Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-12C/85/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321206321

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Müller

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1321206321.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B3-12C/85/2021

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. B. XX, D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13,
Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, F., zast. SODOMA
VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, Bratislava, IČO: 47 254 084, o zaplatenie 2.760 Eur, takto

r o z h o d o l :

- 2 -
B3-12C/85/2021

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

B3-12C/85/2021

1. Žalobu podanou na bývalý Okresný súd Bratislava III dňa 25.11.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 2.760 Eur s príslušenstvom z titulu vrátenia pôžičky.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
žalobca požičal žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2.760 Eur v hotovosti. K odovzdaniu prišlo na
Jasovskej ulici v Petržalke. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie pôžičky viacerými výzvami, naposledy
listom zo dňa 30.08.2021, ktorý zasielal žalovanej doporučene poštou, ako aj mailom na mailovú adresu
žalovanej. Žalované dlžnú sumu nevrátila.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že peňažné prostriedky pani G. H. na účely investovania.
Peňažné prostriedky mal žalobca odovzdať žalovanej, ktorá ich mala doručiť pani H.. Žalobca mal
vedomosť, že peňažné prostriedky neprevezme pani H., čo potvrdzuje konverzácia medzi žalobcom
a žalovanou. Žalovaná bola len platobným miestom pre zabezpečenie transakcie. Pôžička bolažalovanému vrátená dňa 23.12.2020 prostredníctvom vkladu peňažných prostriedkov vo výške 4.140
Eur. Vklad hotovosti na účet žalobcu uskutočnila pani H., čo potvrdzuje, že dlžníkom v tomto vzťahu bola
ona a nie žalovaná. Keby žalovaná nebola odovzdala finančné prostriedky prijaté od žalobcu p. H., tá

by žalobcovi následne ani nevyplatila výnos z investovanej sumy. Poukazuje na judikatúru SJ43/2000
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 192/2004.

4. Na pojednávaní dňa 17.03.2025 sa žalobca pridržiaval doterajších vyjadrení. Dňa 23.12.2021 prišlo
k poskytnutiu pôžičky žalovanej v sume 276 0Eur, ktorá nebola do dnešného dňa vrátená. Úhrada od

pani D. v sume 4110 Eur išlo o úhradu dlžnej sumy pani Bajzy voči žalobcovi. Žalobca pani D. poskytol
viaceré sumy, ktoré ešte neboli všetky uhradené. Predkladá krátkou cestou súdu rozhodnutie OS BA IV
a KS BA plus výpisy z účtu, zároveň predkladá aj protistrane. Žalobca prijal od pani D. sumu v celkovej
výške 25 250 Eur. Po podaní žaloby bol uhradený rozdiel sumy 2000 Eur, súd zaviazal pani D. na úhradu
zvyšku. Má za to, že dlh existuje a žaloba je oprávnená a navrhuje jej vyhovieť v celom rozsahu.
4.1. Na uvedenom pojednávaní sa právny zástupca žalovanej uviedol, že nebolo v konaní preukázané,

že prišlo k vzniku pôžičky. Dňa 23.12.2020 bola žalovaná už mimo Bratislavy, teda nemohlo prísť k
žiadnemu odovzdaniu peňazí. Ďalej popiera skutok tak, ako bol uvedený žalobcom, a poukazuje na to,
že pôžička je reálny kontrakt, čiže musí prísť k reálnemu odovzdaniu peňazí.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah

spisu, a to: výzva na zaplatenie zo dňa 30.08.2021 adresovaná žalovanej (č. l. 8), e-mail s výzvou na
zaplatenie adresovaná žalovanej (č. l. 9), vklad v hotovosti 4.200 Eur, s označením vrátenie pôžičky
Andrejka (č. l. 36), komunikácia sporových strán (č. l. 37), čestné vyhlásenie matky žalovanej (č. l. 79).

6. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 23.12.2020(ďalej

len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

7.1. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

7.2.Podľa§153ods.3CSP,aksúdnaprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

8. Súd mal z vykonaného dokazovania zistené, že medzi stranami bolo sporné či prišlo k poskytnutiu
pôžičky žalovanej, nakoľko žalovaná založila svoju obranu na to, že poskytnuté peniaze boli poskytnuté
pre tretiu osobu. Sporné bolo aj či prišlo k vráteniu finančných prostriedkov žalobcovi. Z vykonaného
dokazovania má súd za to, že dňa 21.12.2020 žalobca žalovanej poskytol žalovanej sumu 2.760
Eur. Nebolo preukázané, že k poskytnutiu pôžičky prišlo dňa 23.12.2020 ako bolo uvedené v žalobe.

Žalovaná súdu predložila komunikáciu so žalobcom (č. l. 37), z ktorej je zrejmé, že žalobca a žalovaná
si dohadovali poskytnutie pôžičky v sume 2760 Eur a v sume 1380 Eur, teda v celkovej sume 4.140 Eur.
V danej komunikácii si sporové strany dohodli, že 21.12.2020 príde k osobnému odovzdaniu sumy 2760
Eur. K odovzdaniu sumy malo prísť po 16 hodine u žalovanej. Z komunikácie je ďalej zrejmé, že dňa
23.12.2020 malo prísť k vráteniu sumy 2.760 Eur a aj sumy 1.380 Eur, o ktorých sa sporové strany bavili.

Dňa 23.12.2020 mala „Diana“ poslať žalobcovi na účet sumu 4140 eur, teda sumu, o ktorej sa sporové
strany dohodovali. Žalobca dňa 23.12.2020 o 10:43 potvrdil, že mu prišli peniaze. Taktiež žalovaná súdu
preukázala potvrdením o vklade v hotovosti sumy 4.140 Eur, že prišlo k vráteniu pôžičky žalobcovi.
V poznámke transakcie bolo uvedené „vrátenie pôžičky E.“, čo svedčí o tom, že prišlo k vráteniu pôžičky
žalovanou.

9. Súd má teda za to, že medzi sporovými stranami prišlo k vzniku záväzkového vzťahu, zmluvy
o pôžičke. Žalovanej bola poskytnutá pôžička v sume 2.760 Eur. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke
je reálny kontrakt na vznik záväzkového vzťahu nestačí, že sa strany dohodnú na zmluve o pôžičke, alereálne musí aj dôjsť k odovzdaniu predmetu pôžičky v tomto prípade peňažných prostriedkov. V danom
prípade má súd za preukázané, že sporové strany sa dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy
o pôžičke a zároveň prišlo k reálnemu odovzdaniu sumy 2.760 Eur. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že

neprišlo k vzniku pôžičky, teda k reálnemu odovzdaniu žalovanej sumy, nakoľko sama žalovaná predložil
komunikáciu ohľadom toho, že prišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Je pravda, že v žalobe bol deň
uzavretia zmluvy o pôžičke deň 23.12.2020, avšak z predložených dôkazov je zrejmé, že uzavretiu
zmluvy už prišlo dňa 21.12.2020 a dňa 23.12.2020 bola uvedená suma splatená. Ďalšia pôžička zo dňa
23.12.2020 nebola žalobcom preukázaná. Súd má ďalej za to, že zo strany žalovanej prišlo k splneniu

povinnosti vrátiť požičané finančné prostriedky v sume 2.760 Eur a spolu s nimi vrátila aj sumu 1.380
Eur. Teda žalovaná vrátila žalobcovi sumu v celkovej výške 4.140 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná
povinnosť bola žalovanou splnená, teda suma 2.760 bola splatená.

10. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, a taktiež nevzal do úvahy listinné dôkazy
predložené žalobcom na pojednávaní dňa 17.03.2025 označený ako odoslané peniaze (č. l. 80),

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C/23/2022-98 (č. l. 88), rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 16Co/116/2023-152. Súd pri daných dôkazoch aplikoval koncentráciu konania. Sporové
konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené
vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania.
Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za

zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa
prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú
koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (§ 149). Z
normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v
podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť

riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne
vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu
a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní (článok 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti
konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony

vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali
spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala
skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už
nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že
predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade

dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné
omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že
súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má procesnú

povinnosťpredložiťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Ideošpecifikáciu
všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia
povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť
sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Ak neexistujú osobitné
dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní

nie je včasné. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní
lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy ( Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2022, 1752 s. 623-628).

