Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoPr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207978
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1320207978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: S. Y. Ö. W. K. A.
Y. , K. P.U. X.X.XXXX, I. O. O., Š. Č.. XXXX/X, zastúpený Mgr. Petrom Kupkom, advokátom v Trnave,
Hlavná č. 23, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Bratislava, Olejkárska
1,IČO:00492736,ozaplateniesumy1.106,34€,spríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudku

Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 25. mája 2022, č.k. 44
Cpr 22/2020-115, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 25. mája 2022,
č.k. 44 Cpr 22/2020-115, vo výroku III., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, a v súvisiacom výroku
IV. o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) rozsudkom zo dňa 25.5.2022, č.k.
44 Cpr 22/2020-115, vo výroku I. zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 45,38 €; vo výroku
II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,75
€ od 12.10.2016 do 12.6.2020, zo sumy 87,39 € od 12.12.2016 do 12.6.2020, zo sumy 43,70 € od
12.1.2017 do 12.6.2020, zo sumy 44,19 € od 12.2.2017 do 12.6.2020, zo sumy 48,50 € od 12.5.2017 do
12.6.2020, zo sumy 96,99 € od 12.6.2017 do 12.6.2020, zo sumy 55,92 € od 12.8.2017 do 12.6.2020,

zo sumy 55,92 € od 12.9.2017 do 12.6.2020, zo sumy 111,84 € od 12.10.2017 do 12.6.2020, zo sumy
98,46 € od 12.12.2017 do 12.6.2020, zo sumy 98,46 € od 12.1.2018 do 12.6.2020, zo sumy 103,74
€ od 12.2.2018 do 12.6.2020, zo sumy 100,29 € od 12.5.2018 do 12.6.2020, zo sumy 100,29 € od
12.6.2018 do 12.6.2020, zo sumy 50,91 € od 12.9.2018 do 12.6.2020, zo sumy 101,82 € od 12.10.2018
do 12.6.2020, zo sumy 56,22 € od 12.12.2018 do 12.6.2020, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. nepriznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania.

1.1.1. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.106,34 € s príslušenstvom, ktorej sume zodpovedá
náhrada mzdy za sviatok, ktorú mu mal žalovaný zaplatiť a nezaplatil. U žalovaného
pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.4.2007, s dňom nástupu do práce dňa 16.4.2007,
ako robotník v doprave, pričom bol odmeňovaný hodinovou mzdou; ďalšiu pracovnú zmluvu uzavreli
dňa 25.8.2016, s dňom nástupu do práce dňa 1.9.2016, ako vodič autobusu. V čase od apríla 2014 do
novembra 2018 (vrátane) mu žalovaný nezaplatil náhradu mzdy za sviatok, hoci nepracoval preto, že

sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Žalobca poukázal na ustanovenia § 94 ods. 1 a § 122
ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na
zákon č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňochv znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 1 zákona o štátnych sviatkoch štátnymi sviatkami
sú: 1. a 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok,, 1. a 8. máj, 5. júl, 29. august, 1.
a 15. september, 1. a 17. november, 24., 25. a 26. december. Nepracoval vo sviatok, ktorý pripadol na

jeho obvyklý pracovný deň, za ktorý mu v zmysle § 122 ods. 3 Zákonníka práce patrila náhrada mzdy
v sume priemerného zárobku, a síce v roku 2014 dňa 18.4., 21.4., 1.5., 8.5., 29.8, 1.9., 15.9., 17.11.,
24.12., 25.12. a 26.12.; v roku 2015 dňa 1.1., 6.1., 3.4., 6.4., 1.5., 8.5., 1.9., 15.9., 17.11; v roku 2016
dňa 29.8., 1.9., 15.9., 1.11., 17.11. a 26.12.; v roku 2017 dňa 6.1., 14.4, 1.5., 8.5., 5.7., 29.8., 1.9., 15.9.,
1.11., 17.11., 25.12. a 26.12.; v roku 2018 dňa 1.1., 6.1., 18.4., 21.4., 1.5., 8.5., 29.8, 1.9., 15.9. a 17.11.

