Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010373
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010373.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.LucieHorvátovejasudcovJUDr.Milana

Straku a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovanej
A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., pre zločin neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v znení
zákonač.40/2024,oodvolaníprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.20T/24/2024
zo dňa 04. decembra 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júna 2025 v Trenčíne jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného súdu z r u š u j

e výrok o ochrannom opatrení.

Podľa § 73 odsek 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 74 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanej A. A.,
nar. XX.XX.XXXX ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/24/2024 zo dňa 04. decembra 2024 bola obžalovaná
A.A.,nar.XX.XX.XXXX(ďalejiba„obžalovaná“)napodkladeobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry
Bánovce nad Bebravou sp. zn. Pv 395/23/3301 zo dňa 19. apríla 2024, uznaná za vinnú zo spáchania
zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4

písm. b) Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z. z. na tom skutkovom základe, že

„od presne nezistenej doby najneskôr do 28.12.2023 na presne nezistených miestach najmä v Prievidzi
a v Bánovciach nad Bebravou, od presne nestotožnených osôb zadovažovala MDMA, kokaín a
metamfetamín (pervitín), ktorý si zadovážila aj v presne nezistenom čase dňa 22.12.2023 a tieto
návykové látky následne neoprávnene prechovávala v ružovej kapsičke
s nápisom Karma a v nej nachádzajúcej sa zatavenej zrezanej injekčnej striekačke s modrým piestom

a v plastových vreckách s tlakovým uzáverom najneskôr do 14:45 hod. dňa 28.12.2023 v B. C. B., D.
E. XXXX/X E. B. F. XX, kedy ich pri domovej prehliadke zaistil vyšetrovateľ PZ, pričom bolo zistené, že
obžalovaná prechovávala (stopa č. 6)
v zatavenej zrezanej injekčnej striekačke s modrým piestom metamfetamín s prímesou MSM
s obsahom 1088 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 64,8 % hmotnostných, ktoré obsahovalo
705 mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo možno považovať za najmenej 18 bežných
jednotlivých dávok drogy, (stopa č. 7A) v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom metamfetamín s

prímesou MSM s obsahom 1076 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 49,2 % hmotnostných,
ktoré obsahovalo 529 mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo možno považovať za najmenej
13 bežných jednotlivých dávok drogy, (stopa č. 7B) v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom
metamfetamín s prímesou MSM s obsahom 3330 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 63,6% hmotnostných, ktoré obsahovalo 2118 mg absolútneho metamfetamínu a toto množstvo možno
považovať za najmenej 53 bežných jednotlivých dávok drogy, (stopa č. 7C) v plastovom vrecku s
tlakovým uzáverom metamfetamín s prímesou MSM s obsahom 3958 mg s priemernou koncentráciou

účinnej látky 67,2 % hmotnostných, ktoré obsahovalo 2660 mg absolútneho metamfetamínu a toto
množstvomožnopovažovaťzanajmenej67bežnýchjednotlivýchdávokdrogy,(stopač.7D)vplastovom
vrecku s tlakovým uzáverom MDMA s obsahom 341 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,0
% hmotnostných, ktoré obsahovalo 252 mg absolútneho MDMA a toto množstvo možno považovať
za najmenej 2 bežné jednotlivé dávky drogy, (stopa č. 7F) v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom

kokaín s prímesou levamizolu s obsahom 92 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 66,7 %
hmotnostných, ktoré obsahovalo 61 mg absolútneho kokaínu a toto množstvo možno považovať za
najmenej 2 bežné jednotlivé dávky drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z., o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín (pervitín)
zaradený do II. skupiny psychotropných látok, MDMA do I. skupiny psychotropných látok a kokaín do
II. skupiny psychotropných látok.“

