Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010143
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123010143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.06.2025, v trestnej
veciobžalovanéhoA.A.preprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/6/2023 zo dňa 05.03.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.,
A. B. XXXX/X, prechodne
bez prihlásenia C. D. X, okres
A.

u k l a d á :

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A. A. vinným zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

- dňa 29.07.2022 v čase o 19.20 hod. po predošlom požití alkoholických nápojov ako vodič viedol
motorové vozidlo kategórie L - štvorkolku značky LINHAI LH500U-2B s evidenčným číslom vozidla A.
mimo miestnej komunikácie v katastri obce E. na zemepisných súradniciach Long: 21,282 a Lat: 48/957,
kde bol hliadkou OO PZ Prešov - Juh kontrolovaný, pričom sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym
výsledkom 1,16 mg/l, čo predstavuje 2,42 promile,

za čo mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti uložený trest odňatia slobody v trvaní
4 (štyroch) mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečný odložený
a obžalovanému bola určená podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona bol obžalovanému súčasne uložený trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok, podal
odvolanie obhajca obžalovaného, a to proti všetkým výrokom rozsudku. V písomnom odôvodnení
odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že orgány činné v trestnom konaní
neprodukovali vo vzťahu k obžalovanému žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by svedčil o tom, že
obžalovaný sa skutku reálne dopustil. V uvedenom prípade nestačí len hypotetické konštatovanie

domnienky resp. pravdepodobnosti. Je nevyhnutné zdôrazniť, že obžalovaný bol uznaný za vinného len
na základe jediného neverifikovaného dôkazu, a to spornej výpovedi svedka F. G. H.. Obžalovaný vo
svojej výpovedi pred súdom detailne popísal celý priebeh skutkového deja, avšak zo strany obžaloby
nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval, že v uvedený čas (tak ako vypovedal svedok
H.) aj riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z dôkaznej situácie vyplýva, že takéto konanie
mu doposiaľ nebolo preukázane ani len z časti. Akékoľvek pochybnosti o výsledku dychovej skúšky

je možné vyvrátiť, resp. potvrdiť len toxikologickým znaleckým posudkom, v opačnom prípade je
vykonané dokazovanie len v rovine domnienok a pochybnosti. Obžalovaný presne popísal, kedy,
ako a za akých okolnosti odstavil štvorkolku a rovnako kedy a za akých okolnosti sa k nej aj vrátil.
Rovnako tak na hlavnom pojednávaní obžalovaný popísal, kedy a za akých okolnosti požil alkoholický
nápoj a v akom objeme. Tak ako už bolo popísané vyššie, doposiaľ nebol vypracovaný toxikologický

znalecký posudok. Z výpovede obžalovaného je nesporné, že k požitiu alkoholických nápojov došlo po
jazde cca o 10.00 hod. dopoludnia, potom čo odstavil štvorkolku a vrátil sa domov po náradie. Túto
skutočnosť potvrdzuje aj výsledok dychovej skúšky, ktorá mala klesajúcu tendenciu. Výpoveď svedka
H. možno hodnotiť ako tendenčnú a nepreukázateľnú. Takáto výpoveď, bez verifikovania a podloženia
inými dôkazmi, nemôže byť hodnotená ako jediný dôkaz pre uznanie obžalovaného za vinného. Z

okolností posudzovaného prípadu možno zároveň konštatovať, že konanie obvineného nenapĺňa ani
skutkovú podstatu žiadneho iného trestného činu upraveného v osobitnej časti Trestného zákona. Nie je
povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby
to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Netreba zabúdať, že obžalovanému v prípade
uznania viny hrozí trest odňatia slobody. Preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek

pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty
preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre
spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade
existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil,
je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia

sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. S prihliadnutím na ustálenú judikatúru
najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, je obžalovaný toho názoru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa
základné ústavné a zákonné požiadavky vzťahujúce sa na jeho odôvodnenie. Vo vzťahu ku vykonanému
dokazovaniu a jeho výsledkom uviedol, že z odôvodnenia súdu prvého stupňa nevyplýva, ako sa ten

vysporiadal s námietkami obžalovaného k zistenému skutkovému stavu, na ktoré v priebehu trestného
konania poukazoval obžalovaný sám, resp. prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný poukazuje na
jednotlivé do súdneho spisu zabezpečené dôkazy, ako aj námietky, ktoré vznášal v priebehu trestného
konania, a z ktorých nemožno doposiaľ dospieť jednoznačne a bez relevantných pochybností k záveru,
že skutok, tak ako sa kladie obžalovanému za vinu, aj spáchal. Je potrebné poukázať na skutočnosť,

