdom, keďže ten mu uložil opätovne

posúdiť nárok v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách opätovne
otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a či boli splnené podmienky postúpenia pohľadávky
na žalobcu od postupcu, banky, keďže zákonodarca v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách vyžaduje splnenie prísnejších podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky.Uviedol, že v prípadoch, ak je postupcom pohľadávky banka, postúpenie pohľadávky sa okrem
ustanovení Občianskeho zákonníka riadi aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd v
takýchto prípadoch musí posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie tzv. bankovej

pohľadávky.ZákonobankáchtotižnadrámecpravidielcesievObčianskomzákonníkusprísňujepravidlá
pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej
pohľadávky na tretí subjekt. Postúpiť bankovú pohľadávku zákon o bankách umožňuje iba 1.) v tej časti,
ktorá je po splatnosti, 2.) iba po písomnej výzve na splnenie, 3.) výzva musí byť zo strany banky, 4.)

omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať
splatných splátok úveru.
Konštatoval, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby odvodzuje od zmluvy

o postúpení pohľadávok č. 0749/2020/CE uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (banka) a
žalobcom dňa 12.10.2020, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto
konanínažalobcu.Skúmal,čisiprávnypredchodcažalobcu(banka)predpostúpenímsvojejpohľadávky
voči žalovaným na žalobcu, riadne splnila aj svoje povinnosti podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách, pričom zistil, že žalobca nepreukázal, aby výzvy zo 17.12.2019 boli doručené žalovaným,

preto nemohol konštatovať, že postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom (bankou) žalobcovi sa stalo
účinným. Žalobca nepreukázal, že sa platne stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči dlžníkom a
preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k splneniu podmienky doručenia výzvy v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z celého spisového materiálu do vyhlásenia dokazovania

za skončené zo strany žalobcu nebol predložený dôkaz (doručenky) o tom, že by právny predchodca
žalobcuvýzvuvzmysleustanovenia§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchžalovanýmajdoručil.
Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ďalšie zásadné skutočnosti aj v súvislosti s tým, že odvolací
súd uložil posúdiť súdu prvého stupňa nárok žalobcu aj cez prizmu dobrých mravov a tu len ako obiter
dictumúvahysúdu,keďžežalobabolazamietnutáprenepreukázaniepostúpeniapohľadávky,nedásúdu

konštatovať, že celý proces, ku ktorému sa žalobca vyjadril len stroho a vôbec nezodpovedal otázky
súdu vo vzťahu ku skutočnosti, že v podstate cez dcérsku spoločnosť mal vydražiť nehnuteľnosť za
účasti svojej splnomocnenej osoby (Martin Čegiň), ktorá bola zároveň splnomocnenou osobou dcérskej
spoločnosti EOS KSI Investment LC s.r.o. pri dražbe, a následne po predošlom kontaktovaní touto
osobou (Martin Čegiň) a potvrdení ešte pred dražbou, že nehnuteľnosť kúpi dcéra žalovaných, aby mali

kde rodičia bývať, túto jeho dcérska spoločnosť EOS KSI Investment LC s.r.o. vydraží za opakovane
zníženú cenu v priebehu dražby dňa 26.7.2024 za 44.000 eur a následne predá za krátky čas po zápise
do katastra dcére žalovaných so zaťom za sumu 59.000 eur, aby mali kde žalovaní bývať.
Podľa súdu prvej inštancie je síce pravda podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách je možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dražby v 3-mesačnej lehote, no napriek tomu

súd takému obskurnému konaniu (vo vzťahu k požadovaným úrokom 12.510,13 eura zodpovedajúcej
temer sume rozdielu medzi vydraženou sumou a sumou predanou v podstate späť žalovaným
(prostredníctvom rodinných príslušníkov) nemohol priznať ochranu, aj keď javila známky formálnej
zákonnosti (minimálne sám žalobca nerozporoval skutočnosť, že jeho zamestnanec kontaktoval dcéru
žalovaných za účelom kúpy nehnuteľnosti a to ešte pred dražbou, pričom sa javí, že navýšenie sumy zo

44.000 eur na 59.000 eur bolo len zneužitím právnych inštitútov na obohatenie sa (podľa článku 5 CSP
veta prvá „ Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.“). Išlo len o potvrdenie faktu spomenutého
aj sudcom Ústavného súdu SR Petrom Strakom v odlišnom stanovisku k nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla 2024 (viď Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k nálezu ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. júla 2024) k praktikám dražobného konania.

Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu zobral do úvahy aj dobré mravy, ktoré spomenul
odvolací súd v zrušujúcom uznesení a ak by aj bol preukázaný postup, neposkytol by ochranu
takému sofistikovanému nekalému konaniu žalobcu, ktorý v rozpore s dobrými mravmi prostredníctvom
spoločnosti, v ktorej je sám spoločníkom vydraží nehnuteľnosť po tom, čo osloví najprv rodinných
príslušníkov a uplatňuje si prostredníctvom právne sofistikovaného konania a teda zjavne zneužijúc

právne inštitúty pri práva neznalých účastníkoch (kontaktuje rodinných príslušníkov žalovaných, aby
kúpili nehnuteľnosť, s čím súhlasia ešte pred dražbou (teda bolo možné im ju ponúknuť za rovnakú sumu
ako ju vydražil žalobca cez dcérsku spoločnosť) a po tom, čo ju žalobca cez dcérsku spoločnosť vydraží
za opakovane zníženú cenu im ju odpredá za násobne vyššiu sumu), na ktoré už opakovane poukázalaaj súdna prax. Ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie z režimu
súdnej kontroly a zároveň obohatiť sa významne na úkor žalovaných a ich rodinných príslušníkov. Súd
by takému konaniu žalobcu a aj spoločnosti ním založenej nemohol vyhovieť, lebo by tým poprel všetky

zásady princípu spravodlivosti (opäť spomenúc, že žaloba bola primárne zamietnutá pre nepreukázanie
postúpenia pohľadávky).

3. O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a
§ 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len ,,CSP“). Podľa súdu prvej

inštancie prejednávaný prípad vykazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko v
danej spotrebiteľskej veci boli voči spotrebiteľovi uplatnené nároky na plnenia v rozpore s dobrými
mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), čo predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je
dôvodné náhradu trov konania stranám nepriznať.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených

§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.
Žalobca uviedol, že súčasťou spisu je (okrem celého radu upozornení na omeškanie a upomienok):
- výzva zo dňa 19.07.2018 (označená LC03BT-8351), adresovaná žalovanému v 1. rade, ku ktorej
je priložená doručenka (§ 205 CSP) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného v 1. rade ;
- výzva zo dňa 19.07.2018 (označená LC03BT-8352), adresovaná žalovanému v 2. rade, ku ktorej je

priložená doručenka (§ 205 CSP) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného v 2. rade; - výzva
zo dňa 11.09.2018 (označená LC03BT-8777), adresovaná žalovanému v 1. rade, ku ktorej je priložená
doručenka (§ 205 CSP) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného 1. rade ;- výzva zo dňa
11.09.2018(označenáLC03BT-8778),adresovanážalovanému2.rade,kuktorejjepriloženádoručenka
(§ 205 CSP) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného 2. rade; - Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.11.2018 (označená LC04T- 5747), adresovaná žalovanému 1. rade, ku
ktorej je priložená doručenka (§ 205 CSP) preukazujúca doručovanie vlastných rúk žalovaného 1. rade;
Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa07.11.2018(označenáLC04T-5746),adresovaná
žalovanému 2. rade, ku ktorej je priložená doručenka (§ 205 CSP) preukazujúca doručovanie vlastných
rúk žalovaného 2. rade. K postúpeniu pohľadávky došlo 12.10.2020, t. j. najmenej 2 roky po vyhotovení

