Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124201857
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124201857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, D., zastúpená: JUDr. Miriam Jachymová, advokátka, Pražská 4, Košice, proti žalovanému: A.
B., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, D., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice sp. zn. 65C/3/2024-50 z 13. júna 2024

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom uložil žalovanému povinnosť „uvoľniť a vysťahovať sa z bytu vedenom na LV č. XXXXX okres
D. F., G. D. - B., katastrálne územie B. H. ako byt č. 11, nachádzajúci sa na 3. poschodí vo vchode
21 obytného domu E. XX I. D. , súp. č. 872, postaveného na pozemku parcely reg. „C“ evidovanej ako
parcela č. 6276 o výmere 230 m2, parc. č. 6277 o výmere 230 m2 a parcely č. 6278 o výmere 188 m2,
vedenej ako zastavané plochy a nádvoria do troch dní od právoplatnosti rozsudku“ a priznal žalobkyni
právo na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, skutkovým základom ktorej bolo v podstatnom tvrdenie
žalobkyne, že je výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a žalovaný - jej otec v súčasnej dobe
užíva uvedený byt bez jej súhlasu, resp. iného právneho dôvodu, ktorý by ho na to oprávňoval.

3. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 123 a § 126 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorých, keďže
sa žalovaný nevyjadril k žalobe, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby na základe nesporných tvrdení

žalobkyne ako výlučnej vlastníčky predmetného bytu o tom, že žalovaný užíva predmetný byt bez
právneho titulu. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom konštatoval plný
úspech žalobkyne v konaní, keď súčasne nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre moderáciu
povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý

proces poukazujúc sa skutočnosť, že prvoinštančný súd rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní
za situácie, keď požiadal súd z dôvodu zdravotných problémov, ktoré mu bránili zúčastniť sa na
pojednávaní, o odročenie tohto pojednávania s tým, že si zabezpečil osobné podanie ospravedlnenia
a žiadosti o odročenie pojednávania na súde deň pred pojednávaním, ktoré však bolo neúspešné, keďžev tom čase bola na súde nahlásená bomba, čo mu nemôže byť na ťarchu. Poukázal na skutočnosť,
že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti až po smrti darcu. Rozsudok
považoval za nedostatočne zdôvodnený. Vytkol súdu prvej inštancie, že mu nepriznal náhradné

ubytovanie. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj na skutkové a právne vady rozsudku, žalovaný
podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f a h)
CSP. V odvolaní odvolateľom formálne citovaný ďalší odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

d) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na inú
vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia
odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne
účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod
nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie

vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon odvolací súd pre úplnosť
poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným
odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní,
a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom

na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto
porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne

správny, dostatočne a jasne odôvodnený. Poukázala na správanie žalovaného v priebehu konania,
ktorý svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil, hoci mal na jeho realizáciu dostatočný časový priestor.
Takisto mohol svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlniť aj elektronickou
formou prostredníctvom emailu do podateľne súdu. Vo vzťahu k meritu veci uviedla, že smrť prevodcu
po uzavretí zmluvy nebráni nadobudnutiu vlastníctva v prospech nadobúdateľa.

6.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z
ust.§379CSPazhľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľaust.§365ods.1písm. b),f)ah)CSP

a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 11.2.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu
naúradnejtabulianawebovejstránketunajšiehosúdu,prizachovanílehotypodľaust.§219ods.3CSP.

7. Žalovaný v danom prípade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP podľa ktorého

odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa rozumie
len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda
sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

8. V zmysle tohto ustanovenia pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny
procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatiou iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).9. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom

všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

10. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie
vo veci nepostupoval na pojednávaní dňa 13.6.2024 v zmysle § 183 ods. 1 a 2 CSP a neodročil
pojednávanie z dôvodu choroby žalovaného za situácie, ak o tejto skutočnosti nemal vedomosť.
Podľa názoru odvolacieho súdu nič nebránilo žalovaným „poverenej“ osobe vyčkať do času, kedy

bude verejnosti opätovne povolený vstup do budovy krajského súdu, a doručiť do podateľne súdu
jeho vyjadrenie k žalobe spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, prípadne zvoliť iný spôsob
doručenia predmetných listín. Lustráciou odvolací súd zistil, že evakuácia budovy súdu bola nariadená
dňa 12.6.2024 o 9.20 hod., pričom verejnosti bola opätovne sprístupnená o 11.45 hod.

11. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom

zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou

uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.

12. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Preto
aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby
bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také,
ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Možnosť súdu odročiť
pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov.

