Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/259/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201683
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201683.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Transdev
Morava s.r.o., Bozdéchova 567/8, Moravská Ostrava, Česká republika, IČO: 067 38 346, zastúpený:
advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Trnavský
samosprávny kraj, Starohájska 10, Trnava, IČO: 37 836 901, zastúpený advokátskou kanceláriou
Brook Partners law Firm, s.r.o., Skalná 11, Bratislava- Staré Mesto, IČO: 54 481 791, o preskúmanie
rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, Rade Úradu pre verejné obstarávanie č. 11865-9000/2020

zo dňa 04.11.2020 a rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu č. 7992-6000/2020-
OD zo dňa 20.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd odmieta žalobu proti rozhodnutiu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie, odbor
dohľadu č. 7992-6000/2020-OD zo dňa 20.07.2020 v časti výroku o zastavení konania.

II. Správny súd zamieta žalobu proti rozhodnutiu žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie, Rade
Úradu pre verejné obstarávanie č. 11865-9000/2020 zo dňa 04.11.2020.

III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

IV. Ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Trnavská samosprávny kraj, Starohájska 10, Trnava, IČO: 37 836 901 (ďalej len „kontrolovaný“)

zverejnil dňa 5.2.2019 v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2019/S 025- 055478 predbežné
oznámenie na predmet zákazky „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom
záujme pre TTSK“, a následne zverejnil dve korigendá (27. 2. 2019 a 4. 3. 2020), ktorými určil plánovaný
dátum začatia uplatňovania zmluvy, predpokladanú dobu trvania zmluvného vzťahu, neskôr osobitne
upravil dobu trvania zmluvného vzťahu.
2. Kontrolovaný vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 27.3.2020 a vo Vestníku verejného
obstarávania zverejnil dňa 30. 3. 2020 oznámenie o verejnej súťaži na predmet zákazky „Poskytovanie

služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre TTSK, región Záhorie“ (ďalej len
„predmet zákazky“). V bode IV.2.2 je uvedená lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť:
29.04.2020 o 10:00 hod. Následne uskutočnil korigendá oznámenia, ktorými predlžoval lehotu na
predkladanie ponúk, najprv na 3.6.2020 a neskôr na 15.6.2020.3. Žalobca doručil kontrolovanému žiadosť o nápravu, neskôr doručil žalovanému aj kontrolovanému
námietky podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávam a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZVO“).

4. Žalovaný rozhodnutím č. 7992-6000/2020-OD zo dňa 20.07.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“): 1) v prvom výroku vo vzťahu k bodu III. námietok zastavil konanie o preskúmanie
úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. j) ZVO; 2) v druhom výroku námietky v bodoch
I., II., IV. a V. podľa § 175 ods. 3 ZVO zamietol. Rada žalovaného ako odvolací orgán rozhodnutím
č. 11865-9000/2020 zo dňa 04.11.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zamietla odvolanie

žalobcu, potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
II.
Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave domáhal zrušenia druhostupňového
rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho

poriadku (ďalej len „SSP“), vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu voči žalovanému právo
naúplnúnáhradutrovkonania.Namietatiež,žežalovanýnesprávnezhodnotilskutkovýstav,nedôvodne
sa odchýlil od svojej rozhodovacej praxe.
6. Žalobca namieta, že žalovaný rozhodoval len na základe nepodložených tvrdení kontrolovaného,
nezobral do úvahy ním uvádzané právne predpisy. Žalovaný nepostupoval podľa platnej právnej úpravy,

lebo neprerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať napr. odborné stanovisko
alebo znalecký posudok (§ 173 ods. 8 ZVO) k otázke, či je možné účtovne a daňovo rozpustiť náklady
na obstaranie vozidiel do 36 mesiacov zmluvy, keď ich životnosť je vyššia. Namietal, že žalovaný sa v
konaní obracal na kontrolovaného so žiadosťami o argumentáciu, ale jemu nedal možnosť vyjadriť sa
k vyjadreniam kontrolovaného.

7. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a nezákonné z viacerých dôvodov:
7.1. Kontrolovaný porušil § 10 ods. 2 ZVO, § 21 ods. 2 ZVO a § 42 ods. 11 ZVO. Namieta nezákonné
stanovenie lehoty na predkladanie ponúk. Podľa žalobcu on vedel lehotu na predkladanie ponúk, keďže
bolauvedenávoznámeníovyhláseníverejnéhoobstarávania,alekontrolovanýjuneuviedolvsúťažných
podkladoch, čím porušil § 42 ods. 11 ZVO a znemožnil mu podať žiadosť o nápravu podľa § 164 ods.

1. písm. b) ZVO ( najneskôr štyri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk), pritom
v prípade žiadosti o nápravu proti oznámeniu o vyhlásení verejného obstarávania podľa § 164 ods. 1,
písm. a) ZVO v spojení s § 164 ods. 5, písm. a) ZVO je lehota na podanie žiadosti o nápravu do desiatich
dní odo dňa uverejnenia oznámenia v európskom vestníku. Pokynom na vypracovanie a predkladanie
ponúk je podľa názoru žalobcu v zmysle § 42 ods. 11 ZVO aj skutočnosť, kde, kedy a ako má uchádzač

predložiť ponuku. Kontrolovaný mal zohľadniť rozsah predmetu zákazky v zmysle § 21 ods. 2 ZVO.

7.2. Kontrolovaný znemožňoval riadne a včas podať záujemcom revízne postupy a ponuku, lebo 10
dní od zverejnenia v európskom vestníku je krátka lehota na naštudovanie podkladov a zorientovanie
sa v slovenskom ZVO pre zahraničných záujemcov. Pritom v čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 sú

uvedené informácie, ktoré majú byť uvedené v Úradnom vestníku Európskej únie najmenej rok pred
uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov alebo rok pred priamym zadaním. Žalobca
namieta, že žalovaný nesprávne riešil či je dostatočné, ak je lehota na predkladanie ponúk uvedená len
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ale už sa nezaoberal jej dĺžkou a ani tým, či nesprávne
stanovená lehota mohla odradiť záujemcov.

7.3. Žalobca namieta, že žalovaný v konaní o námietkach nemal prihliadať na skutočnosti a dôkazy
urobené po podaní jeho žiadosti o nápravu (nevybavenej v lehote). Tým že na ne prihliadal, bolo mu
bolo upreté právo uspieť v konaní a neprísť o kauciu. Až po podaní jeho žiadosti o nápravu boli vydané
korigendá oznámenia, ktorými bola predĺžená lehotu na predkladanie ponúk najprv na deň 3. 6. 2020 a

následnenadeň15.6.2020.Ďalejnamieta,žeúčasťnatrhovýchkonzultáciáchnemázáväznýcharakter
a malo by byť na slobodnej vôli záujemcu, či sa konzultácie zúčastní.

