Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422200277
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4422200277.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľa: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D., C. XX, občan SR, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Nitra, Farská 40,
IČO: 51 721 554, osoby určené zákonom: 1) E. C., F. C. (maloletý), právne zastúpený: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2) A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D., G. XXX/XX, v zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, konajúcej prostredníctvom JUDr. Tatiany Timoranskej, 3)
C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - I. D., H. XX/XX, 4) A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, 5) B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. XXX/XX, 6) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36,
817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 7) LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie
SNP 8, 975 66 Bratislava - ako správca lesného pozemku, IČO: 36 038 351, v zastúpení: Advokátska

kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, konajúcej
prostredníctvom JUDr. Ing. Petry Štofkovej, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 18Vyd/1/2022-236 zo dňa
17. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch I. a III. p o t v r

d z u j e .

Odvolací súd odvolanie navrhovateľa vo výroku II. napadnutého uznesenia o d m i e –
t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva
navrhovateľa zo dňa 19.1.2022 zamietol. Konanie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania zo
dňa 20.5.2022 zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa podaným
návrhom domáhal, aby súd vydal uznesenie o potvrdení vydržania, ktorým potvrdí, že navrhovateľ
A. B., vydržal vlastnícke právo k pozemku – novovytvorenej parcele č. 1285/3 – záhrada o výmere

118 m2, vytvorenej na základe geometrického plánu č. 508/2021, vyhotoviteľom ktorého je obchodná
spoločnosť Geodetická kancelária GEA s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 33, Nitra, autorizačne overeným
dňa 20.10.2021, Ing. Ľubomírom Šagátom a úradne overeným dňa 4.11.2021 Ing. Agnešou Jankovskou.
Návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 k celku, vedených
katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Zámky pre kat. úz. C. D., zapísaných na LV č. XXXX
ako pozemok – parcela registra „C“ záhrada s parcelou č. 1285/1 o výmere 315 m2, pozemok parcela

registra „C“ zastavaná plocha a nádvorie s parcelou č. 1901/10 o výmere 170 m2, pozemok parcela
registra „C“ zastavaná plocha a nádvorie s parcelou č. 1901/15 o výmere 213 m2, stavby rodinný dom sosúp. č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 1901/15. Už v čase, keď nadobudol vlastnícke právo
k uvedeným nehnuteľnostiam, dobromyseľne vstúpil aj do užívania nehnuteľnosti s parcelou č. 1278
o výmere 112 m2. Po faktickej stránke je zrejmé, že dvor, ktorý prislúcha k rodinnému domu s parcelou

č. 530, tvorí jednu súvislú plochu bez toho, aby bol predelený oplotením, prípadne iným odčlenením
medzi jednotlivými parcelami a tento stav je daný už z čias, keď predmetné nehnuteľnosti vlastnili, držali
a užívali jeho právni predchodcovia.
Poprávnejstránkesvojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilust.§359cods.1-3CMP,§359eods.
1-3CMP,§359hods.1-4CMP,§359iods.1-3CMP,§359kods.2CMP,§129ods.1OZ,§130ods.1OZ

a § 134 ods. 1 OZ. Konštatoval, že súd prvej inštancie vydal vo veci vyzývacie uznesenie, voči tomuto
boli podané námietky zo strany účastníka konania v 2. rade, a preto sa zaoberal skúmaním splnenia
podmienok vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa. Konštatoval, že súhlasí so skutkovou a právnou
argumentáciou právneho zástupcu účastníka konania v 2. rade M. A. B. a tiež aj s vyjadrením zástupcu
účastníka v 1. rade SPF, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zo strany
navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k vyššie uvedenej

nehnuteľnosti, absentuje preukázanie dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva aj právnymi
predchodcami navrhovateľa, ako aj u neho samého. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu
SR II.ÚS 484/2015. Z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ pripojil k návrhu, a to najmä z kúpnej zmluvy,
uzatvorenej medzi H. a D. B. a navrhovateľom zo dňa 19.9.2014, ako aj z darovacej zmluvy, uzatvorenej
medzi E. B. a H. a D. B. zo dňa 22.8.2023, priamo nevyplýva, že predmetom týchto zmlúv bola aj

