Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323201609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, zastúpená: S5 Legal, s.r.o. IČO: 52360849, so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda,
proti žalovaným: 1. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, I., zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik,
advokát, Clementisove sady 1616, Galanta, 2. ASTER PLUS spol. s r.o., IČO: 36236713, so sídlom
Hlavná 979/23, Galanta, (ex offo výmaz ku dňu 10.9.2024), o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložnýmprávom,oodvolanížalovaného1.protirozsudkuOkresnéhosúduGalantač.k.8C/40/2023-68
zo dňa 14. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie vo vzťahu k žalovanému 2. zastavuje.

II. Medzi žalobkyňou a žalovaným 2. žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1. p o t v r d z u j e.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomurčil,ženehnuteľnosti:pozemok-parcelačíslo
899, trvalý trávny porast o výmere 14329 m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného
operátu, pozemok - parcela číslo 900, trvalý trávny porast o výmere 9247 m2, ide o parcelu registra „E“
evidovanú na mape určeného operátu, pozemok - parcela číslo 901, lesný pozemok o výmere 21986 m2,
ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX
vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre okres Galanta, obec E., katastrálne územie
E., ako záloh, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs
56071/2005, zo dňa 24.11.2005 na notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie
941/2, 924 01 Galanta medzi a žalovaným v 1. rade F. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX/XX, XXX XX I., Slovenská republika, občan Slovenskej republiky, ako záložným veriteľom, a
žalovaným 2. ASTER PLUS spol. s r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, Slovenská republika,
IČO:36236713,spoločnosťzapísanávObchodnomregistrivedenomOkresnýmsúdomTrnava,Oddiel:
Sro, Vložka číslo: 11981/T, ako záložcom, ktoré záložné právo je Okresným úradom Galanta, katastrálny

odbor evidované pod V 3971/05, II. výrokom žalobkyni priznal 100 % náhrady trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 151a, § 151j ods.
1 a 2, § 151md ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1 a 2, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v zneníneskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 137 písm. c) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetnú žalobu možno subsumovať pod ust. § 137 písm.
c) CSP, ide o žalobu určovaciu, nakoľko jej účelom je určenie, či tu záložné právo je alebo nie je
(vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam). Základným predpokladom pre úspech žalobcu v danom
druhu konania je tvrdenie a preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom
určení (okrem prípadov, kedy existencia naliehavého právneho záujmu vyplýva z osobitného predpisu).

Žalobkyňaodôvodnilanaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenítým,žezasúčasnéhoprávneho
stavu sú v značnom rozsahu neisté ako aj ohrozené jej oprávnené záujmy ako aj vlastnícke právo
k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré nehnuteľnosti sú zaťažené premlčaným záložným právom, a to
v prospech žalovaného 1. ako záložného veriteľa. Žalobkyňa mala vo vzťahu k danosti naliehavého
právneho záujmu za to, že jedinou možnou formou obrany (dovolanie sa výmazu záložného práva z
katastra nehnuteľností) je podanie tejto určovacej žaloby a poukázala na ustálenú súdnu prax, v zmysle

ktorej je určovacia žaloba vždy prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri
nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho
stavu. Okresný súd argumentáciu žalobkyne v danej časti vyhodnotil ako plne dôvodnú a konštatoval,
že zvolená žaloba predstavuje vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobkyne, je možné ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva a nemá účinok v podobe vyvolania

prípadných ďalších sporov, slúži k praktickej životnej potrebe a vytvára pevný právny základ pre právny
vzťah strán sporu. Prvoinštančný súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít SR a na odsek 16 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa
30.11.2022.

4. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom, t.j. vlastníkom
podielu vo výške 1/1 vzhľadom k celku, nehnuteľností: pozemok - parcela číslo 899, trvalý trávny
porast o výmere 14329 m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, pozemok
- parcela číslo 900, trvalý trávny porast o výmere 9247 m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú
na mape určeného operátu, pozemok - parcela číslo 901, lesný pozemok o výmere 21986 m2,

ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre okres
Galanta, obec E., katastrálne územie E. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktorá skutočnosť zakladá
aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ako
vydražiteľka na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 18Er 56/2017-162 zo dňa 15.03.2022

(nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2022), ktorým uznesením konajúci súd schválil príklep udelený
žalobkyni ako vydražiteľke na dražbe konanej dňa 28.01.2022 v rámci exekučného konania vedeného
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18Er 56/2017. V uvedenom exekučnom konaní ako oprávnený
vystupuje obchodná spoločnosť NC GROUP SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01
Dunajská Streda, IČO: 51 854 112, ktorej štatutárnym orgánom okrem iného je aj žalobkyňa. Žalobkyňa

netvrdila, že by o existencii záložného práva v čase udelenia príklepu v dražbe nemala vedomosť.
Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

