Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378206
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:6123378206.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 335 004,
proti žalovaným: 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E. F., 2./ G. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E. F., obaja právne zastúpení: JUDr. Zuzana Medvecká, advokátka,
so sídlom advokátskej kancelárie Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, o zaplatenie
23.045,27 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaným 1./ a 2./ sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na upomínací súd dňa 10. 08. 2023 (č. l. 101 spisu) sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaných 1./, 2./ zaplatiť mu sumu 23.045,27 eur vyčíslenú k 25. 10. 2022 spolu s
príslušenstvom (úrok za úver, úrok z omeškania): istina 17.403,66 eur (istina vo výške 18.243,66
eur znížená o sumu vo výške 840 eur; nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za úver ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti (07. 07. 2021) vo výške 2.825,67 eur; nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti vo výške 124 eur; 6,59 % p. a. úroku za úver od 08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo
výške 1.526,01 eur, 5 % p. a. úroku z omeškania od 08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo výške 1.165,93 eur,
6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 17.403,66 eur od 26. 10. 202 do zaplatenia, najviac do 15. 09. 2029
a 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 17.527,66 eur od 26. 10. 2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3143632 2 01 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva
o medziúvere č. 3143632 7 03 a stavebnom – spotrebiteľskom úvere č. 3143632 2 01 zo dňa 11. 06.

2012, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 25.000 eur. V zmysle čl. II.
zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška
vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia
cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej
sadzby splatnou prvého každý mesiac a musia byť uhradené žalobcovi do 15. dňa mesiaca, ktorá bola
v zmysle čl. II. zmluvy o úvere započítaná po dobu 12 mesiacov od schválenia úveru na dohodnuté 3,59
% p. a. úroky z medziúveru vo výške 74,80 eur, po uplynutí 12 mesiacov na dohodnuté 6,59 % p. a.

úroky z medziúveru vo výške 137,30 eur. Žalovaní sa zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie vo
výške 10 eur. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní
sa zároveň zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo
výške 72,50 eur. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval nakonto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto
stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a
následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na

konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku
za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného
sporenia. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade
s čl. II. zmluvy o úvere. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru
preúčtovala len časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie.

V súlade s čl. I., čl. II. a čl. III. zmluvy o úvere žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za poistenie typu
A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 10 eur a prehlásili a svojim podpisom potvrdili prijatie
do poistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal
riadne a včas splácať. Listom zo dňa 02. 06. 2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných
splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené,
žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou

splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 07. 07. 2021 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 29. 06. 2023 vyzval žalovaných na
plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca
zúčtoval nasporenú sumu vo výške 6.756,34 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25.000
eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 18.243,66 eur (istina). Dlžná

suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 21.193,33 eur, pričom
pozostáva z istiny vo výške 18.243,66 eur a z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy
25.000 eur do 07. 07. 2021 spolu vo výške 2.825,67 eur a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške 124
eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 95 eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia

dlžnej sumy ku dňu 07. 07. 2021 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (21.288,33 eur
– 95 eur = 21.193,33 eur, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu
medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle
čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,59 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. VII.
bod 8. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5 % p. a. úrokom

z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V súvislosti s nárokom na
úrok za úver po vyhlásení splatnosti žalobca si dovoľuje poukázať na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.
07. 2019, sp. zn. 6Cdo/113/2018, rozhodnutie NS SR zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020. Po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca prijal vklady od žalovaných vo výške 840 eur.

2. Na výzvu upomínacieho súdu žalobca uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti,
v ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny 17.403,66 eur, nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za úver ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (07. 07. 2021) vo výške 2 825,67 eur; nezaplatených poplatkov
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (07. 07. 2021) vo výške 124,00 eur; 6,59 % p. a. úroku
za úver od 08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo výške 1.526,01 eur, 5 % p. a. úroku z omeškania od

08. 07. 2021 do 25. 10. 2022 vo výške 1.165,93 eur, spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy
17.403,66 eur od 26. 10. 2022 do zaplatenia, najviac do 3.063,56 eur, 5 % p. a. úrokom z omeškania
zo sumy 17.527,66 eur od 26. 10. 2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca ďalej ohľadom
skúmania bonity klienta uviedol, že v roku 2012 ešte neexistovali Opatrenia H., ktorými sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: a)

Opatrenie H. 10/2016, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať
úver na bývanie (následne znenia 7/2018 a 10/2019), b) Opatrenie H. 10/2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver (následne znenia 6/2018 a
9/2019), ani Odporúčanie H. č. 1/2014 zo 07. 10. 2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k
rizikám spojeným s vývojom na trhu retailových úverov, ktoré stanovilo pravidlá a princípy pre posúdenie

schopnosti klienta splácať úver, ktoré bolo neskôr prenesené do príslušných opatrení. PSS, a.s., v čase
schválenia tohto úveru uplatňovala princípy obozretného podnikania, pričom schopnosť žalovaných
splácať úver preverila porovnaním výšky splátky refinancovaných úverov s výškou splátky nového
úveru. Nakoľko výška splátky nového úveru (209,80 eur) bola nižšia ako splátka refinancovaného úveru
(216,63 eur), a zároveň žalovaní preukázali vyhovujúcu platobnú disciplínu v splácaní refinancovaných