10.1. Pokiaľ ide o návrh na výsluch žalovanej, tento dôkaz pôvodne navrhol právny zástupca žalovanej,
avšak po predbežnom právnom posúdení súdu, uviedol, že na navrhnutom dôkaze netrvá. Následne
ho na pojednávaní predložil žalobca. Súd má za to, že uvedený výsluch bolo zo strany žalobcu možné
navrhnúť už skôr, keby konal so zreteľom na čo najrýchlejšie vyriešenie sporu. Návrh na pojednávaní
odôvodnil tým, že sa domnieval, že žalovaný tam bude a bude ju možné konfrontovať. Takýto návrh

mohol žalobca uviesť už v podanej žalobe.

10.2. Pokiaľ ide o neprihliadnutie na predložené listinné dôkazy, tak tu súd dáva do pozornosti, že dňa
20.05.2022 bolo bývalému Okresnému súdu Bratislava III doručené vyjadrenie žalovanej k podanejžalobe. Uvedené vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu s výzvou na vyjadrenie
doručené dňa 27.11.2024. Od tohto dňa bol oboznámený s procesnou obranou žalovanej a mal možnosť
sa k nej vyjadriť. V súdom stanovenej lehote sa nevyjadril a ani nepožiadal o stanovenie dlhšej lehoty.

Nevyjadrením sa k podanému vyjadreniu žalobca vzdal možnosti predkladať ďalšie skutkové tvrdenia
a dôkazy. Zákon stanovuje postup pred nariadením pojednávania, kde prebieha písomná fáza konania,
ktorá obsahuje žalobu, vyjadrenie k žalobe, repliku a dupliku. Práve v tejto fáze konania a v týchto
vyjadreniach sa majú formulovať skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky a má slúžiť na prípravu na
pojednávanie, tak aby súd mohol rozhodnúť na prvom pojednávaní. Ak tak strana sporu nespraví, musí

znášať následky v podobe straty sporu. Žalobca bezdôvodne a bez ospravedlnenia sa k vyjadreniu
k žalobe nevyjadril. Vo výzve súd žalobcu poučil o sudcovskej koncentrácii a o jej následkoch. Na
pojednávaní predložené listiny, bolo možné zo strany súdu predložiť skôr, keby konal so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Takto predložené dôkazy a skutkové tvrdenia by si vyžadovali
ďalšie pojednávanie. Išlo o postup, ktorým sťažoval konanie tak súdu ako aj žalovanej strane. Súd by
musel pojednávanie odročiť a oboznámiť sa s novými dôkazmi. Taktiež žalovaná strana by potrebovala

možnosť na vyjadrenie sa. Vzhľadom na to, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, kde
bolo možné dôkazy zabezpečiť skôr, súd má za to, že je potrebné aplikovať koncentráciu konania
a neprihliadnuť na dôkazy.

10.3. Súd ďalej pre úplnosť uvádza, že zo strany žalobcu prišlo o snahu predĺžiť konanie. Pojednávanie

vytýčené na termín 27.01.2025 bolo odročené z dôvodu kolízie pojednávania s inými pojednávaniami
s tým, že žalobca nesúhlasí so zabezpečením substitúcie, a to ani koncipientmi. Súd uvedenej žiadosti
vyhovel. Avšak na pojednávaní konanom dňa 17.03.2025 žalobcu zastupovala koncipientka. Uvedené
konanie zo strany žalobcu a jeho právneho zástupcu považuje súd za obštrukčné konanie, ktorým
zbytočne konanie predĺžil a mohlo spôsobiť prieťahy.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno
a preukázala súdu, že z jej strany prišlo k splneniu povinnosti vrátiť požičanú sumu. Z toho dôvodu
žalobu zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12.2. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom
na to, že žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, má nárok voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

- 2 -
B3-12C/85/2021

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.