5. Podľa súdu prvej inštancie pasívna legitimácia žalovaných 1. a 2. bola daná s poukazom
na skutočnosť, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ a žalovaný 2. v pozícii záložcu uzatvorením

záložnej zmluvy obsiahnutej v notárskej zápisnici N197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2005
dňa 24.11.2005 založili právny vzťah, účinky ktorého sú predmetom tohto konania. Zároveň v konaní
prípadná absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovanými 1. a 2. spochybnená nebola. Z obsahu
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/16/2021- 62 zo dňa 24.01.2021 vyplynulo, že žalovaný 2.
sa ako dlžník s poukazom na § 110 ods. 1 OZ v procesnej pozícii žalobcu účinne dovolal premlčania

záväzku vyplývajúceho z Notárskej zápisnice ako aj premlčania záložného práva zaťažujúceho dotknuté
nehnuteľnosti. Z obsahu odseku 2. a 15. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Galanta č.k .
35C/16/2021-62zodňa24.01.2021jezrejmé,žežalovaný1.akoveriteľpremlčaniezáväzkužalovaného
2. ako dlžníka nerozporoval a taktiež nerozporoval premlčanie záložného práva zriadeného Notárskou
zápisnicou, ktoré sa premlčali dňa 25.11.2016. Okresný súd v konaní tak mal za preukázané a nesporné,

že žalovaný (tu žalovaný 1.) ako veriteľ a žalobca (tu žalovaný 2.) ako dlžník uzavreli dňa 24.11.2005
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný bezúročne poskytol žalobcovi sumu 193.852,49 eur, ktorú
mal žalobca vrátiť do 12 mesiacov od podpisu zmluvy, t.j. do 24.11.2006, zároveň žalovaný 2. uznal svojzáväzok, čo do dôvodu aj do výšky. Záväzok bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva na
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2.

6. Žalobkyňa udelením príklepu v dražbe predmetných nehnuteľností a nadobudnutím vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam následne vstúpila do práv a povinností záložcu (žalovaného 2.) podľa ust.
§ 153 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., pričom vychádzajúc z obsahu žaloby mal okresný súd za to,
že jej ambíciou bolo okrem poukazu na už vznesenú námietku premlčania v inom konaní (sp. zn.
35C/16/2021) vzniesť námietku premlčania totožného obsahu v konaní tomto, nakoľko použila identickú

skutkovú aj právnu argumentáciu vo vzťahu k premlčaniu záložného práva. Ustanovenie § 151j ods.
2 OZ nepochybne dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je ním zabezpečená
pohľadávka premlčaná (v čom spočíva podstatný obsah procesnej obrany žalovaného 1.). Ide o situáciu,
kedy je premlčaná pohľadávka, avšak záložné právo premlčané nie je, v ktorom prípade nemá námietka
premlčania vplyv na výkon záložného práva. Ak je záložné právo premlčané (a teda je premlčaná aj
zabezpečovaná pohľadávka), môže sa záložca dovolať premlčania (vzniesť námietku premlčania) a

odvrátiť tým výkon záložného práva. Námietku premlčania možno relevantne vzniesť nielen v prípade,
ak záložný veriteľ voči záložcovi vedie exekučné alebo súdne konanie, ale aj v prípade extrajudiciálneho
výkonu záložného práva. Ak sa záložca premlčania záložného práva dovolá, záložný veriteľ je povinný
upustiť od výkonu záložného práva.

7. Vykonaným dokazovaním tak mal prvoinštančný súd za preukázané, že záväzok (hlavný) založený
zmluvou o pôžičke spísanou dňa 24.11.2005, uznaný do dôvodu jeho existencie aj do výšky, premlčaný
bol, a to uplynutí desaťročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 ods. 1 OZ dňom 25.11.2016. Premlčacia
doba začala plynúť po márnom uplynutí doby plnenia záväzku zo zmluvy 12 mesiacov od podpisu
zmluvy, dňom 25.11.2006 podľa ust. § 110 ods. 1 OZ a uplynula 25.11.2016 (nebolo sporným, že

žalovaný 2. ako dlžník dlh neplnil a žalovaný 1. ako veriteľ si pohľadávku neuplatnil). Záložné právo
ako každé vecné právo s výnimkou práva vlastníckeho vychádzajúc z ust. § 100 ods. 2 OZ premlčaniu
podlieha. Vzhľadom na jeho akcesorickú povahu vo vzťahu k záväzku hlavnému, nemôže sa premlčať
skôr než záväzok hlavný (pôžička). V konaní bolo preukázané, že záložné právo vzniklo záložnou
zmluvou z 24.11.2005 (súčasne so záväzkom hlavným), pričom k premlčaniu práva mohlo dôjsť najskôr

dňom premlčania hlavného záväzku, t.j. 25.11.2016. Vo vzťahu k záložnému právu začala premlčacia
doba podľa ust. § 110 ods. 1 OZ plynúť márnym uplynutím doby na plnenie záväzku (12 mesiacov od
podpisu zmluvy), pričom k realizácii záložného práva najskôr mohlo dôjsť dňom 25.11.2006. Premlčacia
doba 10 rokov tak uplynula dňom 25.11.2016, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by v rámci
daného časového úseku záložný veriteľ realizoval relevantné úkony smerujúce k realizácii výkonu

záložného práva (uvedené ani len nebolo stranami tvrdené). Procesná obrana žalovaných 1. a 2. v tomto
konaní sa v danej časti obmedzila na vyslovenie nesúhlasu s názorom žalobkyne o tom, že by sa v
konaní sp. zn. 35C/16/2021 žalovaný 2. dovolal premlčania záväzku a záložného práva, čo nemožno
vyhodnotiť ako účinné popretie tvrdenia.