Platné procesné právo vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné)
splnenie dvoch podmienok, z ktorých prvou je existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej
zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a druhou nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka
účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Strana
sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie termínu pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť

tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania.
Strana sporu alebo zástupca musia navyše výslovne žiadať o odročenie termínu pojednávania, pretože
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno
považovať za žiadosť strany sporu, resp. jej zástupcu o odročenie termínu pojednávania (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 345/2012). V žiadosti o odročenie termínu pojednávania

je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich
dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 167/2010). Ustanovenie § 183 ods. 3 CSP
ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po
tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť

oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania v súlade s § 183 ods. 3 CSP súd vyhodnotí pri
rozhodovaní o dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 731 - 740).13. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na uvedenom pojednávaní postupujúc v súlade s ustanovením §
183 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ustanovenie §

157 ods. 1 CSP súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom
pojednávaní. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti strany,
prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa § 180 CSP

po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto
osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd
uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich
neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Pre legitímne pojednávanie v neprítomnosti strany teda musia byť
splnené súčasne dve podmienky, strana bola riadne predvolaná a absentuje žiadosť strany o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. Posledná podmienka je splnená nielen vtedy, ak strana nepožiada

o odročenie pojednávanie, ale aj vtedy, ak požiada, ale existenciu dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania nepreukáže. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti strany na pojednávaní sa považuje
len také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania.

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie z procesného

hľadiska postupoval v súlade s ustanoveniami CSP, keďže v čase pojednávania absentovala žiadosť
žalovaného o odročenie pojednávania, pričom o dôvodoch, ktorými žalovaný ospravedlňoval svoju
neúčasť na pojednávaní, sa prvoinštančný súd dozvedel až po pojednávaní, keďže žalovaný doručil
ospravedlnenie do podateľne súdu až po začatí pojednávania vo veci samej, čo nemožno považovať
za včasné oznámenie aj v kontexte toho, že žalovaný sa o dôvode odročenia pojednávania dozvedel

už dňa 11.6.2024.

15. Zo spisu odvolací súd zistil, že v preskúmavanej veci išlo o ospravedlnenie sa žalovaného z účasti
na pojednávaní z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný
len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom

na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností
účasť na súdnom pojednávaní), súčasne nepredvídateľná (všeobecne prijímaná ako nepredvídaná),
nepredvídateľná nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať
opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti
nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba

preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považuje za dôležitý dôvod (obdobne judikát R
31/95). Zdravotný stav strany sporu (fyzickej osoby) je dôvodom na odročenie pojednávania, ak je súdu
včas preukázaný vyjadrením lekára, že konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa na pojednávaní (obdobne judikát R 132/2014).

16. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jeho zástupcu,
návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný
stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho
lekára na lekárskom potvrdení, že daná osoba trpí nepriaznivým zdravotným stavom. Na preukázanie
zlyhania zdravotného stavu znemožňujúceho osobnú účasť na súdnom pojednávaní nemusí byť

vystavený doklad o práceneschopnosti, ale postačuje akékoľvek dôveryhodné lekárske potvrdenie
preukazujúce takú závažnosť zdravotného stavu, pre ktorú sa konkrétna fyzická osoba skutočne
nemôže dostaviť na súd a pojednávanie absolvovať. Uvedenú interpretáciu aproboval aj Ústavný
súd SR vo svojom rozhodnutí I. ÚS 226/2018. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
z preukazu o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 11.6.2024 nevyplýva skutočnosť preukazujúca

takú závažnosť zdravotného stavu, ktorá by žalovanému znemožňovala jeho osobnú účasť na súdnom
pojednávaní.

17. Odvolací súd dopĺňa, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom.
Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť

nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len
strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia,
dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Tieto úkony môže vykonávať
aj prostredníctvom svojho zástupcu. Z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP vyplýva, že strana má v konanípovinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Strana
mátedaajpodľanovejprávnejúpravypovinnosťvypovedaťpravduanezamlčiavaťničotýchskutkových
tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. Za týchto okolností odvolací súd dospel k názoru, že

v prejednávanom prípade nedošlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces a ku odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom, keďže žalovaný mal v priebehu konania možnosť sa písomne a ústne
vyjadrovať k veci, podávať písomné stanoviská i k argumentom protistrany, čo aj (síce až po vyhlásení
rozsudku) urobil. Mal tiež možnosť zvoliť si v konaní zástupcu alebo požiadať o ustanovenie advokáta,
odvolací súd je preto toho názoru, že jeho právo na spravodlivé súdne konanie porušené nebolo.

