Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121204340
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121204340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: LM recovery k.s., so sídlom kancelárie Žižkova
6, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 52 310 728, zn. správcu S1942, správca majetku úpadcu
RenderFarm j.s.a. v konkurze, so sídlom Popradská 82, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 50
720 872, právne zast. A. B. C., LL.M, MBA, advokát, Žižkova č. 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: D.
B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX C. - G., právne zast. CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o.,
Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, o zaplatenie zmluvnej pokuty
12.500,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 26NcKR/3/2021-199

zo 7.februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 26NcKR/3/2021-199 zo 7.februára 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty za
porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej
inštancie 16.6.2021 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- eur
s príslušenstvom z toho dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 14.12.2020, sp.zn.:
31K/31/2019, ktoré bolo uverejnené v OV č. 244/2020 dňa 18.12.2020 vyhlásil Okresný súd Košice
I konkurz na majetok dlžníka RenderFarm j.s.a., so sídlom: Popradská 82, 040 01 Košice-mestská

časť Západ, IČO: 50 720 872 a ustanovil správcu podstaty: LM recovery k.s., so sídlom kancelárie
Thurzova č. 6, Košice, zn. správcu S1942. Úpadca RenderFarm j.s.a. v konkurze je spoločnosť, ktorá
má zapísané základné imania vo výške 1.000,- eur, s rozsahom splatenia 1.000,- eur. Spoločnosť má
vydané zaknihované kmeňové akcie na meno v počte 1000 ks s menovitou hodnotou 1 euro/akcia. V
Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd.: Sja, vložka: 2/V je zapísaný ako štatutárny orgán
predstavenstvo, pričom predsedom predstavenstva je D. B. E., bytom: C. XX, C. - súčasné bydlisko: F.
XXX/X, C. - G. (ďalej žalovaný) a podpredsedom predstavenstva je E. H. B., E.. E., bytom: I. XXX/XX, E..

Spoločnosť založili dvaja akcionári: E. B. a D. E., pričom každý mal rovnaký podiel na imaní spoločnosti.
Obaja boli aj štatutárnymi orgánmi s právom konať samostatne. Akcie mali byť vedené v J. G.. K zmene
akcionárov od založenia spoločnosti nedošlo.2.1. Úpadca prevádzkoval, umiestňoval a spravoval zariadenia pre ťažbu kryptomien pre klientov
úpadcu. Podľa vyjadrenia oboch štatutárnych orgánov prebiehalo podnikanie tak, že zabezpečovali pre
klientov ťažbu kryptomien. Táto ťažba spočívala v tom, že sa zabezpečila počítačová zostava - RIG. Toto

zariadenie produkovalo výkon, ktorý odovzdávalo do siete. Na zariadení sa robili matematické operácie,
z ktorých mal klient odmeny.

2.2. Úpadca od svojho založenia vykonal len účtovnú závierku za rok 2017 a podal za uvedené
obdobie daňové priznanie, ktoré je uložené v registri účtovných závierok. Daňový úrad neeviduje daňové

priznanie za roky 2018 a 2019. Podľa účtovnej závierky k 31.12.2017 zostavenej dňa 20.06.2018 mal
dlžník majetok vo výške 140.081,- eur, z toho dlžník evidoval na dlhodobom hmotnom majetku sumu
48.496,- eur a na pohľadávkach spolu sumu 9.1585,- eur. Pohľadávky voči spoločníkom boli účtované
vo výške 35.000,- eur. Na finančných účtoch mal dlžník evidovanú sumu 35.871,- eur. Záväzky dlžníka
boli vo výške 151.272 eur, pričom išlo prevažne o záväzky z obchodného styku vo výške 87.321,- eur
a iné záväzky vo výške 63.000,- eur. Výsledok hospodárenia bol mínus 12.191,- eur. Dlžník bol za rok

2017 v predĺžení vo výške mínus 11.191,- eur, teda jeho záväzky boli vyššie ako majetok spoločnosti.
Odvtedy dlžník nepodal iné daňové priznanie a nepredložil ani účtovnú závierku za ďalšie roky a teda
nepreukázal, že predĺženie v čase podania veriteľského návrhu neexistovalo.

2.3. Žalobca oznámil v konkurznom konaní (OV č. 24/2021 zo dňa 05.02.2021), že ku dňu zostavenia

súpisu všeobecnej podstaty nezistil správca žiaden majetok, ktorý by mohol byť zapísaný do súpisu
podstaty. K zoznamu majetku E. B. uviedol, že nevie aký majetok by mal mať vo vlastníctve úpadcu,
nakoľko ku účtovníctvu úpadcu nemal prístup. Podľa žalovaného neexistuje žiaden majetok, len nejaké
káble.

2.4. Z vyjadrení štatutárnych orgánov, veriteľov a predložených prihlášok vyplývalo, že úpadca používal
na podnikateľskú činnosť prevažne zariadenia vo vlastníctve tretích osôb a teda ani v rokoch 2018,
2019 a 2020 nedošlo ku nárastu majetku úpadcu. Naopak došlo k neuhrádzaniu záväzkov dlžníka, čo
spôsobilo prehĺbenie predĺženia. Akcionári neuhradili žiadne straty v podnikaní. Úpadca a ani akcionári
aleboštatutárneorgányneurobiližiadneopatrenia,ktorýmibyznížilistratyalebosapokúsilioozdravenie

spoločnosti. Dlžník v predĺžení bol teda povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu už v roku 2018.
Keďže dlžník vôbec nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, ale konkurzného konania sa domáhali
veritelia; dlžník, resp. členovia jeho štatutárneho orgánu porušili svoje povinnosti v mene dlžníka.

2.5. Správca vyzval členov štatutárneho orgánu, že dlžník je povinný vyhotoviť všetky zoznamy do 15

dní od vyhlásenia konkurzu s úradne overeným podpisom a predložiť ich správcovi. Žalovaný prisľúbil
predložiť všetky zoznamy, avšak zoznamy požadované ZKR nepredložil. Zoznamy nepredložil ani E. B..
Podnikanie spoločnosti bolo podľa E. B. rozdelené tak, že žalovaný mal na starosti hlavne účtovníctvo
a finančné transakcie a E. B. hľadal klientov. Na konci podnikania nemala spoločnosť už žiadne likvidné
prostriedky na účte a tento bol nakoniec aj zrušený. V roku 2019 už úpadca nevykonával svoju hlavnú

podnikateľskú činnosť.

