Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204784
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124204784.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/37/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. – F. G., právne zastúpená: Advokátska kancelária Fabian
a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984 proti žalovaným: 1./ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. 11, XXX XX Prešov- Nižná Šebastová a 2./ H. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, XXX XX E. – F. G., právne zastúpení: Advokátska kancelária Vaľo & Partners s.r.o., so
sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 8686 434, v spore o určenie, že hnuteľná vec patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

7C/37/2024

I. Súd určuje, že osobné motorové vozidlo Ford Kuga, evidenčné číslo EČV: E., farba biela, VIN:I., patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného v 1.rade.

II. Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7C/37/2024

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2024 žiadala, aby súd určil, že motorové vozidlo Ford

Kuga, evidenčné číslo E., farba biela patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného
v 1.rade a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo
žalobkyne a žalovaného v 1.rade bolo uzatvorené dňa 25.05.1996 a bolo rozvedené Rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. 29P/220/2022-94 zo dňa 16.01.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 18.01.2023. Na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného
v 1.rade pod spisovou značkou 34C/7/2024. Motorové vozidlo Ford Kuga, evidenčné číslo E. bolo
nadobudnuté za trvania manželstva v celom rozsahu zo spoločných finančných prostriedkov žalobkyne

a žalovaného v 1.rade, bolo evidované na meno žalovaného v 1.rade a slúžilo pre potreby rodiny. V júni
2022 žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť z dôvodu neznesiteľnosti vzájomného spolužitia. Na toto
motorové vozidlo nemala žiaden dosah. V rámci mimosúdnych rokovaní sa žalovaný v 1.rade cestou
svojho právneho zástupcu vyjadril, že motorové vozidlo bolo darované synovi a to žalovanému v 2.rade,pričom k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Ford Kuga na žalovaného v 2.rade došlo
bez súhlasu a bez vedomia žalobkyne v priebehu mesiaca október 2022. Žalobkyňa je toho názoru, že
predmetné motorové vozidlo patrí do BSM, pričom dňa 13.03.2023 žalobkyňa zaslala prostredníctvom

pošty písomné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovaným v 1. a 2. rade. Zároveň
je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na danom určení, keďže medzi žalovaným v 1.rade a
žalobkyňou prebieha spor o vyporiadanie BSM.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.07.2024 k žalobe žalobkyne žiadali

žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný v 1.rade uviedol, že motorové vozidlo nikdy nebolo
predmetom BSM, nakoľko bolo súčasťou jeho podniku ako živnostníka, a teda išlo o vec nadobudnutú
pre účely podnikania a na podnikanie užívanú. Zároveň žalobu žiadal posúdiť v kontexte § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a to jej súladu s dobrými mravmi. Táto žaloba nadväzuje na žalobu o
vyporiadanie BSM, pričom motorové vozidlo je používané aj pre druhé dieťa maloletú J., ktorá bola
zverená do výlučnej starostlivosti otca. Žalobkyňa sa ako matka svojim správaním diskvalifikovala

z možnej starostlivosti o spoločné deti a dané motorové vozidlo je užívané ako bežný dopravný
prostriedok, používaný aj na odvoz druhého dieťaťa podľa jeho potrieb.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.08.2024 zotrvala na svojej argumentácii, bolo
pre ňu nepochybné, že predmetné motorové vozidlo bolo nadobudnuté v čase trvania manželstva

a existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň nikdy nedala žalovanému v 1.rade
súhlas k tomu, aby ako vlastník tohto motorového vozidla bol evidovaný žalovaný v 1.rade ako
podnikateľ. O tomto ju nikdy neinformoval. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných o rozpore tejto žaloby
s dobrými mravmi, je tu potrebné povedať, že žalovaní nemali ani elementárnu slušnosť opýtať sa, či
žalobkyňa ako manželka a matka súhlasí s prevodom tohto motorového vozidla práve na žalovaného

v 2.rade.

4. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2024 zotrvali na svojej argumentácii a žiadali
posúdiť žalobu z pohľadu dobrých mravov a v celom rozsahu ju zamietnúť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu
spisová značka 7C/37/2024, vypočutím strán sporu a zistil tento skutkový stav:

6. V liste zo dňa 04.05.2023 oznamuje právny zástupca žalovaných žalobkyni, pokiaľ ide o hnuteľnú
vec a to motorové vozidlo Ford Kuga, že nie je vo vlastníctve žalovaného v 1.rade, nakoľko bolo

prevedené žalovanému v 2.rade. Nebolo spornou skutočnosťou, že manželstvo žalobkyne a žalovaného
v 1.rade bolo uzatvorené dňa 25.05.1996 a bolo právoplatne rozvedené Rozsudkom Okresného súdu
Prešov č.k. 29P/220/2022-94 zo dňa 16.01.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2023. Na
tunajšom súde pod spisovou značkou 34C/7/2024 medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade prebieha
spor o vyporiadanie BSM.

7. Žalobkyňa listom zo dňa 13.03.2024 adresovanom žalovanému v 1.rade a rovnako aj žalovanému
v 2.rade sa domohla určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva bez súhlasu žalobkyne ako spoluvlastníka k motorovému vozidlu Ford Kuga,
evidenčné číslo E., a to v súlade, že ako spoluvlastník nikdy na prevod vlastníckeho práva k motorovému

vozidlupodľa§145ods.1Občianskehozákonníkanedalasúhlas.Žalovanívosvojompísomnompodaní
zo dňa 24.04.2024 žiadali posúdiť relatívnu neplatnosť aj v kontexte rozporu s dobrými mravmi. Súdu
boli predložené základné údaje o evidencii predmetného motorového vozidla, osvedčenie o evidencii
k číslu E. motorové vozidlo Ford Kuga, kde ako vlastník vozidla je zapísaný žalovaný v 1.rade a po
prevode tohto motorového vozidla žalovaný v 2.rade.

8. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného
inšpektorátu v Prešove pre súd vyplynulo, že v čase od 02.10.2018 do 03.10.2022 bol držiteľom
motorového vozidla evidenčné číslo E. žalovaný v 1.rade a od 05.10.2022 žalovaný v 2.rade.

9. Žalobkyňa súdu uviedla, že predmetné motorové vozidlo Ford Kuga, nadobudli v októbri 2018
spoločne zo spoločných finančných prostriedkov. Na toto motorové vozidlo nebrali žiadne úvery, bolo
nadobudnuté zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného
v 1.rade, žalovaný v 2.rade sa učil šoférovať, pričom jej nikdy žalovaný v 1.rade nedovolil viesť totomotorové vozidlo. Žalovaný v 1.rade mal aj nákladné motorové vozidlo, ktoré používal na podnikateľské
účely, ktoré parkovalo u nich, a preto nebol žiaden dôvod, aby toto motorové vozidlo bolo použité na jeho
podnikateľské účely. Žalobkyňa vidí šoférovať toto motorové vozidlo žalovaného v 1.rade. Predmetom

podnikateľskej činnosti žalovaného v 1.rade je autodoprava. Prepravuje palety a pracuje pre firmu Siko.
Toto motorové vozidlo Ford Kuga používali na nákupy, chodili ku švagrinej, na výlety. Syn stále používa
motorové vozidlo Volkswagen Golf. Má vedomosť o tom, že mu ho po rozvode kúpil žalovaný v 1.rade.
Mali ešte motorové vozidlo Peugeot Partner, ktoré mali v čase, keď sa budovali, kúpili ho, keď predávali
ich byt a následne ho žalovaný v 1.rade predal svojej sestre. Pre rodinné účely sa motorové vozidlo Ford

Kuga používalo, v roku 2017 sa predal Peugeot Partner a následne sa kúpilo motorové vozidlo Ford
Kuga. Nedala vôbec ani konkludentný ani písomný súhlas na prevod motorového vozidla zo žalovaného
v 1.rade na žalovaného v 2.rade. Ford Kuga sa kúpilo v roku 2018 za cenu 23.000 eur, kupovalo sa z
účtu žalovaného v 1.rade, každý z nich mal samostatný účet. Nemá vedomosť o tom, aby na kúpu tohto
motorového vozidla mal žalovaný v 1.rade požičané finančné prostriedky.