Náhrada mzdy tak podľa žalobcu predstavuje za uvedené obdobie sumu 2.228,67 € (za rok 2014 sumu
437,92 €, za rok 2015 sumu 399,97 €, za rok 2016 sumu 267,21 €, za rok 2017 sumu 610,29 €, za rok
2018 sumu 513,27 €). Z uvedenej sumy mu žalovaný v mesiaci jún 2020 zaplatil časť
v sume 1.122,33 € a v predmetnom súdnom konaní žiada zaplatiť zvyšok v sume 1.106,34 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 83,71 € od 12.5.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 83,71 € od 12.6.2014 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 42,60 € od 12.9.2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 85,20 € od 12.10.2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 47,57 € od 12.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 95,13 € od 12.1.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,56 € od 12.2.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 86,87 € od 12.5.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 86,87 € od 12.6.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 86,81 € od 12.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 45,86 € od 12.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45,38
€ od 12.9.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,75

€ od 12.10.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 87,39
€ od 12.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 43,70
€ od 12.1.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,19
€ od 12.2.2017 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48,50
€ od 12.5.2017 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,99

€ od 12.6.2017 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55,92
€ od 12.8.2017 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55,92
€ od 12.9.2017 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 111,84 €
od 12.10.2017 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,46 € od
12.12.2017 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,46 € od

12.1.2018 do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 103,74 € od 12.2.2018
do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,29 € od 12.5.2018
do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,29 € od 12.6.2018
do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,91 € od 12.9.2018 do
12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101,82 € od 12.10.2018

do 12.6.2020, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,22 € od 12.12.2018
do 12.6.2020, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %. U žalovaného bola vykonaná za týmto účelom inšpekcia práce,
ktorá protokolom zo dňa 7.9.2018 zistila nedostatky, a to porušenie povinnosti žalovaným uvedenej v §
122 ods. 3 Zákonníka práce. Na základe týchto zistení boli vo veci náhrady mzdy za sviatok realizované

viaceré rokovania medzi odborovou organizáciou pôsobiacou u žalovaného (Odbory
AUTOŠOFÉR v DP Bratislave) a žalovaným, ktoré neboli úspešné.
1.1.2. Žalovaný dôvodil, že otázka náhrady mzdy za sviatky podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce pri
vodičoch MHD je pre neho otázkou komplexnou, pričom jeho úsilím je vyriešiť túto otázku spravodlivo
u všetkých dotknutých zamestnancov. Vo všetkých súdnych konaniach inicioval mimosúdne rokovania.

O vyčíslených mzdových nárokoch informoval jediného akcionára - Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava,ktorýfinančnoudotácioupokrývajehomzdovénáklady.Potvrdil,žežalobcovizaplatilnáhradu
mzdy za čas od 9/2016 do 11/2018 v sume 1.122,33 €, tiež sumu 280,62 €, ktorá predstavuje súvisiaci
príplatok za nadčas. Žalobca bol u neho zamestnaný v čase od 1.9.2016 do 31.7.2019, a tak si
žalobca nesprávne vyčíslil a uplatnil nárok od apríla 2014 do septembra 2016. Neuznal nárok žalobcu

za čas do septembra 2016 a v tejto časti vzniesol aj námietku premlčania. Do vydania protokolu o
výsledku inšpekcie práce č. IBA-203-59-2.2/P-E24-18 zo dňa 7.9.2018, v znení jeho dodatku č. 1 zo
dňa 9.10.2018, postupoval pri rozvrhovaní pracovných zmien v súlade so stanoviskom Ministerstva
práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky zo dňa 8.10.1990, ktoré uvádza: „Ak pracovník nemározpisom zmien určenú pracovnú zmenu vo sviatok a teda v tento deň nepracuje, napr.
preto, že sviatok pripadol na jeho pracovné voľno medzi zmenami alebo na deň jeho nepretržitého
odpočinku v týždni, pracovník musí v príslušnom mesiaci, príp. v období celého roka splniť mesačný

fond pracovného času, a to podľa toho, aký režim práce sa v organizácii uplatňuje. V tomto prípade nejde
o nadpracovanie sviatku, ale o splnenie určeného fondu pracovného času na príslušný týždeň, mesiac
príp. dlhšie časové obdobie“. Postup pri rozvrhovaní služieb vodičov MHD nebol realizovaný s úmyslom
vyhnúťsazákonnejpovinnostiposkytovaťzamestnancom,ktorínepracovalipreto,žesviatokpripadolna
ich obvyklý pracovný deň, náhradu mzdy v sume ich priemerného zárobku, ak im mzda ušla pre sviatok.