8.Vzhľadomnaúčinnevznesenúnámietkupremlčaniazáložnéhoprávavecnelegitimovanýmsubjektom
(žalobkyňou, ktorá momentom udelenia príklepu v dražbe nehnuteľností vstúpila do práv a povinností
žalovaného 2. ako záložcu) v tomto konaní, okresný súd konštatoval, že záložné právo zaťažujúce
dotknuté nehnuteľnosti založené záložnou zmluvou z 24.11.2005 je premlčané dňom 25.11.2016.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti majúce za následok premlčanie záložného práva zaťažujúceho

dotknuté nehnuteľnosti, ktoré premlčanie má za následok tak podstatné oslabenie premlčaného práva,
a to i napriek jeho existencii ako naturálnej obligácie, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ stratil možnosť
domáhať sa prípadného uspokojenia zabezpečeného záväzku zo zálohu (dotknutých nehnuteľností),
ďalšia existencia záložného práva stráca akýkoľvek zmysel, keďže je nerealizovateľné. Premlčané
záložné právo takto stratilo spôsobilosť byť účinným právnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie

pohľadávky (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 08.12.2011). Záložné právo v
podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu dovolania sa premlčania, stráca akýkoľvek
právny zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života. Zánik záložného práva čo do dôvodov
taxatívne vymedzuje ust. § 151md ods. 1 OZ, pričom premlčanie práva nepredstavuje zákonný dôvod
zániku a teda následného výmazu záložného práva z evidencie katastra. Okresný súd poukázal

na odseky 28, 29 a 30 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022.
Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie žalobe ako plne dôvodnej
vyhovel.9. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne tým, že
plne procesne úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným 1.
a 2. v plnej miere.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1. s návrhom na jeho zmenu a zamietnutie žaloby
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Poukázal na text odseku 4 notárskej zápisnice zo
dňa 24.11.2005, že záložný veriteľ (v tomto konaní žalovaný 1.) sa môže uspokojiť alebo domáhať
sa uspokojenia zo zálohu vyššie uvedeným spôsobom aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je

premlčaná. Ust. § 151md ods. 1 OZ, v ktorom sú taxatívne vymedzené zákonné dôvody zániku
záložného práva, neobsahuje dôvod premlčanie práva a teda následný výmaz záložného práva
z evidencie katastra. Riešenie tohto prípadu pomocou „sudcovskej tvorby práva“ ponechal na posúdenie
odvolaciehosúdu.Zdôraznil,žežalobkyňavčasevydraženianehnuteľnostínepochybnemalavedomosť
o predmetnom záložnom práve, nakoľko v exekúcii ako oprávnený vystupovala spoločnosť NC GROUP
SLOVAKIA, s.r.o. Dunajská Streda, v ktorej spoločnosti bola a je konateľkou. Žalobkyňa vydražila

dotknuté nehnuteľnosti s týmto záložným právom. Jej poukazovanie v tomto konaní na naliehavý právny
záujem, že za súčasného právneho stavu sú v značnom rozsahu neisté ako aj ohrozené jej oprávnené
záujmy ako aj vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, je preto neodôvodnené.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1. vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Uviedla, že vychádzajúc z obsahu odvolania možno ustáliť, že žalovaný 1. prioritne namieta skutočnosť,
že premlčanie pohľadávky ako aj premlčanie zabezpečujúceho záložného práva zriadeného na
nehnuteľnostiachniejezákonnýmdôvodomzánikupremlčanéhozáložnéhopráva,nakoľkotakýtodôvod
zániku záložného práva z obsahu ustanovenia § 151 md ods. 1 OZ nevyplýva. S týmto sa nemožno

stotožniť. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne ustálil, že záložné právo zaťažujúce
predmetné nehnuteľnosti je premlčané, ktorého premlčania sa oprávnená strana svojim aktívnym
konaním účinne dovolala, pričom túto skutočnosť žalovaný 1. v priebehu konania ani len nerozporoval.
Uvedené má ex lege za následok, že právo, ktorého premlčania sa strana účinne dovolala, nemožno
priznať. Vzhľadom na nesporné premlčania záložného práva zaťažujúceho predmetné nehnuteľnosti,

ktoré premlčanie má za následok tak podstatné oslabenie premlčaného práva, a to i napriek jeho
existencii ako naturálnej obligácie, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ stratil možnosť domáhať sa
prípadného uspokojenia zabezpečeného záväzku zo zálohu (predmetných nehnuteľností), čím stratila
ďalšia existencia záložného práva akýkoľvek zmysel, keďže je nerealizovateľné. Žalobkyňa považuje za
nepochybné,žežalovaný1.saakozáložnýveriteľzdôvodupremlčaniazáložnéhoprávanemôžeúčinne