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 171 odsek 4 Trestného zákona účinného v čase rozhodovania
súdu, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, aplikáciou
§ 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 189 (stoosemdesiatdeväť) dní nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného

zákona súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona súd uložil obžalovanej ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom ihneď po jeho vyhlásení odvolanie

prokurátor okresnej prokuratúry, ktoré následne aj podrobne písomne odôvodnil. Prokurátor sa
predovšetkým nestotožnil s tým, že okresný súd na predmetnú trestnú vec aplikoval ustanovenia
Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z., pretože pri použití správnej právnej kvalifikácie by
trestná sadzba za spáchaný zločin bola rovnaká v rozmedzí
3 až 10 rokov, a teda nová právna úprava nie je pre obžalovanú priaznivejšia. Okresný súd

teda chybne vyhodnotil, že nebolo obžalovanej preukázané obchodovanie s omamnou a psychotropnou
látkou, čo odôvodnil tým, že žiadna droga, ktorá by mala byť predmetom obchodovania, zaistená
nebola. Boli zaistené iba drogy vo väčšom množstve pokrývajúce osobnú spotrebu obžalovanej. Podľa
názoru prokurátora však z výpovede obžalovanej a svedka G. jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná
obchodovala s drogou, keďže tomuto svedkovi opakovane zaobstarala pervitín. Dopustila sa preto

nielen prechovávania drog vo väčšom množstve, ale aj obchodovania s drogami. Ak by sa do praxe
pripustil výklad okresného súdu, výrazne by to znemožnilo objasňovanie drogovej trestnej činnosti,
pretože konzumenti si po kúpe drogy túto väčšinou ihneď aplikujú, a teda je prakticky nemožné ju
zaistiť. Vo vzťahu k výroku o treste sa prokurátor nestotožnil s výmerou trestu, ktorú považuje za
neprimerane miernu. Okresný súd nemal použiť mimoriadne zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.

zák., pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaná už bola súdne trestaná
za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, keď viedla vozidlo pod vplyvom drog
a aktuálne žalovaného skutku sa mala dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby tohto podmienečného
odsúdenia. Okresný súd nesprávne postupoval aj pri uložení ochranného protitoxikomanického liečenia
ambulantnou formou, pretože mal obligatórne, s poukazom na § 74 ods. 1 Tr. zák. rozhodnúť o ústavnej

forme liečenia. Záverom prokurátor namietal aj neuloženie obžalovanej trestu prepadnutia veci –
mobilného telefónu, ktorý bol základným komunikačným nástrojom medzi obžalovanou a svedkom G.
v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K odôvodneniu odvolania prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedla,
že sa stotožnila s napadnutým rozsudkom vo všetkých jeho výrokoch. Prokurátor nielenže neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k obchodovaniu s drogou, ale počas celého (najmä prípravného konania)
ani dokazovanie týmto smerom neviedol, pretože podľa Trestného zákona účinného do 15. marca
2024 postačovalo väčšie množstvo zaistenej drogy na prezumovanie jej obchodovania. Je teda celkom

zrejmé, že nová právna úprava je pre obžalovanú priaznivejšia a navyše z výsluchov obžalovanej
a svedka G. jednoznačne vyplýva, že k obchodovaniu s drogou v zmysle definície § 135b ods. 2 Tr.
zák. nedochádzalo. Nie je totiž možné konštatovať, že keď dve osoby užijú spolu drogu ide o distribúciu
drogy v zmysle obchodovania. Okresný súd správne zdôraznil, že absentovalo zaistenej akejkoľvekdrogy, ktorá by mala byť predmetom obchodovania. Vo výroku o treste bolo dôvodne prihliadnuté na
to, že obžalovaná od začiatku spolupracovala, priznávala svoj podiel viny, ľutovala čo sa stalo. Drogy
nemala pri sebe, takže bez jej priznania by iba s komplikáciami bolo dokazované, že patria jej. Rovnako

je potrebné prihliadnuť na správanie obžalovanej vo väzbe, kedy si vstúpila do svedomia a príkladne
sa správala. Prokurátorom navrhovaný trest prepadnutia veci, t. j. mobilného telefónu obžalovanej, nie
je dôvodné ukladať, keďže táto vec absentovala v skutkovej vete obžaloby. Vzhľadom na uvedené
obžalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol podľa § 319 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, ktoré sa konalo za splnenia všetkých
zákonných procesných podmienok, prokurátor krajskej prokuratúry právom konečného návrhu uviedol,
žesastotožnilspodanýmodvolanímpodriadenéhoprokurátorastýmrozdielom,ženavrholodvolaciemu
súdu, aby bez vrátenia veci rozhodol sám tak, ako uvádzal prokurátor vo svojej záverečnej reči na
hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Obhajca obžalovanej navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Poukázal na ich písomné vyjadrenie k odôvodneniu odvolania prokurátora

a opätovne zdôraznil, že nová právna úprava Trestného zákona je pre obžalovanú priaznivejšia,
s čím sa stotožnil aj krajský súd, keď rozhodoval ako sťažnostný súd pri prerušení trestného stíhania
obžalovanej. Obžalovaná sa stotožnila s prednesom svojho obhajcu a rovnako navrhla odvolanie
prokurátora zamietnuť. Po prepustení z väzby začala viesť riadny život, prerušila kontakty s ľuďmi,
v súvislosti s ktorými som sa dopúšťala protiprávneho konania, a chce si dokončiť vysokoškolské