7.4. Žalobca namieta, že žalovaný nesprávne konštatoval, že ide o námietky proti podmienkam
uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, lebo on nenamietal len podmienky uvedené

v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ale aj v súťažných podkladoch. Žalovaný podstatne
porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, lebo odignoroval článok 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 1370/2007 (ďalej len “nariadenie č. 1370/2007 “), ktorý dáva hospodárskym subjektom právolepšie sa pripraviť na súťaž. Tu žalobca odkazuje podporene na body 61, 72 rozsudku Súdneho Dvora
vo veci C-518/17 ( Rudigier). V tejto súvislosti žalobca namieta aj porušenie zásady nediskriminácie
a rovnosti zaobchádzania podľa § 10 ods. 2 ZVO vo vzťahu verejný obstarávateľ vs. uchádzač resp.

záujemca, lebo táto zásada sa netýka len vzťahu záujemca vs. záujemca resp. uchádzač vs. uchádzač
a kontrolovaný je vo verejnom obstarávaní silnejšou stranou.

7.5. Žalobca namieta nezákonnosť zastavenia konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na
základe jeho námietok podľa § 174 ods. 1, písm. j) ZVO, lebo je to v rozpore s ZVO.

7.6. Žalobca namieta, že žalovaný odobril zvýhodnenie súčasného dodávateľa kontrolovaným,
vychádzal výlučne z tvrdení kontrolovaného a nezaoberal sa tým, či 36 mesiacov trvania zmluvy
neodporuje princípom verejného obstarávania alebo či kontrolovaný nemohol dať bonus dodávateľovi
s novými ekologickejšími vozidlami. Zákazka je stanovená v rozpore s princípom hospodárnosti a
efektívnosti a žalovaný mal zobrať do úvahy, že nákup 28 ks vozidiel nie je možné nákladovo rozpustiť

do 36 mesiacov trvania zmluvy tak, aby bol konkurenčný so súčasným dopravcom, ktorému boli
autobusy uhradené už súčasnou zmluvou. Tiež sa mal zaoberať skutočnosťou, že žiadny dopravca,
okrem súčasného, nevie poskytnúť zo svojej rezervy 28 ks vozidiel s priemerným vekom za celú dobu
poskytovania služby max. 10 rokov, pričom vek žiadneho vozidla nesmie presiahnuť 16 rokov. Namieta,
že podmienky verejného obstarávania sú nastavené diskriminačne v rozpore s § 10 ods. 2 ZVO,

lebo jediným kritériom hodnotenia ponúk je cena bez akejkoľvek motivácie obmedziť vozový park za
ekologickejší.

7.7. Žalobca ďalej namieta to, že kritériom na vyhodnotenie ponúk nemôže byť jednotková cena, ale celý
predmet zákazky a žalovaný sa touto jeho námietkou nezaoberal. Žalovaný sa odchýlil od zaužívanej

praxe, že je neprípustné súťažiť jednotkové ceny.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovanýžiadalzamietnuťžalobuakonedôvodnú,zotrvalnasvojomrozhodnutí.Verejnýobstarávateľ
síce nevybavil žiadosť žalobcu o nápravu v lehote (§ 165 ods. 3 ZVO), ale nemohlo to ovplyvniť výsledok
verejného obstarávania, lebo žalobca mal právo podať námietky voči skutočnostiam, ktoré namietal
v žiadosti o nápravu. ZVO nestanovuje verejnému obstarávateľovi povinnosť uviesť v súťažných
podkladoch aj informáciu týkajúcu sa lehoty na predkladanie ponúk a v zmysle §2 ods. 1 vyhlášky č.

152/2016 Z.z. oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania pre verejného obstarávateľa obsahuje
informácie podľa osobitného predpisu (vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1986 z 11. 11. 2015)
a v prílohe II v oddiele IV. časti IV 2.2 je uvedené, že povinným údajom oznámenia je lehota na
predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť. Preto aj nesúhlasí s tým, že je lehota na predkladanie ponúk
v rozpore s § 21 ods. 2 ZVO, keďže bola určená na dlhšie /33 dní/ než určuje § 66 ods. 3 ZVO, následne

bola predĺžená na 83 dní a žalobca mal dostatok času oboznámiť sa s súťažnými podkladmi. Zotrval na
rozhodnutí ohľadom zastavenia konania podľa § 174 ods. 1 písm. j) ZVO, lebo žalobcovi márne uplynula
lehota na podanie žiadosti o nápravu podľa § 164 ods. 5 písm. a) ZVO. Za neopodstatnené považoval
aj námietky žalobcu ohľadom neprimeranej dĺžky trvania zmluvy, k zloženiu vozového parku v verejnom
obstarávaní, lebo verejný obstarávateľ mohol určiť trvanie zmluvy aj na kratšie obdobie, nedošlo k

porušeniu § 10 ods. 2 ZVO. Neopodstatneným boli aj námietky týkajúce sa kritérií na vyhodnotenie
ponúk odvolajúc sa na obsah vybavenia žiadosti žalobcu o nápravu, v ktorej verejný obstarávateľ uviedol
kritérium na vyhodnotenie ponúk (najnižšia celková cena).
9. Pri námietkach o rozhodovaní len na základe tvrdení verejného obstarávateľa, že nevzal do úvahy
predpisy platné v SR a EÚ a že nedostatočne preskúma skutkový stav veci odkazuje na § 32 ods. 2,

§ 34 ods. 3,5 správneho poriadku. Podľa jeho vyjadrenia vykonal dôkazy na objasnenie skutočného
stavu a bol oprávnený vyžiadať si stanovisko verejného obstarávateľa k preskúmavaným skutočnostiam
z dôvodu splnenia si povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci, verejný obstarávateľ bol
povinný mu doručiť vyjadrenie v zmysle § 173 ods. 1 písm. a) ZVO. Žalobca nepodložil dôkazmi svoje
tvrdenie o zvýhodňovaní súčasného poskytovateľa služieb, a to ani v súdnom konaní. Poprel, že by

rozhodol len na základe tvrdení verejného obstarávateľa, vychádzal z dokumentácie k predmetnému
verejnému obstarávaniu, vrátane zápisnice z priebehu trhových konzultácií, v napadnutom rozhodnutí
odkazuje aj na ZVO, nariadenia (ES) č. 181/2011, nariadenia (ES) č. 1370/2007, zákon č. 56/2012
Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, správny poriadok, vyhlášku č. 152/2016 Z. z.,výkladové stanovisko č. 3/2016 a iné príslušné právne normy. Podľa § 173 ods. 8 ZVO žalovaný nie
je povinný prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko
alebo znalecký posudok, preto aj nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by pochybil, ak si ich nevyžiadal