že ESĽP v rámci svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval porušenie čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru
v prípadoch, v rámci ktorých obvinenému súd nepovolil ani jedného alebo väčšinu s ním navrhovaných
svedkovvjehoprospechnaúkorrovnováhyarovnostimedzistranouobžalobyaobhajoby.Článok6ods.
3 písm. d) Dohovoru teda neukladá povinnosť predvolať všetkých svedkov, ale jeho cieľom je zabezpečiť
rovnosť prostriedkov. Celé toto trestné konanie, ako aj dokazovanie samotné, je postavené len na

výpovedijedinéhosvedka,ktoréhovýpovedemožnohodnotiťakotendenčné,doposiaľneverifikovateľné
a účelové. So zreteľom na vyššie uvedené obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní celého
na vec sa vzťahujúceho spisu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove oslobodil, alternatívne, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie

súdu prvej inštancie.

Na základe podaného odvolania obžalovaného postupoval Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolaniepodľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže odvolanie podal
obžalovaný proti všetkým výrokom rozsudku, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako celok.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd vzhliadol dôvodnosť podaného odvolania obžalovaného len
čo do výroku rozsudku o uloženom treste. V prevyšujúcom rozsahu, čo do uznania viny obžalovaného zo

spáchania stíhaného skutku, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaný bol zo skutku usvedčovaný najmä
výpoveďou svedka F. G. H., ktorý uviedol, že obžalovaný nekoordinovane jazdil po poli a narážal do
balíkov. Z obavy, že by obžalovaný mohol spôsobiť požiar, svedok mu vytiahol kľúče zo zapaľovania
a privolal políciu. Obžalovaný javil známky požitia alkoholu, keď sa tackal po vystúpení z vozidla. O

šoférovaní motorového vozidla kategórie L pod vplyvom alkoholu svedčili v neprospech obžalovaného
aj vykonané dychové skúšky, kde pri prvej skúške bol pozitívny výsledok 1,16 mg/l, pri ďalšej 1,15mg/
l. Napokon, obžalovaného zo spáchania skutku usvedčila aj skutočnosť, že pri svojom výsluchu dňa
02.12.2022 uviedol, že nevedel, že nemôže jazdiť ani po poli pod vplyvom alkoholu a svoje konanie
ľutuje.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr. poriadku umožnil súdu spravodlivé rozhodnutie a tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich
súhrne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého

stupňa v rámci procesného postupu dodržal všetky základné zásady trestného konania, ktoré plynú
z ustanovenia § 2 Tr. poriadku, a teda dospel k vyhlásenému rozsudku v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.

poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Aj
vzhľadomkodvolacímnámietkamprezentovanýmvpísomnýchdôvodochodvolaniaobžalovanéhovšak
odvolací súd považoval za potrebné odôvodnenie napadnutého rozsudku v dôvodoch svojho rozsudku
doplniť a rozviesť vo veci vykonané dôkazy, konštatujúc, že v dvojinštančnom súdnom konaní tvoria
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa jednotu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z
ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo
starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

Pri prieskume napadnutého rozsudku sa krajský súd zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd
vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení
vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti
z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení

dôkazovpoužillogickysprávnepostupy.Pokiaľsúvšetkyuvedenéaspektytvorbyrozhodnutiadodržané,
nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám
vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov,
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku.Oboznamujúc sa s obsahom dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, odvolací súd sa
nestotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného o nepreukázaní jeho viny zo spáchania stíhaného

skutku. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v neprospech obžalovaného v prvom rade svedčala
výpoveď priameho svedka F. G. H.. Ten pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní jednoznačne
vypovedal, že v inkriminovaný deň videl obžalovaného ako nekontrolovateľne riadil motorové vozidlo -
štvorkolku. Po asi 10 – 15 minútach jazdy, svedok, predchádzajúc vzniku požiaru slamy na poli, otvoril
dvere štvorkolky obžalovaného a zobral mu kľúč, následne zavolal políciu. Z obžalovaného bolo cítiť,

že požil alkohol, aj sa tackal.