úverov, žalovaným vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaní boli z dôvodu preverenia ekonomickej
situácie preverení dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI)
– overenie, či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia – dopytom bolo zistené,
že žalovaní posledných 12 mesiacov mali vyhovujúcu platobnú disciplínu. Žalobca má za to, že nazáklade vykonaných týchto dopytov ako aj skutočnosti, že sa žalovaným znížilo mesačné splátkové
zaťaženie zo splátky 216,63 eur na splátku 209,80 eur, primerane preskúmal socioekonomickú situáciu
žalovaného a postupoval s odbornou starostlivosťou k poskytnutiu úveru žalovanému. Zároveň so

žiadosti o úver vyplýva, že žalovaní boli v čase podania žiadosti o úver v manželskom zväzku a nemali
žiadne nezaopatrené deti.

3. Upomínací súd vydal vo veci dňa 25. 10. 2024 pod sp. zn. 11Up/1151/2023 (č. l. 53 spisu) platobný

rozkaz, voči ktorému podali žalovaní 1./, 2./ včas odpor s odôvodnením vo veci samej.

4. Žalovaní v podanom odpore (č. l. 56 spisu) uviedli, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú
a neopodstatnenú, o čom svedčí už aj skutočnosť, že samotný súd v rámci preskúmavania návrhu
vyzval žalobcu na úpravu jeho návrhu, kde žalobca opravil svoj návrh tak, že požaduje už len zaplatenie
istiny 17.403,66 eur spolu s príslušenstvom. Aj upravený návrh považujú v celom rozsahu za nedôvodný

a neopodstatnený. Súčasne neuznávajú ani jeden z nárokov uplatňovaných žalobou. Medzi stranami
sporu bola uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 3143632 7 03 a stavebnom - spotrebiteľskom úvere
č. 3143632 2 01 zo dňa 11. 06. 2012, ktorou im bol poskytnutý medziúver vo výške 25.000 eur.
Žalobca v návrhu tvrdí, že sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru a
zároveň platiť poplatok za poistenie vo výške 10 eur a tiež sa zaviazali vkladať na účet stavebného

sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 72,50 eur. Uvedený medziúver podľa svojich
možností riadne splácali až do času, kým sa nedostali do ťaživej situácie a aj napriek tomu sa
úver snažili splácať. Pri vybavovaní úveru ich nikto riadne neoboznámil, koľko budú musieť celkovo
zaplatiť na uvedený úver, dokonca im neboli vysvetlené ani podmienky medziúveru. Daný úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva

o úvere predstavuje taktiež formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojim obsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech nich, ako spotrebiteľov. Majú
za to, že zmluva o úvere v danom prípade nemá dodržanú zákonom ustanovenú písomnú formu, čo
robí zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
je aj skutočnosť, žalobca poplatok za medziúver zúčtoval pri prvej výplate medziúveru, čím celkovú

výšku vyplateného medziúveru znížil o výšku týchto poplatkov, čo je v spotrebiteľských právnych
vzťahoch neprípustné. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, ktoré v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch sú vyžadované. Ďalej v zmluve o úvere absentujú náležitosti a teda absentuje označenie,
kde spotrebiteľ môže podať sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, absentujú podmienky upravujúce čerpanie úveru, úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru, odplata podľa osobitných predpisov, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ďalej výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, atď. Zmluva je písaná veľmi drobným písmom a nemá veľkosť písma ustanovenú
zákonom. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v ich neprospech, žalobca
v zmluve o úvere neuviedol všetky plnenia, ktoré pre nich ako spotrebiteľov vyplývajú z poskytnutia
úveru alebo s ním súvisia, RPMN úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa

osobitných predpisov. V zmysle ust. § 11 ods. 2 vyššie citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Zahrubéporušeniepovinnostisapovažujeajporušenie§7ods.
19 až 42. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou už pri samotnom posudzovaní schopnosti splácať
úver, v zmysle zákona neurobil potrebné úkony a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a nemožnojeho splatenie požadovať od nich jednorazovo a tiež nemožno požadovať ani žiadne úroky. V žiadosti
o úver bez záložného práva bolo uvedené, že ich čistý mesačný príjem bol označený ako bez bonity,
boli uvedené len ostatné záväzky a budúca splátka úveru u žalobcu. Pokiaľ žalobca predložil prílohu

a to amortizačnú tabuľku pre medziúver, túto tabuľku nikdy nepodpisovali a ani neboli oboznámení s
jej obsahom. Uvedený úver splácali riadne po cca 220 eur mesačne, ročne zaplatili na úver cca 2.640
eur, splácali ho riadne 10 rokov s tým, že rok mali odklad a za tých 9 rokov zaplatili spolu 23.760 eur
a tiež boli ukladané finančné prostriedky na stavebné sporenie, kde bolo zhruba našetrených 6.750 eur,
ktoré si žalobca ponechal a na uvedený úver tak zaplatili sumu cca vo výške 30.000 eur. Po zrušení