domôcť jeho výkonu a tým pádom sa účinne nemôže domôcť ani prípadného uspokojenia zabezpečenej
pohľadávky z výťažku zo speňaženia predmetných nehnuteľností, keďže premlčané záložné právo takto
stratilo spôsobilosť byť účinným právnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie pohľadávky (viď.
nález Ústavného súdu SR SP. zn. 11. ÚS 250/2011 z 08.12.2011). Čo sa týka odkazu žalovaného 1. na
znenie ustanovenia § 151 md ods. 1 OZ vymedzujúceho dôvody zániku záložného práva, tu žalobkyňa

poukazuje na skutočnosť, že premlčané záložné právo je do takej miery oslabené, že jeho existencia do
budúcna z dôvodu normalizovateľnosti nemá žiadne opodstatnenie s tým, že výmaz záložného práva z
katastra nehnuteľností bez súčinnosti záložného veriteľa je možné dosiahnuť výlučne rozhodnutím súdu,
a to aj proti vôli záložného veriteľa. Záložné právo v podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné
z dôvodu dovolania sa premlčania, totiž stráca akýkoľvek právny zmysel a nemôže slúžiť potrebám

praktického života, ktorú skutočnosť správne ustálil aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Žalobkyňa má za to, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny, t.j.
vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol následne správne vyhodnotený, a to tak
po skutkovej ako aj právnej stránke.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) skúmajúc v danom prípade naplnenie podmienok,
za ktorých môže odvolacie konanie v danej veci prebiehať (§ 161 ods. 1 CSP) sa oboznámil výpisom z
obchodného registra žalovaného 2. zo dňa 20.5.2010, ktorý vydal Okresný súd Trnava. Z predmetného
výpisu vyplýva, že žalovaný 2. (ASTER PLUS spol. s r.o., IČO: 36236713, so sídlom Hlavná 979/23,
Galanta) bol zrušený od 2.8.2021 z dôvodu, že podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku uplynutím

šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa
obchodná spoločnosť zrušuje bez likvidácie. Dňom 10.9.2024 bol žalovaný 2. ako obchodná spoločnosť
vymazaný z obchodného registra, pričom išlo o výmaz ex offo.13. Podľa § 19 ods. 2 OZ, právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného
alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

14. Podľa § 19a ods. 1 a 2 OZ, spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže
byť obmedzená len zákonom. (2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného
zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto
registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

16. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

17. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

18. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

19. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

20. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

21. Podľa § 378 ods. 1 a 2 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konanípredsúdomprvejinštancie,aktentozákonneustanovujeinak.Naodvolaciekonaniesanepoužije

ustanovenie o pristúpení subjektov.

22. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Medzi procesné podmienky na strane strany sporu patrí okrem iného procesná
subjektivita. Súd je pritom povinný skúmať procesné podmienky, v ktoromkoľvek štádiu konania.

Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť buď odstrániteľná alebo
neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť.

23. V prejednávanej veci nastala situácia, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku podania
odvolania nie je právoplatné, avšak z dôvodu výskytu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania

na strane žalovaného 2., už odvolací súd nemôže vo veci konať (t. j. preskúmať napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2.), preto konanie muselo byť vo vzťahu k žalovanému
2. obligatórne zastavené.

24. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2. bolo rozhodnuté

postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP,
vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť –
zánik žalovaného 2. bez právneho nástupcu, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom
odvolacom konaní, čím potom žiadnej zo strán sporu (vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2.) z
procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto ani žiadna zo strán sporu

vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2. nemôže mať právo na náhradu trov konania.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanému 1. je posúdiť správnosť postupu a

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobe vyhovel (určil, že nehnuteľnosti: pozemok - parcela číslo
899, trvalý trávny porast o výmere 14329 m2, ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného
operátu, pozemok - parcela číslo 900, trvalý trávny porast o výmere 9247 m2, ide o parcelu registra „E“
evidovanú na mape určeného operátu, pozemok - parcela číslo 901, lesný pozemok o výmere 21986 m2,
ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX
vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre okres Galanta, obec E., katastrálne územie

E., ako záloh, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2005, NZ 56772/2005, NCRIs
56071/2005, zo dňa 24.11.2005 na notárskom úrade JUDr. Janky Plachej, so sídlom Mierové námestie
941/2, 924 01 Galanta medzi a žalovaným v 1. rade F. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXX/XX, XXX XX I., Slovenská republika, občan Slovenskej republiky, ako záložným veriteľom, a

žalovaným v 2. rade ASTER PLUS spol. s r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, Slovenská
republika, IČO: 36 236 713, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom
Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 11981/T, ako záložcom, ktoré záložné právo je Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor evidované pod V 3971/05), II. výrokom žalobkyni priznal 100 % náhrady trov
konania.

27. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na

dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

28.Súdprvejmalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žežalobkyňanadobudlavlastníckeprávok
nehnuteľnostiamakovydražiteľkanazákladeuzneseniaOkresnéhosúduGalantač.k.18Er56/2017-162
zo dňa 15.3.2022 (nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2022). Predmetným uznesením súd schválil príklep
udelený žalobkyni ako vydražiteľke na dražbe konanej dňa 28.1.2022 v rámci exekučného konania
vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18Er 56/2017, v ktorom ako oprávnený vystupovala

obchodná spoločnosť NC GROUP SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská
Streda, IČO: 51 854 112, ktorej štatutárnym orgánom je aj žalobkyňa. Žalobkyňa udelením príklepu
v dražbe predmetných nehnuteľností a nadobudnutím vlastníckeho práva k nim vstúpila do práv a
povinností záložcu (žalovaného 2.). Okresný súd mal za preukázané z rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 35C/16/2021-62 zo dňa 24.1.2021 a zároveň bolo nesporné, že žalovaný 1. ako veriteľ

a žalovaný 2. ako dlžník uzavreli dňa 24.11.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný 1.
bezúročne poskytol žalovanému 2. sumu 193.852,49 eur, ktorú mal žalovaný 2. vrátiť do 12 mesiacov
od podpisu zmluvy, t.j. do 24.11.2006, zároveň žalovaný 2. uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky.
Záväzokbolzabezpečenýzmluvouozriadenízáložnéhoprávanapredmetnénehnuteľnostivovýlučnom
vlastníctve žalovaného 2., ktorá bola obsiahnutá v notárskej zápisnici N197/2005, NZ 56772/2005,

NCRIs 56071/2005 dňa 24.11.2005. Z uvedeného rozsudku ďalej vyplynulo, že žalovaný 2. sa ako
dlžník s poukazom na § 110 ods. 1 OZ v procesnej pozícii žalobcu účinne dovolal premlčania záväzku
vyplývajúceho z Notárskej zápisnice ako aj premlčania záložného práva zaťažujúceho predmetné
nehnuteľnosti, žalovaný 1. ako veriteľ premlčanie záväzku žalovaného 2. ako dlžníka nerozporoval a
taktiež nerozporoval premlčanie záložného práva zriadeného Notárskou zápisnicou, ktoré sa premlčali

dňa 25.11.2016.

29. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je
viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzív zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. V štandardnom sporovom konaní
zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom
spore žalovaného 1.). K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie na

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd konštatuje,
že nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. uviesť
v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, čo však
v danom prípade z odvolania nevyplýva, keď odvolateľ vo vzťahu k označenému odvolaciemu dôvodu
nevysvetlil či a prípadne v čom konkrétne je podľa jeho názoru naplnený odvolací dôvod. Odvolací

súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa
a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. S poukazom na uvedené odvolateľ znemožnil
odvolaciemu súdu (ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi § 380 CSP) prieskum napadnutého rozsudku
v kontexte odvolacieho dôvodu (písm. f/).

30. Žalovaný 1. v odvolaní zdôraznil, že žalobkyňa v čase vydraženia nehnuteľností nepochybne
mala vedomosť o predmetnom záložnom práve, nakoľko v exekúcii ako oprávnený vystupovala
spoločnosť NC GROUP SLOVAKIA, s.r.o. Dunajská Streda, v ktorej spoločnosti bola a je konateľkou.
Žalobkyňa vydražila dotknuté nehnuteľnosti s týmto záložným právom. Jej poukazovanie v tomto konaní
na naliehavý právny záujem, že za súčasného právneho stavu sú v značnom rozsahu neisté ako

aj ohrozené jej oprávnené záujmy ako aj vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, je preto
neodôvodnené.

31. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu
príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil
podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,
prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

32. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného práva (§ 131 CSP). Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
(okrem prípadu, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu). Rozumie sa tým právny záujem
žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená
nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne
vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná
existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp.

právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
stranami); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak,
len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia
žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu

na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení
podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok
súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo
logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (porov. uznesenie Najvyššieho súduSR sp. zn. 5MCdo 1/2010). Vecná legitimácia strany (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-
právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva,

o ktoré v konaní ide. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na podanej žalobe, je
preto rozhodujúce skutkové zistenie, či vôbec je žalobca vôbec nositeľom hmotného práva, o ktoré v
konaní ide. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie
k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania,
a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu zamietnuť (ako

neprípustnú), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí
záveru, že určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takúto
žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Pričom je nutné, aby tento naliehavý právny záujem
jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu
(§ 217 ods. 1 v spojení s § 378 CSP).

35. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny
záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“). Povinnosť

žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v
žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení
je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na
určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku,
nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo

nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie
je dôvodom na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna
prax (Civilný sporový poriadok, 2 vydanie, 2022, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,
Tomašovič a kol., str. 539 - 557).

36. Zastávame názor, že záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní
určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom.
Je prijateľná interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva
zpríslušnéhoregistrazáložnýchpráv,atonapriektomu,žezáložnéprávovosvojejnaturálnejpodobede
iure trvá (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky

zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1300-1315 s.).

37. V súdenom spore sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom a aj odvolací súd má za to, že požadované určenie, je určením v zmysle § 137 písm. c) CSP,
teda určením či tu právo je alebo nie je.

38. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§
421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako
judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo

viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle §
421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou

neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy orozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

39. V odôvodnenia rozsudku sp. zn. 5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022 Najvyššieho súdu SR odsek
16 vyplýva: „Pokiaľ dovolatelia v dovolaní vyslovili pochybnosti, či určovací výrok v znení, že sporné
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, ku ktorému dospeli súdy
nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného
práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa, dovolací súd poukazuje na rozhodnutie

sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. októbra 2022, v ktorom vyslovil názor, že určovací výrok v znení, že sporné
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného
záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa“.

40. Obiter dictum dovolací súd takisto poznamenáva, že aj odborná literatúra zastáva názor, že záložca
má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie

je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Podľa nej je prijateľná interpretácia, že
takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv,
a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá (ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1344). A teda, aj keď odborná komentárová spisba v obdobných

prípadoch pripúšťa ako najpriliehavejší petit určenie, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné
vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom, pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137
písm. c/ CSP (ako už bolo uvedené vyššie) nemôže byť na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila
z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným
súdnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP (podanie žaloby s uvedením predmetu

konania vo veci samej). Preto v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov dovolací súd považoval
dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vo vzťahu k prvej nastolenej
právnej otázke za nedôvodný (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022).

41. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa ako vlastníčka predmetných nehnuteľností má

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko za súčasného právneho stavu sú v značnom
rozsahuneistéaohrozenéjejoprávnenézáujmyakoajvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam,
ktoré sú zaťažené premlčaným záložným právom, a to v prospech žalovaného 1. ako záložného veriteľa,
pričom jedinou možnou formou obrany (dosiahnutie výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností)
je podanie tejto určovacej žaloby, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Správnym bolo aj

konštatovanie, že zvolená žaloba predstavuje vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobkyne, je možné ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva a nemá účinok v podobe
vyvolania prípadných ďalších sporov, slúži k praktickej životnej potrebe a vytvára pevný právny základ
pre právny vzťah strán sporu. Odvolací súd dodáva s poukazom na odsek 34 a 35, že určovacia
žaloba je vždy prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností,

ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu a zároveň
s poukazom na odsek 39 a 40 zdôrazňuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe má záložca
naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
premlčaným záložným právom.

42. Záložné právo plní uhradzovaciu funkciu, ktorá nastupuje potom, čo zabezpečená pohľadávka nie
je riadne a včas splnená. Výkon záložného práva si môže záložný veriteľ uplatniť v rámci postupu
upraveného v ustanovení § 151j OZ, tzn., že sa môže uspokojiť spôsobom určeným v záložnej zmluve
alebo predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu v exekúcii. Zo znenia citovaného
ustanovenia vyplýva, že záložný veriteľ má právo voľby, ktorý spôsob výkonu záložného práva využije a

že všetky tri spôsoby sú rovnocenné (spôsobom určeným v zmluve, predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, predajom zálohu podľa osobitných zákonov).

43. Záložné právo ako vecné právo k cudzej veci obmedzuje vlastníka veci, lebo oprávňuje záložného
veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (§ 151a

OZ). Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného
práva (§ 151h ods. 2 OZ). Preto neobstojí tvrdenie žalovaného 1., že je nedôvodné poukazovanie
žalobkyne na to, že sú neisté a ohrozené jej oprávnené záujmy ako aj vlastnícke právo. Aj keď je
záložné právo premlčané, znemožňuje žalobkyni (nadobúdateľovi zálohu) ako vlastníčke predmetnýchnehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej vlastníckym
právom garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy. Hoci záložné právo po vznesenej
námietke premlčania nie je možné realizovať, neexistuje žiadny dôvod na to, aby boli predmetné

nehnuteľnosti v príslušnom registri zaťažené nevykonateľnou ťarchou. Žalobkyňa ako vlastníčka
predmetných nehnuteľností, na ktorých viazne premlčané záložné právo, nemá k dispozícii iný právny
prostriedok, ako dosiahnuť vymazanie premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností proti vôli
záložného veriteľa, len rozsudok súdu, preto na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, má naliehavý právny záujem a žaloba žalobkyne je v zmysle § 137 písm. c) CSP prípustná.

44. Skutočnosť, že žalobkyňa mala vedomosť o záložnom práve v čase vydraženia nehnuteľností ako
aj to, že nehnuteľnosti vydražila s týmto záložným právnom nebola v konaní spornou. Žalovaný 1.
v odvolaní zdôraznil tieto skutočnosti, ale neuviedol, ako súvisia s tým, že podľa neho je poukazovanie
žalobkyne na naliehavý právny záujem nedôvodné. Vedomosť vydražiteľa nehnuteľností o existencii
záložného práva viaznuceho na vydraženej nehnuteľnosti je pri žalobe o určenie, že nehnuteľnosti nie

sú zaťažené záložným právom, irelevantná.

