Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42Vyd/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222914
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124222914.1

Uznesenie

Mestský súd Košice vo veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX XXX XX C., zastúpený:
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD & Associates, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 25, 040 01
Košice proti: JFK Developemt, s.r.o., so sídlom Dopravná 12, 040 12 Košice, IČO: 36 753 882 (subjekt,
ktorý má v čase začatia konania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti), za
účasti: Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 a Lesy

Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti z 12.12.2024 z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.12.2024 domáhal, aby súd vydal uznesenie o potvrdení vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite
návrhu.
2. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že nehnuteľnosti, ku ktorým mal vydržať právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (KN-C 50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209) sa nachádzajú v obci C..

Na týchto nehnuteľnostiach je vybudovaná miestna cesta, ktorá zabezpečuje prístup vlastníkom k ich
pozemkom v lokalite Slnečná stráň. Vlastníkom miestnej cesty evidovaným na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie C., obec Vajkovce, D. E. – D., je obchodná spoločnosť JFK Development, s.r.o.
Navrhovateľ ako kupujúci 24.07.2008 uzavrel s JFK Development, s.r.o. kúpnu zmluvu č. 479/34 (ďalej
len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bola nehnuteľnosť – pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 784
m2, druh pozemku orná pôda nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., obec Vajkovce zapísanom

Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Košice - okolie, na účely výstavby rodinného domu
(ďalej aj ako „stavebný pozemok“). Navrhovateľ sa v kúpnej zmluve zaviazal na stavebnom pozemku
ukončiť výstavbu rodinného domu v rozsahu hrubej stavby, terénnych úprav a oplotenia v termíne
najneskôr do 31.12.2010. JFK Development, s.r.o. sa zaviazal zhotoviť inžinierske siete a zabezpečiť
ich prívod na hranicu pozemku v podobe vodovodu, splaškovej kanalizácie, elektrického vedenia,
chráničky telekomunikačného vedenia v termíne najneskôr do 31.10.2008. V rovnakom termíne sa

JFK Development, s.r.o. zaviazal zhotoviť dočasnú stavebnú príjazdovú cestu a neskôr položenie
betónového povrchu príjazdovej cesty a zhotovenie chodníka v termíne najneskôr do 31.05.2011.
Navrhovateľ uzavrel s veriteľom Tatra banka, a.s. dňa 22.07.2008 Zmluvu o účelovom splátkovom
úvere č. 2008061020 zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o úvere“),
za účelom získania finančných prostriedkov na kúpu stavebného pozemku. Vklad vlastníckeho práva
navrhovateľa k stavebnému pozemku bol povolený 24.11.2008 rozhodnutím Správy katastra Košice

- okolie pod č. V3635/2008. Obec Vajkovce 29.05.2009 vydala stavebné povolenie č. 92/1/09-Va/Se
(ďalej len „stavebné povolenie”), ktorým povolila stavbu 1- podlažného rodinného domu o 1 bytovejjednotke na stavebnom pozemku par. č. XXX/XX v katastrálnom území C. pre stavebníka- navrhovateľa.
Na uskutočnenie stavby obec v stavebnom povolení určila podmienky. Jednou z podmienok bolo aj
zabezpečenieprístupukstavebnémupozemkuznovorealizovanejcestyparc.č.XXX/X,novýmvjazdom

povoleným D. C. rozhodnutím č. 92/2/2009-Va z 26.05.2009. Obec Vajkovce rozhodnutím 92/2/2009-
Va z 26.05.2009 povolila na základe žiadosti navrhovateľa zriadenie vjazdu z rozostavanej miestnej
cesty na parcele č. XXX/XX na pozemok parc. č. XXX/XX v katastrálnom území C., čím došlo k
zabezpečeniu prístupu k stavebnému pozemku. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je výslovne
uvedené, že zriadenie vjazdu na pozemok, bude slúžiť na príjazd k navrhovanej stavbe rodinného domu,

čo predstavuje súhlas pre navrhovateľa s užívaním miestnej cesty vybudovanej na nehnuteľnostiach
KN-C 50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
stavebnému pozemku pred uzatvorením manželstva. Je preto je výlučným vlastníkom nehnuteľností v
podiele 1/1 – pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 450 m2, druh pozemku orná pôda, pozemku parc.
č. XXX/XXX o výmere 151 m2, druh pozemku ostatná plocha a pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere
183 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.,

obec C., D. E. - D., evidovaných na liste vlastníctva č. XXX. Neskôr navrhovateľ uzavrel manželstvo
a rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX/XXX v katastrálnom
území C., obec C., okres Košice-okolie, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, nadobudol výstavbou
(zhotovením veci) spolu s bývalou manželkou E. B. do bezpodielového spoluvlastníctva v podiele
1/1. Dňa 28.08.2017 podal navrhovateľ spoločne s bývalou manželkou E. B. návrh na kolaudáciu