10. Žalovaný v 1.rade súdu uviedol, že Ford Kuga kúpil v roku 2017. Tieto finančné prostriedky neboli
spoločné,malpodnikateľskýúčet,čovieajzdokladovaťapožičalsiodsvojhosynovca.Jehosynovecmu
vložilnapodnikateľskýúčetfinančnéprostriedkyanásledneztýchtopožičanýchfinančnýchprostriedkov
zakúpil na podnikateľskú činnosť motorové vozidlo Iveco, ale rovnako na podnikanie aj Ford Kuga. So
žalobkyňou mali spoločný účet iba jeden mesiac, potom videl ako hospodári, tak každý začal hospodáriť

so svojím. Ford Kuga kupoval s deťmi, chodil po autosalónoch, rovnako mali motorové vozidlo Peugeot,
ktoré bolo používané na rodinné účely. Vôbec nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že syn Ford Kugu
nepoužíva, používa a vozí aj dcéru do školy a na krúžky. Ford Kuga bol využívaný výlučne na jeho
podnikateľské účely. Podniká ako fyzická osoba podnikateľ, najprv používal Aviu, postupne predal a
zostalimunákladnémotorovévozidloIvecoaFordKuga.FordKugapoužívalibanapodnikateľskéúčely,

chodil na schôdzky, zákazky, tam, kde sa nedalo ísť Ivecom. Podniká od roku 1998, na podnikateľské
účely používa motorové vozidlo Peugeot, ale to bolo neskôr vyradené z podnikania a slúžilo rodinným
potrebám. Následne bolo ťažké živiť dve autá, a preto Peugeot predal a požíval Kugu na podnikanie.
Sem tam sa išlo s týmto vozidlom aj na nákup. Peniaze na nákup tohto motorového vozidla mu požičal
jeho synovec v roku 2016 sumu 75.000 eur, z ktorých kúpil motorové vozidlo Iveco a následne v roku

2017 sumu 17.000 eur na kúpu Ford Kuga, má o tom doklady z banky. Išlo o vysokú sumu, preto
museli obaja veci podpisovať v banke. Dcéra má toho času 16 rokov, učí sa šoférovať, žalobkyňa nebola
žiadnou konateľkou vo firme, dodržal lehotu štyroch rokov, kedy z podnikateľskej činnosti je možné
majetok odpísať. Preto ho prepísal najprv na seba a následne ho daroval svojmu synovi. Nekonal s
úmyslom narušiť alebo poškodiť masu BSM. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť 04.-05.10.2022.

Motorové vozidlo stálo 22.000 eur a je na to vystavená aj faktúra. Mal súkromný podnikateľský účet, na
ktorom mal financie, zvyšok mu požičal synovec, túto sumu mu aj splácal. Peniaze na účet vložil sám,
poradila mu to účtovníčka, aby to nevkladal jeho synovec. Dôveru v banke mali. Synovec bol s ním v
banke, dokladoval, že bol v Nemecku a zarobil peniaze, že sa nejedná o špinavé peniaze. O prevode
motorového vozidla na svojho syna neinformoval žalobkyňu, pretože motorové vozidlo bolo vedené na

jeho firmu. Malo najazdených nejakých 8.000 kilometrov, cesťáky robiť nemusel.

11. Žalovaný v 2.rade súdu uviedol, že v čase, keď sa kupovalo motorové vozidlo Ford Kuga, medzi
rodičmi už boli nezhody. Ford Kuga sa používalo na firemné účely, keď napríklad otec išiel za
ekonómkou, cestou urobil aj nákup. Používali ako rodina motorové vozidlo Peugeot. V čase, keď sa

kúpilo motorové vozidlo Ford Kuga, už to nefungovalo, nefungovali ako rodina. Používali Peugeot a
potom keď sa Peugeot predal, na tieto účely použili niekedy aj Ford Kugu. Využíval motorové vozidlo
Ford Kuga, keď navštevoval autoškolu. Rovnako, keď bolo potrebné sestru voziť do školy, na krúžky.
Získal zručnosť. Volkswagen golf majú od septembra 2022 a je vedené na firmu. Motorové vozidlo Ford
Kuga mu bolo darované v novembri 2022. Oprávnenie viesť motorové vozidlo má od roku 2021. Otec

má vedené dve motorové vozidlá na účely podnikania, lebo je tam štyri roky odpis. Vždy mal záujem o
motorové vozidlo Ford Kuga. V súčasnosti je zamestnaný v Renaulte.