účtu žalobcom následne od 07. 07. 2021 do 07. 07. 2022 posielali každý mesiac 50 eur + 10 eur,
pričom zaplatili zhruba sumu 1.000 eur, ktoré nie sú nikde zohľadnené. Z uvedeného dôvodu namietajú
žalobcom vyčíslenú istinu úveru, ktorej výška nemôže byť 23.045,27 eur a tiež namietajú žalobcom
upravenú výšku istiny úveru vo výške 17.403,66 eur. Majú za to, že žalobca si nemohol účtovať úroky
za úver a súčasne aj zvýšené úroky z omeškania, čím neprimerane navyšoval celkovú dlžnú sumu.
Zastávajú názor, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, nešpecifikoval, z čoho

ním uplatnená istina pozostáva. Žalobca síce preúčtoval konto sporenia na konto medziúveru, avšak
následne urobil ďalšie preúčtovanie, pričom si posťahoval rôzne poplatky, na ktoré nemal nárok, čím sa
znížila suma, ktorú skutočne nasporili a tak o nesprávnu sumu ponížil aj medziúverovú sumu. Pokiaľ
ide o poistenie tvrdené žalobcom, tu treba uviesť, že toto bolo vo formulárovej podobe, bolo súčasťou
zmluvy o úvere a jej obsah sme ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, ak sme

chceli úver dostať, museli sme súhlasiť s podmienkami, ako boli uvedené v zmluve. Uvedené poistenie
nebolo predmetom individuálneho vyjednania. Prehliadnuť nemožno skutočnosť, že poistenými neboli
obaja, a poistenie sa vôbec nevzťahovalo na žalovaného 2./ a žalobca si aj napriek tejto skutočnosti
uplatňuje nárok za poistenie voči obom. Okrajovo uvádzajú, že pokiaľ ide o vyvolanie splatnosti dlhu,
tu nepostupoval žalobca zákonným spôsobom. Nároky uplatňované žalobcom sú v celom rozsahu

premlčané, preto týmto vznášajú námietku premlčania vo vzťahu k všetkým žalobcom uplatňovaným
nárokom. Popierajú všetky tvrdenia žalobcu a uvádzajú, že takýto spôsob uplatňovania nárokov je v
rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so spotrebiteľským právom a preukazuje nepoctivé a nekalé
praktiky zo strany žalobcu. Žalobca poukazuje na rôzne rozhodnutia súdov, avšak tieto sa nevzťahujú na
daný prípad a na dané okolnosti prípadu. Žalobca nesplnil povinnosti v zmysle výzvy upomínacieho súdu

a nepreukázal, že posúdil ako veriteľ schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver a preto mal
byť návrh žalobcu odmietnutý. Nemôže obstáť obrana žalobcu, že v roku 2012 neexistovali opatrenia
H., ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Povinnosťou
žalobcu bolo konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca uvádza, že si overil dopytmi v registri bankových
a nebankových informácií, aká bola ich platobná disciplína, čo však samo o sebe nemôže preukázať

schopnosť spotrebiteľov úver splácať. Žalobca si bol plne vedomý už pri poskytnutí úveru, že nie sú
bonitnými klientmi a sú blízko dôchodkového veku a v tej dobe už bolo zrejmé, že s dôchodkovým vekom
sa zníži ich príjem, ako aj sa zníži schopnosť splácať vysoké splátky úveru.

5. Žalobca v podanej replike (č. l. 64 spisu) uviedol, že námietku žalovaných ohľadne toho, že zmluva je

formulárová, a že nemohli obsah zmluvy ovplyvniť a preto obsahuje neprijateľné podmienky považuje za
neopodstatnenú, nakoľko ich prípadná neprijateľnosť nie je podmienená spôsobom akým sú vytvorené
a spotrebiteľovi predložené, ale ich obsahom, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a nesmie vytvárať
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa a právami a povinnosťami dodávateľov.
Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti pre takýto typ zmluvy a podmienky

v nej vytvorené sú formulované jasne, zrozumiteľne a určito. V súvislosti s abstraktnou kontrolou
zmluvy o úvere si dovoľujú poukázať na fakt, že v prípade, ak podľa názoru súdu zmluva o úvere
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tak v tom prípade, to nespôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy o úvere, ale iba tej časti zmluvy, ktorej sa neprijateľná zmluvná podmienka týka. Dôsledky
neplatnosti neprijateľných podmienok je totiž potrebné posudzovať vždy v súlade s § 41 Občianskeho

zákonníka. V spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa,
ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a
jazykové faktory. Tvrdenia, že zmluva o úvere bola žalobcom vopred pripravená a pri jej podpise nemal
možnosť predpísané podmienky ovplyvniť, zmluvné dojednania neboli jasné a zrozumiteľné, považujú
výslovne za účelové, nakoľko v čase uzavretia zmluvy mali žalovaní 59, resp. 62 rokov a teda mali

všetky predpoklady, od ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím zmluvy konali rozumne
a zodpovedne, t. j. zmluvu si pred podpisom dôkladne prečítali, vyžiadali si všetky potrebné informácie
a ich vlastnoručným podpisom potvrdzujú prejav ich slobodnej a vážnej vôle nielen nadobudnúť práva
zo zmluvy, ale byť aj viazaní povinnosťami, ktoré zo zmluvy jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú.Amortizačná tabuľka, ktorú predložili je neoddeliteľnou ako jej príloha č. 1 a predpoklad na výpočet
RPMN ako príloha č. 2. Všetko je jasne a zrozumiteľne napísané a existencia týchto príloh vyplýva už
priamo z textu zmluvy o úvere v čl. I. bodu 1. Zmluvy o úvere, kde sa rovnako tak exaktne nachádza