Pracovný čas vodičov MHD je rozvrhnutý nerovnomerne a ich výkon práce je vykonávaný v nepretržitej
prevádzke. Vzhľadom na uvedené naplnenie ustanoveného týždenného pracovného času vodičov MHD
sa zabezpečuje v období príslušného kalendárneho štvrťroka. Ak vodič nemal rozpisom služieb určenú
pracovnú službu vo sviatok, teda v ten deň nepracoval, v príslušnom kalendárnom štvrťroku mal vodič
rozpis služieb stanovený tak, aby splnil štvrťročný fond pracovného času; nešlo o nadpracovanie sviatku.
Vzhľadom na nejednoznačnosť a neurčitosť právnej úpravy náhrady mzdy za sviatok zamestnancovi,

ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň v režime nepretržitej
prevádzky a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, pri absencii rozhodnutí relevantných štátnych
orgánov k tejto problematike až do zistenia inšpekciou práce vykonanou v období júl až október 2018
u neho v minulosti neexistoval jednoznačný názor, ako sa má v tejto otázke správne postupovať.
Od decembra 2018 postupuje pri platení náhrady mzdy za sviatky vodičom MHD v zmysle protokolu

inšpektorátu práce. S ohľadom na plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby žalovaný pristúpil k
spätnému zaplateniu náhrady mzdy dotknutým vodičom od mesiaca december 2015 do novembra 2018,
a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný by sa plynutia premlčacej doby mohol dovolávať v nadväznosti
od uplatnenia práva jednotlivými dotknutými zamestnancami.
1.2. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanoveniami § 1 ods. 4, § 94 ods. 1, § 122 ods. 3 prvej vety

a § 129 ods. 1 Zákonníka práce, § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 144 a § 145 ods. 2 C.s.p.
1.3.1. Skutkovo súd dôvodil tým, že nebola sporná existencia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného
v žalovanom období, tiež že žalobca nepracoval cez sviatky, ktoré pripadli na jeho obvyklý pracovný

deň tak, ako ich špecifikoval v žalobe zo dňa 21.8.2020 v období od 4/2014 do 11/2018, s
výnimkou obdobia od 1.12.2015 do 31.8.2016. Taktiež nebolo sporné, že žalobcovi za tieto dni patrila
náhradamzdyvsumejehopriemernéhozárobku(špecifikovanéhovuvedenomobdobívžalobe),pričom
žalovaný v uvedenom období žalobcovi túto náhradu mzdy nevyplácal; splatnosť mzdy žalobcu bola
najneskôr 11. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca. Nebol sporný ani nárok žalobcu na úrok

omeškania (jeho výška a dátumy vzniku omeškania u jednotlivých náhrad) z uplatnených náhrad mzdy
za sviatky s tým, že na pojednávaní dňa 25.5.2022 žalovaný vzniesol námietku premlčania voči úrokom z
omeškania z jednotlivých náhrad 3 roky spätne od podania žaloby. Základ uplatneného nároku žalovaný
nespochybňoval, keď v júni 2020 žalobcovi uhradil svoj záväzok v sume 1.122,33 €, teda za čas od
9/2016 do 11/2018 (keďže žalobca u žalovaného v období od 12/2015 do 8/2016 nepracoval).

1.3.2. Za spornú skutočnosť súd považoval posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným
voči nároku uplatneného žalobcom za čas od 4/2014 do 11/2015. Pojem premlčanie Zákonník práce
neupravuje a pre pracovnoprávne vzťahy treba použiť v súvislosti s vymedzením uvedených pojmov
Občiansky zákonník. Jednotlivé mesačné náhrady mzdy (za sviatok, kedy žalobca nepracoval preto, že
pripadol na jeho obvyklý pracovný deň v režime nepretržitej prevádzky a nerovnomerné

rozvrhnutie pracovného času), boli splatné najneskôr 11. kalendárny deň nasledujúceho mesiaca, keď
z § 129 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za
mesačné obdobie (pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté
iné obdobie), a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy teda začína plynúť od splatnosti každej