12. Súd na pojednávaní dňa 19.05.2025 vypočul svedka D. K., ktorý súdu uviedol, že žalobkyňa je jeho
krstná mama, žalovaný je jeho krstný otec, vie, že sa rozvádzajú, medzi sebou majú nejaké nezhody

a chcú sa navzájom vyrovnať. Žalovanému v 1.rade požičal finančné prostriedky. Požičal mu dvakrát v
podstate, dá sa povedať, že trikrát a to za účelom rozvoja podnikania a podnikateľskej činnosti. Prvýkrát
požičal peniaze, nevie presne deň, cca to bolo v roku 2016, bolo to na kúpu nákladného auta Iveco,
požičal mu 72.000 eur a každý mesiac mu žalovaný v 1.rade vracal po 3.000 eur. Všetko to bolo vhotovosti, on mu poskytol v hotovosti a žalovaný v 1.rade mu vracal v hotovosti. Ďalšiu pôžičku poskytol
žalovanému v 1.rade na kúpu Kugy 17.000 eur s tým, že mu mal dať peniaze za ďalšie 2 mesiace vo
výške 6.000 eur, tieto nechali tak s tým, že ich potom vlastne splácal, čiže spolu mu poskytol 17.000

+ 6.000 eur. Druhú pôžičku splácal žalovaný v 1.rade mesačne po 3.000 eur. Druhú pôžičku požičal
žalovanému v 1.rade tesne predtým, keď kupoval L., vie, že to bolo na jeseň, stretli sa pred bankou, kde
mal žalovaný v 1.rade dokladovať banke príjem za účelom overenia peňazí, keďže išlo o vyššiu sumu
peňazí, ale presný rok nevie, nechce hádať, ani klamať. Všetky peniaze mu vrátil zhruba v lete pred
dvoma rokmi, nie je nič dlžný, vrátil mu to v lete, uzatvorili to všetko, bola grilovačka u nich doma, kde

bol prítomný H., J., sestra aj ďalší. Celé to uzatvorili a majú všetko vyrovnané. V čase, keď požičiaval
peniaze mal tesne po osemnástke. Študoval, v roku 2013-2014 poprosil krstného kamarátsky, či by mu
poskytol pôžičku vo výške 1.500 eur, tieto finančné prostriedky, ktoré mu poskytol, vložil do kryptomeny,
vtedy vôbec nevedeli, že ako stúpne táto hodnota, prišiel boom, prišiel bitcoin, všetko vyletelo hore a
tak získal peniaze a zarobil približne 80.000 eur. Tým, že mu krstný na tento obchod poskytol finančné
prostriedky, preto aj on následne kamarátsky poskytol túto pôžičku, potom išiel pracovať k nemcovi, mal

príjem a potom sa vrátil domov. Do kryptomeny vkladal v tom roku, keď si požičal, 2013-2014. Investoval
1.500 eur a ešte 1.500 eur investoval kamarát. Drvivá väčšina bol bitcoin, potom to boli ako eterénom,
bolo to obchodovanie. V tom čase, keď si pýtal pôžičku prvýkrát, nastal boom, dával mu dvakrát túto
pôžičku, naraz sa to nedalo vybrať, tesne predtým bitcoin narástol, nevie koľko % to bolo, presne sa
vyjadriť nevie, ale krásne to narástlo a od roku 2016 to začalo stúpať. Vyplácanie riešil kamarát, on v tom

čase mal cash. On bol vtedy, pokiaľ išlo o kryptomenu, úplný nováčik, videl len grafy, videl akou sumou
to rastie s tým, že kamarát sa staral o všetko, a preto mal aj o 5% vyššiu sumu zo zisku, on bol iba
ako investor. Mal šťastie, nakoľko sa nakopili tieto finančné prostriedky a nevie to preukázať. Medzi
žalovaným v 1. rade a ním, nebola písomná dohoda, on si len písal, koľko žalovanému v 1.rade poskytol
a koľko on mu vrátil. Žalovaný v 1.rade mu tieto finančné prostriedky vracal pravidelne každý mesiac,

on pracoval v zahraničí, niekedy mal štvortýždňový turnus, keď nastala korona, mal 7 týždňový turnus.
Vždy, keď sa stretli, trebárs v mesiaci marec mu mal dať 3.000 eur, v apríli by mal dať 3.000 eur a keď
sa stretli, tak vždy mu tieto finančné prostriedky vrátil. Presný deň splatnosti pôžičky nebol určený, ale
vždy, keď sa stretli v danom mesiaci, vždy splátka za daný mesiac bola uhradená. Mesačná splátka bola
okolo 3.000 eur. Pôžičku začal žalovaný v 1.rade splácať, keď začal robiť s Ivecom, bolo to v roku 2017

až 2018. Z druhej pôžičky boli peniaze vložené, ale nevie v ktorej banke, ale stretli sa pri Kauflande.
Finančné prostriedky vložil sám žalovaný v 1.rade, pričom mu volal, že potrebuje dosvedčiť v banke, že
mu požičal, preto prišiel, prikývol s tým, že mu bolo povedané, že už ste ani nemuseli prísť a aj šiel si
po svojom, zhruba tam bol 5 minút.