parcela registra „E“ č. 1278 o výmere 112 m2, ktorá neskôr bola zameraná na základe geometrického
plánu z roku 2020. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2014 je zrejmé, že navrhovateľ sa stal vlastníkom
nehnuteľností tak ako sú vyššie popísané, pričom návrh na začatie konania o potvrdení vydržania
podal dňa 19.1.2022, teda navrhovateľovi neuplynula zákonná vydržacia lehota po dobu 10 rokov,
ktorá je stanovená v § 134 OZ a táto by navrhovateľovi uplynula prinajmenšom až 19.9.2024. Je preto

potrebné súhlasiť s námietkami účastníka v 2. rade, že u navrhovateľa absentuje základná podmienka
na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to, že u neho neuplynula vydržacia doba. Okrem
toho nepreukázal žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol buď on, alebo
jehoprávnympredchodcoviaaakýmtitulom.Zlistinnýchdôkazov,predloženýchnavrhovateľomvyplýva,
že jeho právni predchodcovia nadobudli do vlastníctva iné nehnuteľnosti, preto navrhovateľ nemohol

osvedčiť dobromyseľnosť ich držby. Ak by aj navrhovateľ osvedčil dobromyseľnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva po svojich právnych predchodcoch, tak v tom prípade by mohli právni predchodcovia
navrhovateľa žiadať potvrdenie vydržania vo svoj prospech, nie navrhovateľ vo svoj prospech, pretože
tomuto neuplynula vydržacia doba. Pri dobromyseľnosti nepostačuje, že sa o predmetné nehnuteľnosti
starali,čiskutočnosť,žemedzinehnuteľnosťaminieježiadneoplotenie. Zuvedenéhopretoniejemožné

navrhovateľa považovať za opravného držiteľa nehnuteľností, a preto jeho návrh zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ vo všetkých jeho
výrokoch a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie, prípadne

zmeny tak, že návrhu vyhovie a zaviaže žalovaného povinnosťou náhrady trov konania. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 356 ods. 1 písm. d), e) a h) CSP.
Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k nenaplneniu podmienok dobromyseľnosti
držby. Súd nenaplnenie dobromyseľnej držby uvádza len veľmi všeobecne, pričom on v návrhu na
začatie konania o potvrdení vydržania uvádzal skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho návrh, pričom jeho

dobromyseľnosť je podporená aj tým, že v rodinnom dome so súpisným číslom XXX, žije aj so svojou
rodinou a do domu, ako aj do priľahlých pozemkov investoval nemalé finančné prostriedky. Jeho právni
predchodcovia H. B. a D. B. nadobudli vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy, ktorá bola
obsiahnutá v notárskej zápisnici zo dňa 22.8.2003 sp. zn. N 568/03 spísanej JUDr. Martou Botkovou.
Súčasťou darovacej zmluvy je aj odkaz na znalecký posudok a z tohto znaleckého posudku, ako aj z

fotodokumentácie vyplýva faktický stav dvora, prislúchajúceho k rodinnému domu so súpisným číslom
XXX, z ktorého je zrejmé, že dvor tvorí jednoliata plocha, ktorá nie je oddelená žiadnym oplotením, resp.
inou hranicou. Je toho názoru, že podmienka dobromyseľnosti je splnená, nakoľko on, ako aj jeho právni
predchodcovia, užívali, aj naďalej užívajú pozemok v takom rozsahu, v akom bol, a je stále oplotený.
Naviac odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné na to, aby ho bolo možné považovať za

súladné so zákonom. Odôvodnenie rozsudku má zákonom stanovené náležitosti, a to v ust. § 220
CSP, a preto nepostačuje ak uvedie, že žalobe nevyhovuje, a že tvrdené skutkové a právne skutočnosti
nepostačujú, ale je aj nutné uviesť, prečo nepostačujú. Preto považuje uznesenie za nepreskúmateľné
v otázke nesplnenia podmienky dobromyseľnej držby. Čo sa týka nesplnenia podmienky uplynutiavydržacej doby, súd uviedol len to, že nie je splnená podmienka uplynutia vydržacej doby, avšak
nepripustil aplikáciu ust. § 134 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého sa do doby držby v zmysle ust. § 134
ods. 1 OZ započítava doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Jeho právni

predchodcovia mali spornú nehnuteľnosť vo svojej držbe, ktorú považuje za dobromyseľnú a nerušenú,
a preto bolo možné, aby súd prihliadol na túto držbu a konštatoval, že splnil podmienku uplynutia
vydržacej doby. V závere uviedol, že ak súd skonštatoval nesprávny okruh účastníkov konania, tak
nemal zostať len pri tomto konštatovaní, ale bolo úlohou súdu zabezpečiť konanie s jeho právnymi
nástupcami. Preto podľa jeho názoru boli naplnené odvolacie dôvody, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d)

a h) CSP. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, je naplnený z dôvodu, že už
v znení návrhu na potvrdenie vydržania navrhoval vykonanie dokazovania, ktoré však nebolo vykonané
a súd v napadnutom uznesení sa ani nevysporiadal s tým, prečo nevykonal ním navrhnuté dokazovanie.
Výroky II. a III. napáda z dôvodu, že majú súvis s výrokom I.

