Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12Pc/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124216726
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124216726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v právnej veci manželov, manželka: A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

E. XX, zastúpená: JUDr. Kristína Malá Piovarčiová, PhD., advokátka, Štúrova 20, Košice a manžela,
ktorý návrh nepodal: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, zastúpený: JUDr. Ján Pirč, advokát,
kpt. Nálepku 17, Košice v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkom A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX a F. G. C., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. F. vo zväzku X, ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len manželka resp. navrhovateľka) návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.09.2024 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby
súd rozviedol jej manželstvo s manželom: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len manžel), uzavreté dňa
28.05.2022. K návrhu boli pripojené ako prílohy: fotokópia listu vlastníctva, plnomocenstvo, sobášny list.

2. Manželka návrh odôvodnila tým, že za zásadný problém manželstva považuje odlišné predstavy
o živote a o rodine. Manžel už pred uzatvorením manželstva vedel, že manželka deti mať nechce,

nevylučovala to absolútne, ale upozorňovala ho na to, že možno názor nikdy nezmení, zrejme v čase
uzatvárania manželstva manžel neprikladal tomuto postoju rovnakú vážnosť ako manželka. Zároveň
mali obaja manželia odlišné predstavy o trávení voľného času, lebo kým manželka uprednostňovala
prechádzku v meste a rozhovor pri káve a cigare, manžel túžil tráviť čas na dedine s deťmi a svojou
rodinou. Vedel, že manželka na rozdiel od neho nie je rodinný typ, že nechce tráviť toľko času s rodinou,
a to ani svojou a ani s jeho. Manžel má tiež štyri krstné deti, s ktorými trávili veľa času. Po pár mesiacoch
od svadby sa manžel manželky začal pýtať na bábätko, na čo manželka reagovala tak, že aktuálne

určite nie, lebo to tak necíti a že ho na to vopred upozornila. Počas prvého roka manželského spolužitia
sa stupňovali jeho náznaky a nátlaky na založenie rodiny, zároveň sa zintenzívneli návštevy u jeho
rodičov, kde trávili každý druhý víkend od piatka do nedele. Často a pravidelne sa zúčastňovali detských
osláv, či strážili krstňatá manžela. Nepôsobilo to na mňa dobre. Periodicky sa k tejto téme spoločného
dieťaťa manžel vracal. Následne sa k tomu začala vyjadrovať rodina a manžel sa nikdy k tomu pred nimi
nevyjadril v zmysle, že by manželku podporil, nikdy sa manželky nezastal a nepodržal ju. Manželka to
vnímala ako stratu dôvery a podpory, snažila sa vzniknutú situáciu v záujme záchrany vzťahu riešiť, preto

absolvovala sedenia u psychologičky, lebo chcela prebrať svoj pohľad na vec, prediskutovať tento stav a
počuť názor nestrannej osoby. Manžel o tom vedel. Od januára 2024 sa manželka začala viac stretávať
so starými kamarátmi, ktorí si podľa ich slov všímali, že je zmenená, negatívne nastavená. Vyvolával to
stres a vydieranie z toho, že nechce mať deti. Postupne manželka vnímala, že sa cíti lepšie v spoločnostipriateľov ako v manželovej. Začala cvičiť, lebo popri tom prišla na iné myšlienky a zároveň trávila čas
mimo domácej napätej atmosféry. Manželka mala pocit, že všetci ostatní ju chápu viac ako vlastný
manžel. Otvorene s ním o tom hovorila, ale bez výsledku. Koncom januára 2024 manželovi oznámila,

že nechce ďalej zotrvať v manželstve. On chcel vzťah zachrániť, snažil sa byť milší, prestali sme chodiť
k jeho rodičom, ale neustále manželka vníma, že nie sú šťastní. Nevedia vzájomne vnímať skutočné
potrebyčihodnotyanedokážuichanivzájomnenapĺňať.Nezhodujúsavzákladnýchveciach,naktorých
je postavený každý vzťah, preto v jeho ďalšom trvaní manželka nevidí žiadnu perspektívu. Pokiaľ by
urobili kompromis, tak vždy by jeden z manželov trpel, preto manželka považuje za nevyhnutné, aby sa

v živote pohli ďalej. Intímne sa manželia nestýkajú od januára 2024. Manželka nemá mimomanželskú
známosť, nemá záujem o služby manželskej poradne, či psychológa. Návrh na rozvod manželstva
podáva po dlhej a zrelej úvahe. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že manželstvo neplní svoj účel, vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ide len o formálny zväzok, preto navrhuje,
aby ho súd rozviedol.

