Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Gašková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 71Csp/29/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123220891
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Gašková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123220891.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Soňou Gaškovou v právnej veci žalobcu Slovenská televízia
a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., v konaní o zaplatenie 54,12 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Konanie v časti o zaplatenie 39,52 eur z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 39,84 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 6.12.2023, žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 54,12 eura spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur
a uplatnil si tiež náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je platiteľom za služby verejnosti poskytované žalobcom.
Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za obdobie od
1.4.2022 do 30.6.2023. Písomnou výzvou zo dňa 3.8.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej
úhrady a nákladov poštových služieb vzniknutých v súvislosti s odoslaním výzvy. Keďže žalovaný
neuhradil sumu na základe výzvy, ani v lehote 30 dní, je povinný zaplatiť aj pokutu. Pohľadávka žalobcu
predstavuje sumu 37,12 eura a pozostáva z 8 neuhradených mesačných predpisov v období od
1.4.2022-30.6.2023, pokuty 17 eur a poštovného 2,40 eur.
3. V podaní dňa 10.1.2024 žalobca uviedol, že žalovaný k platbám nestanovil obdobie, za ktoré uhrádzal
pohľadávku, tieto platby boli započítané na predpisy platieb splatné v období do 3/2022. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/67/2021 zo dňa 14.2.2022.
4. Dňa5.3.2024vydaltunajšísúdvoveciplatobnýrozkazč.k.71Csp/29/2023-19,protiktorémužalovaný
podal dňa 12.4.2024 odpor elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, ktorý
dňa 19.4.2024 doplnil v listinnej forme. Žalovaný dlh neuznal, nakoľko mal za to, že uvedené úhrady
vykonal. Namietal, že za žalobcu koná neoprávnená osoba, nakoľko oprávnenie zastupovať žalobcu má
zo zákona generálny riaditeľ a návrh na vydanie platobného rozkazu podpísal D. D.. Ako príloha návrhu
je žalobcom predložené poverenie zo dňa 2.8.2017 na zastupovanie žalobcu pre zamestnanca žalobcu
E. D. D., ktorý je v poverení špecifikovaný iba ako zamestnanec Odboru právneho, Sekcia generálneho
riaditeľa s uvedením č. OP: F.. Predmetné poverenie je zo dňa 2.8.2017 a je udelené PhDr. Jaroslavom
Rezníkom, generálnym riaditeľom RTVS, ktorému zaniklo oprávnenie zastupovať žalobcu dňa 1.8.2022,
a to uplynutím funkčného obdobia. Poverenie na právne zastupovanie nie je udelené E. G. E., ktorý jegenerálnym riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska a je oprávnený konať za žalobcu, resp. poveriť
splnomocniť na zastupovanie žalobcu inú osobu. Poukázal na skutočnosť, že podpisy osoby, ktoré sú
na poverení zo dňa 2.8.2017 a na návrhu na vydanie platobného rozkazu, sú zjavne odlišné, nie je
možné ho považovať za čitateľný podpis a preto návrh nemá náležitosti zákonného podania.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výzvou na zaplatenie nedoplatku, prehľadom
a sumárom predpisov a platieb, doručenkou, potvrdením Slovenskej pošty Tarifnej ceny za úradnú
zásielku, povereniami na zastupovanie, písomnými vyjadreniami strán konania, lustráciou Sociálnej
poisťovne a zistil nasledovný skutkový stav:
6. V žalobcom uplatnenom období na úhrady služby verejnosti bol právny predchodca žalobcu
Rozhlas a televízia Slovenska verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010
Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska (ďalej ako „zákon o RTVS“) platného do 30.6.2023, ktorého
právnym nástupcom od 1.7.2024 je žalobca, v súlade so zákonom č. 157/2024 Z.z. o Slovenskej
televízií a rozhlase. Žalovaný bol v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska platného do 30.6.2023, platiteľom úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.
7. Z prehľadu predpisov a platieb s variabilným symbolom 0510364054 súd zistil, že žalobca evidoval
nedoplatokžalovanéhozaobdobieodapríla2014do júna2023vovýške 39,52eur,vrátanepoštovného
2,40 eur.
8. Výzvou zo dňa 3.8.2023 žalobca upozornil žalovaného na existenciu jeho záväzku a vyzval ho na
zaplatenie sumy 39,52 eur, vrátane poštových sadzieb 2,40 eur za obdobie od 1.4.2014 do 30.6.2023.
9. Podľa výpisu úhrad žalovaný sumu 39,52 eur uhradil na účet žalobcu dňa 12.4.2024.
10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde
k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z.z. o RTVS platného do 30.6.2023 Rozhlas a televízia
Slovenska vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť
a nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej a televíznej programovej služby previesť
zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
15. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska platného do 30.6.2023 (ďalej len "o úhrade za služby") platiteľ úhrady (ďalej len
"platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v
rodinnom dome.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby vyberateľom úhrady a príjemcom
úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
17. Podľa § 6 ods. 1 písm. zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby platiteľ podľa § 3 písm. a) platí
úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby povinnosť platiť úhradu vzniká od
prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala
platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.
20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa
§ 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
21. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný
zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
22. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou
je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady
uplatniť na súde.
23. Podľa § 72 Civilného sporového poriadku na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú
ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
24. Z dôvodu úhrady istiny a poštových sadzieb žalobca v priebehu konania zobral žalobu v časti
o zaplatenie 39,52 eur späť, preto súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku
konanie o zaplatenie 39,52 eur zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na úhradu pokuty
17 eur.