Hodnovernosť výpovede svedka F. H. bola verifikovaná dychovou skúškou, ktorú u obžalovaného
vykonala privolaná hliadka polície. Obžalovanému bol opakovane nameraný alkohol vo vydychovanom
vzduchu, pri prvej skúške pozitívny výsledok dosiahol hodnotu 1,16 mg/l, pri ďalšej 1,15 mg/l.

Súd prvého stupňa správne pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal výpoveď obžalovaného zo
dňa 02.12.2022 do úvahy, hodnotiac ju v neprospech obžalovaného. Aj z pohľadu odvolacieho súdu je
z obsahu výpovede obžalovaného abstrahovateľné, že v inkriminovaný deň bol pod vplyvom alkoholu,
keďže ako sám uviedol, vypil pol litra Brandy. Zároveň obžalovaný vyjadrenou ľútosťou priznal, že po
vypití Brandy a pod jej vplyvom, viedol štvorkolku po poli, v domnienke, že na tento typ komunikácie sa

zákaz riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu nevzťahuje.

Napriek skutočnosti, že obžalovaný spochybňuje výpoveď svedka F. H., z obsahu preskúmavaného
spisu nezistil odvolací súd žiaden motív, ktorý by bol dostatočne silnou motiváciou pre svedka krivo
svedčiť v predmetnom konaní proti obžalovanému. Obžalovaný síce sám hodnotí výpoveď svedka ako

tendenčnú, ani na otázku súdu však nevedel uviesť, prečo by mal svedok klamať. Obžalovaný len
okrajovo spomenul súd s p. I., avšak bez uvedenia ďalších konkrétnych skutočností, ktoré by dôvodili
priznaťdôvodnosťjehoobraneotendenčnostivýpovedesvedka.Vnadväznostinauvedenémáodvolací
súdzato,žeobžalovanýlenúčelovoprodukujeničímnepodloženétvrdenia,vsnahespochybniťkľúčové
dôkazy svedčiace proti nemu.

Sumarizujúc teda vykonané dokazovanie, je zrejmé, že súd prvého stupňa disponoval viacerými
samostatnými dôkazmi, pri ktorých hodnotení jednotlivo i v súhrne je priliehajúce dospieť k záveru
o zhode medzi výpoveďou obžalovaného, výpoveďou svedka F. H. a výsledkami dychových skúšok na
prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného. Zároveň je opodstatnené konštatovať, že pri vyslovení viny

obžalovaného sa nejednalo o jediný neverifikovateľný dôkaz výpovede svedka F. H., ako to nedôvodne
konštatuje obžalovaný v podanom odvolaní.

Prijaté skutkové závery súdu prvého stupňa neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé zmeniť ani
opakované zmeny vo výpovedi obžalovaného. V konkrétnostiach sa žiada uviesť, že pri výsluchu dňa

02.12.2022 obžalovaný k skutku uviedol, že vtedy toho dňa 29.07.2022 v čase pred 20.00 hod. skúšal
novú pracovnú štvorkolku s kabínou a pracovnou korbou, kde zaťažoval motor na štvorkolke a skúšal, či
je dobé seno. Motor mal byť vypnutý, no svedok sa v žiadnom prípade nezmieňuje o poruche štvorkolky,
ktorú by v ten deň mal opravovať. Na druhej strane, obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa
01.02.2024 uviedol, že na štvorkolke bol pozrieť pozemok. Z dôvodu elektrickej závady išiel domov po

skúšačku. Alkohol požil asi od 10.00 hod. do poobedia, keď pripravoval veci na opravu. Od štvorkolky
šiel pešo a pešo sa k nej aj večer vrátil.