tej-ktorej zosplatňujúcej výzvy, t. j. jednoznačne viac ako 90 dní v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.
Podľa žalobcu otázkou výkladu by teda nemala byť požiadavka na samostatnú výzvu po zosplatnení
pohľadávky ale skúmanie zákonných podmienok uvedených v paragrafovom znení ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Predmetné ustanovenie pojednáva o (akejkoľvek) písomnej

výzve banky, bez osobitných náležitostí, pričom k výkladovým odbočkám dochádza pravdepodobne len
z dôvodu spotrebiteľského charakteru sporu (čo žalobca považuje za nesprávne). Podľa názoru žalobcu
by zákonodarca do predmetného ustanovenia uviedol špeciálne podmienky pre prípad spotrebiteľského
prvku, ak by zamýšľal pristupovať k uvedenej výzve iným ako zákonom definovaným spôsobom.
Gramatický výklad daného ustanovenia v podstate nepripúšťa žiadnu inú podmienku resp. špeciálnu

náležitosť pre danú výzvu – postačuje, že je písomná. Podľa žalobcu logickým výkladom by bolo možné
dospieť k záveru, že sa musí jednať o výzvu na sumu, ktorú banka zamýšľa postúpiť na tretí subjekt.
V zosplatňujúcej výzve pritom pôjde vždy o celú dlžnú pohľadávku banky titulom úverového vzťahu. Z
uvedeného hľadiska potom podľa názoru žalobcu nič nebráni tomu, aby sa za výzvu podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách považovala aj výzva, ktorou sa vyhlasuje predčasná splatnosť úveru

aktorousazároveňvyzývanaúhraducelejdlžnejsumy.Poslednýmkritériomtakzostávazachovanejtzv.
ochrannej lehoty nepretržitého omeškania viac ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, pričom opätovne „čo len časti svojho peňažného záväzku“ nasvedčuje
záveru, že zosplatňujúca výzva bude spĺňať kvalifikačné kritérium pre splnenie podmienok podľa § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

V tejto súvislosti citoval uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/165/2022 z
27.09.2023 a sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024. Žalobca vychádzajúc z cit. rozhodnutí dovolacieho
súdu, uvádza, že nie je možné považovať za správny právny názor súdu, že vo výzve podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na
tretiu osobu alebo, že sa musí jednať osobitnú výzvu (ďalšiu výzvu po zosplatňujúcej výzve.

Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s
obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ). V konaní bolo
zároveň nesporne preukázané, že žalovaní túto objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom tej-ktorejzosplatňujúcej výzvy mali, čo vyplýva z priložených doručeniek vo vzťahu k tomu-ktorému žalovanému
(§ 205 CSP)
Zároveň je podľa názoru žalobcu odôvodnenie v predmetnej časti nepreskúmateľné, nakoľko súd síce

spomína určité všeobecné východiská ohľadom cesie bankovej pohľadávky, avšak nijakým spôsobom
bližšie neodvovodňuje potrebu osobitnej výzvy po vyhlásení splatnosti resp. prečo práve výzva zo
dňa 17.12.2019 je pre súd významná a jej doručovanie malo byť zdokladované. Keďže sa jedná o
zásadnú právnu otázku (vedúcu k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a teda k
zamietnutiu žaloby ako takej), jednoduché konštatovanie o nepreukázaní doručovania určitej výzvy (súd

pravdepodobne vychádzal z poslednej výzvy banky) tu nepostačuje a bolo potrebné pozitívne vec resp.
myšlienkové postupy súdu zdôvodniť.
Napadnutý rozsudok je tak podľa názoru žalobcu nevyhnutné podrobiť revízii zo strany odvolacieho
súdu, nakoľko je zjavné, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby.
Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom, o čom svedčí celý rad žalobcom
predložených dôkazov. Nakoľko nedošlo k postúpeniu tzv. „živého úveru“, je nutné dospieť k tomu

právnemu záveru, že v konaní nie je sporné splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky a žalobca je plne aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní.
Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dopustil aj ďalšieho pochybenia, kedy bez akejkoľvek
procesnej nevyhnutnosti (tak-povediac sám od seba) začal riešiť otázky, ktoré nemajú žiaden súvis
so žalobcom uplatneným nárokom a predmet konania zjavne prekračujú. Súd sa v napadnutom