3. Manžel sa k návrh vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 30.10.2024
a uviedol, že dňa 21.10.2024 (pondelok) nahliadol manžel navrhovateľky do súdneho spisu a zabezpečil
si z neho kópie tak, aby sa mohol oboznámiť s obsahom návrhu na rozvod manželstva a jeho prílohami.
Následne v zhodný deň udelil písomnú plnú moc svojmu právnemu zástupcovi (G. H. I. G. I.), ktorý
sa aktuálne zadržiaval v zahraničí, pričom sa vrátil na Slovensko dňa 27.10.2024 (nedeľa). Obaja sa

osobne stretli v C. až dňa 29.10.2024, pričom je vhodné poznamenať, že manžel navrhovateľky v
období od utorka 22.10.2024 do konca pracovného týždňa sa zúčastnil zahraničnej pracovnej cesty.
Uvedené je vhodné uviesť v nadväznosti na fikciu doručenia návrhu o rozvod manželstva s prílohami do
elektronickej schránky manžela navrhovateľky, ktorý snáď aj vlastnou nedôslednosťou stratil možnosť
vstupu do nej a z dôvodov pracovnej vyťaženosti titulom vykonávania činností v oblasti servisných

služieb zdravotníckych zariadení a prístrojov je fakticky neustále na cestách v rámci Slovenska a školení
v zahraničí. Dovoľujeme si preto požiadať súd, aby (aj z dôvodu hospodárnosti konania) prihliadol na
toto písomné vyjadrenie, ktoré je doručované súdu i právnej zástupkyni navrhovateľky v dostatočnej
lehote na oboznámenie sa s jeho obsahom. V úvode si manžel navrhovateľky dovoľuje vyjadriť svoje
stanovisko v tom zmysle, že s navrhovaným rozvodom manželstva nesúhlasí. Toto vyjadrenie nevníma

akosvojvoľné.Chcenímtotižvyjadriťsvojvážnyahlbokýcitovývzťahksvojejmanželke,sktorouchcela
chce zotrvať v manželskom vzťahu. Spolužitie s navrhovateľkou pred uzatvorením manželstva a po jeho
uzatvorení stále hodnotí veľmi pozitívne, váži si ju a má ju skutočne rád. Manžel navrhovateľky nemal a
nemá žiadny mimomanželský vzťah a verí, že je tomu rovnako aj v prípade jeho manželky. Domnieva sa,
že medzi nimi nedošlo k podstatnému narušeniu vzťahov. Nemôže však subjektívne rozporovať pocity

a hodnotenia navrhovateľky na ich manželstvo. U oboch sa však jedná o prvé manželstvo a súčasne
aj o prvú manželskú krízu, ktorá sa, podľa jeho názoru, prekonať dá, ak by k tomu prispeli obe strany.
Chápe teda, že pre ich manželské spolužitie sú potrební obaja. Dôvody istej nekonformnosti spolužitia
manželov ako ich opísala navrhovateľka, nespočívajú v akomkoľvek pracovnom alebo ekonomickom
napätí. Obaja sme dlhodobo zamestnaní a zabezpečili sme si spoločné bývanie, pričom spoločne

prispievame aj na splácanie hypotéky a náklady bývania. Súčasne je možné konštatovať, že svojim
pracovným povinnostiam sa obaja venujeme snáď až nadpriemerne intenzívne. V tomto smere je možné
vykonať isté korekcie aj na strane manžela navrhovateľky, keďže určitá časová náročnosť jeho práce
súvisela aj so zmenou zamestnávateľa a novými úlohami u neho. Manžel navrhovateľky si nedovolí
nespomenúť aj svoje zdravotné komplikácie, keď sa pred nedávnym časom podrobil vážnym operačným

zákrokom (chrbtice) s výborným výsledkom a s výbornými vyhliadkami pre osobný a pracovný život.
To mohol byť tiež dôvod (vnímaný navrhovateľkou) nižšej intenzity jeho sociálnej komunikácie s tretími
osobami,keďžebolavýznamnelimitovanájehomobilita. Manželnavrhovateľkypotvrdzujesvojpozitívny
vzťah k svojej rodine a rovnako sa nikdy nebránil ani stretávaniu s krstnými deťmi. Z týchto vzťahov vždy
dokázal načerpať pozitívnu energiu a motiváciu. To však nechce vnímať ako prekážku pre spolužitie

v manželskom vzťahu a rešpektuje iné stanovisko k jeho rodine zo strany navrhovateľky. Keďže svoj
manželský zväzok si váži a má oň trvalý záujem, dokáže nájsť spôsob, ako predísť nedorozumeniam. Na
druhej strane sa domnieva, že starí kamaráti navrhovateľky môžu vyplniť jej citovú pohodu len čiastočne,
a to aj s prihliadnutím na ich životnú, časovú a pracovnú orientáciu. Záverom manžel navrhovateľky
konštatuje,ževmanželstveobochnedošloktakémurozvratuichvzťahu,abyprestaloplniťsvojzákladný

účel a teda aby ho bolo potrebné rozviesť. V prvom rade si manžel navrhovateľky dovoľuje navrhnúť
prerušenie konania o rozvod a súčasne žiada navrhovateľku, aby sa k tomuto návrhu pripojila. Takéto
obdobie pred pokračovaním v konaní by mohlo prispieť k obojstrannému hodnoteniu podmienok pre
udržanie vzájomného manželského vzťahu. V prípade, že sa navrhovateľka nepripojí k predmetnémunávrhu, potom manžel navrhovateľky navrhuje, aby súd prvej inštancie, po vykonanom dokazovaní,
návrh na rozvod manželstva zamietol.