3.K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril Slovenský pozemkový fond, ktorý navrhol, aby odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava
doterajšieho vyjadrenia, obsiahnutého v podaní zo dňa 15.6.2022. Podľa jeho názoru, navrhovateľ
žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu titulu, od ktorého odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva,
nakoľko nepredložil právny titul, z ktorého by mohol samotný navrhovateľ a taktiež právni predchodcovia
navrhovateľa pri normálnej, bežnej, objektívnej opatrnosti, nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že

im nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vydržania patrí, a že s ňou nakladajú ako s vlastnou. Je
zrejmé, že navrhovateľ, rovnako ako aj jeho právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť síce
dlhodobo užívali, ale s vedomím, že táto im nikdy vlastnícky nepatrila. Na získanie vlastníckeho práva
vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Samotné
užívanie a hospodárenie na dotknuté nehnuteľnosti navrhovateľom, resp. jeho právnymi predchodcami,

automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva.

4.K odvolaniu sa vyjadrila B. C., ako osoba, určená zákonom v 5. rade, ktorá uviedla, že v roku 2021
ju vyhľadala sestra navrhovateľa, s úmyslom odkúpiť parcelu, resp. jej podiel na parcele, na C. L. C.
C. D., čo odmietla. Tiež ešte niekedy v roku 2000 sa dostavila matka navrhovateľa, ktorá ju vyhľadala

s tým, aby sa dostavila na Miestny úrad vo Veľkom Kýre vo veci úzkeho pozemku „slíža“, čo ona taktiež
odmietla. Nepochybuje o tom, že matke navrhovateľa a jej predkom bolo známe, že parcela, ktorej je
spoluvlastníčkou im nepatrí a poznali aj niektorých ďalších spoluvlastníkov, alebo o nich aspoň vedeli.

5.K odvolaniu sa vyjadrila taktiež účastníčka v 4. rade, ktorá uviedla, že uvedený pozemok nikto nikdy

nepredal, stále je majetkom po nebohom E. C. a následne nebohej F. G.. To, že ho pán B. užíva roky
bezodplatne, mu nedáva právo získať ho vydržaním.

6.K odvolaniu sa vyjadril účastník v 1. rade M. A. B., ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru sa súd dostatočne a správne vysporiadal s otázkou

splnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva. Z listín, predložených navrhovateľom, nevyplýva, že
by navrhovateľ alebo jeho právni predchodcovia, mali nadobudnúť spornú nehnuteľnosť do vlastníctva,
a teda ani nie je zrejmé, či sa navrhovateľ, alebo jeho právni predchodcovia ujali držby na základe
zmluvy, alebo z iného právneho dôvodu, a či za nehnuteľnosť zaplatili kúpnu cenu, alebo ju mali dostať
bezodplatným právnym úkonom. V prospech navrhovateľa nemôže byť vyhodnotená skutočnosť, že

navrhovateľ nehnuteľnosť užíva, pokiaľ k nej nemá žiaden právny titul. Naďalej tvrdí, že v prospech
navrhovateľa vydržacia doba neuplynula, a preto nemohol z titulu vydržania nadobudnúť vlastnícke
právo.

7.Navrhovateľ sa k vyjadreniam nevyjadril.

8.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným účastníkom – navrhovateľom, v neprospech ktorého
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 59 CMP) a zistení, že spĺňa náležitosti odvolania (§ 363 CSP), viazaný rozsahom

odvolania(§65CMP)adôvodmiodvolania(§66CMP)jeviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúd
prvej inštancie (§ 63 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal
adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľaniejedôvodnéanapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievo výrokoch I. a III. je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a vo výroku II. uznesenie navrhovateľa
v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

9.Odvolací súd preskúmaval uznesenie súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov, uvedených
v odvolaní. Navrhovateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. K tomuto odvolací súd dodáva, že právnym posúdením veci je aplikácia
práva na zistený skutkový stav, je čo činnosť súdu, spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu
v príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov konania

(quaestio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd
dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá, alebo správne určenú normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

10.Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). Pokiaľ navrhovateľ namieta,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomuto odvolací
súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu,
ktoré nie sú subsumovateľné podstatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nekonkretizuje v čom
vidí takúto vadu konania.

