Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B5-29Cr/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520206703
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Vallová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1520206703.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: PEBAR s. r.

o., Papiernická 1788/9, 034 01 Ružomberok, IČO: 46 949 976, zastúpeného: Mgr. Michal Krákorník,
advokát, Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému 1/ J.T.M. Trans, s. r. o., Bytčická
89, 010 09 Žilina IČO: 46 904 972, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o.,
Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, a žalovanému 2/ ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o
návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom B.. G. H.
dňa 01.07.2019 pod sp. zn. RD/168/2017 z a m i e t a.

Žalovanému 1/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%.

Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.08.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského

rozsudku sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 01.07.2019 vydaného ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom
(„rozhodcovský súd“), v spore žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie rozhodcovského poplatku.
Skutkovo tvrdil, že rozhodcovským rozsudkom bola uložená povinnosť zaplatiť rozhodcovský poplatok
1.716,-- EUR za podanú žalobu odpoveď a námietky. Príjemcom - oprávnenou osobou na úhradu tohto
poplatku podľa Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha určený žalovaný 3/, keď
v exekučnom konaní vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 74Ek/737/2018 žalovaný
2/ vystupuje v pozícii oprávneného.

Uviedol, že o trovách rozhodcovského konania už bolo rozhodnuté rozhodcovským uznesením zo dňa
19.09.2017 právoplatným 03.10.2017, pričom na podklade tohto uznesenia je vedené exekučné konanie
na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/737/2018. V danom prípade sa jedná o res iudicata.
Vôľa žalovaného rozhodnúť prípadný spor pred rozhodcovským súdom vyplýva len z konštatovania
o údajných všeobecných zasielateľských podmienok, na ktorý odkazovala len nimi vystavený daňový
doklad bez písomného prejavu vôle povinného, že súhlasí s konaním pred rozhodcovským súdom.
Pred uzatvorením zasielateľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá na základe objednávky žalobcu žalovaný

telefonicky potvrdil vykonanie prepravy tovaru, neprebehla medzi nimi žiadna iná ďalšia komunikácia.
Prvou písomnosťou žalovaného 1/ so žalobcom bola vystavená faktúra po vykonaní prepravy. Zmluvný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol založený na základe objednávky žalobcu pre žalovaného s
tým, že žalovaný 1/ telefonicky potvrdil splnenie podmienok obsiahnutých v objednávke. Žalovaný 1/žalobcu neupozornil na žiadne všeobecné zasielateľské podmienky a pokiaľ by tak urobil žalobca by
odmietol akékoľvek riešenie sporov formou rozhodcovského konania. Na základe toho je zrejmé, že v
súlades§4ods.2zákonaneboladodržanápísomnáformarozhodcovskejzmluvyaanispoukazomna§

4 ods. 4 zákona, nakoľko žiadna elektronická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným 1/ neprebehla.
Ak rozhodcovský súd ustálil záver o existencii rozhodcovskej zmluvy doručeného daňového dokladu
žalovaného 1/ žalobcovi po uskutočnení prepravy tak, takýto výklad nemôže požívať právnu ochranu.
Nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nevznikla písomná rozhodcovská zmluva.
Žalobca vo vyjadrení k podanej žalobe v rozhodcovskom konaní zotrváva na svojich vyjadreniach o

neuzavretírozhodcovskejzmluvy.Žalobcavzniesolnámietkuprávomocirozhodcovskéhosúduzdôvodu
neexistencie rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovský rozsudok pod spisovou značkou RD/168/2017 zo dňa 29.11.2019 (poznámka súdu
správne 29.11.2017) bol napadnutý žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku zapísanej na súde
pod spisovou značkou 29Cr/9/2018.
Žalobca navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, pretože očakáva, že

bude podaný návrh na začatie exekúcie pochybným rozhodcovským súdom.
Navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje uplatňovať
právo účastníka rozhodcovského konania napádať trovy rozhodcovského konania upravené v § 29

zákona o rozhodcovskom konaní. Ak má rozhodcovský súd právomoc rozhodovať o merite sporu
účastníkov rozhodcovského konania má aj právo na zaplatenie trov rozhodcovského konania, čo je
v súlade s § 3 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a v zmysle Rokovacích pravidiel ad hoc
rozhodcu Ing. Miloša Valacha, ktorý bol rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní RD/168/2017.
Rozhodcovské pravidlá mal žalobca k dispozícii na webovej stránke www.royaldevelopment.sk