45. Žalovaný v odvolaní poukázal na text odseku 4 notárskej zápisnice zo dňa 24.11.2005, že záložný
veriteľ (v tomto konaní žalovaný 1.) sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
vyššie uvedeným spôsobom aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Ust. § 151md ods.

1 OZ, v ktorom sú taxatívne vymedzené zákonné dôvody zániku záložného práva, neobsahuje dôvod
premlčanie práva a teda následný výmaz záložného práva z evidencie katastra. Riešenie tohto prípadu
pomocou „sudcovskej tvorby práva“ ponechal na posúdenie odvolacieho súdu.

46. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (1). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka (2).

47. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

48. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

49. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

50. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

51. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že

záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

52. Podľa 151j ods. 1, 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak (1). Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná (2).

53. Podľa § 151md ods. 1, 2, 3 OZ Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b)
zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c)
ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh
v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo
prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda

záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva
určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným
spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa (1). Po zániku záložného práva sa vykoná
výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného

práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v
žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva (2). Záložný veriteľ
je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného
práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu
alebosprávnehoorgánu,ktorývydalrozhodnutieozrušenízáložnéhopráva.Žiadosťovýmazzáložného

práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení
záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom (3).

54. Ustanovenie § 151j ods. 2 O.z. dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je
zabezpečená pohľadávka premlčaná. Rozumie sa tým situácia, kedy je premlčaná pohľadávka, avšak

záložné právo premlčané nie je. V takom prípade nemá námietka premlčania vplyv na výkon záložného
práva. Záložné právo, tak ako každé majetkové právo (okrem vlastníckeho práva), podlieha premlčaniu.
Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 O.z.). Premlčacia doba plynie
odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí skôr,
než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 posledná veta O.z). Ak je záložné právo premlčané (čo

znamená, že je premlčaná aj zabezpečená pohľadávka), môže sa záložca dovolať premlčania (vzniesť
námietku premlčania) a odvrátiť tým výkon záložného práva. Zastávame názor, že námietku premlčania
môže záložca relevantne vzniesť nielen v prípade, ak záložný veriteľ voči nemu vedie súdne alebo
exekučné konanie (čo by vyplývalo z jazykového znenia ustanovenia § 100 ods. 1 O.z., podľa ktorého
na premlčanie prihliada na námietku súd), ale aj v prípade extrajudiciálneho výkonu záložného práva.

Ak sa záložca premlčania záložného práva dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej
dražbyaleboodinéhovýkonuzáložnéhopráva.Premlčanézáložnéprávosícezprávnejstránkyexistuje,
po vznesení námietky premlčania už však nemá žiadny praktický význam. (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár.
2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1300-1315 s.).

55. Keďže žalobkyňa vzniesla námietku premlčania záložného práva (s poukazom na jej vznesenie
aj žalovaným 2. ako záložca), ktoré bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy
o pôžičke zo 24.11.2005 záložnou zmluvou zo dňa 24.11.2005, súd prvej inštancie sa v konaní dôvodne
zaoberal posúdením vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.

zn. 1MCdo/8/2008 (R 31/2010), z ktorého záveru vyplýva, že vzniesť námietku premlčania možno aj v
určovacom spore ako aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011, z ktorého vyplýva právny názor
týkajúci sa možnosti vzniesť námietku premlčania záložcom po uplynutí premlčacej doby zabezpečenej
záložným právom.

56. Okresný súd dospel k záveru, že hlavný záväzok založený zmluvou o pôžičke uzavretou dňa
24.11.2005, ktorý bol uznaný do dôvodu a výšky, bol premlčaný a to uplynutím desaťročnej premlčacej
doby podľa ust. § 101 ods. 1 OZ dňom 25.11.2016. Premlčacia doba začala plynúť po márnom uplynutí
lehoty na plnenie, ktorá bola 12 mesiacov od podpisu zmluvy, t.j. dňom 25.11.2006 a uplynula dňa
25.11.2016. Záložné právo vzniklo záložnou zmluvou uzavretou dňa 24.11.2005 súčasne s hlavným

záväzkom, vo vzťahu k záložnému právu začala plynúť premlčacia doba podľa ust. § 110 ods. 1 OZ
márnym uplynutím lehoty na plnenie záväzku (12 mesiacov od podpisu zmluvy), pričom k realizácii
záložného práva mohlo dôjsť najskôr dňom 25.11.2006. Premlčacia doba 10 rokov uplynula dňom
25.11.2016, nakoľko záložný veriteľ nevykonal úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného práva.
Súd prvej inštancie uzavrel, že vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania záložného práva v

tomto konaní, je záložné právo zaťažujúce predmetné nehnuteľnosti premlčané dňom 25.11.2016, ktoré
závery neboli napadnuté odvolacou argumentáciou.57. V nadväznosti na uvedené v odseku 56 dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že
premlčanie záložného práva má za následok tak podstatné oslabenie premlčaného práva, a to i napriek
jeho existencii ako naturálnej obligácie, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ stratil možnosť domáhať

sa prípadného uspokojenia zabezpečeného záväzku zo zálohu (predmetných nehnuteľností), preto
ďalšia existencia záložného práva stráca akýkoľvek zmysel, keďže je nerealizovateľné. Premlčané
záložné právo takto stratilo spôsobilosť byť účinným právnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie
pohľadávky (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 08.12.2011). Záložné právo v
podobe naturálnej obligácie, ktoré je nevykonateľné z dôvodu dovolania sa premlčania, stráca akýkoľvek

právny zmysel a nemôže slúžiť potrebám praktického života.