jednotlivejnáhradymzdyzatenmesiac,zaktorýjepožadovaná.Námietkapremlčaniajehmotnoprávnou
námietkou, ktorá sa v súdnom konaní prejavuje ako prostriedok procesnej obrany alebo útoku. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.3.2016, sp.zn. 3 Cdo 441/2013, podľa
ktorého ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej
povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť okolnosti, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými

mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Tieto okolnosti musia byť naplnené
v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty,
akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky
premlčania z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorýchbola námietka premlčania uplatnená. Úvaha súdu pri použití korektívu dobrých mravov musí vychádzať
z okolností konkrétnej veci a musí byť podporená konkrétnymi zisteniami. Podľa uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011, sp.zn. II. ÚS 176/2011, v rozpore s dobrými mravmi môže

byť len taký výkon práva strany sporu v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto
práva na úkor druhej strany sporu, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto
prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a
voči nej by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre
posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do

úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred
uplynutím premlčacej doby. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.7.2015,
sp. zn. 2 Cdo 249/2014, „Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je
potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie
z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami,
rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase

uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby
bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku
premlčania“. Súd dôvodil, že žaloba na súd bola podaná dňa 24.8.2020, a teda nároky žalobcu za
čas do 24.8.2017 by boli premlčané. Žalovaný splnil nároky žalobcu až v roku 2020; zaplatil náhradu
mzdy za sviatky za čas od 9/2016 do 11/2018, u ostatných zamestnancov od 12/2015 do 11/2018,

teda tri roky spätne od času, od kedy tento nárok zamestnancom vypláca (t.j. od novembra 2018) na
základe výsledkov inšpekcie práce z októbra 2018, a to bez ohľadu na premlčanie. Túto skutočnosť
považoval súd prvej inštancie za dôležitú pre posúdenie, či došlo zo strany žalovaného vznesením
námietky premlčania voči nárokom žalobcu za čas od 4/2014 do 11/2015 k zneužitiu práva. Súd mal
za to, že nakoľko žalovaný akceptoval výsledky inšpekcie práce aj 3 roky spätne od ich zistenia a

zaplatil zamestnancom, ktorých sa tieto zistenia týkali, náhrady mzdy za sviatky, ktoré pripadli na obvyklý
pracovný deň, za 3 roky spätne (a to bez ohľadu na prípadné premlčanie ich nárokov vzhľadom na
uplynutie času), súd prvej inštancie nepovažoval vznesenú námietku premlčania voči časti nároku
uplatneného žalobcom za čas od 4/2014 do 11/2015 za rozpornú s dobrými mravmi. Na tom nič
nemení ani tá skutočnosť, že od septembra 2018 (teda od oboznámenia sa žalovaného s výsledkami

inšpekcie práce) do decembra 2019 vo veci náhrady mzdy za sviatok prebiehali viaceré rokovania medzi
žalovaným a odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného. Tieto rokovania boli neúspešné,
nakoľko ani prihliadnutie na týchto 16 mesiacov (vzhľadom na dátum podania žaloby) by nemalo vplyv
na nárok žalobcu uplatnený za čas od 4/2014 do 11/2015. Súd prvej inštancie tak nezistil nerovnováhu
práv strán spolu v neprospech žalobcu, a preto vyhovel žalobe v časti uplatneného príslušenstva za čas

od 9/2016 do 11/2018, za ktoré žalovaný zaplatil náhradu mzdy žalobcovi dňa 12.6.2020. V tejto časti
nárok žalobcu žalovaný nespochybňoval a tento uhradil ešte pred podaním žaloby, pričom v tejto časti
navrhoval žalobcovi uzatvorenie zmieru (výrok II. rozsudku). Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, voči
ktorému žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú a
v tejto časti ju zamietol (výrok III.).