. Túto skutočnosť mal žalobca doručenú oznámením o začatí
rozhodcovského konania zo dňa 16.08.2017, ktoré si podľa doručenky prevzal dňa 22.08.2017. Žalobca
vedel, že bude povinný platiť rozhodcovské poplatky a tiež v akej výške a za aké procesné úkony.
Žalobca rozhodcovskom konaní nevzniesol námietku voči poplatkom.
Rozhodcovský súd vyrúbil žalobcovi rozhodcovské poplatky v rozhodcovskom uznesení zo dňa

19.09.2017 a výrok uznesenia odôvodnil. Žalobca voči uvedenému rozhodcovskému uzneseniu
nevzniesol žiadne námietky ani výhrady. Preto došlo k preklúzii práva namietať tento dôvod podľa § 40
ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Následne rozhodcovský súd rozhodol o nezaplatených trovách
rozhodcovského konania samostatnom rozhodcovskom rozsudku zo dňa 01.07.2019 podľa § 34 ods.
4 zákona o rozhodcovskom konaní.

Žalobca napáda rozhodcovský rozsudok iba z dôvodu neexistencie právomoci rozhodcovského súdu.
Žalobca podal na Okresnom súde Bratislava V žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn.
RD/168/2017 zo dňa 29.11.2017 s rovnako námietkou Táto otázka je, ale už vyriešená a to rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/9/2018-114 zo dňa 18.11.2002, ktorým súd žalobu zamietol.
Žalobca uhradil žalovanému všetky nároky, ktoré vyplynuli z rozhodcovského rozsudku sp. zn.

RD/168/2017 zo dňa 29.11.2017.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol že nebol účastníkom napadnutého rozhodcovského
konania RD/168/2017 a preto nie je pasívne legitimovaným. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok o
rozhodcovských poplatkoch s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) body 1 až 4 nie je možné napadnúť

žalobou na všeobecnom súde. Uviedol že P následne si túto trovu mohol uplatniť voči druhému
účastníkovi rozhodcovského konania t. j. žalovanému 1/. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok zo dňa
01.07.2019 vydaný podľa § 34 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý judikuje nezaplatené
rozhodcovskej poplatky nie je možné napadnúť žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Poukázal na názor exekučného súdu - Okresného súdu Banská Bystrica, podľa ktorého exekučným

titulom môže byť výlučne rozhodcovský rozsudok, preto rozhodcovia musia dodatočne vydať
rozhodcovské rozsudky podľa § 34 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní voči všetkým
rozhodcovským uzneseniam, v ktorých ešte figurovali nezaplatené rozhodcovské poplatky.

4. Žalobca vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 C. s. p. zotrvával na svojich skutkových tvrdeniach a svojim

právnych stanoviskách. Ďalej uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ namietajú, že žalobca nepodal po doručení
uznesenia RD/168/2017 zo dňa 19.09.2017, ktorý malo byť rozhodnuté o právomoci na príslušnom súde
žalobu podľa § 20 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a preto sa nemôže úspešne brániť následným
podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre absenciu právomoci rozhodcovského súdu. Stýmto názorom sa žalobca nestotožňuje, že nepodanie návrhu na zrušenie rozhodcovského uznesenia v
lehote30dníodjehodoručeniamázanásledokúčinokrozsúdenejveciajezáväznýprevšeobecnésúdy
bez toho, aby boli bližšie skúmal podmienky platnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Poukazuje na

odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/80/2017 zo dňa 17.04.2018.
Uviedol, že pri tomto rozhodcovi možno mať pochybnosti o jeho nestrannosti nielen preto, že
si ho vyberie strana, ktorej právnym zástupcom je právny zástupca žalovaného 1/, ale aj z
dôvodu, že rozhodca uvedie všetky možné spôsoby uzavretia rozhodcovskej zmluvy podľa zákona o
rozhodcovskom konaní.