štúdium. K spáchanej trestnej činnosti aj k užívaniu drog je kritická.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júna 2025, na podklade podaného odvolania

prokurátora preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem namietaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných

medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je prípustné, podané oprávnenou
osobou, včas i na správnom mieste, a je dôvodné, avšak iba vo vzťahu
k výroku o ochrannom opatrení.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu

posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo súladne s Trestným zákonom a Trestným poriadkom,
a v ktorom nedošlo k takým chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci alebo k porušeniu práv obžalovanej na obhajobu.

Odvolací súd rovnako nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti a správnosti výroku o vine
obžalovanej z napadnutého rozsudku, keďže takýto jednoznačný záver vyplynul zo zákonným
spôsobom vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne
odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností potrebných pre

rozhodnutie o vine. Súd prvého stupňa v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, pričom správne poukázal na to, že
obžalovanásakprechovávaniuzaistenýchdrog(MDMA,pervitínakokaín)priznala,jejvinupreukazovali
aj ďalšie usvedčujúce dôkazy, najmä znalecké skúmanie Kriminalistického a expertízneho ústavu,

z ktorých záverov vyplynula presná hmotnosť zaisteného materiálu, jeho vlastnosti a hmotnosť účinnej
látky vo forme voľnej bázy, vyjadrená v percentách.

Okresný súd postupoval súladne s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zák., keď na predmetnú trestnú vec
aplikoval už novú právnu úpravu, t. j. postupoval aj pri určení právnej kvalifikácie spáchaného skutku

obžalovanej podľa Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z., pretože táto právna úprava
je bezpochyby pre obžalovanú priaznivejšia. Pokiaľ prokurátor namietal takýto postup, a rovnako sa
domáhal iného spôsobu hodnotenia dôkazov v porovnaní so súdom prvého stupňa, keď podľa jeho
názoru bolo v konaní preukázané aj obchodovanie s drogami zo strany obžalovanej, odvolací súduvádza, že súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy, potrebné pre objektívne posúdenie žalovaného
skutku, vyhodnotil v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., a teda podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel ku správnemu záveru, že
v konaní nebolo preukázané, že obžalovaná s drogou obchodovala,
t. j. že by zaistená droga bola čo i len sčasti určená na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia
majetkového prospechu. Okresný súd zároveň skutočne podrobne a výstižne odôvodnil svoje právne

úvahy, keď zrozumiteľne vysvetlil, že prijatím zákona č. 40/2024 Z. z. došlo s účinnosťou od 15.
marca 2024 k výraznej zmene úpravy trestnoprávneho postihu páchateľov drogovej trestnej činnosti.
Zákonodarca v podstate stanovil, že zadovážením
a prechovávaním omamnej a psychotropnej látky sa rozumie ju doviezť, vyviezť, previezť, prepraviť,
kúpiť, vymeniť a mať v držbe najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez
toho, aby bola čo i len sčasti určená na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového

prospechu. Zároveň bol určený konkrétny rozsah tzv. nepatrného, malého, väčšieho, značného, veľkého
a mimoriadne veľkého množstva toho ktorého druhu omamnej a psychotropnej látky s určením celkovej
hmotnosti zaistenej látky a množstva účinnej látky v nej vo forme voľnej bázy. V tomto smere sú
podstatné údaje uvedené v treťom stĺpci v prílohe č. 1 zákona, kde je uvedená hmotnosť drogy
a v štvrtom stĺpci, kde je uvedené množstvo účinnej látky drogy. Napríklad nepatrné množstvo pervitínu