stavby rodinného domu na parc. č. XXX/XXX v katastrálnom území C., ktorá vznikla vyčlenením podľa
geometrickéhoplánuúradneoverenéhopodč.726/2009dňa27.07.2009zparc.č.XXX/XXF.XXX/XXX.
Stavbu rodinného domu zrealizovali stavebníci na základe stavebného povolenia. Obec C. vykonala
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, na základe ktorého 04.10.2017 vydala kolaudačné
rozhodnutie č. 602/12-Va/Se, ktorým povolila užívanie stavby rodinného domu na parc. č. XXX/XXX,

v katastrálnom území C. pre navrhovateľa. Dňa 24.10.2017 obec Vajkovce informovala navrhovateľa
o určení súpisného čísla 203 stavbe rodinného domu. Navrhovateľ od 24.11.2008 t. j. odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Košice-okolie o povolení vkladu vlastníckeho
práva k stavebnému pozemku, ako oprávnený držiteľ pokojne a nepretržite užíval nehnuteľnosti KN-C
50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209 dobromyseľne na prístup k stavebnému pozemku a

neskôr k stavbe rodinného domu. Tým došlo k splneniu predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu k nehnuteľnostiam KN-C 50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209, na
ktorých je v súčasnosti postavená inžinierska stavba – miestna cesta. Obsahom práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je právo navrhovateľa ako oprávneného z vecného bremena užívať pozemky KN-C
50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209 na prístup k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom

vlastníctve navrhovateľa v podiele 1/1, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres
Košice-okolie, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to k pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 450
m2, druh pozemku orná pôda, - k pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 151 m2, druh pozemku ostatná
plocha k pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 183 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
a k nehnuteľnosti, ktorú má navrhovateľ v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou E. B.

v podiele 1/1, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., obec C., okres Košice-okolie, evidovanú na
liste vlastníctva č. XXXX, a to k stavbe rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na
pozemkuparc.č.XXX/XXX,apovinnosťJFKDevelopment,s.r.o.akovlastníkadotknutýchnehnuteľností
výkon práva navrhovateľa strpieť. V danom prípade navrhovateľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnostiam KN-C

50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209. Na základe kúpnej zmluvy opodstatnene predpokladal,
že sa s predávajúcim dohodol, že k stavebnému pozemku parc. č. XXX/XX má aj právo prechodu a
prejazdu. Inak je prirodzené že by tento stavebný pozemok ani nekúpil. Jeho presvedčenie vychádzalo
predovšetkým, nie však výlučne, zo znení vedľajších dojednaní v kúpnej zmluve, podľa ktorých sa
JFK Development, s.r.o. zaviazalo v prospech navrhovateľa zhotoviť príjazdovú komunikáciu a chodník,

z čoho vyplýva záujem JFK Development, s.r.o. zabezpečiť prechod a prejazd navrhovateľovi k
jeho stavebnému pozemku. Kúpu stavebného pozemku navyše navrhovateľ financoval hypotekárnym
úverom ako to vyplýva zo zmluvy o úvere. Oprávnene teda navrhovateľ predpokladal, že má právo
prechodu a prejazdu k stavebnému pozemku, na ktorý financujúca banka poskytla hypotekárny úver.
Účelom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je preto len uviesť do súladu dlhodobý

faktický stav so stavom právnym. Navrhovateľovi boli vydané viaceré rozhodnutia obcou Vajkovce,
ktoré podporili jeho dobromyseľnosť v tom, že mu právo prechodu a prejazdu (zodpovedajúce vecnému
bremenu) k stavebnému pozemku a neskôr k stavbe rodinného domu patrí. V rozhodnutí obce Vajkovce
č. 92/2/2009-Va z 26.05.2009, právoplatné a vykonateľné 30.06.2009, bolo navrhovateľovi povolenézriadenie vjazdu z rozostavanej miestnej cesty na jeho stavebný pozemok za účelom zabezpečenia
prístupu k jeho stavebnému pozemku, na ktorom postavil rodinný dom. Dňa 04.10.2017 obec Vajkovce
vydala kolaudačné rozhodnutie, právoplatné dňa 16.10.217, v ktorom povolila užívanie stavby rodinného

domu pre navrhovateľa. Dňa 24.10.2017 obec Vajkovce oznámila navrhovateľovi určenie súpisného
čísla 203 pre stavbu rodinného domu. Predmetné rozhodnutia by obec Vajkovce nevydala, keby
navrhovateľ nemohol pozemky KNC 50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209 užívať na prístup
k jeho stavebnému pozemku, na ktorom postavil rodinný dom. Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutiaSprávykatastraKošice-okolieopovolenívkladuvlastníckehoprávakstavebnémupozemku