2.6. Z vyjadrení oboch členov štatutárneho orgánu vyplynulo, že úpadca ukončil svoju podnikateľskú
činnosť v roku 2019, pretože príjmy nepostačovali na úhradu záväzkov a minimálne do 30 dní od tohto
zistenia boli taktiež povinní podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Štatutárnemu orgánu muselo byť

jednoznačnejasné,žeukončilipodnikanieatedazáväzky,ktorévznikliaexistujú,nemajúzčohouhradiť.

2.7. Úpadca a ani členovia štatutárneho orgánu nepredložili správcovi zoznam záväzkov ku dňu
vyhlásenia konkurzu. Do konkurzného konania si prihlásili pohľadávky 5 veritelia v celkovej výške
265.003,48 eura. Žiaden z veriteľov nepoprel pohľadávku iného veriteľa. Všetky pohľadávky boli

prihlásené ako nezabezpečené pohľadávky. Veriteľ D. G. zakladal svoju pohľadávku na pôžičke, ktorá
bola splatná 26.09.2018. Žalovaný tento záväzok uznal dňa 27.08.2019. Daňový úrad Košice prihlásil
viaceré pohľadávky. Niektoré pohľadávky na DPH sú za obdobie 09/2017, 02/2018, 12/2018, 06/2019,
09/2019, 10/2019 a pohľadávky za dani z príjmov PO sú za 01/2018 až 12/2018 a 04/2020, 05/2020,
06/2020. Sportfin s.r.o. si prihlásil do konkurzného konania pohľadávku vo výške nevráteného zariadenia

a trov konania. Pohľadávka bola uplatňovaná aj v súdnom konaní. Kúpa zariadenia bola v roku 2017,
následne bolo zariadenie prenechané do nájmu úpadcu a veriteľ vypovedal nájomnú zmluvu dňa
27.03.2019. Úpadca mu zariadenie nevrátil. KABI REAL a.s. si prihlásil pohľadávku za nevrátené častizariadenia zo strany úpadcu titulom náhrady škody. Nájomná zmluva bola v tomto prípade ukončená
05.11.2018 dohodou.

2.8. Štatutárne orgány boli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu, do 30 dní po vyhotovení
účtovnej závierky za rok 2017. Celé ďalšie obdobie preukazuje, že štatutárne orgány nekonali s
odbornou starostlivosťou a ignorovali, že podnikanie nie je ziskové a spôsobuje čoraz vyššie škody a
záväzky voči viacerým veriteľom.

2.9. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 05.05.2021 na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo
preukázanie zániku tejto povinnosti. Žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznal.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a tvrdil, že mu skutočnosti uvedené v žalobe nezakladajú povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa odvoláva len na
účtovnú závierku z roku 2017, pričom uviedol, že žalobca v rozpore s právnou úpravou neponížil

celkovú hodnotu záväzkov v účtovnej závierke za rok 2017. Zároveň tvrdil, že rozdiel medzi majetkom
a relevantnými záväzkami bol v plusovom vyjadrení a poukázal na niektoré záväzky. Namietal, že
sa žalobca nevysporiadal s podriadenými pohľadávkami a neponížil celkovú hodnotu záväzkov o
spriaznené pohľadávky a pohľadávky, ktoré neboli splatné. Z prihlášok prihlásených veriteľov do
konkurzu má vyplývať, že dlžník mal v období konca roka 2018 len dvoch relevantných veriteľov pre

posudzovanie predĺženia podľa § 3 ods. 2 ZKR, a to vo výške 45.896,94 eura (Daňový úrad Košice
vo výške 36.703,44 eura a MS2 TRADE s.r.o. vo výške 9.193,50 eura). Žalovaný v období 2.11.2017 -
27.12.2018 poukázal bankovým prevodom zo svojho osobného účtu, resp. osobne na účet úpadcu vložil
spolu viac ako 64.913,79 eura, a tak dlžník v roku 2018 mal majetok. Žalovaný bol odhodlaný pokračovať
v podnikaní aj napriek tzv. „prvej bitcoinovej kríze“, a to aj na úkor vlastných investícií do spoločnosti.

Dlžník následne reálne očakával omnoho lepšie výsledky pri ďalšom prevádzkovaní podniku v priebehu
roku 2019, kedy kryptomeny opätovne zaznamenali na trhu a burze enormný nárast. Vzhľadom na
uvedenúsituáciužalovanýtvrdil,žedlžníkbysazhoršejfinančnejsituácie,ktoránastalavroku2018pod
vplyvom pádu burzy s kryptomenou „pozviechal“ ak by pokračoval v priebehu roku 2019 v podnikateľskej
činnosti, čo aj objektívne v súlade s § 3 ods. 3 ZKR očakával.

4. Uvedené tvrdenia žalovaného žalobca v celom rozsahu poprel vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
20.4.2022 a opätovne uviedol, že žalovaný vykonal len účtovnú závierku za rok 2017 a vo vyjadrení sa
žalovaný nevysporiadal s predĺžením za roky 2018 a 2019 a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu.
Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nereagoval na výzvu správcu, keď nepredložil žiadne zoznamy,

ktoré správca podľa ZKR od neho vyžadoval. Žalovaný bol upozornený aj na trestnoprávne následky
takéhoto konania. Žalobca poukázal aj na tvrdenie žalovaného, že žalovaný uviedol, že činnosť dlžník
ukončil koncom roku 2019. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný mal prístup k daňovému portálu a
že v pokladni mal dlžník v roku 2018 cca 400,- eur a že úpadca nemal žiaden dlhodobý majetok a
neevidoval žiadne pohľadávky, ktoré by neboli zaplatené. Žalovaný uviedol, že záväzky vznikli za nájom,

elektrinu, strážnu službu a daňový úrad a existovali aj ďalšie záväzky, ktoré sú špecifikované v úradnom
zázname. Žalovaný bol viackrát upozornený na povinnosť predloženia zoznamov podľa ZKR. Žalovaný
sa vyjadril (je to predmetom úradného záznamu spísaného správcom so žalovaným zo dňa 1.2.2021),
že do 10.2.2021 oznámi dokedy predloží všetky požadované zoznamy, k čomu nedošlo.