13. Žalovaný v 1.rade súdu predložil výpis zo svojho bankového účtu za obdobie od 01.09.2018 do
30.09.2018, z ktorého vyplýva dňa 24.09.2018 vklad v hotovosti 22.000 eur a následne platobný príkaz
na úhradu dňa 27.09.2018 sumy vo výške 22.046 eur Ford Kuga. Rovnako z neho vyplýva výber
kartou dňa 13.09.2018 sumy vo výške 3.000 eur. Žalovaný v 1.rade predložil súdu aj odpisy majetku
motorového vozidla Ford Kuga za roky 2018 až 2022, ako aj inventárnu kartu dlhodobého hmotného

majetku predmetného motorového vozidla Ford Kuga.

14. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe na pojednávaní dňa 19.05.2025 v celom rozsahu vyhovieť.
Poukázal na zistený skutkový stav a mal za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala,
že predmetné motorové vozidlo Ford Kuga tvorí súčasť BSM. Právny zástupca žalovaných zotrval na

svojej právnej argumentácii prednesenej v tomto spore, bol toho názoru, že žaloba žalobkyne je v celom
rozsahu nedôvodná a je ju potrebné zamietnuť.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)
splnení povinnosti,

b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)

určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka, na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony

súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.01.2008 spisová značka

22Cdo/3596/2006 z ktorého súd cituje: „Vec, ktorá bola získaná za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, napríklad z peňazí, ktoré mal
už v dobe pred uzatvorením manželstva alebo ktoré sám získal darovaním, sa nestáva predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal (R 42/1972).
Tak je tomu v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, respektíve

prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám pre seba a kedy sa druhý z manželov na takejto
kúpe nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je síce kúpna cena úplne zaplatená
z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne
prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 19.04.2000 spisová značka 22Cdo/1658/98). O nadobudnutie veci za výlučné

prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že je vec získaná za prostriedky
získané pôžičkou, aj keď ju dojedná len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr na jej
splatenie použité.“ Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28.11.1969 8Cz/36/69, R 57/1970 zaujal
právny názor: „Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý
napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu

určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota za splnenia ostatných
podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne do
bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela, ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich
vrátiť, či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke, či ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že
zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo

svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa vec už stane súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného
majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej získanie použité len prostriedky z
výlučného majetku. V takom prípade má ten koho výlučne prostriedky boli takto vynaložené len právopri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok (§ 150 OZ).“ Súd zároveň cituje z právnych záverov rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 28.11.1969 spisová značka 8C/36/1969, R 57/1970: „Ak vznikol za

trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel pod
vlastným menom zmluvu o pôžičke a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j. bola
za ne získaná určitá hodnota, patrí aj táto hodnota za splnenia ostatných podmienok v § 143 OZ a
bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzatvorená do bezpodielového spoluvlastníctva. Na
záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť a ktorý ich vynaložil v skutočnosti

na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo
každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku
druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich
dostávazbezpodielovéhospoluvlastníctva.“ObdobnézáverypresúdvyplynulizrozhodnutíNajvyššieho
súdu Českej republiky spisová značka 22Cdo/1151/2007, 22Cdo/1387/2008 a 22Cdo/2345/2003.

17. Doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, napríklad súd cituje R 49/1973 dospela k
záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná
za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972
bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí veci z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do
osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez

ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí
ani vec získaná za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Pri nadobúdaní
vecí do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza zo zásady, že pokiaľ
za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, t.j. zo spoločných a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z

manželov, napríklad získaných dedením, darovaním, stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané
z výťažku z predaja veci patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité
spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd tak uzatvára, že pokiaľ ide o vec
nadobudnutú za trvania manželstva kúpou, ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len

jedného z manželov, pričom na jej zakúpenie neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne
len jednému z manželov, v takom prípade ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné
ustanovenie § 143 OZ, t.j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí. Súd pri svojom
rozhodovanívychádzalajzrozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyIII.ÚS240/2022,zktorého
súd cituje: „Dôkazné bremeno zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že niektorá vec nepatrí do BSM. Musí

preukázať svoje tvrdenia, inak platí, že patrí do BSM a túto vec treba vyporiadať.“

18. Súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/42/2011
zo dňa 27.02.2012: „Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda vzťahuje iba na veci
nadobudnuté za trvania manželstva. Keďže v danom prípade bola cena bytu úplne zaplatená z

výlučných prostriedkov odporcu, ktorý bol aj jediným účastníkom zmluvy o kúpe bytu, potom byt
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Iná situácia by bola vtedy, ak by byt bol
nadobudnutý čiastočne aj z finančných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Predmetná
nehnuteľnosť by mohla byť nanajvýš v podielovom spoluvlastníctve. Len v prípade, ak by kúpna cena
bytu bola zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi by boli obidvaja

manželia a pri uzatvorení kúpnej zmluvy by prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný byt do bezpodielového
spoluvlastníctva alebo v prípade, ak by byt bol čiastočne nadobudnutý aj z prostriedkov nadobudnutých
počas manželstva, by takto nadobudnutý byt tvoril vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva. O
takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, nakoľko účastníci v čase uzavretia kúpnej zmluvy neboli
manželia a kúpna cena bola úplne zaplatená takmer o 8 mesiacov pred dňom uzatvorenia manželstva

účastníkov.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 22Cdo/1387/2008,
dovolací súd odkazuje aj na právny názor vyslovený v Súboru civilných rozhodnutí Najvyššieho súdu,
podľa ktorého, ak vznikne za trvania manželstva dlh z pôžičky z úveru, z ktorého bol zaviazaný iba
jeden z manželov a boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, patrí aj táto vec za splnenia
ostatných podmienok v § 143 Občianskeho zákonníka a bez ohľadu na to, či zmluva o pôžičke bola

platne uzatvorená do bezpodielového spoluvlastníctva.

19.Manželstvostránsporu,atožalobkyneažalovanéhov1.radebolouzatvorenédňa25.05.1996abolo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29P/220/2022-94 zo dňa 16.01.2023,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2023. Žalobkyňa sa dňa 13.03.2023 vo vzťahu k žalovaným
v 1. a 2. rade dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to darovacej zmluvy, na základe ktorej
došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva motorového vozidla Ford Kuga, evidenčné číslo E.

zo strany žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade. Súd je toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na takomto určení. Žalobkyňa touto žalobou sleduje jediný cieľ, aby súd deklaroval,
že predmetná hnuteľná vec patrí do BSM, čo postačuje na to, aby v súvisiacom konaní o vyporiadaní
BSM mohlo byť s týmto motorovým vozidlom nakladané ako s majetkovou hodnotou a mohla by byť
zohľadnená v rozhodnutí súdu o vyporiadanie BSM. S poukazom na to, že podľa správy Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu je v súčasnosti predmetné motorové
vozidlo vedené na syna žalobkyne a žalovaného v 1.rade, a to žalovaného v 2.rade, súd v spore o
vyporiadaní BSM nemôže riešiť otázku určenia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu
ako predbežnú, t.j. posudzovať otázku vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, nakoľko takýmto
postupom by bola žalovanému v 2.rade odopretá legitímna ochrana jeho práv a právom chránených
záujmov v spore sa brániť a predkladať svoju argumentáciu. Súd poukazuje na závery vyplývajúce

z rozsudku Krajského súdu Trnava spisová značka 11CoP/256/2017 zo dňa 19.03.2019: „V konaní o
vyporiadaní BSM nie je vhodné riešiť predbežnú otázku spoluvlastníctva bývalých manželov k veciam,
pokiaľ tieto veci sú v súčasnosti už prevedené na tretie osoby, keďže takéto rozhodnutie súdu by v
konečnom dôsledku nepochybne predstavovalo neprijateľný zásah do práv tretích osôb.“ K námietke
žalovaného v 1.rade, že predmetné motorové vozidlo si dal zaevidovať na svoje IČO ako fyzickú osobu