na právnom základe kúpnej zmluvy bol preto navrhovateľ presvedčený, že užívanie pozemkov KN-C
50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209 a neskôr na týchto pozemkoch vybudovanej miestnej
cesty za účelom prístupu k svojmu pozemku, mu prináleží a že nekoná bezprávne. Navrhovateľ nemal
ani nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo nepatrí.
Počas celej doby vydržania nebol navrhovateľ nikým upozornený, a to ani vlastníkom predmetných
nehnuteľností KN-C 50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209, na to že mu toto právo prejazdu

právne neprináleží. Navrhovateľovi počas celej rozhodnej doby vydržania nebolo nijakým spôsobom
bránené v užívaní miestnej cesty, nakoľko túto miestu cestu užívajú aj ostatní vlastníci nehnuteľností
v lokalite Slnečná stráň. Z územného plánu obce Vajkovce vyplýva, že miestna cesta v lokalite
Slnečná stráň je obslužnou miestnou komunikáciou, ktorá je podľa § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) verejným priestranstvom, ktoré slúži miestnej doprave, z

čoho je zrejmé, že navrhovateľ nemohol mať pochybnosť o tom, že túto miestnu cestu nemá právo
používať. Z uvedeného je nepochybné, že navrhovateľ užíval nehnuteľnosti parc. č. KN-C 50/5, KN-
C479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209 pokojne a nepretržite počas celej rozhodnej doby vydržania.
Navrhovateľ je fyzickou osobou s ukončeným stredoškolským vzdelaním, bez ukončeného právnického
vysokoškolského vzdelania. To dostatočne nasvedčuje tomu, že navrhovateľ objektívne, pri normálnej

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu od každého požadovať,
nemohol mať pochybnosť o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v jeho
práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti KN-C 50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-C 479/209, na
ktorých je vybudovaná miestna cesta, prináleží. Navrhovateľ nadobudol právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, a to práva prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti KN-C 50/5, KN-C 479/7, KN-C 479/99 a KN-

C 479/209, evidované na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres Košice-okolie,
ktoré sú vo vlastníctve účastníka konania, vydržaním po uplynutí 10 rokov od formálneho uchopenia
držby (od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Košice-okolie o povolení vkladu
vlastníckeho práva), a to dňom 24.11.2018.
3. Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil tieto listinné dôkazy: Oznámenie o určení

súpisného čísla z 24.10.2017, Stavebné povolenie z 29.5.2009, Rozhodnutie o povolení užívania stavby
z 4.10.2017, Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č.. 2008061020 z 22.7.2008, LV č. XXX, k.ú. C.,
prvú stranu Zmluvy o zriadení vecného bremena, Rozhodnutie č. 92/2/2009, Výpis z LV č, 828, k.ú. C.,
Výpis z LV č.XXXX, k.ú. C..
4. Na výzvu súdu, aby navrhovateľ doložil zmluvu o zriadení vecného bremena, nakoľko doložil iba prvú

stranu, navrhovateľ doložil nepodpísaný návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, fotodokumentáciu
k prístupovej komunikácii a grafickú časť územného plánu.
5. Súd vyzval navrhovateľa na doplnenie skutkových tvrdení k predloženému návrhu zmluvy o zriadení
vecného bremena.
6. Súdu dňa 5.3.2025 bez vyzvania doručila vyjadrenie konateľka JFK Development s.r.o E. G.,

ktorá uviedla, že okamžite, ako ju navrhovateľ osobne kontaktoval v mieste jej bydliska a oboznámil
s požiadavkou potreby zriadenia vecného bremena práva prechodu cez prístupové komunikácie,
prisľúbila mu súčinnosť. Zmluvu o zriadení vecného bremena navrhovateľovi poslala na doplnenie
údajov. Navrhovateľa tiež oboznámila, že medzi konateľmi JFK Development s,r,o, sú nezhody. Podľa
informácie od navrhovateľa, druhý konateľ- H. I. po osobnom stretnutí s navrhovateľom odmietol

podpísať zmluvu s rôznymi výhovorkami. I ona poslala zmluvu na podpis druhému konateľovi, avšak
bez odozvy.
7. Navrhovateľ na výzvu súdu dňa 6.3.2025 uviedol, že dňa 27.9.2024 sa stretol s E. G., jednou
z konateľov JFK Deveploment s.r.o. a objasnil jej účel, za akým ju kontaktoval. Konateľka navrhovateľovi
poslala doklady na email 2.10.2024. Zistil si kontakt na druhého konateľa H. I., ktorého kontaktoval