4.1. Žalobca sa vo svojom vyjadrení zmienil aj o tom, že ku dňu zostavenia súpisu všeobecnej
podstaty nebol zistený žiaden majetok, ktorý by mohol byť zapísaný do súpisu podstaty. Dňa 23.11.2021
v Obchodnom vestníku č. 224/2021 doplnil správca súpis všeobecnej podstaty o zmluvnú pokutu
uhradenú štatutárnym orgánom E. H. B., E.. E.. vo výške 12.500,- eur. Uviedol, že v konkurznom
konaní sú vedené dva spory o určenie neúčinnosti právnych úkonov. Iný majetok doposiaľ nebol zistený.

Žalovaný sa vyjadril, že úpadca podnikal na cudzích zariadeniach.

4.2. Žalobca sa tiež vyjadril k veriteľom, ktorí si prihlásili do konkurzu pohľadávky a to k právnemu
dôvodu a ich výške. Žalovaný podľa žalobcu musel vedieť, že má za rok 2018 minimálne záväzky vo
výške spolu viac ako 125.000,- eur. Všetci veritelia si prihlásili svoje pohľadávky ako nezabezpečené

pohľadávky a žiadna z nich nebola označená žalovaným alebo druhým štatutárnym orgánom ako
podriadená pohľadávka.4.3. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca v rozpore s právnou úpravou neponížil celkovú hodnotu záväzkov
o záväzky, ktoré neboli splatné, žalobca reagoval, že žalovaný nesprávne použil definíciu záväzkov,
pretože použil starú právnu úpravu. V konaniach začatých od 1.1.2012 sa zmenila definícia predlženia

tak, že do úvahy sa berú všetky záväzky, bez ohľadu na to, či sú splatné alebo nie sú splatné.

5. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
14.12.2020, sp.zn.: 31K/31/2019, ktoré bolo uverejnené v OV č. 244/2020 dňa 18.12.2020 vyhlásil
Okresný súd Košice I konkurz na majetok dlžníka RenderFarm j.s.a., so sídlom: Popradská 82, 040

01 Košice-mestská časť Západ, IČO: 50 720 872 a ustanovil správcu podstaty: LM recovery k.s., so
sídlom kancelárie Thurzova č. 6, Košice, zn. správcu S1942. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal veriteľ
dlžníka: D. C. G., zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Dominika Matušková, s.r.o.V Obchodnom
registriOkresnéhosúduKošiceI,odd.:Sja,vložka:2/Vjezapísanýakoštatutárnyorgánpredstavenstvo,
pričom predsedom predstavenstva je D. B. E., bytom: C. XX, C. - súčasné bydlisko: F. XXX/X, C. - G.
(ďalej žalovaný) a podpredsedom predstavenstva je E. H. B., E.. E., bytom: I. XXX/XX, E..

5.1. Dlžník od svojho založenia vykonal len účtovnú závierku za rok 2017 a podal za uvedené obdobie
daňové priznanie, ktoré je uložené v registri účtovných závierok. Záväzky dlžníka boli vo výške 151.272,-
eur, pričom išlo prevažne o záväzky z obchodného styku vo výške 87.321,- eur a iné záväzky vo výške
63.000,- eur. Výsledok hospodárenia bol mínus 12.191,- eur. Dlžník bol za rok 2017 v predĺžení vo výške

mínus 11.191,- eur, keď jeho záväzky boli vyššie ako majetok spoločnosti.

5.2. V rámci konkurzného konania, úpadca a ani členovia štatutárneho orgánu nepredložili správcovi
zoznam záväzkov ku dňu vyhlásenia konkurzu. Do konkurzného konania si prihlásili pohľadávky piati
veriteliavcelkovejvýške265.003,48eura.Žiadenzveriteľovnepoprelpohľadávkuinéhoveriteľa.Všetky

pohľadávky boli prihlásené ako nezabezpečené pohľadávky. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa
5.5.2021 na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo preukázanie zániku tejto povinnosti. Z doložených listín
žalobcu do spisu, a to úradného záznamu z 1.2.2021 vykonaného so žalovaným súd prvej inštancie
konštatoval, že k ukončeniu činnosti spoločnosti došlo koncom roka 2019; spoločnosť (úpadca) nemala
zamestnancov; nepodávala daňové priznania na daň z príjmu PO, z dôvodu, že neboli zaplatené

faktúry za vedenie účtovníctva - spoločnosti Finconsult s.r.o.; účtové závierky za roky 2018, 2019, 2020
neboli vypracované. K daňovému portálu mal prístup žalovaný, nejaké účtovné doklady sa nachádzali
u žalovaného, niečo u účtovníčky a úpadca nemal žiaden dlhodobý majetok (hmotný, nehmotný a
finančný).

6. Žalovanému adresoval správca Žiadosti o súčinnosť zo dňa 20.11.2020 a 21.12.2020 a spísal
so žalovaným úradný záznam dňa 1.2.2021. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že dňa 5.5.2021 bola
adresovaná žalovanému, výzva, ktorou žalobca vyzval žalovaného na preukázanie splnenia jeho
povinností štatutárneho orgánu úpadcu podľa § 74a ZKR alebo, aby uviedol dôvody, na základe ktorých
by sa zbavil povinnosti zaplatiť túto zmluvnú pokutu.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, 2 a 3, § 4, § 11 ods. 1 až 4 Zákona o konkurze
areštrukturalizácii,ktoréupravujúpredĺženieaďalejpodľa§74aods.1a§11ods.2ZKR,ktoréupravujú
povinnosť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu, ďalej podľa § 74a ods. 2, 4, 5 ZKR, ktoré upravujú možnosť
povinnej osoby zbaviť sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu a § 100 ods.3 ZKR.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne
legitimovaný a žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný. V rámci konkurzného konania išlo o veriteľský
návrh voči dlžníkovi - úpadcovi. V spore sa preukázalo, že úpadca - dlžník vykonal len účtovnú závierku
za rok 2017, pričom konkurz bol vyhlásený v roku 2020, uverejnené v OV č.244/2020 dňa 18.12.2020, na

