Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-11Csp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3520201672.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. C. D. E. XXX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava 824 96, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 04, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie
zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného

zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 650,00 Eur z a s t a v u j e .

II. Súd u r č u j e , že úver č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 uzatvorený medzi žalobcom
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

III. Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 j e n e p l a t n á .

IV. Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 j e n
e p l a t n á .

V. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 j e n e p l a t n á .

VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.443,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 1.443,76 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

VII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
400,00 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

VIII. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11Csp/28/2020-
68 zo dňa 29.11.2020, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

IX. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu žalobca žiadal, aby súd určil, že úver č. zmluvy
XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez

poplatkov. Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 je neplatná. Dohoda
o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 je neplatná. Rozhodcovská zmluva
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 je neplatná. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodnéobohatenie vo výške 700,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 16.06.2020 do
zaplatenia. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.050,00
Eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, dňa 28.04.2015 bol žalobcovi žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 1.500,00 Eur na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015. Žalobca dostal na účet
dňa 29.04.2015 od žalovaného sumu 1.350,00 Eur, o 150,00 Eur menej, ako bolo dohodnuté. Je toho
názoru, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti (termín konečnej splatnosti

- deň, mesiac a rok; RPMN; celková čiastka na zaplatenie, výška úveru, adresa veriteľa, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť). Ak sa termín konečnej splatnosti deň, mesiac
a rok nachádza v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, tak toto oznámenie je jednostranne
podpísaný dokument zo strany žalovaného ako veriteľa. Oznámenie nemá písomnú formu, preto ho
nemožno považovať za súčasť zmluvy. Odplata za poskytnutú službu - odklad 3 splátok úveru, nie
je započítaná v RPMN ani v celkovej čiastke na zaplatenie. Odplata za poskytnutú službu vo výške

1.229,76 Eur je v rozpore s dobrými mravmi a úžernícka praktika k poskytnutej výške úveru 1.350,00
Eur. Žalobca ani službu nevyužil a suma 1.229,76 Eur slúži len záujmom žalovaného ako veriteľa. Po
materiálnej stránke nebolo žalobcovi nič dodané. Splátkový kalendár nie je obojstranne podpísaný, preto
ho nemožno považovať za súčasť zmluvy. V RPMN nie sú zahrnuté všetky náklady úveru a taktiež v
celkovej čiastke na zaplatenie nie je zahrnutá odplata za poskytnutú službu. Adresa veriteľa, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť musí byť v predmetnej zmluve konkretizovaná,
aj keď je v zmluve v označení veriteľa uvedená adresa veriteľa. Podľa výpisu platieb a rozpisu
zrážok zo mzdy žalobca zaplatil sumu vo výške 2.793,76 Eur, to znamená, že výška poskytnutého
úveru vo výške 1.350,00 Eur je preplatená o 1.443,76 Eur. Na základe uvedeného došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí žalovaný vydať. Žalobca vyzval žalovaného k

vydaniu bezdôvodného obohatenia v reklamácii a vo výzve zo dňa 28.05.2020, avšak žalovaný v
odpovedi zo dňa 08.06.2020 odmietol bezdôvodné obohatenie vydať, nakoľko neeviduje žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by ho k tomu zaväzovalo. Zároveň si uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Ďalej
žiadal, aby súd žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu primeraného finančného zadosťučinenia
za konanie žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti a práva spotrebiteľa v tom, že nedodal služby v

bežnej kvalite, ponúkal a uzavrel návrh zmluvy v zmysle § 4a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., vykonával
zrážky zo mzdy v čase, keď už istina úveru bola uhradená a bránil uplatneniu a úspešnému riešeniu
reklamácie, teda aj mimosúdnemu riešeniu sporu vydaním bezdôvodného obohatenia s tvrdením, že
mu to neprikazuje žiadne súdne rozhodnutie.

3. K žalobe pripojil listinné dôkazy, a to Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015, Dohodu o poskytnutí služieb č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015, Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015,
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.04.2015, Splátkový kalendár, Pokus o zmier
zo strany žalobcu pred začatím súdneho konania, Posudok odboru ochrany spotrebiteľa MS SR, Výpis

platieb z VÚB účtu, Rozpis vykonaných zrážok zo mzdy, Prehľad čerpania a úhrad splátok - zrážok zo
mzdy voči istine úveru, Reklamáciu úverovej zmluvy a výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia,
Odpoveď na reklamáciu a výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k 11Csp/28/2020 - 105 zo dňa 19. mája 2022, ktorým určil, že úver

č. zmluvy 8500111773 zo dňa 28.04.2015 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov (výrok I.). Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 je neplatná
(výrok II.). Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 je neplatná (výrok
III.) Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2015 je neplatná (výrok IV.). Žalovaný je
povinný vydať žalobcovi sumu 700,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo

sumy 700,00 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok
V.). Žalovaný je povinný zapltiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900,00 Eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok VI.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok VII.).
Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11Csp/28/2020 – 68 zo dňa 29.11.2020 zrušil
(výrok VIII.). Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok IX.).

5. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich
výrokoch I., III., V. a VI. a vo výroku IX. o náhrade trov konania zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že konaniepred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozsudku sú postihnuté viacerými vadami a
týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Civilné sporové

konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. Žalobca môže počas
konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal určenia, že úver zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril ako dlžník so žalovaným ako veriteľom, je bezúročný a bez
poplatkov, ďalej sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 443,76 Eur s príslušenstvom
a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,00 Eur. Zmena žaloby je prejavom

dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj
žalobný návrh. Podaním, doručeným súdu dňa 29.10.2020, žalobca zmenil žalobu tak, že sa ďalej
domáhal určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, ďalej sa domáhal
určenia neplatnosti dohody o poskytovaní služieb, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej zmluvy,
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 700,00 Eur s príslušenstvom a zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.050,00 Eur. V časti určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov

k zmene žaloby nedošlo. V časti o určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb, dohody o zrážkach
zo mzdy, rozhodcovskej zmluvy, a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1
050,- eur však ide o zmenu žaloby tak po kvantitatívnej stránke, ako aj kvalitatívnej stránke, keď sa
žalobca oproti pôvodnej žalobe domáhal nielen vyššieho finančného zadosťučinenia, ale aj iných, oproti
žalobe rozdielnych nárokov. Súd bol povinný v zmysle § 142 CSP o zmene žaloby rozhodnúť, čo aj

urobil na pojednávaní dňa 19.05.2022, keď uznesením zmenu žaloby pripustil. Pojednávania sa však
žalovaný a ani jeho právny zástupca nezúčastnili a v takom prípade bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie pojednávanie odročiť a v zmysle § 142 ods. 2 uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby,
doručiť žalovanému do vlastných rúk. Súd však pojednávanie neodročil a rozhodol vo veci, avšak na
podklade zmenenej žaloby, o ktorej síce rozhodol, avšak bez prítomnosti žalovaného a pred tým, než

by vôbec uznesenie o pripustení zmeny žaloby žalovanému doručil. Uznesenie doručil žalovanému až
spolu s rozhodnutím vo veci samej, t. j. spolu s napadnutým rozsudkom. Takýto procesný postup nie
je správny a súd ním znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď konal o nárokoch žalobcu, ktoré sa
právom aprobovaným spôsobom nestali predmetom konania. V časti, v ktorej súd pripustil zmenu žaloby

v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia však súd prvej inštancie vôbec nemal o zmene
žaloby rozhodovať, pretože v tejto časti sa žalobca na základe podania zo dňa 29.10.2020 domáhal
oproti pôvodnej žalobe kvalitatívne rovnakého plnenia, avšak v kvantitatívne v menšom rozsahu, čiže
podľa obsahu ide v tejto časti o čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť nie
uznesením o zmene žaloby, ale o zastavení konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia,

ktorého sa už žalobca nedomáhal, čo mohol súd urobiť v rozhodnutí vo veci samej, avšak tak neučinil.
Žalovaný ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľný
a neobsahuje uvedenie konkrétnych skutkových záverov a ich právne posúdenie, ktoré by vecne a
presvedčivo odôvodnili rozhodnutie vo veci samej. Aj táto odvolacia námietka žalovaného je dôvodná.
Z napadnutého rozsudku skutočne nevyplýva dôvod prípustnosti žaloby o určenie, že úver je bezúročný

a bez poplatkov. Súd síce vo vzťahu ku všetkým žalobcom uplatneným nárokom, ktorými sa domáhal
rôznych určení, uviedol, že tieto sú prípustné, keďže žalobca sa domáha určení, či tu právo je alebo nie
je, pričom nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko tento vyplýva z osobitného
predpisu, ktorým je ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu však toto ustanovenie nie je takým, z ktorého by vyplýval naliehavý právny záujem na žalobcom

požadovaných určeniach. Súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť nároku na určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov (ani ostatným nárokom na určenie, u ktorých však žalovaný uvedené
v odvolaní nenamietal a odvolací súd uvedené poznamenáva len pre úplnosť) z toho hľadiska, či ide
o nárok podľa § 137 písm. c) CSP, či má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem,
alebo či tento vyplýva z osobitného predpisu, prípadne či ide o nárok podľa § 137 písm. d) CSP, a