telefonicky, i osobne, ktorý však zmluvu o zriadení vecného bremena odmietol podpísať.
8. Dňa 28.5.2025 navrhovateľ doložil Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 24.7.2008 medzi JFK Development,
s.r.o. a navrhovateľom.
9. Súd zistil:10. Z LV č. XXX, k.ú. C. vyplýva, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľností
spoločnosťou JFK Development, s.r.o. je Rozsudok Okresného súdu Košice–okolie sp.
zn.15C/989/2015, Z 3238/2021 zo dňa 24.6.2021. Na LV sa zapísané viaceré ťarchy, keďže bolo

zriadené vecné bremeno k nehnuteľnosti v prospech cca 40 vlastníkov nehnuteľností.
11. Z LV ďalej vyplýva, že pozemok parc. č. KN-C 50/5 o výmere 401 m2 je evidovaný na liste vlastníctva
č. XXX, k.ú. C., obec C., D. E.–D., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom
je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Ďalej

pozemok parc. č. KN-C 479/7 o výmere 3942 m2 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C., obec
C., D. E. – D., druh pozemku ostatná plocha, pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha,
objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia
obce. Pozemok parc. č. KN-C 479/99 o výmere 6747 m2 evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C.,
obecC.,D.E.–D.,druhpozemkuostatnáplocha,pozemok,naktoromjemanipulačnáaskladováplocha,
objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia

obce. Pozemok parc. č. KN-C 479/209 o výmere 3424 m2 evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú.
C., obec C., D. E. – D., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti, pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce.
12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15C/989/2015 čl. 608 súd zistil, že obec Vajkovce vyzvala

oboch konateľov spoločnosti JFK Development, s.r.o. o stretnutie za účelom informovania občanov –
Slnečná stráň Vajkovce o ukončení výstavby cestných komunikácií a chodníkov. Stretnutie malo byť
zvolané na podmet občanov, ktorá vlastnia nehnuteľnosti a pozemky na Slnečnej stráni. Nedokončené
chodníky a cesty im bránia v kolaudácii nehnuteľnosti, a to má vplyv na úvery v bankách. V prípade, ak
nedôjde k stretnutiu, budú nútení podať hromadnú žalobu z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok.

13. Zo Stavebného povolenia č. 92/1/09-Va/Se zo dňa 29.5.2009 vydaného obcou Vajkovce súd zistil, že
stavebný úrad povolil stavbu a v bode 3 uviedol, že prístup k stavebnému pozemku je z novorealizovanej
komunikácie parc. č. XXX/X, novým vjazdom povoleným obcou Vajkovce Rozhodnutím č. 92/2009-Va zo
dňa26.5.2009.Užívaniestavbyrodinnéhodomujepodmienenévydanímpovolenianaužívaniemiestnej
komunikácie.

14. Z Rozhodnutia o povolení užívania stavby č. 602/17-Va/Se vydaného obcou Vajkovce dňa 4.10.2017
vyplýva, že obec ako príslušný orgán povolila užívanie stavby rodinného domu navrhovateľa.
15. Z rozhodnutia D. C. č. 92/2/2009-Va z 26.5.2009 vyplýva, že obec povolila zriadenie vjazdu
z rozostavanej miestnej komunikácie na parcele č. XXX/XX na pozemok parc.č. XXX/XX vo vlastníctve
navrhovateľa.

16. Súd dotazoval obec C., či navrhovateľom označené parcely sú miestnymi komunikáciami, teda sú
zaradené do siete miestnych ciest.
17.ObecVajkovceuviedla,ženanehnuteľnostiachvk.ú.C.naparc.KN-C50/5,479/7,479/99a479/209
nie je ukončená výstavba ciest, nie sú skolaudované a nie sú v majetku obce Vajkovce. V čase výstavby
obec Vajkovce nemala platný územný plán obce.

18. Predmetom konania je potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem
(t. j. právo zodpovedajúce vecnému bremenu vecno-právnej povahy, ktoré je spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti) cez nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti JFK Development, s.r.o..
19. Podľa ust. § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

20. Podľa § 134 ods. 1 a 3 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby poľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
21. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
22. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

23. Podľa § 151o OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnýmbremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd

môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok.
24. Podľa § 3d ods. 3 a 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení
k 24.11.2018, miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú
vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