základe uznesenia Okresného súdu Košice I, zo dňa 14.12.2020, sp.zn. 31K/31/2019. Z tejto účtovnej
závierky vyplynulo, že dlžník bol za rok 2017 v predĺžení vo výške – 11.191,- eur, teda jeho záväzky boli
vyššie ako majetok spoločnosti. Odvtedy dlžník - úpadca nepodal iné daňové priznanie ani nepredložil
účtovnú závierku za ďalšie roky a teda nepreukázal, že predĺženie v čase podania veriteľského návrhu
neexistovalo. Žalobca v spore preukázal, že žalovaný mal dlhy, záväzky už v roku 2018 voči Daňovému

úradu, vo výške 36.703,44 eura; veriteľovi Sportif s.r.o., k 7/2019 v hodnote (tovaru) 60.007,45 eura;
veriteľovi D. G. k 9/2018 vo výške 80.000,- eur; veriteľ MS TRADE s.r.o. záväzok k 10/2018 vo výške
9.193,50 eura. Obranu žalovaného v spore nepovažoval súd prvej inštancie za úspešnú ani v časti, keď
poukazoval na určité záväzky dlžníka - úpadcu a ich spriaznenosť (len za rok 2017 v rámci účtovníctva),nakoľko žalovaný ako štatutárny orgán - predseda predstavenstva úpadcu na základe výzvy správcu
nedoložil a nepredložil zoznamy majetku, záväzkov, zoznam spriaznených osôb a zmluvný prehľad.
Ani v súdnom spore dôležité listiny na svoju obranu nepredložil, z ktorých by bolo možné zistiť celkový

prehľad štruktúry týchto záväzkov a pohľadávok, a prípadne aj určiť samotnú spriaznenosť (§ 9 ZKR)
záväzkov a pohľadávok s úpadcom. Žalovaný uviedol len čiastkové záväzky, poukázal na niektoré
pohľadávky bez doloženia celkových prehľadov (zoznamov). Samotný dlžník - úpadca nevykonal a
neodovzdal (nepredložil ani v tomto spore) účtovné závierky za roky 2018, 2019 a teda si nesplnil
základné povinnosti uložené mu zákonom (§ 40 Obchodného zákonníka), a teda ani nevedel preukázať

konanie s odbornou starostlivosťou primeranou jeho funkcii (§7 ZKR) - a to aj podľa čl. 4 ZKR sústavne
sledovať vývoj svojej finančnej situácie - ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas
zistiť prípadnú hrozbu úpadku, aby prípadne preukázal, že povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbavil,
keď by osvedčil, že konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 74a ZKR. Žalovaný tak v spore žiadnym
spôsobom nepreukázal, že úpadca nebol predĺžený a ani nepreukázal, že mu nevznikla povinnosť
zaplatiť sankciu podľa § 74a ZKR. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 255 a 262 CSP tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolateľ rozsudok a postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny
z nasledujúcich dôvodov: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,c)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností.

11. Žalovaný namietal, že už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.3.2022 tvrdil a riadne preukázal,
že dlžník v roku 2017 nebol predĺžený a že hodnota jeho majetku bola dostatočne vysoká. Vyjadril
sa, že za rok 2017 mal dlžník majetok vo výške 140.081,- eur (z toho dlhodobo hmotný majetok –

48.496,- eur, pohľadávky 91.585 eur,-) a mal záväzky v hodnote 151.272,- eur, z toho pohľadávky so
záväzkom podriadenosti boli v hodnote 91.925,80 eura. Pre účely určenia toho či bol dlžník predĺžený,
záväzkydlžníkapredstavovalisumuvovýške59.346,20eura(151.272–91.925,8=59.346,20).Hodnota
záväzkov nepresahovala hodnotu majetku vo výške 140.081,- eur, ak hodnota majetku dlžníka bola o
80.734,80euravyššiaakohodnotajehozáväzkov.Dlžníkovizarok2017takpodľažalovanéhonevznikla

povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR. Súdu prvej inštancie vyčítal,
že nesprávne vyhodnotil, že dlžník bol za rok 2017 v predĺžení vo výške 11.191,- eur, keďže majetok
dlžníka bol pre účely posúdenia jeho predĺženia o 91.925,80 eura vyšší ako záväzky dlžníka a za rok
2017 tak nebol predĺžený v zmysle § 3 ods. 3 ZKR.

11.1. Žalovaný uviedol, že pravdivo a úplne uviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa preukázania toho, že dlžník nebol v roku 2017 predĺžený a tvrdené skutočnosti aj riadne preukázal.
Žalobca podľa žalovaného výslovne a účinným spôsobom nepoprel tvrdenia odvolateľa uvedené v jeho
vyjadrení zo dňa 03.03.2022.

11.2. Ďalej žalovaný tvrdil, že sa nestotožňuje ani s tým, že súd prvej inštancie vyhodnotil obranu
žalovaného v spore za neúspešnú len preto, že ako štatutárny orgán dlžníka nedoložil a nepredložil
žalobcovi zoznamy majetku, záväzkov, zoznam spriaznených osôb a zmluvný prehľad, z ktorých by
vôbec bolo možné zistiť celkový prehľad štruktúry týchto záväzkov a pohľadávok, a prípadne aj určiť
samotnú spriaznenosť (§ 9 ZKR) záväzkov a pohľadávok s úpadcom. Takýto postup súdu prvej inštancie

nemá podľa neho žiadnu oporu v platnej a účinnej právnej úprave SR. Súd prvej inštancie neprihliadol
na skutkové tvrdenia a predložené dôkazy odvolateľa v rámci vyjadrenia zo dňa 3.3.2022 v spore pred
súdom prvej inštancie, a nijako sa s nimi nevysporiadal a nezohľadnil žiadne prostriedky procesnej
obrany, ktoré žalovaný v rámci tohto sporu vykonal.11.3. Súd prvej inštancie sa v rozsudku podľa žalovaného nevysporiadal ani s tým, či vôbec existujú
zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by založili jeho povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa

§ 11 ods. 2 ZKR. Nebolo ustálené, kedy mala žalovanému vzniknúť povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu dlžníka. Súd prvej inštancie konštatoval len skutočnosť, že žalobný nárok je
dôvodný preto, že žalovaný nepodal daňové priznanie za rok 2018 a 2019. Žalobou uplatnený nárok
sa však podľa žalovaného týka porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka za
obdobie roku 2017 a nie porušenia povinnosti podať daňové priznanie. Výzva žalobcu podľa § 74a

ZKR sa týkala len skutočností vychádzajúcich z obdobia roku 2017 a v žalobe bol uplatnený nárok
titulom porušenia povinnosti podať návrh na konkurz titulom predĺženia dlžníka za rok 2017. Súd prvej
inštancie nerozhodol o kvalitatívnej zmene žaloby. Súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť, z dôvodu
nesplnenia zákonného predpokladu na podanie žaloby zo strany správcu. Súd prvej inštancie sa podľa
žalovaného nevysporiadal ani so znením druhej vety § 3 ods. 3 ZKR, kedy pri stanovení hodnoty
záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom,

ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku,
prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky
okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku
pokračovať. Žalobca mal podľa žalovaného v tomto spore predložiť znalecký posudok čo neurobil
a neuniesol preto dôkazné bremeno.

11.4. Súdu prvej inštancie žalovaný vyčítal, že v rozpore s § 182 CSP nevyzval strany sporu, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a bez splnenia tejto povinnosti
dokazovanie ukončil. Uvedený postupom tiež odňal stranám sporu právo konať pred súdom a v priamom
rozpore s § 181 ods. 2 CSP neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové

tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd prvej inštancie tiež
neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, čím v rozpore s princípom právnej istoty znemožnil
strane sporu uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Rozsudok považoval za arbitrárny, nepresvedčivý a tak za nepreskúmateľný.

12. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že zmení napadnuté
rozhodnutie a zamietne žalobu v celom rozsahu.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 25.4.2023 a navrhol odvolaciemu súdu

rozsudok Mestského súdu Košice ako vecne správny potvrdiť.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní poukázal
najmä:

16.1. na nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že výzva žalobcu podľa § 74a ZKR sa netýkala

len skutočností vychádzajúcich z obdobia roku 2017,

16.2. na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal
so žiadnymi odvolateľom tvrdenými skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi a ani s tým, že
žalovaný nedoložil a nepredložil zoznamy majetku, záväzkov, zoznam spriaznených osôb a ďalšie,

16.3. na nesprávne zistený skutkový stav spočívajúci v závere súdu prvej inštancie, že sú tu zákonom
predpokladané skutočnosti, ktoré mali založiť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu keď žalobca ani súd
prvej inštancie neustálil, kedy mala takáto povinnosť žalovanému vzniknúť, keď žalobou uplatnený nároksa týka porušenia podať návrh na vyhlásenie konkurzu za obdobie roku 2017 a nie povinnosti podať
daňové priznanie.

17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmen a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/
a h/ CSP. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie, nie sú naplnené.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel
k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k

podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

20.1. Odvolací súd zistil z výpisu z obchodného registra, že žalovaný bol štatutárnym orgánom –
predsedom predstavenstva spoločnosti RenderFarm j.a.s., so sídlom Popradská 81, 040 01 Košice,
IČO: 50720872 od roku 2017. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu voči žalovanému D. B.

E.. Žalobca na zistenú adresu trvalého bydliska (čl.10 spisu) žalovanému adresoval výzvu podľa § 11
ods. 2 a § 74a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zo dňa 5.5.2021.

20.2. Z ustanovenia § 74a ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca vyzve
konateľa, ktorému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 ZKR, ak nepodá návrh na

vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti, mohol
dozvedieť o svojom predĺžení, aby zaplatil zmluvnú pokutu 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty,
alebo aby preukázal, že mu táto povinnosť nevznikla, alebo že sa takejto povinnosti zbavil. Žalovaný
nenamietal, že mu nebola doručená výzva správcu konkurznej podstaty.

20.3. Odvolací súd uvádza, že pre uplatnenie nároku žalobcu je potrebné splnenie hmotnoprávnej
podmienky uvedenej v § 74a ZKR a teda, že žalovaný musí byť poučený o svojej povinnosti uhradiť
zákonom stanovenú zmluvnú pokutu a musí byť poučený o možnosti liberačných dôvodov z tejto
povinnosti. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dospel k záveru, že táto podmienka bola
u žalovaného splnená.

20.4. Je nesporné, že správca podľa § 74a ods. 1 ZKR vo vzťahu k štatutárnemu orgánu úpadcu
uskutočňuje jednostranný právny úkon - zákonnú výzvu zaplatiť zmluvnú pokutu alebo preukázať, že
nárok na túto zmluvnú pokutu nevznikol, alebo zanikol. Táto výzva je jednostranným právnym úkonom
v zmysle § 45 Občianskeho zákonníka. Tento jednostranný právny úkon - výzva správcu adresovaná

štatutárnemu orgánu úpadcu pôsobí ihneď, ak je adresát prítomný, teda ak si túto výzvu prevezme. V
prípade, ak si adresát tejto výzvy zásielku s výzvou neprevezme, teda ak je neprítomný, potom účinnosť
prejavu vôle správcu voči neprítomnému štatutárnemu orgánu dlžníka nastáva od okamihu, keď mu
dôjde. Zo súdnej praxe vyplýva, že tento okamih a účinnosť prejavu vôle sa posudzuje podľa okamihu,
keď sa adresát mal objektívne možnosť oboznámiť s takýmto jednostranným prejavom vôle. A to bez

ohľadu na to, či sa s takýmto prejavom vôle adresát skutočne oboznámil.