aj : Konečná splatnosť úveru: 30. 09. 2029; Doba trvania zmluvy v rokoch: 17,28; Úroková sadzba pre
fázu medziúveru: 3,59 % 1 rok – 6,59 % 2-5 rok; Úroková sadzba pre fázu stavebného úveru: 4,70
%; Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť: 46.432,60 eur (priamo na prvej strane zmluvy). Zmluva
obsahuje ustanovenie a to čl. VIII. bodu 4., kde môže dlžník podať sťažnosť a reklamáciu. Žalobca ďalej
nesúhlasí s tvrdením o drobnom písme, nakoľko písmo dosahuje v zmysle predpisov výšku 1,90 mm.

Žalobca má za to, že tieto tvrdenia sú iba účelové, predstavujúce snahu žalovaných vyhnúť sa plneniu
v zmysle zmluvy o úvere. Žalobca ďalej popiera tvrdenia žalovaných, že si mal svojvoľne zúčtovať
poplatok za poskytnutie úveru, čo malo za následok nesprávne uvedenie výšky poskytnutého úveru.
Zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov
bude znížená o výšku poplatku za spracovanie úveru vo výške 130 eur a žalovaným bola celkovo
vyplatená suma 24.870 eur. V súlade s čl. II sa poplatok za spracovanie medziúveru stal splatný pri

prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných
prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Nárok veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru
predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od
dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka. Vyplatená suma bola znížená o
sumu poplatku za spracovanie medziúveru, aby žalovaní neboli osobitne zaťažení povinnosťou uhradiť

tento poplatok. Uvedený poplatok za poskytnutie úveru vstupuje do výpočtu RPMN ako jednorazový
poplatok. Matematický prepočet RPMN počíta so sumou obratov k danému dátumu a dátum výplaty
medziúveru a je rovnaký ako dátum účtovania poplatku. To znamená že, ak žalobca počíta s celou
výškou vyplateného úveru a následne obrat zníži o poplatok, je to presne to isté, ako keby počítal
s výškou vyplateného úveru zníženého o poplatok (vtedy sa už následne neznižuje obrat vstupujúci

do prepočtu RPMN). Z hľadiska výpočtu RPMN je irelevantné, či sa bude výpočet odvíjať od celkovej
sumy požičaných peňazí, alebo od sumy poníženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom
bude stále tá istá výška RPMN. Pre tento záver svedčí aj vyjadrenie H. známe z rozhodovacej činnosti
súdov. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je
splatný v deň uzatvorenia zmluvy, môže byť zohľadnený pri výpočte RPMN dvomi spôsobmi: 1) na

ľavej strane základnej rovnice je súčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a na pravej strane je
súčasná hodnota splátky poplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných splátok úveru,
pričom splátka poplatku za poskytnutie úveru je nultou splátkou; 2) výška poplatku za poskytnutie úveru
sa odpočíta od sumy úveru dohodnutej v zmluve a výsledná suma sa použije na ľavej strane základnej
rovnice a na pravej strane rovnice je poplatok za poskytnutie úveru nulový. Pri obidvoch matematických

zápisoch základnej rovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty RPMN rovnaký. Pri výpočte
RPMN je tak irelevantné, či sa použije plná výška úveru na jednej strane rovnice a následne na druhej
strane rovnice v nultej splátke sa použije spracovateľský poplatok, alebo na jednej strane rovnice ako
výška úveru sa použije suma úveru po odpočítaní spracovateľského poplatku a na druhej strane už
nebude do nultej splátky vstupovať spracovateľský poplatok. Je tak zrejmé, že celková výška úveru je

uvedenásprávnevzmysleZoSÚ,akoajhodnotaRPMN.Žalobcatakstvrdenímžalovanýchžeuvedenie
celkovej výšky úveru 15.300 eur v zmluve o úvere nie je správne, nesúhlasí a považuje tieto tvrdenia za
nedôvodné, neopodstatnené a výrazne poškodzujúce veriteľa. Žalobca ďalej výslovne popiera tvrdenia,
že by v zmluve o úvere bola priemerná hodnota RPMN uvedená nesprávne. Zmluva o úvere obsahuje
údaj o RPMN, ktorá je v zmluve o úvere uvedená pre medziúver vo výške 7,08 % a pri stavebnom úvere

vo výške 6,71 %. Priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok v SR stanovená Ministerstvom financií SR platnú ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola 20,23
%. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
2. štvrťrok 2012, ktorý je zverejnený na webovom portáli MF SR, bol vážený priemer priemerných
hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov vo výške 20,23 %, tak ako je uvedené v zmluve

o úvere. Žalobca poskytuje úvery na stavebné účely podľa zákona o stavebnom sporení, ktoré sa
striktným dodržiavaním účelového použitia odlišujú od bežných spotrebiteľských úverov vstupujúcich
do súhrnných informácií zverejňovaných MF SR. Tieto spotrebiteľské úvery vykazujú obrovské rozdiely
vo výške RPMN v závislosti od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. Stavebné úvery poskytované
žalobcom majú minimálne rozdiely v úrokových sadzbách ako aj RPMN v závislosti od výšky úveru,

