Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317210726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4317210726.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: W.. S. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., Horná 13, Banská Bystrica, IČO:
52 826 791, proti žalovanému: Y. C., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, J., zastúpený Mgr. Peter Voloch,
advokát, Hollého 34, Senica, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-42C/46/2017-150 zo dňa
31. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) mení tak, že žalobcovi,
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobcovi, žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie zastavuje. II. Žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania (výrok I.) odôvodnil ustanoveniami § 144 C.s.p,
§ 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. a tým, že žalobca vzal žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- €, ako aj náhrady trov konania v celom rozsahu späť a
žalovaný neuviedol, že so spätvzatím žaloby nesúhlasí.

1.2. Rozhodnutie v časti nároku o náhrade trov konania (výrok II.) odôvodnil ustanoveniami § 256 ods.
1, § 257 , § 262 ods. 1 C.s.p.. Uviedol, že žalobca v podaní, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu
späť navrhol, aby súd podľa § 257 C.s.p. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil majetkovými pomermi
žalovaného, jeho zadlženosťou, ako aj trestom zákazu podnikateľskej činnosti, ktoré podľa žalobcu

maria účel konania o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- €. Po preskúmaní predmetného
návrhu dospel súd k záveru, že žalobca neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia. Súd so záverom žalobcu, že pomery žalovaného maria
účelkonanianemôžesúhlasiť.Záveržalobcuozmareníúčelusúdnehokonaniavychádzavýlučnezjeho
presvedčenia, že v konaní dosiahne plný úspech, avšak nie každý zásah do osobnostných práv zakladá
sám o sebe nárok na priznanie relutárnej náhrady v peniazoch. Účelom konania nie je automaticky uložiť

žalovanému povinnosť platiť, účelom konania je rozhodnúť spor, resp. posúdiť nárok žalobcu. Súd prvej
inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 256
ods. 1 C.s.p.. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu v celom rozsahu späť.
Žalovanému preto vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o nároku náhrady trov konania (výrok II.) podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) , f), h) C.s.p. a žiadal aby
odvolací súd uznesenie v napadnutej časti výroku II. zrušil a vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby odvolací súd uznesenie v časti výroku II. zmenil tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázal nato, že podanou žalobou podanou sa domáhal
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € v súvislosti so zásahom žalovaného do jeho občianskej
cti, súkromia a mena v súvislosti s trestným oznámením a následným trestným konaním vo veci prečinu
ublíženia na zdraví a výtržníctva, z ktorého žalovaný obvinil žalobcu v súvislosti s udalosťami, ktoré

sa mali udiať dňa 25.02.2013 v obci Dudince. Trestné konanie skončilo rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 5T/168/2014-433 zo dňa 18.05.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 2 To/71/2016 zo dňa 08.12.2016, právoplatným oslobodením žalobcu spod obžaloby
vo veci spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného
zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno e) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona
z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Žalobca sa po

zvolení nového právneho zástupcu dozvedel, že žalovaný bol v inej trestnej veci rozsudkom OS Zvolen
č.k.: 4T 40/2011 zo dňa 17.09.2019 v spojení s rozsudkom KS v Banskej Bystrici č.k.: 3To 29/2020 zo
dňa 18.05.2021 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 3 rokov ako aj na trest zákazu akejkoľvek podnikateľskej činnosti vo svojom mene alebo
v mene iného v trvaní 3 rokov. Uvedené podľa názoru žalobcu absolútne zmarilo účel súdneho konania

o náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko bolo zrejmé, že žalobca ani v prípade jeho úspechu vo veci by
žalovanú čiastku od žalovaného nikdy nevymohol, keďže tento nemôže podnikať v mene svojom a ani
v mene iného. Uvedené umocňovala aj skutočnosť, že podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcií
sú na žalovaného ako povinného vedené ku dňu výpisu tri exekučné konania s celkovou vymáhanou
čiastkou spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie vo výške vyše 272.152,70 €, z čoho vyplýva, že