podnikateľa, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa nedala súhlas žalovanému
v 1.rade k tomu, aby predmetné motorové vozidlo evidoval ako podnikateľ a nikdy ju o tom žalovaný
v 1.rade ani neinformoval. Žalobkyňa bola presvedčená, že žalovaný v 1.rade tak urobil výlučne z
daňových dôvodov. Samotná skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo vedené ako investičný
hmotný majetok podnikateľskej činnosti žalovaného v 1.rade, podľa názoru súdu neopodstatňuje

prijať záver, že predmetné motorové vozidlo nepatrí do masy BSM. Aj žalovaný v 2.rade potvrdil, že
predmetné motorové vozidlo používal na odvoz svojej mladšej sestry na krúžky, ako aj do školy, niekedy
chodili na ňom na výlety a rovnako že bolo používané na nákupy. V spore nebolo preukázané, aby
predmetnémotorovévozidlobolovýlučnepoužívanénapodnikateľskúčinnosťžalovanéhov1.rade.Súd
poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorých predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového

spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z
manželov je to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov. Aby bola vec z tohto dôvodu vylúčená
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí splniť podmienku, že ide o vec, ktorá má a môže
slúžiť výlučne výkonu povolania len jedného z manželov a ktorá zároveň po jej zadovážení na tento
účel, skutočne slúži výlučne iba jednému z manželov (Najvyšší súd Českej republiky 22Cdo/2470/2000).

Ďalej judikatúra v tejto súvislosti uvádza, že pre úvahu o vylúčení veci z bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov, nie je
rozhodujúce, či bola určená pre výkon povolania len jedného z manželov ale to, k čomu v súlade s vôľou
obidvoch účastníkov skutočne slúžila a či neslúži aj druhému z manželov. Z vykonaného dokazovania, a
to z výpovede jednak žalobkyne, ale aj žalovaného v 2.rade, syna strán sporu, mal súd za preukázané,

že osobné motorové vozidlo slúžilo potrebám oboch manželov, bolo používané aj na rodinné účely a
nemohlo byť objektívne vylúčené, respektíve využívané iba pre potreby výkonu podnikateľskej činnosti
žalovaného v 1.rade.

20. Pokiaľ by mal súd vyhodnotiť obranu žalovaných v 1. a 2. rade, že predmetnú žalobu by mal súd

hodnotiť v kontexte posúdenia § 3 Občianskeho zákonníka a to jej súladu s dobrými mravmi, k tomu súd
uvádza, že boli to práve žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí na dopravnom inšpektoráte zaevidovali vozidlo na
meno žalovaného v 2.rade bez akéhokoľvek súhlasu a informovania žalobkyne. Boli to práve žalovaní,
ktorí obrali o vlastnícke právo k motorovému vozidlu žalobkyňu. K prevodu držby motorového vozidla
zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade totiž došlo v októbri 2022, pričom o podanom návrhu

na rozvod manželstva sa žalovaný v 1.rade dozvedel dňa 26.09.2022, o čom bola súdu predložená
doručenka Okresného súdu Prešov 29P/220/2022. Z časového aspektu je preto zjavné, že v podstate
bezprostredne po tom, čo sa žalovaný v 1.rade dozvedel o prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva,
previedol motorové vozidlo na svojho syna, ktorý s ním žil v spoločnej domácnosti.

21. Zároveň súd v tomto spore nemal za preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo platené iba z
výlučných prostriedkov žalovaného v 1.rade. V spore súd vypočul svedka, synovca žalovaného v 1.rade
D. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že poskytol pôžičky žalovanému v 1.rade. Súd zároveň uvádza,
že žalovaní v 1. a 2. rade s takouto obranou prišli až v rámci súdom nariadeného pojednávania, keďžalovaný v 1.rade túto obranu uviedol vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 09.12.2024.
Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne to vôbec neuviedli. Z výpovede žalovaného v 1.rade
vyplynulo, že svedok D. K., jeho synovec poskytol finančnú hotovosť v roku 2016 titulom pôžičky vo

výške 75.000 eur, ktorú použil na nákup motorového vozidla Iveco a následne v roku 2017 to bola
suma 17.000 eur na kúpu Ford Kugy. V spore predložil výpis zo svojho bankového účtu číslo J. za
obdobie od 01.09.2018 do 30.09.2018, kde je uvedený dňa 24.09.2018 vklad hotovosti 22.000 eur a
zároveň platobný príkaz na úhradu motorového vozidla Ford Kuga dňa 27.09.2018 vo výške 22.046
eur. V tomto prípade je potrebné povedať, že súdu aj s poukazom na blízky vzťah vypočutého svedka