11.Odvolacísúd popreskúmanívecidospelkzáveru,žesúdprvejinštancie,vychádzajúczoskutkového
stavu zisteného vykonaným dokazovaním, vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení

rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Na
potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací
súd uvádza nasledovné:
11.1.Otázkou splnenia podmienok pre potvrdenie vydržania sa zaoberal aj NS SR v uznesení sp. zn.

5Cdo 26/2023 z 30. 05. 2024, v ktorom uviedol:
11.2. Držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci
nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou
je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorá
vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou.

11.3. Najvyšší súd vo svojej staršej judikatúre (rozsudok z 28. februára 1995 sp. zn. 3Cdo/117/94
publikovaný pod č. R 44/96) rozlišoval medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby, keď nadviazal
na skoršiu judikatúru (R 45/1986, Zb. rozh. č. 45, zoš. 9-10/1986, str. 193) podľa ktorej ,,na rozdiel
od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom

je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby". Podľa právnej vety judikátu č. R
44/96 "neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie
vlastníctva vydržaním". Najvyšší súd v okolnostiach danej veci uviedol, že "k oprávnenej držbe došlo
až po dohode o kúpe, o ktorej súdy nemali pochybnosti. Skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda k
platnej kúpnej zmluve, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby to nemalo podstatný vplyv. Platnosť

nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho úkonu. O
takúto formu nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo, ako na to správne poukázal už
odvolacísúd,alenadobúdajúcimtitulombolovydržanie".Obdobnepodľastanoviskaobčianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SSR z 30. 03. 1983 Cpj 69/82 uverejneného vo Výbere rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu SSR č. 5/1983, ako aj v Zborníku III, s. 164 ústne dohodnuté zmluvy

(kúpne, darovacie, zámenné) nemohli byť základom pre prevod vlastníckeho práva, "mohli byť však
základom dobromyseľnosti nadobúdateľa o nadobudnutí nehnuteľnosti" vydržaním. Rovnaký záver sa
po znovuzavedení inštitútu vydržania (v roku 1982) prijímal aj v právnickej spisbe, podľa ktorej nebolo
rozhodné, či existuje aj platný právny titul nadobudnutia (Jehlička, O. In Češka, Z. a kol. Občanský
zákoník. Komentář. Díl I. Praha: Panorama, 1987, s. 416), resp. podľa ktorej právny omyl nemusí byť

prekážkou dobromyseľnosti držiteľa (Bičovský, J. - Holub, M. Občanský zákoník a předpisy souvisíci I.
Praha: Panorama, 1984, s. 181). Prístup, ktorý umožňoval vydržať nehnuteľnosť aj v prípade, ak držiteľ
nadobudol jej držbu len na základe ústnej kúpnej zmluvy bol na našom území konzistentne zastávaný
od čias uhorského obyčajového práva, cez úpravu Občianskeho zákonníka z roku 1950 (s definíciouoprávnenej držby zhodujúcou sa s tou dnešnou), cez obdobie po znovuzavedení inštitútu vydržania, až
do obdobia okolo roku 2010.
11.4. V rozsudku sp. zn. 1Cdo/56/2003 dovolací súd riešil otázku existencie naliehavého právneho

záujmu na určení vlastníckeho práva. V tejto súvislosti v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že "Posúdenie,
či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec

alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať
aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu),
ktorý by mohol mať za následok vznik práva."
11.5. V uznesení sp. zn. 5Cdo/30/2010 najvyšší súd v konaní o určenie vlastníckeho práva uviedol,