25. Po späťvzatí žaloby bolo medzi stranami konania sporné, či žaloba má požadované náležitosti,
ktorým je platné poverenie na zastupovanie žalobcu v konaní pred súdom a podpis poverenej osoby
na žalobe.
26. Žalobcom v tomto konaní je právnická osoba, ktorej konanie ako strany v civilnom konaní upravuje
§ 72 Civilného sporového poriadku s odkazom na hmotné právo. V súlade s hmotnoprávnou úpravou §
20 Občianskeho zákonníka konať za právnickú osobu môžu osoby, ktorej úkony sa považujú za úkony
priamo právnickej osoby (konanie štatutárneho orgánu) a tí, ktorí môžu konať v zastúpení právnickej
osoby (iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby
alebojetovzhľadomnaichpracovnézaradenieobvyklé).Inízamestnanciprávnickejosobysúoprávnení
zastupovať právnickú osobu v súdnom konaní na základe poverenia. Poverenie definuje § 9 ods. 2
Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov,
aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení
musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Zo spisu mal súd jednoznačne za
preukázané, že žalobca poveril svojho zamestnanca E. D. D. na úkony spojené s podaním žaloby,
keď v poverení zo dňa 2.8.2017 a zo dňa 4.7.2018 doplnené osvedčovacou doložkou o zaručenej
konverzii ako elektronickej podobe pôvodného dokumentu, neabsentuje zákonom stanovený rozsah
poverenia, práve naopak, žalobca presne špecifikoval, v akom rozsahu zamestnanca poveruje a to, aby
ho zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa žalobcu v konaniach pred súdmi SR, vr. Obchodného
registra, pred súdnymi exekútormi, pred právnickými a fyzickými osobami, vrátane orgánov verejnej
a štátne správy a samosprávy, aby vykonával všetky úkony, prijímal písomnosti, podával návrhy
a žiadosti, uzatváral zmier, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky
a vzdal sa ich, vymáhal nároky a ich plnenie potvrdzoval. Poverenie bolo udelené aj na zastupovanie
v odvolacom konaní, konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch a exekučnom konaní.
27. Podľa znenia poslednej vety poverenia, poverenie nadobúda platnosť a účinnosť dňom jeho
podpísania a zaniká ukončením pracovného pomeru zamestnanca. Zo správy Sociálnej poisťovne
vyplýva, že D. D. je od 1.12.2015 zamestnancom žalobcu a jeho pracovný pomer naďalej trval aj v
čase podania žaloby a preto niet pochýb o tom, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, pretože
platnosť poverenia konať za žalobcu je viazaná až na ukončenie pracovného pomeru zamestnanca,
a táto podmienka v čase podania žaloby nebola naplnená. Keďže k naplneniu právnej skutočnosti –
zániku pracovného pomeru nedošlo, na platnosti poverenia nemení ani fakt, že v čase podania žaloby
došlo k zmene generálneho riaditeľa žalobcu.28. Ak ide o samotný podpis povereného zamestnanca na žalobe, zákon nestanovuje, čo presne
sa podpisom rozumie, t.j. či je podpisom rukou písané meno, priezvisko alebo stačí len priezvisko
alebo iný symbol, ktoré osoba vlastnou rukou napísala a ako podpis používa. Podpisom sa vo
všeobecnosti rozumie rukou napísané priezvisko alebo iný identifikačný znak, pričom celý podpis
nemusí byť čitateľný, spravidla by malo byť čitateľné aspoň prvé písmeno a z ďalších ťahov by mala
vyplývať poznateľnosť skutočnosti, že ide o podpis. Porovnaním podpisov na povereniach a podpise
na žalobe je jasne zreteľne totožné prvé písmeno podpisu zamestnanca žalobcu. Súd z vlastnej činnosti
má vedomosť, že na tunajšom súde prebiehajú viaceré súdne konania žalobcu, v ktorom bol v konaní
poverený rovnaký zamestnanec žalobcu a niet pochýb o oprávnenosti uvedeného zamestnanca konať
za žalobcu.
29. Súd po zhodnotení všetkých skutočnosti a zákonných ustanovení uzavrel, že žaloba má
všetky zákonom požadované náležitosti, vrátane platného poverenia zamestnanca žalobcu na jeho
zastupovanie v konaní.
30. Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobcu na úhradu pokuty vo výške 17 eur. Žalobca vyzval
žalovaného dňa 3.8.2023 na úhradu nedoplatku a keďže žalovaný neuhradil nedoplatok v lehote do 30
dní od doručenia výzvy, žalobca si uplatnil aj pokutu vo výške 17 eur, vychádzajúc z ustanovenia § 10
ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby. Zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby bol ku
dňu 30.6.2023 zrušený a preto po tomto dátume žalobcov nárok na pokutu na podklade výzvy zaslanej
až po 30.6.2023 nemá zákonnú oporu a v tejto časti súd žalobu zamietol.
31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
35. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine.
Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby vo výške 39,52 eur, ktoré žalobca zobral späť z
dôvodu úhrady dlžných súm žalovaným po začatí konania dňa 12.4.2024.. Žalovaný tak svojím konaním
zodpovedá v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku za zastavenie konania v uvedenej časti.
Žalobca bol teda úspešný v časti 39,52 eur, (69,92%) a žalovaný úspešný v časti 17 eur, v ktorej časti
bola žaloba zamietnutá (30,08 %). Podľa pomeru úspechu strán konania súd vyslovil, že žalobca má
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,84 % (69,92%-30,08%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. – ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalobca
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.