Tiež uviedol, že pôvodné rozhodcovské uznesenie bolo zrušené a nahradené napadnutým
rozhodcovským rozsudkom a žalobca nemal možnosť brániť sa voči uložení poplatkovej povinnosti v
žalobe o zrušenie skoršieho rozhodcovského rozsudku, pretože v čase jeho vydania neexistovalo.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 C. s. p. poukázal na rozsudok Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 29Cr/9/2018-114 zo dňa 18.11.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 4CoR/6/2021-183 zo dňa 08.12.2022 v zmysle, ktorých bola žaloba žalobcu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RD/168/2017 zamietnutá s tým, že rozhodcovský súd
mal právomoc konať a rozhodnúť rozhodcovskom konaní pod spisovou značkou RD/168/2017.
Napadnutým rozhodcovským rozsudkom zo dňa 01.07.2019 boli judikované nezaplatené rozhodcovské
poplatky. Pokiaľ mal rozhodcovský súd právomoc rozhodovať v merite sporu účastníkov

rozhodcovského konania, tak mal oprávnenie na zaplatenie trov rozhodcovského konania zmysle § 3
ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a pravidiel rozhodcovského súdu. Tieto pravidlá mal žalobca
k dispozícii na webovom sídle www.royaldevelopment.sk. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená
rozhodcovskom uznesení zo dňa 16.08.2017, ktoré žalobca prevzal 22.08.2017. Žalobca odvtedy vedel,
že bude povinný hradiť rozhodcovské poplatky, vedel v akej výške a za aké procesné úkony. Navrhol

žalobu zamietnuť.

6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 C. s. p. zotrvával na svojich skutkových tvrdeniach ako aj
stanoviskách,navrholžalobuzamietnuťvočinemu,nakoľkonebolúčastníkomrozhodcovskéhokonania.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a na základe nesporných skutkových tvrdení a dôkazov
nižšie uvedených a zistil tento skutkový stav:

8. Nebolo sporné, že na rozhodcovskom súde pred ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom bolo
vedené rozhodcovského konanie v spore žalovaného v postavení žalujúcej strany a žalobcu v postavení

žalovanej strany pod sp. zn. RD/168/2017.

9. Z doručenky zo dňa 22.08.2017 vyplýva, že žalobca si tento deň prevzal rozhodcovské uznesenie,
ktorým mu rozhodcovský súd oznámil začatie rozhodcovského konania a požiadal o úhradu poplatkovej
povinnosti za podaný odpor (a žalobnú odpoveď) podľa prílohy číslo 2 ods. 1 písm. a) a prílohy číslo 1 §

4 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 4 rokovacích pravidiel. Zároveň v uznesení bol uvedený odkaz na webové
sídlo rozhodcovského súdu, na ktorom sú rozhodcovské pravidlá a rokovacie pravidlá.

10. Nebolo sporné, že žalobca v žalobnej odpovedi namietol právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu
neexistencie rozhodcovskej zmluvy.

11. Z Rozhodcovského uznesenia zo dňa 19.09.2017 vyplýva, že rozhodcovský súd dospel k záveru,
že sú splnené všetky náležitosti pre pokračovanie v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona o
rozhodcovskom konaní, pretože existuje medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah, na ktorý sa
vzťahuje rozhodcovská doložka. Vo výroku sa uvádza, že Rozhodcovský súd a ustanovený rozhodca ad

hoc Ing. Miloš Valach bude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/168/2017 k ďalším dokazovaním.
Návrhu žalovaného na zastavenie rozhodcovského konania sa nevyhovuje, ďalej žalovaný má
stanovenú náhradnú lehotu na úhradu sumy 1.716,-- EUR (rozhodcovský poplatok) do siedmych dní
od prevzatia tohto rozhodcovského uznesenia, pričom príjemcom na úhradu rozhodcovského poplatku
podľa Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha bol určený žalovaný 2/.