žalovaný nie je schopný plniť svoje splatné záväzky a je značne predlžený. Na tomto mieste si žalobca
dovoľuje uviesť taktiež skutočnosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným HERIX, s.r.o., IČO: 35 691
379, ktorej jediným spoločníkom je žalovaný, má dlh na dani vo výške 28.113,36 €. Žalobca mal za to,
že napriek jeho presvedčeniu o budúcom úspechu v súdnom konaní nebolo možné od neho spravodlivo
požadovať, aby v tomto konaní pokračoval, keďže s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa k

žalovanej čiastke ako ani k náhrade trov súdneho konania aj vzhľadom na vyšší vek žalovaného - 51
rokov - a pravdepodobnosť jeho zamestnania sa alebo budúcej podnikateľskej činnosti nikdy nedostane.
2.1. K porušeniu práva na spravodlivý proces žalobca uviedol, že odôvodnenie výroku II. uznesenia
považuje za nedostatočné, nakoľko podľa žalobcu nespĺňa nároky kladené na odôvodnenie súdnych
rozhodnutí, s poukazom na ustanovenia § 234, § 236, § 220 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Cdo/98/2017 a v odôvodnení sa súd nevysporiadaval s podstatnými skutkovými
tvrdeniami žalobcu a jeho právnymi argumentami, ktorými odôvodňoval žiadosť o rozhodnutie podľa §
257 C.s.p.. Čo sa týka nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právne posúdenie veci žalobca
mal zato, že všetky skutočnosti uvedené vyššie a majetkové pomery žalovaného absolútne maria účel
celého súdneho konania. Zároveň berúc do úvahy skutočnosť, že od neoprávneného zásahu do práva

na ochranu žalobcovej osobnosti uplynulo do dnešného dňa vyše 10 rokov a zároveň od podania žaloby
na náhradu nemajetkovej ujmy uplynulo vyše 6 rokov a vo veci stále nie je právoplatne rozhodnuté,
nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať aby v súdnom konaní naďalej pokračoval, opätovne si
pripomínalstresujúceudalostispojenésosvojímobvinenímvtrestnomkonaníamárnevynakladalďalšie
finančné prostriedky. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že pri rozhodovaní súdu o trovách konania

by mal súd zobrať do úvahy jedinečné okolnosti daného prípadu, v ktorom je skutočne „nútený“ zobrať
podanú žalobu späť a bol toho názoru, že zaťaženie žalobcu vzniknutými trovami konania žalovaného
by na stranách jednotlivých strán sporu založilo ešte väčšiu nespravodlivosť. K späťvzatiu žaloby došlo
až na základe zistení o skutočnostiach spočívajúcich v majetkových pomeroch žalovaného, ktoré sa
udiali po podaní žaloby a to konkrétne právoplatné odsúdenie žalovaného a vedené exekučné konania

na jeho majetok. Mal za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257
C.s.p. a vydanie rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán.

3. Žalovaný nevyužil svoje právo a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1
C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. výrok II. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5.1. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

5.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

5.3. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

6. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania v dôsledku čoho

by bol povinný v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť trovy konania žalovanému avšak súd prvej inštancie
nesprávne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú výnimočne nepriznať náhradu
trov konania v zmysle § 257 C.s.p.. Predmetné ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti za
výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného
zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha

súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v
konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu nároku, k postoju strán pred začatím a v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú

určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p.. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči stranám sporu a aby neodporovalo dobrým mravom
a zmyslom tohto stanovenia je teda nadmernú tvrdosť zákona, ak by rozhodnutie o trovách konania
v obvyklom režime § 255 alebo § 256 ods. 1 C.s.p. bolo výnimočne neprimerané či nespravodlivé.

Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára výkladom v medziach ustanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € v súvislosti
so zásahom žalovaného do jeho občianskej cti, súkromia a mena v súvislosti s trestným oznámením
a následným trestným konaním vo veci prečinu ublíženia na zdraví a výtržníctva, z ktorého žalovaný
obvinil žalobcu v súvislosti s udalosťami, ktoré sa mali udiať dňa 25.02.2013 v obci Dudince. Trestné
konanie skončilo právoplatným oslobodením žalobcu spod obžaloby vo veci spáchania prečinu ublíženia

na zdraví z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Žalovaný
bol v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k.: 4T/40/2011 zo dňa 17.09.2019 v
spojení s rozsudkom KS v Banskej Bystrici č.k.: 3To 29/2020 zo dňa 18.05.2021 odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 2 rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov ako aj
na trest zákazu akejkoľvek podnikateľskej činnosti vo svojom mene alebo v mene iného v trvaní 3

rokov. Žalobca si náhradu nemajetkovej ujmy v žalovanej sume uplatnil ako poškodený v trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod č. k. 3T/60/2018 proti žalovanému ako obvinenému
pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona. Predmetné trestné konanie bolo zastavené uznesením
Okresného súdu Zvolen č. k. 3T/60/2018 - 460 zo dňa 6. septembra 2021 z dôvodu, že sa má za to,

že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť je celkom bez významu popri treste odňatia slobody
v trvaní dvoch rokov, podmienečne odloženému na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov ako aj treste
zákazu podnikateľskej činnosti v trvaní troch rokov. Podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcií sú
na žalovaného ako povinného vedené ku dňu výpisu tri exekučné konania s celkovou vymáhanou
čiastkou spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie vo výške vyše 272.152,70 € a spoločnosť s ručením

obmedzeným HERIX, s.r.o., IČO: 35 691 379, ktorej jediným spoločníkom je žalovaný, má dlh na dani
vo výške 28.113,36 €.8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby o náhrady
nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti voči žalovanému nemožno hodnotiť ako svojvoľné
uplatňovanie daného nároku a ako zjavne bezúspešné to predovšetkým na výsledok trestných konaní

vedených pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 5T/168/2014 a 3T/60/2018. Majetkové a osobné pomery
žalovaného, jeho zadlženosť a uloženie trestu zákazu podnikateľskej činnosti v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 4T/40/2011 sú tak významnými aspektami ktoré oprávnene
viedli žalobcu k úvahe o zmysle súdneho konania o náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko je vysoko
pravdepodobné, že žalobca by v prípade úspechu vo veci žalovanú čiastku od žalovaného nevymohol.

Berúc v úvahu povahu a okolnosti sporu, majetkové pomery žalovaného možno opodstatnene
konštatovať, že ide o takú mimoriadnu situáciu a výnimočnú okolnosť ktorú musí súd hodnotiť ako
dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu § 257 C.s.p. pre nepriznanie náhrady trov. Za
vzniknutej situácie vzhľadom na dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj žalovaného v
konaní a jeho pomery by nebolo spravodlivé priznať náhradu trov konania žalovanému nakoľko hoci
žalobca zavinil zastavenie konania tak aplikácia § 256 ods. 1 C.s.p. a priznanie trov konania úspešnému

žalovanému by bola voči žalobcovi neprimerane tvrdé a nespravodlivé. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania žalovanému vzhľadom na charakter konania a predmet sporu neodporuje ani
dobrým mravom, keďže to bol práve žalovaný, ktorý sa vlastným protiprávnym konaním a to krivým
obvineným žalobcu pričinil o vznik sporu.

9. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) v
zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §
§ 257 C.s.p. tak, že žalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Aj napriek tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a prináležal by mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal, pretože vzhľadom na použitie § 257
C.s.p. v prípade nároku na náhradu trov prvoinštančného konania sa javí ako rozporné so zásadou
spravodlivosti a primeranosti, aby žalobcovi, hoc úspešnému by bol priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Naviac, žalobca v rámci odvolacieho konania žiadal rozhodnúť o nároku na

náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p.. S poukazom na spôsob rozhodnutia
o nároku na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania už nebude potrebné o výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným
uznesením.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).