1.3.3. Za nedôvodnú súd považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania voči úrokom z
omeškania z jednotlivých náhrad 3 roky spätne od podania žaloby. Žalovaný nevzniesol námietku
premlčania voči základu nároku (hlavný nárok), ku ktorému sa príslušenstvo (úrok z omeškania)
viaže, nárok na náhrady mzdy za sviatok žalobcovi dobrovoľne uspokojil, a preto nemožno akceptovať
námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania ako príslušenstvo tohto dobrovoľne uznaného

nároku. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 45,38 € konanie zastavil (výrok I.) pre späťvzatie žaloby.
Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby
došlo pred otvorením pojednávania vo veci samej.
1.4. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l C.s.p., § 256 ods.
1 C.s.p. (vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby). Ak strana sporu procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd uzavrel, že k zastaveniu konania v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 45,38 € došlo pre správanie žalobcu, žalobca bol úspešný len v časti
príslušenstva nároku, ktorý žalovaný uspokojil pred podaním žaloby. Vo zvyšku (o zaplatenie sumy
1.106,34 €) žalobu zamietol, a teda úspech v konaní mal žalovaný, ktorý však výslovne uviedol,
že nárok na náhradu trov konania si voči žalobcovi neuplatňuje. Z uvedených dôvodov mu súd nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal včas odvolanie
žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p., keďže súd nesprávnym procesnýmpostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ods. 32.
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd iba pomerne stroho konštatuje, že nezistil nerovnováhu práv
strán sporu v neprospech žalobcu, ale bližšie nerozviedol svoje úvahy presvedčivým spôsobom, prečo
by daný prípad nespĺňal atribúty rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, čo podľa žalobcu
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Opätovne poukázal na judikatúru súdov vo veci posúdenia

námietky premlčania vo vzťahu k dobrým mravom s tým, že je v postavení slabšej strany, v
dôsledku čoho má požívať zvýšenú ochranu. Žalovaný vedel o svojej povinnosti podľa ustanovenia §
122 ods. 3 Zákonníka práce a aj z vykonanej inšpekcie práce. Ďalej zopakoval svoju argumentáciu
už uvedenú v žalobe. Súd prvej inštancie dospel k nepresvedčivému formalistickému záveru o
nedôvodnosti dovolania sa žalobcu rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi bez
dostatočného vysvetlenia. Rozsudok je formalistický a nepreskúmateľný

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok presvedčivých dôvodov, čo spôsobilo porušenie jeho práva na
spravodlivý súdny proces. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Síce sa nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia, no ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené je
rozsudok vecne nesprávny.

3. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu odvolaciemu súdu navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť. Žalobca v odvolaní opakovane argumentuje tvrdeniami, ktoré použil už v samotnej

žalobe a vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolaní absentujú akékoľvek nové
tvrdenia a žalobca sa relevantným spôsobom nevysporiadal ani s procesnou obranou žalovaného
uvedenou vo vyjadreniach a ústnych prednesov v rámci prvoinštančného konania. V plnom rozsahu sa
pridržiava svojich tvrdení a argumentácie prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Ďalšie vyjadrenia prednesené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný dôvodmi odvolania a rozsahom odvolania; konal
a rozhodol aj o výroku IV. rozsudku (o nároku na náhradu trov konania), ktorý síce nebol odvolaním
napadnutý, avšak tento nepochybne závisí od rozhodnutia súdu o napadnutom výroku III. [§ 379, § 380

ods. 1, § 367 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.)], túto prejednal
bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l
C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
25. októbra 2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu,

upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu, vo výrok III., ktorým súd prvej inštancie žalobu
vo zvyšku zamietol, ako aj v súvisiacom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil, a keďže
sa pridržiava dôvodov tam uvedených, správnych, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie
dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie ich správnosti ale odvolací súd

uvádza ešte nasledovné.

6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191

ods. l C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, následne k správnym právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V postupe súdu
prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu
(§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. V konaní pred súdom prvej inštancie zostalo nepochybné, že medzi žalobcom (zamestnancom)
a žalovaným (zamestnávateľom) vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa
10.4.2007, s dňom nástupu žalobcu do práce dňa 16.4.2007, druh práce: robotník v doprave, a bolodmeňovaný hodinovou mzdou. V rovnakom postavení uzavreli ďalšiu pracovnú zmluvu dňa 25.8.2016,
s dňom nástupu žalobcu do práce dňa 1.9.2016, druh práce: vodič autobusu. V konaní nebolo tiež
sporné, že žalobca nepracoval počas sviatkov, ktoré pripadli na jeho obvyklý pracovný deň tak, ako ich