12. Ďalej nebolo sporné, že žalobca nepodal na všeobecnom súde návrh o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Tiež nebolo
sporné, že žalobca nenamietal v rozhodcovskom konaní žiadne rozhodcovské poplatky. Nebolo tiežsporné, že rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.11.2017, ktorým bolo rozhodnuté
o žalovanom nároku bez rozhodcovských poplatkoch.

13. Z Rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RD/168/2017 zo dňa 01.07.2019 vyplýva, žalobcovi v
postavení žalovanej strany sa uložila povinnosť zaplatiť rozhodcovský poplatok 1716,-- EUR za podaný
odpor (žalobná odpoveď) a námietky. Príjemcom oprávnenou osobou na úhradu rozhodcovského
poplatku podľa Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha bol určený žalovaný 2/.

14. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/9/2018-114 vyplýva, že žalobca sa proti
žalovanému 1/ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pod spisovou značkou RD/168/2017 zo
dňa 29.11.2017 rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha z dôvodu neuzavretia
rozhodcovskej zmluvy, pričom uvedený Okresný súd Bratislava V rozhodol tak, že žalobu zamietol.
Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoR/6/2021-183 zo dňa
08.12.2022.

15. Rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RD/168/2017, ktorého zrušenia sa žalobca domáha v tomto
spore, bol vydaný 01.07.2019 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na Okresnom
súde Bratislava V dňa 02.08.2019.

16. Podľa § 34 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj
údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný
ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú.
Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po
vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak

sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

17. Podľa § 29 zák. č. 244/2002 Z. z., ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania
sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie
dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky,

odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie.

18. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku

aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

19. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

20.Podľa§40ods.4 zák.č.244/2002Z.z.nadôvodyzrušeniarozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku
1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote
na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

21. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má

právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v
rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc
rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení
predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o

zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania
o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.22. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa § 36 , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

23. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka

konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a
výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

24. Podľa § 228 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po

právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 230 C. s. p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

26. Súd na zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom

konaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

27. Žalobca ako žalovaný a žalovaný 1/ ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania pod sp. zn.
RD/168/2017 vedeného Rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, čím je daná
aktívna a pasívna legitimácia žalobcu a žalovaného 1/ v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom

konaní.

28. Žalovaný 3/ je záujmovým združením právnických osôb, ktorý bol určený ako príjemca
rozhodcovského poplatku rozhodcom, ktorý rozhodoval predmetný rozhodcovský spor. Z ustanovenia
§ 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že sporovými stranami žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku sú iba účastníci rozhodcovského konania podľa žaloby podanej v
rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to je zrejmé, že žalovaný 3/ nebol účastníkom rozhodcovského
konania, nie je pasívne legitimovaným, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku voči nemu
bola podaná nesprávne a preto súd žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku voči
žalovanému 2/ zamietol.

29. Ďalej rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 01.07.2019 a žaloba bola na kauzálne príslušnom
súde podľa § 28 písm. a) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, podaná dňa 02.08.2019
t. j. 60 dňovej prekluzívnej lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z.

30. Skutkový stav nebol sporný. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu
neexistencie rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č.
244/2002 Z. z.. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom vyplýva,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená procesným spôsobom s poukazom na § 21 ods.
4 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca síce podal v žalobnej odpovedi námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu, avšak po vydaní rozhodcovského uznesenia podľa § 21 ods. 4 zákona
o rozhodcovskom konaní, už nepodal na všeobecnom súde návrh o námietke nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu, čo konštatoval súd v rozsudku pod spisovou značkou 29Cr/9/2018-114 zo dňa
18.11.2020. Vzhľadom na to je otázka právomoci rozhodcovského súdu vyriešená s poukazom na § 21
ods. 4 zákon o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať spor žalovaného

1/ proti žalobcovi pod sp. zn. RD/168/2017.