rozsudku v pomerne významnej časti odôvodnenia zameral na priebeh dražobného konania (ako
takého), čo odôvodnil potrebou resp. povinnosťou určenou odvolacím súdom v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení. Základným predpokladom na to, aby súd mohol posudzovať priebeh dražby,
konanie dražobníka, vydražiteľa, veriteľa a účastníkov dražobného konania, je podanie žaloby o určenie
neplatnosti dražby podľa osobitného zákona v tam uvedenej lehote, t. j. v osobitnom konaní podľa § 137

písm. d) CSP. Súd však nie je v konaní o plnenie podľa § 137 písm. a) CSP oprávnený posudzovať tieto
otázky, preto nemožno odôvodneniu v tejto časti pripisovať žiaden právny význam (bez ohľadu na jeho
obsah, ktorý je v podstate len nekritickým stotožnením sa s nepreukázanými tvrdeniami žalovaných).
Uvedený postup súdu je tak nie len nesprávny, ale nemá oporu v žiadnom z ustanovení CSP – naopak,
javí sa ako v príkrom rozpore s právom strany na nezávislého a nezaujatého sudcu.

Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobcu podali vyjadrenie žalovaní, ktorí nesúhlasia so zaplatením sumy 12510,13 eura
zdôvoduuhradeniatejtosumy.Napojednávanídoložilivšetkyzmluvy adokumenty,ktorésvedčiaotom,

že všetko bolo z ich strany vyplatené.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(pozrinapr.NajvyššísúdSR,sp.zn.7Cdo7/2010).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa po vrátení veci odvolacím
súdom zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v tomto súdnom konaní podľa § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a zmene a doplnení iných zákonov (ďalej v texte aj ako ,,ZoB“).10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu,
Slovenská sporiteľňa a.s., dňa 31.03.2011 uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom

úvere , ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 45.600 eur (ďalej len ,,Zmluva o úvere“)
(č.l. 21 spisu).

11. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 (č.l. 10 spisu) právny
predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto

konaní. Listom zo dňa 20.10.2020 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila obidvom žalovaným postúpenie
pohľadávky zo Zmluvy o úvere.

12. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán
sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. „Vecnou

legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania
(navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS
517/2011-9 zo dňa 22.11.2011, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo

192/2004).

13. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, uverejneného v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2022 pod R 6 v sporoch s ochranou slabšej strany
súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok

podľa 92 ods. 8 vety prvej ZoB pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že
spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

14. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel

cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

15. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie.

16. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za

zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

17. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva

do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

18. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol
urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované

ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon
takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči
každému.

19. Podstatným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez
súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť preukázateľne zaslaná
dlžníkovi.20. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému
subjektu, ktorého výber ako už bolo konštatované spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj

zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj
keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho
záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez
jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu
voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich

predmet bankového tajomstva, vymožiteľnej národnou bankou.

21. Inými slovami povedané, v záujme ochrany slabšej strany vo vzťahu s bankou, t.j. v zaujme ochrany
spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, pred ich
sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy sú z hľadiska nakladania a
spracovania s týmito údajmi nekontrolovateľné a nevymožiteľné národnou bankou, dal zákonodarca v

§ 92 ods. 8 ZoB spotrebiteľovi možnosť, rozhodnúť sa, či aj napriek písomnej výzve banky na plnenie
podstúpi riziko, aby jeho údaje boli sprístupnené nebankovému subjektu ak po výzve nebude viac ako
90 kalendárnych dní banke plniť a tak aby bolo nakladanie s jeho údajmi nekontrolovateľné národnou
bankou alebo spotrebiteľ bude konať svedomím, že sám svojím konaním, keď ani po takejto výzve banky
viac ako 90 kalendárnych dní nebude banke plniť, sa pripravil o ochranu nakladania so svojimi údajmi

tvoriacimi predmet bankového tajomstva.