10. Pri námietke o nezákonnom stanovení lehoty na predkladanie ponúk žalovaný zotrval na svojom
názore, že kontrolovaný porušil § 165 ods. 3 ZVO, keď žiadosti o nápravu nevybavil v zákonom
stanovenej lehote, avšak žalobca sa preskúmania zákonnosti podmienok v dokumentoch potrebných na
vypracovanie ponuky zo strany úradu a odstránenia protiprávneho stavu domáhal doručením námietok
podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZVO. Pritom ZVO počíta s možnosťou nevybavenia žiadosti o nápravu v

stanovenej lehote odvolávajúc sa na § 170 ods. 4 písm. b) ZVS v spojení s § 165 ods. 3 alebo ods.
4 citovaného zákona (námietky musia byť doručené najneskôr do 10 dní odo dňa uplynutia lehoty na
doručenie písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného oznámenia
o zamietnutí žiadosti o nápravu). Preto nebolo možné ani aplikovať § 175 ods. 1 písm. a) ZVO.
ZVO neurčuje povinnosť, aby bola súčasťou súťažných podkladov aj informácia ohľadom lehoty na
predkladanie ponúk, preto neporušil § 42 ods. 11 ZVO. Dal súdu do pozornosti, že podľa informácii z

Vestníka Úradu pre verejné obstarávanie v čase tohto jeho písomného vyjadrenia k žalobe ešte stále
plynula lehota na predkladanie ponúk stanovená do 24.2.2021.
11. Žalovaný nesúhlasí s námietkou, že sa nezaoberal porušením nariadenia č. 1370/2007. Trvá na
právnomposúdení,ženámietkyžalobcusmerovaliprotipodmienkamuvedenýmvoznámeníovyhlásení
verejného obstarávania, keďže žalobca namietal porušenie nariadenia č. 1370/2007 a § 21 ods. 2 ZVO.

V zmysle § 164 ods. 5 písm. a) ZVO žalobcovi márne uplynula lehota na podanie žiadosti o nápravu
proti predmetným podmienkam, preto zastavil prvostupňové správne konanie v tomto žalobnom bode
podľa §174 ods. 1 písm. j) ZVO.
12. Podľa žalovaného verejný obstarávateľ neporušil nariadenie č. 1370/2007 ani ZVO vrátane
základných princípov namietaných zo strany žalobcu, ak stanovil vo verejnom obstarávaní dobu

poskytovania služby na 3 roky s možnosťou využitia opcie v dĺžke 2 roky, konanie verejného
obstarávateľa nepovažuje za nezákonné. K žalobnej námietke, že kritériom na vyhodnotenie ponúk
nemôže byť jednotková cena, žalovaný odkázal na svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí.
Jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk v danom verejnom obstarávaní je najnižšia cena za jeden
tarifný kilometer bez DPH, do čoho si má uchádzač započítať všetky svoje náklady.

IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

13. Ďalší účastník konania (verejný obstarávateľ) žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdenia
žalobcu v žalobe považuje za účelové, žalobca nesprávne posúdil podmienky verejnej súťaže. Všetky

podmienky verejnej súťaže sú transparentné a jasne uvedené v súťažných podkladoch, nepredstavujú
porušenie ZVO, postupoval v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007
z 23. októbra 2007. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo
potrebné pristúpiť k zmene podmienok verejnej súťaže a zrušiť napadnuté rozhodnutie. Lehota na
predkladanie ponúk bola uvedená transparentným a jasným spôsobom v oznámení o vyhlásení

verejného obstarávania, každý zo záujemcov bol oboznámený, do kedy je potrebné ponuku predložiť
a § 42 ods. 11 ZVO neuvádza, aby bola aj v súťažných podkladoch uvedená lehota na predkladanie
ponúk. Žalobca nekonkretizoval, v čom došlo k zvýhodneniu súčasného dodávateľa. Poukázal na to, že
predbežné oznámenie o vyhlásení verejnej súťaže bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie
025-055478 dňa 5.2.2019, čo bol dostatočný časový priestor, aby sa hospodársky subjekt poskytujúci

požadované služby pripravil na predloženie ponuky a poskytovanie služby. Dal súdu do pozornosti,
že žalobca v konaniach pred Úradom pre verejné obstarávanie tvrdil, že je súčasťou nadnárodného
koncernu TRANSDEV, zabezpečuje dopravu v Moravskozliezkom kraji, skupina TRANSDEV pôsobí v
20 krajinách sveta a denne prepraví cca 11 mil. cestujúcich, preto nemôže byť pre žalobcu prekážkou
splnenie požiadaviek zo zmluvy.

V.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného

14. Žalobca v replike zotrval na správnej žalobe. Žalovaný právo podať dupliku nepodal.
VI.

Relevantné právne predpisy15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na prejednávanú vec (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“), verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a
princíp hospodárnosti a efektívnosti.
18. Podľa § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní pri určení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty
na predloženie žiadostí o účasť verejný obstarávateľ a obstarávateľ prihliadajú na zložitosť predmetu

zákazky alebo koncesie a čas potrebný na vypracovanie ponúk; tým nie sú dotknuté minimálne lehoty
na predkladanie ponúk a na predloženie žiadostí o účasť podľa tohto zákona.
19. Podľa § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní súťažné podklady obsahujú dokumentáciu,
plány, modely alebo fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, kritériá na vyhodnotenie
ponúk, pravidlá ich uplatnenia a pokyny na vypracovanie a predkladanie ponúk. Súťažné podklady

obsahujú aj návrh zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorých časť obsahu možno určiť odkazom na
všeobecné obchodné podmienky; ak sa odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, musia byť
súčasťou súťažných podkladov. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú,
ktoré časti súťažných podkladov musia byť súčasťou zmluvy alebo rámcovej dohody; návrhy na plnenie
kritérií predložené uchádzačom alebo uchádzačmi, s ktorými sa uzatvára zmluva alebo rámcová

dohoda, sú náležitosťami zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. V
súťažnýchpodkladochverejnýobstarávateľaobstarávateľuvedúpožiadavkunaprevodprávduševného
vlastníctva, ak sa vyžaduje.
20. Podľa § 66 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní lehota na predkladanie ponúk je najmenej 30
dní odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania publikačnému úradu, ak verejný

obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami.
21. Podľa § 164 ods. 1 písm. a), b) zákona o verejnom obstarávaní uchádzač, záujemca, účastník alebo
osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného
obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8, môže podať žiadosť o nápravu proti: a) oznámeniu
ozámereuzavrieťzmluvualebokoncesnúzmluvu,protipodmienkamuvedenýmvoznámeníovyhlásení

verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení
o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve na predkladanie ponúk pri podlimitnej zákazke, b) podmienkam
uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu
poskytnutých verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8.
22. Podľa § 164 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ak v odseku 6 nie je ustanovené inak,

žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa odseku 1 písm. a) musí byť doručená
do desiatich dní odo dňa uverejnenia oznámenia podľa odseku 1 písm. a) v európskom vestníku.
23. Podľa § 170 ods. 3 písm. a), b) zákona o verejnom obstarávaní osoba podľa odseku 1 môže
pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov,
pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho

partnerstva podať námietky proti: a) oznámeniu o zámere uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu,
proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom
ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov a vo výzve
na predkladanie ponúk pri podlimitnej zákazke; b) podmienkam uvedeným v iných dokumentoch
potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným.