18. V nadväznosti na to s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci odvolací súd dopĺňa, že ani prípadná
dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného vytýkajúcej súdu prvej inštancie jeho procesné pochybenie
v priebehu pojednávania dňa 13.6.2024 by nemala bez ďalšieho za následok porušenie jeho práva na
spravodlivý proces, keďže pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že
strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu

zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné
hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a
možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí konanie ako celok
vykazovať znaky nespravodlivosti. Jedna izolovaná vada na uplatnenie odvolania nestačí. Z povahy tejto
procesnejpovinnostijetotižzrejmé,žekzhojeniu(„skonzumovaniu“)jejprípadnéhoporušeniadochádza

samotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého je súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho
opravného prostriedku, ktorý žalovaný v predmetnej veci aj využil. Preto uvedená odvolacia námietka, aj

kebyboladôvodná,nebolaspôsobilámaťzanásledoktzv.zmätočnostnúvadu,t.j.porušeniezákladných
zásad civilného sporového konania, a teda odňatie možnosti strany konať pred súdom.

19. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie

súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. CSP.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd

neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

21. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku konštatuje, že ani tieto
žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vzhľadom na nepopretie skutkových tvrdení žalobkyne
zo strany žalovaného najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v rozsahu
dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP,

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne rozhodol, ak žalobe vyhovel.
Odvolacie námietky spochybňujúce správnosť vyhovujúceho výroku rozsudku a skutočnosti uvedené
žalovaným v odvolaní neumožňujú a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, v odôvodnení ktorého sa súd dostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobkyne v žalobe,
zhodnotil väčšinu dôkazov predložených na podporu tvrdení žalobkyne, uviedol ktoré z nich považoval

za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí
vychádzal, pričom žalobkyni i žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu
uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie a pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov sa podľa názoru odvolacieho súdu neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam.

23. Súd prvej inštancie svoj skutkový záver, že žalovaný užíva predmetný byt vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne bez právneho titulu vyvodil zo skutočností tvrdených žalobkyňou, a ňou predložených
listinných dôkazov.

24. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba

v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony
strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky
procesnej obrany (§ 149 CSP). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné

procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu
porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia
sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky
procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony
nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť

k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas.

26. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153
CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia

konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia
konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne
v sporovom konaní. V sporovom konaní s ochranou slabšej strany (§ 290 až 323 CSP) je jej
použitie limitované. Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu (alebo
ich časti), ktoré koncentrácii konania podliehajú (teda prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnejobrany),nespôsobujúexlegeprocesnoprávneúčinky(súdnaneneprihliada),aksúuplatnené
po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ak vnímame zákonnú koncentráciu konania
z pohľadu, že konanie v prvej inštancii a odvolacie konanie predstavuje jeden celok, potom ju môžeme
(v materiálnom zmysle) chápať tak, že vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej
inštancie je moment, po ktorom už (na účely ďalšieho - čiže odvolacieho – konania) nebudú (v zásade)

nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. V materiálnom zmysle
je zákonná koncentrácia konania totožná s neúplnou apeláciou. Neúplná apelácia totiž znamená, že
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania predsúdom prvej inštancie (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2022, 628 - 631 s.).

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný sa vyjadril k žalobe až podaním zo dňa 11.6.2024 doručeným
súdu prvej inštancie po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, teda tento jeho procesný úkon
nespôsobil ex lege procesnoprávne účinky, keďže bol uplatnený po vyhlásení uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí.

28. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v odvolaní, ktorými spochybňuje vlastnícke právo žalobkyne
k predmetnému bytu, odvolací súd konštatuje, že z nich nie je zrejmé, či právny predchodca
žalobkyne ako prevodca zomrel pred alebo po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Judikatúrou už totiž bola ustálená otázka, že z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov
obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne
záväzným (účinnosť zmluvy) a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy,

ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj
pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho
vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom
vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov
na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a

povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve. Z
ustanovení občianskeho zákonníka ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania
nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov
občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka
zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov

zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého
účastníkaobčianskoprávnehovzťahu,kuktorémudošlonapodkladezhodnýchprejavovvôleúčastníkov
ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci. Rozhodnutie
správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by
zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho

zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych
následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho
práva sa teda vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.

októbra 2010, sp. zn. 5 Cdo 153/2009, resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 184/2005
publikovaný pod R 59/2007).

29. Znamená to, že záväzok prevodcu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí v dobe
smrti prevodcu do dedičských pasív. Katastrálny odbor preskúma zmluvu, ktorú uzatvorili prevodca a

nadobúdateľ a pri rozhodovaní prihliada aj na skutkové a právne okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Keď zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti a sú splnené podmienky na vklad
katastrálny odbor vklad povolí. Smrť účastníka zmluvy o prevode nehnuteľnosti preto nie je dôvodom na
zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (R 20/1972, rozsudok NS SR,
sp. zn. 1Sžr/15/2012 z 15.5.2012). Odvolacia argumentácia žalovaného teda nie je spôsobilá spochybniť

vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému bytu, ani dôvodnosť jej vlastníckej žaloby. Navyše, aj za
situácie, ak by žalobkyňa nebola vlastníčka predmetného bytu, patrila by jej ako oprávnenej držiteľke
totožná ochrana, aká sa poskytuje vlastníkovi v rozsahu ustanovenia § 126 ods. 1 OZ (pozri § 126 ods.
2 OZ), ktoré ustanovenie reflektuje na zákonnú ochranu, ktorú poskytuje dobromyseľnému držiteľovi
ustanovenie § 130 ods. 2 OZ.

30. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že mu bola uložená povinnosť vypratať predmetný nehnuteľnosti
bez zabezpečenia bytovej náhrady, odvolací súd konštatuje, že súdna prax sa ustálila v názore, že
ak niekto užíva byt bez právneho dôvodu, nemožno v zásade jeho povinnosť vypratať byt viazať na
zabezpečenie bytovej náhrady; ustanovenie § 712 OZ tu ani analogicky (§ 853 OZ) nemožno použiť.

Ustálená súdna prax sa však neodklonila ani od názoru, že pri úvahe o tom, či vypratanie miestností
užívaných bez právneho dôvodu a slúžiacich vypratávanej osobe na bývanie má byť výnimočne
podmienené zabezpečením bytovej náhrady alebo odložené určením dlhšej lehoty na vypratanie (§ 3
ods. 1 OZ), nemožno opomenúť okolnosť, že vypratávaný, ktorý tu dlhodobo býval v presvedčení, žemu svedčí platný titul bývania, nedostatky tohto titulu nespôsobil. Pritom sa súd musí zaoberať aj tým,
či možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby sa ochrana jeho vlastníckeho práva takto podmienila
alebo odložila (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. augusta 2001, sp. zn. 20

Cdo 1203/99, uverejnený pod č. 133 v sešitě č. 11 z roku 2001 časopisu Soudní judikatura). Ak teda
užíva vypratávaný účastník byt bez právneho dôvodu, možno jeho vypratávaciu povinnosť viazať na
zabezpečenie bytovej náhrady iba vo výnimočných prípadoch, a to za použitia ustanovenia § 3 ods. 1
OZ. Odvolacia argumentácia žalovaného však nesmeruje k tomu, že by žalobkyňa vykonávala svoje
vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, kedy právna prax pripúšťa zo strany súdu korekciu, či už

zamietnutím žaloby, prípadne podmienením vypratania zabezpečením bytovej náhrady.

31.Vprípade,aksúdzamietavlastníckužalobupreto,žeuplatnenieprávvlastníkajevrozporesdobrými
mravmi, ide v podstate o prípad núteného obmedzenia vlastníckeho práva (hoci v prípade, že sa zmenia
skutkové okolnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, môže sa vlastník znovu na súde domáhať ochrany
svojhovlastníckehopráva).Ajkeďzaurčitýchpodmienoknemožnovylúčiť,žeuplatnenieprávavlastníka

brániť sa proti neoprávneným zásahom môže byť v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi,
pôjde však vždy o celkom výnimočné prípady, kedy výkon práva vážne poškodí užívateľa veci, bez tohto,
aby vlastníkovi priniesol zodpovedajúci prospech a vyhovenie žaloby by sa dotýkalo zvlášť významného
záujmu žalovaného (obyčajne ide o otázku zabezpečenia následného bývania v prípadoch výlučnej
odkázanosti na doterajšie bývanie v danej nehnuteľnosti). Pokiaľ by mal byť argumentom rozporu s

dobrými mravmi odopretý (obmedzený) výkon práva, potom musí byť záver súdu podložený dôkladnými
skutkovými zisteniami a zároveň musí súčasne presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú záver,
že výkon práva je skutočne v rozpore s dobrými mravmi. So zreteľom na uvedené, rozhodnutie o splnení
podmienok pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť urobené po starostlivej
úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené dôvody, pre ktoré sa použitia tohto ustanovenia dožaduje ten,

kto má povinnosť nehnuteľnosť vypratať (tu môže ísť napr. o jeho rodinné a sociálne pomery), ale tiež
všetky rozhodné okolnosti na strane toho, kto sa vypratania domáha. Takými rozhodujúcimi okolnosťami
sú tie, ktoré umožňujú posúdiť, či možno od žalobcov spravodlivo žiadať, aby sa ochrana ich práva
podmieňovalaaleboodložila,napr.tým,žesúdstanovídlhšiudobunavypratanieapod.(pozriuznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 98/2008).

32. Odvolací súd uzatvára, že žalovaný v odvolaní ani len netvrdil (neuvádzal skutkové tvrdenia), že ide
o prípad vypratania bytu užívaného bez právneho dôvodu, na ktorý možno vo vzťahu k bytovej náhrade
pre vypratávaného výnimočne postupovať podľa § 3 ods. 1 OZ, z ktorého dôvodu je odvolanie aj v tejto
časti nedôvodné.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

34. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech a preto jej v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v
odvolacom konaní neúspešný.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).