22. Banka nezaslaním predmetnej výzvy spotrebiteľovi podľa § 92 ods. 8 ZoB, nie je oprávnená
spotrebiteľa o toto jeho rozhodnutie (v lehote min. 90 kalendárnych dní po zaslaní výzvy, pozn.) pripraviť,
resp. tomuto oprávneniu spotrebiteľa korešponduje zákonná povinnosť banky, aby pred zamýšľaným

postúpením svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi na tretiu osobu (aj nebankového charakteru), takúto
výzvu spotrebiteľovi zaslala, aby toto postúpenie pohľadávky bolo účinné aj z hľadiska zákonných
požiadaviek ZoB. Písomná výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou
podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu,
ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta (spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty

min. 90 kalendárnych dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený
dlžníkovi, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú
legitimáciu.

23. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné

obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva,
že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty
bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.
Žalobca tvrdí, že banka pred postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 ZoB,

avšak nepreukázal, že by banka skutočne dlžníkom zaslala výzvu v zmysle označeného ustanovenia
ZoB, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovaným) ochranu resp. možnosť takejto ochrany pred porušením
bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná
spotrebiteľovi (žalovaným) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa či bude alebo nebude banke plniť.

24. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zrejmé, že postupca nepostupoval v súlade s ust. §
92 ods. 8 ZoB, keď nepreukázal, že obom žalovaným ako dlžníkom zaslal takúto výzvu. Žalobca síce
predložil výzvu zo dňa 17.12.2019 s označením LC08-19907 adresovanú žalovanému v 1. rade (č.l. 95
spisu) a výzvu z toho istého dňa s označením LC08-19908 (č.l. 96 spisu) adresovanú žalovanej v 2. rade,
v ktorých oznamuje dlžníkom výšku splatnej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 17.12.2019 vo výške

47.186,95 eura a pre prípad, že dlžnú sumu neuhradia, ich upozorňuje, že banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe. Avšak vo vzťahu k týmto výzvam žalobca dôkaz o ich doručení žalovaným
vôbec nepredložil. Teda k tejto výzve zo dňa 17.12.2019 žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

25. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého obsah ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá ZoB
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo
len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť
oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Na uvedenérozhodnutie nadviazal Najvyšší súd SR ďalej vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo
dňa 27.10.2022 a v najnovšom sp. zn. 9Cdo/90/2023 z 30.10.2024, v ktorom sa odklonil od svojho
predchádzajúceho právneho názoru uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.9.2023, v

ktorom skonštatoval, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve
podľa § 92 ods. 8 ZoB musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu,
pričomvýzvouvzmysle§92ods.8ZoBmôžebyťajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru
za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného
jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).

26. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalobcu, že za takúto výzvu možno považovať aj výzvu
banky zo dňa 11.09.2018 (č.l. 87 a 88 spisu) a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
07.11.2018 (č.l. 89 a 91 spisu). Tieto boli síce boli obom dlžníkom doručené a bankou realizované ešte
pred postúpením pohľadávky (12.10.2020), avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože jedná sa o výzvu

na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru, ako aj samotné mimoriadne zosplatnenie úveru, a
nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB.

27. Tým, že banka výzvu obom žalovaným nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola
v konaní preukázaná, neposkytla im dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke

za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Preto aj tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom
požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto
daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok
času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej
Národnou bankou Slovenska.

28. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred
postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom
na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd sa stotožňuje so záverom

súdu prvej inštancie, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom
uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

29. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok C. proti Grécku

z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok B. a ďalší
proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

30. Keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j. nepreukázal, že je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého odvodzuje žalobou uplatnený nárok, správne
súd prvej inštancie žalobu ako celok zamietol. Vzhľadom na tento právny záver bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, tykajúcimi sa prekročenia
sa predmetu konania zo strany súdu prvej inštancie, ktorý posúdil proces dražobného konania voči
žalovaným ako rozpore s dobrými mravmi.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom

prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).