24. Podľa §170 ods. 4 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní námietky musia byť doručené úradu a
kontrolovanému najneskôr do 10 dní odo dňa uplynutia lehoty na doručenie písomného oznámenia o
výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu,
ak kontrolovaný nesplnil povinnosť podľa § 165 ods. 3.
25. Podľa § 171 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného

na základe námietok sa začína dňom doručenia námietok úradu.
26. Podľa § 174 ods. 1 písm. j) zákona o verejnom obstarávam úrad zastaví rozhodnutím konanie o
preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak žiadosť o nápravu nebola doručená kontrolovanému v lehotepodľa § 164 ods. 5 alebo ods. 6 alebo ak doplnená žiadosť o nápravu nebola doručená kontrolovanému
v lehote podľa § 165 ods. 1, ak ide o námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) a b).
27.Podľačl.7ods.2nariadeniač.1370/2007každýpríslušnýorgánprijmeopatreniapotrebnénato,aby

sa najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov alebo rok pred priamym
zadaním uverejnili v Úradnom vestníku Európskej únie aspoň tieto informácie:
a) názov a adresa príslušného orgánu,
b) predpokladaný spôsob zadania,
c) služby a oblasti, na ktoré sa zadanie prípadne vzťahuje,

d) plánovaný dátum začatia uplatňovania zmluvy o službách vo verejnom záujme a doba jej trvania.
Príslušné orgány sa môžu rozhodnúť nezverejniť tieto informácie, ak sa zmluva o službách vo verejnom
záujme týka poskytovania služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave v rozsahu menšom ako 50
000 kilometrov ročne.
V prípade, ak sa táto informácia zmení po jej uverejnení, príslušný orgán zverejní čo najskôr príslušnú
opravu. Touto opravou sa nemení dátum začatia priameho zadávania ani výzvy na predkladanie

súťažných návrhov. Tento odsek sa nevzťahuje na článok 5 ods. 5.

VII.

28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/259/2020.
29. Na pojednávaní konanom dňa 13. februára 2025 žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich podaniach.
Ďalší účastník k veci doplnil, že lehota na predkladanie ponúk bola viac krát predlžovaná, naposledy
do 31.1.2023, kde bolo verejné obstarávanie ukončené, ale žalobca ani len ponuku do verejného

obstarávania nepredložil, pritom bola zmenená okrem iného aj lehota trvania zmluvy na 10 rokov.
Verejné obstarávanie bolo ukončené uzavretím zmluvy, čiže žalovaný by už ani nemohol zrušiť verejné
obstarávanie. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trvá, lebo jemu
ide o morálne zadosťučinenie a by boli verejné obstarávania riadne.
VIII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu, súc viazaný rozsahom dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol súd na pojednávaní dňa 13. februára 2025.
31. Predmetom prieskumu správnym súdom je druhostupňové rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie, ktoré: a) v prvom výroku zastavilo konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného ohľadom námietok proti podmienkam v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania

podľa § 174 ods. 1 písm. j) ZVO a b) v druhom výroku zamietlo námietky žalobcu z dôvodu ich
neopodstatnenosti v zmysle § 175 ods. 3 ZVO.
32. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
33. Na začiatku súd uvádza, že je viazaný v zmysle §134 ods. 1 SSP len žalobnými bodmi, ktoré v žalobe
priamo uvedené sú, lebo práve žalobnými bodmi si žalobca plní svoju povinnosť tvrdenia. Správny súd v

zásade preskúmal iba žalobné body a nevyhľadával ani sa nezaoberal inými dôvodmi, ktoré by mohli byť
relevantné pre vyhovenie jeho nároku. Vzhľadom na dispozičnú zásadu (§ 5 ods. 5 SSP) nie je súdny
prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žaloby a žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri
výkone správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkovéhostavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok
vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. Zároveň, správny súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nevyhľadáva za

žalobcov dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či postupu orgánu verejnej správy v konaní, nakoľko práve
tieto skutočnosti (konkrétne tvrdenia žalobcu o nezákonnosti a v čom bol v jej dôsledku ukrátený na
svojich právach) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom,
ktorým je súd viazaný. Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

34. Vzhľadom na obsah žalobných bodov sa súd najprv vyporiadať s námietkou žalobcu o nezákonnom
zastavení konania v prvostupňovom rozhodnutí podľa § 174 ods. 1, písm. j) ZVO (ods. 7.5. tohto
rozsudku), ktorú odôvodnil tým, že zastavenie bolo v rozpore s ZVO. Ide len o všeobecnú námietku,
ale súd k nej uvádza:
34.1. Súd je viazaný žalobnými bodmi, v rámci ktorých žalobca napáda aj nezákonnosť prvého
výroku prvostupňového rozhodnutia a obligatórne vychádzal z obsahu správnej žaloby. Z obsahu

administratívneho spisu súd zistil, že žalobca doručil kontrolovanému žiadosť o nápravu dňa 22. 4.
2020, následne dňa 23. 4. 2020 prostredníctvom systému EVO, namietal s odkazom na § 164 ods.
1 písm. b) ZVO proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch
poskytnutých verejným obstarávateľom, namietal tiež podmienky uvedené v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania (pr. dĺžku lehoty na predkladanie ponúk), ktoré boli zverejnené oznámením o

vyhlásení verejného obstarávania v európskom vestníku odo dňa 27. 3. 2020. Žalobca teda žiadal
o nápravu aj napriek tomu, že mu v tom čase už uplynula 10 dňová prekluzívna lehota (27.3. + 10
dní) na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania v zmysle § 164 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Vychádzajúc z § 21 ods.
1 ZVO 11. dňom odo dňa uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v európskom

vestník (t. j. dňa 7. 4. 2020) žalobcovi uplynula lehota na podanie žiadosti o nápravu podľa § 164 ods. 5
písm. a) ZVO proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Po uplynutí
dňa 7.4.2020 žalobcovi zaniklo právo podať námietky podľa § 170 ods. 3 písm. a) ZVO pre nedoručenie
jeho žiadosť o nápravu v lehote podľa § 164 ods. 5 písm. a) ZVO, keďže ide o námietky podľa § 170
ods. 3 písm. a) proti podmienkam v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pri ktorých musí