že "Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom

táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným

držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym."
11.6. Súčasná súdna prax (dovolacieho i ústavného súdu) sa v súvislosti s interpretáciou § 134 ods. 1
v spojení s § 130 ods. 1 OZ, t. j. s otázkou, či môžu byť splnené podmienky vydržania nehnuteľnosti (aj)
bez existencie písomného nadobúdacieho úkonu viacerými rozhodnutiami vrátila k právnym záverom

staršej judikatúry.
11.7. V uznesení z 12. augusta 2021 sp. zn. 5Cdo/210/2019 najvyšší súd k nastolenej dovolacej otázke
- či môže fyzická osoba splniť podmienku oprávnenej držby, ktorej základom je dobromyseľnosť, keď jej
nesvedčí žiadny nadobúdací titul - najskôr poukázal na názor vyslovený nižšími súdmi, ktoré "zdôraznili,
že vedomosť právneho predchodcu žalovanej o tom, že mu boli vrátené sporné nehnuteľnosti, pri

posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním sporných nehnuteľností na rozdiel od preukazovania
vlastníctva, nie je treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, ale len
okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v čom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva
a ochranou držby". Následne tiež uviedol, že "posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv

držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol
i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.
novembra 2018)." Uvedené právne závery zopakoval najvyšší súd tiež napr. v uznesení z 30. mája 2022
sp. zn. 2Cdo/190/2020 a v uznesení z 30. mája 2022 sp. zn. 2Cdo/201/2020.
11.8. V náleze zo 14. novembra 2018 sp. zn. II. ÚS 484/2015 (publikovanom v Zbierke nálezov a

uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 48/2018) ústavný súd po podaní historického
exkurzu právneho inštitútu oprávnenej držby, kritike nedostatočného zdôvodnenia zmeny (novšej)
judikatúry a konštatovaní ústavnej konformity staršej judikatúry považoval za podstatné uviesť, že
pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba zapodstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods.
1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako
aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad § 134

Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,
resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný ... taký
výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom

rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku
vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel
zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný pri ústavne konformnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými

mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie".
11.9. V náleze z 24. novembra 2022 sp. zn. III. ÚS 468/2022 sa ústavný súd k vyššie uvedenému
právnemu názoru vyslovenému vo veci sp. zn. II. ÚS 484/2015 explicitne znova prihlásil.
11.10. Veľký senát najvyššieho súdu v medzičasom (13. mája 2024) v prijatom rozhodnutí sp. zn.

1VCdo/1/2024 pri interpretácii ustanovení § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ dospel k
záveru, že "Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť
držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby.
Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie."

12.Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným od
sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší
priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy
k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový

poriadok práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne
formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje
pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností
navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania
návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia

relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností
o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu
hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h
CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať

odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi
prostriedkami v rámci sporového konania (napr. žalobou o určenie vlastníctva).

13. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto ak súd dospeje

k záveru, že táto podmienka splnená nebola a tento záver má dostatočný podklad v relevantných
skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh
navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom
vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že
je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné
šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil
ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a
procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť,

a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.

14.Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že
nadobudol vlastníckeho právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 OZ. Účelom tohto konania nie je určenievlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa
CSP. Je potrebné tak preskúmať, či navrhovateľ nesporne osvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Súd prvej inštancie síce má zistiť skutočný stav veci a k tomu môže vykonať aj potrebné

šetrenia, nemôže však vykonávať dokazovanie tak, ako keby bolo predmetom konanie o určenie
vlastníckeho práva. Šetrenie súdu môže smerovať len k tomu, či boli splnené podmienky pre vydržanie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním,
musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú oprávnenosť držby, nepretržitosť plynutia vydržacej
doby a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.

15.V danej veci sa navrhovateľ domáhal vydania potvrdenia vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. H. N., obec C. D., kat. úz. C. D., zapísanú na LV č. XXXX
ako pozemok – parcela registra „E“, orná pôda, parc. č. 1278 o výmere 112 m2. V návrhu uviedol, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. C. D., zapísaných na LV č. XXXX

ako pozemok parcela registra „C“ záhrada s parcelou č. 1285/1 o výmere 315 m2 , pozemok parcela
registra „C“ zastavaná plocha a nádvoria s parcelou č. 1901/10 o výmere 170 m2 a pozemok – parcela
registra „C“ zastavaná plocha a nádvoria s parcelou č. 1901/15 o výmere 213 m2 spolu s rodinným
domom so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa na pozemku parc. č. 1901/15. Tieto nehnuteľnosti
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2014 v znení jej dodatkov a vklad bol povolený pod