špecifikoval v žalobe zo dňa 21.8.2020 v období od 4/2014 do 11/2018, s výnimkou obdobia
od 1.12.2015 do 31.8.2016. Za tieto dni žalobcovi patrila náhrada mzdy vo výške jeho priemerného
zárobku (špecifikovaného v uvedenom období v žalobe), pričom žalovaný v uvedenom období žalobcovi
túto náhradu mzdy nevyplácal. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že
nie je sporný nárok žalobcu na úrok z omeškania (jeho výška a dátumy vzniku omeškania u jednotlivých

náhrad) z uplatnených náhrad mzdy za sviatky s tým, že žalovaný vzniesol námietku premlčania voči
úrokom z omeškania z jednotlivých náhrad 3 roky spätne od podania žaloby. Žalovaný
nespochybňoval základ uplatneného nároku, keď v júni 2020 žalobcovi splnil svoj záväzok v sume
1.122,33 €, teda za čas od 9/2016 do 11/2018 (keďže žalobca u žalovaného v období od 12/2015 do
8/2016 nepracoval). Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie týkajúcich sa spornej
otázky v konaní, a síce námietky premlčania vznesenej žalovaným proti nároku uplatneného žalobcom

za obdobie od 4/2014 do 11/2015, že v predmetnej právnej veci nemožno konštatovať rozpor s dobrými
mravmi, ani nerovnováhu práv strán sporu v neprospech žalobcu. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka má súd možnosť posúdiť okolnosti, či výkon subjektívneho práva je v súlade s
dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť, pričom tieto okolnosti musia
byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej

istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Konanie žalovaného nemožno označiť
ako rozporné s dobrými mravmi. Akonáhle žalovaný nadobudol vedomosť o tom, že z jeho strany došlo
k nesprávnemu postupu pri odmeňovaní žalobcu (ako aj iných dotknutých zamestnancov), podnikol
potrebné kroky na odstránenie následkov tohto nesprávneho postupu a o predmetných skutočnostiach
informoval jediného akcionára - Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava; po schválení finančných

prostriedkov priebežne vyplácal predmetné náhrady. Konanie žalovaného nenapĺňa znaky vykazujúce
priamy úmysel poškodiť žalobcu a v žiadnom prípade tak nemožno konštatovať významný zásah do
právnej istoty, dôsledkom ktorého by súd nemal umožniť uplatniť námietku premlčania žalovaným.
Nemožno tak prisvedčiť žalobcovi, že žalovaným vznesená námietka premlčania bola v rozpore s
dobrými mravmi. V odvolaní žalobca prezentuje rovnaké skutočnosti ako v žalobe, s ktorými sa súd

prvej inštancie správne vyporiadal; neuvádzal žiadne nové skutočnosti. K otázke premlčania odvolací
súd navyše uvádza, že žalovaný na pojednávaní dňa 6.4.2022 trval na vznesenej námietke premlčania
voči nárokom žalobcu uplatnených za čas od 4/2014 do 11/2015, avšak následne na pojednávaní
dňa 25.5.2022 uplatnil námietku premlčania voči úrokom z omeškania z
jednotlivých náhrad 3 roky spätne od podania žaloby. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd

uvádza, že námietka premlčania vznesená žalovaným v tejto časti bola nedôvodná, nakoľko žalovaný
nevzniesol námietku premlčania voči základu nároku (hlavný nárok), ku ktorému sa príslušenstvo (úrok
z omeškania) viaže. Navyše, nárok na náhradu mzdy za sviatok žalobcovi dobrovoľne splnil v mesiaci
jún 2020, a preto súd postupoval správne, keď neakceptoval námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z
omeškania (ako k príslušenstvu pohľadávky) tohto v podstate dobrovoľne uznaného a splneného nároku

za čas od 9/2016 do 11/2018. Žalovaný sám prezentoval, že náhradu mzdy dotknutým vodičom zaplatil
spätne od mesiaca december 2015 do novembra 2018, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaný by sa
plynutia premlčacej doby mohol dovolávať od uplatnenia práva jednotlivými dotknutými zamestnancami.
Uvedené jednoznačne nasvedčuje tomu, že žalovaný predmetný nárok žalobcu týkajúci sa úrokov z
omeškania z istiny za čas od 9/2016 do 11/2018, sám uznal.

8. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárokna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).