predchádzať doručenie žiadosti o nápravu v zmysle § 170 ods. 2 ZVO.
34.2. V prvostupňovom rozhodnutí bolo v prvom výroku zastavené konanie vo veci námietok proti
podmienkam v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania z dôvodu nepodania žiadosti o nápravu
v zmysle § 174 ods. 1 písm. j) ZVO. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že musí ísť nie len o reálne
doručenú žiadosť kontrolovanému, ale aj včasné doručenie. Proti tomuto výroku síce nie je odvolanie

prípustné, ale táto časť rozhodnutia je rovnako preskúmateľná správnym súdom, pokiaľ je správna
žaloba proti tomuto výroku podaná včas, t.j. do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia úradu (§174 ods. 2
ZVO). Žalobca prevzal prvostupňové rozhodnutie dňa 23.7.2020, bol v ňom riadne poučený o možnosti
podať správnu žalobu voči prvému výroku, samostatnú správnu žalobu voči prvému výroku nepodal
a v rámci tohto súdneho konania sa primárne domáha preskúmania a zrušenia druhostupňového

rozhodnutia. Z tohto dôvodu musí súd podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietnuť správnu žalobu v časti,
v ktorej bol predmetom prieskumu prvý výrok prvostupňového rozhodnutia.
35. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Trnavský samosprávny kraj zverejnil dňa 5.2.2019
v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2019/S 025- 055478 predbežné oznámenie na predmet
zákazky „Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre TTSK“,

a následne zverejnil dve korigendá: a) dňa 27. 2. 2019 pod č. 2019/S 041-093 835, s dátumom
odoslania oznámenia dňa 22.02.2019, v ktorom určil plánovaný dátum začatia uplatňovania zmluvy na
1.1.2022 a predpokladanú dobu trvania zmluvného vzťahu 10 rokov); b) dňa 4. 3. 2020 pod č. 2020/
S 025-055478 s dátumom odoslania oznámenia dňa 02.03.2020, došlo k zmene predpokladanej doby
trvania zmluvného vzťahu z 10 rokov na: pre časť 1- poskytovanie služieb prímestskej autobusovej

dopravy vo verejnom záujme pre región (ďalej len „ pre región“) Trnava na 4 roky + 2 roky opcia; pre
časť 2- pre región Dunajská Streda na 3 roky + 2 roky opcia; pre časť 3 – pre región Záhorie na 3
roky + 2 roky opcia.
35.1. Kontrolovaný vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 27.3.2020 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 70/2020 zverejnil dňa 30. 3. 2020 oznámenie o verejnej súťaži na predmet zákazky

„Poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre TTSK, región
Záhorie“ (ďalej len „predmet zákazky“). V bode IV.2.2 bola uvedená lehota na predkladanie ponúk
alebo žiadostí o účasť: 29.04.2020 o 10:00 hod. Išlo o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb,
predpokladaná hodnota zákazky bola vo výške 12 200 000,00 eur bez DPH. Informácie k verejnej súťažiboli uvedené v súťažných podkladoch. Kontrolovaný si v súťažných podkladoch stanovil komunikáciu
v zmysle § 20 zákona o verejnom obstarávaní prostredníctvom komunikačného rozhrania systému
EVO, navrhovateľ si stiahol súťažné podklady dňa 22. 4. 2020. Následne uskutočnil korigendá tohto

oznámenia, ktorými predĺžil lehotu na predkladanie ponúk: a) korigendum zverejnené vo Vestníku
verejného obstarávania č. 90/2020 dňa 29.4.2020 ( v úradnom vestníku Európskej únie dňa 28. 4. 2020),
ktorým stanovil lehotu na predkladanie ponúk na deň 3. 6. 2020 a b) korigendum zverejnené vo Vestníku
verejného obstarávania č. 104/2020 dňa 14. 5. 2020 (v úradnom vestníku Európskej únie dňa 13. 5.
2020), ktorým stanovil lehotu na predkladanie ponúk na deň 15. 6. 2020.

35.2. Žalobca doručil kontrolovanému žiadosť o nápravu dňa 22.4.2020 a prostredníctvom systému
EVO dňa 23.04.2020, ale žalovaný písomne neodpovedal žalobcovi. Žalobca doručil dňa 11.5.2020
žalovanému aj kontrolovanému námietky, kde na strane 2 tlačiva začiarkol kolónku s textom:
„smerujú proti podmienkam v súťažných podkladoch“ podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZVO“. Žalovaný
v prvostupňovom rozhodnutí: a) v prvom výroku vo vzťahu k bodu III. námietok proti podmienkam
uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania zastavil konanie o preskúmanie úkonov

kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. j) ZVO a b) v druhom výroku námietky v bodoch I., II., IV.
a V. podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. zamietol. Rada žalovaného ako odvolací orgán
druhostupňovým rozhodnutím potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
36.Správnysúdsapostupnevyporiadalspodstatnýmižalobnýminámietkamižalobcu.Súdvyhodnotilza
nedôvodné námietky žalobcu ( uvádzané v ods. 6 odôvodnenia tohto rozsudku), že žalovaný rozhodoval

len na základe tvrdení kontrolovaného, lebo z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že vyjadrenia
kontrolovanéhožalovanýlenvrozhodnutiachuvádzal,alenásledneknimzaujalvlastnýpostoj.Žalovaný
sa zaoberal aj právnymi predpismi, ktoré uvádzal žalobca, ale to, že sa s nimi nevyporiadal podľa
predstáv žalobcu v čase stále bežiacej lehoty na predkladanie ponúk, nemôže byť dôvodom na
zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalovaný nepochybil, ak neprerušil konanie o preskúmanie úkonov

kontrolovaného, lebo ustanovenie § 173 ods. 8 ZVO mu to neukladá za povinnosť. Je len na
dispozícii kontrolovaného, či k prerušeniu konania pristúpi. Samotnému žalovanému však nič nebránilo,
aby odborné stanovisko či znalecký posudok, ktorého sa dožadoval, predložil sám, čím by podporil
dôvodnosť svojich tvrdení. Žalobná námietka žalobcu, že sa žalovaný odchýlil od svojej rozhodovacej
praxe (ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku) je len všeobecnou, preto sa ňou súd ani nezaoberal.