(4) Účelové cesty sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Podľa
§ 4 b) zákona č. 135/1961 Zb. miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do
siete miestnych komunikácií.
25. Podľa ust. § 359a zákona č.151/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
26. Podľa ust. § 359c ods. 2 písm.a) a b) CMP, účastníkmi tohto konania sú navrhovateľ a JFK
Development, s.r.o. ako subjekt, ktorý mal v čase začatia tohto konania o zapísané na liste vlastníctva
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka.
27. Podľa ust. § 359e ods. 1-3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne

podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia
na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy
na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. (2) Súd návrh na

začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na
vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. (3) O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na
začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez
nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o
potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

28. Súd v súlade s ust. § 359e ods. 1 CMP pristúpil ku skúmaniu podmienok pre potvrdenie
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. V súlade s ustanovením § 359d ods. 2 CMP návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti

podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.
29. Keďže navrhovateľ by mal osvedčiť, že splnil predpoklady pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, pre vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho

práva zo zákona (ex lege), je potrebné splnenie nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania; môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť
predmetom vlastníctva, b/ držba musí byť oprávnená, c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby; u nehnuteľnosti ide do desaťročnú dobu.
30. Podľa ust. § 129 ods. 1 a 130 ods.1 Občianskeho zákonníka sa za držiteľa sa považuje osoba, ktorá

fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Oprávnená držba pritom predpokladá splnenie
nasledovných náležitostí: a/ faktické ovládanie veci, b/ vôľa nakladať s vecou ako so svojou, to znamená
správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila, c/ dobrá viera, že mu vec patrí.
31. Z uvedeného vyplýva, že oprávnená držba v sebe zahŕňa dobromyseľnosť držiteľa o tom, že
mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným
vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu
nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho
hľadiska držiteľa. Do úvahy preto treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s
ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal

alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné,
aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Dobromyseľnosť je
potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť
zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňomvyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne
naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. Po uplynutí
nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo bez ďalšieho

a to samotným uplynutím vydržacej doby. Dobrá viera (dobromyseľnosť ako predpoklad oprávnenej
držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec, pričom iba
samotná detencia nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul a súčasne musí byť poctivá
v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
právneho posúdenia právnych dôsledkov určitých konkrétnych právnych skutočností. Výsledkom
splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva
k veci a to okamihom uplynutia zákonom stanovenej vydržacej doby. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere (je dobromyseľný), že

je jej vlastníkom so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
32. Navrhovateľ v návrhu neuviedol, že sa usiloval v roku 2024 uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného
bremena s konateľmi JKF Development, s.r.o.. Pravdepodobne omylom, namiesto kúpnej zmluvy súdu
ako prílohu návrhu doručil prvú stranu zmluvy o zriadení vecného bremena medzi účastníkmi konania,

preto sa súd dopytoval navrhovateľa, či bola táto zmluva uzatvorená, ak bola odmietnutá, tak kedy
a kým. Pokiaľ by navrhovateľ vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako tvrdí v roku 2018
a mal o vydržaní vedomosť, pravdepodobne by takto nepostupoval a neusiloval sa niekoľko mesiacov
v roku 2024 o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Je však možné, že o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľ nemal vedomosť. Neúspešné niekoľkomesačné úsilie

navrhovateľa o uzatvorenie zmluvy môže evokovať i to, že navrhovateľ sa snaží neuzatvorenie zmluvy
pre konflikt konateľov JFK Development, s.r.o. obísť cestou tvrdeného vydržania. V každom prípade,
ak v roku 2018 navrhovateľ vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu, jeho konanie v roku 2024
nemá právnu relevanciu, preto i súd sa bude zaoberať ďalej len tým, či navrhovateľ osvedčil splnenie
zákonných podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

33. Súd je názoru, že svojimi tvrdeniami navrhovateľ neosvedčil, že splnil podmienky pre nadobudnutie
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním. Podľa názoru súdu držba navrhovateľa nebola
dobromyseľná (poctivá) a tým oprávnená. Keďže navrhovateľ neosvedčil splnenie podmienok pre na
vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP, súd jeho návrh zamietol, tak ako je to uvedené
pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia.

34. Súd vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnej úpravy v spojení s výsledkami osvedčovania
rozhodujúcich okolnosti a konštatuje, že rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu sa javia ako sporné.
Sporná je najmä právna otázka, či bol navrhovateľ dobromyseľný, je možné držbu navrhovateľa
považovať za oprávnenú a či je vôbec možné vydržať právo prechodu či prejazdu po verejne prístupnej
miestnej komunikácii.