Z uvedených výpovedí obžalovaného zo dňa 02.12.2022 a 01.02.2024 odvolací súd vzhliadol vzájomnú
rozporuplnosť čo do dôvodu, prečo bol obžalovaný so štvorkolkou na poli aj čo do priebehu

inkriminovaného dňa. Tieto rozpory boli pritom tak zásadné, že obranu obžalovaného možno považovať
za účelovú, konštruovanú len snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného teda odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonané
dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k

správnym skutkovým záverom. V preskúmavanom konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu tak, ako bol prvostupňovým súdom ustálený, sa stal,
a že ho spáchal práve obžalovaný.Procesným postupom súdu prvého stupňa zároveň nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 3 písm. d)
Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ako to namieta obžalovaný. V priebehu
konania bola u strán zachovaná rovnosť i kontradiktórnosť. Súd prvého stupňa riadne vykonal navrhnuté

dôkazy, ktoré boli potrebné pre ustálenie skutkového stavu. Aj keď obžalovaný porušenie rovnosti zbraní
v odvolaní nijako neprecizuje konkrétnym opomenutým návrhom na vykonanie dokazovania, z podania
obžalovaného zo dňa 11.01.2024 sú početné návrhy na vykonanie dokazovania zrejmé. Ak však k ich
vykonaniuvpredmetnomkonanínedošlo,jepotrebnézdôrazniť,žeobžalovanýnahlavnompojednávaní
konanom dňa 01.02.2024 aj 05.03.2024 opakovane uviedol, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovanie

nemá. S ohľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
2Tdo/1/2014 je také vyhlásenie obžalovaného potrebné pokladať za jednoznačný prejav, že strana na
pôvodne navrhnutých dôkazoch netrvá.

Správnym skutkovým záverom súdu prvého stupňa zodpovedala aj právna kvalifikácia, subsumujúc
pritomskutokpodustanovenie§289ods.1Tr.zákona.Podľavykonanéhodokazovaniajeretrospektívne

skutok ako dej minulý potrebné vyskladať tak, ako je uvedené v podanej obžalobe a je z neho zrejmé, že
obžalovanýpotom,čopožilalkoholickýnápoj,podjehovplyvomriadilmotorovévozidlopopoli.Výsledky
dychových skúšok na prítomnosť alkoholu namerali u obžalovaného hodnoty 1,16 mg/l, následne
1,15mg/l, čo presahuje hodnotu ustálenú rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie
NS SR sp. zn. 5Tdo 71/2014 zo dňa 27.11.2014) pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti pre prečin

ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky. Pri výkone tejto činnosti mohol obžalovaný zároveň ohroziť
život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Irelevantné pritom je, či obžalovaný
viedol motorové vozidlo na cestnej komunikácii alebo mimo nej, keďže rozhodným je potenciálne
ohrozenia života a zdravia alebo spôsobenie značnej škody počas výkonu takejto činnosti, k čomu došlo
aj na poli.

Čo do napadnutého výroku o treste považoval odvolací súd uložený trest za neprimerane prísny. Súd
prvého stupňa správne posúdil existenciu poľahčujúcej okolnosti, a teda že obžalovaný doposiaľ viedol
riadny život. Uvedené nepochybne dôvodilo ukladať obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby, no z pohľadu odvolacieho súdu sa žiadalo zohľadniť aj ďalšie okolnosti, ktoré

mohli a mali by mať vplyv na ukladaný trest. V prvom rade sa žiada zdôrazniť, že od spáchania
skutku uplynula doba takmer 3 rokov, počas ktorej bolo možné sledovať správanie obžalovaného. Nie
je pritom zrejmé, aby obžalovaný pokračoval v páchaní protiprávnej činnosti, preto možno konštatovať,
že už samotné trestné stíhanie bolo spôsobilým prostriedkom nápravy obžalovaného, bez potreby
pôsobiť na neho ďalej hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom rozsahu odvolací súd hodnotil

závažnosť skutku, keď obžalovaný preukázane viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nebolo
tomuvšakvrušnommeste,nafrekventovanýchkomunikáciách,alenapoli.Včasespáchaniaskutkumal
obžalovaný narážať do balíkov sena, prítomný skutku mal byť zrejme len svedok F. H., ktorý sa zdržiaval
neďaleko obžalovaného, pracujúc pritom v kabíne traktora. Bezpochyby, miesto spáchania skutku na
trestnú zodpovednosť páchateľa nemalo vplyv, pri ukladaní trestu by sa však nemala prehliadať znížená

miera rizika ohrozenia života alebo zdravia ľudí alebo spôsobenia značnej škody na majetku, ktorá
predsa len bola na poli v čase spáchania skutku čiastočne eliminovaná. Za daných skutkových okolností
preto dospel odvolací súd k záveru, že pre naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona postačuje
obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 1
(jedného) roka, teda na dolnej hranici ukladaného druhu trestu a vo výmere kratšej, ako určil súd prvého

stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.