37. Námietka žalobcu o nezákonne stanovenej lehote na predkladanie ponúk ( viď ods. 7.1. tohto
rozsudku) je nedôvodnou, lebo zákonná lehota daná § 66 ods. 3 ZVO bola dodržaná, presnejšie bola
určená na začiatku ( ešte pred korigendami) na deň 29.04.2020, čo predstavovalo už vtedy viac ako 30
dní, presne 33 kalendárnych dní. Súd uznal za nedôvodnú aj námietku, že kontrolovaný pri určovaní
lehoty nezohľadnil rozsah predmetu zákazky v zmysle § 21 ods. 2 ZVO. Kontrolovaný rozsah predmetu

zákazky zohľadnil, keď už v pôvodnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil lehotu
na predkladanie ponúk dlhšiu než pripúšťa § 66 ods. 3 ZVO (30 dní), konkrétne určil 33 dní (do dňa 29.
04. 2020) a následne korigendami predĺžil lehotu na predkladanie ponúk až do 15. 06. 2020, t. j. lehota
bola celkovo predĺžená na 83 dní. Na pojednávaní ďalší účastník uviedol, že lehota bola predĺžená
viac krát, naposledy do 31.01.2023.

38.Rovnakojenedôvodnoužalobnánámietkaoporušení§42ods.11ZVO(viďods.7.1.tohtorozsudku)
neuvedením lehoty na predkladanie ponúk v súťažných podkladoch. Právna úprava obsiahnutá v § 42
ods. 11 ZVO určuje obsahové náležitosti súťažných podkladov, medzi inými aj „pokyn na vypracovanie
a predkladanie ponúk“, ktorým však nie je výslovne vymienená povinnosť určiť lehotu, ktorej sa žalobca
dožaduje. Pritom lehota bola uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a samotný

žalobca potvrdil, že mal o lehote vedomosť. Námietka žalobcu, že neuvedenie lehoty na predloženie
ponúk v súťažných podkladoch mu znemožnilo podať žiadosť o nápravu v lehote podľa § 164 ods. 1.
písm. b) ZVO v dlhšej lehote ( než je v § 164 ods. 1 písm. a) ) nie je relevantnou. V § 164 ods. 5 ZVO
sa v prvej vete uvádza: „Ak v odseku 6 nie je ustanovené inak ...“ a v ods. 6 sa uvádza „Ak je ...určená
lehota..“. Čiže z obsahu § 164 ods. 5,6 ZVO vyplýva, že je len v dispozícii verejného obstarávateľa, či

určí lehotu na podanie žiadosti o nápravu proti podmienkam účasti uvedených v dokumentoch podľa
§ 164 ods. 1písm. b) ZVO. Pritom z obsahu žiadosti o nápravu žalobcu z 22.4.2020 vyplýva že žiadosť
podával s odkazom na § 164 ods. 1 písm. b) ZVO proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch
alebovinýchdokumentochposkytnutýchverejnýmobstarávateľom.Súddodáva,žesámžalovanýuznal
nevybavenie žiadosti o nápravu v zákonnej lehote v zmysle § 165 ods. 3 ZVS, ale žalobca nepodal

námietky voči skutočnostiam, ktoré namietal v žiadosti o nápravu v zmysle § 170 ods. 4 písm. b) ZVS.
Žalobná námietka vo veci porušenia zásady transparentnosti (bod 96 žaloby) bola všeobecná, preto
sa s ňou súd ani nemohol zaoberať.39. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, že kontrolovaný mu znemožňoval riadne a včas
podať revízne postupy a ponuku (ods. 7.2. tohto rozsudku) z dôvodu krátkej lehoty na naštudovanie
podkladov a zorientovanie sa v slovenskom ZVO. Predbežné oznámenie na predmet zákazky bolo

zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie už dňa 5.2.2019 a bol v ňom uvedený aj predpokladaný
dátum zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a že sa nevylučujú prípravné
trhové konzultácie za účelom informovania hospodárskych subjektov o plánovanom postupe verejného
obstarávania. Preto neobstojí námietka žalobcu, že krátka lehota mu znemožnila zorientovať sa
v slovenskom ZVO aj z dôvodu, že súd má z súdnej praxe vedomosť, že žalobca sa zúčastnil a bol

úspešným vo verejnom obstarávaní na obdobný predmet: „Zabezpečenie služieb vo verejnom záujme
mestskej autobusovej dopravy pre potreby cestujúcej verejnosti v meste Nitra“, ktoré bolo vyhlásené v
Úradnom vestníku Európskej únie dňa 26.8.2020 a vo Vestníku verejného obstarávania dňa 27.8.2020
(rozsudokKSvBratislavesp.zn.2S/116/2021 zodňa19.10.2022,nenapadnutýkasačnousťažnosťou).
40. Námietky ohľadom nedostatku náležitostí daných čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007 ( viď ods. 7.2.)
sú nenáležité, lebo najmenej rok pred uverejnením výzvy na predkladanie súťažných návrhov resp. rok

pred priamym zadaním boli v Úradnom vestníku Európskej únie uvedené všetky potrebné informácie.
41. Za neopodstatnenú uznal súd námietku žalobcu, že žalovaný riešil len, či je dostatočné, ak je
lehota na predkladanie ponúk uvedená len v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania ( ods.
7.2. tohto rozsudku). Žalovaný sa správne najprv vyporiadal ako s predbežnou otázkou s tým, či je
dostačujúce mať uvedenú lehotu len v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Samotná dĺžka

lehoty spadala do zákonného rámca jej trvania, preto nebolo potrené sa dĺžkou osobitne zaoberať, berúc
do úvahy aj to, že lehota bola dva krát predĺžená. Preto nemal žalovaný ani dôvod zaoberať sa žalobcom
nastolenou otázkou, či kontrolovaným nastavená lehota odradila záujemcov. Súd túto otázku považuje
len za všeobecnú hypotetickú bez relevantne podloženého základu (napr. vyhláseniami odradených
záujemcov).

42. Súd neprisvedčil dôvodnsoti námietky žalobcu, že žalovaný v konaní o námietkach nemal prihliadať
naskutočnostiadôkazyurobenépopodaníjehožiadostionápravu,lebotakmuboloupretéprávouspieť
v konaní a neprísť o kauciu (ods. 7.3. odôvodnenia tohto rozsudku). Súd vychádzal z toho, že žiadosť
o nápravu v časti určenia dĺžky lehoty na predkladanie ponúk uvedenej v oznámení o začatí verejného
obstarávania bola podaná po lehote. Ďalej prihliadal na preukázanú skutočnosť, že žiadosť o nápravu

vo vzťahu k žalobcovi nevybavil žalovaný v lehote žiadnym písomným spôsobom. Je pravdou, že po
podaní žiadosti o nápravu boli vydané korigendá oznámenia ohľadom predĺženia lehoty na predkladanie
ponúk, zverejnené Vestníku verejného obstarávania dňa 29.4.2020 a dňa 14.5.2020 (predĺženie najprv
na deň 3.6.2020 a následne na deň 15.6.2020), ale v čase doručenia námietok žalovanému dňa
11.05.2020 plynula žalobcovi ešte lehota na predloženie ponuky. Zároveň súd konštatuje, že žalobca

v tejto svojej žalobnej námietke len všeobecne uvádza dôkazy a skutočnosti urobené po podaní jeho
žiadosti o nápravu, ale žiadnym spôsobom ich už nevymedzil, preto sa súd ani bližšie s predmetnou
námietkou nemohol vyporiadať. Zároveň súd poukazuje na to, že rozhodnutie o námietkach žalobcu sa
netýkalo len námietky ohľadom dĺžky lehoty pre predkladanie ponúk, aj ostatné námietky žalobcu boli
žalovaným vyhodnotené ako nedôvodné a zamietnuté.