číslom vkladového konania V 5305/14. V súvislosti s tým, že nadobudol vlastnícke právo k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam, dal si vyhotoviť znalecký posudok č. 68/2015 zo dňa 16.7.2015, z ktorej
fotodokumentácie je zrejmé, že nie sú zrejmé hranice medzi parcelami č. 1901/10, 1285/1 a pozemkom
parcela registra „E“ orná pôda s parcelou č. 1278 o výmere 112 m2. Po faktickej stránke je zrejmé,
že dvor, ktorý prislúcha k rodinnému domu s parcelou č. 530, tvorí jednu súvislú plochu bez toho, aby

bol predelený oplotením, prípadne iným odčlenením medzi jednotlivými parcelami. Takýto stav bol už
v čase, keď túto nehnuteľnosť vlastnili, držali a užívali aj jeho právni predchodcovia, t. j. predávajúci,
od ktorých nadobudol nehnuteľnosti a vrátane jeho matky E. B.. Teda pri vstupe do svojho vlastníckeho
práva vstúpil dobromyseľne aj do užívania nehnuteľnosti parc. č. 1278. Tento pozemok dobrovoľne
užíva minimálne od okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom v zmysle ust. § 134 ods. 3 OZ je

potrebnédovydržacejdobyzapočítaťajdobu,poktorúmalivoprávnenejdržbepredmetnúnehnuteľnosť
jeho právni predchodcovia. K návrhu predložil geometrický plán zo dňa 7.8.2015, znalecký posudok č.
68/2015, znalecký posudok č. 64/2003 a geometrický plán zo dňa 20.10.2021 a sťažnosť B. A. B. O.,
adresovaná Obecnému úradu Veľký Kýr zo dňa 23.12.2020. Uvedenými listinami sa snažil preukázať,
že nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve s parcelou, ku ktorej žiada potvrdiť vydržanie

vlastníckeho práva, tvoria jeden celok a takto ju užívali už jeho právni predchodcovia.

16.Ako bolo vyššie konštatované, súd prvej inštancie vydal vo veci vyzývacie uznesenie, voči ktorému
podal námietky účastník, ktorý namietal, že navrhovateľ pred podaním návrhu na potvrdenie vydržania
ho oslovil s tým, že má záujem odkúpiť spornú nehnuteľnosť, a to na základe žiadosti zo dňa 4.2.2021.

Pokiaľ teda navrhovateľ žiadal účastníka v 2. rade ako vlastníka o predaj nehnuteľnosti, nemohol sa
sám zároveň považovať za vlastníka. Samotná skutočnosť, že medzi spornými pozemkami nebolo
oplotenie, a nebola vytýčená hranica pozemku, nie je dôkazom o dobromyseľnej držbe sporného
pozemku. Navrhovateľ tiež nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním z dôvodu, že neuplynula
vydržacia doba v čase, keď on nehnuteľnosť držal, ale v čase, keď nehnuteľnosť držali jeho právni

predchodcovia. Popiera však, že by navrhovateľ a jeho právni predchodcovia boli dobromyseľnými
držiteľmi. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa týmito námietkami a správne
dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na potvrdenie vydržania vlastníckeho
práva. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR ohľadom vydržania, vychádzajúc zo
skutkovéhostavu,zistenéhosúdomprvejinštancie,dospelodvolacísúdrovnako,akosúdprvejinštancie

k záveru, že navrhovateľ podmienky pre vydanie potvrdenia o vydržaní v tomto konaní nepreukázal,
keď sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Aj keď nie je potrebné, aby navrhovateľ v tomto
konaní preukázal platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti, svedčiace o poctivosti jeho
nadobudnutia, dobromyseľnosť navrhovateľa musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, teda
s ohľadom na to, či navrhovateľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu, na každom subjekte požadovať mal, alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak by tu bol domnelý právny dôvod. Odvolací súd má však
za to, že navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal ani domnelý právny dôvod, keď iba všeobecne, bezuvedenia konkrétnych skutočností uvádza, že držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti bol už jeho právny
nástupcovia, bez toho, aby popísal, na základe akej skutočnosti túto nehnuteľnosť držali. Vzhľadom
k uvedenému navrhovateľ nemohol byť objektívne presvedčený o tom, že držané nehnuteľnosti

v celosti nadobudol poctivým spôsobom, pretože v konaní neuviedol dostatok skutkových tvrdení, ani
nepreukázal okolnosti svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že
predmetné nehnuteľnosti drží v omyle, že mu vec patrí v celosti, a pritom ide o omyl ospravedlniteľný,
a teda v konaní nebolo jednoznačne a hodnoverne preukázané osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že nehnuteľnosť vydržal sám, nikdy pri