4.Súdvykonalpojednávania12.11.2024,pričomvykonalvýsluchobochmanželov.Manželkazotrvalana
podanomnávrhunarozvodmanželstvaamanželuviedol,žesarozviesťnechce.Manželkaďalejuviedla,
že dôvodom prečo podala návrh na rozvod manželstva ja rozdielnosť pováh a predstav o osobnom
a rodinnom živote. Predstava manželky je nemať deti, v tom sa s manželom rozchádzajú. Manželky
uviedla, že manžel ju ani fyzicky nepriťahuje a nevie si predstaviť, že by sa vrátili k spoločnému

intímnemu životu, manžela už neľúbim, manžela má rada, ale nie je to vzťah medzi mužom a ženou,
je to skôr taký kamarátsky vzťah. Manžel uviedol, že chce aby súd zohľadnil to, že svoju manželku
ľúbi a prechováva k nej vrúcny vzťah, myslí si, že manželka k nemu rovnako prechováva vrúcny vzťah,
ale nepomenovala to láskou. Celý manželkin návrh je postavený na tom, že manželka nechce deti,
manžel tvrdí, že mám deti rád ale neznamená to, že potrebuje vlastné deti. Manžel ďalej uvádza, že
svoju manželku miluje a chce mať čas, aby mohol zachrániť toto manželstvo.

5. Dňa 23.01.2025 súd vykonal pojednávanie na ktorom manželka uviedla, že na jej presvedčení sa nič
nezmenilo a trvá na tom, aby súd ich manželstvo rozviedol. Manžel zotrval na tom, že nechce, aby súd
manželstvo rozviedol.

6. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), manželia sú si
v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8.Podľaust.§22zákonaorodine,kzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

9. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

10. Podľa ust. § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

11. Podľa ust. § 2 zákona číslo 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa Čl. 4 CMP Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné,

informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je
účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti
na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

13. Rozvrat vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine nastáva prevažne
vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z citovaných
zákonných ustanovení. Zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje podľa ust. § 23 Zákona o rodine
akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov
medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako nezvratný, nenapraviteľný stav,

vzhľadom na výsledok hodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi
manželmi sa posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje v
plnení účelu manželstva. Zo samotnej skutočnosti, že manželia po určitý čas žijú alebo nežijú v spoločnej
domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu.Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď nastane objektívny stav charakterizovaný ako vážny rozvrat
vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva.

14. Vzhľadom na to, že v konaní o rozvod manželstva ide o ochranu oprávnených záujmov obidvoch
účastníkov, návrh na začatie konania o rozvode môže podať ktorýkoľvek z manželov. Na tomto
procesnom postavení účastníkov v konaní o rozvod manželstva nič nemení ani prípadné stanovisko
druhého manžela, ktorý návrh nepodal, zaujaté k návrhu na začatie konania. Preto jeho stanovisko v
konaní o rozvod manželstva, či už v ňom zastáva názor zhodný s návrhom na začatie konania, alebo

opačný názor, má vždy len povahu vyjadrenia a nijako sa netýka procesného postavenia účastníkov.
Napokon nie je vylúčené ani to, aby druhý manžel svoj názor na rozvod manželstva zmenil v priebehu
konania. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva preto súd nerozhoduje podľa toho, aké
stanovisko vyjadril druhý manžel k návrhu, ale prísne posudzuje, či manželstvo účastníkov konania plní
svoje poslanie dané Zákonom o rodine.

15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu
záveru, že manželstvo účastníkov konania sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, ktorí síce
bývajú v spoločnej domácnosti, ale okrem spoločného bývania ich nič nespája. Manželka opakovane
a s časovým odstupom na dvoch pojednávaniach presvedčivo uviedla, že trvá na podanom návrhu na
rozvod, že manžela nemiluje, že ho má rada iba ako kamaráta a že si nevie predstaviť opätovne intímne

žiť s manželom. Na základe týchto skutočností má súd preukázaný rozvrat manželstva a nič na tom
nemení ani postoj manžela, ktorí uvádzal, že svoju manželku ľúbi a rozviesť sa nechce. Manželstvo
je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nik z manželov nemôže nútiť druhého manžela, aby v tomto
zväzku zotrval pokiaľ sám nechce. V zmysle uvedených skutočností súd návrhu vyhovel, manželstvo
rozviedol a to aj proti vôli manžela.

16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

18. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

20. Vzhľadom na ustálenú judikatúru (vyžadujúcu osobitný výrok aj v takýchto prípadoch) súd podľa §
52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň

nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov
v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.