v prílohe č. 1 v treťom stĺpci je stanovené na hmotnosť 0,2 g pri množstve 140 mg účinnej látky vo forme
voľnej bázy. Všetky ďalšie množstvá (väčšie, značné, veľké a mimoriadne veľké) sa odvíjajú násobkom
od nepatrného množstva (§ 135c a § 135d Tr. zák.). V tomto smere sú podstatné údaje uvedené v treťom
stĺpci v prílohe č. 1, kde je uvedená hmotnosť drogy a v štvrtom stĺpci, kde je uvedené množstvo účinnej
látky drogy. V prípade, ak zaistené množstvo drogy presiahne väčšie množstvo (teda ak pôjde o značné

množstvo alebo veľké množstvo alebo mimoriadne veľké množstvo) bude platiť zákonom stanovený
predpoklad, že ide o obchodovanie s drogami a v takomto prípade sa bude skutok právne kvalifikovať
vždy ako trestný čin podľa § 173
Tr. zák. (§ 135b Tr. zák.)

S poukazom na vyššie uvedené je tiež zrejmé, že množstvo drogy sa určuje z hmotnosti zaistenej
omamnej alebo psychotropnej látky a množstva účinnej látky v nej, t. j. zákonodarca predpokladá na
splnenie základného pojmového znaku určenia o aké množstvo drogy a účinnej látky v nej ide, jej
zaistenie, a to bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k sťaženiu získavania dôkazov o trestnej činnosti
spočívajúcej v obchodovaní s drogami zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Okresný súd nepochybil ani vo vzťahu k napadnutému výroku o treste, keď obžalovanej uložil
najprísnejší druh trestu, a to nepodmienečný trest odňatia slobody, vzhľadom k tomu, že sa trestnej
činnosti dopustila v čase plynutia skúšobnej doby jej predchádzajúceho podmienečného odsúdenia
za menej závažnú trestnú činnosť. Okresný súd zároveň pri výmere tohto trestu prihliadol na všetky

zásady ukladania trestov a sankcií v zmysle § 33a a § 34 Tr. zák., keď identifikoval u obžalovanej jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie a oľutovanie spáchania trestného činu)
a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bola v minulosti jedenkrát súdne trestaná),
a zároveň keď u nej zistil mimoriadne okolnosti pre zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby (v
rozmedzí 1 až 6 rokov) podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom tieto okolnosti aj zrozumiteľne v odôvodnení

napadnutého rozsudku vysvetlil, keď poukázal na to, že obžalovaná sa k trestnej činnosti v celom
rozsahu priznala, od začiatku spolupracovala s políciou a pri správnej aplikácii právnej kvalifikácie
žalovaného trestného činu už v obžalobe by pred súdom prvého stupňa urobila vyhlásenie o vine,
čím by následne po prijatí jej vyhlásenia súdom nemuselo dôjsť k dokazovaniu vo vzťahu k výroku
o vine. Obžalovaná bola doposiaľ iba jedenkrát súdne trestaná a v kombinácii s uloženým ochranným

protitoxikomanickým liečením nie je potrebné na ňu pôsobiť prísnejším trestom odňatia slobody, t. j.
trestom dlhšieho trvania. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 189 dní, teda v rozsahu, v akom
obžalovaná vykonávala väzbu je aj podľa názoru krajského súdu trestom primeraným, zákonným
a spravodlivým. Obžalovaná po spáchaní skutku preukázala sebareflexiu vzorným správaním počas
výkonu väzby, nedopustením sa žiadnej ďalšej protiprávnej činnosti a aktuálne prezentovaným kritickým

postojom k svojmu zlyhaniu vo vzťahu k páchaniu drogovej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o prokurátorom
navrhovaný trest prepadnutia veci (mobilného telefónu obžalovanej), na uloženie tohto trestu neboli
splnené zákonné podmienky, pretože nebolo preukázané, že táto vec bola použitá na spáchanie
trestného činu.Prokurátor však dôvodne namietal nesprávnu formu uloženého liečenia, keďže v zmysle ustanovenia
§ 74 ods. 1 Tr. zák. bol okresný súd povinný obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou, a nie ambulantnou formou, pretože táto povinnosť sa viaže k uloženiu nepodmienečného

trestu odňatia slobody. Krajský súd teda na podklade dôvodne podanej námietky prokurátora v rámci
jeho odvolania zrušil v tejto časti napadnutý rozsudok a rozhodol sám tak, že obžalovanej uložil podľa
§ 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Z vyššie uvedených rozvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.