31. Ďalej zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje s poukazom na § 34 ods. 4 druhej vety rozhodnúť o
samostatnýmrozhodcovskýmrozsudkomorozhodcovskýchtrováchkonaniapovydanírozhodcovského
rozsudku vo veci samej. K rozhodcovským trovám konania patria poplatky za rozhodcovské konanie (§

29 zák. 244/2002 Z. z.). V posudzovanom rozhodcovskom konaní pod sp. zn. RD/168/2017 teda bol
vydaný rozhodcovský rozsudok dňa 01.07.2017 vo veci samej a rozhodcovský rozsudok dňa 01.07.2019
o trovách konania, o rozhodcovských poplatkoch.32. V prípade, že by neboli vydané samostatné rozhodcovské rozsudky znamenalo by to, že dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak by bol naplnený, by zrušil nielen merito veci aj rozhodcovský
poplatok. Z uvedeného teda vyplýva, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v merite musí

byť totožný v prípade zrušenia samostatného rozhodcovského rozsudku o trovách. Tie dôvody sú
vymedzené ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní.

33. V súdenej veci žaloba o zrušenie prvého rozhodcovského meritórneho rozsudku v spore medzi
žalobcom a žalovaným 1/ bola ako už bolo uvedené vyššie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V

č.k. 29Cr/9/2018-144 zo dňa 18.11.2020 v spojení s odvolacím rozsudkom právoplatne zamietnutá,
keď právomoc rozhodcovského súdu bola založená nepodaním návrhu o námietke právomoci podľa
§ 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Právoplatnosť tohto rozsudku znamená, že rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/9/2018-144 zo dňa 18.11.2020 je pre strany sporu - žalobcu a
žalovaného 1/ - záväzný (§ 228 ods. 1 C. s. p.). Keďže je právoplatne rozhodnuté, že nebol zákonný
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo veci samej, čím sú žalobca a žalovaní 1/ viazaní, súd

konštatuje, že nie je zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku o rozhodcovských trovách,
nakoľko dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku je ten istý, pričom otázka právomoci
rozhodcovského súdu je právoplatne vyriešená. Vzhľadom na to súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

34. Žalobca najskôr tvrdil, že rozhodcovské uznesenie zo dňa 19.09.2017 je právoplatné a vykonateľné

a preto rozhodcovský súd už nemohol vydať rozhodcovský rozsudok o trovách, neskôr tvrdil, že pôvodné
rozhodcovské uznesenia o trovách bolo zrušené a nahradené napadnutým rozhodcovským rozsudkom
a na záver, že rozhodcovské uznesenie je nulitné, nezákonné a protiprávne.

35. Ohľadom prekážky rei iudicatae súd uvádza, že táto prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni

opätovnému prejednaniu veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. O rovnakú vec ide vtedy,
ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne
rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Nakoľko výrok o trovách konania,
rozhodcovských poplatkoch, nie je rozhodnutím vo veci samej, nezakladá túto prekážku a nejde o dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku. K ďalšiemu tvrdeniu súd poukazuje, na to, že v rozhodcovskom

rozsudku o trovách absentuje zrušujúci výrok k rozhodcovskému uzneseniu zo dňa 19.09.2017. Čo
sa týka tvrdenia, že rozhodcovský rozsudok o trovách je nulitný, nezákonný a protiprávny akt, súd
uvádza, že žalobca už neuviedol zákonné ustanovenia, ktoré spôsobujú nezákonnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku a poukazuje na odsek 31 a nasl. tohto odôvodnenia. Zároveň všeobecný
súd v prípade rozhodovania v tomto spore, nie je viazaný žiadnym rozhodnutím vydaným v exekučnom

konaní, zo žiadneho zákona takáto viazanosť pre všeobecný súd nevyplýva. Navyše prieskum súdu v
takomto spore a prieskum exekučného súdu nie je totožný. Exekučný súd pri posúdení exekučného
titulu vychádza z ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Avšak
kauzálne príslušný všeobecný súd pri posúdení dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku postupuje

podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prvej inštancií nie je spravidla okrem tohto
zákona ničím iným viazaný.

36. Žalobca namietol nestrannosť rozhodcu a to až vo svojom druhom podaní (replike). Súd na tento
dôvod zrušenia neprihliadal, keď tento dôvod nebol uplatnený bezodkladne (§ 40 ods. 4 zákona o

rozhodcovskom konaní).