35.Navrhovateľbolnázoru,žeprávozodpovedajúcevecnémubremenuvydržal,keďžeužíval,nerušene
držalpočasvydržacejdobynehnuteľnostispoločnostiJFKDevelopment,s.r.o.abolsohľadomnavšetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Domnieval sa, že
opodstatnene predpokladal, že k stavebnému pozemku (parc. XXX/XX) v jeho vlastníctve má i právo
prechodu a prejazdu, inak by pozemok nekúpil. Súd zo znenia čl. IV Kúpnej zmluvy zo dňa ..... zistil,

že JFK Development, s.r.o. sa zaviazalo v prospech navrhovateľa zhotoviť inžinierske siete, zhotoviť
dočasnú stavebnú príjazdovú cestu a následne položiť betónový povrch na príjazdovú cestu a zhotoviť
chodník do 31.5.2011. Podľa názoru súdu navrhovateľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom
na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom spravodlivo požadovať, nemohol mať
dojem, že s kupovanou nehnuteľnosťou, so záväzkom predávajúceho k dobudovaniu inžinierskych

sieti nadobúda i právo prechodu či prejazdu po príjazdovej komunikácii. Podľa názoru súdu pri bežnej
opatrnosti, ktorú musí dobromyseľný držiteľ vynaložiť, mal mať navrhovateľ pochybnosti, či mu právo
prechodu a prejazdu patrí, po akých nehnuteľnostiach a na základe akého titulu bude prechádzať pri
prejazde k svojej nehnuteľnosti.
36. Ďalej navrhovateľ dodal, že i banka mu poskytla hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti,

z čoho tiež vyvodzoval, že má právo prechodu a prejazdu k pozemku, na ktorý banka poskytla
úver a nakoniec aj z toho, že bolo mu vydané stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie na jeho
nehnuteľnosťobcouakjehopozemkuobecakopríslušnýcestnýsprávnyorgánpovolilazriadenievjazdu
z rozostavanej miestnej komunikácie na parcele č. 479/99 (sporný pozemok) na pozemok parc. č. XXX/XX(pozemok navrhovateľa). Vo vzťahu k poskytnutiu úveru je súd názoru, že len z poskytnutia úveru na
nehnuteľnosť bankou predsa nemohol navrhovateľ objektívne nadobudnúť presvedčenie, že nadobudol
právo prechodu, prejazdu cez pozemky JFK Development, s.r.o..

37. Argumentácia navrhovateľa, že by pozemok bez prístupu nekúpil, je právne irelevantná. V zákone
sa nachádzajú právne inštitúty, ktoré je možné využiť v danej situácii. Navrhovateľ tvrdí, že predávajúci
sa zaviazal vybudovať infraštruktúru (siete, cestu, chodníky) a navrhovateľ pravdepodobne nezisťoval
cez aké pozemky, v koho vlastníctve bude toto riešené. V prejednávanej veci išlo podľa názoru súdu
v podstate o bežný developerský projekt, keď investor je vlastníkom pozemkov v lokalite, tie po častiach

predáva a zaviaže sa na dobudovanie sietí a prístupovej komunikácie, v praxi sa prístup k nehnuteľnosti
ošetruje zmluvou o zriadení vecného bremena. Medzi účastníkmi sporu, k takejto zmluve nedošlo, hoci
ako vyplýva z LV č. XXX, k.ú. C. medzi vlastníkmi viac ako 40 nehnuteľností a JFK Development s.r.o.
bola v rokoch 2011-2015 uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena.
38. Zo stavebného povolania vydaného pre navrhovateľa vyplýva, že užívanie stavby bolo podmienené
vydaním povolenia na užívanie miestnej komunikácie. Z toho vyplýva, že komunikácia parc. č. XXX/X,

k.ú. C. je miestnou komunikáciou, užívanie stavby vo vlastníctve navrhovateľa malo byť podmieneného
kolaudáciou miestnej komunikácie. Obec Vajkovce vo vyjadrení uviedla, že nehnuteľnosti, vo vzťahu
ku ktorým navrhovateľ mal vydržať právo prechodu a prejazdu, nie sú skolaudované (i tie, uvedené
v stavebnom povolení navrhovateľa), nie je ukončená výstavba ciest, nie sú v majetku obce.
I keď sa súdu zdá byť následne rozporuplné vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie domu

vo vlastníctve navrhovateľa, bez obcou tvrdeného skolaudovania prístupovej cesty ako podmienky
uvedenej v stavebnom povolení, uvedený rozpor pre právne posúdenie veci v tomto konaní nie je
relevantný.
39. Súd je názoru, že záväzok predávajúceho vybudovať inžinierske siete, uvedený v kúpnej zmluve,
vydanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a poskytnutie úveru bankou, neboli