vstupe do nehnuteľnosti nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí, pretože vedel,
že predmetom kúpnych zmlúv, ako aj darovacie zmluvy, predmetná nehnuteľnosť nebola, a samotné
užívanie nehnuteľnosti nezakladá titul, ktorým by mohol nadobudnúť vlastnícke právo k nej. Treba sa
stotožniť taktiež aj s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľovi samotnému neuplynula vydržacia
doba, pretože súd prvej inštancie správne konštatoval, že navrhovateľ podal návrh na potvrdenie
vydržania v roku 2022, keď odvodzuje vstup do držby od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 19.9.2014,

a táto by mohla uplynúť až 19.9.2024. Pokiaľ navrhovateľ žiada, aby do jeho vydržacej doby bola
započítaná aj držba jeho právnych predchodcov, nemožno sa s touto jeho námietkou stotožniť, pretože
dôkazy predložené navrhovateľom v konaní, boli súdom prvej inštancie zohľadnené, avšak aj podľa
názoru odvolacieho súdu z nich nevyplývali navrhovateľom tvrdené skutočnosti, resp. nepreukazovali
čo i len domnelý právny titul, ale len držbu predmetných nehnuteľností, čo pre vyhovenie návrhu

nepostačuje.

17.Ak navrhovateľ v návrhu tvrdí, že jeho právni predchodcovia už mali byť v roku 2003 dobromyseľní,
tak by vydržanie vlastníckeho práva nesvedčalo v prospech navrhovateľa, ale v prospech jeho právnych
predchodcov D. B. a F. B., ktorí mali nadobudnúť nehnuteľnosť zmluvou, zo dňa 22.8.2003, a teda ak

by boli dobromyseľní, vlastnícke právo by nadobudli oni, nie navrhovateľ, pretože ku dňu 22.8.2013,
by pre nich uplynula vydržacia doba. V žiadnom prípade teda táto právna skutočnosť nemohla založiť
vlastnícke právo v prospech navrhovateľa. Ak teda navrhovateľ tvrdí, že nehnuteľnosť vydržali už jeho
právni predchodcovia, len títo by sa mohli domáhať, že sú vlastníkom veci.

18.K námietke navrhovateľa o tom, že na preukázanie svojich tvrdení v konaní navrhoval aj
výsluch E. B. a súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, odvolací súd poukazuje na to, že
z ust. § 359a a nasl. CMP nevyplýva obligatórna povinnosť súdu nariadiť vo veci pojednávanie.
V konaní o potvrdení vydržania je konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania.
V tomto konaní súd nenariaďuje pojednávanie a nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma

osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a
CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac
pritom vyšetrovací princíp vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania, je potrebné
zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. V prejednávacej veci z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie je pritom zrejmé, že si zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre záver
o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa, preto mu nemožno vytýkať, že si nezabezpečil ešte ďalšie
navrhovateľom špecifikované skutkové podklady. To, že navrhovateľ bol v predmetnom konaní v zmysle
§ 359a CMP neúspešný, nijako nelimituje jeho možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva

v sporovom konaní.

19.Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, a to
vo výrokoch I. a III. potvrdil.

20.Čo sa týka výroku II., ktorým bolo konanie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania zastavené,
v tejto časti odvolací súd odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP odmietol, ako
odvolaniepodanéneoprávnenouosobou.Osobouoprávnenoupodaťodvolaniejevprvomradetástrana
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V prejednávanej veci účastník konania v 2. rade
podal podaním doručeným na súd dňa 23.5.2022 návrh na prerušenie konania do ukončenia dedičského

konania, vedeného na Okresnom súde Nové Zámky, pod sp. zn. 12D/1110/2020, pričom na pojednávaní,
konanom dňa 7.3.2023 uviedol, že na tomto návrhu netrvá. Keďže však navrhovateľ vo svojom odvolaní
uviedol, že podáva odvolanie voči všetkým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, teda aj proti výroku,
v ktorej časti bolo konanie zastavené, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejtočasti nezhoršuje právne postavenie navrhovateľa, žiadna ujma navrhovateľovi takýmto rozhodnutím
nevznikla, preto na podanie odvolania nie je oprávnený a odvolanie v zmysle citovaného ustanovenia
odmietol.

21.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).