37. Súd je ex offo povinný skúmať dôvody zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods.
2 teda porušenie verejného poriadku a arbitrability sporu. Verejný poriadok predstavuje také základné
zásady spoločenského a štátneho zriadenia, na ktorých Slovenská republika bezvýhradne trvá, a ktoré

nemôžu byť nijakým spôsobom oslabené či porušené. Musí ísť o také zásady, na ktorých je nutné
bez výhrady trvať, teda také zásady, ktorých zachovávanie smeruje k uspokojeniu základných záujmov
spoločnosti. Tiež je potrebné zdôrazniť, že nie sú chránené všetky zákonné, kogentné ustanovenia
tuzemského právneho poriadku. Pojem verejný poriadok by sa v súlade s medzinárodnou praxou mal
vykladať reštriktívne s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie. Účelom tohto dôvodu

zrušenia rozhodcovského rozsudku je anulovať vo verejnom záujme rozhodcovský rozsudok, ktorý sa
prieči základným zásadám Slovenského práva. Účelom však za žiadnych okolností nemá byť prieskum
rozhodcovských rozsudkom z hľadiska ich vecnej správnosti. Objektom ochrany v rámci prieskumu z
hľadiska verejného poriadku nie je právne postavenie neúspešného účastníka rozhodcovského konania,ale verejný poriadok Slovenskej republiky. (H. J, Q.k, ML.. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár.
D.: C. H. R., XXXX, s. 555 a nasl.).
38. Súd konštatuje, že nezistil žiadne porušenia základných zásad štátneho zriadenia Slovenskej

republiky, na ktorých treba trvať. V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku
arbitrability súd konštatuje, že predmet sporu sporových strán (nárok z obchodnej zasielateľskej dohody)
bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods.
4 zák. č. 244/2002 Z. z).

39. Vo vzťahu k ďalším námietkam strán sporu súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí
dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).

40. Súd nevykonal dôkazy pripojením spisov Okresného súdu Banská Bystrica pod spisovou značkou
74Ek/737/2008, keď v tomto spore nie je viazaný žiadnym exekučným rozhodnutím a vykonanie tohto
dôkazu by nemalo žiaden vplyv na zistený skutkový stav. Súd tiež nevykonal dôkaz pripojením spisu

Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 29Cr/9/2018, nakoľko z tohto spisu žalovaný 1/ pripojil meritórne
právoplatné rozhodnutie (rozsudok okresného a odvolacieho súdu) k svojim písomným podaniam.

41. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý

rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

42. Žalobca v žalobe navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu,
že očakáva, že bude podaný návrh na začatie exekúcie pochybným rozhodcovským súdom. Iné dôvody
netvrdil ani nepreukazoval. Odloženie vykonateľnosti exekučného titulu je prelomením právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia. Tvrdený dôvod návrhu na odklad nie je žiadnou skutočnosťou, z
ktorej by bolo možné vyvodiť, že ide o výnimočný, skutkovo či právne odôvodnený prípad, ďalej nie
sú preukazované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, či hrozba závažnej ujmy. Zároveň súd
poukazujenaprávoplatnérozhodnutievsporepodsp.zn.29Cr/9/2018anázorsúduvyslovenývovýroku
a odôvodnený v tomto rozsudku. Súd s poukazom na všetky tieto skutočnosti a za použitia citovaného

ustanovenia zákona dospel k záveru, že návrhu na odklad vykonateľnosti nevyhovel a rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

43. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Žalovaný 1/ mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

45. Žalovaný 2/ mal rovnako proti žalobcovi plný úspech, avšak zo spisu vyplýva, že mu žiadne trovy

nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal a to s poukazom na princípy všeobecnej spravodlivosti
vychádzajúczčl.4ods.2ačl.17C.s.p.keďsamostatnenerozhodovalonárokutrovkonaniaanásledne
o výške trov 0,-- EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v 1., 3. a 4. výroku j e prípustné

o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, na Mestskom súde Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa
odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Proti tomuto rozsudku v 2. výroku odvolanie nie je prípustné.