D. K., ktorý je synovcom žalovaného v 1.rade, nemal vôbec preukázanú presnú výšku pôžičky, ktorú
mal poskytnúť svedok žalovanému v 1.rade, a to aj s poukazom na ich vyjadrenie na pojednávaní,
že nedisponovali žiadnymi dokladmi o výške tejto pôžičke a zmluva o pôžičke bola uzatvorená iba
ústne. Za dôležité však je potrebné povedať, že čo by len aj časť kúpnej ceny na predmetné motorové
vozidlo bola uhradená zo spoločných prostriedkov, čo v tomto prípade súd poukazuje, že kúpna cena
motorového vozidla, ktorá bola poukázaná predajcovi dňa 27.09.2018 vo bola výške 22.046 eur,

pričom pôžička podľa tvrdení svedka a žalovaného v 1.rade bola vo výške 17.000 eur, takáto vec by
patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko pri nadobudnutí veci do bezpodielového
spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola
vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria do BSM, t.j. zo spoločných prostriedkov a jednak
z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov, stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Súd v tejto súvislosti citoval rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.

22. Ako predbežnou otázkou sa v tomto spore bolo potrebné zaoberať otázkou relatívnej neplatnosti
prevodu predmetného motorového vozidla zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade, ktorej
sa voči nim dovolala žalobkyňa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

4Cdo/136/2009, aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je ustanovená žiadna
forma dovolania sa tejto neplatnosti a možno tak urobiť aj vzájomnou žalobou podanou na súde
alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/187/2006 dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu ako

jednostranného hmotnoprávneho právneho úkonu adresovaného účastníkom právneho úkonu možno
urobiť oznámením alebo námietkou aj ústne, pričom musí vyjadrovať skutočnosť, že ide o uplatnenie
relatívnej neplatnosti a konkrétnu vadu právneho úkonu, ktorá má za následok relatívnu neplatnosť. V
spore bolo vykonané dokazovanie, podľa ktorého žalobkyňa nedala súhlas s uzatvorením darovacej
zmluvy na prevod motorového vozidla zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade. Podľa názoru

súdu prvej inštancie je tento právny úkon neplatný. Nešlo o bežnú záležitosť spojenú s prevodom tohto
motorového vozidla, a preto súhlas žalobkyne bol potrebný pre jeho platnosť. Táto darovacia zmluva je
postihnutá od počiatku relatívnou neplatnosťou, a preto tento právny úkon je neplatný. Ustanovenie §
145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na
úkony v bezpodielovom spoluvlastníctve, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými

vecami ako predmetom BSM. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa
spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov, vyžaduje súhlas druhého z manželov, ak ide o inú,
než bežnú vec. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle
§ 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno
považovaťzavybaveniebežnejveci,uskutočnenýibajednýmzmanželovbezsúhlasudruhéhomanžela,

sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý nedovolá jeho neplatnosti. S poukazom na to,
že žalobkyňa sa domohla určenia relatívnej neplatnosti tak vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, ako aj
v 2.rade, súd ako predbežnú vyriešil otázku neplatnosti tohto právneho úkonu, t.j. prevodu motorového
vozidla zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe
žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, nakoľko ju považoval za dôvodnú a v tejto súvislosti zamietol

návrhy na doplnenie dokazovania prezentované žalovaným, nakoľko ich považoval za nehospodárne
a neúčelné, ktoré by neviedli k inému právnemu názoru súdu.

23. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal
vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom
podľa § 262 C.s.p. Súd na doplnenie argumentácie uvádza, že v spore nevzhliadol dôvod na aplikáciu
výnimočného zákonného ustanovenia § 257 C.s.p. a to aj v prípade existencie vzájomných rodinných
väzieb strán sporu. Žalovaných súd po vyslovení predbežného právneho názoru súdu, ale aj predotvorením pojednávania vyzýval na uzatvorenie mimosúdnej dohody, resp. schválenie súdneho zmieru,
no neúspešne, zotrvali na svojej argumentácii. Súd z tohto dôvodu by považoval za nespravodlivé,
aby žalobkyni v tomto spore, v ktorom úspešne chránila a bránila svoje práva po konaní žalovaných

spojených s prevodom motorového vozidla, aby jej vo vzťahu k neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

7C/37/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.