splatnosti a zabezpečenia. V záujme vhodnejšieho informovania klienta o priemernej RPMN na príslušný
spotrebiteľský úver zodpovedajúcej čo najviac charakteru stavebného úveru sa preto Žalobca rozhodol
používať vážený priemer všetkých typov spotrebiteľských úverov, ktorého výška je stabilnejšia a lepšie
zodpovedá porovnaniu s úvermi poskytovanými stavebnou sporiteľňou. Žalobca riadne, v súlade splatnými právnymi predpismi preveril platobnú schopnosť žalovaných a za účelom preukázania splnenia
si svojich povinností v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súdu predložil
kompletný postup, akým skúmal ich bonitu v podaní zo dňa 05. 08. 2024. Žalovaní uvádzajú tvrdenia,

ktoré sú v jasnom rozpore s preukázanými skutočnosťami a to konkrétne o nezohľadnení vkladov.
Žalobca poukazuje na text žalobného návrhu, kde je jasne uvedené, že po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, t. j. po 07. 07. 2021 boli prijaté vklady vo výške 840 eur, ktoré boli započítané priamo
na istinu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že by mal byť jeho nárok v akomkoľvek rozsahu premlčaný.
Žalobca nerozumie, z čoho vyplýva toto nepodložené tvrdenie rovnako tak, ako tvrdenie o nezákonnom

zosplatnení úveru. Žalobca obe tvrdenia výslovne popiera. Žalobca pripúšťa, že počas splácania úveru
môžu nastať rôzne situácie a skutočnosti, ktoré obmedzia žalovaných pri plnení povinností zo zmluvy
o úvere, to však neznamená, že finančné prostriedky, ktoré boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté
nie sú žalovaní povinní veriteľovi v zmysle platných právnych predpisov vrátiť, obzvlášť s ohľadom
na skutočnosť, že žalovaní čerpanie finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere nepopierajú.
Žalobca už len záverom dodáva, v zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009 aj „ochrana

spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti
s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať
takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v
takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne
navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne

odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným
partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.“

6. Žalovaní v podanej duplike (č. l. 75 spisu) zotrvávali na svojich skutkových tvrdeniach. Popierali
tvrdenia žalobcu, že zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti a jeho tvrdenie, že podmienky sú

formulované jasne, zrozumiteľne a určito. Zmluva im nebola vysvetlená a jej dojednania neboli pre nich
jasnéazrozumiteľné.Včaseuzavretiazmluvymali59,resp.62rokov.Žalobcauvádza,žepísmomámať
výšku 1,9 mm, čo v danom prípade dodržané nie je. Pretože stačí si pozrieť zmluvu o úvere a je zrejmé,
že veľkosť malých písmen nedosahuje zákonom predpísanú výšku, tieto sú ťažko obtiažne čitateľné
pre spotrebiteľa v mladom veku a nie vo veku 59, resp. 62 rokov. Samotný žalobca v iných zmluvách,

ktoré uzatváral v posledných rokoch uvádza písmo vo väčšej veľkosti. Žalobca mal preukázané, že úver
splácali a snažili sa ako sa len dalo napriek ťažkej životnej situácii, ktorá ich postihla. Nie sú spotrebitelia,
ktorí by sa zámerne a účelovo vyhýbali plneniu povinností, avšak je v rozpore s dobrými mravmi, aby
žalobcapožadovalodnichplnenienaktorénemánárokaktorésúvrozporesdobrýmimravmi.Vrozpore
sospotrebiteľskýmipredpismižalobcapoplatokzúčtovalaneposkytolúvervovýške,vktorejsazaviazal.

Trvajú na tom, že nimi vykonané úhrady neboli zo strany žalobcu zohľadnené, preto trvajú na návrhu,
aby súd vyžiadal od žalobcu všetky nevykonané úhrady na sporiaci ako aj medziúverový účet s presným
prehľadom všetkých vykonaných transakcií za obdobie od vzniku zmluvného vzťahu až doposiaľ, ako
aj s prehľadom všetkých poplatkov, ktoré žalobca účtoval.

7. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej vyťaženosti a súhlasil s po jednávaním v jeho neprítomnosti.

8. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, zotrvávala
na bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vzhľadom na hrubé porušenie povinnosti

zo strany veriteľa, ktorý úver poskytol bez toho, aby sa oboznámil s celkovou aktuálnou situáciou
žalovaných o ich príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave a veku. Zo zmluvy nie je jednoznačné, či
ku konečnej splatnosti v roku 2029 malo dôjsť ohľadom medziúveru alebo stavebného úveru. Ďalej
poukázala na aktuálnu rozhodovaciu činnosť iných súdov. Uviedla že išlo o formulárovú zmluvu, ktorá
bola vopred pripravená. Žalovaní nemali možnosť zasiahnuť ani do otázky poistenia, ktoré im bolo