ak áno, či takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa takýmto osobitným predpisom nie je. Súd prvej inštancie následne ani nevyhodnotil vzťah
medzi požadovaným určením úveru za bezúročný a bez poplatkov a nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, čo potom skutočne zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok
dôvodov, či je požadované určenie (výrok I.) vôbec prípustné. Žalovaný tiež namietal, že v odôvodnení

napadnutéhorozsudkusúdsíceuvádza,žeodplatapodľadohodyoposkytovaníslužiebnebolazahrnutá
do nákladov, no súd nevysvetlil a neoznačil jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa tak malo
stať. Popri tom súd prvej inštancie ani neuviedol, ako je jeho záver o neplatnosti dohody o poskytovaní
služieb zlučiteľný so záverom o nezahrnutí odplaty z takto neplatnej dohody do celkových nákladovspojených so spotrebiteľským úverom. Aj tejto odvolacej námietke je potrebné dať za pravdu, keď z
napadnutého rozsudku skutočne nevyplýva, podľa akého zákonného ustanovenia mala byť odplata
podľa dohody o poskytovaní služieb premietnutá do celkových nákladov spotrebiteľa, v dôsledku čoho

potom nie je a ani nemôže byť zrejmé ako také ustanovenie súd na zistený skutkový stav aplikoval. V
dôsledku tohto nedostatku je aj výrok o zaviazaní žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
nepreskúmateľný, keď má základ práve v nepremietnutí nákladov z dohody o poskytovaní služieb do
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a do RPMN, no súd nevysvetlil (s výnimkou
veľmi všeobecných a nepresvedčivých argumentov), prečo tam tieto zahrnuté mali byť. Vo vzťahu k

určeniu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy žalovaný namietal, že súd ju takto vyhodnotil
len na základe tohto, že žalobca uviedol, že ju nechcel uzavrieť, čo však nepreukazuje žiadny zákonný
dôvod pre rozhodnutie o neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie podľa
žalovaného vôbec neprihliadol na obsah zmluvy, na to, že obsahuje výslovné poučenie o dobrovoľnosti
uzavretia vrátane poučenia o dôsledkoch uzavretia tak, ako to určuje zákon č. 335/2014 Z. z. a
rozsudok je v rozpore so súdnou praxou. Aj v tomto je potrebné dať žalovanému za pravdu do tej

miery, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aký bol obsah rozhodcovskej zmluvy a ako ho súd
vyhodnotil z hľadiska splnenia podmienok a náležitostí jej uzatvorenia podľa zákona č. 335/2014 Z. z.
Samotné tvrdenie spotrebiteľa, že určitú zmluvu uzatvoriť nechcel, je bez ďalšieho nepostačujúce na
určenie jej neplatnosti. Aj v tejto časti je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Rozsudok je napokon
nepreskúmateľný aj vo výroku III. o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keď z napadnutého

rozsudku skutočne nevyplýva žiaden konkrétny záver o tom, v čom je vymedzenie pohľadávky neurčité,
v čom je dané ustanovenie neurčité ako celok a teda spôsobuje neplatnosť celej dohody o zrážkach zo
mzdy, teda aké konkrétne závery sú podkladom pre záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako
celku, ako to namietal žalovaný. Z napadnutého rozsudku nie sú zrejmé konkrétne skutkové zistenia
ohľadne zabezpečovanej pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy a ich následné právne posúdenie

v čom konkrétne súd vidí neurčitosť a tým neplatnosť. Aj záver súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, je neodôvodnený, nie je zrejmé na základe akého skutkového
zistenia a akým právnym posúdením k tomuto záveru súd dospel. Odvolací súd sa napokon stotožnil aj s
odvolacími námietkami žalovaného vo vzťahu k výroku VI. napadnutého rozsudku, vo vzťahu ku ktorému
absentujú nielen skutkové zistenia, ale aj relevantné právne posúdenie. Súd prvej inštancie odôvodnil

svoj rozsudok v tejto časti skutočne len všeobecnými a tým nepreskúmateľnými argumentmi, pričom
priznanie konkrétnej sumy vo výške 900,- eur má zodpovedať „cca“ 900,- eurám podľa výpočtu súdu je
vnútorne rozporné (900,- eur a cca 900,- eur) a absentuje riadne zdôvodnenie primeranosti priznaného
nároku. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej

súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon
stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá
jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné a logické odôvodnenie je nevyhnutné
aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri
uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku

všetkým meritórnym výrokom, ktoré boli žalovaným napadnuté, uvedené atribúty nespĺňa a skutočne je
nepreskúmateľné tak pre absentujúce skutkové zistenia, ako aj pre absentujúce, resp. nedostatočné,
resp. nepresvedčivé právne posúdenie, ako aj pre všeobecnosť odôvodnenia. Súd prvej inštancie konal
a rozhodol o nárokoch žalobcu bez toho, aby napriek povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovení CSP
rozhodol o zmene žaloby procesne správnym spôsobom, a odôvodnenie napadnutého rozsudku je

nepreskúmateľné. Tieto pochybenia súdu prvej inštancie predstavujú vo svojom súhrne taký nesprávny
procesný postup, ktorým súd žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čím je jednoznačne naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach a vrátenie veci súdu prvej inštancie v týchto častiach na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, keďže zároveň ide o nedostatky, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie znovu nariadi na prejednanie veci pojednávanie, pričom bude
konať a rozhodovať o už zmenenej žalobe, keďže uznesenie o pripustení jej zmeny je už právoplatné,
nakoľko po vyhlásení napadnutého rozsudku bolo stranám doručené. Za zmenu žaloby však nemožnopovažovať tú časť žaloby, v ktorej žalobca oproti pôvodnej žalobe žiada menej titulom bezdôvodného
obohatenia.Včasti,oktorúžalobcažiadamenej,ideospäťvzatiežaloby,oktoromjepotrebnérozhodnúť
v zmysle § 145 CSP. Súd na pojednávaní zopakuje dokazovanie oboznámením listín (všetkých dohôd

a zmlúv), o ktorých neplatnosti sa koná, resp. z ktorých vyplývajú iné, žalobcom uplatnené nároky,
prípadne doplní dokazovanie na základe návrhov strán, resp. aj bez takýchto návrhov v súlade s
ustanovením § 295 CSP a následne opätovne skutkovo i právne posúdi uplatnené nároky žalobcu a
dôsledne sa vysporiada s argumentáciou oboch strán v konaní, a to aj s hmotnoprávnymi námietkami
použitými v odvolacom konaní a následne vo veci opätovne rozhodne rozsudkom, ktorý bude spĺňať

náležitosti podľa § 220 CSP, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ustanovením § 191 CSP. Pokiaľ ide
o určovacie nároky žalobcu, súd sa bude nimi v prvom rade zaoberať z toho hľadiska, či sú procesne
prípustné podľa § 137 CSP a pokiaľ dospeje k záveru, že niektorý nárok je nárokom o určenie podľa
§ 137 písm. c) CSP a na jeho určení nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, alebo
ide o určenie podľa § 137 písm. d) CSP, uvedie, z akého osobitného právneho predpisu naliehavý
právny záujem alebo určenie právnej skutočnosti vyplývajú a následne či sú prípustné aj popri iných

uplatnených nárokoch. Pokiaľ by niektorý z nárokov mal byť nárokom podľa § 137 písm. c) CSP, na
určení ktorého je potrebné preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, bude sa uplatneným
nárokom zaoberať aj z tohto hľadiska. Súd v novom rozhodnutí uvedie všetky skutkové zistenia, ktoré z
vykonaných dôkazov vyplynú, a ktoré sú základom pre ich posúdenie z hľadiska uplatnených nárokov.
Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalovaný nárok o určenie je z procesného hľadiska prípustný, zistí a

v novom rozhodnutí uvedie nielen relevantné skutkové zistenia, ale logicky, presvedčivo a za aplikácie
relevantných právnych noriem vysvetlí, v čom konkrétnom spočíva nedostatok právneho úkonu, ktorý
spôsobuje jeho neplatnosť a tiež vysvetlí, prečo nie je možné považovať ho za platný. Súd znovu posúdi
obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere najmä z hľadiska obsahu tých náležitostí, s absenciou ktorých
je spojená sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, bude sa zaoberať tým, či aj platby podľa

dohody o poskytovaní služieb, hoc bola právoplatne vyhlásená za neplatnú, mali byť zohľadnené v
celkových nákladoch a tým aj v RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru a následne uzavrie, či v
dôsledku takejto skutočnosti je úver bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho by bol dôvodný aj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v sume uhradenej žalobcom nad rámec
istiny. Výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd určil neplatnosť dohody o poskytovaní služieb, je

právoplatný, čím táto skutočnosť predstavuje základ uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenie aspoň v časti (súd prvej inštancie zistí akej). Zároveň v dôsledku právoplatnosti tohto výroku
je aspoň čiastočne daný aj základ nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výška
závisí od úvahy súdu, avšak aj túto musí súd riadne odôvodniť. Pokiaľ súd dospeje opätovne k záveru
o dôvodnosti aj ďalších uplatnených nárokov, budú aj tieto predstavovať základ nároku na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia. Ani v takom prípade však nemožno považovať sumu 900,-
eur za primeranú z titulu finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a v tejto
súvislosti dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti závery napr. z rozhodnutia tunajšieho
súdu 6CoCsp/6/2021 zo dňa 16.09.2021, v ktorom sa tunajší súd primeranosťou výšky finančného
zadosťučinenia zaoberal. Obdobne sa však v uvedenom rozhodnutí vysporiadal aj s inými otázkami,

ktoré sú predmetom aj tohto konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova
rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