spôsobilým domnelým titulom pre vstup navrhovateľa do dobromyseľnej držby.
40. Podľa názoru súdu navrhovateľ nemohol byť pri vstupe do držby dobromyseľný. Dobrá viera spočíva
v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom, hoci to tak v skutočnosti nie je. Držiteľ je teda ohľadom
existencie svojho práva v omyle, ktorý je buď skutkový alebo právny. To, či držiteľ je v dobrej viere, je
potrebnéhodnotiťzobjektívnehohľadiskaatrebabraťdoúvahy,čipribežnejopatrnosti,ktorúsohľadom

na okolnosti a povahu prípadu možno od každého požadovať, nemohol mať dôvodné pochybnosti, že
mu vec patrí. Omyl musí byť ospravedlniteľný, t.j. taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti. Dobrá viera sa má vzťahovať k právnemu titulu, od ktorého
držiteľ odvodzuje svoje presvedčenie, že nadobudol vlastnícke právo.
41. Súd je názoru, že tvrdenia navrhovateľa, z ktorých odvádza svoj domnelý titul k držbe a svoju

dobromyseľnosť sú právne neudržateľné. Navrhovateľ si odporuje i v tvrdeniach, keď uvádza, že
stavebnýpozemokbynekúpil,kebyvedel,ženemávyriešenýprístupanásledneuvádza,žezúzemného
plánu obce vyplýva, že miestna cesta v lokalite Slnečná stráň je verejným priestranstvom, preto nemohol
mať vedomosť, že ju nemôže užívať. Nie je možné z tvrdení navrhovateľa vyvodiť záver, že ako držiteľ
mohol byť pri bežnej opatrnosti objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom

nadobudol. Súd je názoru, že zo žiadneho navrhovateľom uvádzaného domnelého titulu nemohol
nadobudnúť presvedčenie, že nadobúda i právo prechodu cez cudzí pozemok, teda prístup k nemu.
Prístup k pozemku nebol v kúpnej zmluve vôbec riešený. Podľa súdu navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej
zmluvy nezachoval obvyklú opatrnosť, nezistil si, ako má zabezpečený prístup k nehnuteľnosti. Nejde
obežnýomyl,keďsinavrhovateľmyslel,žeskúpoujednéhopozemkunadobúdaprávoprechoduceziné

pozemky. Pri dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom,
že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať
také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za
držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne
išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Zriadenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu je odplatné

alebo bezodplatné, navrhovateľ netvrdil a ani neosvedčil, že sa domnieval, že nadobudol právo napr.
bezodplatne či odplatne v cene napríklad kupovanej nehnuteľnosti.
42. Z LV č. XXX, k.ú. C., fotodokumentácie a i stotožnenia pozemkov v katastrálnej mape vyplýva, že
parcely, ktoré sú predmetom sporu tvoria prístupovú cestu k domom v časti obce Vajkovce (hoci len
parcela XX/X F. XXX/XXX majú v evidencii nehnuteľnosti ako spôsob využívania uvedené pozemok

na ktorom je postavená inžinierska stavba- cestná, miestna, účelová komunikácia). Výmera pozemkov,
ku ktorým navrhovateľ tvrdí vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je veľká (cca 14.500
m2). Uvedená vysoká výmera podľa názoru súdu vylučuje, aby navrhovateľ bol presvedčený, že vydržal
právo prechodu v takom rozsahu. Podľa názoru súdu cez celé výmery parcely nemohol navrhovateľskutočne prechádzať vo vydržacej dobe. Súd má i pochybnosť, či ku dátumu, keď mal navrhovateľ
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržať (k 24.11.2008) vôbec existovali, keďže predávajúci
sa v kúpnej zmluve zaviazal zhotoviť inžinierske siete, zhotoviť dočasnú stavebnú príjazdovú cestu

a následne položiť betónový povrch na príjazdovú cestu a zhotoviť chodník do 31.5.2011. Súd je
vzhľadomnaveľkúvýmerunehnuteľností,kuktorýmmalvydržaťprávozodpovedajúcevecnémunázoru,
že nemohol byť navrhovateľ objektívne presvedčený, že ich nadobúda titulom kúpy nehnuteľnosti.
43. I vo vzťahu k dátumu, ku ktorému navrhovateľ tvrdí vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu má súd výhrady, keďže ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa k stavebnému

pozemku podľa názoru súdu ešte neexistovala prístupová komunikácia v takej podobe, ako navrhovateľ
tvrdí, že vydržal právo prechodu a prejazdu. Zo stavebného povolenia z 29.5.2009 vyplýva, že prístup je
po novozrealizovanej parcele č. XXX/X (poznámka súdu, ide o parcelu po parcele XX/X, pričom ostatné
parcely, ktoré nasledujú po tejto parcele a ku ktorým navrhovateľ tvrdí vydržanie práva uvedené v nie
sú), rovnako v povolení z 1.7.2009 o zriadení vjazdu je spomenutá iba rozostavaná miestna komunikácia
na parcele č. XXX/XX.