43. Žiadosť o nápravu bola zo dňa 22.4.2020 a korigendá na predĺženie lehoty boli zverejnené Vestníku
verejného obstarávania dňa 29.4.2020 a dňa 14. 5. 2020. Preto nebol dôvod v podaných námietkach
doručených žalovanému 11.5.2020 namietať už dĺžku lehoty. Súd dáva za pravdu žalobcovi, že účasť
na trhových konzultáciách nemá záväzný charakter, je na slobodnej vôli záujemcu, či sa konzultácie
zúčastní. Avšak plánovanie trhových konzultácií a ich účel bolo avizované už predbežnom oznámení

zverejnenom dňa 5.2.2019 v Úradnom vestníku Európskej únie.
44. Námietka žalobcu, že žalovaný porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (ods. 7.4. tohto rozsudku) je nedôvodnou.
Súd súc viazaný obsahom žalobnej námietky sa oboznámil s rozsudkom Súdneho Dvora vo veci
C-518/17 (Rudigier), na ktorý sa žalobca odvolával a dospel k záveru, že na daný konkrétny prípad ho

nemožno aplikovať. Podstatou konania vo veci Rudigier bol právny základ v tom, že verejný obstarávateľ
neuverejnil predbežné oznámenie podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 1370/2007, ktorá podmienka v našom
prípade splnená bola.
45.Žalobcaďalejnamietalporušenieviacerýchzásad§10os.2ZVO.Súduvádza,žezásadarovnakého
zaobchádzania je určitou špecifikáciou všeobecnej zásady nediskriminácie a jej podstatou je pravidlo,

že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome
alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem
diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania, zákon ho nijako nevymedzuje a ani
nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebnéurobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo
verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a
otvorenej súťaže o verejnej zákazke). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEU (článok 102, predtým

v článku 82 Zmluvy ES) je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych
podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu, pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich
znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď článok 102 ZFEU nedopadá expresis verbis na oblasť
verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre
túto oblasť. Ide totiž aj o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.

46. Žalobca nepresvedčil súd o dôvodnosti jeho námietky, že bola porušená zásada rovnakého
zaobchádzania podľa § 10 ods. 2 ZVO vo vzťahu: verejný obstarávateľ vs. uchádzač/ záujemca (ods.
7.4. tohto rozsudku). Všeobecnosť tejto zásady je v praxi možné ilustrovať tak, že ak sa čokoľvek
v rámci zadávania zákazky nejaví ako férové voči niektorému z uchádzačov alebo záujemcov, je to
potenciálny dôvod na argument o porušení princípu rovnakého zaobchádzania. Žalobca porušenie tejto
zásady odôvodňuje tým, že kontrolovaný stanovuje zmluvné podmienky vo verejnom obstarávaní a

preto je silnejšou stranou. Zásadu rovnosti zaobchádzania treba vnímať v kontexte verejný obstarávateľ
vo vzťahu ku všetkým uchádzačom resp. záujemcom. Táto zásada sa netýka len vzťahu záujemca
vs. záujemca resp. uchádzač vs. uchádzač. Dodržanie tejto zásady totiž v rámci postupu pri
verejnom obstarávaní bráni akémukoľvek vyjednávaniu medzi verejným obstarávateľom a ktorýmkoľvek
z uchádzačov. Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi prikazuje, aby všetci uchádzači mali

rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali
rovnakým podmienkam pre všetkých uchádzačov. Zásada rovnakého zaobchádzania znamená, že
každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v
rovnakom obsahu (rozsudok NS SR z 11. februára 2009, sp. zn. 2 Sžo 69/2008) a tieto skutočnosti
žalobca ani nepoprel.

47. So zásadou rovnakého zaobchádzania úzko súvisí zásada nediskriminácie, ale ani jej porušenie
súd v tomto konaní nevzhliadol. objednávateľa služieb/tovaru/stavebných prác. Úrad pri výkone
svojej činnosti Verejný obstarávateľ je ten, ktorý určuje podmienky, za ktorých sa bude zákazka
realizovať pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania, pričom najmä obchodnoprávne
a občianskoprávne predpisy umožňujú v rámci obchodných podmienok vytvoriť výhodnejšiu situáciu

v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa ako neskúma súlad zmluvných podmienok
s obchodnoprávnymi, občianskoprávnymi alebo inými verejnoprávnymi predpismi a nezasahuje
do zmluvnej slobody a kontraktačnej voľnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, jeho
preskúmavacia právomoc sa obmedzuje na skúmanie ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní,
najmä jeho princípov, a to z pohľadu, či verejný obstarávateľ/obstarávateľ nastavil zmluvné podmienky

pre všetkých záujemcov v súlade s princípom transparentnosti, nediskriminácie a princípom rovnakého
zaobchádzania. Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva
verejného obstarávania, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania
s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre
to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané

pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve na
zabezpečenie konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi slúži tiež zásada transparentnosti (porov.
primerane rozsudok NSS v ČR z 5. 6. 2008, čj. 1 Afs 20/2008 - 152, vo veci Lumius, spol. s r. o. ,
publ. Pod č. 1771/2009 Zb. NSS, prípadne obdobne návrhy generálnej advokátky Christine Stix-Hackl z
12. 4. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej " transparentnosť má zaručiť neskreslenú

hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov.“
48. Námietka žalobcu, že žalovaný kontrolovanému odobril zvýhodnenie súčasného dodávateľa (ods.
7.6. tohto rozsudku) je všeobecnou, hypotetickou. Žalobca zvýhodnenie súčasného dodávateľa ani
odobrenie zo strany žalovaného, ničím nepodložil a argumentačne to bližšie nezdôvodnil. Jeho tvrdenia
o zvýhodnení sú len všeobecné a hypotetické. Rovnako nenáležitou je námietka, že žalovaný vychádzal

len z tvrdenia kontrolovaného a jemu nedal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniam kontrolovaného. Žalovaný
postupoval správne, ak si plnil svoju povinnosť pri zisťovaní skutočného stavu veci a obstaral si pre
rozhodnutie stanovisko kontrolovaného k preskúmavaným skutočnostiam (§ 32 ods. 1,2,3 správneho
poriadku), pritom rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje správny orgán. Správne konanie
realizované prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom tvorí jeden celok, čiže ak by sa aj