*

6. Súd viazaný názorom odvolacieho súdu vo veci ďalej konal.

7. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11Csp/28/2020 – 162 zo dňa 14. marca 2023 v spojení s opravným
uznesením č.k. 11Csp/28/2020 – 176 zo dňa 13. septembra 2023, právoplatným dňa 03.11.2023,

súd pripustil zmenu žaloby, nakoľko žalobca oproti pôvodnej sume 700,00 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia, žiadal svojím podaním zo dňa 03.03.2023 viac, a to sumu 1.443,76 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.443,76 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia.

8. Žalobca podaním zo dňa 03.03.2023 tiež žiadal, aby súd titulom finančného zadosťučinenia zaviazal

žalovaného oproti pôvodnej sume 1.050,00 Eur, sumou 400,00 Eur. Poukazom na uvedené súd konanie
v časti zaplatenia sumy 650,00 Eur zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok tak, ako je uvedené vo výroku I rozsudku.9. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný ani právny zástupca
žalovaného, ktorí písomne ospravedlnili svoju neprítomnosť. Žiadali, aby súd konal a rozhodol v ich
neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil žalobca.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov, a to najmä žaloby,
písomného vyjadrenia k žalobe, uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.11.2020,
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.04.2015, Dohody o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015, Rozhodcovskej

zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2015, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.04.2015,
Splátkovéhokalendára,Pokusuozmierzostranyžalobcupredzačatímsúdnehokonania,Výpisuplatieb
z VÚB účtu, Rozpisu vykonaných zrážok zo mzdy, Prehľadu čerpania a úhrad splátok - zrážok zo mzdy
voči istine úveru, Reklamácie úverovej zmluvy a výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, Odpoveď
na reklamáciu a výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, písomných vyjadrení sporových strán a

oboznámením ďalších listín, ktoré sú obsahom spisu a na základe vykonaného dokazovania zistil tento
skutkový a právny stav:

11. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania; veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

13. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

14. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet

celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom.

15. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky

spotrebiteľského úveru podľa § 19.

16. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška
alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 9 ods. 2, 7 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

19. Podľa § 37 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

29. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 01.05.2024,
je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch je j uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.30. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom od
01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

31. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere.

33. V danej veci ide o spotrebiteľský spor medzi spotrebiteľom (žalobcom) a dodávateľom (žalovaným),
ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom

prípade vzhľadom na právnu povahu zmluvných strán ide o typickú spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

34. Žalobca sa žalobou domáha určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, že dohoda o poskytovaní
služieb, o zrážkach zo mzdy dlžníka, rozhodcovská zmluva, sú neplatné právne úkony. Ďalej žiadal,

aby mu žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 1.443,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 1.443,76 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia a zaplatil mu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 400,00 Eur.

35. V danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, kde naliehavý

právny záujem na určení práva vyplýva z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle ktorého sa žalobca domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

36. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového typu dňa 20.04.2015 číslo zmluvy XXXXXXXXXX.

37. Z úverovej zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.500,00 € so splatnosťou
v 36 mesačných splátkach vo výške 87,24 Eur (splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služieb). Mesačná splátka vrátane úrokov bola uvedená vo výške 53,08 Eur, RPMN za úver 27,03 %,

priemerná RPMN vo výške 34,42 %, ročná úroková sadzba 17,77 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť vo výške 2.060,88 Eur (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,00 Eur). Ďalej
bolo uvedené v poslednej vete bodu 6., že v prípade uzavretia Dohody o poskytovaní služieb veriteľ
bude informovať aj o celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa tejto Dohody.
V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 28.04.2015, ktoré je podpísané žalovaný, bola uvedená schválená výška úveru 1.500,00 Eur,
splatnosť v 36 mesačných splátkach, výška mesačnej splátky úveru 53,08 Eur (z toho istina 41,67 Eur,
úroky 11,41 Eur), výška splátky podľa Dohody o poskytnutí služby vo výške 34,16 Eur, výška celkovej
platby na úhradu vo výške 87,24 Eur (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí
služby), poplatok za poskytnutie úveru 150,00 Eur, dátum prvej a poslednej splátky úveru, splatnosť

splátky 1. deň, RPMN za úver vo výške 26,76 %, priemerná RPMN 34,42 %, ročná úroková sadzba
revolvingu vo výške 17,77 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.060,88 Eur (úver +
úroky + poplatok za poskytnutie úveru), Odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní
služieb vo výške 1.229,76 Eur.