58. Odvolateľ poukázal na ust. § 151md ods. 1 OZ, v ktorom sú taxatívne vymedzené zákonné dôvody
zániku záložného práva, ktoré ustanovenie neobsahuje dôvod premlčanie práva a teda následný výmaz
záložného práva z evidencie katastra, preto riešenie tohto prípadu podľa sudcovskej tvorby práva
ponecháva na posúdenie odvolacieho súdu.

59. Odvolací súd z obsahu napadnutého rozsudku nezistil, že by súd prvej inštancie nesprávne aplikoval
aby vyložil ustanovenie citované v odseku 58, práve naopak, v odseku 32 napadnutého rozsudku
konštatoval rovnaký záver a zároveň v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022, v ktorom Najvyšší súd vyslovil názor, že „vznesenie námietky

premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku. V takomto
prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže.
Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného
voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu
existenciesubjektívnehoprávaajpouplynutípremlčacejdoby,takétoplneniebybolomožnéanezaložilo

by na strane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol
v ustanovení spomenutého § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka spájať premlčanie záložného práva
s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade vznesenia
námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu). Ak teda povinný vznesie námietku
premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu nebude možné vykonať. Logicky z toho potom vyplýva, že

premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia
záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel a v konečnom
dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže záujem o kúpu
takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne limitujúci“.

60. Najvyšší súd v citovanom rozsudku zaujal stanovisko aj k sudcovskej tvorbe práva (pri riešení toho,
že po vznesení námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu nemá registrácia záložného
práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel) a uviedol, že pri mlčaní
hmotnoprávneho predpisu je súd povinný vyplniť medzeru v právnom predpise pomocou sudcovskej
tvorby práva (článok 4 ods. 2 Základných princípov CSP. Najvyšší súd pokračoval, že „Na uvedenom

základe najvyšší súd (aplikáciou základných zásad právneho poriadku) nazeral na vec cez prizmu
povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií
v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra
nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii

práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej
strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného práva, dovolací
súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva.
Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol
námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená

nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v rozpore
s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych
následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako vlastníčke
sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej
vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy, ktorá ako bdelý

vlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi a zároveň
splnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím“.61. Žalovanému 1. je teda potrebné prisvedčiť v tom, že pohľadávka v dôsledku premlčania nezanikla
(toto súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani netvrdil), trvá ďalej a že výkon záložného práva sa
môže uskutočniť aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná, avšak žalovaný 1. opomenul

skutočnosť, že uvedené je možné len dovtedy, kým sa záložca premlčania záložného práva nedovolá.
Potom je záložný veriteľ povinný upustiť od výkonu záložného práva. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, že v notárskej zápisnici uzavretej medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. ako dlžníkom bolo
dojednané, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná, nakoľko uvedené dojednanie len kopíruje ust. § 151j ods. 2

OZ. Odvolací súd poukazuje na to, že v notárskej zápisnici nebola dojednaná možnosť uskutočniť výkon
záložného práva aj v prípade premlčania záložného práva, ale len v prípade premlčania pohľadávky.
Žalobkyňa udelením príklepu v dražbe predmetných nehnuteľností a nadobudnutím vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vstúpila do práv a povinností záložcu (§ 153 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
exekučného poriadku) a zároveň na žalobkyňu ako nadobúdateľa zálohu prešli všetky práva a povinnosti
záložcu a zároveň sa na ňu vzťahujú práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva

(§ 151h ods. 2 OZ). Keďže žalovaný 2. ako dlžník a zároveň záložca a aj žalobkyňa ako nadobúdateľ
zálohu vzniesli námietku premlčania nielen pohľadávky, ale aj námietku premlčania záložného práva, nie
je možné záložné právo vykonať proti vôli povinného, teda záložcu, resp. v tomto prípade nadobúdateľa
zálohu,ktorýmvsúčasnostiježalobkyňa,zktoréhodôvodunámietkažalovaného1.omožnostiuspokojiť
sa zo zálohu aj keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná, nebola dôvodná.

62. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného 1. neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových
a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného 1. z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za
opodstatnené. V odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už

súd prvej inštancie. Všetky relevantné skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho
rozhodnutia náležite vysporiadal a vec správne právne posúdil.

63. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej

inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane konkrétnymi odvolacími dôvodmi
nespochybneného výroku o náhrade trov prvoinštančného konania) vo vzťahu k žalovanému 1. podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

64. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

67.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1vspojenís§
396 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej priznal v zmysle uvedeného
ustanovenia voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom

vo vzťahu k nemu nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

68. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.69. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).