žalobca nemal možnosť vyjadriť k vyjadreniu kontrolovaného, učinil tak v rámci odvolacieho konania,
čím bol zhojený nedostatok z prvostupňového správneho konania.
49. Verejný obstarávateľ má dispozičné oprávnenie určiť si vlastné podmienky predmetu zákazky
ohľadom zabezpečovania dopravných služieb pre verejnosti, určiť kritériá vo vyhlásenom verejnomobstarávaní. Za diskriminačné nemožno považovať to, že nastavené podmienky verejného obstarávania
nevyhovujú žalobcovi, pritom žalobca sa k otázke diskriminácie vyjadroval len veľmi všeobecne. Pokiaľ
bolo ako jediné kritérium hodnotenia ponúk určená cena, je treba z toho vychádzať. Otázka spájania

ceny s motiváciou obmedziť vozový park za ekologickejší je len subjektívnou predstavou žalobcu, ktorý
však ako kritérium hodnotenia zo strany kontrolovaného nastavený nebol. Z týchto dôvodov neuznal
námietky žalobcu ohľadom toho, že kontrolovaný mal dať dodávateľovi bonus pri ekologickejších
vozidlách (ods. 7.6. tohto rozsudku). Námietka, že žalovaný neskúmal, či trvanie zmluvy neodporuje
princípom verejného obstarávania je všeobecnou, lebo neuviedol, ktoré princípy by mali byť porušené

pri 36 mesiacov trvajúcej zmluve a akým spôsobom, preto sa súd touto námietkou ani nezaoberal.
50. Taktiež námietka o tom, že žalovaný sa nezaoberal tým, že okrem súčasného dopravcu žiadny iný
nevie poskytnúť zo svojej rezervy 28 ks vozidiel (ods. 7.6. tohto rozsudku) súd hodnotí ako všeobecnú
a ničím nepodloženú. Je to len všeobecné tvrdenie, v ktorom spája neurčitých dopravcoch s ich
neurčitými rezervami, na ktoré viaže určitý počet vozidiel. Ide len o všeobecné tvrdenie, že „ všetci
dopravcovia“ bez toho, aby konkretizoval aspoň jedného konkrétneho takého dodávateľa.

51. Nedôvodnou je námietka, že je zákazka v rozpore s princípom hospodárnosti a efektívnosti ( ods.
7.6. tohto rozsudku). Námietku súd považuje rovnako za všeobecnú. Síce žalobca v žalobe uvádza,
že vozidlami, ktorými disponuje, musí zabezpečovať dopravu svojich objednávateľov a každá nová
zákazka pre dopravcu znamená nákup nového vozidla, ktorého cenu rozpustí do dĺžky kontraktu.
Ale bližšie to už nerozviedol, napríklad prečo by mala pre každého dopravcu každá nová zákazka

znamenať nákup a to nového vozidla. Súd uvádza, že princípy hospodárnosti a efektívnosti nesledujú,
aby verejný obstarávateľ vždy nakupoval len najlacnejšie tovary, služby alebo stavebné práce, ale aby
verejný obstarávateľ za vynaložené verejné finančné prostriedky/finančné prostriedky získal najlepšiu
hodnotu, ktorá sa generuje v prostredí hospodárskej súťaže. Princíp hospodárnosti a efektívnosti je teda
dodržaný len vtedy, ak sú prostriedky vynaložené v nevyhnutnej miere a zároveň efektívne vo vzťahu

k získanému plneniu. Účelom princípu hospodárnosti a efektívnosti je zabezpečiť dosiahnutie výberu
takého uchádzača, ktorý za vynaložené prostriedky poskytne najlepšie plnenie, pričom hospodárne
a efektívne je také verejné obstarávanie, ktoré zabezpečí čo najvyšší počet predložených ponúk,
a tým čo najširšiu hospodársku súťaž pri čo najmenšej finančnej a administratívnej náročnosti procesu
verejného obstarávania. O každú zákazku by však mali súťažiť len také hospodárske subjekty, ktoré

sú reálne schopné zabezpečiť dodanie príslušného predmetu zákazky v požadovanej kvalite, reálnej
cene a s nákladmi, ktoré zabezpečia v celom horizonte obchodného prípadu najlepšiu hodnotu za
peniaze, teda nie nevyhnutne najnižšiu zmluvnú cenu. Pokiaľ sa žalobca všeobecne bráni tým, že
nákup nových vozidiel musí byť rozpustiteľný do dĺžky kontraktu, súd má za to, že túto premennú
(rozpustiteľnosť) možno hodnotiť ako akceptovateľné podnikateľské riziko (na ktorý odkazoval napr.

rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 As 403/2017-50 zo dňa 21.3.2018, ktorý potvrdil
rozsudok KS v Brne č. k. 62 Af 121/2016-196 zo dňa 25.10.2017).
52. Žalobca ďalej namieta (ods. 7.7. tohto rozsudku), že kritériom na vyhodnotenie ponúk nemôže byť
jednotková cena, ale celý predmet zákazky a žalovaný sa touto jeho námietkou nezaoberal. Z obsahu
druhostupňového aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento sa podrobne zaoberal

touto námietkou žalobcu, presne popísal a zdôvodnil predmetné kritérium pri hodnotení. Preto súd
konštatuje nedôvodnosť aj tejto námietky.
53. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný aj odvolací orgán
žalovaného postupovali pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými právnymi normami,
pričom pri svojom rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy. Súd vychádza z toho, že miera

dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby
(viď rozsudok sp. zn. 2Sžk/43/2018). Po preskúmaní napadnutého druhostupňového rozhodnutia aj
prvostupňového rozhodnutia v spojení s obsahom žalobných bodov žalobcu súd nesúhlasí s námietkami
žalobcu. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový
stav, a na tento správne právne aplikovali relevantné právne predpisy a správne právne vec posúdili.

Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia spĺňajú nielen formálne, ale aj obsahové kritériá,
orgány verejnej správy v nich uviedli riadnu správnu úvahu, zdôvodnili všetky podstatné námietky. Súd
na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
54. V závere dáva súd žalobcom do pozornosti, že aj vzhľadom na obsah základného práva podľa čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práva slobôd im nepatrí právo dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia
dôkazov vykonaných v správnom konaní (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadilivýkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladajú v súdnom konaní (II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03).
55. Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí

dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (pr.:Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ESĽP pripomenul, že

súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.
Španielsko z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi
uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07).

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,
aby mu nahradil trovy konania.

57. Podľa § 169 SSP má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli
v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu správny súd uložil, a to voči účastníkovi konania, ktorý nebol
v konaní úspešný. Nakoľko mu súd neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli
trovy, súd rozhodol, že ďalší účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.

58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s

§ 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. b) a § 493e SSP/. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti(§ 445 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ

aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1 a 2 SSP).