38. Z prehľadu uhradených platieb v prospech žalovaného má súd za preukázané, že žalobcovi bola
reálne poskytnutá suma 1.350,00 Eur (1.500,00 Eur úver – 150,00 Eur poplatok za poskytnutie úveru a
žalobca v prospech žalovaného celkovo zaplatil sumu vo výške 2.793,76 Eur.

39. Súd skúmal predmetnú úverovú zmluvu, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona

č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve je nesprávne žalovaným udávaná celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť (§ 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z.), celková výška spotrebiteľského úveru
(§ 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.) a RPMN, keďže sa do celkovej výšky úveru zahrnul aj
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,00 Eur a do celkových nákladov sa nezahrnula odplata zaposkytovanie služieb v zmysle Dohody o poskytnutí služby vo výške 1.229,76 Eur. V konečnom dôsledku
nezapočítanie uvedených hodnôt malo vplyv pri vyčíslení RPMN.

40. V rozsudku vo veci C-377/14 F., F. proti Finway a.s. z 26. apríla 2016 sa Súdny dvor Európskej
Únie k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu vyjadril,
akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a článku
10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice
odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto

smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú
celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru
účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne
vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov
spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet
závisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje

spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).

41. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve nielen
formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca

chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné
informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej
zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho
úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce.

Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky §
9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
9Cdo/287/2021 zo dňa 30.06.2022).

42. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu

podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v
zmluve uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej
hodnote svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú
má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj
môže a v prejednávanej veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej

zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ
teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno
hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie
z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od
počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto

smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže
konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,00 Eur, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť
poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky,
že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok.

43. Pojem celkových nákladov spotrebiteľa zákon o spotrebiteľských úveroch definuje ako všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom
spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné
prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalovaný tak síce formálne poskytol žalobcovi

finančné prostriedky v sume 1.500,00 Eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za
poskytnutie úveru vo výške 150,00 Eur, s týmito finančnými prostriedkami žalobca nemohol disponovať
a v skutočnosti mu bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere.
Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru 150,00 Eur má zároveň aj ten následok,že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver 1.500,00 Eur, ale aj poplatok za jeho poskytnutie 150,00 Eur,
tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy.

44. Ďalej je potrebné uviesť, že do celkových nákladov mala byť zahrnutá odplata za poskytovanie
služieb, ktorá v zmysle Dohody o poskytnutí služby predstavovala celkovo sumu 1.229,76 Eur a ktorej
vyššie uvedenú definíciu ustanovuje § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo predstavujú
náklady.

45. Vynásobením 36 mesačných splátok po 87,24 Eur (mesačná splátka úveru 53,08 Eur vrátane úroku
+ splátka podľa dohody o poskytnutí služby 34,16 Eur) zaplatí žalobca na úvere a úrokoch 1.910,88
Eur, poplatku za poskytnutie úveru 150,00 Eur a odplaty za poskytnutie služby 1.229,76 Eur. Spolu tak
žalobca pri reálne poskytnutom úvere 1.350,00 Eur zaplatí žalovanému 3.290,64 Eur. Žalobca nepoznal
hneď pri uzatváraní zmluvy o úvere skutočnú výšku nákladov.

46. Dohoda o poskytnutí služby nebola individuálne dohodnutá, žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah, nie
je ani zrejmé, či a akým spôsobom mu boli vysvetlené dôsledky tohto ustanovenia. Dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko nebolo zohľadnené, či vôbec
v budúcnosti žalobca využije služby, resp. v akom rozsahu ich využije a aj za predpokladu, že ich
nevyužije, je povinný odplatu uhradiť). Tento právny úkon bol síce urobený ako samostatný právny úkon,

nesporne však súvisí so zmluvou o revolvingovom úvere. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že dohoda
bola uzavretá zo strany žalobcu dobrovoľne a jej uzavretie nemalo vplyv na poskytnutie úveru. Podľa
názoru súdu v prípade, že by žalobca od počiatku, t. j. pri uzatváraní úverovej zmluvy, poznal jasne a
zrozumiteľne všetky náklady, aké mu pri úvere poskytnutom vo výške 1.350,00 Eur (úver deklarovaný
v zmluve 1.500,00 Eur - 150,00 Eur poplatok za poskytnutie úveru), vzniknú, mal by možnosť posúdiť

uzavretie úverovej zmluvy. Predmetnú dohodu súd posúdil ako neprijateľnú a neplatnú.