vnútené. Rovnako je neplatnou zmluvnou podmienkou, ak poplatok za spracovanie mimoriadneho
úveru bol splatný spolu s poskytnutím medziúveru. Má za to, že neboli splnené zákonné podmienky
a lehoty na zosplatnenie úveru. Žalobca nekonkretizoval a nešpecifikoval splátku, pre ktorú došlo
k vyvolaniu splatnosti dlhu. Žalobca neoprávnene účtoval žalovaným rôzne poplatky za upomienky,
oni uhradili spolu 30.800 eur, čiže úver preplatili. Písmo nedosahuje zákonnom predpísanú veľkosť,

majú za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, aby sa vyhli prípadnému ďalšiemu súdnemu sporu.
Zo samotnej žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že išlo o klientov, ktorí sú bez bonity. Žalobca
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru nekonal obozretne a s odbornou starostlivosťou, pričom došlo
k hrubému porušeniu jeho povinností.9. Žalovaná 1./ na pojednávaní uviedla, že týmto úverom refinancovali úver, ktorý mali v D. D..
S myšlienkou refinancovať úver prišiel žalovaný 2./, ona bola v zmluve uvedená ako dlžník, lebo bola

mladšia ako manžel, preto on bol uvedený ako spoludlžník. Tlačivo – žiadosť o úver bez záložného
práva vypísala obchodná zástupkyňa žalobcu pani I. C., aj poznámku „bez bonity“. V čase uzatvárania
zmluvy o stavebnom sporení bola starobná dôchodkyňa, v tom čase platili výdavky na bývanie: byt 147
eur, plyn 40 eur, elektriku 40 eur, vodu podľa spotreby 20 eur, dopláca na lieky, od autonehody v roku
1985 berie antidepresíva.

10. Žalovaný 2./ uviedol, že v čase uzavretia zmluvy bol predčasný starobný dôchodca a poberal po
zvýšení dôchodok vo výške 293 eur. Žiadosť o úver vypísala obchodná zástupkyňa žalobcu, on určite
nie.

11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so Zmluvou

o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 06. 2012 (č. l. 9 spisu), s Amortizačnou
tabuľkou pre medziúver a stavebný úver (č. l. 14 spisu), s Upozornením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 02. 06. 2021 (č. l. 19, 20 spisu), s Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 07. 07. 2021 (č. l. 21, 23 spisu), s výpisom z účtu medziúveru (č. l. 25 a nasl. spisu),
s Predžalobnou výzvou zo dňa 29. 06. 2023, s dokladmi o skúmaní bonity (č. l. 41 a nasl. spisu), so

Žiadosťou o úver bez záložného práva (č. l. 48 spisu), so Zmluvou o splátkovom úvere uzavretou so
D. D., J. (č. l. 49 spisu), so Súhrnnými informáciami o údajoch o novom poskytnutí spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2012 (č. l. 67 spisu) a s výpisom z účtu stavebného sporenia a z účtu
medziúveru (č. l. 86 a nasl. spisu).

12. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo
v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

13. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 06. 06. 2012 Zmluvu o medziúvere a stavebnom
– spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej zmluvy

o stavebnom sporení poskytne veriteľ – žalobca dlžníkovi – žalovanej 1./ medziúver na základe
uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod číslom
3143632 7 03 vo výške 25.000 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na
základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj
Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, sa medziúver zúčtuje bez osobitnej

dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod číslom 3143632 2 01
vo výške cca 14.869,36 eur. Celková čiastka, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť, predstavuje 46.432,60
eur. Výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia predstavovala 72,50 eur. Výška úrokovej
sadzby vkladov 2 % ročne, úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne a počet mesačných
vkladov na účet stavebného sporenia bol dojednaný na 124. Úroková sadzba medziúveru fixná pre prvý

rokna3,59%,úrokovásadzbamedziúverufixnápredruhýažpiatyrokna6,59%,RPMNboladojednaná
na 7,08 %, priemerná hodnota RPMN na 20,23 %, výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane
poplatku za prijatie do poistenia pre prvý rok 84,80 eur, výška mesačnej splátky úroku z medziúveru
plus výška poplatku za prijatie od poistenia od druhého roku 137,30 eur plus 10 eur mesačne vždy
k prvému dňu v mesiaci, počet splátok 124. Úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobu

trvania stavebného úveru bola dojednaná na celú dobu trvania stavebného úveru na 4,70 % ročne,
RPMN na 6,71 %, priemerná RPMN na 20,23 %, výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného
úveru a poplatku za prijatie do poistenia 219,80 eur splatná mesačne vždy k prvému dňu mesiaca,
počet splátok 83, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru bola dojednaná do 30. 09. 2029.
Z výpisu z účtu medziúveru mal súd preukázané, že výplata medziúveru vo výške 11.282,67 eur, vo

výške 8.717,33 eur a vo výške 1.870 eur bola uskutočnená v dňoch 18. 06. 2012, 02. 07. 2012 a 18.
09. 2012. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaná 1./ si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila
riadne a včas. Listom zo dňa 02. 06. 2021 žalobca upozornil dlžníčku a spoludlžníka na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti a oznámil, že dňa 15. 06. 2021 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko
napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu vkladu na účet stavebného sporenia, resp. omeškanie

splátok úrokov z medziúveru vrátane splátky za mesiac jún 2021 spolu vo výške 1.004,05 eur s tým,
že ak do 15. 06. 2021 nedôjde k úhrade, bude zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru s vyčíslením celkovej dlžnej sumy cca 21.214,15 eur. Listom zo dňa 07. 07. 2021 veriteľ oznámil
dlžníčkeaspoludlžníkovi,žekudňu07.07.2021nastávamimoriadnusplatnosťceléhoúverunazákladezmluvy o úvere a žiada vrátiť celú dlžnú sumu, vrátane príslušenstva, ktorá k 07. 07. 2021 predstavuje
21.288,33 eur.

14. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

16.Podľa§11ods.1,2ZoSÚ,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,

ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

17. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Súd zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu, a to Zmluvu

o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 06. 2012 vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
30. 06. 2024, pretože žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej
podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalovaní vystupovali ako spotrebitelia. Zároveň súd predmetnú
zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Nebolo sporné, že úver bol
poskytnutý na refinancovanie úveru žalovaných v D. D., J.. na základe Zmluvy o splátkovom úvere
(č. l. 49 spisu), teda uvedený spotrebiteľský úver nie je vylúčený z pôsobnosti ZoSÚ v zmysle jeho
ustanovenia § 1 ods. 3.

18. Žalovaní 1./, 2./ v rámci prostriedkov procesnej obrany žiadali, aby súd posúdil poskytnutý úver ako
bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že veriteľ hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda
s odbornou starostlivosťou neposúdil schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver,
ktorá skutočnosť má v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ za následok, že veriteľ nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru; v prípade hrubého porušenia

povinnosti skúmať bonitu klienta, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Možno sa stotožniť
s názorom žalobcu, že v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy neexistovali opatrenia H.,
ktorými by sa ustanovovali podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, uvedené však
nezbavuje veriteľa (dodávateľa) nesplniť si svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z ustanovenia
§ 7 ods. 1 ZoSÚ.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že časť zo sumy poskytnutého úveru bola určená na
refinancovanie úveru, ktorý mali dlžníci u predchádzajúceho veriteľa – v D. D., J. na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0334851198. Predmetom tejto úverovej zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 12.000 eur pri dojednanom počte splátok 92 od 25. 04. 2011 do 25. 11. 2018, t. j. na

obdobie necelých 8 rokov, ktorý úver sa žalovaní zaviazali splácať v 216,63 eur mesačných splátkach.

20. Tlačivo - Žiadosť o úver bez záložného práva dňa 25. 05. 2012 podľa vyjadrení žalovaných
1./, 2./, ktoré žalobca nerozporoval, keďže nevyužil svoje procesné oprávnenie a pojednávania sanezúčastnil, vypísala obchodná zástupkyňa žalobcu p. I. C. C.. Táto v uvedenej žiadosti uviedla len
splátku úveru žalovaných v D. D. a pokiaľ sa týka bonity dlžníka a spoludlžníka, uviedla poznámku
„bez bonity“. Už z uvedenej poznámky vyplýva, že veriteľ ani nemal v úmysle skúmať bonitu klienta

a v podstate sa „uspokojil“ len so skúmaním bonity klienta predchádzajúcim veriteľom - D. D., J. na
refinancovanie ktorého úveru slúžil medziúver a stavebný úver. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu
predložil podklady, ktorými údajne skúmal bonitu klienta (č. l. 41 a nasl. spisu), avšak z uvedených
dokladovvyplynulo,žetentolenskúmalprofilsplácaniarefinancovanéhoúveružalovanýmiakodlžníkmi.
Žalobca vôbec neskúmal výdavky dlžníka a spoludlžníka na bývanie, stravu, lieky, nezohľadnil vek

žalovaných v čase uzatvorenia zmluvy – 59, resp. 62 rokov, vzhľadom na dobu, na akú mala mať zmluva
uzavretá (do 30. 09. 2029). Práve naopak, ako už súd uviedol vyššie, z poznámky samotnej obchodnej
zástupkyne žalobcu vyplýva, že veriteľ ani nemal úmysel skúmať bonitu klientov.

21. Súd preto dospel k záveru, že zo strany veriteľa nešlo o konanie s odbornou starostlivosťou,
keďže si veriteľ rozhodujúce skutočnosti neoveril. Bez overenia príjmov a výdavkov žalovaných žalobca

nemohol objektívne posúdiť celkovú sociálno-ekonomickú situáciu dlžníka, resp. spoludlžníka. Iba ich
vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne
v budúcnosti (minimálne v období, na ktorú sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.
Skúmanie bonity žalovaných zo strany žalobcu súd vyhodnotil ako formalistické, preto žalobca nemôže
úspešne namietať, že konal s odbornou starostlivosťou (pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.