44. Z tvrdenia navrhovateľa a listinných dôkazov (stavebného povolenia, vydania kolaudačného
rozhodnutia a i povolenia z 30.5.2009, ako aj LV č. XXX, k.ú. C.) vyplýva, že aspoň časť nehnuteľnosti,
ku ktorým navrhovateľ tvrdí vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je verejne prístupnou
miestnou cestou. Podľa grafického znázornenia i zvyšná časť nehnuteľností, ku ktorým navrhovateľ
tvrdí, že vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu, slúži ako verejná prístupová komunikácia.

Navrhovateľovi v užívaní prístupovej cesty nikto nebráni. Súdu sa javí byť právne nedôvodná
argumentácia o možnosti zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k verejne prístupnej ceste.
Verejne prístupné môžu byť i cesty vo vlastníctve súkromných osôb, nielen verejných osôb. Navrhovateľ
uviedol, že domnieva, že ide o verejnú miestnu komunikáciu (uvedené vyplýva i zo stavebného
povolenia a rozhodnutia z 26.5.2009), čím však navrhovateľ neosvedčil svoju dobromyseľnosť. Podľa

názoru súdu nie je v tejto veci podstatné, či ide o verejnú miestnu cestu, ktorá by mala patriť do
majetku obce, alebo môže ísť i o verejnú účelovú cestu, ktorú užíva navrhovateľ so súhlasom vlastníka
(ako stálu a poznateľnú komunikáciu, zriadenú na zákonný účel, na nutnú komunikačnú potrebu),
nakoľko z vyjadrenia obce Vajkovce vyplýva, že prístupová cesta nie je v sieti miestnych komunikácii.
Bez ohľadu na to, či ide o miestnu alebo účelovú komunikáciu, podľa súdu je podstatné, že ide o verejnú

komunikáciu a nie je možné vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu k verejne prístupnej ceste.
Súd ako obdobný príklad uvádza, že užívaním verejnej miestnej prístupovej cesty do práce nemôžem
vydržať právo prístupu či vlastnícke právo k prístupovej ceste do práce, či s nadobudnutím vlastníctva
k domu nenadobudnem vydržaním i vlastnícke právo k parkovaciemu miestu na parkovisku pri dome.
Právom zodpovedajúcim zákonnému vecnému bremenu nie je právo všeobecného užívania verejných

priestranstiev. Toto právo sa vzťahuje na verejne prístupné veci (priestory), ktoré možno verejne užívať
(publico usui destinatae).V tom spočíva podľa súdu rozdiel oproti osobnému vecnému bremenu, pri
ktorom je oprávneným vždy konkrétna osoba, respektíve okruh konkrétnych osôb.
45. Keďže kolaudácia prístupovej cesty bola podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia na
nehnuteľnosť navrhovateľa a preukázateľne obec sa zaoberala kolaudáciou prístupovej komunikácie

ako podmienky kolaudácie nehnuteľností (viď bod 12, 13, 17), súdu sa nezdá byť pravdepodobné,
aby si navrhovateľ neuvedomil, aké právo prístupu a čím má zriadené k prístupovej ceste, keď ňou
prechádzal vyše 15 rokov k svojej nehnuteľnosti, počas problematiky s nedokončenou komunikáciou a
kolaudáciou. Vedomosť o potrebe uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena k nehnuteľnostiam
tvoriacim prístupovú cestu bola všeobecne známa, nakoľko cca 40 susedov v navrhovateľovom okolí

takúto zmluvu uzatvorilo, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva k prístupovej ceste ako verejnej listiny.
Veľkosťou podstatná časť obyvateľov v lokalite vedela o potrebe uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného
bremena na prístupovú komunikáciu, mali zmluvu uzatvorenú. Je možné predpokladať, že bola potreba
zriadenia vecného bremena odkomunikovaná v danom čase so všetkými vlastníkmi, i s navrhovateľom.
46. Navrhovateľ okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu neosvedčil. Z objektívneho hľadiska navrhovateľ si nemohol myslieť, že s nehnuteľnosťou
nadobudne i právo prístupu k nej cez cudzie pozemky. Súd konštatuje, že za existencie vyššie
uvedených okolností navrhovateľ nemohol byť objektívne presvedčený o tom, že právo nadobudol
poctivým spôsobom. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré
je v súlade s dobrými mravmi.

47. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia. Zákon v
ustanoveniach, ktoré sa týkajú konania o potvrdení vydržania, neustanovuje inú úpravu nároku na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).