21. Odvolací súd za správny považuje záver súdu prvej inštancie, že je možné považovať jednostranný
právny úkon správcu voči štatutárnemu orgánu dlžníka za účinný. V prejednávanom spore žalovaný
ako štatutárny zástupca dlžníka, RenderFarm j.a.s., mal možnosť sa oboznámiť s výzvou žalobcu na

zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- eur vrátane výzvy, aby preukázal, že mu nevznikla povinnosť túto
zmluvnú pokutu zaplatiť alebo, že mu takáto povinnosť zanikla, ak sa žalovaný mal možnosť oboznámiť
s obsahom poštovej zásielky od odosielateľa - žalobcu. Žalovaný toto svoje dôkazné bremeno nesplnil.22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že povinnosť zaplatiť pokutu za porušenie povinnosti podať návrh na
vyhláseniekonkurzuvčasnemožnovylúčiťdohodoumedziobchodnouspoločnosťouaosoboupovinnou
podať tento návrh. Ani spoločenská zmluva či stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik tohto

nároku. Dokonca sa obchodná spoločnosť nároku na zmluvnú pokutu ani nemôže vzdať či pripustiť
uzatvorenie dohody o vyrovnaní či započítanie. Z toho vyplýva, že štatutárny zástupca spoločnosti,
likvidátor alebo zákonný zástupca, ktorý nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, hoci sa o úpadku
dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť, bude musieť zaplatiť pokutu vo
výške12.500,-euranebudesajejmôcťzbaviťanizapočítanímsinoujehopohľadávkouvočispoločnosti

ani uzatvorením nejakej dohody so spoločnosťou a pod. Jedinou možnosťou, ako sa štatutárny orgán
môže vyhnúť povinnosti zaplatiť pokutu vo výške 12.500,- eur je, že osvedčí, že: a) konal s odbornou
starostlivosťou, pod čím zákon rozumie najmä tú situáciu, ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými
koná spoločne, nemohol svoju povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu (t. j. okamžite) ako sa
dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, uložil do Zbierky listín oznámenie, že je dlžník v úpadku,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na

vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou
zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote 30 dní, od kedy sa osoba dozvedela
alebo mohla pri zachovaní odbornej starostlivosti dozvedieť o úpadku, poverila správcu vypracovaním
reštrukturalizačného posudku a podala návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd
povolil reštrukturalizáciu.

23. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. a/ CSP udáva: Pre naplnenie tohto
odvolacieho dôvodu je potrebné, aby neboli splnené podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť
súdu), podmienky na strane účastníkov konania (spôsobilosť na práva, procesná spôsobilosť).

24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu a z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že nebol
naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Na prejednanie sporu a samotné vydanie
rozhodnutia vo veci samej boli splnené všetky procesné podmienky, pretože súd prvej inštancie mal
právomocsporprejednať,naprejednaniesporubolajfunkčne,vecneamiestnepríslušný,sporprejednal
arozhodolzákonnýsudcaastranysporumalispôsobilosťnaprávaiprocesnúspôsobilosť.Odvolacísúd

zároveň dodáva, že žalovaný ani nešpecifikoval v odvolaní, aké procesné podmienky neboli splnené.

25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že nebol naplnený.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie
súdu, ale o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,

dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ide o
situácie ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých
jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Predmetný odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie
nedostatočným odôvodnením rozsudku spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 CSP.

26. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje
rozhodnutie, čím bol naplnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b/ CSP udáva, že toto tvrdenie
žalovaného nie je dôvodné.

27. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovanýaaképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súdjasne avýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom naprávne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,

ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho
bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

29. Odvolací súd z obsahu odvolania vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu

napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. To, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o existencii vady v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na
úspech v spore.

30. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie je povinný podľa § 181 ods. 2 CSP, určiť okruh
sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedziť rozsah plánovaného dokazovania. Zároveň je
súd prvej inštancie povinný uviesť svoje predbežné právne posúdenie sporu. Je ním povinnosť súdu
prvej inštancie prezentovať stranám ako sa javí vec. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neurčil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré

dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a tiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci.
Nevyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a
bez splnenia tejto povinnosti dokazovanie ukončil.

30.1. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že súd prvej inštancie má povinnosť uviesť predbežné

právne posúdenie sporu už v rámci predbežného prejednenia sporu, ak bolo nariadené inak na prvom
pojednávaní, a to bezprostredne po prednese žaloby a procesného útoku žalobcu a procesnej obrany
žalovaného. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 7.2.2023 odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za nesporné avšak z nahrávky súdneho pojednávania zo dňa 7.2.2024 odvolací súd zistil, že sudca sa

vyjadril, že nevykoná navrhovaný výsluch žalovaného (žalovaný požiadal súd o odročenie pojednávania
4x zo zdravotných dôvodov alebo OČR a bolo mu vyhovené, na pojednávanie 7.2.2024 sa nedostavil)
a svedka D. G., čo strany sporu nenamietali. Z nahrávky z pojednávania, ktorú si odvolací súd vypočul
(nie je zachytené v písomnej zápisnici z pojednávania) možno konštatovať, že konajúci sudca vyslovil
svoje predbežné právne posúdenie sporu. Predbežné posúdenie sporu má byť určité a zrozumiteľné

a má umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia.

30.2. Odvolací súd zároveň dodáva, že ak súd prvej inštancie uvedie stručné predbežné právne
posúdenie, ktoré však nadväzuje na podanie strán, je nutné ho považovať za určité a postačujúce.
Ak v odvolaní odvolateľ uviedol, že predbežné právne posúdenie nebolo vôbec poskytnuté a zvuková

nahrávka preukazuje opak, odvolací dôvod nie je naplnený.

30.3. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ak predbežné právne posúdenie by absentovalo aj
tak nemožno uzavrieť, aby porušením povinnosti súdu podľa § 181 ods.2 CSP došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP.

31. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej „porušenie
§ 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver
pojednávania zhrnúť svoje návrhy. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. (teraz § 181

ods. 2 CSP - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len
ako tzv. inú vadu konania. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a
nie je procesnou vadou konania“ (uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/92/2018).

32. Odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani
prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne
nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho
(nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušeniaústavných práv strán sporu, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods.
1, 4, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky
(k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012).

33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že absencia predbežného právneho posúdenia zo strany súdu
prvej inštancie nebola takým závažným pochybením v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým
by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

34. Odvolací súd za nedôvodnú považuje aj námietku žalovaného, že neboli strany sporu vyzvané k
tomu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci podľa § 182 CSP.
Odvolací súd zistil zo zvukovej nahrávky z pojednávania, že konajúci sudca súdu prvej inštancie
vyzval strany sporu na záverečné reči, s tým aby neopakovali obsah písomných vyjadrení a prednes na
pojednávaní a strany sporu bez námietok súhlasili, že sa na záver nevyjadrujú, aj keď uvedené nebolo
zachytené v písomnej zápisnici zo 7.2.2024 a nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

35. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd uvádza, že nebol naplnený.
Rozhodnutie nebolo vydané vylúčeným sudcom a nedošlo ani k nesprávnemu obsadeniu súdu, keď
vo veci rozhodoval sudca daného úseku súdu, ktorému vec bola pridelená v súlade s rozvrhom práce
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Rozhodnutie vydal zákonný

sudca.

36. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. K tomuto sa odvolací súd vyjadril aj
v odseku 30, 30.2 odôvodnenia tohto rozsudku.

37. Odvolací súd konštatuje, že uvedené by sa mohlo dotýkať aj napr. všeobecnej poučovacej povinnosti

(tu bol však žalovaný zastúpený advokátom a vtedy súd nemá povinnosť poučiť stranu o procesných
právach a povinnostiach v rozsahu uvedenom v § 160 ods.1 CSP), pochybenia pri vykonávaní
dokazovania atď., čo žalovaným ako odvolateľom namietané nebolo.

38. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre

ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

39. K odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. e/ CSP odvolací súd udáva, že rovnako nebol naplnený.

39.1. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za
predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal
stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy

nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá
v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol
vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a
dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

40. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný neoznačil a ani nenavrhol dôkaz, ktorý by súd prvej
inštancie nevykonal.

41. Žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preukazoval tým, že súd prvej

inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že žalobca preukázal, že dlžník v roku
2017 bol predĺžený, namietal, že nebolo ustálené, kedy mala žalovanému vzniknúť povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odseku 16
odôvodnenia napadnutého rozsudku sa vysporiadal dostatočne s námietkami žalovaného a pokiaľ ideo čas porušenia povinnosti, žalobca už vo svojom vyjadrení z 20.4.2022 uviedol, že ak presný čas
porušenia povinnosti nie je známy, vychádza sa z dlžníkovho základného imania, ktoré je zapísané v
deň začatia konkurzného konania. Ako uviedol žalobca v žalobe - úpadca má zapísané základné imanie

vo výške 1.000,- eur. Uvedené žalovaný nerozporoval a súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
vyjadril, že preukázanie skutočnosti, že predlženie v čase podania veriteľského návrhu neexistovalo je
na žalovanom, ktorý má dôkazné bremeno.

41.1 Odvolací súd je toho názoru, že pre účely posudzovania povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu

nie je relevantný presný čas porušenia povinnosti, ale to, že v čase podania veriteľského návrhu
predlženie existovalo a žalovaný nepreukázal v spore, že dlžník nebol predlžený a že štatutárny orgán
neporušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
tieto skutočnosti žalovaný nepreukázal ani na výzvu žalobcu a ani v súdnom spore.

42. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu len za rok 2017 a prípadný

vznik povinnosti odvolateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka na základe skutočností, ktoré
vzišli v priebehu ďalšieho obdobia, nemal byť v spore prejednávaný a skúmaný, keď súd prvej inštancie
nerozhodol o kvalitatívnej zmene žaloby. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca uviedol, že celé
ďalšie obdobie od účtovnej závierky za rok 2017 preukazuje, že štatutárne orgány nekonali s odbornou
starostlivosťou a dlžník ukončil svoje podnikanie začiatkom roka 2019. Zo záväzkov dlžníka popísaných

v žalobe a aj v ďalšom vyjadrení žalobcu vyplýva aká bola celková výška záväzkov. Žalobca preukázal
tvrdené skutočnosti listinnými dôkazmi a podstatné tvrdenia sú uvedené v písomnom úradnom zázname
z 1.2.2024 spísanom na základe rozhovoru so žalovaným a ďalšími dôkazmi, ktoré žalobca predložil.
V konkrétnom prípade nejde o zmenu žaloby tak ako tvrdí žalovaný.

42.1. Odvolací súd udáva, že výzva žalobcu podľa §74a ZKR sa netýka len skutočností vychádzajúcich
z obdobia roku 2017 a nároku titulom porušenia povinnosti podať návrh na konkurz titulom predĺženia
dlžníka za rok 2017. Už vo výzve zo dňa 05.05.2021 adresovanej žalovanému žalobca popísal nielen
skutočnostivyplývajúcezdaňovéhopriznaniazarok2017,alezároveňuviedol,žedlžníknepodalžiadne
iné daňové priznanie a nepreukázal, že predlženie v čase podania veriteľského návrhu neexistovalo.

Žalobca uviedol, že dlžník bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu už v roku 2018 a nakoľko
nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu vôbec (ani v nasledujúcom období) porušil svoje povinnosti
v mene dlžníka. Žalovaný nepredložil žalobcovi žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že žiadne
predlženie do podania veriteľského návrhu nevzniklo a neporušil svoje povinnosti. Tieto skutočnosti
nepreukázal žalovaný ani v súdnom spore. Žalobca preukázal, že došlo k zníženiu majetku a nárastu

pohľadávok veriteľov a teda dlžník bol predlžený. V podanej žalobe žalobca uviedol, že celé ďalšie
obdobie od účtovnej závierky za rok 2017 preukazuje, že štatutárne orgány nekonali s odbornou
starostlivosťoua dlžníkukončilsvojepodnikaniezačiatkomroka2019.Vďalšíchobdobiachzaroky2018
až 2020 dochádzalo podľa zistení žalobcu k prehlbovaniu predĺženia. Zo záväzkov dlžníka popísaných
v žalobe a aj v ďalšom vyjadrení žalobcu vyplýva aká bola celková výška záväzkov.