47. Z dôvodu v úverovej zmluve nesprávne uvedeného poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,00
Eur do celkovej výšky spotrebiteľského úveru a z dôvodu nezapočítania odplaty za poskytovanie služieb
vo výške 1.229,76 Eur do celkových nákladov spotrebiteľa, je v zmluve nesprávne uvedená celková

čiastka (súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa), ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť ako aj celková výška spotrebiteľského úveru, čo má za následok, že sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.).

48. Žalobca v skutočnosti prevzal od žalovaného úver vo výške 1.350,00 Eur, žalovanému uhradil

celkovo sumu vo výške 2.793,76 Eur, mal tak právny dôvod vrátiť žalovanému len skutočne prevzatú
sumu úveru 1.350,00 Eur a suma, ktorú zaplatil nad túto čiastku, je bezdôvodným obohatením na strane
žalovaného.Žalovanýsanaúkoržalobcubezdôvodneobohatilosumu1.443,76Eur,ktorúsúdžalobcovi
dôvodne priznal.

49. Na zaplatenie tejto sumy súd žalovaného zaviazal spolu so zákonnými úrokmi z omeškania podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v uplatnenej výške 5,00 % ročne z priznanej sumy
1.443,76 Eur od 16.06.2020, t.j. deň nasledujúci po podaní žaloby na súde.

50. Podľa ustálenej judikatúry súdov je možné sa v jednej žalobe domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia, resp. určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy a zároveň aj
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľskej
zmluvy. V tomto konaní bolo preukázané porušenie práva spotrebiteľa – žalobcu podľa osobitného
predpisu, a to podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čím vznikol nárok žalobcu na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia od žalovaného ako porušiteľa práv žalobcu. Výška tohto
zadosťučinenia nie je v tomto zákone stanovená, je na voľnej úvahe súdu. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Vyžaduje sa splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv
alebo povinností ustanovených zákonom a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti

privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho
priame vyčíslenie, stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy.51. Žalobca si v konaní uplatnil sumu finančného zadosťučinenia vo výške 400,00 Eur, ktorú súd
žalobcovi priznal v celom rozsahu. Pri posúdení výšky finančného zadosťučinenia súd vychádzal zo
sumy, ktorá predstavovala bezdôvodné obohatenie – 1.443,76 Eur ako aj obdobia, počas ktorej bola

táto suma uhradená, t.j. 61 mesiacov (5 rokov), počas ktorých žalovaný zasiahol do práv žalobcu, čím
bol žalobca dlhodobo ochudobňovaný a bola znížená jeho životná úroveň, čo mohlo mať dopad aj
na fyzické a duševné zdravie žalobcu. Podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia
KrajskéhosúduTrenčínsp.zn.4Co/295/2016,KrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.14CoCsp(/8/2029,
17Co/62/2019, Krajského súdu Trnava sp.zn. 25Co/40/2019) požadovaná suma 400,00 Eur k daným

okolnostiamjeprimeraná. Súdtiežpoukazujenatúskutočnosť,žežalovanýukladalžalobcovipovinnosti
vo forme neprijateľných zmluvných podmienok, z niektorých týchto podmienok aj prijal plnenie, na ktoré
nemal nárok, prípadne si dokonca plnenie niektorých týchto podmienok aj reálne opakovane vynucoval
(v prípade dohody o zrážkach zo mzdy) u zamestnávateľa žalobcu. Priznaná výška finančného
zadosťučinenia má dostatočnú sankčnú a odradzujúcu funkciu, nakoľko súdu sú z úradnej činnosti
známe postupy žalovaného aj v iných prípadoch.

52. Preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje ďalšie neprijateľné zmluvné
podmienky, a to Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.04.2015 a Rozhodcovskú zmluvu zo dňa
28.04.2015.

53. Dohoda o zrážkach zo mzdy vo všeobecnosti predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). V danom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením
žalovaného,žedohodaozrážkachzomzdybolauzavretáakosamostatnýprávnydokumentatedanejde
o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a preto neplatnú. Je evidentné,
že dohoda o zrážkach zo mzdy nadväzuje na predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu a predstavuje jednu z

foriemzabezpečovaciehoprostriedkupeňažnejpohľadávky,ktorúuzatváraveriteľsdlžníkom.Pretakúto
dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v danej
dohode je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,

inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku.

54. V zmysle bodu III. Dohody, uzavretím dohody vzniká dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie
zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to až do úplného splatenia pohľadávok spoločnosti,

prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú.