zn. 8CoCsp/18/2024 zo dňa 25. 03. 2025). Postup žalobcu bol formálny, nezodpovedal odbornej
starostlivosti, žalobca vôbec nezisťoval hodnovernými dokladmi príjmy a výdavky dlžníkov. Nezisťoval,
či im po vynaložení výdavkov na živobytie zostáva dostatok finančných prostriedkov na splatenie úveru,
vzhľadom na dĺžku času, na ktorý má byť zmluva uzatvorená. Vek žalovaných v čase uzatvorenia zmluvy
bol 59, resp. 62 rokov. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalovanej 1./, že bola v zmluve uvedená

ako dlžník, pretože bola od manžela – spoludlžníka mladšia. Refinancovaný úver mali žalovaní splácať
necelých 8 rokov, medziúver a stavebný úver na dobu 17 rokov, preto veriteľ pri riadnom skúmaní bonity
klienta s odbornou starostlivosťou nemohol vychádzať len z vyhovujúcej platobnej disciplíny žalovaných
v splácaní refinancovaného úveru, ale sám si mal vyhodnotiť schopnosť dlžníkov splácať spotrebiteľský
úver. Rovnako podľa názoru súdu nebola splnená podmienka ust. § 7 ods. 1 veta druhá ZoSÚ, kedy by

sa povinnosť veriteľa považovala za splnenú, pretože úver bol v zmysle čl. III zmluvy zabezpečený len
písomným súhlasom dlžníka s poistením typu A-poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého je žalobca prijatý
do poistenia ako poistená osoba v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti na základe poistnej
zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom náleze č.
k. II. ÚS 530/2024-39 zo dňa 12. 02. 2025 uviedol, že povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa
je v našom právnom poriadku zakotvená v § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o
transpozíciu čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“). Podľa tohto

ustanovenia je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Zákonodarca zdôraznil, že dôkazné bremeno pri overení toho, či si veriteľ

splnil túto zákonnú povinnosť, je na strane veriteľa [pozri § 7 ods. 16 písm. b) za bodkočiarkou
zákona o spotrebiteľských úveroch]. Splnenie tejto povinnosti je však potrebné vnímať vo všetkých
aspektoch súvisiacich s poskytovaním úveru. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú
bonitu je pre spotrebiteľa nepochybne viac než podstatná, pretože chráni spotrebiteľa pred rizikami
nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti [pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej

len „Súdny dvor“) LCL Le Crédit Lyonnais SA proti Fesihovi Kalhanovi z 27. marca 2014, C-565/12,
bod 42]. Súdny dvor citovanú smernicu vykladá tak, že ,,existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy určenej na jeho
ochranu (rozsudok z 21. apríla 2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283, bod 65,
ako aj citovaná judikatúra)“ (rozsudok Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti GK z 5. marca 2020,

C-679/18, bod 22). Zjednodušene povedané, v mnohých prípadoch je dlžník len laik, ktorý má predstavu
o tom, koľko si chce požičať, ale veriteľ je ten, kto má odborné skúsenosti a vedomosti, a vie preto
vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať môže, aby to vedel splácať, a právny predpis k tomu v zásade
normuje aj metodiku a nástroj na báze vstupných údajov pre konkrétny výpočet (§ 7 ods. 20 a 41zákona o spotrebiteľských úveroch). Práve s ohľadom na dôležitosť tejto povinnosti sú prísne aj sankcie,
ktoré postihujú veriteľa, ktorý túto svoju povinnosť zanedbá (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch) – v prípade porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou nie je veriteľ oprávnený

vyžadovať jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa taký úver
považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver. Za

hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje aj
porušenie § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch sa vynaložením odbornej starostlivosti rozumie, že veriteľ posúdi schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Mohlo by
sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a vyžiadal
si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné

hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu – teda preukázať aj to, že
bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom
bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho a odborného posúdenia by
totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo – chrániť spotrebiteľa pred
nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou. Napokon je tu tretí aspekt procesu poskytovania

úveru, na ktorý je súd povinný prihliadať na účely posúdenia, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou,
a to či na základe odborného posúdenia mal byť úver poskytnutý. Napriek prieskumu zo strany veriteľa
sa môže stať (a je zrejmé, že sa aj stáva), že dlžník úver splácať nebude. V takom prípade je potrebné
vyhodnotiť, či sa tejto situácii nedalo predísť jednoducho tým, že by veriteľ úver nebol poskytol. Ak totiž
veriteľ klientovi úver neposkytne, klient síce finančné prostriedky nezíska, ale ani nič nestratí. V prípade

omeškania so splátkami, naopak, nielenže musí poskytnuté prostriedky vrátiť, ale suma sa (častokrát
výrazne) navyšuje o úroky, zmluvné pokuty a ďalšie poplatky, na ktoré má veriteľ nárok (ak ho má).
Aj na platobnej neschopnosti dlžníkov teda môže veriteľ „zarobiť“, a preto je potrebné vyhodnocovať,
či platobnú schopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne predpokladať alebo nie –
jednoducho povedané, či neposkytol úver napriek tomu, že bolo už na začiatku zrejmé, že ho dlžník

nebude vedieť splácať.
23. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že sa zo strany veriteľa jedná o hrubé porušenie
zákonnomstanovenejpovinnostiapretosavzmysle§11ods.2ZoSÚpovažujeúverzabezúročnýabez
poplatkov a zároveň v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ ho nie je možné predčasne zosplatniť. Súd nemohol
žalobcovi priznať nárok na úhradu splátok splatných ku dňu rozhodnutia súdu, pretože žaloba a nárok

uplatnený v žalobe nebol skutkovo vymedzený ako nárok na zaplatenie splatných splátok úveru, navyše
žalovaní tvrdili, že úver preplatili, ktoré skutkové tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval.
Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Ďalšími námietkami zo strany žalovaných sa súd
nezaoberal, pretože by boli bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1./, 2./ ako
úspešnej strane sporu voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.