42.2. Odvolací súd zistil z obsahu odvolania aj to, že v odvolaní ako aj vo vyjadrení k žalobe žalovaný
tvrdil, že sa žalobca nevysporiadal s podriadenými pohľadávkami a neponížil celkovú hodnotu záväzkov
o spriaznené pohľadávky a pohľadávky, ktoré neboli splatné. Tu odvolací súd poznamenáva, že správca
vyzval listom zo dňa 20.11.2020 žalovaného, aby mu predložil zoznamy vyžadované v zmysle ZKR, ako

zoznam majetku, zoznam záväzkov, zoznam spriaznených osôb a zmluvný prehľad. Správca požadoval
aj evidenciu všetkých záväzkov v členení podľa dodávateľov a veriteľov, výšky záväzkov a dátumu jeho
splatnosti k 22.10.2020. Rovnakú povinnosť stanovil aj k majetku a pohľadávkam dlžníka. Žalovaný
svoju povinnosť nesplnil a správcovi požadované dokumenty neodovzdal. Ďalšia žiadosť o súčinnosť
bola zasielaná žalovanému listom zo dňa 21.12.2020 a žalovaný rovnako svoju povinnosť nesplnil.

Sám žalovaný v úradnom zázname zo dňa 1.2.2021 uviedol, že činnosť dlžník ukončil koncom roku
2019 a uviedol, že nemal žiaden dlhodobý majetok. Taktiež neevidoval žiadne pohľadávky, ktoré by
neboli zaplatené. Žalovaný uviedol, že záväzky vznikli za nájom, elektrinu, strážnu službu a daňový
úrad, a existovali aj ďalšie záväzky, ktoré sú špecifikované v úradnom zázname. Žalovaný bol opätovne
upozornený na povinnosť predloženia zoznamov podľa ZKR. Žalovaný ani následne v dohodnutom

termíne po 10.2.2021 žiadne zoznamy nepredložil. Účtovné doklady žalobca mal snahu zabezpečiť od
spoločnosti FINCONSULT s.r.o, ktorá dlžníkovi viedla účtovníctvo. Spolupráca dlžníka a spoločnosti
FINCONSULTs.r.obolaukončenávroku2018zdôvoduneplateniazaposkytovanéslužbyanevykonalauž ani účtovnú závierku za rok 2018 a účtovné doklady odovzdala žalovanému, ktorý nezabezpečil
vykonanie účtovnej závierky za rok 2018 a ani za ďalšie účtovné obdobie.

43. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

44. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

45. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo
právom chránený záujem a žalovaní sú povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu

vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

46. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol ako predseda predstavenstva úpadcu povinný zabezpečiť
vedenie účtovníctva úpadcu v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom. Žalovaný na
výzvu správcu nepredložil súvahové účty (účty majetku, účty záväzkov a vlastného imania) a neuniesol

tak dôkazné bremeno keď tvrdil, že úpadca nebol v predĺžení. Z dokladov získaných počas konkurzného
konania je zrejmé, že úpadca nemal takmer žiaden vlastný majetok, podľa vlastných vyjadrení
štatutárnych orgánov nemal úpadca ani žiadne pohľadávky. Naopak žalobca preukázal, že úpadca mal
značné množstvo záväzkov. Žalovaný taktiež porušil ustanovenie § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka,
pretože nepredložil riadnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu spoločnosti, nepodal

daňové priznanie, neuložil účtovnú závierku do Zbierky listín a nezabezpečil vypracovanie účtovnej
závierky za roky 2018, 2019 a 2020. Po vyhlásení konkurzu na dlžníka správca vykonáva šetrenie
spočívajúce v skúmaní účtovníctva, v konkrétnom prípade nemal k dispozícii komplexné účtovníctvo
a vychádzal aj zo zverejnených údajov a údajov od veriteľov, keď žalovaný súčinnosť neposkytol.

47. Odvolací súd poukazuje, že žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu nepodal vôbec návrh na
vyhlásenie konkurzu. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pokiaľ by žalovaný konal s odbornou
starostlivosťou došlo by k minimalizácii škôd veriteľov, ktorým by v nasledujúcich obdobiach nevznikali
ďalšie pohľadávky voči úpadcovi. Keďže nepodal návrh na konkurz, veriteľom vznikli v roku 2018, 2019
a 2020 ďalšie pohľadávky, ktoré žalobca preukázal v spore.

48. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, odvolací súd uvádza, že súdne rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Súd prvej inštancie vykonal
relevantné navrhované dôkazy, z ktorých vyhodnotil správne skutkové zistenia a nemožno konštatovať
ani nedostatočnosť zisteného skutkového stavu z dôvodu jeho ďalšieho dotvárania novotami.

49.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

50.Odvolacísúdzobsahuodôvodnenianapadnutéhorozsudkuzistil,žesúdprvejinštancie vecsprávne

právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy.

51. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi
predloženými v spore preukázal dôvodnosť nároku uplatneného proti žalovanému zo strany žalobcu
touto žalobou, naopak žalovaný v spore nepreukázal žiadne liberačné dôvody, ktoré by ho zbavili

zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Obrana žalovaného v spore nebola
úspešná, keď tvrdil tzv. spriaznené pohľadávky a záväzky, ktoré neboli splatné avšak svoje tvrdenia
nepreukázal tak ako odvolací súd konštatoval v odseku37.3 až 40 tohto rozsudku. Nečinnosť žalovaného už tým, že nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok obchodnej spoločnosti svedčí o tom, že žalovaný ako štatutár úpadcu nekonal s odbornou
starostlivosťou a porušoval svoje povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 ZKR.

52. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu v
celkovej výške 12.500,- eur.

53. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
otrováchkonania,ktorýmsúdžalobcovipriznal náhradutrovkonaniavcelomrozsahu protižalovanému
s poukazom na plný úspech žalobcu v spore.

54. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný

v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný (odvolateľ). O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie, samostatným uznesením.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).