55. V zmysle bodu IV., vety prvej a druhej, Dohody, spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,00 Eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované

touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi,
príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), náklady, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti
s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami
(ďalej len „pohľadávky).

56. V zmysle bodu V. Dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy
dlžníka vo výške 87,24 Eur.

57. Súd je toho názoru, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy mohol bez prekážky získať

vrátenie finančných prostriedkov na úkor žalobcu - spotrebiteľa, navyše aj začal s realizáciou zrážok
zo mzdy. Podľa bodu IV. Dohody, je pohľadávka žalobcu tvorená o.i. úverom spolu s príslušenstvom
úveru. Ako bolo vyššie uvedené, v Zmluve o úvere, ale aj v samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy,
je údaj o poskytnutom úvere vo výške 1.500,00 Eur, pričom 150,00 Eur predstavoval poplatok za
poskytnutie úveru, teda žalobcovi boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.350,00 Eur.

Je tak evidentné, že v prípade uplatnenia tohto zabezpečovacieho inštitútu by si žalovaný vymáhal
duplicitne sumu 150,00 Eur ako i ďalšie poplatky - odplata za poskytnuté služby, ktorú bol žalobca
povinný uhradiť bez ohľadu na to, či služby bude alebo nebude využívať. Ako to vyplýva z čl. I. bodu 1
Dohody o poskytovaní služieb, v zmysle ktorého má zákazník právo, ale nie povinnosť, využívať služby,rovnako tak má právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb; týmto
nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu.

58. Určením neplatnosti dohody o zrážkach sa tak zamedzí žalovanému ako veriteľovi svojvoľne vymôcť
od žalobcu finančné prostriedky na jeho úkor. Žalobca by nedokázal zabrániť svojmu zamestnávateľovi
vykonávanie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného veriteľa, ak by sa vykonali zrážky nad finančnú
čiastku, na ktorú už veriteľ nemal nárok. Žalobca sa bránil podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a žaloby v predmetnej veci. Dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná

podmienka neplatná.

59.Súdmázato,žeuzavretímdohodyozrážkachzomzdyakoajdohodyoposkytovaníslužiebpredložil
žalovaný žalobcovi tieto zmluvy v snahe obchádzať zákon o spotrebiteľských úveroch zakotvením
neprijateľných zmluvných podmienok do týchto zmlúv. Rovnako ani dohoda o poskytnutí služby nebola
individuálne dohodnutá, žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah, nie je ani zrejmé, či a akým spôsobom

mu boli vysvetlené dôsledky tohto ustanovenia. Dohody spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, nakoľko nebolo zohľadnené, či vôbec v budúcnosti žalobca využije
služby, resp. v akom rozsahu ich využije. Neobstoja ani dodatky v dohodách, že tieto boli uzavreté zo
strany žalobcu dobrovoľne a ich uzavretie nemalo vplyv na poskytnutie úveru. Podľa názoru súdu v
prípade, že by žalobca od počiatku, t. j. pri uzatváraní úverovej zmluvy poznal jasne a zrozumiteľne

všetky náklady, aké mu pri úvere poskytnutom reálne vo výške 1.350,00 Eur vzniknú, mal možnosť
posúdiť uzavretie úverovej zmluvy.

60. Čo sa týka spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, aj pre rozhodcovskú zmluvu platia dôvody
neplatnosti vo vzťahu k absencii preukázanej skutočnej vôle na strane žalobcu. Žalobca uviedol, že

úverová zmluva spolu s listinami mu boli obchodným zástupcom žalovaného predložené pri podpise
žiadosti o úver s tvrdením, že po ich podpise bude mať väčšiu šancu na schválenie úveru, že sa mu
bežne stáva, pokiaľ klient uvedené dohody, resp. zmluvy nepodpíše, tak veriteľ úver neschváli. Keďže
v tom čase finančné prostriedky neodkladne potreboval, tak uvedené dokumenty bez rozmyslu a bez
toho, že by ich čítal, bez váhanie podpísal. Vo vzťahu k nepreukázaniu možnosti žalobcu rozhodcovskú

zmluvu neuzavrieť, resp. ovplyvniť jej obsah, súd túto podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná
posúdil ako neprijateľnú a neplatnú.

61. V predmetnom prípade ide o akcesorickú formulárovú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, žalobca jej obsah nemohol ovplyvniť. V prípade pochybností či sporu musí

žalovaný dodávateľ preukázať, že zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne. Ak to nepreukáže,
platí, že nebola individuálne dojednané.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalobcovi v rozsahu 100,00 % priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, o výške
ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).